Takmer štyri desaťročia čínska vláda kontrolovala pôrodnosť svojich obyvateľov, nútila ich obmedziť počet detí v rodine, čo malo hlboké a dlhotrvajúce dôsledky na spoločnosť a ekonomiku. Štátna kontrola pôrodnosti viedla k sankciám, núteným potratom, sterilizáciám a dramatickej nerovnováhe medzi pohlaviami. Tento neprirodzený zásah štátu do života ľudí sa však v najľudnatejšej krajine začína prejavovať ako demografická časovaná bomba, na ktorú ekonómovia opakovane upozorňujú. Problémom je predovšetkým prudko starnúca populácia a zmenšujúca sa pracovná sila, čo predstavuje jednu z najväčších výziev, ktorej dnes Čína čelí.
Pôvod a drastické dôsledky politiky jedného dieťaťa
Politika jedného dieťaťa bola zavedená v roku 1979 pre obavy z preľudnenia. V tom čase bola miera pôrodnosti v Číne na úrovni 2,75 dieťaťa na ženu, čo vládni predstavitelia vnímali ako nekontrolovateľný rast populácie. Čína v 60. rokoch po prvýkrát zažívala rýchly hospodársky rast, ktorý bol spojený aj s rastom populácie. Ten bol však v tom čase rýchlejší, ako krajina dokázala zvládať, čo viedlo k problémom s dostupným bývaním a v niektorých častiach dokonca aj s potravinami. Komunistická strana sa preto rozhodla pre experiment v podobe obmedzenia počtu detí. Rodiny, ktoré mali viac ako jedno dieťa, čelili pokutám a režim neskôr trestal aj ich druhonarodené deti.
Tieto reštrikcie mali neľudské dôsledky, keďže v mnohých prípadoch boli čínske ženy nútené podstúpiť sterilizáciu. Podľa údajov čínskeho ministerstva zdravotníctva z roku 2013 sa v Číne od zavedenia politiky jedného dieťaťa vykonalo 336 miliónov potratov a 196 miliónov sterilizácií. Okrem priamych zásahov do reprodukčného zdravia žien politika jedného dieťaťa spôsobila aj generačnú nerovnováhu. V krajine tak vyrástla generácia jedináčikov, čo má ďalekosiahle spoločenské a psychologické dopady.
Nemenej závažným dôsledkom politiky jedného dieťaťa je nerovnováha medzi pohlaviami. Keďže čínske rodiny tradične preferujú mužských potomkov, možnosť mať len jedného potomka viedla k selektívnym potratom. Číňanky čakajúce dieťa ženského pohlavia tak oveľa častejšie podstupovali interrupcie. Tento jav sa prejavil aj na zložení celkovej populácie. V 80. a 90. rokoch v niektorých provinciách pripadalo na 120 dospelých mužov len 100 dospelých žien. Dnes v Číne žije o 34 miliónov viac mužov ako žien, pričom na 113 mužov pripadá stále len 100 žien. Toto číslo sa na prvý pohľad nemusí zdať dramatické, no podľa prepočtov bude mať v roku 2020 problém nájsť si ženu 24 miliónov Číňanov v zrelom veku. V priemere 13-tim zo 100 čínskych mužov sa tak „neujde“ ženská partnerka.
Počas obdobia takmer 40 rokov vzrástla čínska populácia o 417 miliónov na súčasných 1,39 miliardy obyvateľov. Napriek tomuto rastu komunistická vláda čelí inej, oveľa naliehavejšej výzve - zastaviť prudké starnutie obyvateľstva a úbytok pracovnej sily. „Vláda čelí obrovskej demografickej priepasti, keďže podiel pracujúceho obyvateľstva sa zmenšuje a starnúca populácia sa rýchlo rozširuje. Chýba tiež program sociálneho poistenia, ktorý môže adekvátne podporovať starnúcu populáciu,“ cituje britský Guardian profesorku Mary Gallafher z univerzity v Michigane. Obavy podľa Guardianu rastú, pretože starnúca a zmenšujúca sa pracovná sila by mohla spomaliť čínsku ekonomiku, zatiaľ čo nerovnováha medzi pohlaviami by mohla viesť k vážnym sociálnym problémom.
Aké to bolo vyrastať pod čínskou politikou jedného dieťaťa | Nanfu Wang
Postupné uvoľňovanie reštrikcií: Od dvoch k trom deťom
Čínska vláda si problém demografickej krízy uvedomila už pred niekoľkými rokmi. Od roku 2016 preto uvoľnila takzvanú politiku jedného dieťaťa a povolila párom mať deti dve. V tom čase bola miera pôrodnosti už len 1,62 dieťaťa na ženu. Neskôr, v roku 2021, sa povolený limit opäť zvýšil, tentoraz na tri deti. Tieto kroky mali zvrátiť trend klesajúcej pôrodnosti a starnutia populácie.
Spočiatku, po uvoľnení limitu na dve deti v roku 2016, sa narodilo 17,9 milióna detí, čo bolo síce o 1,3 milióna viac ako rok predtým, ale úrady očakávali o polovicu viac. V nasledujúcom roku, teda v minulom roku, sa dokonca narodilo ešte menej detí - 17,2 milióna, pričom vláda očakávala aspoň 20 miliónov. To jasne ukázalo, že samotná zmena pravidiel na papieri nestačí. Vlani sa v Číne narodilo deväť miliónov detí, čo je skoro o polovicu menej ako v roku 2016. Súčasné dáta Národného štatistického úradu zverejnené tento týždeň ukazujú, že v krajine žije 1,409 miliardy obyvateľov, no čo je ešte dôležitejšie, znova klesol počet narodených detí.
V poslednom čase sa hovorí o ďalšom uvoľnení reštrikcií, konkrétne o zrušení akéhokoľvek limitu na počet detí. Dokonca sa objavujú aj hrozby, či komunistická vláda neprejde do druhého extrému a nezačne ľudí nútiť mať veľké rodiny. Za prvý signál možných zmien považujú niektorí novú poštovú známku pre rok 2019, ktorý bol Rokom prasaťa. Na tejto štátnej známke bola vyobrazená prasacia rodinka s tromi malými prasiatkami. Ako si všimol Wall Street Journal, niečo podobné nastalo v roku 2016, keď došlo k spomínanému uvoľneniu politiky jedného dieťaťa. Vtedy vydala čínska štátna pošta známku k Roku opice, na ktorom boli dve malé opičky. Začiatkom augusta predstavila Čínska pošta známku pre rok 2019, na ktorej sú tri prasiatka, čo mnohí interpretovali ako náznak zmeny politiky.
Vážnejší rozruch okolo kontroly pôrodnosti v Číne však vyvolala iná správa. Koncom augusta sa objavila informácia, že Čína pripravuje nový občiansky zákonník, v ktorom nebude zmienka o reštrikciách v súvislosti s veľkosťou rodiny. Ihneď sa začalo špekulovať, že ide o jasný dôkaz o tom, že Čína končí s politikou dvoch detí. Na druhý deň však čínske autority vyslali reakciu cez štátny anglicky píšuci denník China Daily, že k odstráneniu doložiek z návrhu občianskeho zákonníka došlo z dôvodu eliminácie ich nadbytočnosti. Zákon o plánovaní populácie a rodiny, ktorý dovoľuje párom mať len dve deti, zostáva podľa tohto vyjadrenia stále v platnosti. Otázne však je dokedy. Súčasťou štátneho vyjadrenia bola poznámka o tom, že prípadná zmena zákona o plánovaní populácie a rodiny z dôvodu meniacej sa demografie „si vyžaduje ďalšie posúdenie“. Z regiónov sa už ozývajú hlasy po uvoľnení limitov na počet detí a v rôznych častiach Číny úrady spúšťajú pro-rodinné opatrenia.
Demografická dilema a "mentalita jedného dieťaťa"
Politika jedného dieťaťa nespôsobila len demografický problém v zmysle počtu ľudí, ale viedla k celospoločenskej zmene myslenia, čo sa ukazuje posledné roky, keď čínska vláda pomaly opúšťa agresívnu kontrolu pôrodnosti. Napriek uvoľneniu limitov sa Číňania do väčších rodín nehrnú. Počet uzavretých manželstiev od roku 2013 klesá, naopak, rozvody posledných šesť rokov pribúdajú. Podľa prieskumu z roku 2017 približne dve tretiny pracujúcich žien s jedným dieťaťom nechcú ďalšie deti, čo je o 17 percent viac, ako namerali v roku 2014. Rastie tiež počet žien, ktoré nechcú mať deti vôbec, pričom tento podiel dosahuje až 40 percent.
Pavel Dvořák, spisovateľ, tlmočník a youtuber, ktorý v Číne žije dlhodobo, to potvrdzuje: "V našom okolí máme veľa známych, ktorí deti nechcú." Vysvetľuje, že mať dieťa je pre čínsku rodinu niekoľkonásobne drahšie ako pre rodinu na Slovensku. "Pre deti treba zabezpečiť dobré školy, extra doučovania, financie do života." Dodáva, že v Číne sa do sobáša musí vkladať veno, ktoré rodina muža dáva rodine ženy, čo je v Šanghaji minimálne 10 000 eur. "Zároveň musí človek do sobáša kúpiť nový byt a byty v Šanghaji začínajú na 8-tisíc eur za štvorcový meter." Tieto extrémne náklady a tlaky sú hlavnými dôvodmi, prečo mladí ľudia nechcú mať deti, alebo ich chcú mať len veľmi málo. "Mať jedno dieťa a nájsť mu partnera je veľmi ťažké, pre dve deti ešte viac. Ak má niekto napríklad dvoch synov, často sa nežení ani jeden."
Dôležitým faktorom je aj intenzívna konkurencia v čínskej spoločnosti, ktorej sa hovorí "neijuan". Ľudia v nej vyrastajú od detstva, čo sa prejavuje v neustálom tlaku na výkon a úspech. Tento vzor pokračuje a zhoršuje sa aj v dospelosti, keď ľudia často dobrovoľne robia nadčasy. "Ak sa nepridajú, stratia konkurencieschopnosť a niekto iný nastúpi na ich post. V Číne je na každú pozíciu mnoho uchádzačov, ktorí len čakajú na príležitosť." Z toho vznikol aj pojem pracovný čas 996, čo znamená robiť od deviatej do deviatej šesť dní v týždni. "Táto pracovná doba sa stala realitou najmä v technologickom sektore, kde ľudia v práci často aj prespávajú, ale postupne sa rozšírila do mnohých ďalších oblastí." V poslednej dobe dokonca postihuje technologický sektor, ale aj ďalšie oblasti, pracovná doba 007, to znamená od polnoci do polnoci, sedem dní v týždni. Pre mnohých ľudí je jediným východiskom, ako z toho vystúpiť, nemať deti. Oficiálne štatistiky hovoria, že v Číne pracujú ľudia v priemere 49 hodín týždenne (skoro desať hodín denne), čo je nárast zo 46 hodín v roku 2019.
Mnohí rodičia tlačia na svojho jediného potomka, ktorého mali vďaka politike jedného dieťaťa, aby sa už vydal/oženil a dal im vnúča, no syn či dcéra to často odmieta. Zvrátiť tento trend nepomáhajú ani opatrenia vlády, rôzne daňové či iné výhody pre nových rodičov. Takzvaná úhrnná plodnosť, ktorá hovorí, koľko živonarodených detí má v priemere jedna žena počas reprodukčného veku, v Číne minulý rok klesla na číslo okolo 1. Na udržanie úrovne populácie treba pritom dvojnásobnú hodnotu. "Číslo 1 je extrémne nízka hodnota, je to menej ako európske krajiny z dna rebríčka (Malta mala 1,13, pozn. red.). Pred 10 rokmi by bol demograf, ktorý by tvrdil, že to tak bude, asi považovaný za blázna." Najmenej detí (úhrnná plodnosť je 0,72) sa rodí v Južnej Kórei a aj iné východoázijské krajiny ukazujú, aké je ťažké zvýšiť pôrodnosť v spoločnosti, ktorá si „zvykne“ na malý počet detí. „Hypotéza 'pasce nízkej plodnosti' od demografa Lutza - zdá sa - pekne funguje.“
Aké to bolo vyrastať pod čínskou politikou jedného dieťaťa | Nanfu Wang
Pro-rodinné opatrenia a obavy z nového extrému
Na situáciu štát začína reagovať, no nie len uvoľňovaním limitov. Čína začne odrádzať ženy od podstupovania interrupcií a prijme kroky, vďaka ktorým sa liečba neplodnosti stane dostupnejšou. Tieto kroky sú súčasťou komplexných snáh o zvýšenie miery pôrodnosti, ktorá je v krajine jednou z najnižších na svete. Odporúčania, ktoré vydal čínsky zdravotnícky úrad, sú zatiaľ najkomplexnejším krokom, ktorý bol prijatý na národnej úrovni a prvýkrát sa v nich spomínajú aj interrupcie. Vláda prijme aj ďalšie podporné opatrenia, ktoré sa budú dotýkať zdaňovania, vzdelávania či bývania. Úrad zároveň uviedol, že pomôže regionálnym vládam začleniť technológie asistovanej reprodukcie do národného zdravotníckeho systému.
Niektoré čínske provincie ponúkli peňažné bonusy rodinám, ktoré sa rozhodnú mať druhé dieťa. Sľubujú im finančnú podporu, daňové zvýhodnenie, preplácanie časti nákladov na vzdelávanie a ďalšie výhody. Začiatkom tohto roku sa dokonca objavil na severe Číny prípad prvej dotácie sobáša - úrady ponúkli novomanželom preplatenie nákladov na svadobné fotografie či svadobnú cestu. V niektorých častiach Číny dochádza k sťaženiu rozvodového konania a na podstúpenie potratu po 14. týždni tehotenstva sa vyžadujú podpisy od troch lekárov.
Za riešenie demografickej situácie sa objavil aj článok v provládnom Ľudovom denníku, ktorý v lete napísal, že regionálne vlády by mali urobiť ešte viac. „Čínska demografická dividenda klesá na cene, náklady na pracovnú silu rastú a tlak na sociálne zabezpečenie je veľký,“ uviedol denník v zahraničnom vydaní. „Úprimne povedané, pôrod nie je len záležitosťou rodiny, ale aj vecou pre celú krajinu.“ Práve tento prístup - deti sú štátnou záležitosťou - spôsobuje obavy v súvislosti s možnými riešeniami čínskej demografickej krízy.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že čínski komunisti otáčajú kormidlo a namiesto agresívnej politiky kontroly pôrodnosti urobia z Číny krajinu s najsilnejšou prolife kultúrou. Viacerí analytici a aktivisti, ktorí sledujú dianie v Číne, vyslovujú obavy, že čínski predstavitelia zasiahnu rovnako agresívne v pro-pôrodníckej politike, ako zasiahli v prípade tej proti-pôrodníckej v 80. rokoch. Rozruch na čínskych internetoch vyvolali v lete dvaja čínski akademici, ktorí navrhli, aby vláda od párov, ktoré majú menej ako dve deti, vyžadovala prispievanie do „fondu na prokreáciu“. Niektorí uvádzajú, že zlá situácia môže čínskych komunistov vyprovokovať k ďalším opatreniam, napríklad že budú mladé ženy nútiť k sobášom alebo sa pokúsia obmedziť interrupcie. „Dúfajme, že čínska vláda teraz nebude vynucovať, aby páry mali detí viac. Bolo by to podobne neprirodzené a šlo by to proti právu každého páru mať toľko detí, koľko prislúcha ich okolnostiam,“ napísala publicistka Shannon Roberts na portáli mercatornet.com. Vzhľadom na problémy, ktoré Čína spôsobila neprirodzenou manipuláciou so svojimi rodinami, by si krajina mala podľa Roberts uvedomiť, že deti by nikdy nemali byť produkované nejakým priemyslom, akoby boli iba ďalším výrobkom. „Musia vzísť z lásky medzi matkou a otcom, to je jediný spôsob, ako mať deti prirodzenou cestou.“
Globálny rozmer: Náhradné materstvo a útek pred systémom
Čínska pôrodnosť opäť púta pozornosť. Politika jedného dieťaťa sa síce už zrušila, deti sa však po novom aj tak príliš nerodia. A ak sa rodia, tak nie v Číne. Mení sa najmä správanie bohatých Číňanov. Títo jedinci využívajú náhradné materstvo v Spojených štátoch, aby zabezpečili svojim deťom americké občianstvo. Ešte pred pár rokmi chodili ženy vo vysokom štádiu tehotenstva porodiť do USA, teraz však úrady túto prax okresali. Informoval o tom portál First Things. Spojené štáty patria medzi nemnohé krajiny, ktoré umožňujú medzinárodné komerčné náhradné materstvo, a preto sa stávajú centrom reprodukčnej turistiky. Deti narodené americkým náhradným matkám automaticky získavajú americké občianstvo. Niektoré agentúry dokonca tento postup otvorene propagujú ako lacnejšiu alternatívu k investičným vízam, píše Firts Things.
Pre bohatých Číňanov je náhradné materstvo atraktívne, keďže doma je nelegálne. Spoločným menovateľom je snaha zabezpečiť potomkom lepšie geopolitické a ekonomické výhody. Expanzia tohto odvetvia sa zrýchľuje, no dohľad je minimálny. Vyšetrovanie denníka Wall Street Journal odhalilo prípady ultrabohatých ľudí, ktorí si prostredníctvom náhradných matiek zabezpečili desiatky detí. Dokonca je známy extrémny prípad, keď si muž takto zabezpečil viac než stovku detí. Niektorí klienti otvorene hovoria o budovaní dynastií či zabezpečení dedičov. Iní strategicky plánujú rodinné aliancie a koncentráciu bohatstva. Objavuje sa aj cielene vyberané pohlavie detí na základe predstáv o budúcom pracovnom trhu. Kritici tvrdia, že celý systém premieňa deti i ženy na obchodný tovar. Rastie preto tlak verejnosti aj politikov na sprísnenie pravidiel. Občianstvo by nemalo byť výsledkom obchodnej transakcie, ale skutočného vzťahu ku krajine, uzatvára portál.
Budúcnosť čínskej populácie a globálne dopady
Odhaduje sa, že do roku 2050 bude v Číne 330 miliónov obyvateľov starších ako 65 rokov, čo bude mať dôsledky pre druhú najvýkonnejšiu ekonomiku sveta. Alebo iný prepočet ukazuje, že v roku 2030 by malo v Číne žiť okolo 25 percent obyvateľov s vekom nad 60 rokov. „Ide o jasné starnutie v porovnaní s hodnotou z roku 2010, keď viac ako 60 rokov malo približne 13 percent Číňanov,“ píše Business Insider. „Aj tak je už neskoro,“ hovorí profesor Gu Baochang, demograf na pekinskej univerzite Renmin. Podľa neho sa blíži koniec takmer štyroch desaťročí kontroly pôrodnosti. „Prvý raz sme navrhovali ukončiť politiku jedného dieťaťa v roku 2000.“
Čína od minulého roku prvýkrát po stáročiach nie je najľudnatejšia krajina, predbehla ju India. Pokles čínskej populácie v roku 2023 bol ešte dramatickejší, ako sa očakávalo. Predpokladá sa, že čínska populácia, ktorú tvorí 1,4 miliardy obyvateľov, sa tento rok dostane na rekordne nízku úroveň. Pavel Dvořák uvádza: „Čína bude hlavný 'prispievateľ' do spomaľovania globálneho populačného rastu, resp. v druhej polovici storočia do bezprecedentného trvalého zmenšovania svetovej populácie, a to po tisíckach rokov rastu (iba epizodicky prerušovaného).“
Čínska populácia starne. Už dnes v krajine žije takmer 300 miliónov ľudí nad 60 rokov. Tento trend bude pokračovať. „Ak je dnes vekový medián čosi vyše 40 rokov, v roku 2100 bude polovica obyvateľov Číny podľa odhadov OSN staršia ako 57 rokov,“ hovorí Bleha. Krajina tak bude mať problém udržať dôchodkový systém, keď čoraz menej ľudí bude robiť na čoraz viac dôchodcov. Krajina môže posúvať vek odchodu do dôchodku, v čínskych mestách je to 60 rokov. To sa už deje v Japonsku, ktoré má podobné problémy.
Odborníci sú však skeptickí, že najnovším opatrením sa čokoľvek zmení. Zrušenie politiky jedného dieťaťa v roku 2016 síce malo efekt na rast populácie, ten však bol len takmer nebadateľný a najmä krátkodobý. „Ak by bolo uvoľnenie rodinnej politiky efektívne, ukázalo by sa to už pri doterajšej politike dvoch detí,“ cituje agentúra Reuters ekonóma Hao Čoua. „Ale kto chce mať (v Číne) vlastne tri detí? Mladí ľudia chcú maximálne dve. Základným problémom sú vysoké ceny bývania, ale aj okolité obrovské tlaky,“ myslí si. Číne sa tak podľa odborníkov nepodarí zastaviť približujúci sa prepad populácie. K nemu príde pravdepodobne už v najbližších rokoch, predpokladá sa, že počet obyvateľov Číny začne klesať už do konca tohto desaťročia.
„To, čo Čína potrebuje,“ tvrdí pre britský Guardian profesor Wang Feng, „nie je ďalšia štátna politika. Ale lepšia a spravodlivejšia spoločnosť.“ Tento názor podčiarkuje hlbokú pravdu, že demografické výzvy nie sú len o číslach, ale o kvalite života, sociálnej spravodlivosti a individuálnej slobode. Obmedzovanie počtu detí zo strany čínskeho režimu vytvorilo viacero problémov a napokon viac problémov vytvorila, ako napokon vyriešila.
