Očkovanie detí do 10 týždňov: Kedy začať a ktoré choroby chránia? Zistite všetko!

Očkovanie detí je téma, ktorá vyvoláva množstvo otázok, obáv a diskusií medzi rodičmi, lekármi a odborníkmi. Vyznať sa v očkovacom kalendári nebýva pre rodičov jednoduché. Tento článok sa zaoberá problematikou očkovania detí, skúma jeho význam a poskytuje komplexný pohľad na túto dôležitú súčasť zdravotnej starostlivosti.

Úvod do problematiky očkovania detí

Očkovanie je proces, pri ktorom sa do tela dieťaťa vpraví oslabený alebo usmrtený pôvodca ochorenia (vírus alebo baktéria), alebo jeho časť, aby sa v tele vytvorila imunitná odpoveď a dieťa si vytvorilo protilátky. Cieľom je chrániť dieťa pred závažnými infekčnými ochoreniami, ktoré môžu mať vážne zdravotné následky, alebo dokonca viesť k úmrtiu. Na Slovensku je očkovanie detí povinné a riadi sa očkovacím kalendárom. Základné očkovanie detí by malo byť ukončené do dovŕšenia roka a pol. Nie je ničím ojedinelým, ak vám lekár očkovanie posunie z dôvodu choroby. V tomto období by malo vaše dieťa absolvovať očkovanie tromi typmi vakcín: hexavalentnou, pneumokokovou a MMR vakcínou. Hexavalentnou a pneumokokovou vakcínou sa môže očkovať súčasne, teda pri jednej návšteve pediatra, alebo sa dá toto očkovanie rozdeliť. V prvom roku sa nimi očkuje celkom trikrát.

Rozdelenie očkovania: Povinné a odporúčané

Je potrebné rozlišovať medzi povinným očkovaním, ktoré je plne hradené zo zdravotného poistenia a nepovinným, na ktoré si dopláca rodič. Povinné očkovanie na Slovensku je dlhodobo predmetom polemík a rozhodnutie, či dieťa zaočkovať alebo nie, je pre mnohých rodičov náročné. Cieľom očkovania je čo najúčinnejšie chrániť dieťa pred infekčnými chorobami. Očkovací kalendár presne definuje stratégiu očkovania od raného detstva až do vysokého veku. Slovenský systém očkovania patrí medzi špičkové v celosvetovom hodnotení s viac ako 98% zaočkovanosťou detskej populácie, elimináciou väčšiny detských infekčných ochorení a operatívnym doplňovaním nových, vysoko účinných očkovaní.

Očkovanie voči najdôležitejším infekčným ochoreniam je u nás zakotvené v zákone ako pravidelné povinné očkovanie a je v plnej výške hradené zo zdravotného poistenia. Dieťa má právo byť chránené pred infekčnými chorobami očkovaním, konštatuje sa v deklarácii UNICEF, a to znamená, že nikto, a rodičia predovšetkým, mu toto právo nemôže odoprieť. Okrem očkovania proti TBC, ktoré dieťa absolvuje počas prvých 6. týždňov života (ak ho absolvuje, keďže 1. januára 2012 vláda dospela k rozhodnutiu úplného zrušenia očkovania proti tuberkulóze), sa v dojčenskom období do 1. roka deti očkujú dvoma očkovacími látkami. Prvou je hexavalentná šesť zložková vakcína, ktorá ich chráni pred záškrtom, tetanom, čiernym kašľom, detskou obrnou a žltačke typu B - hepatitíde. Druhou je pneumokoková konjugovaná vakcína.

V rámci povinného očkovania proti pneumokokom majú rodičia na výber z 2 vakcín. 10-valentná vakcína chráni proti 10 typom pneumokoka a je bez doplatku.

*Od 1. januára 2020 sa na základe Imunologického prehľadu z roku 2018 menilo povinné pravidelné očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR). Po novom sa preočkovanie MMR vakcínou presunie z 11. roku do 5. roku života. Deti narodené od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2015 sa budú druhou dávkou MMR vakcíny očkovať v 11. roku života, tie neskôr narodené už v 5.

Je na dohode medzi detským lekárom a rodičom, ktoré z nasledujúcich odporúčaných očkovaní s dieťaťom absolvovať. Každé očkovanie má svoje špecifiká, preto sa o nich vždy poraďte so svojim pediatrom. Napríklad pri chrípke je potrebné absolvovať očkovanie každoročne pred chrípkovou sezónou, nakoľko sa každý rok vyvíja nová vakcína, a to v závislosti od toho, aké typy vírusov v danej sezóne cirkulujú vo svete. Ak sa rozhodnete pre očkovanie proti kiahňam, spýtajte sa detského lekára na možnosť zaočkovať dieťa v rámci MMR očkovania. Nemuselo by tak absolvovať dve očkovania (MMR a proti kiahňam), ale by bolo pichnuté len raz tzv.

Očkovacie látky môžu vyrábať rôzni výrobcovia, preto sa pripravte aj na to, že vám dá lekár pravdepodobne na výber medzi viacerými vakcínami. Rozdiel medzi nimi môže byť nielen v cene, ale aj v počte dávok (koľkokrát sa očkuje vakcínou), či v šírke ochrany (napr. očkovanie je potrebné ukončiť do 24, resp. Pokiaľ sa rozhodnete pre niektoré z odporúčaných očkovaní, skúste sa informovať vo svojej zdravotnej poisťovni na možnosť preplatenia očkovacej látky.

Riziká a dôsledky neočkovania

Neozaočkovanie dieťaťa, najmä v prvých mesiacoch života, predstavuje určité riziká. Imunitný systém novorodenca a dojčaťa ešte nie je plne vyvinutý a dieťa je tak zraniteľnejšie voči infekciám. Maličké deti sú najbezbrannejšie a najviac ohrozené. Ich obranný systém ešte nie je vyvinutý a vzhľadom na vek sa ešte nemali možnosť stretnúť s infekčnými chorobami a vybudovať si voči nim imunitu. Ani protilátky, ktoré malé dieťa získa od matky, ani dojčenie mu nedokážu poskytnúť dostatočnú a dlhodobú ochranu pred nákazou infekčnými chorobami. A preto je dôležité, aby sa deti očkovali ešte predtým, ako by mohli prísť do styku s nákazou, čo najskôr po narodení, v prvých mesiacoch života. Väčšinou očkovanie znášajú veľmi dobre a ich ochrana je takmer stopercentná. Navyše, dnešné vakcíny zaťažujú ich organizmus oveľa menej ako v minulosti.

Ak sa dieťa nezaočkuje včas, hrozí mu vyššie riziko nákazy závažnými ochoreniami, proti ktorým sa očkuje, ako sú osýpky, mumps, rubeola, čierny kašeľ, tetanus, detská obrna a iné. Tieto ochorenia môžu mať vážne komplikácie, ako sú zápal pľúc, zápal mozgu, hluchota, poškodenie nervového systému, alebo dokonca smrť.

Osýpky (morbilli) sú vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje malými vyrážkami po celom tele. Medzi ďalšie príznaky nákazy patrí horúčka, nádcha, kašeľ a dieťa má uplakaný výraz tváre. Asi 1 z 10 detí s osýpkami dostane zápal stredného ucha a 1 z 20 zápal pľúc. Jedno z 1000 detí s osýpkami prekoná zápal mozgu a približne rovnaký počet na toto ochorenie zomrie. Zatiaľ čo na Slovensku sa osýpky vďaka očkovaniu nevyskytujú, vo svete ešte aj v dnešnej dobe na ne zomiera každoročne viac ako pol milióna detí do veku do 5 rokov. U tehotných žien môžu osýpky ohroziť plod alebo vyvolať predčasný pôrod. Osýpky sa šíria vzdušnou cestou dychom, kašľom a kýchaním.

Príušnice (mumps, parotitída) je ochorenie taktiež spôsobované vírusom. Najznámejším prejavom je zápal slinných žliaz. Chorému opuchnú líca, príušná sánková oblasť a časť krku. Opuch trvá zvyčajne týždeň. Je spojený s horúčkou a s bolesťami hlavy. Zvyčajne máva mierny priebeh, ale u jedného z 10 detí má za následok zápal mozgových blán a môže spôsobiť aj zápal podžalúdkovej žľazy a pohlavných žliaz u chlapcov. Zriedkavo sa vyskytne aj zápal mozgu. Následkom mumpsu môže byť hluchota.

Ružienka (rubeola) je mierne ochorenie, ktoré opäť spôsobuje vírus. Príznakom je o málo zvýšená teplota, vyrážky na tvári a krku, zdurenie lymfatických uzlín v zadnej časti krku. Ružienka sa šíri vzduchom, vydychovaním, kýchaním a kašľom od chorých osôb. Samotné ochorenie nie je závažné, predstavuje však veľké nebezpečenstvo pre tehotné ženy a ich nenarodené deti. Ak dostane žena ružienku v skorom období tehotenstva, tak je až 80% pravdepodobnosť, že jej dieťa sa narodí slepé alebo hluché, s poškodením mozgu, s vrodenou srdcovou chybou, alebo že bude duševne postihnuté.

Na Slovensku sa očkuje vakcínou MMR, ktorá obsahuje tri zložky: očkovaciu látku proti osýpkam (morbilli), príušniciam (mumps) a ružienke (rubeola). Všetky zložky vakcíny dostáva dieťa v jednom vpichu. MMR je živá vakcína, obsahuje vírusy osýpok, príušníc a ružienky, ktoré sú oslabené, a teda nespôsobujú ochorenie. Prevažná väčšina detí, viac ako 95 %, po očkovaní získava imunitu, ktorá ich chráni celý život. Očkuje sa dvoma dávkami vakcíny. Prvá sa podáva v 15. mesiaci života a druhá v 5. roku života (pre deti narodené od 1.1.2020).

V rámci bývalého Československa sa samostatne proti osýpkam začalo očkovať už v roku 1969 a kombinovaná vakcína proti osýpkam a príušniciam sa používala od roku 1987.

Názory odborníkov na neočkovanie a riziká

Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre deti a dorast MUDr. Elena Prokopová upozorňuje, že situácia sa mení a vírusy sa šíria hlavne v nezaočkovanej populácii. Má obavy pred jeseňou, pretože najzraniteľnejšou skupinou budú mladšie nezaočkované deti. Imunológ a alergológ, profesor Miloš Jeseňák, vyvracia fámu, že väčšina detí má asymptomatický priebeh kovidu. Upozorňuje, že hoci sa deti nedostávajú tak často s kovidom do nemocnice, hrozí im postkovidový zápalový syndróm, ktorý ich môže postihnúť o pár týždňov po prekonaní ochorenia. Detská neurologička, docentka Miriam Kolníková, dodáva, že aj keď dieťa prekoná kovid s nezávažnými príznakmi, po latentnom období sa v jeho tele môže spustiť autoimunitná reakcia.

Epidemiologička Zuzana Krištúfková poukazuje na vážne prípady neočkovaných detí: „Ja sa pýtam či, berie zodpovednosť za toto dieťa ten, kto šíri, že sa deti nemajú dať očkovať.“ Spomína prípad päť a pol ročného chlapčeka s pneumokokovým zápalom mozgových blán, ktorý po hospitalizácii a siedmich operáciách zostal s hydrocefalom a ochrnutím všetkých štyroch končatín. Na rozdiel od svojich troch starších súrodencov ho rodičia totiž nedali zaočkovať. Vo svojom veku mal mať pritom už dve dávky vakcíny proti pneumokokom. Vlani ochorelo štvorročné dieťa z Michaloviec na tetanus. Matka ho našla stuhnuté a v kŕčoch na posteli. Stav sa mu po liečbe v nemocnici upravil, ale muselo si svoje pretrpieť. Ani ono nebolo očkované. „Ak ste niekedy mali kŕč v nohe, tak v takom kŕči máte celé telo. Tetanus je strašné ochorenie,“ skonštatuje Krištúfková. Uplynulý rok matka 8-mesačného chlapčeka z Bratislavy na vlastnej koži zistila, čo znamená ochorenie hemofilný zápal mozgových blán. Jej dieťa ležalo 31 dní v nemocnici, ochorenie malo komplikovaný priebeh. O tom, čo si matka prežila, napísala aj na internetový portál Modrý koník, kde predtým trávila čas. To, že nedala zaočkovať svoje dieťa, označila za chybu.

Očkovanie pomáha chrániť spoločnosť, napriek tomu je pre mnohých strašiakom. Jedným z najčastejších tvrdení je, že očkovanie spôsobuje autizmus. Aj napriek viacerým štúdiám, ktoré potvrdili, že to tak nie je, si táto informácia žije ďalej. A pribúdajú aj ďalšie teórie. Krištúfková hovorí, že keď sa vyvráti jedno tvrdenie odporcov očkovania, vždy prídu s novým. Tento boj sa podľa nej nedá vyhrať, ale netreba sa vzdávať.

Niektorí lekári nie sú jednotní v názore na očkovanie. Krištúfková to vysvetľuje tým, že nie každý lekár rozumie očkovaniu, sú špecialisti na inú oblasť. „Niektorí, ak o očkovaní veľa nevedia, očkovanie neodporúčajú, obávajú sa nežiaducich reakcií,“ hovorí epidemiologička.

Práve obavy z nežiaducich účinkov sú častým dôvodom váhania rodičov. Je pravda, že vakcíny môžu mať nežiaduce účinky, ale väčšina z nich je mierna a prechodná, ako sú horúčka, bolesť v mieste vpichu, alebo podráždenosť. Závažné nežiaduce účinky sú veľmi zriedkavé. Riziko, že dieťa dostane závažné komplikácie z ochorenia, proti ktorému sa očkuje, je oveľa vyššie ako riziko závažných nežiaducich účinkov vakcíny.

Vlani bolo Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv zo strany lekárov, farmafiriem aj pacientov nahlásených 109 nežiaducich účinkov vakcín, čo je asi 6 percent zo všetkých hlásení o nežiaducich účinkoch. Z toho 46 hlásení vyhodnotil úrad ako nezávažné, 63 ako závažné. To ale neznamená, že spôsobili trvalé zdravotné následky.

Alternatívne pohľady a individuálny prístup

Napriek všeobecnému konsenzu v medicínskej komunite, existujú aj alternatívne názory na očkovanie. Niektorí rodičia sa obávajú možných nežiaducich účinkov vakcín, ako sú alergické reakcie, neurologické problémy, alebo autoimunitné ochorenia. Tieto obavy často vychádzajú z osobných skúseností, príbehov z internetu, alebo z informácií od neoverených zdrojov.

Niektorí rodičia preferujú individuálny prístup k očkovaniu, ktorý zohľadňuje zdravotný stav dieťaťa, jeho genetickú predispozíciu, a životný štýl. Chcú sa rozhodovať o očkovaní na základe informácií od lekárov, ktorí sú otvorení diskusii a rešpektujú ich obavy.

Rodičia, ktorí majú obavy z očkovania, môžu hľadať alternatívne možnosti a prístupy, ako posilniť imunitný systém dieťaťa a chrániť ho pred ochoreniami. Medzi tieto možnosti patrí:

Dojčenie: Materské mlieko obsahuje protilátky a imunitné faktory, ktoré pomáhajú chrániť dieťa pred infekciami.
Zdravá strava: Vyvážená strava bohatá na vitamíny, minerály a antioxidanty posilňuje imunitný systém.
Pobyt na čerstvom vzduchu: Pravidelný pobyt na čerstvom vzduchu a slnku pomáha telu produkovať vitamín D, ktorý je dôležitý pre imunitu.
Homeopatia: Niektorí rodičia sa spoliehajú na homeopatické lieky na posilnenie imunity a prevenciu ochorení.
Alternatívne medicínske postupy: Existujú rôzne alternatívne medicínske postupy, ako sú akupunktúra, fytoterapia, alebo aromaterapia, ktoré môžu pomôcť posilniť imunitný systém.

Je dôležité si uvedomiť, že tieto alternatívne možnosti a prístupy nenahrádzajú očkovanie a nemusia byť dostatočne účinné na ochranu dieťaťa pred závažnými ochoreniami. Pred rozhodnutím o alternatívnom prístupe je potrebné poradiť sa s lekárom.

Očkovanie nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim imunitu. Záleží od mnohých aspektov, ako napríklad: prirodzený alebo cisársky pôrod, vývoj črevnej mikroflóry (kde je základ imunity), životný štýl matky aj dieťaťa (strava, pohyb, vystavenie chemikáliám v jedle, kozmetike, čistiacich prostriedkoch, výparom z farieb, nábytku, kobercov), kvalita vody, kvalita vzduchu a tiež psychika. Ak dieťa vyrastá v prostredí napätia, necíti sa bezpečne, rodičia sa hádajú alebo sa inak trápia a nie sú psychicky v pohode, dieťa toto napätie zrkadlí tým, že samo ochorie, pretože psychosomatika nie je žiadny výmysel.

Právne dôsledky odmietnutia očkovania a postup RÚVZ

Na Slovensku je očkovanie detí povinné a odmietnutie očkovania má právne dôsledky. Podľa zákona o ochrane verejného zdravia môže Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) uložiť rodičom pokutu za nesplnenie povinnosti podrobiť dieťa povinnému očkovaniu. Výška pokuty sa môže pohybovať až do výšky niekoľko stoviek eur. Rodičom, ktorí sa s dieťaťom nedostavia na povinné očkovanie, hrozí napriek všetkému bloková pokuta do výšky 99 eur, alebo až do 331 eur. Ak však rozhodnutie o udelení pokuty nenadobudne právoplatnosť do dvoch rokov od priestupku (odmietnutia očkovania), tak je premlčané a nehrozí nijaký postih.

Ak rodičia odmietnu očkovanie, lekár je povinný túto skutočnosť nahlásiť RÚVZ. RÚVZ následne predvolá rodičov na pohovor, kde sa snaží zistiť dôvody odmietnutia očkovania a vysvetliť im riziká a dôsledky tohto rozhodnutia.

Možnosti odkladu očkovania a príprava naň

V niektorých prípadoch je možné očkovanie odložiť, ak má dieťa zdravotné problémy, ktoré predstavujú kontraindikáciu očkovania. Kontraindikáciu musí potvrdiť lekár. Po odznení zdravotných problémov je potrebné očkovanie dohodnúť s lekárom.

Pediater MUDr. Andrej Čižmár vysvetľuje, že nezhoršujúce sa nachladnutie alebo nádcha bez zvýšenej teploty nie sú kontraindikáciou akéhokoľvek očkovania. Pri žalúdočných alebo črevných problémoch alebo pri obavách zákonného zástupcu možno očkovanie odložiť do siedmich dní. Ak sa zdravotný stav nezhorší, môže sa pokojne zaočkovať. Týždennú prestávku odporúča aj po prekonaní vážnejšieho ochorenia, s tým, že týždeň sa počíta od vymiznutia príznakov alebo od ukončenia podávania antibiotík. Lekár by pred samotným očkovaním mal dieťaťu zmerať teplotu. Ak je dieťa choré, má horúčku, prípadne potvrdenú diagnózu pediatrom, treba termín u lekára zmeniť.

Mladým mamičkám, ktoré majú pred prvým - a možno aj pred každým ďalším - očkovaním strach, sa nemožno čudovať. Reakcie organizmu bábätka ešte nepoznajú a pri starostlivosti o svoje dieťa nechcú nič pokaziť. Pediater Andrej Čižmár odporúča test bezpečnosti očkovania (TREC/KREC), ktorý pomôže identifikovať prípadné problémy imunitného systému dieťaťa po očkovaní živými vakcínami. Test, ktorý treba absolvovať do prvého očkovania, môžu poistenci Dôvery získať so zľavou. Budete si tak vedieť lepšie prispôsobiť očkovací kalendár aj celkovú starostlivosť o bábätko. „Je vysoko pravdepodobné, že sa toto vyšetrenie v blízkej budúcnosti stane súčasťou novorodeneckého skríningu - kvapka krvi z päty na filtračný papier ešte v pôrodnici,“ dodáva lekár.

Mnohé mamičky sa snažia dieťa pred očkovaním pripraviť. V strachu pred tým, aby dieťa z vakcíny neochorelo, mu nasadia zvýšené dávky vitamínov. Podľa lekára to ale nie je potrebné. „Zvýšené podávanie vitamínov v období pred očkovaním neovplyvní reakciu detského organizmu na očkovanie, nemá preventívny význam,“ radí Čižmár. Dostatok ovocia a vitamíny však dieťatku rozhodne nepoškodia. Ak chcú mamy urobiť niečo navyše, mali by sa podľa pediatra zamerať na prípravu dieťaťa po psychickej stránke. „Psychická príprava na očkovanie je veľmi dôležitá. Dieťa možno pripravovať v domácom prostredí formou hry, na sociálnych sieťach sú dostupné videá ukážkového prístupu lekárov k očkovaniu. Pomáha aj lokálne znecitlivenie kože pred podaním očkovacej látky. S výberom pomôcok poradí lekár alebo lekárnik,“ radí lekár.

Pred očkovaním je dieťa vždy vyšetrené lekárom. Niekedy nie je očkované ani zdravé dieťa, napr. v prípade, ak je nám známe, že dieťa môže byť v inkubačnej dobe infekčného ochorenia. Pripravte dieťa na očkovanie tak, aby sa cítilo komfortne. Staršie deti informujte, čo sa bude diať. Kontrola nad situáciou by mohla zmierniť prípadné obavy dieťaťa. Pred očkovaním dajte dieťaťu najesť, aby nebolo hladné, ale zasa nemalo by byť ani prejedené. Dojčené deti nadojčite. Aj v ordinácii lekára sa s dieťaťom /na dieťarozprávajte, keď je dieťa malé alebo aj keď je väčšie a vyžaduje to, držte ho v náručí. Po očkovaní počkajte cca 15 - 30 minút v čakárni kvôli prípadným neprimeraným reakciám. Po očkovaní sa dajte pozor na zvýšenú telesnú aktivitu dieťaťa - vyhnite sa jej. 24 hodín po očkovaní by ste s dieťaťom nemali absolvovať dlhšie cesty.

Nezabudnite, že po očkovaní proti mumpsu, ružienke, osýpkam (MMR) v 15. mesiacoch veku dieťaťa, môže nastať reakcia na očkovanie až po uplynutí 8 až 10 dní. Tomu prispôsobte prípadné plány na cesty. V deň očkovania a deň po očkovaní sa neodporúča absolvovať rehabilitačné cvičenie, ani plávanie.

Existuje niekoľko situácií, kedy je na mieste uvažovať o odložení očkovania. Vždy sa poraďte s pediatrom o vhodnosti očkovania v danom termíne a pamätajte, že aj v očkovacom kalendári je uvádzaný nejaký časový rozsah, kedy by dieťa malo byť zaočkované.

Medzi situácie, kedy je vhodné zvážiť odklad očkovania, patria:

Dieťa zle spalo, správa sa neprimerane, je nepokojné a podráždené.
Dieťa je prechladnuté.
V posledných troch dňoch pricestovalo zo vzdialenej oblasti, napr. z exotických krajín alebo absolvovalo dlhú cestu autom, či lietadlom.
Bolo v kontakte s niekým chorým na infekčnú chorobu alebo krátko pred očkovaním prekonalo infekčnú chorobu (chrípka, zápal stredného ucha).
Dieťa malo reakcie na predchádzajúce vakcíny - môžu zahŕňať žihľavku, ťažkosti s dýchaním, pokles krvného tlaku. Ale aj ďalšie závažné reakcie ako je vysoká horúčka, bolesti hlavy, zmätenosť.
Ak vaše dieťa užíva vysoké dávky kortikoidov (ktoré potláčajú hyperaktívnu imunitnú reakciu), malo by sa vyhnúť živým vírusovým vakcínam, rotavírusu, osýpkam, mumpsu, rubeole, ovčím kiahňam. Takéto očkovanie je možné urobiť až za pár týždňov potom, čo prestane užívať steroidy. Tieto lieky môžu znížiť aktivitu imunitných buniek, ktoré bojujú proti vírusovým infekciám.
Deti s oslabeným imunitným systémom, napr.