Deväťročné dieťa: Na prahu dospievania a objavovania sveta

Tak, milí rodičia - je to tu. Začína obdobie postupného dospievania a dozrievania vášho dieťaťa. Je to obdobie, kedy sa začína meniť a výraznejšie presadzovať aj doma. Práve toto zrenie prináša so sebou potrebu zvyknúť si na to, že dieťa bude vyžadovať stále viac slobody a nezávislosti. Nastalo obdobie, kedy si aj vy, rodičia, musíte začať zvykať na to, že dieťa začína meniť aj svoje postavenie v rodine. Bezvýhradná akceptácia formálnej autority rodičov sa mení veľmi rýchlo. Deväťročné dieťa už nie je batoľa ani škôlkar, ale prechádza významnými fyzickými, emocionálnymi, sociálnymi a kognitívnymi zmenami, ktoré formujú jeho schopnosti a zručnosti. Toto obdobie je prípravou na pubertu a dospievanie, a je dobré byť pripravený a snažiť sa pochopiť, odkiaľ toto správanie pramení.

Vstup do obdobia dozrievania a objavovania autonómie

Deväťročné dieťa prechádza obdobím, kedy sa začínajú prejavovať prvé známky dospievania. Túžba po samostatnosti, tak veľmi podobná obdobiu 3 až 6 rokov, je tentokrát však zameraná nie na fyzickú stránku, ale psychickú. Už nejde o to "Chcem sa vedieť sám obliecť a pripraviť si jedlo," ale skôr "Chcem mať možnosť sám o sebe rozhodovať." Dieťa sa už podvedome pripravuje na to, že čoskoro sa od rodičov osamostatní. Aby bolo dosť silné a dokázalo to (napriek tomu, že ich nadovšetko ľúbi), príroda to zariadila tak, že voči nim začína pociťovať občasné výbuchy hnevu. Dieťa začína spochybňovať zákazy a príkazy rodičov a snaží sa vydobyť si viac priestoru pre seba a svoje záujmy.

Jedným zo spôsobov, ako podporiť túto väčšiu autonómiu, je umožniť dieťaťu chodiť samé do školy, ak to ešte nerobí a ak je to samozrejme možné. Taktiež by malo mať možnosť zostať samé z času na čas doma, ak doteraz túto možnosť nemalo. To znamená hľadať spolu ideálnu cestu do školy (nie zásadne najkratšiu, skôr najbezpečnejšiu). Rovnako to znamená postupne sa uistiť, že sa doma vie správať bezpečne a riešiť potenciálne problémy, napríklad v prípade požiaru, nečakaného zvonenia pri dverách a podobne. Časom by dieťa malo mať možnosť samé si organizovať svoj voľný čas.

Súčasťou samostatnosti v tomto veku je aj finančná nezávislosť. Dieťaťu treba umožniť spravovať si vlastný rozpočet, čo sa týka vreckového a kreditu na telefón. Ale rovnako mu môžeme napríklad dať mesačný alebo štvrťročný rozpočet na oblečenie. Je to dobrý spôsob, ako obísť prehnané nároky na značkové veci a dieťaťu pomôcť uvedomiť si hodnotu peňazí.

Kognitívny rozvoj a túžba po poznaní

Vo veku 9 rokov dieťa prechádza významným kognitívnym vývojom. Jeho myslenie sa stáva abstraktnejším a logickejším. Dieťa dokáže chápať zložitejšie koncepty, ako sú čas, priestor a príčinné súvislosti. Rozvíja sa jeho schopnosť riešiť problémy a kriticky myslieť. V tomto období je dieťa "vedcom v plienkach", má milión otázok o fungovaní vecí, vzťahov, prírody, na ktoré hľadá odpoveď. Našou úlohou je ho v bádaní podporiť a skúmať s ním. Pomôcť mu môžeme tým, že mu nebudeme dávať odpovede, no budeme ho učiť ich hľadať. Toto koniec koncov platí pre každý vek.

Dieťa má tiež potrebu o všetkom diskutovať a vyjednávať. Každé jedno pravidlo sa stáva predmetom siahodlhej diskusie. A to je super, dieťa si tým cibrí kritické myslenie, schopnosť argumentovať a presadzovať svoje názory.

Často sa stáva, že dieťa spochybňuje dôležitosť toho, čo sa učí v škole s otázkami ako: "Na čo mi to kedy bude? Sú to samé blbosti!" Pomôžme mu pochopiť súvislosti medzi učivom a reálnym svetom. V kuchyni mu ukážme, na čo sú mu dobré zlomky, delenie, váženie, meranie, v obchode, ako využije násobilku či sčítanie veľkých čísel. Chémia, fyzika, prírodoveda sú často žiaľ plné poučiek a teoretizovania, no obsahujú mnoho informácií o fungovaní sveta. V ideálnom prípade toto prepojenie deťom dáva škola, v tom menej ideálnom to môžeme byť my, rodičia. Deti v tomto veku nadšene objavujú svet, ak v tom vidia zmysel.

Rozvoj reči je tiež dôležitou súčasťou kognitívneho vývoja. Vo veku 9 rokov dieťa už plynule rozpráva a má veľkú slovnú zásobu, používa jednoduché súvetia a náročnejšie kombinácie slov. Medzi 4. a 7. rokom by mala byť správna výslovnosť všetkých hlások. Ak dieťa nevie správne vytvoriť hlásku alebo si hlásky zamieňa, prípadne okolie jeho spontánnej reči nerozumie, je vhodné vyhľadať odborníka, napríklad logopéda. Rodičia by mali byť pre dieťa správnym rečovým vzorom, viac sa s ním rozprávať, pýtať sa na jeho prežívanie a pocity. Taktiež by mu nemali zakazovať v istých situáciách (návšteva, sledovanie TV, pri práci) rozprávať, ale vytvárať situácie, ktoré podnecujú dieťa v komunikácii. Čítanie rozprávok, spievanie, učenie riekaniek a spoločné hry sú skvelými spôsobmi podpory rozvoja komunikácie.

Emocionálne a sociálne premeny: Svet rovesníkov a formovanie identity

V tomto období prechádza dieťa výraznou emocionálnou a sociálnou premenou. Dôležitosť pred rodinou získavajú kamaráti a partia. Stále viac a viac získava na dôležitosti vrstovnícka skupina, ku ktorej sa dieťa začleňuje alebo sa chce začleniť. Práve narastajúci význam rovesníckej skupiny a jej normatívnosť signalizuje zmenu v správaní detí v škole. Okolo desiateho roku života deti prestávajú žalovať. Normy prezentované učiteľom ustupujú pred normami, ktoré sú prezentované skupinami v triede. Identifikácia a solidarita sa prejavuje tým, že "nežalujem".

Rovesnícke skupiny sa vytvárajú väčšinou na základe dostupnosti vzájomného kontaktu. Vznikajú v rámci školskej triedy, v okruhu bydliska, príp. športového klubu, či víkendovej chaty. Na rozdiel od súrodeneckých vzťahov, ktoré sú formované skúsenosťami a dlhými rokmi vzájomného súžitia, je skupina kamarátov atraktívna aj novými skúsenosťami a zážitkami, ktoré poskytuje. Deti preferujú rovnako staré deti, rovnakej vývinovej úrovne. Takéto skupiny majú tendenciu vytvárať sa najmä v škole - v triede. V mieste bydliska - ak tam nie je dostatočný počet detí, sa vytvárajú skupiny z rôzne starých detí, avšak vzťahy, ktoré sa tam formujú, majú inú kvalitu ako v rovesníckej skupine. Staršie deti majú tendenciu chovať sa k mladším prezieravo a protektorsky a naopak, mladšie deti hľadajú u starších podporu a pomoc a idealizujú si ich.

Toto obdobie je tiež charakteristické nápadnejším oddeľovaním chlapčenských a dievčenských skupín. Súvisí to najmä s uvedomením si svojej mužskej a ženskej roly a rozdielov z toho vyplývajúcich. Chlapčenské a dievčenské skupiny sa líšia nielen v záujmovom zameraní, ale aj vo veľkosti skupiny, type vzťahov a spôsobe komunikácie. Chlapci sú viac zameraní na spoločnú aktivitu a vzájomné vzťahy nie sú natoľko dôležité. Chlapčenská skupina býva tiež väčšia a vzťahy medzi nimi tvoria reťazec, ktorý spája celú partiu. Dievčatá sa združujú do menších skupín a v rámci nich si vytvárajú ešte dvojice alebo trojice. Sú viac sústredené na vzájomné vzťahy a priateľstvá a spoločné aktivity z toho vyplývajúce.

Skupina detí vo veku medzi 9. - 10. rokom má tendenciu konať ako celok. Deti sú ešte veľmi sugestibilné a ľahko sa dajú ovplyvniť. Sú tiež veľmi impulzívne. Môžu tak spoločne dávať najavo ako sympatie, tak odmietanie, či dokonca agresivitu voči niekomu, kto do skupiny nepatrí. Skupina má tendenciu neustále sa utvrdzovať vo svojich kompetenciách a význame. Má tendenciu rozširovať svoje hranice pôsobnosti na úkor ostatných. Od svojich členov vyžaduje prispôsobivosť - konformitu a na oplátku im ponúka pocit istoty, spolunáležitosti a prestíže. Konformita sa môže prejavovať aj heslom: My sme rovnakí, a preto bez problémov vieme určiť, kto k nám patrí. Vieme, ako sa k nám bude chovať a čo môžeme od neho očakávať. Vieme tiež, kto je iný a nepatrí k nám.

Dieťa hodnotí svojich rovesníkov podľa vonkajšieho vzhľadu, podľa očakávania a tiež podľa príjemnosti. Prijateľný je ten, kto má správne oblečenie, správne meno, vie všetko, čo je potrebné. V tomto období získavajú popularitu deti sociálne zdatné, ktoré dokážu nadviazať a udržiavať sociálny kontakt, chovať sa v zhode so skupinovými normami. Nepopulárnymi sa stávajú deti, ktoré sú ostatným nejakým spôsobom nepríjemné, rušia ich a nestačia ich požiadavkám. Napríklad odlišné skúsenosti, úroveň mentálneho vývinu, zvýšená úzkostnosť, citové problémy, choroba. Dieťa nedokáže pochopiť, že sa tieto deti nemôžu chovať tak ako ostatné, pretože za to nemôžu. Správajú sa tak, ako by si deti za svoje nedostatky mohli samy. Domnievajú sa, že požadovaná zmena závisí len na ich vôli. Práve tu sa stretávame s tendenciami a snahami získať si kamarátov akýmkoľvek spôsobom - vnucovanie, šaškovanie, podplácanie. Ďalšou možnosťou je vymýšľanie a prekrúcanie si reality, či rezignácia a únik z detskej skupiny. Negatívnou stránkou je to, že deti sa môžu stať agresívnymi a zlomyseľnými a snažiť sa pomstiť ostatným, že ich nechcú prijať medzi seba.

Okolo 10. roku sa formuje identita dieťaťa. Jej obsahom je všetko to, čím sa dieťa cíti byť, za koho sa považuje. Je to subjektívny obraz vlastnej osobnosti. Veľmi ovplyvňuje smerovanie a správanie dieťaťa a predurčuje jeho budúcnosť. Vyvíja sa v závislosti na skúsenostiach so sebou samým, ktoré spracováva na základe aktuálnych zážitkov a zovšeobecňuje ich. Sebahodnotenie v tomto veku je veľmi nestále a ovplyvniteľné a je tiež určované názormi, postojmi a hodnotením iných ľudí, ktoré vníma ako danosť, najmä ak sú mu podávané tieto výroky nejakou autoritou, či milovanou osobou. To znamená, že je stále veľmi ovplyvniteľné a veľmi senzitívne reaguje na to, čo vidí a počuje. Obdobie stredného školského veku je tiež charakteristické tým, že dieťa začína byť fascinované smrťou a začína si ju uvedomovať a chápať. Vyžaduje konkrétne odpovede na svoje otázky.

Vzťahy v rodine a úloha rodičov

Bez ohľadu na narastajúcu dôležitosť rovesníckej skupiny, rodina zostáva kľúčovým prostredím pre vývoj deväťročného dieťaťa. Práve toto zrenie prináša so sebou potrebu zvyknúť si na to, že dieťa bude vyžadovať stále viac slobody a nezávislosti. Nastalo obdobie, kedy si aj vy, rodičia, musíte začať zvykať na to, že dieťa začína meniť aj svoje postavenie v rodine. Bezvýhradná akceptácia formálnej autority rodičov sa mení veľmi rýchlo.

V tomto období prechádza výraznou zmenou aj vzťah otca a dieťaťa. Ak mu predchádzala viacročná fáza každodenného súžitia, tak otec v tomto období môže a slúži deťom ako zdroj informácií a skúseností - úplne odlišných od matkiných. Do popredia vystupuje jeho význam pri formovaní sebavedomia detí a tiež pri modelovaní mužskej roly v živote dievčaťa aj chlapca. Najvýraznejšie tento vzťah ovplyvňujú a formujú očakávania otca voči svojmu dieťaťu. Práve tento vek je vekom, kedy sa môžu a majú začať napĺňať sny a ideály otca v podobe jeho dieťaťa. Necitlivosť, podceňovanie a ponižovanie môže veľmi poškodiť vedomie vlastnej hodnoty hlavne u chlapcov, ktorí majú potom tendenciu hľadať mužský vzor mimo rodinu.

Za model vzájomného vzťahu medzi mužom a ženou si deti berú a ukladajú v sebe vzájomné vzťahy medzi matkou a otcom. Ale už ich začínajú podrobovať kritike. Práve v tomto období začína potreba ochraňovať rodiča, ak si to podľa dieťaťa vyžadujú okolnosti.

Hormonálne zmeny prinášajú aj zvýšenú emočnú labilitu, úzkosti, pocity straty istoty a problémy so sebaprijatím. Dieťa máva pocity menejcennosti, ktoré si kompenzuje začlenením do partie rovesníkov. Jeho správanie je nepredvídateľné a impulzívne. Prechádza nečakane do útoku a potom sa opäť sťahuje späť. V období dospievania si teenager kladie otázky: „Kto som? Kam patrím? Aký je zmysel života?" A snaží sa na ne nájsť odpovede. Dôležité udalosti, pocity a skúsenosti z tohto obdobia zvyčajne už nikdy nezabudne a nesie si ich v mysli a pocitoch po celý život. Rodina je pre každého jedinca základom istoty a bezpečia. Čím hlbšie a istejšie sú vzťahy vo vašej rodine, tým ľahšie sa váš dospievajúci potomok odpútava a nachádza nové vzťahy s rovesníkmi a postupne s partnerom a zakladá svoju vlastnú rodinu. Zo svojej pôvodnej rodiny čerpá podnety a vzory pre výchovu svojich detí, vzťahu k partnerovi a vedeniu. Vo svojej rodine by ale vždy mal mať istotu a pocit pevného zázemia, kam sa bude a môže rád vracať.

Praktické zručnosti a zapájanie do domácnosti

Deti tak veľmi rýchlo rastú, že neraz prehliadneme, čo všetko už dokážu, dokonca ich niekedy podceňujeme. Keďže vyrastajú do sveta tabletov, smartfónov a iných výdobytkov techniky, prichádzajú o mnoho zručností a možností si ich cvičiť. Preto je veľmi dôležité, aby sme im ich pripomenuli a učili ich aj to, čo zdanlivo nepotrebujú. K takýmto základným zručnostiam patrí napríklad umývanie riadu, pranie, čítanie klasickej mapy, písanie listu vlastnou rukou, urobiť si raňajky, vyvesiť bielizeň - jednoducho postarať sa o seba. To, že im dáme do ruky smartfón, nič neznamená a samostatnosť už vôbec nie.

Zapájanie detí do domácich prác má viacero pozitívnych dopadov. Učia sa zodpovednosti, samostatnosti a získavajú pocit, že sú súčasťou tímu. Spoločné aktivity v domácnosti prispievajú k lepšej komunikácii a spolupráci v rodine. Deväťročné deti sú už schopné vykonávať rôzne domáce práce, samozrejme, s ohľadom na ich individuálne schopnosti a zručnosti. Môžu to byť napríklad skladanie vypranej bielizne, párovanie ponožiek, príprava oblečenia na druhý deň, starostlivosť o domáce zvieratá ako kŕmenie, venčenie psa alebo čistenie klietky. V záhrade môžu polievať kvety a pomáhať pri záhradných prácach, napríklad hrabaní lístia. Dieťa je už zvyknuté na určitý chod domácnosti, vie a pozná svoje povinnosti, ktoré mu s pribúdajúcimi rokmi určujeme stále náročnejšie, ale tiež mu poskytujeme aj väčšie výhody a úľavy.

Ak máme doma sedem až desaťročného šikovníka, mal by zvládať tieto zručnosti (ak ich ešte nevie, naučme ho to), nikdy neviete, kedy sa mu môžu zísť:

• Pranie bielizne: V čase, keď máme všetci automatické a inteligentné práčky, sa môže zdať zbytočné učiť svoje dieťa praniu bielizne, ale verte tomu, že to má svoj - a veľký význam. Prať si bielizeň môžeme učiť deti už od šesť rokov, dokonca budú mať z toho zábavu.
• Sadenie rastlín: Sedem až desaťročné dieťa vie poliať kvety, obrať zeleninu, či ovocie, ale nemusí vedieť zasadiť semiačko, či sadenicu tak, aby z neho naozaj čosi vyrástlo. Ak nemáte záhradku, môžete improvizovať na balkóne vo väčšom kvetináči a spraviť len jeho vlastnú mini záhradku. Požiadajte ho, aby vykopalo jamku, zasadilo semienko alebo priesadu, polialo ju a denne sa o ňu staralo. Nejde len o polievanie - učme dieťa, aby si všímalo farbu a stav listov, kvetov, plodov, či nemá škodcov alebo ochorenia a ak áno, naučme ho, ako im predchádzať a liečiť rastlinku.
• Zatĺkanie klinca: Už sedemročnému dieťatku môžeme pod dozorom dať do ruky ľahšie kladivo - sú reálne ľahšie a menšie modely pre deti a klinček, ktorý má zatĺcť. Vyberme mäkký kúsok dreva, aby mu to šlo hladko. Pri nácviku je dôležité, aby mal klinček širokú hlavičku. Prsty, ktoré držia klinček, mu môžeme ochrániť kartónom, cez ktorý najskôr prepichneme zatĺkaný klinec, ale dieťa by sa malo naučiť ovládať aj silu, ktorou do klinca treba udrieť tak, aby sa neporanilo.
• Písanie listu: Správy cez mobil určite písať a posielať už vie, ale dokáže napísať list babke alebo inému členovi rodiny rukou a sám ho aj naformulovať? Vie pripraviť obálku, čo na ňu napísať a kam list odniesť, aby skutočne aj prišiel tam, kam má? Naučme ho, že každý list má mať dátum, oslovenie, miesto, kde bol napísaný, hlavnú časť, má byť ukončený pozdravom a podpisom. Overte si, či dieťa pozná svoju vlastnú adresu a adresu najbližších.
• Príprava jednoduchého jedla: Je veľmi dôležité, aby si vedeli jedlo pripraviť aj ako menšie, i keď nemusí to byť žiadna komplikovaná záležitosť. Natrieť si pečivo maslom by mal zvládnuť každý malý školák, rovnako si pripraviť jogurt s ovocím, urobiť jednoduchý šalát. V tomto veku je dôležité naučiť sa krájať a používať jednoduché a bezpečné kuchynské pomôcky - napríklad urobiť si koktail v mixéri (samozrejme, pod našim dozorom). Desaťročné deti by mali vedieť používať sporák, urobiť si pod dozorom miešané vajcia, jednoduchú polievku, či zapiecť toasty.
• Liečenie poranení: Už od malého veku by sme mali dieťa učiť tomu, aby nešalelo pri pohľade na úraz alebo krv, ale aby k nemu pristupovalo racionálne. Naučme ho, že krvácanie sa zastaví tlakom, že je dôležité stiahnuť miesto nad ranou - bližšie k srdcu, vydezinfikovať poranenie, zalepiť alebo zaviazať ho. Overte si, či vaše deti poznajú telefónne čísla na záchranku, políciu a hasičov - alebo spojené číslo 112 a či vedia povedať všetko potrebné. Teda, predstaviť sa, povedať adresu a stručne opísať, čo sa stalo. Môžete si to nacvičiť na vymyslených príkladoch.

Motivácia je kľúčová pre úspešné zapojenie detí do domácich prác. Je dôležité vytvoriť pozitívne prostredie a zamerať sa na budovanie zodpovednosti. Buďte trpezliví a chváľte dieťa za snahu, aj keď úlohu nesplní dokonale. Ukážte mu, ako by to malo byť správne. Zaveďte pevný poriadok a uložte deťom pravidelné úlohy. Naučia sa tak, že aj keď sa im nechce, musia povinnosť splniť. Deti sa učia napodobňovaním. Ak vidia, že rodičia sa aktívne zapájajú do domácich prác, budú ich s väčšou pravdepodobnosťou nasledovať. Urobte z domácich prác zábavu. Zapojte hudbu, hry alebo súťaživosť. Zohľadňujte záujmy dieťaťa pri prideľovaní úloh. Ak má rado varenie, zapojte ho do prípravy jedál. Vysvetlite dieťaťu, prečo je dôležité zapájať sa do domácich prác a ako to prispieva k fungovaniu rodiny. Dávať deťom peniaze za splnenie domácich povinností sa neodporúča. Deti by mali pochopiť, že každý má doma svoje úlohy, ktoré je nutné splniť, aby domácnosť fungovala. Odmenou je hlavne dobrý pocit, že je o domácnosť postarané a že na tom majú svoj diel.

Aktivity pre rozvoj a zábavu

Aj v tomto období je potrebné tráviť čo najviac času spolu ako rodina. Ale môže sa stať, že jej súčasťou sa stane aj jeden alebo dvaja najlepší kamaráti vášho dieťaťa. Preto by bolo dobré nadviazať vzájomné priateľské vzťahy aj s rodičmi týchto priateľov, a ak je to možné, zorganizovať nejaké spoločné akcie pre svoje deti. Prípadne, ak máte medzi svojimi priateľmi rovnako staré deti, práve vaše spoločné dovolenky, opekačky či výlety im poskytnú možnosť pre lepšie zoznámenie sa a zabezpečia, že sa nebudú na týchto spoločných akciách s rodičmi nudiť. Venujte čas a priestor budovaním rôznych rodinných tradícií a spoločných záujmov. Tradície, ktoré sa zavedú v rodine, majú tendenciu udržiavať rodinu súdržnejšiu. Takou tradíciou môže byť - podľa možností rodiny - spoločný obed v reštaurácii. Ďalšou môžu byť rôzne oslavy, na ktoré si môže dieťa pozvať svojich kamarátov. Práve príprava párty môže poskytnúť priestor pre rozvíjanie schopností a zručností dieťaťa - veď vyrobiť menovky, ozdobiť stôl, byt, pripraviť menu, nakúpiť, pomôcť uvariť a následne upratať je veľká úloha, do ktorej je možné zapojiť dieťa.

V období medzi 9. - 10. rokom života sa objavujú prvé prejavy rodičovského správania. Deti sa dokážu k malým chovať ochraniteľsky, starať sa o ne, aj keď ich to nik nenaučil. Automaticky dokážu hovoriť na malé deti podobným spôsobom ako matky z optimálnej skúsenosti - a to ako chlapci, tak dievčatá. Práve v tomto období nadobúda najväčšiu intenzitu potreba mať nejaké zviera, ktoré by doplnilo a obohatilo jeho skúsenosti. Deti obvykle preferujú malé zvieratá, ktoré môžu žiť s nimi v byte - psov, mačky, škrečky, rybičky, andulky. Ak máte možnosť a ste ochotní prijať nejaké zvieratko v domácnosti, tak ho dieťaťu zadovážte. Dieťa si vo vzájomnom styku so zvieraťom rozvíja najmä schopnosť neverbálnej komunikácie a empatie. Pri starostlivosti o ne sa učia chápať pocity a potreby druhých, taktiež to prináša do života dieťaťa skúsenosť s takými prirodzenými javmi, ako je narodenie a smrť a učí sa vyrovnávať sa s nimi.

Potreba aktívneho pohybu je pre deti stále veľmi naliehavá. Aj keď u niektorých detí môže byť tento záujem tlmený tým, že majú potrebu skôr sa zavďačiť rovesníkom ako zvíťaziť. Už sme hovorili o tom, že dieťa si uvedomuje, kto je, čo je pre neho typické a čím sa líši od druhých. Chápe stabilitu vlastnej identity - vie, že bude stále tým istým človekom, aj keď sa jeho vlastnosti zmenia - a je si vedomé aj svojej originality - uvedomuje si svoju odlišnosť od ostatných, svoju jedinečnosť. Má sklon byť citlivé k pocitom viny a už vie odlišovať dobré od zlého. A práve knihy deťom môžu pomôcť ďalej túto identitu a jedinečnosť rozvíjať. Identifikáciou s hrdinami kníh, či odmietnutie zločincov dotvára hodnotový systém dieťaťa.

V tomto veku už môžete zapojiť viac aktivít založených na predstavivosti a imaginárnych situáciách, čím podporíte rozvoj detskej kreativity. Hry - rolové hry, kedy môžeme byť niekým iným, nám môžu pomôcť naučiť sa to. Deti strácajú záujem o hry založené na fantázii, radšej sa držia konkrétnych zážitkov a situácií. Takto si môžu v bezpečnom prostredí svojho domova a bez rizika vyskúšať rôzne správanie - „Čo budeš robiť, ak sa ti stane nasledovná vec…“, „Ako najlepšie zareagovať na takúto situáciu…“ - a sú schopné spracovať informácie z hier a využiť ich aj v iných situáciách. Majú tiež veľmi rady, ak môžu byť za niečo zodpovedné. V hrách je možné využiť názor a rôzne pomôcky, napr. veľký papier, na ktorý sa dá značiť a zapisovať potrebné.

Pre daždivé dni alebo jednoducho pre zábavu doma existuje množstvo aktivít:

• Spoločenské hry: Vyberte doskovú hru, ktorá bude baviť deti aj vás. Odporúča sa pravidlá prispôsobiť tak, aby deti mali skutočnú šancu na výhru, napríklad vynechať z hry Aktivity slová a koncepty, ktoré deti nemôžu poznať.
• Tvorivé súpravy: Pre deti, ktorých baví viac vyrábať než kresliť, môžete vybrať niektorú z tvorivých súprav. U dievčatiek často vedie vyrábanie šperkov a vyšívanie bábik či zvierat.
• Experimentálne súpravy: Hry vtiahnu deti do tvorivého a vedeckého sveta, v ktorom sa môžu stať chemikmi, botanikmi, vedcami, zoológmi či detektívmi.
• Stavebnice: Stavebnica Boffin je výborná elektronická a kreatívna stavebnica, ktorá úžasným spôsobom zasväcuje deti do tajov fyziky a elektroniky.
• Kúzelnícke súpravy: Naučiť sa kúzlo a dokázať ho ostatným predviesť si vyžaduje okrem obratnosti pri samotnom vykonávaní kúzla i schopnosť komunikovať s publikom, dokázať ho zaujať a udržať jeho pozornosť.
• Stavanie bunkra: Prestrite na stôl veľkú deku alebo prikrývku a zahrajte sa na pevnosť, do ktorej budú mať prístup iba deti. Mamička a otecko budú môcť vstúpiť iba ak uhádnu tajné heslo.
• Hľadanie pokladov: Pripravte deťom hru na hľadanie ozajstného pokladu. Umiestnite očíslované indície po byte či dome, ktoré dovedú malého hľadača až ku skutočnému pokladu. Môžete spraviť lov tematický, napríklad podľa ich obľúbenej rozprávky alebo aktuálnych sviatkov. Nebojte sa byť kreatívni, usporiadajte trebárs lov v tme, s farbami, ktoré svietia v tme, a pokreslenými kamienkami.
• Varenie a pečenie: Navarte si spoločne s deťmi obed alebo si napečte chutné koláčiky. Dajte deťom miešať cesto alebo im vyhraďte ich kútik s ingredienciami, ktoré si môžu ľubovoľne kombinovať. Vykrajujte rôzne tvary alebo si pripravte nepečené piškóty s banánom v čokoláde. Ak sa bojíte neporiadku, rozložte pred varením na zem priesvitnú fóliu.
• Prekážková dráha: Namotajte špagáty, stužky či krepový papier od steny ku stene, od dverí k dverám, krížom krážom po chodbe či detskej izbe a nechajte deti súťažiť v preliezaní prekážok. Môžete im stanoviť aj časový limit, za aký majú prekážkovú dráhu preliezť. Víťaz môže byť odmenený.
• Kreslenie a tvorenie: Pripravte deťom dobrodružstvo v podobe kreslenia. Stačí k tomu veľká škatuľa napríklad od banánov, z ktorej si malý umelec spraví svoj mini ateliér. V krabici je dovolené používať fixky, farbičky i farby. Ak sa vám omrzelo klasické kreslenie, vyskúšajte zaujímavé varianty, ako napríklad ohýbanie papiera a kreslenie rôznych častí tela, ktoré na seba nadväzujú.
• Výroba vlastného auta z krabice: Zaobstarajte si banánovú krabicu a zostrojte si vlastné auto! Na výrobu vám postačia nožnice, temperové farby, papierové taniere, poháriky od jogurtov a lepidlo.
• Filmová párty: Ak máte skôr náladu na leňošenie, zavolajte na návštevu kamarátov a spravte si doma vlastnú filmovú párty. Zaujímavejší variant ku obyčajnej filmovej noci je natočenie vlastného filmu. Napíšte si s deťmi scenár alebo natočte vlastnú verziu vášho obľúbeného filmu. Vytvorte si tiež zoznam potrebných rekvizít. Urobte si slávnostné premietanie vášho filmu spolu s dobrým občerstvením.
• Módna prehliadka: Zorganizujte pre malé princezničky deň plný parády! Otvorte si detskú i mamičkinu skriňu, vyberte truhličku s bižutériou, parádne lakovky a hor sa na mólo! Výnimočne je povolené namaľovať si pery. Predvádzajte sa pred zrkadlom, vykrúcajte sa na červenom koberci a najmä - foťte sa.
• Modelovanie z plastelíny: Skúste to s domácou plastelínou, vyrobíte ju veľmi jednoducho z múky, soli, oleja a vody, prípadne potravinárskych farieb.
• Potápanie vo vani: V daždivých dňoch výborne padne teplá vaňa. Spravte deťom z kúpania potápačské dobrodružstvo. Napustite vaňu teplou vodou, môžete pridať aj penu do kúpeľa, potápanie bude zábavnejšie.
• Maľovanie na stenu: Nalepte si na stenu či dvere veľký kus baliaceho papiera, na zem prestrite fóliu a namaľujte si svoje umelecké dielko. Použite štetce či ruky, odtlačte si na papier nošteky.
• Domček/garáž z krabice od topánok: Premeňte ju na malý domček či garáž. Pomaľujte krabicu farbami, ozdobte farebnými papiermi, vystrihnite alebo vyrežte okná a dvere, nakreslite parkovacie čiary, zo zápalkových škatuliek vyrobte malinký nábytok.
• Výroba trička pre ocka: Urobte radosť oteckovi a darujte mu po príchode z práce vlastnoručne vyrobené tričko. Popýtajte si od mamičky ockove staršie biele tričko a pomaľujte mu ho farbami na textil.
• Zhotovenie vlastného denníka: Zapíšte si spomienky z každého dňa pred spaním do vlastnoručne zhotoveného denníčka. Na výrobu vám postačí biely a farebný papier, lepiaca páska alebo ihla a niť, farbičky, fixky a rozličné ozdôbky, trblietky, gombíky.
• Kúzelná dúhová soľ: Nasypte do misky klasickú kuchynskú alebo morskú soľ a pridajte pár kvapiek gélovej potravinárskej farby. Poriadne premiešajte. Môžete pridať pár kvapiek vonného oleja. Takto pripravenú rôznofarebnú soľ nasypte vo vrstvách do priesvitných sklenených fliaš a poriadne uzavrite.
• Skákanie škôlky alebo gumy: Nalepte si maliarsku pásku na zem do tvaru škôlky a zaskáčte si ju napríklad na chodbe. Ak vás viac baví skákanie na gume, zviažte dva konce klasickej gumy do gatí a založte ju za dve stoličky.
• Bábkové divadlo: Ak nemáte doma maňušky, zahrajte sa bábkové divadlo s plyšovými hračkami, alebo buďte kreatívni a vyrobte si bábky z ponožky.
• Karaoke: Pustite si svoje obľúbené pesničky v rádiu alebo na DVD a zahrajte sa na malých spevákov.
• Schovávačka: Hra na schovávačku je nestarnúca klasika, ktorá určite zabaví malých i veľkých.
• Fotenie: Oblečte si veselé tričko, našuchorte vlasy a hor sa na bláznivé fotenie. Povolené sú grimasy i smiešne pózy.
• Domáci salón: Nechajte sa rozmaznávať. Dovoľte deťom urobiť vám masáž chrbta či chodidiel voňavým olejom, naniesť na tvár masku z tvarohu či jogurtu, opilníkovať a nalakovať nechty na rukách i nohách. Dajte im do ruky hrebeň a nechajte si vytvoriť špeciálny účes.
• Diskotéka: Namixujte si obľúbené tanečné pesničky alebo zvoľte za dídžeja mamičku alebo otecka.
• Preskakovanie mlák: Nenechajte sa s deťmi odradiť sychravým a daždivým počasím vonku. Obujte si gumáky, oblečte nepremokavé nohavice a bundičku, vezmite do ruky farebný dáždnik a hor sa preskakovať všetky mláky na chodníkoch!

Ak je dieťa napriek našej nevôli neustále prilepené k tabletu či mobilu, môžeme skúsiť technológie využiť k podnieteniu jeho kreativity a zvedavosti. Hľadajme spôsoby, ako sa dieťa môže stať tvorcom obsahu, nie len konzumentom. Napríklad pomocou programu na ilustrácie, ak rado kreslí, alebo mu môžeme pomôcť naučiť sa strihať videá, či komponovať hudbu.

Rodičovské prístupy a výzvy

Rodičia by mali vo svojich zásadách byť pevní, ale nie tvrdí. Pravidlá stanovte jasne. Pri určovaní pravidiel pre deti si musíte položiť otázku, či od nich nepožadujete niečo nezmyselné a neprimerané. Prehnané požiadavky od vykonania skôr odrádzajú. Deti musia rozumieť vašim slovám. Rodina potrebuje pravidlá. Dobré správanie nie je výsledkom náhody a neprichádza zo dňa na deň. Neprinesie ho jeden rozhovor, odmena alebo trest. Je to výsledok zámerných a systematických krokov. Dôležité sú napríklad určité rodinné pravidlá, vďaka ktorým môže vládnuť v rodine harmónia. Tieto normy sú zárukou, že rodina bude fungovať správne a vytvoria sa dobré vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Deti musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva. Tieto normy musia byť postavené na zásadách, ktoré uznáva celá rodina a sú vytvorené po vzájomnej dohode. Mali by byť tiež jasné, zrozumiteľné, ľahko uplatniteľné.

Účinná disciplína nezahŕňa iba potrestanie nesprávneho rozhodnutia, ale aj odmenu za to správne. Ak dieťa odmeňujete, vždy mu súčasne niekoľkými slovami za niečo poďakujte a povzbuďte ho. Sústreďujte pozornosť na vhodné správanie. Ani pri takejto forme odmeňovania však nezabúdajme na opatrnosť. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Toto by v deťoch vyvolalo dojem, že túžite len po ich dokonalosti. Mohlo by u nich dôjsť k zatrpknutiu a mohli by nadobudnúť nesprávny postoj k usilovnej práci smerujúcej k stanovenému cieľu. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie je dôležité preto, lebo je to správne a morálne. Odmeňovanie je jedným zo spôsobov, ako dať dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu, preukázať obdiv a uznanie.

Keď sa deti naučia, že NIE je NIE a ÁNO je ÁNO, tak ste na dobrej ceste k hraniciam vo výchove. Musíte si pevne stáť za tým, čo poviete. Keď podľahnete nárekom a dobiedzaniu, potom vaše NIE nebude znamenať nič. Ak ustúpite, deti sa učia, že ak budú dostatočne dlho dobiedzať, tak aj tak vždy všetko dostanú. Dôslední však musíte byť aj pri slove ÁNO. Ak dieťaťu niečo sľúbite, musíte to aj dodržať.

Rázne zakročiť voči svojim deťom, keď sa snažia posúvať hranice, je oveľa účinnejšie, než ich karhať a kričať na ne. Zásah môže byť účinný vtedy, ak sa týka niečoho, na čom dieťaťu naozaj záleží. Rodičia obvykle míňajú veľa energie, keď sa s deťmi dohadujú o tom, čo môžu a čo nemôžu robiť. Cieľom výchovy je, aby deti pochopili, že určité správanie je zlé a nie ony. Deti, ktorým sa často hovorí, že sú zlé a neposlušné, majú buď tendenciu naplniť toto proroctvo, alebo sa cítia nehodné vo svojom vnútri. V kritickej chvíli sa občas stane, že rodič pohrozí svojim deťom niečím nezmyselným a nereálnym. Hrozby si nechajte v zálohe pre prípad, keď je už situácia naozaj nezvládnuteľná.

Disciplina je proces. Niektoré techniky, ktoré fungovali u detí, keď boli malé, po určitej dobe svoju účinnosť stratili. Preto ich treba obmieňať. Čím sú deti staršie, tým menej sa odporúča trestať a napomínať ich pred ostatnými. Vezmite ich radšej nabok, čím zaručíte ich dôstojnosť. Trest, ktorý dieťaťu dáte, by mal zodpovedať jeho previneniu. Možné nepríjemné následky zlého správania pre 6-10 ročné deti: poslať dieťa do jeho izby, predčasný odchod do postele, zákaz pozerať v ten deň televíziu, vziať dieťaťu obľúbenú hračku, obmedziť čas strávený pri počítači, žiadne sladkosti, mimoriadne domáce práce (umytie auta, zametanie lístia).

Je veľmi užitočné, ak si zvyknete používať zvýšený hlas len v nebezpečných alebo urgentných prípadoch a neposlušnosť komentujte vážnym, no tichým hlasom. Každý občas vytrestá svoje dieťa spôsobom, ktorý neskôr oľutoval. Odpúšťajte svojim deťom, keď robia chyby a odpúšťajte aj sebe, ak nesprávne zareagujete. V prípade potreby sa ospravedlňte deťom za to. Nevracajte sa opakovanie k udalosti, ktorá bola pre všetkých nepríjemná.

Ako rodičia sme vzormi. Dieťa stále zrkadlí to, čo vidí u rodičov. Ak my sa obliekame výlučne do drahého značkového oblečenia podľa najnovšej módy, dieťaťu ťažko budeme hovoriť o striedmosti v nakupovaní. Ak my trávime spoločný čas pozeraním do mobilu, dieťa ho bude tráviť rovnako. V tomto veku sa už nezdá, že by sme pre deti boli vzormi, no opak je pravdou. Treba veriť, že sme zasiali dobré semienka a že si tie semienka časom nájdu cestu. Konflikty a rozdielne názory budú na dennom poriadku, no bolo by skôr čudné, keby neboli.

Pri hľadaní voľnočasových aktivít hľadajme spôsoby, ako podporiť to, v čom je dieťa dobré, miesto toho, aby doháňalo to, čo mu nejde. Počúvajte dieťa a nasledovať jeho záujmy miesto toho, aby sme pretláčali tie naše. Ak máme pocit, že dieťa sa nám vzďaľuje a prestávame ho poznať, pripomeňme si prvú zásadu Montessori pedagogiky: POZORUJME ho. Deň, dva, týždeň. Robme si kľudne poznámky. Nekomentujme, neraďme, len sledujme. Sústreďme sa na to dobré. Nehľadajme chyby. Ak dieťa prinesie domov test s dvomi zlými odpoveďami z desiatich, miesto upozorňovania na chyby vyzdvihnime to, že malo osem dobrých odpovedí. Aj v tomto veku navyše platí, že dieťa si najradšej opravuje chyby, ktoré si našlo samé, nie také, ktoré mu ukáže dospelý. Dajme im príležitosť učiť sa na vlastných chybách!

Fyzické dospievanie a jeho dopady

Telesný vývoj deväťročného dieťaťa je začiatkom prechodového obdobia, ktoré nazývame dospievanie alebo puberta. U dievčat sa puberta zvyčajne začína okolo 10. roku života, u chlapcov o niečo neskôr, okolo 12. roku. Avšak, u niektorých detí sa môže objaviť predčasná puberta, čo znamená urýchlenie detského vývoja dospievania (t. j. vývoj pohlavných znakov) − u dievčat pred 8. rokom a u chlapcov pred 9. rokom. S prejavmi puberty sa pediatri stretávajú pomerne často − dôležité je, aby tento fyziologický stav dokázali rozpoznať od stavov hraničných či priamo patologických. V niektorých prípadoch totiž môže predčasná puberta byť príčinou iného závažného ochorenia.

V období dospievania dochádza k prudkému telesnému rastu, kedy ratolesť vyrastie o cca 9 až 12 cm za rok. Tento rast prináša veľké nároky na potrebu živín. Častý je nedostatok vápnika, horčíka, selénu, železa, jódu, vitamínov C, A a B2. Pre toto obdobie je príznačné telesné dospievanie, ktoré pre dospievajúce dieťa predstavuje významnú zmenu a môže pre neho znamenať na úrovni subjektívneho prežívania záťaž. Zmena tela môže viesť k strate sebaistoty. V dospievaní je normálne zaujať vlastným vzhľadom. Veľmi často sa stretávame s tým, že dospievajúci skúma svoje telo. Dievčatá sledujú veľkosť svojich pŕs, pozadia a stehien. Chlapci rast svalov a svoje mužské pýchy.

Dieťa trávi veľa času v kúpeľni pred zrkadlom a skúma, koľko má pieh, kde má „prebytok" a kde mu čo chýba, akú farbu trička alebo šiat si má vziať na seba, ako zakryť všetky nedokonalosti. Hormonálna "búrka" v tomto období môže pôsobiť aj na pokožku − až u 80 % dospievajúcich sa v tomto období objavuje akné. Pleť je mastná, pupienky sa objavujú nielen na tvári, ale aj rukách, nohách či chrbte. Póry pokožky sú rozšírené, objavujú sa v nich aj komedóny (čierne bodky). Úplne najzásadnejšou a najviditeľnejšou zmenou fyzického stavu dospievajúceho jedinca je, že dozrievajú pohlavné orgány a začína rásť ochlpenie. Je to čas, kedy začína produkcia pohlavných hormónov. U dievčat dochádza nielen k vývoju pohlavných orgánov, ale aj k celkovému zaobľovaniu tela do ženských tvarov, rastu pŕs a prichádza prvá menštruácia. U chlapcov dochádza k rastu svalov a k hlasovým zmenám - mutácii. Začína rast ochlpenia v oblasti miešku, v podpazuší a začínajú rásť tiež fúzy. So zvýraznením znakov, odlišujúcich obe pohlavia, dochádza aj k rozvoju sexuality.

tags: #co #dokaze #robit #9 #rocne #dieta

Populárne príspevky:

• poznanie zdravia bábätka
• Starostlivosť o dieťa s DMO
• akademická dráha Michala Tótha
• Prídavok na dieťa a sociálne štipendium
• Výber fľaše s lyžičkou