Rodičia s očakávaním sledujú vývoj svojho dieťaťa a porovnávajú ho s rovesníkmi, čo je úplne prirodzené. Jedným z najdôležitejších a najviac očakávaných míľnikov je aj chôdza. Čo však robiť, keď dieťa v očakávanom veku ešte nechodí alebo sa dokonca nechce ani postaviť na nohy? Takéto otázky vyvolávajú u mnohých rodičov obavy a neistotu. Napríklad, keď má syn o týždeň 11 mesiacov a zatiaľ sa ešte nestavia na nožičky ani neštvornožkuje. Takáto situácia, hoci sa môže zdať alarmujúca, často spadá do širokého spektra normálneho individuálneho vývoja. Tento článok sa zaoberá príčinami, prečo sa dieťa nechce postaviť na nohy, a ponúka rady a rôzne pohľady na túto situáciu, vrátane názorov odborníkov a skúseností iných rodičov, aby pomohol objasniť mnohé dilemy.
Individuálne tempo vývoja a dôležité míľniky pred chôdzou
Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom, čo je kľúčové si uvedomiť. Niektoré deti začínajú chodiť už v 8. mesiaci, iné až po roku, a v niektorých prípadoch dokonca až ako 14 až 16-mesačné. Dôležité je si uvedomiť, že existuje široké rozpätie toho, čo je považované za normálne. Netreba sa preto znepokojovať, ak vaše dieťa ešte nechodí, hoci má už 9 mesiacov.
Pred samotnou chôdzou dieťa prechádza rôznymi fázami vývoja, ktoré sú pre posilnenie svalstva a koordinácie mimoriadne dôležité. Medzi ne patrí prevracanie, keď sa dieťa začína pretáčať z chrbta na bruško a naopak. Syn sa napríklad začal pretáčať na bruško a opačne v 7. mesiaci. Potom sa do desiatich mesiacov kotúľal a v 10. mesiaci sa začal plaziť, čo je ďalšia fáza, kedy sa dieťa posúva po brušku pomocou rúk a nôh. Niektoré deti túto fázu preskočia. Po plazení prichádza štvornožkovanie, pri ktorom sa dieťa pohybuje po štyroch končatinách. Je zaujímavé, že mnohé deti štvornožkovanie vynechajú a rovno sa postavia. Súčasťou vývoja je aj sedenie, kedy sa dieťa učí sedieť bez opory. Už vo veku 11 mesiacov dieťa vie sedieť bez opory, a dokonca sa už asi dvakrát samo posadilo zo šikmého sedu, keď sa dalo na bok a rukami sa vytlačilo do sedu. Následne prichádza stavanie sa, kedy sa dieťa priťahuje do stoja pomocou nábytku alebo inej opory. Je dôležité, aby dieťa prešlo týmito fázami prirodzene, bez nútenia, pretože každá fáza pripravuje telo na tú nasledujúcu, posilňuje potrebné svaly a rozvíja rovnováhu. Okrem hrubej motoriky sa rozvíja aj jemná motorika a reč. Dieťa vie preložiť hračku z jednej do druhej ruky už od pol roka - všetko, čo zoberie do rúk, si šikovne obracia v rukách a obzerá. Asi od 8. mesiacov vie chytať predmety medzi palec a ukazovák, dokonca zbiera smietky zo zeme. Bľaboce a zdvojuje slabiky asi od pol roka, čo naznačuje zdravý celkový vývoj.
Príčiny, prečo sa dieťa (zatiaľ) nestavia na nohy
Existuje viacero dôvodov, prečo sa dieťa nechce postaviť na nohy, a mnohé z nich sú úplne bežné a nezávažné. Prvou a najčastejšou príčinou je individuálne tempo vývoja, kedy má každé dieťa svoj vlastný čas, kedy je pripravené na chôdzu. Takéto dieťa môže byť opatrnejšie, neistejšie a jednoducho potrebuje viac času.
Ďalším faktorom môže byť nedostatok motivácie. Ak dieťa nemá dostatočnú motiváciu na to, aby sa postavilo a chodilo, nebude to robiť. Príkladom môže byť situácia, keď sa dieťa ešte nevedelo pretáčať na bruško, ale snažilo sa kadejako motivovať hračkami. Keď však na hračku nedočiahlo, stratilo o ňu záujem a zobralo si takú, na ktorú dočiahlo bez toho, aby sa muselo pretočiť. To môže evokovať pocit, že dieťa robí iba to, čo chce a čo sa mu páči. Strach je tiež významným faktorom; dieťa sa môže báť pádu a preto sa nechce postaviť.
Nedostatok sily je ďalšou bežnou príčinou. Dieťa nemusí mať dostatočne silné svaly na to, aby sa udržalo v stoji. V zriedkavých prípadoch však môže byť príčinou neochoty chodiť aj zdravotný problém, napríklad neurologické ochorenie alebo svalová slabosť, o ktorých bude reč neskôr. Nedávny pád môže tiež spôsobiť, že sa dieťa bojí chodiť, ak nedávno spadlo a asociuje si chôdzu s nepríjemným zážitkom.
Rady pre rodičov pri podpore motorického vývoja
Ak sa vaše dieťa nechce postaviť na nohy alebo s tým váha, existuje niekoľko spôsobov, ako mu môžete pomôcť a podporiť jeho vývoj. Vytvorte bezpečné prostredie, zabezpečte, aby malo dieťa okolo seba dostatok priestoru a mäkkú podložku, aby sa nebálo pádu. Avšak pre samotné nacvičovanie chôdze je dôležité, aby podlaha nebola mäkká ani pružná. Nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že dieťa bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť alebo pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť.
Motivujte ho tak, že mu budete ukazovať zaujímavé hračky alebo predmety, ktoré ho motivujú k pohybu. Podporujte ho a chváľte za každý pokrok, aj ten najmenší. Hrajte sa s ním hry, ktoré podporujú pohyb, napríklad preliezanie, štvornožkovanie alebo chytanie hračiek. Nikdy dieťa do ničoho nenúťte. Nechajte ho, aby sa vyvíjalo vlastným tempom, pretože nadmerný tlak môže mať opačný efekt.
Štvornožkovanie je dôležitá fáza vývoja, ktorá posilňuje svaly a zlepšuje koordináciu. Ak vaše dieťa nechce štvornožkovať, môžete ho motivovať tým, že ho budete pravidelne dávať na bruško, aby si posilnilo svaly. Umiestnite pred dieťa hračku, ktorú chce dosiahnuť, aby ho to prirodzene lákalo k pohybu. Ukážte mu, ako sa štvornožkuje, a povzbudzujte ho, aby vás napodobňovalo. Aj keď mnohé deti túto fázu preskočia, podpora štvornožkovania môže byť prospešná pre celkový motorický vývoj. Ak dieťa opakovane skúša a prejavuje snahu, podajte mu pomocnú ruku. Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Mnohí rodičia držia deti za obe ruky tak, že ich majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia alebo kočík, ktorého sa dieťa môže držať počas prechádzky, ale pozor, aby nebolo naň zvalené. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť alebo híkať, keď padnú na zadoček.
WARNING! Your Legs WEAKEN First! Eat These 10 Foods To Strengthen Them!
Kedy vyhľadať odbornú pomoc: Názory a odporúčania
Otázka, kedy vyhľadať odbornú pomoc, je pre rodičov často zdrojom dilemy, najmä ak sa stretnú s rôznymi názormi. Napríklad švagrovci, hoci sú lekári (ale nie pediatri), presviedčajú rodičov, aby išli so synom k neurológovi, pretože podľa nich nevie to, čo deti v jeho veku. Avšak vlastná pediatrička si myslí, že vyšetrenie u neurológa nie je potrebné, pretože neurológovia berú všetko „tabuľkovo“ a možno by dieťa poslali na nejaké cvičenie. Keďže rodičia so synom aj tak cvičia (kurzy babyfit - cvičenie na podložke, na fitlopte), podľa pediatričky to zatiaľ stačí. Tieto protichodné názory odzrkadľujú rôzne prístupy k detskému vývoju.
Vo všeobecnosti, ak máte obavy, vždy je vhodné poradiť sa s pediatrom. Lekára by ste mali vyhľadať, ak dieťa nechodí ani po 18. mesiaci života. Už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či dieťa zaostáva aj v iných oblastiach vývoja, napríklad v jemnej motorike alebo reči. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.
V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí a existujú ďalšie varovné signály, pediatrička môže odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia, čo však závisí od výsledkov vyšetrenia. Mali by ste tiež zbystriť pozornosť, ak dieťa má problémy s koordináciou pohybov alebo svalovú slabosť. Príkladom môže byť predčasne narodené dieťa vo veku 1,3 roka, ktoré nevie stáť ani chodiť, a keď ho držia, aby stála, nožičky sa jej trasú. Ak je okrem tohto státia a chodenia inak celkom v poriadku, vie uchopiť predmet, ukázať, povedať prvé slová, aj keď na jej vek nič moc, ale vzhľadom na to, že je predčasne narodená, sa to hádam ešte dá tolerovať. Ak však s ňou necvičia žiadne špeciálne cviky, nožky sú evidentne slabé, dieťatko je celé slabé, drobné, nepapá a málo pije, je nutné vylúčiť vážnejšie príčiny ako napríklad detskú mozgovú obrnu, hoci časom a cvičením by sa stav mohol upraviť. V takýchto prípadoch je včasná diagnostika a intervencia kľúčová.
Hypotónia: Keď svaly potrebujú posilnenie
Hypotónia, alebo tiež hypotonus, predstavuje patologické zníženie svalového tonusu - napätia svalov. Zjednodušene povedané, ide o ochabnuté svalstvo, ktoré sa považuje za neurologickú diagnózu. Odborníci tvrdia, že hypotónia samotná nie je ochorenie, ale skôr prejavom iného možného ochorenia, prípadne oneskoreného vyzrievania mozgu. Toto zníženie svalového napätia môže signalizovať neurologický alebo genetický problém, vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode (napríklad spojené s asfyxiou), zápal alebo úraz nervového systému, či degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie. Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí a najčastejšie sa prejaví do 6. mesiaca života.
Hypotónia je rozpoznateľná aj pre laikov, pretože takéto dieťa je veľmi mäkké, ohybné a je akoby z gumy. Pri hypotónii sa dieťa javí ako handrová bábika, ktorá sa na podložke „rozleje“ a v držaní dieťatko „ovisne“, je mäkké. Často sa prirovnáva ku kysnutému cestíčku. Hlavička akoby lietala v priestore a dieťa máva problémy aj pri dojčení. Prejavuje sa to najmä problémami so saním z prsníka, pretože saje málo, krátko a slabo kvôli slabým mimickým svalom. Pridružený býva aj gastroezofageálny reflux a v dôsledku oslabenej brušnej dutiny sú často prítomné aj koliky. Pohyby rúk a nôh sú slabé, a v dôsledku tohto oslabenia dochádza aj k oneskorenému psychomotorickému vývoju. Dieťa je menej obratné, všetko robí oneskorene - či už je to sed, stoj alebo chôdza. Má problém so zaujatím prvého vzpriamenia alebo symetrickej polohy opory o obe predlaktia.
Diagnostika hypotónie je náročnejšia z pohľadu presného určenia príčiny. Odoberá sa základná anamnéza, informácie o priebehu tehotenstva, pôrode a popôrodnej adaptácii. Častým problémom býva zistenie príčiny, prečo sa hypotónia objavila, ako aj prognóza, aké bude mať následky a vplyv na dieťa a tiež na jeho ďalší vývin a neskorší život. Terapia hypotónie si vyžaduje včasný zásah. V prvom rade je potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie, aby sa u dieťatka diagnostikovalo, o akú formu hypotónie ide. Následne je dôležité stretnúť sa s detským fyzioterapeutom alebo fyzioterapeutkou. Základom zo strany rodičov je nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe. Občas dávajú čas na rozbehnutie aj samotní pediatri či pediatričky, lenže pre fyzioterapeutov je to strata času. Je veľmi dôležité začať pracovať čím skôr, či už cestou fyzioterapie, alebo s dopomocou v rámci špecializovaných programov ako Baby Balance.
Rastové bolesti nôh: Bežný, ale nepríjemný jav
Mnohí rodičia poznajú situáciu, kedy dieťa večer v postieľke s plačom referuje, že ho bolia nožičky. Niekedy kvôli týmto bolestiam dokáže dieťa uprostred noci svojím krikom zobudiť a vystrašiť rodičov. Rastové bolesti nôh sú pomerne častým javom, ktorý postihuje 3-37% detí. Hoci sú neškodné, môžu deťom spôsobovať značný diskomfort. Dôležité je vedieť ich rozpoznať a odlíšiť od iných, závažnejších príčin bolestí nôh. Ide o diagnózu „per exclusionem“, t.j. stanovenú v prípade, že sú vylúčené iné, závažnejšie príčiny bolestí nôh. Až 80% bolestí nôh nemá vážnu príčinu, ale dôležité je nezanedbať tých zostávajúcich 20%, ktoré môžu byť signálom vážneho problému.
Príčiny rastových bolestí nie sú celkom jasné. Napriek svojmu názvu súvis rastu s týmito bolesťami potvrdený nie je. Medzi možné faktory patrí zvýšená fyzická aktivita dieťaťa počas dňa, ako je behanie, skákanie, bicyklovanie, chôdza a rôzne druhy športov, a následná únava kostí. Taktiež môže ísť o vyššiu citlivosť niektorých detí na bolesť - v skupine detí s týmito bolesťami sa častejšie vyskytujú aj bolesti hlavy či bruška, takže môže ísť aj o psychologický faktor vzniku. Uvažuje sa aj o súvislosti s ortopedicko-anatomickými faktormi, ako sú ploché nohy alebo deformity kolien.
Pre rastové bolesti nôh je typické, že nepostihujú kĺby. Bolesť sa vyskytuje najčastejšie na predkoleniach, prípadne v zakolenných jamách, lýtkach alebo stehnách. Bolesť je takmer vždy obojstranná, vyskytuje sa teda na oboch nohách. Trvá niekoľko minút až hodín a typický je výskyt večer a v noci, často môže dieťa zobudiť zo spánku. Ráno sa už bolesť takmer vôbec nevyskytuje. Bolesť je epizodická, to znamená, že sa vyskytne počas jednej až niekoľkých nocí a následne nastane obdobie bez bolesti trvajúce týždne či mesiace. Na nohách nie je viditeľné zranenie, deformácia končatiny, začervenanie, opuch, kožné zmeny, obmedzenie hybnosti kĺbu či krívanie. Klinické, laboratórne aj zobrazovacie vyšetrenia sú všetky v norme. Nevyskytujú sa celkové príznaky, t.j. dieťa nemá horúčku, bolesti svalov v iných častiach tela, malátnosť, nadmerný vznik modrín, bledosť a podobne. Dieťa však môže byť unavenejšie aj kvôli nedostatočnému nočnému spánku.
Ak ide o rastové bolesti nôh, je potrebné si uvedomiť, že akékoľvek bolesti sú nepríjemné a obťažujúce aj pre dospelého, nieto ešte pre dieťa, preto je potrebné venovať tomuto príznaku náležitú pozornosť a starostlivosť, hoci nejde o závažné ochorenie. Dieťa je potrebné upokojovať, aby sa nebálo - je potrebné dieťatku vysvetliť, že to nie je nič vážne a najneskôr do rána to prejde. Niekedy pomôže pomasírovať boľavé časti nôh či jemne ponaťahovať svalstvo a šľachy (strečing). Ak sa chcete vyhnúť liekom proti bolesti, môžete skúsiť najprv podať neškodné placebo - na lyžičku namiesto sirupu od bolesti dajte napríklad domáci smrekový či cibuľový sirup a dieťaťu vysvetlite, že mu dáte sirup, aby mu bolo lepšie. Bolesti časom pominú. Ak nič z toho nepomáha, môžete skúsiť podať dieťaťu lieky proti bolesti - samozrejme tie, ktoré sú vhodné aj pre deti a vo vhodnej dávke vzhľadom na vek a hmotnosť.
Kedy zbystriť pozornosť: Vážnejšie príčiny bolestí nôh
Niektoré príznaky nás vedú k inej diagnóze, než sú rastové bolesti nôh. Ak bolesť nespĺňa charakteristiky uvedené vyššie, je potrebné urobiť ďalšie vyšetrenia, najmä v prípade výskytu nasledujúcich príznakov: pri poranení nôh, napríklad v dôsledku pádu; pri horúčke; pri súčasnej strate chuti do jedla; pri krívaní alebo ťažkostiach s chôdzou; pri vyrážkach; pri začervenaní, bolestivosti, opuchu a zvýšení teploty kĺbu; pri únavnosti, slabosti, strate hmotnosti. Varovným signálom je tiež, ak je bolesť jednostranná alebo ak je bolesť prítomná aj ráno a počas dňa, či dokonca zvyšuje svoju intenzitu.
Nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité, pretože ho budú nosiť celý život, a to, ako sa o ne staráme, sa neskôr môže odraziť na kolenách, chrbtici, bedrách či panve. Pochopiť bolesť býva často kľúčové k určeniu diagnózy, pričom rodič je väčšinou jediným zdrojom informácií pre lekára. Ak mu dieťa povie, že ho niečo bolí, mal by mu rodič veriť. Fyzioterapeutka Anna Bohácseková upozorňuje, že ak si dieťa náhodou vymýšľa, aj na to musí mať dôvod.
Je dôležité všímať si začiatok bolesti, jej trvanie, koniec a v ktorej časti dňa sa objavuje. Tiež lokalizáciu bolesti - či je ohraničená na jedno miesto, alebo vystreľuje a šíri sa aj inde. Skúste sa opýtať dieťaťa, ako by ju opísalo, pretože lekár možno bude vedieť jeho slová dešifrovať. Všímajte si, či je bolesť spojená aj s niečím iným, napríklad, či dieťa často močí, vracia, má horúčku, zápchu, zdurené uzliny. Pozorujte, či niečo jeho bolesť tlmí a čo ju zhoršuje. Bolesť je často jediný signál diagnózy, a hoci ju ťažko popíše aj dospelý, skúste sa o bolesti od dieťaťa dozvedieť čo najviac. Prípadne ho poproste, aby bolesť nakreslilo alebo ukázalo na bábike miesto, kde ho bolí.
Pri špecifických scenároch bolesti môžeme rozlíšiť:
- Ak dieťa bolia nohy ráno a má pocit, že ich má v oblasti kĺbov stuhnuté, môže ísť o reumatoidnú artritídu. V takom prípade vyhľadajte lekára-reumatológa.
- Ak bolesť sústreďuje okolo kĺbu, trvá vyše 24 hodín a dieťa bolí noha v kľude, je tiež pravdepodobné, že ide o reumatoidnú artritídu a je potrebné navštíviť reumatológa.
- Ak bolí koleno alebo celá noha, dieťa nechce chodiť a nič nemá poranené, môže ísť o nevhodnú obuv.
- Ak ho bolia nohy a brucho zároveň a sťažuje sa na to opakovane, je možné, že ide o dôsledok emočného stresu, ktorý sa prejaví telesne - dieťa sa bojí a má úzkosť.
- Bolesť nohy ako následok poranenia či pádu. Ak dokáže pohybovať postihnutou nohou, pravdepodobne došlo iba k natiahnutiu väzov a svalov. Ak noha veľmi bolí, opuchne a nevie s ňou pohybovať, je možné, že je zlomená. Pri natiahnutí stačí pokoj, chlad, spevnenie a zvýšená poloha. Ak sa stav do 24 hodín nezlepší, navštívte lekára. Ak máte podozrenie na zlomeninu, okamžite navštívte chirurgiu.
- Ak ho bolia nohy, keď chodí po rovnom a tvrdom povrchu, ale nemá problém behať a poskakovať, pričom odmieta chodiť dlhšie po rovnom, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o ploché nohy. V tomto prípade navštívte ortopéda a rehabilitáciu. Ortopéd predpíše vložky, poradí kúpiť vhodné topánky, naučí vás cviky a odporučí chôdzu naboso po nerovnom teréne.
- Ak ho bolia nohy po dlhotrvajúcej chôdzi, ide pravdepodobne len o únavu. Vtedy ho bolia celé nohy. Ak viete, že dieťa čaká dlhé chodenie, mali by ste mu naplánovať prestávky a hry.
- Nočné bolesti, ktoré súvisia s rastom kostí, sú dosť silné a postihujú najčastejšie dlhé kosti v okolí lýtok a stehien. Existujú tri obdobia najväčšieho rastu: okolo 3 rokov, 6-7 rokov a v puberte. Niekedy deti vedia lokalizovať bolesť, ale väčšinou sa zobudia na bolesť celých nôh. Nevyžaduje si to hneď návštevu lekára, zaberú lieky na tíšenie bolesti.
- Ak má dieťa bolesti na rovnakom mieste, opakujú sa cez deň a je tam viditeľný aj opuch, je potrebné okamžite navštíviť lekára, ktorý vylúči alebo potvrdí vážne ochorenie. Na bolesti nôh sa často sťažujú deti, ktoré trpia leukémiou, a závažnou diagnózou je aj rakovina kostí, napríklad osteosarkóm alebo Ewingov sarkóm. Bolesťami končatín sa môžu prejavovať aj reumatické ochorenia kĺbov na autoimunitnom podklade.
- Ak bolí predkolenie - kosť píšťala, najmä u malých športovcov, veľmi často to signalizuje preťaženie. Konzultujte jeho tréningovú záťaž s trénerom a podľa potreby je nutný kľud, úprava tréningového plánu a návšteva lekára.
- Ak bolia horné, ale aj dolné končatiny.
Plochonožie: Základ pre zdravý postoj a chôdzu
Chodidlo zabezpečuje stabilitu tela, a to nielen v stoji, ale aj pri chôdzi. To všetko vďaka dokonalému architektonickému celku nohy. Ideálne postavenie jednotlivých kostí dopĺňajú väzy, fascie a svaly nohy riadené neuromuskulárnou kontrolou. Vďaka proprioreceptorom umiestneným vo svaloch a šľachách a senzorom zmeny tlaku v koži vysiela naše chodidlo do centrálnej nervovej sústavy (miecha a mozog) informáciu o zmene napätia či dĺžky svalov, väzov a kĺbových puzdier, o rozložení tlaku pod chodidlom. Mozog túto informáciu vyhodnotí a odosiela rozkaz všetkým potrebným štruktúram, a tak často aj nevedome zabráni strate rovnováhy. Preto môžeme povedať, že chodidlo je základňou postoja celého tela.
Ochorenie Pes planus, ľudovo nazývané plochá noha, je jednou z najčastejších deformít chodidla. Objavuje sa u detí, ako aj u dospelých. Príčiny môžu byť rôzne. U detí je to najčastejšie chabosť väziva, v menšej miere ju môžu zapríčiniť vrodené chyby chodidla, neuromuskulárne ochorenia (napríklad detská mozgová obrna) alebo ochorenia svalov. V dospelosti sú ploché nohy pretrvávajúcim problémom z detstva, alebo dochádza k vybudovaniu plochonožia na zdravej nohe preťažením chodidiel, dlhodobým nesprávnym státím a nevhodnou obuvou.
Základom správnej liečby je prevencia. S prevenciou by sme mali začať už v ranom veku života. Každý rodič by mal svoje dieťa sledovať pri pohybe, avšak nemal by mu k nemu pomáhať nútením. Naše telo sa vyvíja postupne, a preto je pre celkové zdravie pohybového aparátu dôležité, aby si prešlo všetkými štádiami - od otáčania cez plazenie, lozenie, sed, stoj až po samostatnú chôdzu. Pokiaľ svojmu bábätku pomôžete a postavíte ho rovno na nôžky bez toho, aby sa najprv vedelo samo postaviť, možno sa naučí chodiť skôr, ale jeho svalový aparát nebude dostatočne silný na udržanie správnej polohy tela. Aj takýmto spôsobom môže plochonožie a mnoho iných porúch vzniknúť.
Ďalším krokom prevencie, ktorý platí pre všetkých, je prijímať čo najviac signálov z chodidla. Ideálne je kráčať po nerovnom povrchu bez topánok. Nenoste topánky s hrubou, neohybnou podrážkou, ktorá len bráni v pohybe chodidla a vnímaniu signálov z receptorov. Ak je už diagnóza plochonožia stanovená, tak najúčinnejšími prostriedkami na zlepšenie stavu sú pravidelné a vytrvalé cvičenie, ktoré je vhodne doplnené o masáž, stimuláciu chodidla, fyzikálnu terapiu či individuálne vyrobené vložky do topánok ako pasívna súčasť korekcie tvaru klenby. Dôležité je taktiež klásť dôraz na stereotyp chôdze. U ľudí s nadváhou je potrebnou súčasťou terapie redukcia hmotnosti. Mozog neustálym opakovaním musíme znova naučiť, aby pri záťaži aktivoval svaly, ktoré držia chodidlo v správnom postavení, a svaly musia zároveň spevnieť, aby tento nápor zvládli.
Ideálna obuv pre zdravý vývoj chodidla
Mnoho mamičiek sa trápi otázkami, či ich dieťa stúpa na nohu dobre, či nemá vpadnutý členok alebo čo s klenbou. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová, známa ako Fyziomama, prináša rady, ako s bábätkom vykročiť tou správnou cestou. V prvom rade myslite na to, že noha dieťatka sa od prvých krokov formuje a nemalo by ju nič obmedzovať. Ideálne preto je, aby ju zapájalo naboso či v capačkách. Topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr. Veľmi zdravý pohyb je chodenie po štyroch. Už vtedy bábätko nohu namáha, rotuje s ňou a pekne si ju tvaruje.
Ako inak pomôcť dieťaťu v správnom vývoji chodidla? Fyzioterapeutka zdôrazňuje niekoľko dôležitých aspektov:
- Neurýchľujte psychomotorický vývoj dieťatka: Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť. Platí však, že by sme nemali nič urýchľovať, ale podporovať a motivovať, a to napríklad v štvornožkovaní či obchádzaní nábytku. Tieto pohyby formujú klenby a členky. Vyhýbať by ste sa mali predčasnému sedeniu, používaniu chodítok, hopsadiel a vodeniu za ruku.
- Neponáhľajte sa s prvými topánkami a dajte pozor pri ich výbere: Tvar, veľkosť a ohybnosť. To je najdôležitejšie pri výbere obuvi pre dieťa! Kedy mu dať jeho prvé topánky? Až vtedy, keď súvisle prejde istú dĺžku, vie sa zastaviť, drepnúť si, otočiť sa a ísť ďalej. Tieto signály znamenajú, že už je jeho noha súca na prvú obuv. Vyhýbajte sa pri kupovaní topánok neohybným podrážkam, obuvi bez nadmerku (miesto v topánke od prednej strany vnútra topánky k palcu a prstom u detí minimálne 1,2 cm) s predpísanou klenbou a zaokrúhlenou špičkou. Nepoužívame topánky s vyvýšenou podpätkom či členkom, ktoré negatívne ovplyvňujú prenesenie ťažiska a noha v nich stráca svalovú silu. Je vhodné nechávať dieťatko často chodiť naboso a v letnom období je na to ideálny čas nielen doma, ale aj vonku. Topánky by mali plniť hlavne protichladovú a ochrannú funkciu.
- Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity: Čo si pod tým predstaviť? Jednoducho meňte terén, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu. Ideálne na túto aktivitu sú napríklad senzorické koberčeky, rôzne podložky, kamienky, prekážky, nafukovačky a podobne. Detská noha by mala mať dostatok stimulov na to, aby sa naučila zapájať všetky svaly a väzy potrebné k chôdzi. Iba tak môže raz dieťa dospieť k zdravej a správnej chôdzi.
Fyzioterapeutka ďalej špecifikuje najdôležitejšie atribúty správnej obuvi:
- Tvar špičky: Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať. Ak je špička guľatá, palec nemá dostatok miesta a zatáča sa pri došľape smerom k prstom, čo má za následok nesprávne rozloženie váhy, a tým sa ovplyvňuje aj postavenie zvyšku tela. Často dochádza k deformácii detskej nožičky, v dôsledku čoho môže vzniknúť nepríjemný halux valgus, teda bolestivá deformita palca.
- Dostatočná šírka topánky v oblasti prstov: Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika, preto dávame pri výbere topánky pozor na tvar špičky a dostatočnú šírku podľa typu nožičky.
- Dĺžka topánky: Topánky nekupujeme na doraz, detská obuv by mala mať minimálne 1,2 cm nadmerok, čo znamená odmeraná dĺžka nožičky plus 1,2 cm navyše. Vyjde vám vnútorná dĺžka topánky potrebná pre vaše dieťa. Pri nadmerku menšom ako pol cm je potrebné topánky vymeniť. Opäť môžeme pozorovať, že vo fáze odrazu sa nožička môže predĺžiť aj o viac ako pol cm. V prípade, že na to nie je miesto, prsty sú deformované.
- Hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm: Je to dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plochy chodidiel, aby receptory na chodidlách mohli adekvátne reagovať na zmeny terénu, čím svaly na chodidlách ostávajú aktívne a posilňujú sa.
- Ohybnosť podrážky: Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami, aby bola zachovaná plná mobilita nožičky. Tá bude adekvátne reagovať na zmeny práve prechádzaním povrchu a zostane aktívna.
- Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou: To znamená žiadny podpätok, žiadny vankúšik pod pätou. Ak je päta vyššie ako prsty, celé ťažisko dieťaťa je nahnuté vpred. Potom tieto detičky nevedia zastaviť, lebo neustále naháňajú ťažisko. Okrem toho dochádza k skracovaniu Achilových šliach a následnému obmedzeniu pohybu v členku.
- Hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby: Vankúšiky sú v detskom veku kontraproduktívne a nožička v nich stráca schopnosť aktivity. Namiesto toho sa oprie do predpísanej klenby a svaly ochabujú. Platí pravidlo - topánka sa má prispôsobiť nohe, nie noha topánke.
- Bez pevného zovretia členka: Členok by mal pri pohybe pracovať a reagovať na postavenie nožičky, a tým sa stabilizovať a posilňovať svaly potrebné na osové postavenie.
Všetky spomínané atribúty spĺňa takzvaná barefoot obuv.
Časté dilemy rodičov o detských nôžkach a obuvi
Rodičia sa často stretávajú s otázkami týkajúcimi sa obuvi a starostlivosti o detské nôžky, pričom názory sa môžu líšiť. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová ponúka svoj pohľad na tieto problematiky, s ktorými sa mamičky často obracajú na ňu.
Pevná päta u začiatočných chodcov: Fyziomama pevnú pätu neodporúča, pretože jej tvar a prepadávanie členka smerom dnu je viditeľné u každého dieťaťa, ktoré sa prvýkrát postaví. Až postupným naberaním svalovej sily a rozvojom rovnovážnych systémov tela za pomoci obchádzania nábytku, vytáčania sa do priestoru, neopomenuteľným štvornožkovaním a ďalšími prirodzenými krokmi psychomotorického vývoja sa postavenie päty dostáva do stredného postavenia. V štádiu, keď je dieťatko už stabilný chodec, ale jeho chôdza sa stále vyvíja, môže byť topánka so spevneným opätkom (nie podpätkom) využiteľná na nastimulovanie prenesenia váhy pri chôdzi na stred päty a oslovenie receptorov. Pevná päta môže byť fajn pri striedaní nízkych, respektíve nespevnených topánok, aby mal aj členok šancu naďalej reagovať na zmeny terénu a stabilizovať sa prirodzene.
Ortopedické topánky a vložky: Podľa názoru fyzioterapeutky trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Noha v tomto veku nemusí vyzerať úplne ideálne, u niektorých detí ešte len začal ustupovať ochranný tukový vankúšik v strede chodidla, a len vtedy sa začína ukazovať tvar klenby. Využitie vidí až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka. Vtedy môže táto obuv pomáhať napríklad kompenzovať záťaž z nosenia školskej tašky, ktorá by bez korekcie mohla spôsobovať zhoršenie stavu. Aj v tomto prípade treba myslieť na dostatok voľného pohybu pre nôžky aj mimo topánok, aby svaly uzatvorené a skorigované v topánke nezleniveli.
Chodenie doma naboso: Často sa fyzioterapeutka stretáva s názorom, že po vonku naboso, ale doma pevné topánky. Pevné topánky majú zmysel vtedy, ak dospelý človek stojí 8 hodín na jednom mieste pri páse a jeho nohy nemajú ideálne postavenie, a tým pádom by naboso mohlo dochádzať k zhoršeniu stavu. Deti však predsa na jednom mieste nie sú ani chvíľku. Raz sú na štyroch, v drepe, prenášajú váhu tam a tam, behajú, skáču, menia svoju polohu a hoci aj na plávajúcej podlahe, stále sú aktívne. Preto nevidí dôvod, prečo by aj v domácom prostredí nemohli byť naboso, a to aj kvôli teplotnému vplyvu a otužovaniu, najlepšie bez ponožiek.
Záverečné myšlienky o vývoji a starostlivosti
Ľudské nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité, pretože ho budú nosiť celý život. To, ako ich používame a ako sa o ne staráme, sa neskôr môže odraziť napríklad na kolenách, chrbtici, bedrách či panve. Mali by sme preto od začiatku myslieť na zdravie nožičiek svojho dieťaťa a dohliadnuť na ich správny vývoj, aj čo sa chôdze týka. Netreba však robiť paniku hneď, ako sa dieťatko postaví na vlastné a urobí pár krokov. Správne postavenie totiž detská noha získava v období 6-8 rokov života! Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelého. Už spomínanú klenbu si treba všímať okolo 3. až 6. roku života.
tags: #dieta #sa #nepostavi #na #nozky #podadte