Jozef Božik je postavou, ktorá v slovenskej komunálnej politike rezonuje už desaťročia. Jeho pôsobenie je neoddeliteľne spojené nielen s riadením mesta Partizánske, kde zastáva funkciu primátora už štvrté volebné obdobie, ale od roku 2023 aj s celoslovenskými výzvami ako predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Cesta od gymnazistu, ktorý prvýkrát zasadol do mestského zastupiteľstva, až po lídra najväčšej samosprávnej organizácie v krajine, svedčí o jeho hlbokom záväzku voči verejnej službe. S bohatými skúsenosťami a jasnou víziou sa snaží presadzovať záujmy samospráv, ktoré v súčasnosti prežívajú, ako sám uvádza, „najťažšie obdobie od vzniku samostatného Slovenska“. Popri náročnej profesionálnej dráhe si však uvedomuje aj dôležitosť rodiny, ktorá mu poskytuje nevyhnutné zázemie a podporu.
Dlhoročná Služba Komunálnej Politike: Od Gymnázistu k Lídrovi Samospráv
Cesta Jozefa Božika do vrcholových pozícií samosprávnej scény je príbehom postupného a neúnavného angažovania sa. V komunálnej politike sa venuje 29 rokov, čo predstavuje takmer tri desaťročia aktívnej práce pre miestne spoločenstvá. Jeho politická kariéra sa začala v roku 1994, kedy sa, ako gymnazista, po úspešnej maturite, stal prvýkrát poslancom mestského zastupiteľstva v Partizánskom. Táto skorá angažovanosť naznačila jeho dlhodobý záujem o verejné dianie a túžbu prispievať k rozvoju svojho domovského regiónu.
V rámci mestského zastupiteľstva v Partizánskom pôsobil štyri volebné obdobia, pričom bol aj členom mestskej rady. Počas týchto rokov sa aktívne podieľal na práci rôznych komisií, ako napríklad Komisie podnikateľských aktivít a dopravy pri mestskom zastupiteľstve, a bol aj členom Rady školy. Jeho skúsenosti sa rozširovali aj prostredníctvom členstva v dozorných radách mestských spoločností TSM s.r.o. a SKR s.r.o., ako aj v Mestskej školskej rade a Správnej rade umeleckej agentúry ArtPCentrum. Tieto pozície mu umožnili získať komplexný pohľad na fungovanie samosprávy a jej jednotlivých zložiek.
Od roku 2001 rozšíril svoje pôsobenie aj na regionálnu úroveň, keď sa stal poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). V rámci TSK zastával aj funkciu podpredsedu a bol členom Komisie školstva, kultúry a športu. Jeho regionálna angažovanosť zahŕňala aj členstvo vo viacerých radách stredných škôl a predsedníctvo Regionálneho výboru Fondu mikroprojektov cezhraničnej spolupráce, ako aj predsedníctvo Správnej rady Rozvojovej agentúry TSK. Tieto skúsenosti ho pripravili na širšie koordinovanie a presadzovanie regionálnych záujmov.
V roku 2010 bol Jozef Božik prvýkrát zvolený za primátora mesta Partizánske a túto funkciu zastáva už štvrté volebné obdobie. Kým sa stal predsedom ZMOS, pôsobil približne päť mesiacov aj na pozícii predsedu komory miest ZMOS-u. Tento post mu umožnil revitalizovať komoru miest, o ktorej, ako sám uvádza, "tridsať rokov nikto nepočul, že existuje". Podarilo sa mu zmeniť stanovy tak, aby komora bola otvorená všetkým členom, nielen tým, ktorí boli v rade ZMOS. Toto rozhodnutie posilnilo participáciu a reprezentatívnosť združenia. Jeho rozsiahle skúsenosti s komunálnou politikou, od lokálnej po regionálnu a teraz aj celoslovenskú, mu poskytujú jedinečný pohľad na potreby a výzvy, ktorým čelia samosprávy na Slovensku.
Na Čele ZMOS: Vízio a Záväzky Pre Slovenskú Samosprávu
Ako čerstvý predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) si Jozef Božik naplno uvedomuje zodpovednosť, ktorú prevzal. Vo funkcii, ktorú získal po zvolení delegátmi snemu v druhom kole s viac ako 66 percentami hlasov, je pripravený čeliť aktuálnym výzvam. „Uvedomujem si zodpovednosť, ktorú mám vo väzbe na to, že som organizáciu prebral v čase, kedy stále prechádzame veľkou ekonomickou aj politickou krízou,“ zdôrazňuje. Priznáva tiež, že hlas samospráv „v uplynulých mesiacoch, no aj rokoch, nebol vždy úplne rešpektovaný tak, ako to možno bolo v dávnejšej minulosti“. Podľa neho samosprávy v súčasnosti prežívajú „najťažšie obdobie od vzniku samostatného Slovenska“.
Jeho cieľom je zásadná zmena v postavení a vnímaní samospráv. ZMOS pod jeho vedením má ambíciu stať sa „stabilným a silným partnerom štátu“. Božik sa na svoju funkciu pozerá s pokorou, hovoriac, že je „iba prvý medzi rovnými“. Jeho snahou je predovšetkým spolupracovať a vytvárať podmienky, „aby každý, kto má chuť zapojiť sa, cítil, že ZMOS je aj jeho združenie“. To sa prejavuje aj v jeho prístupe k otvorenosti a komunikácii. „Môj telefón je verejne dostupný, ľudia sa na mňa môžu obrátiť kedykoľvek. Pre každého chcem vytvoriť priestor tak, aby cítil, že sme tu pre neho,“ tvrdí v rozhovore.
Kľúčovým bodom jeho agendy je presadzovanie práva veta pre ZMOS pri rokovaní s vládou. Chce, „aby také veľké združenie, ako je naše, malo právo veta v rokovaní s vládou pri príprave zákonov, ktoré majú priamy dopad na financovanie alebo legislatívu v rámci výkonu kompetencií“. Božik vníma samosprávu a štát ako „pravé a ľavé pľúca jedného živého organizmu“. Kriticky dodáva, že kým „štátne pľúca dýchajú, ale samosprávne potrebujú tracheotómiu“, čím poukazuje na nutnosť hlbokej intervencie a podpory.
V praxi sa táto vízia premieta do konkrétnych krokov. Pán Božik zorganizoval stretnutie s premiérom Ľudovítom Ódorom, kde sa diskutovalo o kompenzačných schémach a vzťahu úradníckej vlády a ZMOS. Samosprávy pripravili „jedenásť záchranných bodov“, ktoré chcú riešiť s touto aj budúcou vládou, ako aj so zástupcami politických strán. S cieľom predísť opakovaným nesplneným sľubom presadil návrh, „aby sme s nimi to, čo sľúbia, mali aj na papieri“.
Jeho prístup k riadeniu ZMOS-u je vysoko participatívny. Zvoláva radu ZMOS, ktorá má sto členov, a v prípade potreby je pripravený robiť to raz za dva týždne. Plánuje nanovo zadefinovať jednotlivé odborné sekcie a vytvoriť samostatné pracovné skupiny. „Viem totiž o množstve primátorov a starostov, ktorí sa chcú realizovať v odborných témach,“ hovorí. Opakovane zdôrazňuje otvorenosť: „Chcem, aby všetci vedeli, akých rokovaní sa zúčastním, čo som na nich povedal a čo som sa dozvedel - aby tá informácia išla hneď do územia. Interakcia musí byť dynamická.“
Medzi špecifické požiadavky, ktoré ZMOS pod jeho vedením presadzuje, patrí reforma verejnej sféry a oblasť životného prostredia. Konkrétne ide o potrebu oddialiť platnosť nutnosti realizovať mechanicko-biologické úpravy zmesového komunálneho odpadu minimálne o tri roky. Poukazuje na to, že hoci Európska únia na to tlačí od roku 2035 a Česká republika má termín v roku 2030, na Slovensku sa má začať už od roku 2024. „Táto úprava neskutočne navýši náklady a tým pádom poplatky pre obyvateľov,“ varuje. Obáva sa, že to môže viesť k nedostatku peňazí u ľudí, nervozite a potenciálnemu nárastu kriminality, pričom „bez polície nie je možné ustriehnuť to“. S klesajúcim počtom štátnych policajtov by to oslabilo bezpečnosť, a preto sa plánuje pýtať rezortu vnútra, ako túto situáciu mieni riešiť.
Jozef Božik tiež prebral štafetu po Branislavovi Trégerovi, ktorý sa kandidatúry vzdal. Bol kritický voči situácii, keď regióny v minulosti vyjadrovali nespokojnosť s viacerými vecami, čo zrejme súviselo s „naozaj veľmi ťažkou dobou“. Ako líder sa usiluje o spájanie, nie o robenie rozdielov: „Krajské mestá niekedy na tie menšie pozerajú tak trochu z výšky. Každá obec a mesto sú samostatnou individualitou. Nechcem robiť rozdiely, ale spájať.“ Pripomenul aj, že bývalého premiéra požiadal o zastupovanie samospráv viacerými zástupcami pri dôležitých rokovaniach, najmä o kompenzáciách. Poukázal na to, že ZMOS má „oveľa širší diapazón“ ako napríklad Únia miest s 61 mestami alebo SK8 s ôsmimi krajmi, ktoré majú len dvoch zástupcov. Jeho ambíciou je zabezpečiť, aby ZMOS mal adekvátne zastúpenie a váhu pri presadzovaní svojich požiadaviek.
Jozef Božik ako Primátor Partizánskeho: Vízie a Hmatateľné Výsledky
Jozef Božik je od roku 2010 primátorom mesta Partizánske, čo znamená, že v čase preberania predsedníctva ZMOS zastával túto funkciu už štvrté volebné obdobie. Jeho pôsobenie na čele mesta je charakterizované neustálym úsilím o rozvoj, transparentnosť a aktívnu účasť občanov. Predchádzajúce komunálne voľby, v ktorých sa opätovne uchádzal o svoj post ako nezávislý kandidát, potvrdili rozsiahlu podporu obyvateľov Partizánskeho. Sám zdôraznil, že „pre mňa je to veľká česť opäť kandidovať, o to viac, že mám s podporou ľudí a Božou pomocou za sebou 12 rokov výkonu funkcie primátora.“
Ako primátor Partizánskeho sa Božik snaží pokračovať v budovaní „otvorenej, transparentnej, komunikatívnej a participatívnej samosprávy“. Mesto pod jeho vedením dosiahlo dobré výsledky v hodnotení transparentnosti, čo je odrazom jeho angažovanosti v tejto oblasti. Okrem toho sa mesto sústreďuje na investičný rozvoj, pričom má pripravené a predschválené projekty na realizáciu v tomto i nasledujúcom roku. Božik sa aktívne podieľa aj na získavaní „iných, neverejných zdrojov na podporu športu, detí, mládeže, ale aj kultúrneho a spoločenského života“.
Jedným z príkladov jeho angažovanosti je jeho osobný finančný príspevok. Opakovane odovzdáva svoju ročnú odmenu za poslanecký mandát v Zastupiteľstve Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) na podporu kultúrnych a spoločenských aktivít v Partizánskom a okolí. Táto ročná odmena predstavuje približne 3800 eur. Okrem toho sa vzdal aj dvoch mesačných platov primátora v prospech týchto aktivít. Celkovo za minulý rok prerozdelil jednotlivcom a organizáciám 8700 eur, pričom takto postupuje už od roku 2011.
Mesto Partizánske pod jeho vedením realizuje množstvo projektov a iniciatív, ktoré priamo ovplyvňujú život obyvateľov:
- Kontrolné dni na stavbách: Primátor Jozef Božik pokračuje v pravidelných kontrolných dňoch na stavbách, čo zabezpečuje dohľad nad priebehom a kvalitou stavebných prác v meste.
- Podpora mládeže: Jedným z konkrétnych krokov bolo aj rozhodnutie Mestského zastupiteľstva v Partizánskom upraviť plat primátora s cieľom venovať ušetrené financie na aktivity pre mládež.
- Knižné darčeky pre predškolákov: Každý rok venuje miestna samospráva predškolákom knižné darčeky, ktoré majú byť nielen spomienkou na detstvo, ale aj motiváciou k čítaniu.
- Projekt Môj stromček druháčik: Tento environmentálny projekt pokračuje s úspechom. Žiaci druhých ročníkov miestnych základných škôl majú možnosť zasadiť si vlastný strom, o ktorý sa aj starajú, čím sa buduje ich vzťah k prírode a zodpovednosti.
- Získavanie novej techniky pre stredisko správy ciest: Okresné stredisko Správy ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja (SC TSK) v Partizánskom získalo novú techniku, čo zlepšuje kvalitu a údržbu cestnej infraštruktúry.
- Premena nevyužívaných priestorov: Podarilo sa iniciovať premenu jednej z nevyužívaných výrobných hál v areáli bývalých Závodoch 29. augusta na moderný polyfunkčný objekt s obchodnými prevádzkami a službami, čím sa prinavrátil život do opustených priestorov.
- Medzinárodná spolupráca: Partizánske sa snaží o budovanie zázemia pre česko-slovenskú spoluprácu. Aj keď niektoré projekty, ako napríklad spoločný projekt s Valašským Meziříčím s názvom „Pešo a na bicykli za pamiatkami“, boli ukončené, snaha o medzinárodnú interakciu pretrváva.
- Environmentálna angažovanosť: Mesto sa aktívne zapája do medzinárodných iniciatív ako „Svetový čistiaci deň“, v rámci ktorého sa konala aj aktivita „Upracme Partizánske“ s účasťou dobrovoľníkov.
- Kultúrne dedičstvo: Šimonovany, najstaršia mestská časť Partizánskeho, si pripomenula 760. výročie prvej písomnej zmienky, pričom Kaštieľ Vodný hrad bol zvečnený na poštovej známke.
- Vzdelávanie a rozvoj: Podpora technických škôlok, projekty pre deti a fond na podporu tematického vzdelávania sú ďalšími ukážkami jeho úsilia o celkový rozvoj mesta.
Mesto Partizánske, pod vedením Jozefa Božika, je dynamickým miestom, ktoré sa snaží riešiť problémy s otvorenosťou a inovatívnymi prístupmi, pričom filozofia zakladateľov, Tomáša a Jána Antonína Baťu - „nedá sa“ neexistuje - je hlboko zakorenená v jeho prístupe. Táto podnikateľská filozofia inšpiruje nielen jeho riadenie mesta, ale aj jeho širšie pôsobenie v rámci samosprávy.
Osobný Pohľad: Rodina, Čas a Motivácia
Za rozsiahlymi profesionálnymi úspechmi a náročnými pracovnými povinnosťami Jozefa Božika stojí aj jeho osobný život a rodina, ktorá mu poskytuje dôležité zázemie. Napriek tomu, že jeho práca je „náročná, ale baví ma“, si uvedomuje jej daň na súkromnom živote. Sám priznáva, že „moja manželka to má so mnou veľmi ťažké“.
Kľúčovým elementom v jeho osobnom živote je jeho syn. Jozef Božik so svojou manželkou „dlho boli bez detí“, a preto sa z ich „štvorročného synčeka veľmi tešíme“. Avšak, práve kvôli mimoriadne náročnej pracovnej vyťaženosti, ktorá ho sprevádza ako primátora Partizánskeho a teraz aj ako predsedu ZMOS, si uvedomuje, že „čo mi môže žena vytýkať je, že nemám dostatok času na štvorročného synčeka“. Tento úprimný pohľad do súkromia odhaľuje ľudskú stránku lídra, ktorý sa snaží vyrovnať s požiadavkami verejnej služby a zároveň byť prítomným v rodinnom živote.
Jeho manželka, s ktorou sú spolu už 24 rokov, je pre neho kľúčovou oporou. „Ona ale vie, čo práca pre mňa znamená, je tolerantná,“ hovorí s vďačnosťou. Oceňuje jej podporu, zdôrazňujúc, že „ak som v živote niečo dosiahol, tak vďaka zázemiu, ktoré mi vytvorila“. Toto stabilné rodinné prostredie mu umožňuje naplno sa venovať svojim povinnostiam, pričom vie, že doma má porozumenie a podporu.
Ani rodičov, ktorí sú už v „krásnom veku“ a za ktorých je vďačný, často nevidí tak, ako by si želal. Našťastie, moderné technológie ako telefóny umožňujú udržiavať kontakt, a občas sa im snaží venovať osobnú návštevu. Veľkú podporu cíti aj od ľudí v komunite, čo mu potvrdilo aj „viac ako tisíc gratulačných správ“ po zvolení za predsedu ZMOS. Tieto prejavy podpory ho motivujú a dávajú mu silu pokračovať v jeho poslaní.
Práve táto kombinácia silného rodinného zázemia, vedomia zodpovednosti voči blízkym a zároveň neúnavnej oddanosti verejnej službe definuje Jozefa Božika nielen ako politika, ale aj ako človeka. Jeho život je príkladom toho, ako sa náročné profesionálne ciele prelínajú s osobnými výzvami, a ako je podpora najbližších kľúčová pre dosahovanie úspechov a prekonávanie prekážok.
Výzvy a Budúcnosť: Navigácia v Ekonomickej a Politickej Krajine
Jozef Božik, ako čelný predstaviteľ Združenia miest a obcí Slovenska, hľadí do budúcnosti s realistickým, no zároveň optimistickým prístupom, aj keď si uvedomuje značné výzvy. Predpovedá, že nadchádzajúci rok bude „výrazne ťažší ako tento“ pre samosprávy aj pre občanov. Toto očakávanie je podložené predovšetkým potrebou konsolidácie štátneho rozpočtu, čo bude mať za následok „eliminovanie viacerých kompenzačných schém“. Hoci priznáva, že „až čas ukáže, ako to nakoniec dopadne“, jeho postoj zostáva pozitívny, lebo „inak sa to nedá“. Tento optimizmus čerpá aj z filozofie zakladateľov Tomáša a Jána Antonína Baťu, ktorých „DNA“ je podľa neho v Partizánskom silno prítomná, a ich firemná filozofia bola založená na princípe, že „nedá sa“ neexistuje.
Jednou z konkrétnych výziev, ktorú Jozef Božik aktívne rieši, je reforma verejnej správy. Hoci Únia miest Slovenska (ÚMS) a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) majú odlišné pohľady na niektoré aspekty tejto reformy, Božik zdôrazňuje, že „tak, ako avizovali, sú pripravení rokovať“. Spoločné stretnutie by mohlo byť pravdepodobne v máji. Pripomína, že „tak, ako únia má iný pohľad na ich pozičný dokument, platí to aj opačne, teda ZMOS zatiaľ nesúhlasí s dokumentom ÚMS“. Dôležité je, že ZMOS zastupuje a zohľadňuje požiadavky väčšieho množstva samospráv, vrátane obcí, ktoré ÚMS „nemá v portfóliu“.
Medzi bodmi, v ktorých sa samosprávne združenia vedia zhodnúť, je napríklad právo na veto pri legislatívnych zmenách s priamym dopadom na samosprávy. Naopak, nezhody pretrvávajú v oblasti reformy financovania samosprávy. ZMOS a SK8 predstavili v marci pozičný dokument s názvom „Územná samospráva ako stabilný a silný partner štátu“, v ktorom zhodli na princípoch a krokoch nevyhnutných na modernizáciu a efektívnejšie fungovanie služieb občanom, vrátane požiadavky na právo veta.
Ďalšou naliehavou témou, ktorú Božik nastoľuje, je otázka nakladania so zmesovým komunálnym odpadom. Snaží sa presadiť oddialenie platnosti nutnosti realizovať mechanicko-biologické úpravy. Kým bratia Česi to majú mať od roku 2030 a Európska únia tlačí na termín od roku 2035, na Slovensku sa má začať už od roku 2024. Obáva sa, že „táto úprava neskutočne navýši náklady a tým pádom poplatky pre obyvateľov“. Negatívne dopady vidí v potenciálnom nedostatku peňazí u ľudí, čo by mohlo viesť k sociálnym napätiam, nervozite a dokonca k nárastu kriminality. Poukazuje na to, že „bez polície nie je možné ustriehnuť to“, a pritom „štátnych policajtov ubúda a tým slabne aj bezpečnosť“. Preto plánuje rezortu vnútra adresovať otázku, „čo s tým chce robiť“.
Pre budúce fungovanie ZMOS je kľúčová aj štruktúra a komunikácia. Jozef Božik plánuje nanovo zadefinovať jednotlivé odborné sekcie a vytvoriť samostatné pracovné skupiny, aby sa mohlo realizovať čo najviac primátorov a starostov v odborných témach. Svoju otvorenosť demonštruje aj tým, že chce, aby informácie z dôležitých rokovaní išli „hneď do územia“ a „interakcia musí byť dynamická“.
Všetky tieto kroky naznačujú, že Jozef Božik je pripravený navigovať samosprávy cez búrlivé časy, pričom sa spolieha na spoluprácu, otvorenú komunikáciu a odhodlanie presadzovať ich záujmy na celoštátnej úrovni. Jeho vízia spočíva v tom, že napriek historicky náročnej situácii sa samosprávy môžu stať silným a rovnocenným partnerom štátu, schopným odolávať krízam a zabezpečovať kvalitné služby pre občanov.
Spolupráca a Jednota: Prekonávanie Rozdielov v Samosprávnom Sektore
V komplikovanom prostredí slovenskej samosprávy, kde existuje viacero združení reprezentujúcich rôzne typy miest a obcí, je úsilie o spoluprácu a jednotu kľúčové. Jozef Božik, ako predseda ZMOS, si je vedomý potreby spájať, nie rozdeľovať, hoci historicky existovali a stále pretrvávajú určité rozpory s inými organizáciami, ako je napríklad Únia miest Slovenska (ÚMS).
„Chcem zdôrazniť, že, rozpory medzi Úniou miest Slovenska a ZMOS v minulosti niektoré boli, v niektorých veciach sa vieme zhodnúť,“ uvádza Božik. Jedným z príkladov zhody, ktorý spomína, je „právo na veto“, ktoré reflektuje aj ÚMS. Toto je dôležitý moment, pretože právo veta je kľúčovou požiadavkou ZMOS a SK8, prezentovanou v ich spoločnom pozičnom dokumente „Územná samospráva ako stabilný a silný partner štátu“. Ak sa v tejto fundamentálnej otázke zhodujú aj iné združenia, otvára to dvere k silnejšiemu a jednotnejšiemu hlasu samospráv voči vláde.
Naopak, nezhody pretrvávajú v iných oblastiach, ako je napríklad reforma financovania samosprávy. Jozef Božik poukazuje na to, že tento rozdiel v pohľade je „spôsobený aj tým, že ÚMS nespolupracuje s obcami, pričom ZMOS ich má v portfóliu“. To je zásadný rozdiel, keďže ZMOS reprezentuje široké spektrum samospráv, vrátane veľkého počtu menších obcí, ktorých špecifické potreby a finančné možnosti sa môžu líšiť od potrieb väčších miest.
Jozef Božik vníma dôležitosť zastupovania čo najširšieho diapazónu samospráv. Už pri rokovaniach s bývalým premiérom žiadal, aby pri dôležitých témach, ako sú kompenzácie, samosprávy zastupovalo „viac ako dvaja ľudia“. Vysvetľuje, že „keď tam má únia miest so 61 mestami dvoch primátorov a SK 8 s ôsmimi krajmi tiež dvoch županov, s nami to nemôže byť rovnako“. Zdôrazňuje, že ZMOS má „oveľa širší diapazón“ a jeho hlas by mal byť primerane silnejší a komplexnejší.
Napriek rozdielnym názorom a prístupom k niektorým otázkam je Božikovým cieľom „spájať“, nie „robiť rozdiely“. Verí, že aj keď „nie vždy na všetko musíme mať rovnaký názor, ale musíme ísť bok po boku“. Toto vyhlásenie odráža strategický prístup k budovaniu silného a efektívneho partnerstva medzi rôznymi entitami v samosprávnom sektore.
V kontexte reformy verejnej správy Únia miest Slovenska konštatuje, že je potrebná odborná diskusia samosprávnych združení v spolupráci so štátom. Deklaruje svoju pripravenosť na odbornú a konštruktívnu spoluprácu. Hoci snem ÚMS zobral pozičné dokumenty ZMOS a SK8 na vedomie, zdôraznil, že sú v rozpore s oficiálnymi pozičnými dokumentmi únie. ÚMS dlhodobo presadzuje komplexnú reformu verejnej správy postavenú na dátach, jasnom rozdelení kompetencií, férovom financovaní a rešpekte k úlohe miest. Jozef Božik však trvá na tom, že ZMOS zastupuje širšiu základňu samospráv a má svoj vlastný, rovnako validný pohľad.
Jeho snaha o interakciu je zrejmá. Už v piatok (26. mája) mal dohodnuté stretnutie s pánom premiérom, a v pondelok (29. mája) zvoláva radu ZMOS. Tieto kroky sú súčasťou širšej stratégie zabezpečiť, aby „hlas samospráv“ bol počutý a rešpektovaný. Jozef Božik tak stojí pred úlohou nielen presadzovať záujmy svojich členov, ale aj budovať mosty a hľadať prieniky s ostatnými partnermi v samosprávnom sektore, aby spoločne dosiahli silnejšie postavenie voči štátu. Len tak, skutočnou spoluprácou, môžu byť samosprávy „pravými a ľavými pľúcami jedného živého organizmu“, ktoré dýchajú plnými dúškami.
tags: #bozik #jozef #ma #dieta