Rozvod manželstva alebo rozchod rodičov sú náročné životné situácie, ktoré si vyžadujú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Jednou z možností je zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Tento článok sa zameriava na podmienky a rôzne aspekty výlučnej starostlivosti o dieťa, ako aj na alternatívne formy starostlivosti.
Úprava rodičovských práv a povinností po rozvode
Po rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa súd v rozsudku upraví výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Súd určí, komu bude dieťa zverené do starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Jedným zo spôsobov zániku manželstva je zánik manželstva rozvodom. Pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti v zmysle ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov: „S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“ Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.
Pokiaľ je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, a to bez ohľadu na štádium tehotenstva, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov nemá nenarodené dieťa spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18 rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Čo je výlučná osobná starostlivosť rodiča?
„Dieťa bolo zverené mne, takže o ňom rozhodujem len ja!“ Je to naozaj tak? Kto rozhoduje o dieťati, ktoré bolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov? Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať.
Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“
Rozhodovanie o dieťati pri výlučnej starostlivosti
Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd.
Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého: Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Takže, či je dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, alebo nie, stále o dieťati môžu rozhodovať obaja rodičia. V bežných veciach každý sám a v podstatných sa musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh súd.
Zastupovanie a správa majetku dieťaťa
Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom (ak súd nerozhodne inak). Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok. O tom, že je rodič vylúčený zo zastupovania, či správy majetku, alebo celkovo rodičovských práv a povinností môže rozhodnúť len súd. Nie rodič, ktorému dieťa bolo zverené do výlučnej starostlivosti.
Faktory ovplyvňujúce rozhodovanie súdu
Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti súd berie do úvahy viacero faktorov, najmä záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu. Súd zohľadňuje citové väzby dieťaťa k obom rodičom, súrodencom a ďalším blízkym osobám.
Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Pre rozhodnutie v otázke zverenia do osobnej starostlivosti teda súd vychádza najmä z kritérií, ktorými sú záujem dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia.
Striedavá osobná starostlivosť
Do slovenského právneho poriadku bol zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s ňou nesúhlasí. Pri rozhodovaní súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Striedavá starostlivosť nie je prostriedkom na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Spoločná osobná starostlivosť
Od 1.1.2023 je možná aj spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že súd nezasahuje do toho, v akej miere a v akých časových úsekoch sa budú rodičia starať o dieťa. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súd môže autoritatívne rozhodnutie nahradiť dohodou rodičov. Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva.
Náhradná osobná starostlivosť
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Náhradnou starostlivosťou treba rozumieť dočasné umiestnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby ako rodiča v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Základnými a nevyhnutnými predpokladmi náhradnej starostlivosti teda vždy sú dočasnosť a absencia riadnej osobnej starostlivosti zo strany rodičov dieťaťa. Len v prípade ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa, prichádza do úvahy zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby.
Osobou, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Právne zastupovanie a mediácia
Vždy odporúčame osloviť oboch - advokáta aj mediátora. Ich úlohy a postavenie sa značne líši a z povahy ich postavenia sa nemôžu suplovať. Advokát je právnym poradcom a zástupcom jedného z rodičov, pričom má povinnosť presadzovať jeho záujmy a práva. Naproti tomu mediátor je nezávislá a nestranná osoba, ktorá má oboch rodičov viesť k zmierlivému riešeniu a k dohode. Je nevyhnutné zdôrazniť, že na žiadnom súde nepôsobí mediátor (s výnimkou probačných a mediačných úradníkov v trestných veciach). Niekoľko rokov ale na vybraných poručených súdoch funguje tzv. koordinátor, ktorý je vyšším súdnym úradníkom a zamestnancom súdu. Jeho základnou úlohou by mala byť edukácia rodičov v rámci možností dosiahnutia rodičovskej dohody, prípadne môže rodičom s dohodou priamo pomôcť.
Ak sa partneri dohodnúť nedokážu alebo vznikajú medzi nimi konflikty, hádky, prekážajú jeden druhému v kontakte s deťmi, či pristupujú k otázkam starostlivosti o deti nezodpovedne, a tým sú ohrozené záujmy detí, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie. Rodičovskú dohodu Zákon o rodine vždy uprednostňuje. Rozdiel medzi rodičovskou dohodou a súdnym určením je najmä ten, že podmienky dohody si vyrokujú sami rodičia medzi sebou, prípade s odbornou pomocou a nemusia podávať ani návrh na súd (s výnimkou rozvodového konania), ak túto dohodu budú dodržiavať. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť.
Právo otca na dieťa
Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery otca, tak na dieťa máte rovnaké právo ako matka. Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Často sa otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať. Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo. Ak by súd rozhodoval v minulosti o tom, že dieťa bude zverené matke, potom zverenie dieťaťa do opatery otca rozhodnutím súdu by bolo možné iba v prípade, ak by bola zmena pomerov podstatná. Súd vtedy zisťuje aj stanovisko matky. To, či súd zverí dieťa otcovi alebo matke závisí od množstva okolností, ktoré existovali aj pred samotným rozhodovaním súdu a v jeho čase. Zverenie dieťaťa do opatery otca nie je zasa až také jednoduché a často sa na Slovensku stretávame s tým, že dieťa je skôr zverené matke ako otcovi. Pramení to z histórie na Slovensku.
Praktické aspekty a elektronická komunikácia
Mimoriadna situácia a ochrana zdravia vyžaduje, aby sme sa všetci správali rozumne a obmedzili osobný kontakt na nevyhnutné minimum. Osobné stretnutie s advokátom môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia. Potrebujete právne zastúpenie na súde? Vaše zastúpenie viem prevziať tiež bez toho aby sme sa osobne stretli. Z pohodlia domova mi viete udeliť plnú moc aj doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme. Nemusíte chodiť na poštu. Elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Príprava zmlúv a iných právnych dokumentov. Potrebujete vypracovať zmluvu? Naša advokátska kancelária poskytuje komplexné právne služby v oblasti rodinného práva pri zastupovaní v konaní o zverenie mal. Podrobné zistenie a zhodnotenie skutkového stavu najmä posúdenie dôvodnosti náhradnej osobnej starostlivosti o mal. Vypracovanie a podanie návrhu na súd vrátane potrebných príloh. Zastupovanie v konaní pred súdom až do právoplatného skončenia veci.
Najlepší záujem dieťaťa ako kľúčové kritérium
Pri rozhodovaní súdu o forme osobnej starostlivosti je vždy podstatný najlepší záujem dieťaťa, ktorý má byť medzi inými záujmami zvažovaný na prvom mieste a má mu byť daný väčší význam než iným záujmom, viac-menej nemusí mať za všetkých okolností absolútnu prioritu. Rozhodovanie tretích osôb o najlepšom záujme dieťaťa vychádza z uspokojenia základných potrieb dieťaťa (výživa, bývanie), jeho rozvoja, názorov a priania dieťaťa, totožnosti dieťaťa, citového spojenia, jeho zdravia, bezpečia, ochrany, zaopatrenia, starostlivosti, súdržnosti rodiny, trvalosti domova, väzieb dieťaťa na kamarátov, zo školských vzťahov, rizík náhradnej starostlivosti, kultúrneho pozadia či náboženskej viery. Samotné rozhodnutie potom musí sledovať cieľ stabilného a nie prechodného riešenia, ktoré sleduje skutočne dlhodobé záujmy dieťaťa.
Všetky 3 formy osobnej starostlivosti o dieťa sú rovnocenné. Rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa. Spoločná starostlivosť oboch rodičov môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako ostatné dve formy starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi. Vládny návrh zákona má za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a rozchode, t. j. vytvoriť novú formu starostlivosti, ktorá môže byť v tomto smere pre konkrétne dieťa najvhodnejšia. V zmysle zákona o rodine sa výkon rodičovských práv má vykonávať v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a tejto požiadavke musí byť podriadené rozhodovanie súdu o forme osobnej starostlivosti.
Záverečná poznámka k starostlivosti o dieťa: Starostlivosť o maloleté deti je iba jednou zo 4 súčastí alebo aspektov rodičovských práv a povinností. V rodičovskej dohode či v rozhodnutí súdu vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo v rozsudku o rozvode by mali byť upravené 4 základné aspekty výkonu tzv. rodičovských práv a povinností: 1. Osobná starostlivosť o dieťa, 2. Zastupovanie dieťaťa, 3. Správa majetku dieťaťa, 4. Výživa dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a ich postavenie je rovnocenné. Dnes už súdy zverujú maloleté deti i do starostlivosti otcov a povinnosť hradiť výživné k rukám otca môžu určiť podľa okolností aj matkám. Doba sa mení, aj otcovia chodia na materskú či rodičovskú dovolenku. Súdy vykonávajú dokazovanie, posudzujú okolnosti a rozhodujú tak, aby to bolo hlavne v najlepšom záujme dieťaťa.
tags: #co #je #vyhradna #starostlivost #o #dieta