V modernej spoločnosti, kde sú informácie ľahko dostupné a veda neustále napreduje, sa téma očkovania stala predmetom intenzívnych diskusií. Zatiaľ čo oficiálne zdravotnícke inštitúcie zdôrazňujú bezpečnosť a účinnosť vakcín pri prevencii závažných ochorení, rastúci počet rodičov vyjadruje obavy a pochybnosti. Tieto obavy často pramenia z osobných skúseností, príbehov iných a z informácií, ktoré nájdu na internete. Tento článok sa ponorí do hlbín tejto kontroverzie, preskúma rôzne pohľady a pokúsi sa osvetliť zložitosť rozhodovania o očkovaní detí.
Osobné príbehy a dráma rozhodovania: Pohľady rodičov na očkovanie
Mnohé diskusie o očkovaní sa začínajú osobnými príbehmi, ktoré môžu hlboko zasiahnuť do rozhodovania rodičov. Jedna z prvých a najviac šokujúcich skúseností sa týkala rodiny, ktorá po prvom očkovaní Infanrixom skončila na jednotke intenzívnej starostlivosti s epileptickými záchvatmi. Tento zážitok viedol k hlbokým otázkam a k postupnému získavaniu vedomostí o očkovaní, ktoré ich znepokojili. Následne prestali s očkovaním a záchvaty ustúpili, hoci dieťa muselo užívať antiepileptiká do troch rokov. Druhý syn nebol očkovaný vôbec. Hoci obaja synovia boli počas zimy chorí, rovnako ako mnohé iné deti v škôlke, rodičia nelutujú svoje rozhodnutie. Súčasný stav ich detí bol posúdený neurologičkou takmer dôchodkového veku, ktorá potvrdila kontraindikácie u oboch. Táto lekárka, s desaťročiami praxe, zdieľala názor, že niektoré choroby a poškodenia sa vždy objavujú po očkovaní, a prirovnala ho k "genocíde národa" a zlu páchanému na deťoch. Tieto svedectvá hlboko ovplyvňujú rozhodovanie iných rodičov, ktorí hľadajú informácie a chcú pre svoje deti to najlepšie.
Iný pohľad prináša skúsenosť matky, ktorá sa stretla s tvrdeniami o kontroverznosti vakcín, aj keď skôr experimentálneho charakteru. Ako zodpovedná matka, ktorej nie je osud dieťaťa ľahostajný, sa ponorila do diskusií a narazila na online denník propagujúci neočkovanie. Bola šokovaná jednostrannosťou myslenia a agresívnymi hodnoteniami. Poukazuje na extrémne vyjadrenia, ako napríklad bagatelizovanie rubeoly slovami: "rubeola je otázka niekoľkých dní teploty…radšej znesiem to ako očkovanie." Táto matka detailne vysvetľuje vážne dôsledky vrodeného rubeolového syndrómu, ktorý môže viesť k potratu, poškodeniu plodu, zápalu mozgu, poškodeniu srdca a smrti v prvom roku života. Zdôrazňuje, že celoplošné očkovanie zabránilo infekciám tehotných žien a znížilo výskyt ochorení. Diskusia sa ďalej vyvíjala s argumentmi o prirodzenom prekonaní rubeoly a ochrane v dospelosti, či očkovaní dospievajúcich dievčat. Matka, ktorá sa ozvala, poukazuje na nereálnosť týchto argumentov v praxi, keďže nákaza sa šíri už pred prvými príznakmi a žena nemusí vedieť, že je tehotná. Znevažuje myšlienku očkovania len vybraných skupín a pýta sa, či sa vtedy už nežiaducich účinkov na vyvíjajúce sa telo adolescenta nebudú báť. Pýta sa, či vtedy už prevencia vakcínou nie je potrebná a či sú ostatné vakcíny nezmysel. Jej snaha o racionálnu diskusiu sa stretla s odmietnutím a obvinením z nerozumenia.
Najviac ju zasiahla odpoveď jednej matky: "áno, som sebecká a osud môjho dieťaťa mi je nad všetko a v tejto súvislosti mi je fakt ukradnutý osud iných detí……..v ŽIADNOM prípade neuprednostním iných, trebárs aj tisíc detí nad mojím jedným….." Toto vyjadrenie, podpísané mnohými, považuje za neľudské a poukazuje na ľahostajnosť ako najhoršiu chorobu. Táto emocionálne vypätá situácia je typická pre online fóra, kde sa názory často polarizujú.
Ďalší prípad, ktorý ilustruje vážne následky, je príbeh chlapca Jakuba. V 5 rokoch ho zaočkovali MMR vakcínou (živou vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole) po tom, ako prekonal salmonelózu. Nedopadlo to dobre - najprv začal mať problémy s rečou, potom upadol na 2 mesiace do kómy a lekári ho považovali za neurologicky mŕtveho, pretože sa mu rozpadli bazálne ganglie. To, že dnes žije a rozpráva, je zázrak, a dodnes má nález na mozgu nezlučiteľný so životom, ale žije. Tento smutný príbeh s takmer šťastným koncom poukazuje na to, že aj keď sú vakcíny vo všeobecnosti považované za bezpečné, existujú individuálne reakcie, ktoré môžu byť devastujúce.
Tragická udalosť sa odohrala aj v Modrom Kameni, kde rodičia našli svoje 5-mesačné dievčatko mŕtve. Podľa portálov tvnoviny.sk a noviny.sk bolo dievčatko len uplynulý piatok zaočkované tzv. Hexavakcínou v rámci povinného očkovania, ktorou v súčasnosti bývajú deti zaočkované na trikrát v priebehu prvého roku života. Polícia prípad vyšetruje, čo zdôrazňuje, že aj keď sú takéto udalosti mimoriadne zriedkavé, vyvolávajú hlboké obavy a spochybňujú dôveru vo vakcinačný systém. Tieto prípady sú pre rodičov nesmierne ťažké, keďže sú vystavení neistote a strachu z rozhodnutia, ktoré môže mať fatálne následky. Mnohí rodičia sa cítia bezmocní, keď sa ich dieťaťu stane niečo vážne po očkovaní, a majú pocit, že ich problémy sú prehliadané a považované za zanedbateľnú menšinu. Pýtajú sa: "Prečo práve moje dieťa?" a zároveň sa obávajú, čo sa stane, ak nebudú očkovať.
Rastúci počet rodičov odmietajúcich očkovanie
Neočkované dieťa v ohrození: Prípad epiglottitídy a čierneho kašľa
Rozhodovanie o očkovaní je často poznačené osobnými skúsenosťami, ktoré môžu radikálne zmeniť pohľad rodičov. Príbeh jednej matky, ktorá patrila k 100% odporcom očkovania z obavy pred vedľajšími účinkami, je mimoriadne silný. Dňa 29. júna 2017 prežila najhorší deň svojho života. V utorok išli so synom (3 roky) na návštevu ku kamarátke, ktorá má dve deti (3 a 2 roky), ktoré sú zaočkované a chodia do škôlky. Keď prišli o 17:20, deti práve prišli zo škôlky. Celý večer sa hrali, jej dcéra mala ešte trochu kašlík, ale nič mimoriadne. Prišli domov a jej syn sa celú noc budil s plačom a potom hneď zaspal, matka nechápala, čo sa deje. Až ráno sa sťažoval, že ho bolí jazyk a mal na ňom biely povlak, zvýšenú teplotu, a bolo hneď jasné, že niečo nie je v poriadku.
O 10:00 bola s ním v ambulancii pediatričky, ktorá mu odobrala výter z úst a poslala ich na krčné. O 12:00 povedala krčná lekárka, že okamžite sa majú vrátiť k lekárke, pretože dieťa má očividnú teplotu a hnisá mu hrdlo, dali mu vodičku na jazyk a príkaz na CRP. O 12:30 pri vyšetrení u pediatra bolo CRP v norme, ale teplota bola 39 stupňov. Pediatrička ich poslala domov s tým, že sa majú vrátiť na krv zajtra, avšak žiadne zajtra už nemuselo byť. Prišli domov, dali mu lieky aj na horúčku, zaspal ťažko dýchajúc a celý deň mal husté sliny ako sliz, ktoré nemohol zhltnúť. O 16:00 sa dostal do kritického stavu, sliny hustli, dýchanie sa sťažovalo, no zase trochu zaspal. Okolo 17:00 vyskočil a dusil sa. Vôbec netušili, čo sa deje, a že od života či smrti ho delia minúty. V sekunde volali záchranku. Prišli o 15 minút, mali podozrenie na laryngitídu, no neboli to celkom tie príznaky. Našťastie, lekárka mu dala Rectodelt a utekali na urgent. Syn ledva lapal po dychu a každú sekundu sa mu mohli zavrieť dýchacie cesty, o čom matka ešte stále netušila, myslela si, že ťažko dýcha iba kvôli slinám atď. Nebolo jej nič jasné.
Na urgente s dávkou veľkého šťastia objavili príčinu. Otázka: "On nie je zaočkovaný???!!!" - Preboha. A už to išlo - kyslík, adrenalín, nosítka, RTG a najhoršia správa: "Vášmu dieťaťu hrozí okamžité udusenie!" Diagnóza bola zápal hrtanovej príchlopky (epiglotitída), ktorú spôsobuje bakteriálna infekcia prenášaná kvapôčkovou infekciou z človeka na človeka. Táto choroba je očkovateľná HEXA vakcínou. Vo výťahu smerom na intenzívku mu začal klesať kyslík. Ostali na chodbe čakať, či sa im podarí včas ho intubovať. Našťastie, v hrdle mu ostalo pár milimetrov, cez ktoré mu prestrčili hadičku a napojili ho na prístroje do umelého spánku. Mali šťastie, obrovské a neopísateľné. Keď si to matka uvedomila, zrútila sa. Toto je choroba, ktorá za 24 hodín zabije neočkované dieťa. Očkované deti mali iba kašlík. Je to ťažko diagnostikovateľné, lebo ak už sú príznaky, máte sakra málo času mu pomôcť. Úmrtnosť je vysoká pri nepodaní včasnej liečby, ktorá vedie k uduseniu. Pri podaní liečby sa to antibiotikami dá zvládnuť.
Matka zdôrazňuje: "Mamicky, uvedomte si, že hlavné riziko je, že u očkovaného dieťaťa baktéria spôsobila iba kašeľ, dostalo sirup a už išlo do škôlky. No toto dieťa sa stalo bacilonosičom a obeťou je neočkované dieťa, lebo nemá protilátky na tieto veci a už vôbec 3-ročný! Takže je to naopak, nie očkované deti sú v ohrození kvôli neočkovaným, ale neočkované, vzhľadom na tento prípad, platí to obojstranne! Treba si uvedomiť riziko toho, že ak dáte neočkované dieťa do škôlky, tak choroba, s ktorou sa očkované dieťa popasuje ako s kašlíkom, nádchou, vaše dieťa môže zabiť!" Rôzne baktérie spôsobujú rôzne ochorenia a v očkovacom pláne sú vypísané len tie hlavné. Matka o epiglottitíde ani nepočula v živote, lebo baktéria napadla tú sliznicu príklopky, mohla sa dostať aj inam. Skracuje to so záverom, že neočkované deti sú naozaj ohrozené, a vy ani netušíte, čím a ako. "Fakt ani šajnu nemôžete mať, ja som si tiež čítala toľko materiálov a článkov a výsledok???" Jej syna zachránil iba Boh a veľká dávka šťastia, pretože bolo toľko kritických momentov, ktoré to mohli zavrieť. Obrovské šťastie, ktoré nemusí mať každý. Preto radí: ak vaše dieťa ťažko dýcha, posaďte ho a okamžite volajte lekára, radšej zbytočne, akoby sa vám malo udusiť pred očami. Spôsobiť to môžu rôzne baktérie a stať sa to môže hocikomu.
Podobne výpovedný príklad z lekárskej praxe doplnila epidemiologička Krištúfková. Rozprával jej primár z Trenčína o prípade, keď dieťa dostalo silný čierny kašeľ. Skončilo na ARO, takmer zomrelo. Keď sa ho podarilo zachrániť, rodičia zmenili svoj názor a dali dieťa očkovať. Tieto príbehy sú silným svedectvom o tom, aké dramatické môžu byť dôsledky neočkovania a ako rýchlo sa môžu názory na očkovanie zmeniť pod vplyvom priamej hrozby života dieťaťa.
Kritické zhodnotenie informácií a zdrojov: Medzi faktami a dezinformáciami
V dnešnej dobe je dôležité kriticky hodnotiť informácie, najmä tie, ktoré pochádzajú z internetu. Jeden z prispievateľov zdôrazňuje, že diskusie na fórach by nemali byť jediným zdrojom informácií pre rozhodovanie o očkovaní. Poukazuje na argumenty "antivax" ľudí, ktorí tvrdia, že očkovaní ľudia by sa nemali báť, lebo ich deti sú chránené. Toto považuje za nepochopenie podstaty očkovania a za vedomé klamanie samých seba. Predpovedá nárast počtu ľudí, ktorí budú ľutovať neočkovanie, keď sa vrátia choroby, ktoré tu dlho neboli. Takéto diskusie sú často emocionálne a bránia racionálnemu dialógu, pričom niekedy sa chytá za slovíčka a namiesto spolupráce dochádza k osočovaniu.
Ďalší pohľad sa zameriava na lekárov, ktorí síce pripúšťajú možné súvislosti medzi očkovaním a poškodeniami, ale oficiálne to nepotvrdia ("off record"). Títo lekári sú označení za neschopných a neochotných sa vzdelávať, ktorí používajú alibistické formulky. Tieto skúsenosti sú porovnávané s tragickými okolnosťami, keď sa ukáže, že predchádzajúce informácie od lekárov neboli pravdivé. Na druhej strane sú vyzdvihnutí aj naozaj špičkoví lekári, ktorí pristupujú k svojej práci svedomito a zodpovedne.
Kritika smeruje aj k online denníkom, ktoré agresívne propagujú neočkovanie a používajú neoverené obvinenia proti WHO a UVZ SR. Opierajú sa o experimentálne štúdie, ktoré síce poukazujú na možnú škodlivosť vakcín, ale často sú ich závery iba domnienkami a zaváňajú manipuláciou. Tieto zdroje často vypúšťajú dôležité informácie a prezentujú jednostrannú kritiku. Autor článku vyjadruje nesúhlas s tým, že tieto združenia si prisvojujú právo rozhodovať o zdraví detí a rodín, a to nesprávnym, agresívnym a neodborným spôsobom. Kritizuje autora, ktorý nemá medicínske základy, ale napriek tomu kritizuje medicínske texty. Doplnil kolegu takto: "Antivakcinačné argumenty sú, že sa očkuje proti chorobám, ktoré tu nie sú. No ony tu nie sú práve preto, lebo sa proti nim očkuje. Keď nikto nevidel tetanus, nech sa ide pozrieť do Afriky, ako vyzerá. Čierny kašeľ tu už máme. Takže ak rodičia čakajú na ďalšie choroby u vlastných detí, nech sa páči." Vyjadril tak pochybnosti nad praktikami ľudí, ktorí si zháňajú poznatky na internete a pomýlení neodbornými informáciami škodia sebe a druhým. "Antivakcinačnú kampaň zvyčajne vedú ľudia, ktorí nie sú medicínsky vzdelaní. Je chyba, ak si myslia, že keď sa okrajovo oboznámia s nejakou problematikou, sú z nich experti."
Rastúci počet rodičov odmietajúcich očkovanie
Nedostatky v systéme a volanie po zmene: Od individuálneho prístupu k odškodneniu
Zároveň sa však poukazuje na nedostatky v slovenskom lekárstve, ako je nekvalitná kontrola vakcín, nemožnosť výberu vakcín, neindividuálny prístup k pacientovi, absencia odškodnenia v prípade nežiaducich účinkov, slabé zaznamenávanie nežiaducich účinkov a ich nedostatočné monitorovanie. Tieto nedostatky by sa mali riešiť, namiesto agresívneho boja proti povinnému očkovaniu. Systém, v ktorom sa lekári spoliehajú na "pásové" očkovanie bez ohľadu na individuálny zdravotný stav pacienta, je terčom kritiky, pričom je potrebná zmena v prístupe slovenského lekárstva k zodpovednejšiemu konaniu.
Diskutuje sa aj o práve rodičov odmietnuť povinné očkovanie, ktoré je v súčasnosti na Slovensku vnímané ako porušenie zákona. Rodičia sa stávajú informovanejšími o rizikách, ale nemajú reálnu možnosť voľby. Jeden z argumentov znie: "Prečítaj si niečo o chorobách, vakcínach a pýtaj sa na nejasné veci. Môžeš začať napr. tu: rizikaockovania.sk, ockovanie.org, slobodavockovani.sk." Tieto stránky sú prezentované ako zdroje informácií pre rodičov, ktoré im majú pomôcť pri rozhodovaní.
Objavujú sa aj názory, že vakcinácia by mala byť dobrovoľná, čo je v súlade s európskou praxou. Je dôležité poznamenať, že v Rakúsku, ak ochorie nezaočkovaný človek, plne si hradí liečbu, zatiaľ čo u nás taká prax zavedená nie je. Krištúfková doplnila kolegov o nedávny príklad z lekárskej praxe, že ak v Rakúsku rodičia nezaočkujú dieťa a ono ochorie, v plnej miere hradia jeho liečbu.
V kontexte diskusií sa objavujú aj konšpiračné teórie o farmaceutických firmách, ktoré chcú "vyhubiť" populáciu, a o ľuďoch stojacich za proti-očkovacou kampaňou, ktorí chcú znížiť počty obyvateľov. Tieto teórie sú však často nepodložené a slúžia len na pobavenie, odvádzajúc pozornosť od skutočných problémov a potrieb reformy v zdravotníctve.
Veda a kontroverzie: Hliník, autizmus a vyprchávanie imunity
Veda neustále prináša nové poznatky, ktoré môžu otvárať ďalšie diskusie a spochybňovať zaužívané paradigmy. Jeden z takýchto zaujímavých aspektov predstavuje štúdia profesora Christophera Exleyho, ktorý publikoval závažnú štúdiu, ktorá merala obsah hliníka v mozgoch zomrelých autistov. Výskum zistil, že autisti, a to dokonca aj v ešte detskom veku, majú mnohonásobne viac hliníka v mozgu, než starší dospelí ne-autisti, a to dokonca aj v porovnaní so zomrelými s Alzheimerovou chorobou. Nielenže množstvo hliníka u autistov je najvyššie aké bolo doposiaľ zaznamenané, ale je zvláštny aj svojou formou a umiestnením - nachádza sa vnútri buniek, a to najmä v mikrogliách a ďalších zápalových imunitných a iných bunkách. Tento výskum významne dopĺňa doterajšie čiastkové informácie o hliníku, imunologicky sprostredkovanom transporte z miesta očkovania a excitotoxicite - poškodení mozgu chronickou zápalovou aktiváciou imunitného systému. Hoci ide o kontroverzné zistenia, poukazujú na potrebu ďalšieho výskumu v oblasti vzťahu medzi hliníkom vo vakcínach a neurologickými poruchami. Je zaujímavé, že etylortuť bola podozrivá z neurologických porúch už mnoho rokov a vedci bili na poplach, no na Slovensku sa zmeny v očkovacích látkach, ktoré ju obsahovali, prejavili až v roku 2008, v Česku už v roku 2007. Dovtedy sa u nás veselo očkovalo.
Zaujímavé je, že vo videu - prednáške, nemecký odborník hovorí, že podľa jeho názoru syndróm vojny v zálive spôsobili vakcíny, ktoré na rozdiel od bežných vakcín, pre US vojakov obsahovali zvýšené množstvo hliníka, preto, aby ich imunitný systém bol vybičovaný a čo najskôr si vytvoril čo najviac protilátok. Po návrate zo zálivu s pribúdajúcim časom stále viac vojakov pociťovalo podobné chorobné príznaky - neprekonateľnú malátnosť, silné bolesti hlavy, poruchy spánku i pamäti a bolesti svalov. Na hľadanie odpovede na otázku, čo spôsobilo syndróm vojny v zálive, už ministerstvo obrany vynaložilo 133 miliónov dolárov. Profesor Malcolm Hooper, poradca britských veteránov, povedal BBC, že si je istý tým, že Pyridostigmin Bromid (PB), používaný na liečbu nervovo-svalových ochorení, je jednou z príčin syndrómu. Má podozrenie, že syndróm spôsobila kombinácia PB, horúčkovitého imunizačného programu, vystavenia účinkom ochudobneného uránu, dymu z horiacich ropných polí, insekticídov a nervových plynov. Asi polovica zo 40 amerických veteránov, ktorým diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS), už chorobe podľahla. Pri tomto ochorení postupne odumierajú nervové bunky ovládajúce svaly. Tieto prípady a diskusie poukazujú na zložitosť posudzovania súvislostí medzi očkovaním a zdravotnými problémami.
Otázka účinnosti vakcín je tiež predmetom skúmania. Napríklad, v Portugalsku prebehla epidémia osýpok. Z 211 podozrení na osýpky bolo potvrdených 96, z toho všetci okrem jedného boli dospelí, priemerný vek 33,3 roka, väčšina chorých bola zamestnanci nemocnice v Porte. Z potvrdených prípadov, 67 (69,8%) bolo očkovaných dvoma dávkami vakcíny (monovakcínou alebo MMR). V závere sa píše jedna veľmi zaujímavá vec: Väčšina prípadov bola u mladých (18-39 ročných) dospelých plne očkovaných zamestnancov nemocnice. Toto potvrdzujú aj iné epidémie (v Číne či Holandsku). Ak by sme tomu aj chceli veriť, tak nás to vonkoncom nemôže upokojiť - ak nebola zaručená účinnosť vakcín, ako bola potom zaručená ich bezpečnosť? Veď v prípadoch vážnych medializovaných následkov po očkovaní, ktoré sa nepodarí zamiesť pod koberec, sa nezriedka špekuluje o tom, že nastali preto, lebo nebol dodržaný chladiaci reťazec. Boli teda deti v rokoch 1969-1985 vystavené zvýšenému riziku nežiaducich účinkov? Na okraj, skutočným problémom osýpok je vyprchávanie vakcinačnej imunity. Ak by situácia okolo očkovacej propagandy nebola vážna, pôsobila by komicky - vždy totiž platí, že každá nová vakcína je veľmi "účinná a bezpečná". A to až do chvíle, kým je stiahnutá z obehu alebo nahradená novšou - vtedy začne platiť, že "predošlá" vakcína nebola dobrá, ale "tá súčasná" je už prakticky takmer dokonalá. A cyklus sa môže ľubovoľne opakovať.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv vydal upozornenie v súvislosti s dvoma úmrtiami mladých žien po očkovaní vakcínou Gardasil (Silgard). Príčinná súvislosť nebola preukázaná. Poznámka: súvislosť by sa priznala prakticky jedine, ak by človek dostal bezprostredne po očkovaní ťažkú anafylaktickú reakciu a na ňu zomrel. Tieto prípady zdôrazňujú komplexnosť posudzovania príčinnej súvislosti a transparentnosti v informovaní verejnosti.
Očkovanie proti chrípke: Prevencia, riziká a odporúčania
Očkovanie proti chrípke predstavuje špecifickú oblasť diskusie o vakcinácii. V našej krajine sa proti chrípke neočkuje ani päť percent Slovákov, čo je výrazný rozdiel oproti iným západoeurópskym krajinám, kde sme v tejto oblasti zaostávali. Boli časy, keď sme dosahovali zaočkovanosť 13 percent, dnes je to okolo 4,5 percenta. Je názor, že očkovať by sa mal dať každý. Za najúčinnejšiu prevenciu považuje očkovanie. Chrípka je akútne vírusové ochorenie. "Začína sa dramaticky, z plného zdravia. Človek dostane bolesť hlavy, svalov a kĺbov. Cíti sa unavený, musí si ľahnúť. Príde zimnica, triaška, teploty - až nad 40 stupňov. Dochádza k vzniku suchého kašľa." Očkovať sa treba každý rok, pretože vírusy sa každú sezónu menia. "Preto je ideálne očkovať sa od októbra do novembra, teda skôr ako očakávame výskyt chrípky." Túto sezónu nebol vírus na Slovensku ešte izolovaný. To, čo tu teraz koluje, nie sú vírusy chrípky. Ide o vírusy, ktoré môžu viesť k ochoreniam, čo sa na chrípku podobajú.
Očkovacia látka obsahuje čiastočky usmrteného vírusu. Nie je možné, aby vyvolali ochorenie. Po očkovaní môže u človeka dôjsť k negatívnej reakcii. "Môže ísť o bolestivosť v mieste vpichu, človek môže mať teplotu, pociťovať svrbenie či únavu." Ľudia by sa mali vyhýbať nadmernej fyzickej aktivite. Epidemiologička Krištúfková však radí, aby sa dal očkovať každý. "Ide aj o ochranu druhých." Hovorí, aby sa určite dali očkovať športovci. "Spomínam si na Nagano, keď naši hokejisti dostali chrípku, boli oslabení a skoro nemohli stáť na korčuliach." Ak je dostupná očkovacia látka, každé úmrtie je zbytočné, hovorí záverom svojej prednášky Krištúfková. "Vakcína je plne hradená pre rizikové skupiny." Ale už niekoľko rokov máme informáciu, že poisťovne hradia očkovaciu látku každému, komu ju lekár na predpis predpíše, hoci im to naša legislatíva neukladá.
Výhodou očkovania proti chrípke je, že prispieva k znižovaniu spotreby antibiotík. "Veľmi často sa stáva, že lekári predpisujú na chrípku antibiotiká." Ale chrípka je spôsobená vírusom a na vírusy antibiotiká neúčinkujú. K liečbe antibiotikami sa pristupuje vtedy, ak vírus chrípky oslabí sliznicu nosohltana a tá sa stane vstupnou bránou pre baktérie. "Vtedy prichádzajú bakteriálne zápaly, či už prínosových dutín, alebo priedušiek, niekedy až zápaly pľúc." Vtedy sa dávajú antibiotiká. Vysoko ohrozenou skupinou ľudí sú pacienti s nádorovým ochorením. Mávajú ťažší priebeh chrípky a vyššie riziko komplikácií v porovnaní so zdravou populáciou. "Návšteva v nemocnici má pacienta potešiť, nie nakaziť chrípkou."
Všetci traja odborníci sa zhodli, že nad antivakcinačným hnutím (netýka sa iba očkovania proti chrípke) krútia hlavou. "Antivakcinačná kampaň stojí na vode." Odborníci tak rázne odmietajú argumenty, ktoré sú podľa nich nepodložené a zavádzajúce.
Imunitný systém a očkovanie: Príroda versus medicína
Diskusia o očkovaní sa často dotýka aj základného fungovania imunitného systému a otázky, či očkovanie nezasahuje do jeho prirodzeného vývoja. Mnohí rodičia si kladú otázku, či vakcína neublíži dieťaťu v 100% super zdravotnom stave (čo vraj nikto nie sme v tejto dobe). Existuje názor, že ak má dieťa ekzém alebo akékoľvek iné zdravotné problémy, očakávať treba vedľajšie účinky. Z toho vychádza len jedno, nedaj očkovať, ale zároveň sa želá veľa šťastia. Tieto protichodné rady odrážajú neistotu a obavy, ktoré rodičia prežívajú.
Otázka, čo sa stane, ak niekto zaočkuje nie úplne zdravé dieťa, napríklad to, ktoré prekonalo salmonelózu, je predmetom vážnych obáv. Už spomínaný príbeh Jakuba je toho živým príkladom. Také dieťatko môže vyzerať úplne zdravo, ale čo sa deje vo vnútri jeho tela a v mozgu, nikto netuší. Stačí len, že bude chorľavejšie, neustále sopľavé. Až raz pri nejakom preočkovaní bude tá vakcína pomyselnou poslednou kvapkou. Je to osobná dilema, ktorú nemožno zovšeobecňovať, pretože každý si žije svoj vlastný originálny život, a ako sa hovorí, kým nechodíš v topánkach druhého, nemôžeš za neho hovoriť nič. Každá situácia, každá skúsenosť v živote je jedinečná, aj keď podobná, pretože ju prežíva iný človek s inými východiskami, skúsenosťami atď. A nikomu sa nič ani nedá "nahučať" do hlavy, musí sa sám rozhodnúť. Nikomu sa nedá ani radiť, každý si musí nájsť informácie, ktoré potrebuje. To je tak aj pri očkovaní, aj pri ostatných veciach. Môžeme povedať svoj názor, ale to je všetko.
Rastúci počet rodičov odmietajúcich očkovanie
Niektorí kritici očkovania ironicky poznamenávajú: "Radšej znesiem pichnutie komárom, než vakcínou. Ak ty to máš naopak, tak sa daj ročne zaočkovať aj 50x. Veď toľkokrát ťa pichne v lete komár. A potom sa ozvi, aký to na Teba malo vplyv. Teda ak nebudeš bezducho ležať na lôžku, plne inkontinentná." Tieto prehnané porovnania poukazujú na hlbokú nedôveru voči vakcínam a ich vplyvu na imunitu. Zároveň sa kritizuje, že kedysi nebol internet, tak sa nečítalo a všetko bolo v poriadku, pričom sa naznačuje, že presne takto zmýšľajúcich ľudí potrebujú farmafirmy ako soľ.
Štúdie ukazujú, aký má očkovanie skutočný vplyv na imunitu. V situácii, keď je nízka úroveň hygieny, častý kontakt s infekciou a k tomu zlá výživa, očkovanie deti oslabí a zvýši ich úmrtnosť. V civilizovaných krajinách nám deti toľko neumierajú, pretože sú lepšie živené, čo je podľa niektorých jediný rozdiel medzi nami a Afrikou. O tom sa dá tiež veľmi polemizovať, či sú očkovaní zdraví. Mnohí rodičia vidia na svojich deťoch, že dve staršie sú zaočkované, ale zdravé rozhodne nie sú.
Panuje presvedčenie, že za "bežné" sa považuje, že dnešné deti sú často choré. Mali by sme si ujasniť, že "bežné" nerovná sa "normálne". Je bežné, že ľudia sú tlstí, majú vysoký tlak a cholesterol, ale tento stav nie je rozhodne normálny. Čo keď by sme sa naopak mali zamyslieť nad zdravotným stavom dnešných detí? Považuje sa za „normálne“ niekoľko otitíd do roka, mať ekzém, sennú rýmu, v lekárskej literatúre sa uvádza typický vek pre rozvoj astmy a autizmu, ako by išlo o vývojový míľnik atď. Nemali by sme sa radšej zamýšľať nad tým, prečo sú očkované deti toľko choré? Prečo s pribúdajúcim počtom vakcín v očkovacom kalendári sa zdravie detí stále zhoršuje? Nie je to náhodou tak, že neočkované deti nikde nepotrebujú naberať „sily“, pretože o ne neboli pripravené očkovaním? Že tie „sily“ máme od prírody všetci, pokiaľ ich spôsob života a iné zásahy neoslabia? Nie je to náhodou tak, že neočkované deti nemusia nič získavať, pretože ich úroveň imunity je normálna, ale naopak očkované deti sú oslabené, okradnuté o prirodzenú možnosť vyzrievania imunitného systému a podľa toho vyzerajú? "Vy hovoríte, že nemocnosť našich OČKOVANÝCH detí je bežná, normálna. Podľa mňa to nie je normálne ani náhodou." Normou by malo byť zdravé dieťa s občasnou akútnou infekciou, s horúčkou a ďalšími obrannými prejavmi, ktorú samo zvládne a po jej predídení je posilnené. Nikde sa netvrdilo, že neočkované deti nemajú horúčky, naopak majú lepšiu imunitu, t. j. v prípade potreby sú schopné mať horúčku skôr než očkované dieťa. Neočkované deti nemajú imunitu narušenú očkovaním, mnoho infekcií zvládnu inaparentne a v prípade manifestného ochorenia sú choré krátko a rýchlo. Dieťa so silnou imunitou máva typicky jednodennú horúčku, druhý deň mu nič nie je. T. j. rodičia s takýmito deťmi pravdepodobne ani nemusia k lekárovi, pretože to zvládnu doma.
Hľadanie rovnováhy: Informovaný súhlas a zodpovednosťV tejto zložitej situácii je kľúčové hľadať rovnováhu medzi rizikami a prínosmi očkovania. Dôležité je, aby rodičia mali prístup k spoľahlivým a vyváženým informáciám z rôznych zdrojov, aby mohli urobiť informovaný súhlas. Je potrebné, aby lekári pristupovali k pacientom individuálne, zohľadňovali ich zdravotný stav a anamnézu, a aby sa aktívne venovali prevencii očkovacích komplikácií. Potrebujeme spoločnosť, kde sa nebudeme len osočovať v polarizovaných diskusiách "provax" versus "antivax", ale kde sa budeme snažiť pochopiť rôzne pohľady a hľadať pravdu. Je nevyhnutné, aby sa kládol väčší dôraz na výskum, lepší screening a monitorovanie nežiaducich účinkov.
tags: #dennik #sme #neockovane #dieta #takmer #zomrelo