Obdobie po narodení dieťaťa je príznačné mnohými zmenami, ktoré sú pre dieťa veľmi dôležité a priam žiadúce z oboch strán. Adaptačný proces je pre dieťa nevyhnutný, pretože si musí zvyknúť nielen na prostredie, ale aj na svoje okolie. Predovšetkým jeho imunita čelí mnohým skúškam, aby dokázala pracovať tak, ako by mala. Budovanie imunity dieťaťa je dôležité rovnako, ako mu vytvoriť konkrétny režim, keďže novorodenecké obdobie predstavuje čas, kedy sa dieťa musí prispôsobovať novému „svetu“ a vonkajším vplyvom. V jednoduchosti povedané, aby zdravo rástlo.
Musí sa nastaviť na konkrétny režim, zvyknúť si na hlasy svojich najbližších, na určité spôsoby zaobchádzania a mnohé iné novosti. Značnú mieru má aj budovanie imunity v tomto období. Je v prvom rade veľmi dôležité dbať na prísun potrebných látok pre novorodenca, ktoré sú prioritne obsiahnuté v materskom mlieku. Tam sa nachádza všetko to, čo dieťa potrebuje, nielen na správnu obranyschopnosť, na silnú imunitu, ale aj na to, aby sa vyvíjalo a naberalo na váhe a centimetroch. Prvé týždne, či dokonca mesiace, môže rodičov počas vývoja ich novorodenca prekvapiť ozaj čokoľvek. Reč je o bolestiach bruška, o nočnom pravidelnom vstávaní k bábätku, o zarastených nechtíkoch, o neustálom srdcervúcom plači, ale aj o prvých tzv. chorobách dieťaťa. Náchylnosť detí na rôzne infekcie alebo choroby je obrovská.
Soor: Kvasinková infekcia ústnej dutiny
Jedným z častých ochorení v prvých mesiacoch býva tzv. žabka v ústach. Ak spozorujete v ústach bábätka biele fľaky, či už na podnebí alebo na jazyku, ide o kvasinkovú infekciu. Táto infekcia sa nazýva okrem spomínanej žabky aj soor alebo múčnivka. Soor je infekčné ochorenie, ktoré je spôsobené premnožením kvasiniek. Napadnutá je sliznica ústnej dutiny, a prejavuje sa najmä bielym povlakom na jazyku a na podnebí. Fľaky v ústach pripomínajú múku, namočenú do vody, preto vznikol aj názov múčnivka.
Ochorenie spôsobuje konkrétne kvasinka Candida albicans, ktorá sa bežne nachádza v črevnej mikroflóre, ale aj v ústach. Ak sa kvasinky premnožia, môžu spôsobiť zápal. Ochorenie sa objavuje okolo dvanásteho týždňa dojčiat a postihuje približne 5% až 15% z celkového počtu detí. Viac náchylné môžu byť predčasne narodené deti, ktoré majú nízku popôrodnú hmotnosť. Príčina vzniku u novorodencov býva kvôli nezrelosti ich imunitného systému. Tým, že plesne a prirodzená mikroflóra v dutine ústnej nie je v rovnováhe, môže jednoducho dôjsť k prevahe plesní, a to vedie k škodlivosti. Čím je dieťa staršie, o to je jeho imunitný systém rozvinutý, a tak klesá aj počet detských ochorení.
Infekcia sa môže preniesť už počas samotného pôrodu, a to prostredníctvom plodovej vody, ktorá prirodzene obsahuje určité množstvo kvasiniek. Alebo sa často prenáša pri dojčení, keď matku trápia zapálené bradavky. U matky sa ochorenie nemusí prejaviť napohľad nijako zvláštne, nie je badateľný na prsníkoch žiaden biely povlak. Sprievodným prejavom premnoženia kvasiniek môže byť u ženy najmä štipľavá bolesť počas dojčenia a bradavky môžu byť citlivejšie a aj začervenané. Ak sa potvrdí infekcia u dieťaťa, rovnako aj matka musí dodržiavať konkrétne postupy, aby sa preliečila spolu s bábätkom.
Príznaky a diagnostika sooru
Biely povlak, ktorý je viditeľný na jazyku a podnebí, pripomína na pohľad zrazené mlieko. Škvrny sú belavé, až mierne žlté. Tieto fľaky sa však nedajú mechanicky odstrániť. Oblasti, kde sa infekcia nachádza, môžu byť pre dieťa citlivé a boľavé. Tieto ťažkosti môžu spôsobiť aj lokálne krvácanie, odmietanie materského mlieka, ale aj samotnú mrzutosť bábätka. Soor dokáže identifikovať voľným okom už nejedna matka. Každý lekár potvrdí diagnózu vyšetrením pohľadom, čo je pri tomto type ochorenia jednoduché.
Existujú rôzne formy sooru:
- Ľahká forma: Infekčná choroba sa vyskytuje len lokálne, zväčša na jazyku, podnebí a lícnej sliznici.
- Ťažká forma: Ide o systémové ochorenie, teda premnoženie plesní a následné napadnutie orgánových systémov.
Liečba a prevencia sooru
Keďže je žabka infekčným, kvasinkovým ochorením, najlepšie stanoví liečbu pediater, alebo lekárnik. U novorodencov je veľmi komplikované akékoľvek potieranie podnebia a aplikácia určitých gélov je zložitá. Avšak soor sa lieči výhradne len lokálnymi prípravkami. Voľne dostupným antimykotikom je genciánová violeť (tzv. fialová vodička), ktorá sa odporúča používať aj novorodencom. Pomoc pri riešení takejto infekcie možno hľadať aj v homeopatickej liečbe, ale je potrebné poradiť sa s odborníkom. Liečba trvá približne štyri až sedem dní a býva spravidla nekomplikovaná. Avšak toto ochorenie sa aj po vyliečení môže často opätovne vyskytnúť. Aj napriek tomu, že žabka patrí medzi typické choroby dojčenského veku, je dôležité ju včas a najmä dôsledne riešiť, a to prostredníctvom antimykoticky pôsobiacich látok. Podstatné je dbať aj na zvýšenú hygienu a dodržiavať odporúčané preventívne opatrenia.
Po zistení a potvrdení infekcie je nutné v tom čase kŕmiť dieťa z fľašky, keďže môže dochádzať k opätovnému prenosu z dieťaťa na matku a naopak. Po každom použití treba fľašu spolu s cumľom dôkladne vyčistiť a vysterilizovať. Rovnako aj cumlíky a predmety, ktoré si dieťa počas hry vkladá do úst, je potrebné pravidelne umývať a čistiť. Zvlášť, ak dieťatku spadne cumlík na zem napríklad vonku na prechádzke alebo na ihrisku, je nutné s tým počítať a mať poruke fľašku s čistou vodou, ktorou ho opláchnete. Nie je správne cumlík oblizovať, prípadne dať dieťaťu neumytý, pretože my dospelí máme v ústach iné zloženie baktérií ako naši najmenší a hrozí riziko infekcie, ako aj vznik zubného kazu na mladých mliečnych zúbkoch. Matka by mala dbať na dostatočnú hygienu prsníkov.
Odporúča sa dodržiavanie protikvasinkovej diéty, ktorú definuje obmedzenie, respektíve vynechanie z jedálnička nasledovných potravín: cukor, sladké ovocie, biela múka, kofeín. Naopak je nutné zvýšiť príjem kyslomliečnych potravín, vnútorne užívať kokosový olej, ktorý má výrazný účinok pri liečbe kvasiniek a plesní. Odporúča sa užívať aj probiotiká, ktoré nastavia a obnovia črevnú flóru.
Vyrážky v okolí úst: Príčina a úľava
Ak má vaše bábätko vyrážky okolo úst, možno za to môže nadmerná tvorba slín alebo zvyšky mlieka po dojčení. Pomôže vám špeciálny gél na úľavu od podráždenia. S príchodom prvých zúbkov sa zvyšuje u detí slinenie. Okrem toho, že máme tendenciu neustále ich utierať, samotné sliny spôsobujú, že je pokožka v okolí úst viac podráždená. To má za následok vytváranie drobných vyrážok, ktoré môžu byť sprevádzané začervenaním. Podobným spôsobom sa vyrážky objavujú aj počas dojčenia z prsníka alebo kŕmenia z fľaše. Aj materské mlieko alebo jeho náhrada môžu, vďaka obsahu kyselín a cukrov, spôsobiť tvorenie drobných vyrážok.
V prvom rade nepoužívajte prípravky, ktoré sa nesmú prehĺtať. Aj keď je vyrážka len v okolí úst, stačí chvíľka nepozornosti a dieťatko sa oblíže. Prípravky na báze alkoholu pokožku ešte viac podráždia a samozrejme pália. Sliny alebo mliečko z kútikov úst nevytierajte šúchaním, ale jemným priložením mäkkej bavlnenej látky. Ideálnym spôsobom ako bojovať proti týmto prejavom je použiť gél na prerezávanie zúbkov. Stačí použiť skutočne malé množstvo na postihnuté miesta. Gél neobsahuje žiadne agresívne chemické zložky, je jemný k pokožke, upokojuje ju, chladí a lieči. MULTI - MAM BabyDent navyše príjemne chutí a neobsahuje cukor. Aby ste jeho účinok zvýšili, používajte ho vychladený. Stačí ho dať na pár hodín do chladničky (nie do mrazničky).
RANNÁ RUTINA 🇰🇷 starostlivosť o pleť pre bábätká, rozbalenie narodeninových darčekov 🧸 | Erna Limdaugh
Detská pokožka je citlivejšia a rovnako ako u dospelých je odrazom všetkého, čo sa v tele deje. Či sú to už vyrážky, alergické reakcie, začervenania alebo dobre známe „cestné lišaje“ po prvých nesmelých krokoch. Pri prvých kožných prejavoch netreba panikáriť. Pokiaľ vyrážky červenajú a napĺňajú sa tekutinou, budú to s najväčšou pravdepodobnosťou kiahne. V prípade, že vyrážky pretrvávajú, poraďte sa so svojim detským lekárom. Ak máte vážne podozrenie, že by mohlo skutočne ísť o kiahne, lekárovi zatelefonujte, aby ste nenakazili deti v čakárni.
Orálna fáza a objavovanie sveta ústami
Obdobie, keď malé deti skúmajú svet ústami, je bežnou súčasťou ich vývoja. Ústa sú vysoko citlivé a poskytujú deťom množstvo informácií o textúre, tvare a chuti predmetov. U dojčiat a batoliat je to bežný spôsob učenia sa. Vkladanie rúk do úst a satie pästičiek je prirodzená potreba dieťaťa a jeho spôsob poznávania sveta. Odborne sa tomuto obdobiu vo vývine dieťaťa hovorí „orálna fáza“. Trvá až do cca 1,5 roku života dieťaťa.
Každé malé dojčiatko príde do obdobia, kedy začne všetko, čo chytí, dávať do úst. Má to svoj význam. Ide o prirodzený vývin, ktorý je celkom bežný u väčšiny detí. Odborne sa jedná o tzv. orálnu fázu vývoja dieťatka, ktorá prichádza približne vo veku piatich mesiacov a trvá niekedy až do 1,5 roku jeho života. Bábätko všetko, čo chytí do ruky a má na dosah, vloží do úst a hryzie, cmúľa, oblizuje! Orálna fáza sa ešte umocňuje v období, keď bábätko začína loziť po štvornožky, prípadne chodiť a dostane sa skutočne všade. Mnohé mamičky si myslia, že to robí z dôvodu rastu zúbkov a svrbia ho ďasienka. Istý podiel pravdy na tom môže byť, avšak hlavný dôvod „cmúľacieho obdobia“ je, že hmat má dieťatko v tomto veku lepšie vyvinutý ako napríklad zrak či sluch. Ohmatávať sa tak snaží nielen rukami, ale aj pomocou jazyka, pier a ďasien. Týmto spôsobom spoznáva všetky predmety, s ktorými príde do kontaktu. Tak zisťuje, či je vec tvrdá, mäkká, studená alebo teplá, hladká alebo chlpatá.
Obvykle deti nejavia známky toho, že by sa im mali prerezávať zúbky skôr, než medzi 4. - 7. mesiacom. A prvý zub sa obvykle prereže okolo 6. mesiaca života dieťatka. Odborníci na detský vývin pripomínajú, že cmúľanie ručičiek môže byť včasným znakom toho, že bábätko je hladné. Zároveň však upozorňujú, že prejavy hladu zahŕňajú aj iné správanie, a to najmä oblizovanie pier, vrtenie sa, rozrušenie a plač. Povedali sme už, že satie pästičky v období medzi 2. a 3. mesiacom je úplne prirodzeným vývinovým znakom zdravého dieťaťa. Niekedy si bábätká môžu sať pästičku preto, že sú obmedzované v tom, ako dlho môžu ostať na prsníku. Ak si dieťa dáva pästičky do úst a vy ako rodičia tomu chcete zabrániť (ale je to prirodzená vývinová potreba, takže zabraňovanie nie je na mieste), neponúkajte dieťaťu cumeľ. Pokiaľ dieťa potrebuje sať, ponúknite mu radšej prsník. Ak si naozaj nie ste istí, či sa vaše dieťa dojčí dostatočne, skonzultujte vašu situáciu s pediatrom alebo laktačnou poradkyňou. Pre malé bábätko je satie prirodzeným spôsobom upokojovania sa. Najmenšie deti sa radi upokojujú satím na prsníku.
Avšak, ak trojročné dieťa neustále dáva všetko do úst, môže to byť pre rodičov znepokojujúce. Okrem prirodzeného poznávania sveta existujú aj ďalšie možné príčiny dávania vecí do úst:
- Stres alebo úzkosť: Dávanie vecí do úst môže byť pre dieťa spôsob, ako sa vyrovnať so stresom alebo úzkosťou. Je dôležité si všímať, v akých situáciách si dieťa nechty obhrýza alebo obtrháva kožu okolo nechtov. Najčastejším podkladom býva vnútorné napätie prameniace najčastejšie z konfliktov v materskej škole alebo zo zlých citových vzťahov v rodine.
- Napodobňovanie: Dieťa môže napodobňovať správanie iných detí alebo dospelých.
- Nedostatok živín: Aj keď je to menej časté, nedostatok niektorých živín môže viesť k neobvyklým chutiam a potrebe dávať veci do úst.
Súvisiace neurotické prejavy u detí
Okrem dávania predmetov do úst existujú aj ďalšie prejavy, ktoré môžu naznačovať vnútorné napätie alebo emocionálne problémy u detí. Je dôležité si ich všímať a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc.
Obhrýzanie nechtov
Tento jav sa najčastejšie vyskytuje v predškolskom veku, ale môže pretrvávať až do dospelosti. Obhrýzanie nechtov je vo svojej podstate ľahká neuróza, ktorá je vonkajším prejavom vnútorného napätia. Dieťa sa môže niečoho báť, prežívať nepríjemné situácie, alebo nemá uspokojenú potrebu istoty a bezpečia. V škole si dieťa obhrýza nechty často preto, lebo sa dostáva do stresu pri skúšaní, pri písaní písomiek alebo keď má konflikty so spolužiakmi. Okrem samotnej neurotickej podstaty tohto javu treba mať na pamäti aj to, že obhrýzanie nechtov zvyšuje riziko vzniku rôznych mikrobiálnych a vírusových infekcií či hnisavých pľuzgierov.
Cmúľanie palca alebo prstov na ruke
U malých bábätiek je satie palčekov veľmi prirodzené a bežné. Používajú ho na upokojenie, utíšenie. Niekedy si deti začnú cmúľať palce po ukončení dojčenia. V prvom roku života dieťaťa vyplýva cmúľanie palca alebo prstov z prirodzenej potreby sať, ale vo vyššom veku to môžete považovať za neurotický návyk. Osvojujú si ho väčšinou veľmi tiché deti ako náhradný podnet pri nedostatku inej stimulácie. U starších detí je cmúľanie palca vnímané ako zlozvyk alebo ako dôsledok nejakého problému - obvykle emocionálneho (strach, úzkosť). Niekedy si dieťa začne palec cmúľať v období, keď začne chodiť do škôlky. To môže byť spojené s ťažkým prežívaním odlúčenia od mamy a palček pôsobí ako upokojujúco. Cmúľanie môže niekedy ovplyvniť nesprávny rast chrupu.
Tiky u detí
Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. Ich prejavom môže byť hocijaký pohyb alebo zvuk, majú nutkavý ráz. Charakterizujú ich napríklad rýchle bezúčelné pohyby, žmurkanie, potrhávanie hlavou, trhavé pohyby končatinami, pokašliavanie a podobne. Základná príčina tikov zostáva neznáma.
Existujú rôzne typy tikových porúch:
- Chronická motorická alebo hlasová tiková porucha: Vyskytujú sa jednoduché i komplexné motorické i hlasové tiky (nie súčasne), priebeh je chronický, intenzita tikov sa nemení celé týždne či mesiace.
- Tourettov syndróm: Mnohopočetné väčšinou komplexné motorické i hlasové tiky, ktoré sa vyskytujú aspoň v niektorých obdobiach súčasne, majú premenlivú intenzitu, častý výskyt koprolálií (vyslovovanie urážlivých slov a viet), echolálií (opakovanie po druhých), echopraxií (kopírovanie konania inej osoby). Porucha začína obvykle v detstve okolo 7. roku života.
Stomatitída: Zápal ústnej sliznice
Rodičia poznajú 3 formy stomatitídy, no najčastejšou je práve bolestivá aftózna - respektíve herpetická. Aftózna stomatitída je veľmi nepríjemné, no pomerne časté ochorenie u detí. Vyslúžila sa ľudové pomenovanie slintačka alebo slintavka. Ide o zápal sliznice ústnej dutiny, ktorý sa môže prejavovať začervenaním a zdurením sliznice, bolestivosťou, tvorbou pľuzgierikov, áft až vredov (často na ďasnách, jazyku, lícnej časti sliznice, perách, podnebí a v hrdle).
Na rozdiel od iných foriem stomatitídy sú jej príčinou najčastejšie infekcie vírusového - herpetického pôvodu (HSV-1 herpes vírus - zvyčajne sa prejaví pri prvom stretnutí organizmu s týmto vírusom a väčšinou prebieha v detskom veku), prípadne aj baktérie, popálenie, mechanické poškodenie (poranenia úst). Na ochorení sa podieľajú často aj stres (nadmerný psychický či fyzický), deficit vitamínov (skupiny B, kyseliny listovej, C, železa, ale aj deficit spánku a zlé stravovanie, lieky). Slovenskom dnes hýbe aj situácia ohľadom slintačky a krívačky u zvierat a my vás chceme upozorniť, že aj keď sa stomatitída nazýva slintačkou, u ľudí nejde o to isté ochorenie.
Príznaky a priebeh stomatitídy
Ako opísala svoju skúsenosť mama Eva, aftózna, respektíve herpetická stomatitída sa prejavuje sprvu vysokou teplotou (do 39°C), ktorá môže byť jednorazová alebo trvať 1-2 dni, tiež únavou a nechutenstvom. Stane sa tak pred objavením prvých bolestivých pľuzgierikov či vriedkov, áft žltobielej, žltkastej až šedej farby vyčnievajúcich nad povrchom sliznice, so zapáleným, červeným okolím. Afty môžu praskať. Práve tie stoja za slintaním (výtokom slín), „zlým“ dychom, bolesťami v ústach a hrdle, ťažkosťami s prehĺtaním, a preto aj stratou apetítu a odmietania detí jesť či dokonca v horších prípadoch aj piť. Preto často hrozí, najmä u najmenších detí nebezpečná dehydratácia. S infekciou býva často spojené aj zdurenie lymfatických uzlín blízko miesta zápalu. Mnohé mamičky si kvôli podobným prejavom mýlia aftóznu stomatitídu s chrípkou alebo angínou (dokonca s koronavírusom). Keďže sa bežne ochorenie vyskytuje u dojčiat a batoliat (zrejme aj kvôli nezrelej imunite), dokáže vystrašiť každého rodiča a matku predovšetkým.
Inkubačná doba stomatitídy je približne 2-4 dni (objavenie prvých symptómov od nakazenia). Pľuzgieriky sa zvyčajne zahoja do 7-14 dní. Pozor, môže sa objavovať opakovane, ak má dieťa alebo dospelý zníženú imunitu alebo zjedia kritické potraviny (pikantné, kyslé, čokoláda, káva, orechy, syry - u každého je to individuálne, treba si vysledovať), vyvolať ju môže aj slnečné žiarenie, hormonálne zmeny.
Šírenie stomatitídy
Herpetická stomatitída je nákazlivé ochorenie. Šíri sa práve kvapôčkovou infekciou, kontaktnou - cez sliny nakazeného človeka, kýchaním, kontaktom s nakazenými rukami, hračkami, cumlíkmi či inými predmetmi, zdieľaním jedla a pitia, príboru, bozkami. Keďže sa väčšinou vyskytuje najmä u malých detí, môžu za ňou stáť aj nedostatočne vypestované hygienické návyky. Práve tie by sme naše deti mali začať od útleho veku, sú základom prevencie pred rôznymi ochoreniami.
Formy stomatitídy a ich liečba
O rôznych formách stomatitídy sme sa rozprávali aj s detskou lekárkou MUDr. Janou Snopkovou z detskej ambulancie v Košiciach. Tá nám poradila, ako sa jednotlivé typy stomatitídy riešia u nej v ambulancii. Liečba stomatitídy závisí od vyvolávajúcej príčiny:
- Katarálna stomatitída: Prejavuje sa opuchom a zápalom ďasien bez defektov. Býva väčšinou u detí pri prerezávaní zubov. Odporúčajú sa lokálne gély, eventuálne celkovo analgetiká na bolesť, ale len krátkodobo, plus chladiť.
- Plesňová stomatitída: Vzniká hlavne u malých detí, kedy pri pití mlieka pri nedostatočnej hygiene ústnej dutiny môže vzniknúť kvasinková infekcia, t.j. soor. Podávajú sa lokálne antimykotické roztoky, genciánová violeť sa už neodporúča. Taktiež je potrebné dezinfikovať cumle a prsné bradavky. U starších detí môže súvisieť s oslabenou imunitou a tráviacimi ochoreniami. Vhodné sú celkovo probiotiká.
- Herpetická stomatitída: Vzniká pri oslabenej imunite, vírusových ochoreniach, kontamináciou prostredníctvom rúk a predmetov. Je to bolestivé, nepríjemné ochorenie, lieči sa symptomaticky: dostatok tekutín, skôr kašovitá strava, vylúčiť kyslé potraviny. Celkovo sa odporúča B-komplex, lokálne dezinficienciá, lokálne prípravky s analgetickým účinkom. Z byliniek napríklad kamilka, šalvia. U malých detí je dôležitý príjem tekutín, hoc aj za pomoci striekačky. U starších detí je to jednoduchšie, vedia si už vytrieť vriedky, aj kloktať či vyplachovať ústočká.
Liečba stomatitídy a predchádzanie dehydratácii
Liečba stomatitídy, konkrétne herpetickej, je symptomatická, teda riešite u detí či seba príznaky, nie pôvodcu ochorenia. Teplotu môžete riešiť antipyretikami (podľa hmotnosti dieťaťa) a dieťaťu podávať vyššie dávky vitamínu B a C (po porade s lekárom či lekárkou). Dôležité je podávanie tekutín - teda ak vám dieťa odmieta jesť, je to v poriadku, pokiaľ dostatočne pije. Prísun tekutín zabezpečte aj v podobe slabého čaju bez citróna a cukru (kamilkový s upokojujúcim účinkom na postihnutú sliznicu), neperlivej minerálky, vylúčte ovocné šťavy. Môžete použiť aj striekačku alebo pre väčšie dieťa slamku na pitie. Ak je to nutné a hrozí dehydratácia, využiť môžete aj rehydratačné roztoky.
Ak dieťa prejaví záujem o jedlo, odporúča sa mäkká, kašovitá, tekutá strava (nie ostré kusy jedla, nie štipľavé ani kyslé jedlá), chladná (alebo izbovej teploty) a nedráždivá, napríklad rozmixovaný banán, zeleninové, zemiakové kaše, polievky vo forme mäsových, zeleninových vývarov s rozmixovaným mäskom aj zeleninou. Odporúča sa tiež využitie lokálnych antiseptických látok/gélov podľa odporúčania lekára či lekárky (napríklad Tantum verde, Glimbax, propolisová tinktúra, tinktúra z echinacey), cmúľacích pastiliek s cieľom dezinfikovať sliznicu v ústach, vyplachovanie úst napríklad kamilkovým odvarom. Lekári či lekárky napokon rozhodujú aj o antivirotikách, prípadne antibiotikách, ak nastane sekundárna bakteriálna infekcia.
Najnebezpečnejšia je dehydratácia. Aj pri najlepšom našom úmysle dieťaťu zabezpečiť dostatočný prísun tekutín sa nám to napokon nemusí podariť. Dehydratácia je jednou z obávaných komplikácií aj pri stomatitíde. Ak by nastala, je potrebné reagovať ihneď, preto si všímajte varovné príznaky u dieťaťa: nevoľnosť a bolesti hlavy, závrate, tmavožltý až hnedý moč, nie časté chodenie na záchod alebo úplné zastavenie močenia, suché plienky. Ďalej suché pery, jazyk, ústa či hrdlo, bledosť v tvári a kože, prepadnuté oči, únava, malátnosť, ospalosť. Niekedy pocit veľkého smädu. Žiadne slzy, keď deti plačú. Studené ruky a nohy, aj strata hmotnosti. Ak by sa objavili letargia, nezvyčajná ospalosť, horúčka by pretrvávala niekoľko dní, alebo by bolo dieťa zmätené, dezorientované, či sa podľa vás správa „čudne“, volajte pohotovosť. Ak by sa stomatitída opakovala, najlepšie je navštíviť opäť lekára či lekárku, ktorí zvážia ďalšie vyšetrenia, napríklad imunologické, alergické, hematologické, alebo rovno infektológa či infektologičku.
Všeobecné rady pre rodičov a prevencia
Odborníci sa zhodujú v tom, že základnou podstatou odstránenia problémov je to, aby dieťa malo v rodine pocit bezpečia a pochopenia pre svoje starosti. Rodina by mala byť tým miestom, kam sa dieťa môže vrátiť a bezpečne zdieľať svoje zážitky, poznanie, radosti a aj obavy. Rodičia by mali poznať možnosti a schopnosti svojich detí a svoje nároky prispôsobiť dieťaťu. Nezriedka sú za neurotickými problémami detí ich ambiciózni rodičia, ktorí preceňujú význam školských známok, úhľadného písma alebo prvenstiev v súťažiach. Aj rodič, ktorý sám trpí neurózou, môže byť problémom. Tým, že je sám často podráždený, prepracovaný, ľahko podľahne afektu - prenáša svoje psychické vypätie na celú rodinu.
Ako možno dieťaťu pomôcť pri orálnych návykoch a neurotických prejavoch
Vždy je dobré rôznym spôsobom zamestnať ruky tak, aby dieťa nemalo potrebu hrať sa s kožou okolo nechtov alebo si ich dávať do úst. Dieťa za obhrýzanie nechtov nekarhajte a nestrašte ho. Oveľa prospešnejšie je dieťa motivovať, pochváliť, keď si nechty neobhrýza. Ak to nepomáha, je dobré kontaktovať detského psychológa, s ktorým sa môžete komplexnejšie zamerať na to, čo tento problém zapríčiňuje. Ak je dieťa už staršie, je potrebné mu to stále pripomínať a vysvetľovať, ale bez posmievania a strašenia. V niektorých rodinách funguje systém odmeny - za niekoľko dní bez cmúľania palčeka dieťatko dostane ocenenie, malú oslavu, či drobnú hračku. Trávte s dieťaťom veľa času, hrajte sa, hovorte spolu. Veľa ho objímajte. Doprajte dieťaťu radosť z vecí, ktoré ho bavia.
Rady pre rodičov:
- Zabezpečte bezpečnosť: Uistite sa, že predmety, ktoré sú v dosahu dieťaťa, sú bezpečné a nehrozí riziko udusenia. Odstráňte malé predmety, ostré predmety a toxické látky. Dieťatko si dokáže do úst vopchať skutočne všetko, preto musíme byť veľmi obozretné, hlavne na malé, ostré, špicaté a iné nebezpečné tvrdé, či jedovaté predmety. Túžba po objavovaní a spoznávaní všetkého navôkol je veľmi silná a dieťatko si neuvedomuje, že predmety môžu byť špinavé a nebezpečné (hlavne po ich prehltnutí!). Čo je potrebné odstrániť z dosahu dieťaťa: Drobné predmety akéhokoľvek druhu: mince, vrchnáky z pier, fixiek, guličky, fazuľky, hrášky, špendlíky a pod. Malé jedlé predmety ako sú hrozienka, cukríky, oriešky, či pukaná kukurica. Kvety a črepníky, pretože listy niektorých kvetov môžu byť jedovaté. Predmety spojené s domácimi miláčikmi ako sú mačacie podstielky, miska so psími granulami, zvyšky jedál.
- Ponúknite alternatívy: Ponúknite dieťaťu bezpečné alternatívy na orálne skúmanie, ako sú hryzadlá, žuvacie hračky alebo tvrdé ovocie a zelenina.
- Zamestnajte ruky: Podporujte aktivity, ktoré zamestnávajú ruky dieťaťa, ako sú kreslenie, modelovanie, hranie s kockami alebo puzzle.
- Identifikujte spúšťače: Všímajte si, kedy a v akých situáciách dieťa najčastejšie dáva veci do úst. Môže to byť prejav nudy, stresu alebo úzkosti.
- Znížte stres: Ak zistíte, že správanie súvisí so stresom, pokúste sa znížiť stresové faktory v živote dieťaťa. Zabezpečte pokojné a stabilné prostredie.
- Používajte pozitívne posilňovanie: Chváľte a odmeňujte dieťa, keď si nevšíma predmety a nedáva ich do úst. Vyhnite sa trestom a negatívnym reakciám, ktoré by mohli správanie zhoršiť.
- Konzultujte s odborníkom: Ak správanie pretrváva alebo je spojené s inými problémami, vyhľadajte pomoc detského lekára, psychológa alebo logopéda.
Hygiena ako základ prevencie
Hygiena je pre zdravý vývoj dieťaťa veľmi potrebná. Väčšina ostatných baktérií, s ktorými dieťa príde do kontaktu, posilňuje jeho obranyschopnosť. Gumené hračky je potrebné aspoň občas umyť v horúcej saponátovej vode, opláchnuť pod tečúcou vodou a nechať voľne vysušiť. Plyšové hračky zase oprať v práčke na 40ºC podľa potreby, keď sa zašpinia. Cumlíky, hryzadlá a hrkálky je tiež dobré pravidelne umývať a čistiť. Práve pri stomatitíde síce preventívna liečba neexistuje, predsa len sa dá istými spôsobmi ochoreniu predchádzať: na prvom mieste je dodržiavanie základných hygienických zásad a naučiť ich aj naše deti. Teda si často, dôsledne a dobre umývať ruky. Pred jedlom, po jedle, po manipulovaní s jedlom, po hraní sa so zvieratami, po príchode domov zo škôlky, školy, ihriska a po použití toalety.
Deti naučte nestrkať si prsty do úst, neochutnávať všetko - najmä nie predmety na ihriskách, neolizovať rôzne povrchy a predmety, nejesť a nepiť nájdené potraviny, nedávať si do úst pohodené hračky a predmety na zemi, ani tie cudzie či kamarátkine. Predmety, s ktorými sa dieťa hrá, pravidelne perte a umývajte, čistite po páde na zem (cumlíky či hračky, fľaše na pitie, príbor a poháre). Chorí členovia rodiny by sa mali vyhýbať kontaktu s dieťaťom, teda žiadne bozky. Naučte deti v škôlkach a školách nezdieľať príbor a poháre, taniere. A rovnako zvýšte hygienu úst - jemne umývajte zúbky deťom každý jeden deň. Liečba áft je nepríjemná aj z toho hľadiska, že sa vedia neustále vracať. Aj preto je dôležité myslieť práve na prevenciu, respektíve si zhodnotiť, aké máme možnosti.
tags: #co #mam #robit #ked #ma #moje