Strata tehotenstva, najmä spontánny potrat, je pre mnohé ženy, a často aj pre ich partnerov, hlboko traumatizujúcou skúsenosťou. Hoci ide o pomerne častý jav, v spoločnosti pretrváva okolo tejto témy nepríjemné ticho, ktoré prehlbuje osamelosť a smútok prechádzajúcich si žien. Táto kríza informácií a absencia otvorenej komunikácie často vedie k pocitom viny, zmätenosti a nedostatočnej podpore. V nasledujúcom texte sa ponoríme do prežívania potratu z osobnej aj medicínskej perspektívy, pričom sa zameriame na to, ako možno túto bolestivú skúsenosť spracovať a ako ju spoločnosť môže lepšie chápať a podporovať.
Prvotný šok a osamelosť pri potrate: Keď zmiznú všetky plány
Pre ženu, ktorá zažije spontánny potrat, je často prvou reakciou hlboký šok a nedôvera v to, čo sa deje. Ihneď som začala premýšľať, čo som robila posledné týždne, akoby to bola moja chyba. V mysli sa mi vybavil deň, keď som si zabudla vziať prenatálne vitamíny, masáž u chiropraktika, či ochutnávka vín v Španielsku ešte predtým, než som zistila, že som tehotná. Mysľou som sa vrátila až na španielsku pláž, kde som si prvýkrát uvedomila, že by som mohla byť tehotná. Spolu s manželom sme písali detské mená do piesku a fotili si ich predtým, než ich zmyl príliv. Technička odtiahla sondu a moje mŕtve bábätko zmizlo z obrazovky. Chytila ma za kolená a zahľadela sa mi do očí: „Ste v poriadku?“ V nasledujúcich dňoch som to vravela často. Som v pohode. Som v pohode. Som v pohode. Tvrdila som, že viem, že to tak asi malo byť, že dieťatko by nemalo kvalitný život. Malo len deväť týždňov. No vo vnútri som sa hanbila za to, ako silno ma to zasiahlo.
Počas tých piatich týždňov, čo som vedela, že som tehotná, som bábätku robila plány. Predstavovala som si náš život s ním či s ňou. Na druhé narodeniny našej prvej dcéry by malo akurát dva mesiace. V jednom okamihu všetko toto zmizlo. Moje emócie boli dramatické a silné. Nechcela som, aby ľudia vedeli o potrate, nechcela som o tom hovoriť. Nepozerajte sa na mňa, nerozprávajte sa so mnou, nevravte mi, že to tak asi malo byť. Lekár mi potom odporučil dilatáciu a kyretáž - rýchlu operáciu, pri ktorej sa odstráni tkanivo - pretože to bolo podľa neho najlepšie, aby som sa pohla ďalej. Ďalšou možnosťou bolo vziať si tabletku, ktorá by spustila krvácanie sprevádzané intenzívnou bolesťou. Alebo som mohla všetko nechať na prírodu, ale to by mohlo trvať celé týždne. Bez ďalších otázok som sa objednala na operáciu. Som v pohode, som v pohode. Neustále som to opakovala a ľudia mi verili. Príbuzní vraveli, že to zvládam skvele. Naozaj som bola pyšná, ako dobre to zvládam. Nemalo to však nič spoločné s mojou psychickou pohodou.
Ticho a tabu okolo straty tehotenstva
Téma spontánnych potratov je v našej spoločnosti stále veľmi neobľúbená. Pokojne ju nazvime takým menším tabu. Niežeby sa ženy o potratoch báli rozprávať - skôr ostatní sa o nich boja počúvať. Veď - čo na to povedať? Ako sa vyjadriť? Často zaznievajú frázy ako: „Veď si bola ešte len v 6. týždni…“, „Buď rada, že máš doma dve zdravé deti…“, „No, tak sa stalo, asi to tak malo byť…“, „A čo by si robila s ďalším dieťaťom, veď už teraz máš toho dosť…“. Takéto zľahčovanie situácie je pre ženu nesmierne bolestivé. Ľudia, ja som prišla o dieťa. Niekto to nazve 'len' embryom a bude ma presviedčať, že dieťa to ešte nebolo, ale ja ako žena, ako matka dvoch detí, ktoré nadovšetko milujem, sa na to pozerám úplne inou optikou. Ja viem, že z toho maličkého bijúceho srdiečka, ktoré malo tú smolu, že sa uhniezdilo na zlom mieste, mohla byť moja tretia životná láska. Preháňam? Asi ma zase len pochopia už zmienené ženy, ktoré si podobným peklom prešli.
Sú horúčavy. Ako zistíte, či máte zdravé obličky?
Pre ženu, ktorá sa snaží vyrovnať s náhlou stratou, nepomôžu slová útechy vychádzajúce z medicínskej nutnosti potreby spontánneho potratu alebo z odôvodnenia založeného na osudovosti či náhode. „Ak je žena čerstvo po potrate, nechce byť zase tehotná, ale ešte stále tehotná.“ Je to silný a bolestivý moment v živote každej ženy, ktorý si zaslúži uznanie a pochopenie. Nepoznám jednu ženu, ktorá by nad tým mávla rukou a išla ďalej. Dokonca som sa po mojej skúsenosti dozvedela o potratoch starších žien, senioriek v mojom okolí, a každá jedna sa mi zdôverila, že to bolo pre ňu mimoriadne ťažké obdobie, na ktoré so smútkom v srdci spomínajú doteraz. Iba mi pritakávali a vraveli, ja viem, čím teraz prechádzaš. Prebolí to, no nikdy nezabudneš.
Medicínske aspekty spontánneho potratu: Čo sa deje s telom
Spontánny potrat je, žiaľ, častým javom, ktorý postihuje významnú časť tehotenstiev. Je strašiakom predovšetkým v prvom trimestri, pretože v prvých 12 týždňoch tehotenstva sa dotýka 20 až 25 percent žien. K 80 % potratov dochádza práve v 1. trimestri. Riziko neželaného ukončenia tehotenstva prirodzeným vypudením plodu sa po 13 až 20 týždňoch znižuje. Dôvodmi spontánneho potratu sú rôzne ovplyvniteľné aj neovplyvniteľné faktory.
Príčiny a rizikové faktory
Medzi ovplyvniteľné faktory, ktoré môžete plne eliminovať a tým výrazne znížiť riziko potratu, patrí konzumácia alkoholu, užívanie drog a fajčenie. Tieto návyky môžete úplne odstrániť. Taktiež sa viete vyhnúť ponocovaniu a stresu. Rovnako dokážete ovplyvniť aj svoju hmotnosť, ktorá môže mať vplyv na úplnosť gravidity. Dôvodom potratu môžu byť taktiež rôzne zdravotné problémy alebo vyšší vek matky. Naproti tomu, medicínskym faktom však ostáva, že dôvody spontánneho potratu nie sú vo väčšine prípadov známe, ako ani jeho prevencia a liečba.
Príznaky a typy potratu
Príznaky spontánneho potratu nápadne pripomínajú silnejšiu menštruáciu, preto sa žena často o tehotenstve dozvie až pri potrate. Príznaky sa môžu líšiť podľa toho, v akom štádiu tehotenstva sa žena nachádza. Najčastejším príznakom je silné krvácanie a špinenie. Často je sprevádzané výtokom tkaniva z pošvy, ktorý pripomína krvnú zrazeninu. Výtok je pomerne intenzívny a hrudkovitý. V prvom trimestri môže indikovať potrat aj silnejúca bolesť brucha a silné kŕče. Kŕčové bolesti v podbruší pripomínajúce intenzívne menštruačné kŕče až kontrakcie zvyčajne vystreľujú do chrbta. Niektoré ženy pociťovali len miernu bolesť, iné ju opísali ako silnú a neprestajnú. Dĺžka krvácania a bolestí je pri spontánnom potrate individuálna, ale nemala by presiahnuť dobu 7 dní. Krvácanie (samočistenie po potrate) môže trvať dokonca až niekoľko týždňov. Rozlíšiť potrat a menštruáciu môže byť náročné, ale pri potrate dochádza k vylučovaniu väčších krvných zrazenín, bolesť vystreľujúca do brucha alebo chrbta sa zhoršuje a príznaky trvajú dlhšie ako pri menštruácii. K spontánnemu potratu môže dôjsť v ktorejkoľvek fáze menštruačného cyklu, nielen počas plánovaného menštruačného krvácania.
Existuje niekoľko typov potratov, ktoré sa líšia priebehom a nutnosťou lekárskeho zásahu. Zvyčajne dochádza k úplnému potratu, pri ktorom je plod vypudený z tela úplne. Avšak môže dôjsť aj k neúplnému potratu. Ten je rovnako sprevádzaný krvácaním, kŕčmi a otvorením krčka maternice, ale v maternici po potrate zotrvávajú zvyšky plodového vaku alebo placenty. Zvyšok plodu musí byť odstránený pomocou kyretáže. Tá je nutnosťou i pri zamlčanom potrate, kedy si žena nevšimne, že potratila, a odhalí to až lekár počas ultrazvuku. Okrem úplného a neúplného potratu existuje ešte hroziaci potrat. Pri ňom sa síce dostavia príznaky, ale ak sa ich podarí zastaviť včas, má plod šancu na prežitie. Osobitným prípadom je mimomaternicové tehotenstvo, ako v prípade ženy, ktorej laparoskopicky odstránili pravý vajíčkovod po tom, čo ju odviezli do nemocnice s akútnymi bolesťami do podbruška. Išlo o krvácanie do brušnej dutiny, vajíčkovod praskol.
Dilatácia a kyretáž: Medicínsky zákrok a jeho dôsledky
Po potrate, najmä ak ide o neúplný alebo zamlčaný potrat, môže byť potrebný medicínsky zákrok nazývaný dilatácia a kyretáž, ľudovo známy ako výškrab. Lekár mi vtedy odporučil dilatáciu a kyretáž - rýchlu operáciu, pri ktorej sa odstráni tkanivo - pretože to bolo podľa neho najlepšie, aby som sa pohla ďalej. Ďalšou možnosťou bolo vziať si tabletku, ktorá by spustila krvácanie sprevádzané intenzívnou bolesťou. Alebo som mohla všetko nechať na prírodu, ale to by mohlo trvať celé týždne. Bez ďalších otázok som sa objednala na operáciu.
Čo je kyretáž a kedy sa vykonáva?
Kyretáž je gynekologický operačný zákrok, počas ktorého sa odstraňuje sliznica maternice. Tento zákrok je vykonávaný tzv. kyretou, chirurgickou lyžicou, prípadne odsávaním. V lekárskej praxi rozlišujeme diagnostickú a liečebnú kyretáž. Diagnostická kyretáž je zákrok, počas ktorého sa odstraňuje len časť sliznice maternice. Následne sa vzorka pošle na histologické vyšetrenie. Využíva sa ako prostriedok diagnostiky, kedy často odhalí dôvody problematických stavov. Dysmenorea (bolestivá menštruácia), prílišné krvácanie (viac ako 80 ml), príp. nevysvetliteľné krvácanie či zmnoženie vnútromaternicového tkaniva sú prípady využitia diagnostickej kyretáže.
Liečebná kyretáž je zákrok, počas ktorého sa odstraňuje celá sliznica maternice. Liečebná kyretáž je menej frekventovaným zákrokom a vykonáva sa najmä po samovoľnom potrate, z dôvodu extrémneho krvácania počas menštruácie a pod. Doba fyzického zotavenia sa pacientky po liečebnej kyretáži trvá dlhšie a často je nutná aj psychoterapeutická liečba.
Priebeh zákroku a možné riziká
Priebeh zákroku začína predoperačným vyšetrením. Vykonáva sa v krátkodobej narkóze a trvá zvyčajne približne 20 minút, počas ktorých lekár odoberie vzorky sliznice, prípadne celú sliznicu maternice. Rovnako ako každý operačný zákrok, aj kyretáž so sebou nesie isté riziká. Medzi riziká patria poranenie maternice, komplikácie počas narkózy, ako aj trombóza a embólia, hoci tie sú veľmi zriedkavé. Vznik infekcie po kyretáži je najčastejšou komplikáciou, ktorej sa možno vyvarovať starostlivosťou o pacientky krátko po zákroku. Infekcia sa zväčša prejavuje horúčkou, príp. zvýšenou teplotou, zimnicou, bolesťou v podbrušku prípadne až krvácaním z rodidiel.
Zotavenie a možné komplikácie po kyretáži
Hoci sa kyretáž zaraďuje do jednodňovej chirurgie, ako iné invazívne ošetrenia, aj kyretáž si vyžaduje dôsledný pooperačný manažment. Pacientka je po zákroku niekoľko dní na lôžku a zotavuje sa. Zvyčajne trvá približne 4-5 týždňov, kým sa objaví cyklus a dostaví sa prvá menštruácia. Po zákroku by sa pacientka mala zdržať pohlavného styku približne 5 týždňov.
Oslabenie tzv. core, hlbokého stabilizačného systému, môže nastať po niekoľko týždňovej inaktivite, kedy sa môže objaviť bolesť krížov, mierny únik moču, prípadne bolesť chrbtice ako kooperujúceho celku. Bolesti krížov po kyretáži nie sú zriedkavé a majú zväčša tlmený charakter, kedy sa bolesť rozlieha po celej sakrálnej chrbtici. Bolesti v podbrušku a bodavá bolesť vystreľujúca do krížovej oblasti môže signalizovať začínajúcu infekciu, pričom často je prítomná minimálne zvýšená teplota. Akékoľvek ťažkosti po zákroku odporúčame konzultovať so svojim ošetrujúcim gynekológom. Treba si uvedomiť, že chrbtica je hlavným nosným orgánom, ktorý distribuuje rozklad síl a namáhame ju takmer v každom pohybe, a to aj pri statickom a dynamickom zaťažení. Bolesť krížov preto zaraďujeme do tzv. neurčitých symptómov a stav pacienta musíme brať ako komplex. Bolesť krížov môže signalizovať nesprávne sedenie, problém v pohybovom vzorci, ale aj rakovinu pankreasu, ktorého diagnostika však zahŕňa väčší objem symptómov. Rakovina pankreasu sa často prejavuje bolesťami krížov, a to najmä z dôvodu uloženia pankreasu - nachádza sa za žalúdkom a pred chrbticou. Rovnako je dôležité vnímať aj hladinu cukru v krvi, kedy môže byť zvýšená aj nalačno. Tieto informácie pomáhajú odlíšiť bežné pooperačné bolesti od závažnejších stavov.
Opisované problémy môžu, ale nemusia spolu súvisieť. Napríklad, zníženú hodnotu trombocytov je potrebné doriešiť na hematológii, kde špecialista zhodnotí aj ďalšie parametre zrážavosti krvi. Bolesti v podbruší a zapáchajúci výtok rieši gynekológ. Výtoky sú často dôsledkom poruchy rovnováhy pošvového prostredia, keď dochádza k premnoženiu baktérií alebo kvasiniek, liečba je najčastejšie vaginálnymi čapíkmi. Môže ísť aj o príznak ochorenia prenosného pohlavným stykom. Po prekonaní samovoľného potratu, pri ktorom sa plod prestal vyvíjať v 6tt a bolo nutné spiniť a injekcie na stiahnutie maternice, je dôležité sledovať aj drobné bolesti. Bolesti v podbrušku, najmä pri zatlačení, hoci nie sú veľké, a bolesť krížov ako pri menštruácii, si vyžadujú pozornosť. Akékoľvek pretrvávajúce ťažkosti po zákroku odporúčame konzultovať so svojim ošetrujúcim gynekológom.
Cesta k zotaveniu: Potreba pochopenia a podpory
Pre ženu je veľmi dôležité, aby sa dokázala s potratom vyrovnať. Vyrovnanie sa s potratom je veľmi individuálne, pocity smútku, sklamania, hnevu či bezmocnosti sú opodstatnené. Každá žena sa s ťažkými situáciami vyrovnáva po svojom, často to chce len čas. Keď som sa zotavovala z operácie, cítila som sa lepšie, keď som mohla ľuďom povedať, čo sa stalo. Stále ďalšie a ďalšie ženy z môjho okolia mi rozprávali o svojich potratoch. Mladé, staré, bezdetné aj s deťmi. Prečo sa o tom nerozprávame? Prečo som bola aj ja spočiatku ticho? Každá sa s bolesťou vyrovnávame inak. Iste, na začiatku bolo aj pre mňa pohodlnejšie nechať si to pre seba. No keď som nabrala odvahu zdôveriť sa, ženy, ktoré mám rada, to prežívali so mnou.
Ako podporovať a čo povedať (a čo nepovedať)
Rodina, priatelia a najbližšie okolie často nevedia, ako komunikovať so zranenou ženou. V najlepšom úmysle často vyslovia vety, ktoré jej ešte viac ublížia alebo ju urazia. Mnohé ženy, ktoré majú so spontánnym potratom skúsenosti, radia o probléme hovoriť aspoň s partnerom. Niektoré odporúčajú nájsť príčinu (napríklad zlý spermiogram partnera, problémy so štítnou žľazou, maternicou a pod.), aby ste sa mohli o dieťatko pokúšať znova. Avšak pre ženu, ktorá prešla potratom, je najdôležitejšie, aby sa mohla smútiť. „Chcela som smútiť, ale neexistovala k dieťaťu žiadna väzba. Bolo mi smutno, nevedela som smútok riadne precítiť,“ hovorí Lucia.
Pozorného a chápavého poslucháča potrebuje smútiaca žena najviac. Veľký význam môže mať aj povzbudenie ženy k prejaveniu emócii, ako je smútok, hnev, stres, vina či frustrácia. Je potrebné mať na pamäti, že „smútok je individuálny proces, ktorý nie je viazaný na časové ohraničenie. Je to ohraničenie, ktoré zahŕňa spôsoby, ako sa vyrovnať so živými spomienkami a bolesťou asociovanou so stratou.“ Rodina a priatelia by nemali ostať zaskočení aj inými fyzickými prejavmi smútku ako je plač, nechuť do jedla, potreba samoty, či hyperaktivita smútiacej ženy, ktorá sa napríklad začne púšťať do nových projektov. Nie je potrebné sa snažiť za každú cenu ženu rozveseliť, keďže smútok je prirodzeným prejavom v procese ozdravovania a je pre úplné psychické zotavenie potrebný.
Podpora partnera a vzájomná komunikácia
Prežívanie straty sa netýka len ženy. Manžel to zobral, ale snažila som sa mu o tom veľa rozprávať a bolo dobré, že sme boli veľa spolu. „V ten deň som prvýkrát videla manžela plakať,“ hovorí Katka. Žena často pochybuje, či manžel dostatočne rozumie, čo sa jej, alebo lepšie povedané obom, stalo. Môže sa uzatvárať do seba, pretože má pocit, že ide výlučne o jej zlyhanie alebo jej utrpenie. V niektorých prípadoch prestáva mať záujem o sex alebo ho považuje len za nástroj na splodenie ďalšieho potomka. Ak v rámci procesu ozdravovania začne trpieť túžbou po ďalšom dieťati, môže byť pre ňu manželské spojenie motivované výlučne touto túžbou.
Muži, ktorí vidia manželku smútiť, majú tendenciu rýchlo problém vyriešiť. Preto neotvárajú témy, ktoré ju rozplačú, robia aktivity, ktoré ju privedú na iné myšlienky a podobne. Žena môže takto nadobudnúť pocit, že manžel ju nechce vypočuť, alebo sa ho to až tak nedotýka. Paradoxne, žene sa uľaví, ak ju manžel trpezlivo vypočuje, ak sa bude môcť pri ňom vyplakať a neskrývať svoj smútok. Keď partnerka bude rozoberať tú istú tému stále dookola, je vhodné, aby bol partner trpezlivý a zároveň sledoval, či sa partnerkin stav postupne zlepšuje alebo či nepotrebuje vyhľadať odbornú pomoc. V týchto situáciách je dôležité, aby si žena uvedomila, že manžel rovnako ako ona stratil dieťa, po ktorom túžil. To ale neznamená, že má strácať aj ženu, ktorú miluje.
Keďže ženy reagujú na životné krízy inak ako muži, odporúčame im na prekonanie potratovej traumy otvoriť sa viac svojmu manželovi, veľa sa rozprávať aj o každodenných smútkoch, úspechoch a pádoch, neodmietať jeho pozornosť, snažiť sa postupne vystúpiť zo svojho smútku a plánovať aktivity, ktoré urobia manžela šťastným - spoločná večera, kultúrny program, dovolenka či akýkoľvek čas strávený spoločnou relaxáciou. „S manželom sme sa nevzdali myšlienky, že budeme mať ďalšie dieťa. Nevyhýbali sme sa tej téme a dúfali, že Pán Boh dá…Pomohlo, že sme sa mohli o tom spolu rozprávať. Bola som na spovedi a bola to strašná katarzia. Veľa som plakala, zapálila som zaň sviečku a myslela naňho. Tak som sa ním rozlúčila. Manžel mi pomohol najviac tým, že nevyhľadával tú tému, ale bol pozitívny. Rozhodli sme sa myslieť na budúcnosť a tešiť sa z každého dňa. Neberiem to ako životnú traumu, veď všetko zlé je na niečo dobré. Keďže som v nemocnici strávila skoro dva týždne, s manželom nás to dalo viac dokopy. Začali sme spolu počas návštevných hodín hrať karty a druhýkrát som sa do neho zaľúbila. Keď som videla, aký má pozitívny prístup, tešila som sa, že ma príde znovu ďalší deň navštíviť,“ delí sa o svoju skúsenosť Lucia.
Nechcem nikoho nútiť, aby sa zdôveroval alebo prežíval bolesť za iných. Takže ešte raz: Zažila som potrat a absolvovala dilatáciu a kyretáž. Dokážem sa detailne rozprávať o celej procedúre. Nehovorím, že sa stalo, čo sa malo stať, akoby to bolo súčasťou nejakého väčšieho plánu. Budem vás počúvať a urobím všetko pre to, aby som vám zodpovedala akékoľvek otázky. Poviem vám, že nech už sa rozhodnete vyrovnať s bolesťou akokoľvek, bude to správne riešenie. Ak chcete ísť do práce, choďte. Ak potrebujete nejaký čas, doprajte si ho. Liekom je smútiť, plakať, hnevať sa - a rozprávať. Ide o prirodzenú reakciu. My ako okolie potrebujeme pochopiť, že v ústrety človeku po strate môžeme vykročiť aktívnym počúvaním bez posudzovania a hodnotenia - teda radšej mlčaním a empatiou. Vzdajme sa rád a poučení a vytvorme spoločne priestor, v ktorom budú ženy cítiť bezpečie rozprávať otvorene, slobodne a o všetkých pocitoch.
tags: #bolia #pri #potrate #krize