Hlava dieťaťa je počas vývoja mimoriadne dynamická štruktúra, ktorá prechádza zložitými procesmi rastu a formovania. Zatiaľ čo normálny vývoj obvykle prebieha bez komplikácií, existujú aj prípady, kedy sa objavia odchýlky, ktoré si vyžadujú pozornosť. Tieto môžu súvisieť s celkovým rastom hlavičky, ale aj s jej vnútornou štruktúrou a ochranou mozgu. Porozumenie týmto aspektom je kľúčové pre včasné odhalenie a riešenie prípadných problémov.
Vývoj hlavy a lebky v ranom detstve
Vývoj zrakového ústrojenstva je dôležitý pre správnu funkciu jeho jednotlivých častí. Začiatok diferenciácie zrakového orgánu začína u 2,5 mm embrya, čo zodpovedá zhruba 6. týždňu tehotenstva. Základnou zložkou zrakového orgánu je sietnica, ktorá je dominantná vo vývoji a od nej sa formujú ostatné časti oka. V 7. týždni tehotenstva sa začína formovať očná šošovka.
Pružnosť lebky a jej veľkosť sa berú do úvahy ešte pred narodením dieťaťa, a to z hľadiska bezpečného a bezproblémového priechodu plodu cez pôrodné cesty v matkinej panve. Práve v poslednom trimestri dochádza k najrapídnejšiemu rastu hlavičky bábätka. Rýchlosť rastu hlavy sa následne mierne spomaľuje, no stále prebieha, a to aj napriek tomu, že si to na pohľad rodič nemusí všimnúť. Hlavička dieťaťa však MUSÍ rásť v záujme správneho vývoja jeho mozgu, ktorý potrebuje dostatok miesta na to, aby sa mohol ďalej rozvíjať. K ukončeniu procesu rastu lebky dochádza u dievčat v rozmedzí 16. až 18. roku ich života, zatiaľ čo u chlapcov je to neskôr, a to cca v 20. roku života.
Meranie obvodu hlavy novorodenca a dieťaťa
Meranie obvodu hlavy novorodenca patrí medzi prvotné lekárske vyšetrenia, ktoré prebiehajú po narodení bábätka. Tento úkon sa tiež pravidelne vykonáva v rámci poradne, avšak zmerať hlavičku svojho dieťatka môžu pokojne aj rodičia. Postačí im na to obyčajný krajčírsky meter, ktorý je potrebné bábätku previesť okolo hlavy tak, aby prechádzal okolo výbežku tylu a nadočnicových oblúkov.
V súvislosti s obvodom hlavy sa počíta aj s istými odchýlkami. Primárne ide o rozdiely obvodov hlavičiek s ohľadom na pohlavie dieťatka. Dievčatá majú totiž už od narodenia o približne pol centimetra menšie lebky ako chlapci. Hoci ohľad treba brať aj na isté odchýlky súvisiace s vrodenými vlohami. U niektorých rodín je príznačné, že majú menšie hlavy, zatiaľ čo u iných je to práve naopak. Aj z tohto dôvodu je podstatné neporovnávať deti medzi sebou, pretože vtedy dochádza k vzniku neopodstatnených obáv z vývojových porúch, ktoré ani nemusia existovať.
Ako sme si už vyššie stanovili, lebka dievčat je už pri narodení o niečo menšia ako hlava chlapcov, avšak rast u oboch pohlaví prebieha približne rovnakým tempom s minimálnymi odchýlkami. Jednotlivé merania obvodu hlavičky bábätka je potrebné porovnávať s tabuľkovými údajmi, ktoré zobrazujú hodnoty obvodu hlavy podľa veku detí. Takéto tabuľky existujú ako pre dievčatá, tak i pre chlapcov. Na základe nich je možné identifikovať isté anomálie vo vývoji bábätka. Na základe uvedených hodnôt je možné z tabuľky vyčítať, že obvod hlavy ročného dieťaťa, konkrétne ženského pohlavia, sa v porovnaní s údajom nameraným hneď po narodení líši približne o 11 centimetrov, pričom najpodstatnejší nárast je možné sledovať v prvom polroku po narodení. V tomto období dochádza k vyše 8-centimetrovému prírastku na obvode hlavičky, kdežto od 6. mesiaca do dosiahnutia 1. roku života je nárast zhruba 3 centimetre.
Z danej tabuľky je jasné, že sa rast lebky po dosiahnutí prvého roku života postupne spomaľuje. U dievčat ešte stále platí konštatovanie, že ich hlavičky sú menšie ako u chlapcov, pričom tento fakt platí aj v dospelosti. V časovom horizonte medzi 1. a 5. rokom života dievčaťa dochádza k ročnému nárastu obvodu hlavy o pol centimetra, pričom obvod hlavy dievčat vo veku 5 rokov dosahuje hodnotu približne 50 centimetrov. Vo väčšine literatúry sú priemerné údaje obvodu hlavy novorodencov zovšeobecnené práve z tabuliek platných pre chlapcov, a preto jednotlivé hodnoty namerané u dievčat nemusia korešpondovať s reálnymi tabuľkovými číslami. No aj napriek istým odchýlkam medzi dvomi pohlaviami je možné konštatovať, že rast hlavy u chlapcov prebieha podobným tempom ako u dievčat. Ako sme už vyššie uviedli, u chlapcov je možné pozorovať väčší obvod hlavy ako u dievčat, avšak ide o ozaj minimálny rozdiel, ktorý dosahuje necelý jeden centimeter. Obvod hlavy u chlapcov dosahuje vo veku 5 rokov takmer 51 centimetrov, pričom v priebehu 4 rokov na krajčírskom metri možno pozorovať rozdiel vyše 4 centimetrov. Vo všeobecnosti, a teda odhliadnuc od pohlavia dieťaťa, je však zaujímavé sledovať, že obvod hlavy medzi 6. a 12. mesiacom života bábätka narastie o takmer 3 centimetre, kdežto za celý nasledujúci rok nadobudne 2-ročné dieťa na obvode hlavy iba 2-centimetrový prírastok.
Krivka obvodu hlavy je vo svojej podstate rastovým grafom, ktorý zohľadňuje optimálny obvod hlavy dieťaťa v konkrétnom mesiaci jeho života. Ako v prípade tabuliek, tak i u grafov platí rozdiel medzi pohlaviami. Pre správne zistenie stavu rastu lebky je preto potrebné nájsť príslušný graf. Na osi „x“ je potrebné vyhľadať presný mesiac zodpovedajúci veku dieťaťa, pričom os „y“ prislúcha nameranej veľkosti obvodu hlavy. Po spojení dvoch údajov sa v bode pretnutia dopracujete k tzv. percentilu. Ideálnou hodnotou percentilu je 50. Hodnoty od 10 do 90 sa taktiež nachádzajú v norme, avšak spozornieť treba v prípade, že sa hodnoty z dvoch osí pretnú v mieste, kde krivka označuje percentil mimo danej hranice (čiže pod 10, resp. nad 90).
V rámci rastu lebky sú tri štádiá výrazného nárastu obvodu hlavy dieťaťa, a to v treťom trimestri tehotenstva v tele matky, v prvom polroku po narodení, pričom posledný sa odohráva počas puberty. V puberte však už tento rast nie je taký evidentný ako v prvých dvoch prípadoch.
Poruchy rastu obvodu hlavy novorodenca a dieťaťa
Rastovú poruchu hlavy je niekedy možné spozorovať voľným okom, avšak najčastejšie sa pre tento účel používa práve vyššie spomenuté meranie obvodu hlavy, ktoré musí dieťatko pravidelne absolvovať. Ak má lekár na základe nameraných hodnôt podozrenie na rastovú poruchu, posiela dieťa na neurologické vyšetrenie. V prípade, že sú väzivové spojenia lebky, tzv. fontanely ešte stále otvorené, čo je približne v období 6 mesiacov až 2 rokov života dieťaťa, je možné mozog vyšetriť sonograficky, a teda ultrazvukom. Avšak v neskorších vývojových štádiách dieťaťa, keď sú fontanely lebky už uzavreté, je jedinou možnosťou počítačová tomografia, a teda tzv. CT vyšetrenie.
Mikrocefália: Spomalený rast hlavy
Jednou z porúch rastu lebky je jej spomalený rast, ktorý sa odborne nazýva mikrocefália. Táto rastová chyba spočíva v zaostalom vývoji lebky, čo sa prejavuje jej podpriemernou veľkosťou. Malú lebku, resp. zaostanie jej vývinu môže spôsobovať hneď niekoľko vecí. V prvom rade môže ísť o genetickú chybu, avšak chyby môžu prameniť aj v predpôrodnom období, keď zdravie dieťaťa môže ovplyvniť životný štýl samotnej matky. Najčastejšie ide o nesprávny prístup k výžive či konzumáciu alkoholických nápojov v tehotenstve. Problémy však môže spôsobiť aj vírusová infekcia, ako napr. rubeola, alebo užívanie niektorých liekov. Spomalený rast hlavy, ktorý započal ešte počas vnútromaternicového vývoja, je možné v niektorých prípadoch po narodení dobehnúť, avšak mnohokrát ide o trvalé poškodenie. Veľmi podstatným aspektom je včasné odhalenie problému, hoci ani to nemusí vždy pomôcť. Medzi prejavy mikrocefálie patrí predčasné uzavretie lebečných väzivových spojení, nezväčšujúci sa obvod hlavy, ale aj viditeľná disproporcia medzi lebečnou časťou hlavy a tvárou.
Príkladom dieťaťa s geneticky podmienenou mikrocefáliou je syn jedného z prispievateľov do diskusie, ktorý bude mať o pár dní rok a jeho hlavička má v obvode 41 cm. Počas neurologických prehliadok ho lekárka informovala, že synček má mikrocefáliu geneticky podmienenú. Napriek tomu, že ešte nechodí ani nesedí, je čiperný, dvíha hlavičku, hrá sa s ručičkami a nožičkami, otáča sa zo strany na stranu, chytá predmety a smeje sa. Toto poukazuje na to, že mikrocefália nemusí vždy znamenať absenciu iných pozitívnych vývinových prejavov.
Hydrocefalus a Makrocefália: Zrýchlený rast hlavy
Keďže existuje spomalený rast, prirodzene, musí existovať aj opačný prípad, a teda zrýchlený vývoj obvodu hlavy. Jedna z diagnóz opisujúcich nadmerne rýchly rast obvodu hlavy dieťaťa je hydrocefalus. Ide o zdravotný stav, keď sa lebka zväčšuje vplyvom tlaku, ktorý na lebečné švy vyvíja nahromadený mozgomiešny mok. Táto tekutina v hlave sa môže hromadiť z dôvodu úrazu či krvácania, ktoré vytvárajú akúsi prekážku v odtekaní mozgomiešneho moku. Avšak príčinou môže byť aj zápal spôsobujúci znížené vstrebávanie tekutiny v lebke. Najvýraznejším príznakom hydrocefalu je nadpriemerný obvod hlavičky, avšak túto rastovú poruchu je možné spoznať aj prostredníctvom nahmatania veľkej fontanely, ktorá je v dôsledku vývojovej chyby buď otvorená príliš naširoko, a teda sú hmatom citeľné jednotlivé rozostupy medzi kosťami lebky, alebo je príliš napätá. Príznačný je aj tzv. syndróm zapadajúceho slnka, ktorý sa prejavuje stočením očných buliev smerom nadol. V prípade hydrocefalu je obvod hlavy väčší ako 38 centimetrov.
Ďalší druh rýchleho vývinu lebky dieťaťa je známy pod pomenovaním makrocefália. Ide o vzácnejší typ rastovej chyby, kedy dochádza k nadmernému rastu hlavy dieťatka v rekordne krátkom čase. Makrocefália sa na rozdiel od hydrocefalu neprejavuje prítomnosťou mozgomiešneho moku. Príznaky zrýchleného rastu sa objavujú skôr v podobe zaostalosti psychomotorického vývoja. V prípade makrocefálie je obvod hlavy tiež väčší ako 38 centimetrov.
V súvislosti s meraním obvodu hlavy u detí môže dochádzať k istým odchýlkam alebo chybám v meraní, a preto je potrebné zdržať sa zbytočného stresovania. Mnohé mamičky poznamenali, že aj pármilimetrový rast hlávky dieťaťa je v priebehu mesiaca dostačujúci, ak nameraný obvod hlavy zodpovedá tabuľkovým hodnotám, a to aj s ohľadom na možné odchýlky. Navyše treba počítať aj s tým, že každý lekár meria hlávku iným spôsobom.
V prvom polroku života dieťaťa by mal byť obvod hlavy väčší ako obvod hrudníka, pričom po šiestich mesiacoch sa tieto hodnoty vyrovnávajú. Toto je jeden z najznámejších a najvýraznejších príznakov hydrocefalu.
Úrazy hlavy u detí: Prevencia a postup pri poranení
Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté. Deti sa každý deň učia niečo nové - posadiť sa, postaviť sa, prejsť prvé samostatné kroky, vyliezť na sedačku či stoličku. Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privykajú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla. Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel) by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí.
Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého. Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť. Nanešťastie, ako pri väčšine ochorení, neexistuje 100% postup na vylúčenie možného vnútrolebečného poranenia. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.
CPR Kids - Prvá pomoc pri poraneniach hlavy u detí
Ako postupovať pri úraze hlavy?
- Zhodnotenie závažnosti úrazu: Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napríklad pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.
- Hodnotenie vedomia a správania: Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu (nemusia to byť žiadne závažné kontrolné otázky). Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si tiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.
- Prehliadka miesta nárazu: Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter. Ak sa napríklad aj s časovým odstupom niekoľko hodín vytvorí na hlavičke tzv. prelievajúci sa hematóm, je to dôvod na lekárske vyšetrenie. Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.
- Sledovanie po úraze: Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy (napr. epidurálny hematóm) sa môžu prejaviť s oneskorením.
Závažnejšie poranenia a diagnostika
Pri akomkoľvek podozrení na vážnejšie poranenie hlavy je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí.
Medzi možné vyšetrenia patria:
- Röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky: Toto vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania.
- CT vyšetrenie: Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlastné kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania.
- Neurologické vyšetrenie: Realizuje sa pri podozrení na závažné poranenie alebo ak dieťa vykazuje symptómy otrasu mozgu či iné neurologické prejavy.
Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne. Preto je dôležité sledovať dieťa aj v domácom prostredí.
Typy poranení hlavy
- Otras mozgu: Je najčastejší typ poranenia. Je to funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu.
- Epidurálny hematóm: Je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.
- Subdurálny hematóm: Je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia: Znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie: Následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky: Jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.
- Impresívna zlomenina lebky: Pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.
Vývoj oka a očné problémy u detí
Vývoj oka počas vnútromaternicového života je dôležitý pre správnu funkciu jeho jednotlivých častí. Začiatok diferenciácie zrakového ústrojenstva začína u 2,5 mm embrya, to zodpovedá zhruba 6. týždňu tehotenstva. Základnou zložkou zrakového orgánu je sietnica, ktorá je dominantná vo vývoji a od nej sa formujú ostatné časti oka.
Retinopatia nedonosených detí (ROP)
Najviac ohrozenou skupinou detí sú tie, ktorých pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1500 g a zvlášť nižšia ako 1000 g. Ďalej sú ohrozenou skupinou bábätka, ktoré boli v priebehu prvého týždňa života v inkubátore. Patria tu aj deti narodené pred 32. týždňom post koncepčného týždňa. Riziko vzniku patológie v očiach je vyššie, čím skôr sa bábätko narodí a čím je bábätko mladšie. Jedná sa o postihnutie nezrelej sietnice v mieste sietnicových ciev v zadnej časti oka vysielajúce vizuálne signály do mozgu. Pri neskorom záchyte postihnutia môže viesť k tvorbe jaziev a oddeleniu sietnice od oka s výrazným poklesom zrakovej ostrosti s pridruženou šerosleposťou a poruchou farbocitu, v závažných prípadoch môže viesť až k praktickej slepote. Retinopatia je najčastejšou príčinou ťažkého zrakového postihnutia v detskom veku vo vyspelých krajinách. Vyšetrenie sa vykonáva pri mydriáze (roztiahnutí zrenice) po podaní kvapiek určených na roztiahnutie zrenice. Dieťaťu sa zasunie rozvierač pod viečka, aby sa zamedzilo žmurkanie. Do pusinky bábätka sa vloží tyčinka s napustenou sacharózou. Cieľom liečby je zabrániť odlúčeniu sietnice a zároveň dosiahnuť normálnu zrakovú ostrosť postihnutého.
Retinoblastóm
Retinoblastóm je druhým najčastejším nádorom oka, ktorý vyrastá z nezrelých sietnicových buniek. Nádor je iniciovaný väčšinou na základe genetickej mutácie a týka sa 1 z 20 000 prípadov novonarodených detí. V ČR je za rok diagnostikovaných priemerných 10 detí s pozitívnym nálezom. Rastúci nádor vedie k postupnej strate zrakovej ostrosti a dieťa začína škúliť. V pokročilom stave je sklovcový priestor vyplnený nádorovou hmotou a vytvára šedobiele sfarbenie zrenice tzv. leukokoria. Prítomné je začervenanie a opuch okolia oka vedúce k zväčšeniu oka. Skríning leukokorie sa vykonáva u všetkých novorodencov celoplošne v ČR od roku 2005. U detí starších ako 6 rokov je leukokoria vzácna. Diagnostika sa vykonáva v celkovej anestézii a za pomocou oftalmoskopia je sledovaný v prípade nádoru jeho rozsah. Dieťa môže podstúpiť ultrazvukové vyšetrenie a pomocou najmodernejšieho digitálneho zobrazenia pre snímanie sietnice menom RetCam sú zhotovené fotografie alebo je nahrávaný videozáznam sietnice. Liečba je zahájená podľa rozsahu ochorenia, kedy postihnuté dieťa podstupuje lokálnu vnútroočnú terapiu s chemoterapiou a rádioterapiou. V krajnom prípade je nutné pre záchranu života podstúpiť enukleáciu, tj odstránenie očného bulbu z očnice a následne používať náhradnú očnú protézu. Najnovšia liečba je zameraná na génovú terapiu, ktorá umožňuje nahradenie poškodené alebo chýbajúce gény plne funkčnými génmi.
Zelený zákal (Glaukóm) u detí
Zelený zákal (glaukóm) je stav, ktorý sa vyskytuje u predčasne narodených detí spôsobený poruchou vývoja dúhovkorohovkového (komorového) uhla prednej komory alebo poruchou cirkulácie vnútroočnej tekutiny vplyvom mechanickej prekážky. Ako dôsledok zvýšeného vnútroočného tlaku a ďalších faktorov dochádza k poškodeniu nervových a cievnych štruktúr v mieste optického nervu a sietnice. Fyziologická hodnota vnútroočného tlaku u detí sa pohybuje v rozmedzí 10-20 torrov. Ochorenie sa prejavuje v prvom roku života. Čím skôr sa prejaví, tým závažnejšia je prognóza. U bábätka môžeme spočiatku zaznamenať vyššie slzenie, svetloplachosť alebo nadmerné privieranie očí. V pokročilej fáze je prítomné sčervenanie očí, zväčšenie a zašednutie povrchu rohovky. Vyšetrenie sa vykonáva v prípade nespolupracujúcich detí v celkovej anestézii pomocou štrbinovej lampy alebo oftalmoskopu. Liečenie spočíva v podávaní špeciálnych očných kvapiek na zníženie vnútroočného tlaku, prípadne mikrochirurgická operácia.
Šedý zákal (Katarakta) u detí
Stav, kedy je očná šošovka bábätka zakalená je príčinou genetika, najčastejšie ako jeden zo znakov Downovho syndrómu alebo pri nevhodnom priebehu tehotenstva. V priebehu tehotenstva sú plod a matka najviac ohrození, pokiaľ matka prekoná rubeola alebo horúčkovité ochorenie. Nadmerné užívanie kortikosteroidov alebo vplyv ožarovania môže podnietiť vznik šedého zákalu u plodu. Zakalenie sa môže týkať jedného alebo oboch očí zároveň. Postihnutie sa týka 1 zo 4000 pôrodov. Bábätko je nesústredené a často si trie oči. Prítomná je leukokoria (šedobiela sfarbenie zrenice) a nystagmus (mimovoľné pohyby očí). Vyšetrenie sa vykonáva maximálne do 4 týždňov života novorodenca. Dieťa treba upokojiť a posadiť do zatemnenej miestnosti. Pomocou oftalmoskopu sleduje ošetrujúci lekár odraz prekrvenej sietnice. Ak je prítomný červený reflex, optické médiá sú číre. Liečba sa určuje podľa rozsahu zákalu, podľa postihnutia jedného alebo oboch očí a kvality videnia. Pri jednostrannom postihnutí očí je nevyhnutné vyoperované oko korigovať pomocou okuliarov, kontaktných šošoviek alebo pomocou vnútroočnej šošovky. Pri obojstrannom šedom zákale je vhodné podstúpiť okamžité chirurgické odstránenie zakalených očných šošoviek a vloženie umelých náhradných šošoviek a to čo najskôr a najlepšie pred 6. mesiacom života dieťaťa. Prípadne na prechodnú dobu je umožnené, aby dieťa používalo okuliare alebo kontaktné šošovky. Dôležité je zamedzenie vzniku tupozrakosti a porúch binokulárneho videnia. Vhodné je funkčné rozcvičovanie očí a to obzvlášť postihnutého oka, podstúpenie ortoptického výcviku a správneho nosenia okluzora (zakrytie jedného oka).
Prevencia a skríning očných vád u detí
Nezabúdajme u detí na preventívne očné prehliadky, kedy je vhodné 1x za pol roka navštíviť očnú ordináciu a nechať očným lekárom skontrolovať aktuálny stav očí. Napríklad pomocou prístroja Plusoptix je možné vyšetriť deti od 6. mesiaca až po školské roky. Jedná sa o rýchle a bezkontaktné meranie oboch očí zároveň pre prípadné odhalenie refrakčnej vady (ďalekozrakosť, krátkozrakosť, astigmatizmus), škúlenie alebo šedého zákalu. Pokiaľ zaznamenáte zhoršenie očných ťažkostí u Vašich detí, je vhodné okamžite navštíviť očnú ambulanciu a nechať dieťaťu skontrolovať stav očných tkanív. Iba očný lekár má v kompetencii vyšetrenie očí u detí a to na základe legislatívy a rozsahu štúdia v odbore.
Autorka: MUDr. Janka Nováková, detská chirurgička pracujúca v NÚDCH a LFUK v Bratislave. Vyštudovala Lekársku fakultu UK v odbore Chirurgia. Počas štúdia absolvovala pobyty v nemocniciach vo Francúzsku a Ugande.
tags: #chlapec #narodeny #bez #vrchnej #casti #hlavy