Dojčenie je jedným z najprirodzenejších a najzásadnejších momentov v živote matky a dieťaťa. Je to úžasný fenomén, ktorý organizmus dieťaťa aj matky prirodzene podporuje. Hoci sa v posledných rokoch veľa hovorí o tom, ako môžu ženy dojčeniu pomáhať, stále pretrvávajú „babské reči“ a nepravdivé informácie, ktoré naopak môžu dojčenie likvidovať. Čerstvé mamičky majú mnoho otázok a často sa spoliehajú na odpovede, ktoré im niekto povie, alebo si ich nájdu na internete, čo môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam. Tento článok objasňuje dôležitosť dojčenia, vyvracia najčastejšie mýty a poskytuje komplexné informácie o tom, ako môže matka úspešne dojčiť, vedomá si výhod pre ňu aj pre jej dieťa a rizík predčasného ukončenia.
Dojčenie ako Nenahraditeľný Základ Zdravia a Vývoja
Dojčenie je nenahraditeľné a kľúčové pre normálny vývin každého dieťaťa. Je omnoho viac než len materské mlieko; skladá sa z dvoch neoddeliteľných častí - z materského mlieka a zo satia na prsníku. Oboje sú dôležité pre normálny vývin dieťaťa a nedajú sa nahradiť. Dlhodobé dojčenie (v zmysle rokov, nie mesiacov) zlepšuje psychické a fyzické zdravie dieťaťa aj matky. Ak si ľudia ešte pred pár rokmi mysleli, že otázka dojčiť či nedojčiť je otázkou životného štýlu, tak dnes už je zrejmé, že ide o zásadnú otázku verejného zdravia, vytvárania mozgových prepojení a budúcich vzťahov dieťaťa s ostatnými ľuďmi.
Na základe najnovších poznatkov z neurológie je dojčenie nevyhnutným predpokladom správneho vývinu mozgu, rozvoja osobnosti dieťaťa, získavania sociálnych zručností a vytvárania základnej dôvery vo svet, do ktorého sa dieťa narodilo. Okrem toho spĺňa mnohé funkcie, ktoré nič iné nespĺňa. Dokáže dieťa uspať, upokojiť, zvýšiť alebo znížiť telesnú teplotu, pomôcť pri chorobe, rozvíjať ústnu dutinu a vytvárať vzťahovú väzbu medzi matkou a dieťaťom.
Výzvy a Faktory Ovplyvňujúce Dojčenie
Napriek prirodzenosti dojčenia nie je bezproblémové dojčenie samozrejmosťou a dlhodobé dojčenie je výnimočné. Na Slovensku, rovnako ako v iných vyspelých krajinách, chýbajú kultúrne, spoločenské či rodinné vzory, ktorými by sa mohli matky pri rozhodovaní sa o dĺžke dojčenia inšpirovať. Do dojčenia zasahujeme už od momentu narodenia, kedy sa máloktorému dieťaťu umožní okamžite po pôrode zostať s matkou v súvislom kontakte pokožky na pokožku. Dojčenie ovplyvňujú rôzne zásahy, ktoré možno ani s dojčením nespájame. Patrí sem napríklad snaha naučiť dieťa od určitého veku prespať celú noc bez dojčenia, príliš rýchle zavádzanie príkrmov, ktorými sa nahrádza dojčenie, a používanie cumlíka či fľaše.
V takomto prostredí je pre matky kľúčové získať presné a overené informácie, aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť podľa toho, ako poznajú svoj stav a svoje dieťa. Mnohé obavy, pre ktoré matky zvažujú odstavenie, sú v skutočnosti len obavami z mýtov o dojčení, ktoré sa nezakladajú na pravde.
Kontakt koža na kožu: Výhody pre dieťa aj rodičov
Svetová Zdravotnícka Organizácia a Odporúčania pre Dojčenie
Pomoc pri hľadaní odporúčaného priebehu dojčenia ponúka Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá po zvážení dostupných vedeckých dôkazov vydala odporúčanie nasledujúceho znenia: „Odporúčame výlučné dojčenie do 6. mesiacov a potom s postupným zavádzaním príkrmov do 2. rokov.“ Toto odporúčanie sa však často mylne interpretuje. Niektorí ho chápu tak, že 2 roky je optimum a potom už je to vlastne jedno, všetko ostatné je už len akýsi bonus. Iní si myslia, že WHO stanovila 2 roky života dieťaťa ako minimálnu hranicu pre odporúčanú dĺžku dojčenia.
Je dôležité si uvedomiť, čo toto odporúčanie skutočne znamená:
- Výlučné dojčenie do 6. mesiacov: Výlučné dojčenie znamená, že dieťa okrem materského mlieka neprijíma žiadne iné tekutiny či inú potravu. Do približne šiesteho mesiaca by teda dieťa malo byť len dojčené. Nepotrebuje nič iné, ani pár lyžičiek čaju či vody, a to ani v najhorúcejších letných mesiacoch. Dieťa však musí byť dojčené „na požiadanie“, v horúcich mesiacoch napríklad oveľa častejšie. V období výlučného dojčenia neexistuje žiadna bezpečná alternatíva k materskému mlieku. Aj v tomto období môžeme síce materské mlieko nahradiť, najčastejšie umelým mliekom, avšak za cenu určitého rizika a s tým, že dieťa stratí všetky ďalšie výhody dojčenia ako takého.
- Postupné zavádzanie príkrmov do 2. rokov: Tu je kameň úrazu. Táto časť vety totiž vôbec nehovorí o dĺžke dojčenia. Hovorí o „zavádzaní príkrmov do 2. rokov“. Obdobie od približne 6. mesiaca veku života je obdobím, kedy dieťa začne prejavovať záujem o tuhú stravu a mali by sme ho začať zoznamovať s novými chuťami, konzistenciou a vôňou potravy, aby sa postupne naučilo jesť. Dieťa sa postupne učí ovládať pohyby jazyka, posúvať potravu do hltana, prežúvať, prehĺtať. Tieto zručnosti nie sú vrodené, dieťa sa ich postupne učí. Svetová zdravotnícka organizácia hovorí o tom, že obdobie, kedy sa dieťa učí prijímať tuhú potravu, trvá približne do 2 rokov. Toto je obdobie, kedy zavádzame príkrmy. Po 2. roku už dieťa samostatne jedlo prijíma, nepotrebuje sa ho učiť.
Kde sa v tejto časti odporúčania hovorí o dojčení? Treba si prečítať ešte raz začiatok odporúčania - najskôr sa odporúča výlučné dojčenie a po 6. mesiaci dojčenie s postupným zavádzaním príkrmov. Pritom je dôležité si uvedomiť, že toto odporúčanie tiež hovorí o tom, že do 2. rokov sa ukotvuje ako zavádzanie príkrmov, tak rovnako dojčenie. Do približne 2. roku života je totiž úlohou matky aktívne ponúkať dojčenie. Až po 2. roku života môžeme povedať, že dieťa má ukotvené ako dojčenie, tak prijímanie tuhej stravy. Potom už v dojčení platí zásada „neponúkať, neodmietať“ a nemusíme sa báť predčasného odstavenia dieťaťa. Ak pred touto hranicou dojčenie obmedzujeme alebo ho dieťaťu neponúkame v čase, kedy je napríklad choré, je vyššia pravdepodobnosť, že sa dieťa odstaví. Obdobie od 6. mesiacov do 2. rokov života dieťaťa je teda obdobím, kedy sa k dojčeniu, tak ako prebiehalo do 6. mesiaca, pridáva iná potrava. A potom ďalej. Teda ďalej dojčiť na požiadanie a k tomu ponúkať dieťaťu tuhú potravu.
Dĺžka Dojčenia: Prečo Uvažovať v Rokoch, Nie Mesiacoch
U nás sa za obvyklé považuje dojčiť do 1. roka života dieťaťa. Dojčiť po 2. roku je už výnimočné. No pre dieťa, ktoré je dlhodobo dojčené, je dojčenie stále prospešné. Vďaka dojčeniu ešte stále získava cukry, tuky, bielkoviny a imunitné faktory, ktoré sú v materskom mlieku prítomné v 2. a 3. roku života dokonca vo väčších dávkach ako predtým. Málokedy ľudia vedia, že materské mlieko pokrýva ešte v 3. roku života veľkú časť potreby vitamínu A. Okrem výživy má dojčenie aj mnohé iné funkcie, ktoré sú aj pre staršie dieťa mimoriadne dôležité.
Výskumy dokazujú, že ak by si mohlo vybrať dieťa, vyberie si prsník a dojčenie, a ďalej, že ak ponecháme rozhodnutie o dĺžke dojčenia na dieťati a nezasahujeme do dojčenia rušivo, dojčí sa obvykle 2,5 - 7 rokov, pričom najčastejšia dĺžka dojčenia je 3 až 4 roky. Dieťaťu teda s najväčšou pravdepodobnosťou bude dojčenie vyhovovať aj po 2. roku života. Ak táto situácia vyhovuje aj matke, dlhodobé dojčenie posilní aj jej duševné a fyzické zdravie a nie je dôvod v ňom nepokračovať do času, kým sa dieťa samo nerozhodne, že sa chce vo svojom živote posunúť bližšie k nezávislosti a samostatnosti.
Ak odstavíme dieťa, ktoré už bez problémov prijíma dostatočne pestrú a vyváženú stravu, ochudobníme ho o mnohé dôležité aspekty dojčenia a o materské mlieko, ale organizmus dieťaťa to zvládne lepšie, než keď to spravíme v čase, kedy by ešte nemalo prijímať nič iné než materské mlieko. Toto je logické, neznamená to však ani najmenej, že existuje akási minimálna hranica, po ktorej je už každý ďalší deň dojčenia len akýmsi bonusom, alebo dokonca niečím, čo v podstate ani nie je veľmi dôležité. Preto je dôležité, na základe čoho sa matka rozhoduje, či si je vedomá výhod dojčenia pre ňu aj pre jej dieťa a rizík predčasného ukončenia dojčenia. Svoje dôvody môže prekonzultovať s poradkyňou pri dojčení.
Vyvrátenie Najčastejších Mýtov o Dojčení
Medzi mamami stále koluje mnoho nepravdivých informácií, ktoré sú niekedy príčinou toho, že si ženy neveria, spochybňujú samy seba a dojčenie príliš rýchlo vzdajú. Pôrodná asistentka a profesionálna laktačná konzultantka Barbora Vörösová objasňuje najčastejšie mýty, ktoré nie sú pravdou, a uvádza ich na správnu mieru.
1. Mýtus: Ak mám malé prsia, nemôžem dojčiť.Fakt: Veľkosť prsníka nehrá úlohu v tom, či žena bude alebo nebude môcť dojčiť. Aj A-čkový prsník vie krásne dojčiť, hoci aj 2 roky. Otázka je skôr to, čo mamičky robia preto, aby dojčenie bolo najvhodnejšie. Úlohu zohráva skôr správna poloha pri dojčení, ale aj to, ako sa bábätko prisáva.
2. Mýtus: Keď budem dojčiť, tak určite neotehotniem.Fakt: Žena môže otehotnieť aj počas dojčenia. Za všetko môžu hormóny a to, ako často mamina dojčí. Niektoré ženy prídu na kontrolu ku gynekológovi po šestonedelí už tehotné a sú prekvapené, ako mohli otehotnieť. Jednoducho - pred menštruáciou je ovulácia. Ak žena výlučne nedojčí a napr. dieťatko dokrmuje, môže sa to ľahko stať. Preto platí jednoduché pravidlo - dávať si pozor! Ak žena výlučne dojčí, tzv. dojčiace hormóny potláčajú ovuláciu a žena by nemala otehotnieť, ale nie je to stopercentná ochrana.
3. Mýtus: Bojím sa, že budem mať slabé mlieko.Fakt: Slabé alebo silné mlieko neexistuje. Pravdou ale je, že mlieko sa mení a prispôsobuje potrebám každého dieťatka v danom období, môže meniť farbu, konzistenciu aj objem. Materské mlieko je vo svojom zložení jedinečné a nedá sa nahradiť.
4. Mýtus: Moje dieťa pije iba predné mlieko a k zadnému sa nedostane.Fakt: Pojem predné a zadné mlieko oficiálne existuje, ale mamičky to nemusia riešiť. Dôležité je, že bábätko papá, priberá a je spokojné. Predné mlieko má iné zloženie a konzistenciu a môže byť vodnatejšie, a zadné býva hustejšie. Ženy sa tým ale nemusia stresovať, lebo každé bábätko vypije presne toľko mlieka, koľko potrebuje, a určite sa dostane aj k tomu zadnému. Kľúčovou informáciou, ktorú matky potrebujú poznať, je, kedy bábätko pije a či pije dostatočne. Ak toto vedia, majú vedieť, že dieťa treba nechať dopiť jeden prsník, pomôcť mu vypiť viac mlieka stláčaním prsníka, a ak už nepije viac aj napriek stláčaniu, vtedy je vhodné ponúknuť druhý prsník.
5. Mýtus: Keď budem piť bublinkové vody, bublinky sa dostanú do mlieka a ublížia bábätku.Fakt: Bublinky nerobia problémy bábätkám a nedostávajú sa do mlieka. Bublinky môžu nafukovať črevnú flóru matke, ale nie deťom. Ak si dá ale mamička sladený bublinkový nápoj, tak ten slad a cukor môžu prejsť do mlieka a spôsobovať bolesti bruška bábätka, ale nie samotné bublinky.
6. Mýtus: Jem výživové doplnky, pijem bylinkové čaje a hroznové džúsy, ale mlieka mám málo.Fakt: Ak nie je ponuka, nie je dopyt a naopak. Dojčenie prirodzene podporuje pôrod bábätka, prikladanie na prsia, aktivujú sa hormóny a mechanicky sa dráždi mliečna žľaza, aby bolo mlieko vylučované. Čaje, džúsy a tabletky sú síce podporujúce laktáciu, ale nie iniciujúce. Keď už žena užíva doplnky, je dôležité sledovať denné odporúčané množstvá a neprekračovať ich. Ak matky potrebujú zvýšiť tvorbu mlieka, často používajú postupy, ktoré nie sú efektívne, ako napríklad pitie veľkého množstva tekutín, alebo špeciálna strava. Základom pre dobrú tvorbu mlieka je dobré prisatie, pretože vtedy bábätko získava maximálne množstvo mlieka, ďalej stláčanie prsníka a potom existujú terapeutické prostriedky, ktoré pomáhajú, ktoré im poradkyňa pri dojčení dokáže odporučiť na základe vyhodnotenia dojčenia.
7. Mýtus: Keď budem dojčiť, tak schudnem a keď prestanem, tak priberiem.Fakt: Dojčenie môže byť v istom okamihu aj spôsob chudnutia, pretože telo pri dojčení spotrebováva veľa energie, ale určite sú ženy, ktoré dojčením neschudnú. Dôvodom môže byť konzumácia vysoko kalorickej stravy.
8. Mýtus: Keď budem športovať, tak stratím mlieko.Fakt: Cvičiť aj počas laktácie sa môže. Mamička ale musí prispôsobiť daný športový výkon týždňu, v ktorom je po pôrode. Pri cvičení je veľmi dôležité mať vhodnú podprsenku. Športovkyni sa ale môže stať to, že ak bude spotená a dá si dieťa na prsník, tak bábätko sa kvôli potu nemusí chcieť prisať.
9. Mýtus: Pred každým dojčením si musím umývať prsník vodou.Fakt: Určite to robiť nemusíte. Prsník by si mala mamička utrieť vreckovkou len vtedy, ak používa krém na bradavky s prípravkami, ktoré sú kontraindikované pri dojčení. Mnoho krémov dokonca zotierať nemusíte vôbec.
10. Mýtus: Všetko robím na 100 %, no mlieko nemám.Fakt: Najväčšou chybou je to, ak sa mamička stresuje. Čerstvé mamy sa snažia postupovať podľa kníh, či rôznych obrázkov, no často treba režim prispôsobiť potrebám bábätka. Dojčenie je prirodzená, intuitívna vec a malo by to ísť hladko. Sú ale situácie, kedy to nejde, a vtedy treba vyhľadať pomoc lekára alebo laktačnej konzultantky. Ženy nerobia chyby. Ženy narážajú na nepodporu, protichodné informácie a spoločnosť, ktorá nemá dojčenie zažité ako normu.
11. Mýtus: Dojčenie im zmení a zničí prsia.Fakt: Čiastočne je to pravda. Prsia sa nezničia, ale po dojčení môže dôjsť napr. k zmene ich tvaru, alebo pružnosti pokožky.
12. Mýtus: Keď som chorá, tak z mlieka ochorie aj moje bábätko.Fakt: Ak ste chorá, dojčiť vaše dieťatko môžete, z mlieka neochorie. V tom čase sa však odporúča zvýšiť hygienu rúk. Ak ochorejú aj iní členovia domácnosti, je to preto, lebo sa šíri v domácnosti kvapôčková infekcia.
13. Mýtus: Keď budem dojčiť častejšie, tak moje dieťa bude tučné.Fakt: Materské mlieko obsahuje všetko to, čo vaše dieťatko potrebuje - cukry, tuky, bielkoviny, minerály, vitamíny a pod. Ak budete častejšie dojčiť, robíte to často preto, lebo v tom-ktorom období potrebuje vaše dieťatko viac papať, napr. je v období, kedy viac rastie. Dojčené deti v porovnaní s deťmi, ktoré sú kŕmené umelým mliekom, sú práve naopak chudšie. Podľa WHO je dojčenie prevencia obezity.
14. Mýtus: Je jedno, či dojčím, alebo dávam umelé mlieko, obidve majú rovnaké výživové hodnoty.Fakt: Jedno to nie je. Materské mlieko je vo svojom zložení jedinečné a nedá sa nahradiť. Umelé náhrady materského mlieka nikdy nebudú zložením 100% ako materské mlieko. Je dôležité ale dodať, že sú prípady, kedy matka nemôže dojčiť, alebo je nutné dieťatko dokŕmiť a materské mlieko nie je k dispozícii, vtedy sa uplatní umelé mlieko. Na trhu dnes nájdete mnoho druhov náhradnej dojčenskej výživy, ktorá svojou kvalitou a vysokými štandardmi dokáže nutrične nahradiť materské mlieko. Vždy je najlepšie všetko konzultovať so svojím pediatrom. Dôležité je vyberať umelé dojčenské mlieko podľa veku dieťaťa a prípadne podľa špecifických potrieb bábätka - existujú špeciálne mlieka pri kolikách, grckaní, alergii na bielkovinu kravského mlieka a pod.
15. Mýtus: Stačí, ak dojčím 5 minút a dieťa sa dostatočne veľa napapá.Fakt: Dieťatko sa bude dojčiť tak dlho, ako bude potrebovať. Niekedy mu stačí dojčiť sa iba 5 minút, inokedy aj 30 minút. Je to normálne. Materské mlieko môže mať rôzne farby (žlté, ružové, modré aj hnedé). Mení sa na základe potrieb bábätka. Sledovanie pitia bábätka na prsníku dáva omnoho lepší obraz o tom, či je dojčenie postačujúce. Váženie pred dojčením a po dojčení je nepresná metóda a nemá výpovednú hodnotu.
16. Mýtus: Prišla som o mlieko.Fakt: Ženy hovoria buď o postupnej alebo náhlej strate mlieka. Tvorba materského mlieka odráža to, čo sa s dojčením deje. Väčšina situácii, v ktorých sa vysloví tento záver, v skutočnosti odráža to, že vplyvom neefektívnych postupov sa znižuje tvorba mlieka do bodu, v ktorom dieťa začne na znížený tok mlieka reagovať odmietaním prsníka alebo iným správaním, ktoré si ľudia vysvetlia tak, že sa mlieko stratilo. Toto je situácia, ktorú je dobré prekonzultovať osobne s poradkyňou. Náhla strata mlieka je niečo, o čom sa veľmi často hovorí, ale môže to byť raritné, a navyše málokto vie, že existuje účinný prostriedok ako to napraviť. Len veľmi malé percento žien skutočne dojčiť nemôže.
17. Mýtus: Všetky ženy môžu dojčiť, alebo naopak, mnohé ženy nemôžu dojčiť.Fakt: Až na raritné výnimky, ženy môžu dojčiť. Málokto vie, že aj ženy, ktoré nemajú dostatok mlieka, môžu dojčiť, pretože dojčenie je viac než len príjem materského mlieka a dojčenie ženy najčastejšie vzdávajú preto, lebo nadobudnú dojem, že nemajú dostatok mlieka a tým pádom si myslia, že toto je koniec dojčenia. A taktiež dokážeme pomôcť aj ženám, ktorých dieťa sa neprisáva tak, aby sa dojčilo.
18. Mýtus: Môže dojčiť žena s laktačnou psychózou?Fakt: Toto je nesprávny termín, ktorý je v psychiatrii prekonaný. Dojčenie a psychotické stavy spolu nesúvisia. Dojčenie je pre matky s touto poruchou aj pre ich deti veľmi dôležité. Žena sa popritom potrebuje liečiť. Dojčenie jej stav zlepšuje, nie zhoršuje.
Dojčenie Počas Tehotenstva a Tandemové Dojčenie
Mnohé tehotné matky sa rozhodnú pre dojčenie počas tehotenstva, a to je normálne. Rovnako ako je normálne dojčiť tandemovo (čiže zároveň) novorodenca a staršie dieťa, ak sa tak matka rozhodne. Súbor miliónov matiek, ktoré dojčili svoje dieťa až do konca ďalšieho tehotenstva, je dostatočne veľký na to, aby dojčenie počas tehotenstva bolo považované za bezpečné. La Leche League pracovala za desaťročia s takým množstvom tehotných dojčiacich matiek, že ak by dojčenie malo na tehotenstvo vplyv, bolo by sa to prejavilo. To, že medzi odborníkmi panujú v tejto otázke nezhody, neznamená, že by nebolo možné dopátrať sa pravdy. Pre mnohých odborníkov je však jednoduchšie povedať, že dojčenie počas tehotenstva treba ukončiť. Je to preto, že dojčenie sa často nepovažuje za dostatočne dôležité na to, aby sa ním skutočne zaoberali a aby ocenili jeho potrebnosť a jedinečnosť.
Dôvody na dojčenie počas tehotenstva:
Matky majú rozličné dôvody, prečo chcú dojčiť svoje staršie dieťa počas tehotenstva:
- Ich staršie dieťa je stále príliš maličké na to, aby ho odstavili (ak matka otehotnie do 1. roka veku dieťaťa, je dôležité, aby popri pokračovaní dojčenia zaistila, že priberanie dieťaťa bude dostačujúce a podávala príkrmy podľa potrieb dieťaťa).
- Ich staršie dieťa, aj keď je už veľké, je dojčené a matka aj dieťa chcú v dojčení pokračovať, pretože dojčenie zabezpečuje potrebný príjem mlieka, ako aj zjednodušuje výchovu aktívneho staršieho dieťaťa.
- Matka otehotnela a pôvodne plánovala dojčiť dlhšie, a tak chce pokračovať.
- Matka vie, že dieťa nie je na odstavenie pripravené a chce, aby odstavenie prebehlo ako míľnik, ktorý dieťa s hrdosťou dosiahne.
- Matka vie, že dojčenie poskytuje dieťaťu v každom veku nenahraditeľnú výživu, zvyšuje jeho imunitu, pomáha mu prekonávať choroby a pomáha jej v náročnom období tehotenstva.
- Matka chce, aby odstavenie bolo postupné a aby nebolo pre dieťa traumatizujúcim obdobím plaču.
- Dieťa zaspáva na prsníku a práve v období tehotenstva matka tento spôsob zaspávania oceňuje, pretože nemusí iným, zložitejším spôsobom uspávať „ťažko uložiteľné“ batoľa.
- Dieťa sa často v noci budí a keď mu matka ponúkne prsník, zase zaspí, čo matke vyhovuje, pretože nemusí v noci vstávať a uspávať dieťa inak.
- Mnohé iné osobné dôvody.
Tehotenstvo je z hľadiska psychiky citlivé obdobie: na matku by nemal byť vyvíjaný tlak ani v tom smere, aby odstavila svoje staršie dieťa, ani aby ho dojčila. Matka má dostať dostatok informácií, aby sa mohla zodpovedne rozhodnúť. Podporu jej môžu poskytnúť iné matky, ktoré zistili, že sú tehotné počas dojčenia, ako aj zdravotníci, z ktorých mnohí už majú rozsiahle skúsenosti so ženami, ktoré dojčili počas celého tehotenstva a potom pokračovali v tandemovom dojčení oboch detí po pôrode. Ak má matka počas tehotenstva problémy, je opäť dôležité, aby dostala skutočne odborné informácie, na základe ktorých sa bude môcť rozhodnúť tak, ako je to pre ňu i jej deti správne. V takýchto situáciách (krvácanie, skracovanie krčku maternice) treba rozhodnutie urobiť obzvlášť opatrne.
Bezpečnosť dojčenia počas tehotenstva:
Vo vedeckej literatúre neexistujú žiadne dôkazy či dáta, ktorými by lekári mohli odôvodniť odporúčanie odstaviť dieťa počas tehotenstva. Matky môžu lekára, ktorý odstavenie odporúča, požiadať, aby jej ukázal štúdie, ktorými svoje tvrdenie podporuje.
- Tehotenské hormóny a dojčené dieťa: Tehotenské hormóny sa v malých množstvách nachádzajú aj v materskom mlieku, ale dojčenému dieťaťu nijako neškodia. V materskom mlieku sa hormóny nachádzajú aj bez toho, aby matka bola tehotná. Treba pamätať na to, že bábätko v maternici je vystavené týmto hormónom v ďaleko väčšej miere ako dojčiace sa dieťa. Aj liek Duphaston alebo Utrogestan (či iný liek s obsahom hormónu progesterónu), ktorý sa často matkám dáva na udržanie tehotenstva, je kompatibilný s dojčením.
- Vplyv na nenarodené bábätko: Neexistuje žiadne zdokumentované riziko pre matku či nenarodené bábätko, keď matka počas normálneho tehotenstva dojčí. Kontrakcie maternice počas dojčenia sú normálne a nespôsobujú predčasný pôrod - nakoniec, kontrakcie maternice spôsobuje aj pohlavný styk, ktorého sa väčšina párov počas tehotenstva nevzdáva. Je pravdou, že (bez ohľadu na dojčenie) sa určité percento všetkých tehotenstiev končí potratom. Vtedy je samozrejme ľudské hľadať dôvody, a ak matka dojčila, je jednoduché ako príčinu označiť dojčenie, hoci za iných okolností by sme len skonštatovali, že dôvod nepoznáme. Rovnako neexistujú medicínske dôkazy o tom, že by dojčenie oberalo nenarodené dieťa o živiny. Stimulácia bradaviek počas dojčenia, na ktorú je telo matky bežne zvyknuté, nie je dostatočná na to, aby spôsobila predčasný pôrod ani v posledných troch mesiacoch tehotenstva. Preto matka nemusí dieťa odstaviť ani po 6. mesiaci tehotenstva.
- Dostatok živín pre matku: Normálne racionálne sa stravujúca matka nebude mať žiadne problémy s tým, aby mala dostatok živín aj pre nenarodené dieťa, aj pre dojčiace sa dieťa, ako aj pre seba. Okrem toho, že sa bude stravovať primerane, nemusí robiť žiadne špeciálne opatrenia.
- Výživnosť materského mlieka počas tehotenstva: Materské mlieko je jedinečné a nenahraditeľné. Obsahuje stovky látok, ktoré kravské mlieko a umelá výživa nikdy obsahovať nebude. Počas tehotenstva sa môže znížiť jeho množstvo, a preto pri deťoch mladších ako jeden rok je potrebné zabezpečiť, aby zároveň s dojčením prijímali aj dostatok inej stravy.
- Pocity matiek počas dojčenia v tehotenstve: Matky môžu byť počas tehotenstva unavené (bez ohľadu na to, či dojčia alebo nie) a práve to, že si na chvíľu ľahnú, kým sa ich dieťa dojčí, môže byť spôsob, ako si aspoň trochu odpočinúť, pretože inak môže byť náročné nájsť spôsob, ako si s neustále pobehujúcim dieťaťom vytvoriť príležitosť na oddych. Počas tehotenstva môžu mať matky širokú škálu pocitov, ktoré sa môžu zo dňa na deň meniť. Môžu byť nadšené, ale tiež môžu pociťovať bolesť prsníkov či bradaviek. Môžu mať syndróm bielej bradavky a s tým spojenú bolesť po dojčení. Preto je dôležité počas tehotenstva dávať mimoriadny pozor na správnu polohu a prisatie. Niekedy matkám dojčenie počas tehotenstva môže byť príjemné, inokedy ich môže prekvapiť vlna negatívnych pocitov počas dojčenia staršieho dieťaťa a môže sa stať, že dojčenie budú považovať za výnimočne náročné. Ak sa zdôveria so svojimi pocitmi, možno budú cítiť, že ich všetci nútia do odstavenia, aj keď dieťa rozhodne nie je pripravené. Alebo naopak budú túžiť po odstavení a nenájdu dostatočnú podporu pri starostlivosti o staršie dieťa na to, aby to dokázali urobiť tak, aby ich dieťa vnímalo proces odstavenia ako pozitívny zážitok. Ešte menej pochopenia nachádzajú matky v situácii, keď sa dieťa počas tehotenstva nečakane odstaví v dôsledku zníženej tvorby mlieka, pričom bolo zjavné, že by dojčenie ešte pre matku i dieťa bolo dobré, a matka si ešte priala dojčiť. Príbeh Hilary Flowerovej, v ktorom opisuje, ako sa jej staršia dcéra počas tehotenstva prestala dojčiť a ako znovu začala po pôrode syna, je silným svedectvom o prepojení a láske: „Môj čerstvo narodený syn bol práve v tej magickej prvej hodine života. Zahľadel sa na svoju staršiu sestru, ktorá pila na druhom prsníku. Ona mu podala svoju malú rúčku a dotkla sa jeho miniatúrnej ručičky. Moja láska zalievala obe moje deti a ich vzájomná láska tento kruh uzatvárala.“
Riešenie Problémov a Podpora pri Dojčení
Bezproblémové dojčenie nie je vždy samozrejmosťou. Rad mamičiek môže trápiť nedostatok materského mlieka, ktorý je často spôsobený nedostatočným časom matkinho tela sa adaptovať na výživové potreby bábätka. Dôležité je vytrvať a podporiť rôznymi spôsobmi tvorbu materského mlieka. Každá žena potrebuje iný čas k popôrodnej adaptácii. Zatiaľ čo u jednej ženy dôjde k spusteniu dostatočnej tvorby mlieka krátko po pôrode, u inej ženy to môže byť až po niekoľkých dňoch, výnimočne aj neskôr - za predpokladu, že snaha o dojčenie neustáva a bábätko je pravidelne prikladané. Veľmi dôležitý je práve stimul prsníkov, lebo pokiaľ nebude po mlieku dopyt, tvorba mlieka začne ustávať, alebo sa dokonca takmer ani nepohne.
U detí, ktoré nemôžu byť dojčené, pretože sú príliš slabé a musia byť v inkubátore, je veľmi dôležité, aby si mamička prsia pravidelne odsávala, čím podporí tvorbu mlieka a akonáhle bude bábätko dostatočne silné, bude môcť prejsť od odsávania na dojčenie. Odsávanie nie je povinnou súčasťou dojčenia, niektoré matky môžu potrebovať odsávať, ak je na to dobrý dôvod, napríklad neprisávajúce sa bábätko. Odsávanie je príliš veľa práce navyše na to, aby sa robilo bezdôvodne. Odsávanie by matka mala robiť vždy až na odporúčanie poradkyne. Pre prevenciu zápalu prsníka či pre udržanie tvorby mlieka sú potrebné iné kroky, nie odsávanie prsníka.
Dôležité je nestresovať sa spočiatku malou tvorbou mlieka, dôverovať vlastnému telu a podporovať ho v jeho ceste - častejším prikladaním bábätka k prsníku. Stimuláciou prsníka pomocou kvalitnej odsávačky, dostatočným spánkom, rozumným pitným režimom a kvalitnou stravou možno tvorbe mlieka pomôcť. U niektorých žien môže fungovať dobre aj homeopatia.
Bežné ťažkosti pri dojčení:
Pre niektoré mamičky môže byť dojčenie veľmi bolestivá záležitosť z dôvodu popraskaných bradaviek. Väčšinou ide o dôsledok nesprávnej techniky dojčenia. Potrápiť vás môže tiež upchatý mliekovod čiže retencia mlieka. Tu môže pomôcť obklad a jemná masáž stvrdnutého miesta. V čase, kedy mamička nedojčí, je vhodný chladivý obklad, naopak tesne pred dojčením si môže mamička dať krátku teplú sprchu či priložiť teplý obklad, ktorý v spojení s veľmi jemnou masážou smerom k bradavke pomôže k tomu, aby sa mlieko lepšie uvoľnilo. Niektoré mamičky sa potom môžu stretnúť so zápalom prsnej žľazy (tzv. mastitída), ktorý môže mať veľmi podobné prejavy ako upchatý mliekovod. Niektoré bábätká a mamičky môže tiež potrápiť kvasinková infek