Ing. arch. Matúš Vallo, narodený 18. septembra 1977 v Bratislave, je významnou postavou súčasného verejného života hlavného mesta Slovenska. Jeho kariéra je neoddeliteľne spojená s architektúrou, mestským aktivizmom a hudbou, pričom od roku 2018 úspešne zastáva pozíciu primátora Bratislavy. Svojím pôsobením mení tvár mesta s dôrazom na kvalitu verejného priestoru, udržateľnosť a inkluzívnosť, pričom aktívne zapája občanov a odborníkov do rozhodovacích procesov.
Formovanie Osobnosti: Vzdelanie a rané skúsenosti
Cesta Matúša Valla k vedúcej pozícii v hlavnom meste bola ovplyvnená jeho vzdelaním a medzinárodnými skúsenosťami. Strednú školu absolvoval v talianskom Ríme, čo mu pravdepodobne poskytlo skorý pohľad na európsku mestskú kultúru a plánovanie. Následne v roku 2004 získal titul inžiniera architekta na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, čím položil základy svojej profesijnej dráhy.
Jeho akademická a profesionálna dráha bola ďalej obohatená o študijný pobyt na renomovanej Kolumbijskej univerzite v New Yorku v rokoch 2010-2011. Tu sa ako štipendista Fulbrightovej nadácie venoval kľúčovej téme občianskej angažovanosti v mestskom prostredí, čo neskôr výrazne ovplyvnilo jeho aktivistické a politické smerovanie. Počas tohto obdobia získaval praktické skúsenosti aj prácou v architektonickom ateliéri v Londýne, čo mu umožnilo hlbšie porozumieť globálnym trendom v urbanizme a architektúre. Tieto skúsenosti z rôznych svetových metropol formovali jeho víziu pre Bratislavu, pričom mu pomohli pochopiť nielen výzvy, ale aj obrovský potenciál mesta. Vallo si tak priniesol cenné poznatky o tom, ako funkčné a inkluzívne mestá fungujú v praxi, a ako je možné tieto princípy aplikovať aj v kontexte Bratislavy.
Od aktivizmu k primátorstvu: Hlas pre verejný priestor
Pred vstupom do politiky sa Matúš Vallo etabloval ako výrazný mestský aktivista a zástanca kvalitného verejného priestoru. Je známy ako iniciátor a spoluzakladateľ iniciatívy Mestské zásahy, ktorá od roku 2008 priniesla viac ako 900 projektov zameraných na zlepšenie verejných priestorov v slovenských a českých mestách. Táto iniciatíva transformovala zanedbané miesta na funkčné a estetické časti miest, čím demonštrovala silu občianskej angažovanosti a potenciál lokálnych zmien.
Okrem toho Matúš Vallo založil občianske združenie „My sme mesto“, ktoré sa venuje verejnému priestoru s cieľom stimulovať komunikáciu medzi odborníkmi a širokou verejnosťou. Jeho záujem o kultúrne a historické dedičstvo sa prejavil aj založením a členstvom v správnej rade občianskeho združenia „Aliancia Stará Tržnica“ v Bratislave, ktoré významne prispelo k obnove a oživeniu tohto ikonického miesta. Stál tiež za neformálnym združením Aliancia 500 bytov, ktoré sa zaoberalo vizuálnou jednotou a zlepšovaním sídliska 500 bytov, pričom hľadalo spôsoby, ako vytvoriť súdržné a príjemné prostredie pre obyvateľov. Tieto aktivity poukázali na jeho schopnosť spájať ľudí a zdroje s cieľom dosiahnuť hmatateľné zlepšenia v mestskom prostredí, čo ho predurčilo na rolu lídra s vplyvom na celé mesto.
V roku 2018 sa Matúš Vallo stal prvým oficiálnym kandidátom na primátora Bratislavy. Kandidoval ako občiansky kandidát s podporou tímu odborníkov pod názvom Team Vallo, ktorý zahŕňal aj kľúčové osobnosti ako dopravnú inžinierku Tatianu Kratochvílovú a projektového riaditeľa Sergeja Káru. Týmto prístupom zdôraznil svoju nezávislosť a dôraz na odborné riešenia. Svoju podporu mu vyjadrili aj politické strany Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia, čím získal širokú politickú bázu. Vo voľbách, ktoré sa konali 10. novembra 2018, bol Matúš Vallo presvedčivo zvolený za primátora Bratislavy, čo znamenalo začiatok novej éry v riadení hlavného mesta.
Bratislavský primátor a šťastné rodinné noviny: Osobné míľniky
Po nástupe do funkcie primátora v roku 2018 sa Matúš Vallo tešil nielen z politických úspechov, ale aj z ďalšej šťastnej noviny v osobnom živote. Po dlhom čase sa s manželkou Lindou dočkali vytúženého dieťatka. Dvojica, ktorá sa zoznámila pred vyše dvadsiatimi rokmi a ktorej vzťah podľa medializovaných informácií je veľmi romantický, o čom majú svedčiť aj piesne, ktoré hudobník zložil pre svoju milovanú Lindu, konečne po desiatich rokoch dostala to najkrajšie prekvapenie. Dvojici sa narodil synček. Chlapček prišiel na svet v termíne plánovaným cisárskym rezom a podľa dostupných informácií boli mamička aj dieťa v poriadku. Svoj poklad si dvojica úzkostlivo stráži a o pocity šťastia sa delia iba s najbližšími. Táto osobná radosť prišla v období, keď sa Matúš Vallo naplno zhostil náročnej funkcie primátora, čo ukazuje, že aj verejne činné osoby prežívajú svoje súkromné šťastné chvíle.
Vízia a Realita: Primátorovanie Matúša Valla v Bratislave
Po nástupe do funkcie primátora v roku 2018 inicioval Matúš Vallo viacero kľúčových projektov a zmien v meste, ktoré reflektujú jeho víziu modernej, udržateľnej a inkluzívnej Bratislavy.
Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) a urbanistický rozvoj
Jedným z prvých a najvýznamnejších krokov bolo založenie Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) 1. apríla 2019. MIB sa stal kľúčovou inštitúciou zameranou na verejný priestor, územné plánovanie, rozvoj mesta, dopravu, architektonické súťaže, dátovú politiku, participáciu, zeleň a životné prostredie či strategické plánovanie. Vďaka MIB-u sa v Bratislave stali štandardom architektonické súťaže, čo zabezpečuje vysokú kvalitu nových projektov a riešení. Pod záštitou MIB-u boli rozbehnuté a realizované významné projekty ako rekonštrukcia ikonických Kúpeľov Grössling, revitalizácia Živého námestia, predĺženie promenády na Železnej studničke či obnova Komenského námestia. MIB taktiež vypracoval a zaviedol manuál verejných priestorov, ktorý stanovuje jasné pravidlá pre umiestňovanie prvkov vo verejnom priestore, čím zabezpečuje jednotný a kvalitný dizajn mestských plôch. Tento inštitút výrazne pozdvihol úroveň diskusie o urbanistických témach a priniesol do mestského plánovania systémový prístup.
Boj proti vizuálnemu smogu: Čistejšia Bratislava
Dôležitou súčasťou primátorovania Matúša Valla je aj aktívny boj proti vizuálnemu smogu, ktorý dlhodobo znečisťoval bratislavské ulice. Magistrát uprednostňuje vysporiadanie zmluvných vzťahov pred zdĺhavými súdnymi sporami. Vďaka dohode s prevádzkovateľom reklamných stavieb, uzavretej vo februári 2021, postupne mizne takmer 600 veľkých reklamných plôch z bratislavských ulíc, čo prispieva k celkovo čistejšiemu a estetickejšiemu vzhľadu mesta. Tieto kroky sú súčasťou širšej stratégie zlepšovania kvality verejného priestoru a vizuálnej integrity Bratislavy.
Nová parkovacia politika: Regulácia pre lepší život
Matúš Vallo inicioval aj zavedenie novej parkovacej politiky, ktorá začala fungovať od 1. októbra 2021. Jej cieľom je regulovať parkovanie v meste a uprednostniť rezidentov. Rezidenti tak môžu parkovať za ročný poplatok 39 eur za prvé auto, 150 eur za druhé a 500 eur za tretie auto v domácnosti, pričom systém zohľadňuje potreby viacerých áut v rodine, no zároveň podporuje ekologickejšie alternatívy. Návštevníci platia hodinovú sadzbu od 0,50 do 2 eur podľa vyťaženosti zóny. Táto politika má prispieť k zníženiu počtu áut parkujúcich v obytných zónach a k zlepšeniu plynulosti dopravy, ako aj k celkovému zvýšeniu kvality života v mestských častiach. Samospráva aktuálne má 14 parkovacích zón a viac ako 30-tisíc parkovacích miest vo viacerých mestských častiach, pričom pokračuje s rozširovaním rezidentského parkovania.
Reakcia na pandémiu a sociálna pomoc
V reakcii na pandémiu koronavírusu boli prijaté viaceré rýchle a efektívne opatrenia. V apríli 2020 bol na Zlatých pieskoch sprístupnený karanténny „kemp“ pre ľudí bez domova, aby sa mohli bezpečne izolovať a minimalizovať riziko šírenia nákazy v tejto zraniteľnej skupine. V rámci boja proti pandémii sa mesto aktívne venovalo aj podpore kolektívnej imunity a spustilo kampaň „Bratislava za kolektívnu imunitu“, zdôrazňujúc dôležitosť zodpovedného správania sa. Matúš Vallo tiež zdôraznil dôležitosť spolupráce so súkromným sektorom a vytvoril pozíciu pre filantropiu a darcovstvo, čím posilnil odolnosť mesta voči krízam a schopnosť rýchlo reagovať na mimoriadne situácie.
Otvorenosť a tolerancia: Bratislava ako mesto s imunitou voči netolerancii
Primátor sa tiež vyjadril k téme LGBTI práv a tolerancie v meste, pričom deklaroval snahu o vytvorenie Bratislavy ako mesta s „imunitou voči netolerancii“. Zdôraznil, že jeho zámerom je hľadať prieniky medzi rôznymi svetmi a vytvoriť čo najlepšie prostredie pre život všetkých obyvateľov, bez ohľadu na ich názory či orientáciu. Poukázal na to, že politici často zneužívajú túto agendu na politické body, zatiaľ čo on sa zameriava na zmier v spoločnosti, čo je kľúčové pre budovanie súdržnej komunity. Tento prístup odzrkadľuje snahu o modernú a otvorenú metropolu.
Finančné aspekty: Plat primátora
V súvislosti s financiami mesta bolo rozhodnuté aj o zvýšení platu primátora. V prvom mesiaci pôsobenia Matúša Valla bolo mestským zastupiteľstvom schválené zvýšenie platu primátora na 5 316 eur mesačne. Týmto krokom sa Matúš Vallo stal najlepšie zarábajúcim primátorom Bratislavy, čo bolo zdôvodnené rastúcou zodpovednosťou a náročnosťou funkcie.
Rozvoj dopravy a jej výzvy
Oblasť verejnej dopravy prešla pod vedením Matúša Valla mnohými zmenami a čelila aj značným výzvam. Situácia bola skomplikovaná napríklad príchodom nového prepravcu Arriva v novembri 2021, kedy približne štvrtina spojov nevyrazila, čo Matúš Vallo označil za „mega faux pas“. Mesto však intenzívne investuje do modernizácie a rozšírenia vozového parku a infraštruktúry. Do ulíc sa dostáva alebo postupne dostane 150 nových autobusov, 50 hybridných trolejbusov vrátane nových 24-metrových megatrolejbusov, 30 električiek a 4 vodíkové autobusy. Počas uplynulého roka Dopravný podnik Bratislava postupne objednal alebo vyhodnotil súťaž na 50 ďalších električiek. Počas prvého polroka napriek náročnejšej finančnej situácii Bratislava zrealizovala viacero dopravných projektov. Obyvatelia Petržalky majú od konca júla k dispozícii novú električkovú trať, ktorá je dôležitým krokom k zlepšeniu dostupnosti mestskej hromadnej dopravy. V lokalite tiež pribudne šesťkilometrová cyklotrasa, ktorá má podporiť ekologické spôsoby prepravy. Radnica aj naďalej pracuje na projekte električkovej trate Pribinova-Košická či na predĺžení koľají smerom na Bory, čím sa snaží rozširovať sieť nosného dopravného systému. Investície smerujú aj do rekonštrukcie komunikácií, ako spomenul hovorca bratislavského magistrátu Peter Bubla: „Pokiaľ ide o opravy ciest, treba spomenúť aktuálne prebiehajúcu opravu vyťaženej Šancovej ulice. Vymenili sme tiež povrch cesty na časti známej Miletičovej, dokončili sme bus pruhy na Prievozskej ulici. Rovnako sme dokončili opravu Púchovskej, kde sme použili takzvaný tichý asfalt. Počas leta je ešte v pláne aj oprava vozovky smerom na Most SNP z Wolkrovej.“
Vallo otvorene hovorí o ostrej kritike politikov aj o rozvoji mesta. Vysvetlil, prečo stavia električkové trate namiesto metra, dôvody zdržania petržalskej električky, aj budúcnosť MHD. Petržalská električka čelí od výstavby a aj po jej spustení kritike. Pri takto veľkých stavbách, kde je strašne veľa subdodávateľov, sa vždy nájde aj taký, ktorý jednoducho nie je ani schopný splniť svoje záväzky a kvalitne odviesť svoju prácu. „Je to citlivá vec, veľmi dôležitá, pretože zabezpečujú komfort cestujúcich. Dnes je pôvodný dodávateľ prístreškov vymenený a prvé dva na Gessayovej tesne pred dokončením. Dávali sme na ne sklo so symbolickými umeleckými dielami, ktoré kedysi boli na petržalských panelákoch," uviedol primátor. Výhrady boli aj k meškaniu dokončenia zelene okolo električky. „Ale to je sezónna záležitosť, v lete sa nedali robiť veľké výsadby stromov, pretože na to nebolo vegetačné obdobie," vysvetlil. Na celkové meškanie projektu vplývalo viacero okolností: dodávateľ prebral stavbu počas Covidu, vzápätí vypukla vojna na Ukrajine a v jej dôsledku prišlo k prudkému nárastu cien železa, stavebných materiálov a energií. „Urobili sme všetko preto, aby zostal a to nás stálo čas. Ale ak by sme ho nezvládli na stavbe podržať, museli by sme vyhlásiť ďalšiu súťaž a podľa vtedajšieho harmonogramu by sme teraz boli možno niekde na začiatku stavby. Dnes chodí traťou asi 200-tisíc ľudí týždenne, nestoja v zápche, sú za 13 minút v centre," zdôraznil prínosy. Na otázku o oprávnenosti kritiky od politikov ako pána Nesrovnala či Hrčku odpovedal: „Je to politikárčenie, najmä od pána starostu by som skôr čakal, že povie ako nám môže pomôcť. To sa však nestalo, čo ma mrzí, ale chápem, že sú to politici a politicky sa aj správajú." Viacero odborníkov tvrdí, že časom nebude električkový systém stačiť na dopravnú záťaž Bratislavy. „Od dopravných odborníkov, ktorých počúvam a uznávam, som tento názor nepočul. Nosným systémom dopravy zostane električka, ale je zrejmé, že jej sieť je potrebné zväčšovať," oponoval Vallo. Väčšie prepravné kapacity pre ľudí riešia aj nákupmi dlhých električiek (tie prevezú viac ľudí a tým pádom pri rovnakom intervale dve a pol minúty v špičke prevezú viac cestujúcich). „Mentálne máme petržalskú radiálu za sebou, aj keď tam treba ešte dokončovať. Dnes sa pozeráme najmä na to, aby sme prepojili Šafárikovo námestie s Miletičovou okolo Eurovei. Takisto postupujeme s električkou do Podunajských Biskupíc a Vrakune. Tam začnú procesy projektovania a získavania pozemkov. Pracujeme aj na trolejbusoch. Dokončuje sa prepojenie ostrovného systému, ktorý bol na Dlhých dieloch s hlavnou trolejbusovou traťou cez Kramáre až na Hlavnú stanicu a ďalej."
Ohľadom voľby medzi metrom a električkou Vallo objasňuje finančné rozdiely: „Jeden kilometer električky stojí asi 20 miliónov eur. Jeden kilometer metra, keď je všetko dobré, stojí možno 100 miliónov eur. To je jednoznačný rozdiel - peniaze." Podčiarkuje aj nedostatočnú podporu štátu: „Aktuálne máme piatu vládu odkedy som primátorom a nedokázali sme so Žilinou, Prešovom a Košicami pre naše dopravné podniky ani len získať od štátu peniaze stratené Covidom. Neviem si predstaviť, že by štát podporil Bratislavu v rámci financovania metra. Myslím, že to bol primátor Ftáčnik, kto povedal, aby sme nesnívali o metre ale využili koridor v Petržalke na električku." Na 11 nových križovatkách majú preferenciu električky a hľadajú pomer medzi šoférmi áut a MHD, aby nestáli dlho na semafore a zároveň aby električka prešla križovatkou rýchlo. „Áno, metro je kapacitne násobne väčšie, prevezie odhadom nad 30-tisíc ľudí za hodinu. Ale poznáme svetové metropoly, ktoré majú fantasticky rozvinuté systémy metra, ale aj tak majú problémy so zápchami," poukázal na komplexnosť problému.
Bývanie a mestský rozvoj
Bratislava má málo vlastných bytov, a keď sa Matúš Vallo stal primátorom, na pridelenie bytu sa čakalo sedem rokov. Okrem prvej nájomnej bytovky, ktorú mesto po dekádach postavilo, rieši výstavbu viacerých ďalších projektov. „Ako architekt som postavil za 20 rokov dosť bytov, nie je to žiadna veda, najmä ak máte pozemok - čo mesto má," konštatoval Vallo. Pre samosprávy je však neuveriteľne komplikované dostať sa k štátnym peniazom a narábať s nimi flexibilne. „Samosprávy vedia rozbehnúť výstavbu, no komplikuje im to aj štátny systém. Na stavbe je napríklad normálne, že sa dodatkuje. My, ako mesto, musíme každý dodatok urobiť cez riadiaci orgán, teda ministerstvo. To sú zrazu nekonečne dlhé administratívne procesy, čakanie, nervózny dodávateľ. Musí to mať nejakú flexibilitu, no nemá," popísal byrokratické prekážky.„Ďalším veľkým projektom, ktorý sa úspešne podarilo dotiahnuť do konca, je odovzdanie nájomného bytového domu na Muchovom námestí v bratislavskej Petržalke so 103 nájomnými a náhradnými nájomnými bytmi." Nájomníkmi v týchto bytoch budú najmä sociálne znevýhodnení obyvatelia, ako aj zamestnanci, ktorí pracujú v sektore služieb, čím mesto rieši nedostatok dostupného bývania pre rôzne sociálne skupiny. Hlavné mesto plánuje aj ďalšie etapy prác, ktoré by mali zlepšiť podmienky na bývanie pre Bratislavčanov, pričom hneď v susedstve novej nájomnej bytovky na Muchovom námestí má v rámci druhej etapy projektu vyrásť druhý nájomný bytový dom s ďalšími približne 50 nájomnými bytmi. Tieto kroky sú kľúčové pre zvyšovanie dostupnosti bývania v hlavnom meste.
Kontroverzné projekty a verejný priestor
Povolenie výstavby CMC Petržalka, najmä projektu Lido, vyvolalo kritiku verejnosti. Matúš Vallo k tomu uviedol: „Zmeny a doplnky k Novému Lidu neboli o tom, či sa tam bude stavať, alebo nie. To, že áno, sa rozhodlo už v roku 2006. Náš územný plán je veľmi starý, doplnky a zmeny a doplnky boli už len o tom, ako bude Lido vyzerať." Pôvodne tam mala byť iná výstavba, menej bytov, menej verejných priestorov a prevaha kancelárií. „Teraz tam bude bloková výstavba, ktorá je blízka architektúre napríklad ako na bratislavskom Jakubovom námestí. Zväčšili sme zahustenie štvrte, developer môže postaviť o 250-tisíc m2 viac ale veľa sme z toho aj pre mesto získali," vysvetlil prínos. Za zmenu územného plánu mesto od developera získalo do vlastníctva 97 bytov na Lide v hodnote skoro 25 miliónov eur. Okrem iného zaviazali developera investovať 70 miliónov do verejných priestorov a infraštruktúry v tejto novej mestskej štvrti. Vznikne tam nový peší most cez Dunaj. „Diskusia o tom, či tu stavať alebo nie by bola na mieste, keby sme sa rozhodovali medzi zeleným územím a zástavbou. Ale stavať sa tam malo aj bez nás, to rozhodnutie prišlo dávno predo mnou," zdôraznil primátor. Podiel zelene v tejto štvrti oproti pôvodnému územnému plánu po zmene reálne narástol o 35 percent. Taktiež medzi Dunajskou hrádzou a riekou zmenili územný plán tak, aby tam mohli vodáci s najstaršou bratislavskou lodenicou Dunajčík postaviť novú. „So všetkým, čo sme tu dosiahli, som spokojný, územie dostalo šancu na rozvoj," zhodnotil Vallo.
Podpora cyklodopravy ako alternatívy
Budovanie cyklopruhov je jedným z cieľov, aj keď Matúš Vallo tvrdí, že to nie je jeho hlavná priorita. „Ja by som nepovedal, že cyklo pruhy sú mojou hlavnou prioritou. Chcem ponúknuť ľuďom alternatívy pri pohybe po meste. Sme zvyknutí chodiť pešo - to je dôležité. Potrebujeme chodníky bez áut, ideálne nové, bezpečné a dobre osvetlené. Druhá vec je samozrejme mestská hromadná doprava. V roku 2025 sme mali skoro dvojnásobný rozpočet na MHD ako v roku 2018 a vidno to. Je čistejšia, bezpečnejšia, chodí častejšie. Autá sú tiež veľmi dôležité. Opravujeme križovatky, dávajme pozor na to, aby ten pomer investovania do MHD a automobilovej dopravy bol zdravý. Štát investoval do automobilovej dopravy v Bratislave veľa. Obchvat v južnej časti mesta je urobený, tam si štát svoju robotu urobil. Keď sa to všetko napojí, rátame, že menej áut bude používať Prístavný most, lebo ten tranzit už pôjde po obchvate. No a potom je tu samozrejme cyklodoprava. Je lacná, podporuje zdravie, ľudia ju majú radi, ale musí byť aj bezpečná. Ale ľudia nebudú používať na chodenie do práce bicykel, pokým nebude viac prepojených cyklotrás," uviedol. Priznáva, že veľa ľudí vníma cyklodopravu ako ohrozenie ich spôsobu života, ale podľa neho sú tu práve politici z veľkej politiky, ktorí z nej urobili negatívnu spoločenskú tému. „My vieme, že mestá, ktoré nemajú svoju individuálnu automobilovú dopravu pod kontrolou, sú mestá, v ktorých sa žije horšie. To je fakt. Pomer rôznorodej dopravy majú dobre vybalansovaný. Nehovoríme tým, že ľudia, nejazdite autom. Naopak, my hovoríme: ľudia, chystáme vám aj inú alternatívu, ako sa pohybovať po meste. Možno neísť autom, ak to v ten deň nepotrebujete. Každý človek, čo je v MHD alebo na bicykli, zároveň uvoľňuje priestor pre tých, ktorí tým autom musia v ten deň ísť."
Ohľadom budúcnosti cyklodopravy v Bratislave o 5 rokov povedal: „Snažíme sa, aby sme komplikované miesta vyriešili a poprepájali rôzne smery. Zoberme si Dunajskú ulicu, ktorá bola o bezpečnosti. Tranzitovalo tam veľa áut, dnes je bezpečnejšia pre chodcov, šoférov aj cyklistov. Stále sa usilujeme hľadať takéto body. Ružinov má dobré napojenie z hľadiska cyklodopravy, buď ako zmiešaný chodník medzi pešími a cyklistami a má aj segregované cyklotrasy. Ale bol odpojený od zvyšku mesta. Malou zmenou, akou bol nový priechod pre chodcov na Karadžičovej, sme ho spojili s Dunajskou, trasa končí až na Štúrovej, ktorá je napojená na Petržalku. Prepojili sme teda koniec Ružinova s koncom Petržalky 6 km novou cyklotrasou popri električke, ktorá pokračuje až do Slnečníc. V ani jednom prípade sme nijak neobmedzili autá, na Karadžičovej nebol priechod, ale aj tak tam autá museli stáť kvôli križovatke." Cyklokoalícia upozornila na úsek cyklotrasy, ktorý zásadne chýba - časť smerom na Most Apollo, trasa končí v okolí Eurovei. „Áno, to si uvedomujem. To je presne ten úsek v okolí Eurovei, ktorý nám chýba, aby sa napojil na tú veľkú trasu, ktorá končí až v Ivanke pri Dunaji. Mali sme k tomu aj nakreslený projekt, ale zatiaľ som tam nevedel nájsť ten balans medzi autami a cyklom. Potrebujeme to vymyslieť tak, aby boli kompromisne všetci spokojní," uzavrel Vallo.
Bezpečnosť v meste: Výzvy a riešenia
Posledné mesiace sa skloňuje nárast kriminality, citeľne aj v Bratislave. Matúš Vallo sa vyjadril aj k novele trestného zákona a konaniu kompetentných: „Áno, to bola jedna z našich požiadaviek, aby človek nekradol beztrestne napríklad 60-krát do mesiaca. Hovoria o tom primátori, starostovia, obchodníci, aj ľudia, že počet krádeží radikálne narástol. A za nimi nasleduje ďalšia trestná činnosť, drogová, agresivita v uliciach. Venujem sa tejto téme od januára, kedy to začalo prudko stúpať. Vtedy sme hneď museli začať riešiť lokalitu 500 bytov, kde sa situácia vyhrotila, ale postupne pribudli aj ďalšie časti. Som rád, že zdá sa, vypočuli naše prosby a idú novelu trestných zákonov zmeniť." Mesto malo aj ďalšie požiadavky - väčšie právomoci pre mestskú políciu, zvýšenie počtu štátnych policajtov v meste a otvorila sa téma záchytiek. Najhoršie je na tom aktuálne Trnavské mýto a okolie Zátišia v Novom Meste, kde ľudia hlásia množstvo drogovo závislých a boja sa tade prechádzať.
„Bratislava je jedno z najbezpečnejších hlavných miest v Európe, keď sa bavíme napríklad o vraždách a inej závažnej kriminalite, sme na tom dobre. Ale ľudia sa nepozerajú na iné mestá. Sledujú, ako sa mali pred 5 či 10 rokmi. A bezpečnosť sa zhoršila, po tom ako sa stalo menej trestným kradnúť. A nemôžeme sa ani tváriť, že tá agresivita, ktorá vládne v spoločnosti, nie je aj v uliciach," poukázal na prepojenie širšej spoločenskej klímy s bezpečnosťou. Vyzývali už pri Igorovi Matovičovi, aby prestali používať agresivitu v poslaneckých laviciach. „Keď máme zlo alebo nenávisť v srdci, tak máme veľmi blízko, aby sme to mali v ústach a hneď na to v rukách." Dnes má mestská polícia viac než dvojnásobný rozpočet v porovnaní s rokom 2018. Majú telové kamery, aj trojnásobný počet kamier v uliciach. Založili vlastné výcvikové stredisko a zásahovú jednotku ešte v roku 2019. „A to sú policajti, ktorí už vzbudzujú rešpekt na ulici - oblečením aj veľkosťou." Čiastočným riešením je aj osvetlenie. „Kde je tma, tam vyzerá ulica nebezpečnejšie. Striháme preto aj kríky, aby neboli priestory pre skrývanie sa. Niekde sme rušili aj miesta pre taxikárov, tie dávame potom obyvateľom. Máme rôzne prvky, s ktorými robíme, ale prítomnosť policajta je najsilnejšia," vysvetlil.
Starosta Nového Mesta, pán Čupka, rieši situáciu s lokalitou Zátišie. Snažia sa čistiť priestor od ľudí bez domova tým, že sa zbavujú zelene a nelegálnych stavieb, v ktorých prebývajú. No musia im nájsť nový domov, na čo mesto úplne nie je pripravené. „V prvom rade v nich vidíme ľudí a ich príbeh - so svojimi problémami, chorobami. A aj závislosť je jedna z nich. Pozeráme na to, kam tí ľudia pôjdu. Spolupracujeme s rôznymi neziskovými organizáciami. Robia kus práce pre mesto práve s týmito skupinami na okraji. Ľudí presúvame aj do našich mestských budov, máme grantový systém, v tom budeme pokračovať," uviedol Vallo.
Investície do športovej a kultúrnej infraštruktúry
Investície smerovali aj do športovej infraštruktúry mesta. Zrekonštruovala sa plaváreň Pasienky s 50-metrovým bazénom, ktorá slúži širokej verejnosti. Koncom augusta by radnica chcela dokončiť obnovu menšieho bazéna s dĺžkou 25 metrov, ktorý by mal od septembra slúžiť ako výukový bazén pre deti a mládež, čím sa podporuje plavecká gramotnosť. Mesto tiež pokračuje vo výstavbe novej multifunkčnej tréningovej haly na Pionierskej, ktorá by mala byť dokončená koncom roka aj vďaka spolufinancovaniu z Fondu na podporu športu. Nový priestor bude mať viac ako 1000 metrov štvorcových. Športovci tam budú môcť využiť aj multifunkčné ihrisko, ktoré bude slúžiť prioritne pre gymnastov, ale využívať sa bude aj na basketbal, volejbal, hádzanú či florbal, čím sa zabezpečí široká škála športových aktivít. Okrem toho sa aktuálne modernizuje aj areál zdravia Zlaté piesky či tenisové kurty, ktoré prispievajú k zlepšeniu podmienok pre aktívny život Bratislavčanov.
Snahy terajšieho primátora Matúša Valla sú viditeľné aj v kultúrnom programe Bratislavy. Kreatívny priestor na Bielej ulici 6 sa premení na Zelenú oázu, kde predstavia svoju tvorbu mladí umelci, čím sa podporuje lokálna umelecká scéna. Pripravené sú aj Večery na hradbách či program na amfiteátri Mičurin, ktoré oživujú verejné priestory a ponúkajú kultúrne zážitky pre obyvateľov aj návštevníkov mesta. Tieto iniciatívy odzrkadľujú snahu o dynamické a živé mesto s bohatým kultúrnym životom.
Miesta, ktoré fungujú: Kvalita verejného priestoru a komunita
Matúš Vallo vyzdvihuje miesta, ktoré spĺňajú štandardy a majú kvalitný verejný priestor. Sú to tie, ktoré fungujú - lebo na nich niekomu záleží, a ak sú ľudia vtiahnutí do tvorby miesta, starajú sa oň a chránia ho. „Je to rozvoj komunity, sociálna udržateľnosť. Po socializme sme sa veľmi stiahli k individualizmu, obohnali domy betónovými plotmi, ako to vidíme v našich obciach, no v Česku ani Rakúsku nie sú - teraz už nám fungujú komunity a starajú sa o svoje okolie. Takéto miesta mám rád," povedal. Mesto má v tom tiež svoju rolu, musí zabezpečiť čistotu a osvetlenie, kvalitné prostredie, a bezpečnosť - tá je základ. „Tak vznikajú miesta, ktoré nemám rád iba ja, ale všetci. Ako Námestie slobody, to je ako magnet pre ľudí, od kedy je otvorené," dodal.
Primátor sa vyjadril aj k prioritám pre rozvoj mesta: „To je super ťažká otázka, no poradie priorít je jasné. Na začiatku je bezpečnosť, tá spája úplne všetkých, každý sa chce cítiť bezpečne. Určite by som investoval do bezpečnostných opatrení, no nemyslím tým armádu policajtov. Druhá vec sú väčšie investície do mestskej hromadnej dopravy. Ako som spomínal, máme problém, že električky v špičke sú preplnené. Preto hovoríme o kúpe 50 metrovej električky. Tiež treba rekonštruovať naše cesty, nikto nemá rád výmole. V Bratislave s tým roky nikto nič nerobil."
Budúce smerovanie a politické ambície
Matúš Vallo svoje pôsobenie v Bratislave vníma ako zamerané primárne na mesto a komunálne voľby, pričom vysokú politiku zatiaľ vylučuje. „Primátor sa dlhodobo netají tým, že ho extrémne baví jeho práca, ktorú považuje za nádhernú, i keď ťažkú. O budúcej kandidatúre sa bude ešte rozhodovať a vôbec sa netají tým, že má chuť ísť ďalej." Naznačuje tak, že má ambíciu pokračovať vo svojom úsilí o rozvoj Bratislavy aj v nasledujúcom období. Hoci priznáva chyby, má za sebou aj viaceré prínosy, ktoré svedčia o jeho proaktívnom prístupe k riadeniu mesta.
tags: #bratislavsky #primator #ma #dieta