Mnoho rodičov sa s obavami obracia na odborníkov, keď si u svojich detí všimnú nezvyčajné vzorce v písaní. Otázky ako „Mam 6 ročné dvojičky, teraz pôjdu na zápis no u syna som spozorovala, že píše čísla úplne inak…. Číslo 3 píše opačne akoby veľké písané E…. Aj číslo 4 píše od spodnú a opačne…. Myslíte, že je potrebné to nejako riešiť? Jedným časom sa to už naučil písať normálne no s odstupom času cca mesiac sa to opäť zopakovalo….“ sú v ordináciách psychológov a špeciálnych pedagógov bežné. Takéto „zrkadlové písanie“, pri ktorom dieťa píše písmená alebo celé slová opačne, je jav, ktorý často znepokojuje rodičov. Hoci sa môže vyskytovať u detí s dyslexiou, samo o sebe nemusí nutne znamenať problém. Tento článok sa podrobne zaoberá príčinami zrkadlového písania, špecifickými poruchami učenia, ako aj možnosťami, ako deťom pomôcť prekonať ťažkosti s písaním, s dôrazom na komplexný prístup a individuálne potreby každého dieťaťa.
Zrkadlové Písanie: Bežný Fenomén vo Vývoji Dieťaťa
U detí v predškolskom veku je úplne bežné, že ešte nemajú plnohodnotne rozvinuté zrakové vnímanie a vizuo-motorickú koordináciu. Práve preto niektoré deti píšu tvary písmen a číslic reverzne obrátené najčastejšie po vertikálnej osi, niekedy aj po osi horizontálnej. Nemusíte sa ničoho obávať, deti v tomto veku sa ešte nemusia učiť písmená písať a tak to zatiaľ nemusíte riešiť. Dajte tomu čas a samo sa to rozvinie. Odborníci z Univerzity v Michigane vysvetľujú, že písanie písmen a slov opačne patrí k bežnej súčasti vývinu písania - u detí s dyslexiou aj bez nej. V podstate, „zrkadlové písanie, pri ktorom dieťa píše písmená alebo celé slová opačne, je jav, ktorý často znepokojuje rodičov. Hoci sa môže vyskytovať u detí s dyslexiou, samo o sebe nemusí nutne znamenať problém.“ Každý rodič, ktorý sledoval svoje dieťa pri učení sa čítať a písať, si určite všimol, že občas pletie písmená, alebo ich dokonca píše odzadu. Namiesto "b" sa na papieri zjaví "d", niekedy dokonca napíše zrkadlovo celé slovo. Zo zrkadlového písania netreba z toho robiť paniku. Ak dieťa si v predškolskom alebo mladšom školskom veku občas pomýli písmeno, netreba hneď utekať k špecialistom. Patrí to k vývoju a mozog si to časom utriedi sám. Dôležité je však sledovať, či sa zrkadlové písanie vyskytuje často a či pretrváva aj po 7. roku života. V takom prípade je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Prečo Si Deti Mýlia Písmená a Čísla?
Do siedmich rokov býva úplne bežné, že si deti mýlia písmená ako b/d/p/q alebo čísla 5, 7 a 9. Niektoré z nich idú ešte ďalej a dokážu napísať celé slovo ako jeho zrkadlový odraz. Deje sa to u pravákov aj ľavákov a príčiny môžu byť rôzne. Jedno z vysvetlení tvrdí, že detský mozog nerozlišuje orientáciu znakov. Väčšina vecí v prírode vyzerá rovnako, nech sa na ne pozeráme zľava či sprava. Jablko je stále jablko, aj keď ho vidíte v zrkadle. Ale písmená sú ľudským výtvorom a záleží pri nich na tom, ktorým smerom smerujú. Práve preto sa deti musia naučiť, že „b“ nie je „d“ a „p“ nie je „q“. Ich mozog túto jemnosť spočiatku nechápe - a trvá, kým si na to zvykne. Vedci predpokladajú, že schopnosť čítať sa vyvíja z mechanizmov, ktoré mozog používa pri rozpoznávaní objektov. Problém je v tom, že na rozdiel od písmen objekty nerozlišujeme podľa toho, či sú zrkadlovo prevrátené. Deti sa tak musia „preprogramovať“ - naučiť mozog, že pri písmenách záleží aj na tom, ktorým smerom sú otočené.
Ďalšia hypotéza tvrdí, že zrkadlové písanie vzniká z toho, ako medzi sebou spolupracujú pravá a ľavá hemisféra mozgu. Symbol „b“ sa síce dostane do pamäti správne, ale keď informácia prechádza z jednej hemisféry do druhej, niečo sa po ceste prevráti. Ako keby sa znak cestou v mozgu zrkadlovo otočil. Iný pohľad zasa viní samotné písmená a spôsob, akým si ich deti pamätajú. Vieme, že keď majú pred sebou vzor, vedia ho dobre opísať. Ale keď sa majú spoľahnúť na pamäť, smer písmen sa im stratí. V tej chvíli si musia zvoliť, ktorým smerom znak nakreslia. A často sa rozhodnú intuitívne podľa toho, ako píšu: zľava doprava. To môže vysvetľovať, prečo sa častejšie mýlia pri znakoch, ktoré smerujú doľava - napríklad 3, 7, 9 alebo písmenách J a Z. Je možné, že pravdu majú viaceré súčasne. Skúsenosti ukazujú, že "Moja písala ešte v 1. ročníku niektoré písmená zrkadlovo (e, p, b, g), prešlo to samo, ani neviem ako. Možno tým, že začala viac čítať, alebo praxou." Aj pre ľavákov je to veľmi bežné.
Dysgrafia: Špecifická Porucha Písania
Hoci zrkadlové písanie býva často len prechodnou fázou, v niektorých prípadoch môže byť indikátorom hlbších problémov, ako je špecifická vývinová porucha učenia, dysgrafia. Aj keď v poslednej dobe narastá počet detí s problémami v písaní, nie všetky majú špecifickú vývinovú poruchu učenia dysgrafiu. Dysgrafia je špecifická porucha písania, ktorá sa týka grafomotorickej činnosti. Je ďalšou z kategórie porúch učenia, ktorá je známa tým, že si ju ľudia často zamieňajú s inou poruchou učenia - dyslexiou. Podstata tkvie v tom, že sa tieto dve poruchy vyskytujú pomerne častou spolu, avšak ich symptómy sú odlišné. Práve na základe odlišných symptómov vieme následne určiť, o ktorú z týchto porúch u dieťaťa ide.
PaeDr. Jana Martinková, riaditeľka súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva HELP-DYS uvádza, že ide o špecifickú poruchu písania ako grafomotorickej činnosti, pričom dieťa netrpí žiadnym špeciálnym hendikepom (zmyslovým, pohybovým), no napriek tomu nevie napodobniť tvary písmen a číslic, nie je schopné si ich zapamätať. Postihuje grafickú stránku písomného prejavu. Pre jedinca s dysgrafiou je písanie náročný proces, pri ktorom sa už nedokáže sústrediť na gramatiku, aj keď znalosti v tejto oblasti má. Dysgrafia je poruchou učenia, ktorú učiteľ alebo rodič spozoruje hlavne po nástupe dieťaťa do školy, keď sa dieťa učí alebo naučí písať. Dieťa s dysgrafiou má už od začiatku školskej dochádzky problémy s písaním, ktoré sa obyčajne prehlbujú. Ak sa aj konečne naučí tvary písmen, môžu nastúpiť problémy s tempom písania. Ich písmo je jednoducho špecifické a rozpoznateľné už na prvý pohľad.
Príčiny Vzniku Dysgrafie
Príčiny dysgrafie sú rôznorodé a zahŕňajú:
- Deficity v hrubej a jemnej motorike, pohybovej koordinácii: Nerozvinutá jemná motorika robí veľké problémy pri písaní. Rozvoj jemnej motoriky musíme podporovať od drobných svalov (navliekanie korálikov) cez úchop a držania ceruzky.
- Nezrelosť nervových dráh: Problémy s písaním môžu byť spôsobené nezrelosťou nervových dráh, ktoré koordinujú hlavu, horné končatiny a oči. Túto nezrelosť môže potvrdiť prítomnosť Asymetrického tonického šijového reflexu (ATNR), primitívneho reflexu, ktorý by mal byť potlačený do 6. mesiaca života. Spomínanú nezrelosť obvykle potvrdí výskyt ATNR, teda Asymetrického tonického šijového reflexu. Tento reflex sa zvyčajne objavuje u detí v školopovinnom veku.
- Zraková a pohybová pamäť, pozornosť, priestorová orientácia: Priestorová orientácia sa nám môže zdať veľmi jednoduchá záležitosť, závisí však od nej veľmi veľa. Ak dieťa nemá dobre rozvinutú priestorovú orientáciu v priestore, nebude ju mať ani na papieri. Potom sa deťom stáva, že nám píšu zrkadlové písmenká, zrkadlové číslice, alebo že všetko otáčajú.
- Narušenie v prepojení sluchového alebo zrakového vnemu do grafickej podoby: Pri logopedických ťažkostiach, ak dieťa nevie povedať určité písmenko, sa automaticky stáva, že ho dieťa nevie ani napísať.
- Problém s pracovnou pamäťou a organizovaním prijímaných informácií: Ide v podstate o to, že predtým, než človek začne písať, musí sa „spojiť“ so svojou pamäťou, kde má uložené informácie, ktoré jeho mozog prostredníctvom zmyslom zaznamenal. Odborníci sa domnievajú, že deti s dysgrafiou majú problém s tzv. ortografickým kódovaním. Ide o schopnosť ukladať neznáme, napísané slová, do pracovnej pamäte.
- Genetická súvislosť: Zmieňovaná je aj pravdepodobnosť existencie genetickej súvislosti s touto poruchou učenia.
Prejavy a Príznaky Dysgrafie
Písmo je najproblematickejšou oblasťou tejto poruchy učenia, s ktorou dieťa bojuje. Martinková hovorí, že dysgrafické písmo je roztrasené, neusporiadané, neobratné, kŕčovité a meravé. Napriek snahe dieťaťa, dysgrafika, je jeho písmo veľmi ťažko čitateľné až nečitateľné. Písomný prejav žiaka s dysgrafiou má mnohotvárne a početné chyby, nemôžeme ich hodnotiť ako neznalosť gramatických pravidiel! Medzi najčastejšie príznaky či symptómy dysgrafie patria:
- Ťažkosti s osvojovaním, zapamätávaním a vybavovaním si písmen: Deti s dysgrafiou majú problém si zapamätať tvary písmen a číslic.
- Písmená zrkadlovo obracia alebo zamieňa: Často zamieňa písmená, vynecháva ich alebo ich zrkadlovo obracia.
- Písmo má rôzny sklon jednotlivých písmen, nedodržiava lineatúru: Husté natlačené písmo, opakom je písmo rozťahané, nedodržiavanie linajky.
- Znížená kvalita písma (tvar, veľkosť, sklon …): Ich písmo je neúhľadné, roztrasené a ťažko čitateľné.
- Problémy s prevodom tlačeného písma do písanej podoby, nedodržiava hranice slov.
- Nesprávne držanie písacej potreby: Keď začnú deti písať a úchop nie je dobre anatomicky prispôsobený držaniu pera, rúčka ich bolí, ide do tenzie, zostáva strnulá.
- Pomalé tempo a narušená rytmizácia písma: Jediným spôsobom, ako dosiahnuť, aby bolo písmo dieťaťa ako tak v poriadku je, aby mu dieťa venovalo veľmi dlhý čas, aby písalo pomaly.
- Zámeny tvarovo podobných písmen, číslic.
- Znížená kvalita rysovania, kreslenia a maľovania: V predškolskom veku nechuť ku kresleniu. Deti s dysgrafiou kreslia nerady, ak sa dá, vyhýbajú sa mu. Je to zvláštne hlavne kvôli faktu, že vo všeobecnosti deti kreslia rady, pretože je to ich prirodzená forma prejavu v tomto veku.
- Píše pomaly a kŕčovito.
- Vyslovovanie slov nahlas pred napísaním: U dysgrafických detí je známe, že pred napísaním konkrétneho slova vyslovia toto slovo nahlas.
- Veľké množstvo gramatických chýb v písanom texte (u stredoškolákov): Taktiež je viditeľné, že študent píše veľmi krátko a stručne, radšej ide odpovedať akoby mal písať test.
Diagnostika a Identifikácia Ťažkostí
Správna diagnostika dysgrafie je základom k tomu, aby bola dieťaťu s touto poruchou poskytnutá adekvátna pomoc. Poruchy učenia sú špecifické vývinové poruchy, ktoré sa prejavujú ťažkosťami pri osvojovaní a používaní reči, čítaní, písaní a matematike. Nie sú spôsobené nízkym intelektom, problémami so zrakom, nevhodným vyučovaním alebo depriváciou. Poruchy učenia majú negatívny vplyv na vzdelávaciu úspešnosť a socializáciu dieťaťa. Prvým krokom, ktorý pri diagnostike dysgrafie musíte urobiť, je vyhľadať miesto, kde túto diagnostiku zrealizujú.
Kroky Diagnostiky Dysgrafie:
- Vyhľadanie CPPPaP: Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) je najčastejšie vyhľadávané stredisko na diagnostiku špecifických porúch učenia.
- Psychologické vyšetrenie: Zistenie verbálnej aj neverbálnej zložky inteligencie dieťaťa a úroveň jeho zrelosti.
- Špeciálno-pedagogické vyšetrenie: Špeciálny pedagóg sa zameriava zase na diagnostiku a zisťovanie úrovne písma, ktorú zisťuje pomocou kresieb, písania diktátov, prepisovania či zadáva dieťaťu úlohy, v ktorých sa ukáže jeho spontánny písomný prejav.
Počas diagnostiky sa sledujú nasledujúce problémy:
- Komolenie slov, nerozlišovanie spoluhláskových zhlukov, prehadzovanie písmen, obrátené poradie písmen (sprava doľava), vynechávanie častí slova alebo jednotlivých písmen, opakovanie zamieňania niektorých písmen za iné. Je potrebné sledovať aj ktoré sú to písmená a v akom sú vzájomnom vzťahu - či sú to písmená podobné tvarom, napr. h, k alebo písmená, ktoré je ťažko rozlíšiť sluchom, ako napr. p a b.
- Nedodržiavanie diakritických znamienok. Žiak vynecháva čiarky, mäkčene, bodky alebo ich umiestni na nesprávnom mieste. Aj tu môže ísť o nedostatočné sluchové rozlišovanie, napr. š a s; c a č.
- Nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík (di, ti, ni, li od dy, ty, ny, ly). Niektorí žiaci mäkké a tvrdé i, y v slabikách používajú náhodne - preto je v takomto prípade diagnostika zložitejšia a vyžaduje si ďalšie vyšetrenia. Iní žiaci píšu zásadne len mäkké alebo tvrdé i, y (vo väčšine prípadov je to mäkké i).
Komplexný Rozvoj pre Školskú Zrelosť a Prevenciu
Zápisy majú veľkú váhu a dôležitosť, ale v tomto prípade bude o to slávnostnejší prvý školský deň. Ak by počas prvého ročníka v ZŠ boli vážnejšie ťažkosti v rozlišovaní a reprodukcii tvarov písmen a číslic, môžete sa poradiť s psychológom alebo špeciálnym pedagógom, čo sa dá urobiť na odstránenie takého nedostatku. Základom úspešného zvládnutia školy a prevencie problémov s písaním je komplexný rozvoj dieťaťa a jeho školská zrelosť.
Priestorová Orientácia
Priestorová orientácia sa nám môže zdať veľmi jednoduchá záležitosť, závisí však od nej veľmi veľa. Ako je dieťa na tom s priestorovou orientáciou, môžeme zistiť jednoduchou hrou aj doma. Postavíme sa vedľa dieťaťa alebo ešte lepšie mierne pred dieťa tak, aby sme sa pozerali rovnakým smerom. My ukazujeme dieťaťu pohyby bez komentára, napríklad si chytíme pravou rukou pravé ucho, ľavou rukou ľavé rameno, neskôr si ľavou rukou zakryjeme pravé oko a podobne. Nič pri tom nehovoríme, len chceme, aby nás dieťa pozorovalo a pohyby napodobnilo. Po hrách v priestore môžeme začať s aktivitami, napríklad so stavebnicami. Poskladáme akýkoľvek objekt z farebných dielikov stavebnice a dieťa má za úlohu postaviť presne ten istý objekt, rovnakej farby, rovnaký počet dielikov… Ak dieťa napríklad nevie pomenovať správne predložky, je potom dôležité všímať si, či rozumie ich významu. Pred nástupom do školy má rozumieť slovám vnútri, vonku a podobne. Slová ako vľavo a vpravo ja osobne neskúšam v rámci školskej zrelosti. Takže napriek tomu, že mnohé deti to vedia, nie je to základný ukazovateľ priestorovej orientácie. Aj keď v mnohých zošitoch pre predškolákov je to súčasť úlohy.
Grafomotorika a Jemná Motorika
Dáta z posledných rokov hovoria jasne - grafomotorika a jemná motorika detí sa zhoršuje. Ako špeciálny pedagóg - diagnostik to nevnímam ako dôvod odkladu školskej dochádzky, ale rodičom vždy vysvetľujem, že je to veľmi veľká a potrebná súčasť školskej zrelosti. Musíme si uvedomiť, že jemná motorika sa neprecvičuje tak, ako kedysi. V minulosti sa prirodzene rozvíjala hrami a my ako deti sme boli oveľa viac vonku, oveľa viac sme pracovali v záhradách a aj hry a hračky boli oveľa viac cielené na rozvoj jemnej motoriky. Tým nechcem povedať, že deti v súčasnej dobe sú slabšie. Majú ale úplne iné kvality a schopnosti, ako sme mali my v ich veku. Kde by dieťa pred 20 rokmi vedelo ovládať tablet alebo mamine nastaviť mobil a aplikácie?Pre úspešné zvládnutie procesov písania je preto potrebné rozvíjať nielen hrubú a jemnú motoriku, ale aj ostatné poznávacie funkcie - sluchové a zrakové vnímanie, priestorovú orientáciu, fonematické uvedomenie, celkovú pohybovú koordináciu, zrakovú a pohybovú pamäť a pozornosť. Základom budúceho písania je správny úchop. Prečo je to dôležité? Pretože tá ručička bude potom v prvom ročníku veľmi bolieť. Keď začnú deti písať a úchop nie je dobre anatomicky prispôsobený držaniu pera, rúčka ich bolí, ide do tenzie, zostáva strnulá. A tak dieťa odmieta písať alebo robí chyby, pretože ho bolí ruka a nevie sa sústrediť.Grafomotoriku trénujeme kreslením. Neodporúčam veľmi nútiť deti do kreslenia. Malo by to byť tak, že to dieťa chce, aj to je súčasť školskej zrelosti, že má dieťa o to záujem. Základom je, že predškolák vie prekresliť požadovaný predmet s detailmi. V rámci školskej zrelosti, ktorá sa robí v centrách, sa skúša kresba ľudskej postavy. Dôležité sú tu detaily ako oči, ústa, uši, ruky, 5 prstov. Dieťa, ktoré má nastúpiť do školy, by malo byť schopné nakresliť takúto ucelenú postavu s detailmi prirodzene, nie učením sa. Ak dieťa pri kreslení prepočítava jeden prst, druhý, tretí… a ešte 3-krát to prepočítava, to nie je prirodzený vývin, to je o tom, že sme ho to naučili a vtedy to nie je úplne v poriadku. Dieťa by to malo nakresliť spontánne a bez vplyvu pedagóga či rodiča. V opačnom prípade môže mať dieťatko problémy s tzv. zrakovou diferenciáciou figúry a pozadia. Na tomto princípe sú založené aj pracovné zošity z odborného nakladateľstva RAABE s názvom Kuliferdo - overovanie školskej zrelosti, ktoré pomáhajú už učiteľkám v MŠ, ale aj doma rodičom pripraviť predškolákov na povinnú školskú dochádzku a tiež vzniku špecifických porúch učenia aj predchádzať.
Rečová Porucha a Lateralita
Pri narušenej komunikačnej schopnosti, ak máme logopedický problém, pre mnohých odborníkov je to vždy dôvod na odklad školskej dochádzky. Ak je narušená komunikačná schopnosť alebo problém s vyslovením nejakej hlásky či hlások, veľmi by potom prosili rodičov, aby deti ešte nechali v materskej škole a trénovali správnu reč. V čom môže byť problém? Ak hovoríme o tých najčastejších logopedických problémoch ako rotacizmus, sigmatizmus, teda že dieťatko nevyslovuje r, alebo s alebo l, k…, to znamená, že v centrálnej nervovej sústave nie sú poprepájané určité oblasti. Väčšinou sú to oblasti, ktoré majú na starosť tzv. intermodalitu, teda prepájanie, že ja viem, že písmenko m graféma znie ako m fonéma. A toto sa mi v mozgu spojí. Pri logopedických ťažkostiach, ak dieťa nevie povedať určité písmenko, sa automaticky stáva, že ho dieťa nevie ani napísať.Lateralita označuje prevahu jednej strany tela nad druhou, ktorá sa prejavuje v preferencii používania jednej ruky, nohy, oka alebo ucha. Poruchy laterality alebo nedostatočne vyvinutá lateralita môžu viesť k ťažkostiam v učení, poruchám pozornosti a iným vývinovým problémom. Príklad z praxe: „Predstavme si 7-ročného chlapca, ktorý má problémy s čítaním a písaním. Učiteľka si všimla, že si často mýli písmená b a d, píše zrkadlovo a má ťažkosti s orientáciou v priestore. Psychologické vyšetrenie odhalilo, že chlapec má neustálenú lateralitu. Pri niektorých úlohách preferuje pravú ruku, pri iných ľavú. Pri testovaní zrakovej laterality mal tiež problémy. Na základe výsledkov vyšetrenia bola chlapcovi odporučená špeciálna pedagogická intervencia, ktorá sa zameriavala na posilnenie dominantnej strany, rozvoj priestorovej orientácie a jemnej motoriky.“
Škola: Pevné Základy pre Úspech
Ja som zástanca školskej zrelosti a nikdy sa nestalo, že by odklad školskej dochádzky dieťaťu ublížil. Aj pri stavbe domu sú najdôležitejšie pevné základy. Ak dieťa nastúpi do školy pripravené, bude mať dobrý štart a tým ľahšie dosiahne dobré výsledky. Prvá trieda je veľmi náročná. Za jeden rok sa žiak naučí čítať, písať, počítať. Je povinnosťou rodiča, aby sa za rok odkladu dieťatko venovalo oblastiam, kvôli ktorým sa odklad dal. Snažíme sa nájsť cestu, ako majú rodičia s dieťaťom pracovať. Môžete dať dieťaťu priestor, že ak ho baví tancovanie, môže skúsiť napríklad tanečnú prípravku, akýsi medzistupeň. V spolupráci s odborníkom určite nájdete optimálnu cestu.Aby ste eliminovali veľký stres z neznámeho, choďte sa s dieťatkom na školu pozrieť aspoň zvonku, pozrite si ju spolu na internete. Veľa sa o škole rozprávajte, aby to nebol pre deti v septembri skok do neznáma. Môžeme si vymýšľať básničky alebo rozprávky, kde hlavná postava ide do školy, lebo deti nám úplne spontánne nevedia vysvetliť, čoho všetkého sa boja, je to ich emocionálne prežívanie. Opýtame sa pri čítaní: „Čo myslíš, bude sa báť ísť do školy? A čo by ju tam mohlo čakať?" Rozprávky a príbehy sú svet, cez ktorý sa deti veľmi ľahko a veľmi rýchlo učia.
Efektívne Stratégie Práce s Dysgrafiou a Podpora
Ak je dieťa diagnostikované s dysgrafiou, je dôležité implementovať cielené stratégie a poskytovať neustálu podporu. Proces automatizácie písania nabieha spravidla pri týchto deťoch veľmi neskoro. A ani prepisovanie úloh neprináša zlepšenie. Ako pri všetkých poruchách učenia, aj tu platí, že základom úspechu je pozitívna motivácia, teda neukazovať žiakovi, čo nevie, ale stavať na tom, čo dokáže.
Reedukácia a Kompenzácia
Reedukácia:
- Rozvíjanie jemnej a hrubej motoriky: Pohyby paží, dlaní a prstov, ako navliekanie korálikov, modelovanie z plastelíny, strihanie a lepenie.
- Uvoľňovacie cvičenia: Cviky na uvoľnenie ruky a ramena, ako krúženie rukami, trasenie rukami a maľovanie veľkých kruhov na papier.
- Písanie písmen a spojov medzi nimi.
- Nácvik správneho sedenia a držania písacej potreby: Dbať na správny úchop ceruzky a používanie ergonomických pomôcok.
- Používanie ergonomických písacích potrieb, nástavcov.
- Správna prax: Prax by mala byť zameraná napríklad na oblasti ako je správne formovanie písmen, ich tvaru a veľkosti, zlepšovanie úchytov ceruzky či pera pri písaní, precvičovanie pravopisu a pod.
Kompenzácia poruchy:
- Písanie tlačeným písmom: Eliminuje stres z vybavovania správnych tvarov písmen, vyhľadávania spojenia medzi hláskou a písmenom. Je vhodnejšie tolerovať až na 2. stupni, na 1. stupni by sa kvalita tlačeného písma mohla zhoršovať až na nečitateľné znaky.
- Písanie na počítači v kombinácii s písaním rukou (kratšie celky). Pri tomto druhu kompenzácie je vhodné naučiť prstoklad, resp. dobrú orientáciu na klávesnici počítača. Aby písanie bolo plynulé, nie zdĺhavé vyhľadávanie písmen. Ak dysgrafia pretrváva u jedinca až do dospelosti, je dôležité naučiť sa s ňou pracovať tak, aby táto porucha neovplyvňovala každodenný život človeka. V dospelosti sa môže písané písmo nahradiť písaním na počítači či iných technických prístrojoch, kde sa dá istým spôsobom skryť roztrasené a málo čitateľné písmo človeka.
- Kopírovanie poznámok z učiva v niektorých predmetoch, kde nie je nutné priame písanie, zatiaľ čo žiak vykonáva náhradné cvičenia (kreslenie, náčrt, práca s učebnicou, relaxačné cvičenia…).
Spolupráca a Podpora
- Stretnúť sa s vedením školy a požiadať o podporu: Dohodnúť sa s triednym učiteľom na znížení dôrazu na písanie. Pretože požadovanie zníženého denného množstva písania umožňuje väčšine detí s dysgrafiou úspešne pracovať v škole. Zistilo sa, že u neinformovaných učiteľov pretrváva názor, že čím viac budú deti trénovať písanie, tým lepšie im to pôjde. Zmenou v písaní a jej trénovanie nie je založené na tlaku od učiteľov, aby deti písalí čím viac, tým lepšie.
- Pomáhať dieťaťu aj doma: Okrem už zmieňovaného trénovania písania, môžete zaznamenávať jednotlivé chyby dieťaťa, jeho pokroky, čo mu pri písaní ide ľahšie a čo ťažšie. Vďaka tomu budete vy sami najlepšie vedieť, ako mu pomôcť, čo s ním trénovať a taktiež, budete vedieť lepšie konzultovať tento problém s učiteľom, psychológom či lekárom. Doma sa môžete hrať s dieťaťom aj rôzne hry zamerané na motorické zručnosti, používať pri tom môžete aj rôzne pomôcky. Známe sú napríklad stláčanie gulôčky, ktoré napomáhajú zlepšovať svaly rúk a zápästí a tým zlepšovať aj ich koordináciu.
- Trpezlivosť a povzbudzovanie: Byť trpezlivý a povzbudzovať dieťa, aj keď sa mu nedarí.
- Spolupráca s odborníkmi: V prípade potreby vyhľadať pomoc špeciálneho pedagóga, psychológa alebo logopéda.
- Individuálny prístup: Každé dieťa je jedinečné a potrebuje individuálny prístup. Je dôležité prispôsobiť metódy a stratégie učenia potrebám dieťaťa.
Tipy pre Rodičov
- Vytvorte pozitívne prostredie: Uistite sa, že dieťa sa cíti bezpečne a podporované pri učení sa písať.
- Hrajte sa s písmenami: Používajte hry a aktivity, ktoré robia učenie zábavným.
- Čítajte spolu: Čítanie s dieťaťom pomáha rozvíjať jeho slovnú zásobu a porozumenie textu.
- Buďte trpezliví: Učenie sa písať trvá dlho a vyžaduje si trpezlivosť a vytrvalosť.
- Oslavujte úspechy: Oslavujte aj malé úspechy, aby ste dieťa motivovali k ďalšiemu učeniu.
- Hovorte nahlas: TIP: Je dobré, ak má dieťa možnosť hovoriť nahlas, čo píše.
- Využívanie asociačných metód: TIP: Prínosom je aj využívanie asociačných metód, ako napr. navliekanie kociek, skladacia abeceda a pod.
Dysgrafia je v MKCH 10 klasifikovaná ako F 81.8 Iná vývinová porucha školských zručností, alebo vývinová expresívna porucha písania. Aj keď v poslednej dobe narastá počet detí s problémami v písaní, nie všetky majú špecifickú vývinovú poruchu učenia dysgrafiu. Veľa pedagógov, hlavne na prvom stupni ZŠ, vidí u žiakov problémy s grafomotorikou a konštatuje, že žiaci prichádzajú do školy v tejto oblasti nepripravení. Z rozhovorov s učiteľkami MŠ sa zasa dozvedáme, že venujú práve rozvoju grafomotoriky zvýšenú pozornosť. Nácvik písania sa často obmedzuje len na rozvoj grafomotoriky, bez ohľadu na celkovú úroveň motoriky. V súčasnej pretechnizovanej dobe si deti celkovo nerozvíjajú motoriku. Málo sa hrajú pohybové hry, mnohé nerady vyfarbujú, v predškolskom veku sa deti málo hrajú so stavebnicami a konštrukčnými hrami. Je dôležité pamätať, že aj keď existuje skupina detí, u ktorej máme vývinové poruchy učenia, konkrétne dysgrafiu, kde sú zasa iné dôvody na to, že dieťa nechce písať, neplatí, že čím viac takéto dieťa píše, tým si na to viac zvykne.