Problémy so zaradením nových jedál do detského jedálnička sú jednou z veľkých výziev, ktorými si prejde snáď každý rodič. Je pochopiteľné, že sa môžete ocitnúť v situácii, keď dieťa odmieta jesť takmer všetko a vy už strácate nádej, že nebude do konca života žiť len zo suchého rožka a cestovín. Často sa táto téma spája s menšími deťmi, ale skúsenosti rodičov ukazujú, že pretrváva aj do vyššieho veku. Napríklad, ak má vaše dieťa už skoro 7 rokov a od malička mu skoro žiadne jedlo nechutí, pričom ste si mysleli, že z toho vyrastie, je to bežná, ale frustrujúca situácia.
Niektoré deti sú od narodenia dobrí jedáci, iné by jedli to isté jedlo pokojne aj trikrát denne. Avšak pre mnoho detí, vrátane starších školákov, to tak nie je. Ak vaše dieťa síce nemá problém s chuťou do jedla v zmysle, že by nejelo vôbec, ale chutí mu len všetko „čisté“ a nevýrazné - napríklad chlieb s maslom, cestoviny najradšej čisté, či ryža, ide o typickú prejav vyberavosti. Občas pridá ovocie a pár druhov zeleniny, no žiadne mäso (okrem rezňa, kde sa tá mäsová konzistencia stratí), žiadny syr, strukoviny a podobne. Sladké by jej, samozrejme, chutilo. Skúšali ste už všetko možné, po dobrom aj po zlom, no dieťa má zábrany niektoré veci vôbec ochutnať, a niekedy máte pocit, že ho až napína, keď ochutná niečo pre neho nezvyčajné. Veľa jedál jej smrdí (ale napríklad bryndzové halušky sú paradoxne v poriadku).
Takéto prejavy sú pre rodičov nesmierne náročné a vyvolávajú obavy o zdravie dieťaťa. Predstava, že vy sami ste vraj tiež nič nejedli, keď ste boli malí a teraz jete všetko, dáva iskierku nádeje, že aj vaše dieťa z toho raz vyrastie. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo deti odmietajú jedlo, ako rozlíšiť bežnú vyberavosť od vážnejšieho problému a aké stratégie môžu rodičia použiť na podporu zdravých stravovacích návykov. Nebojte sa, ide o pomerne bežný a prirodzený jav.
Rozdiely medzi vyberavosťou a nechutenstvom: Kedy ide o vážny problém?
Je kľúčové rozlišovať medzi „vyberavosťou v jedle“ a „nechutenstvom“, pretože každý z týchto javov si vyžaduje iný prístup. Vyberavosť v jedle je do istej miery prirodzená a normálna a, ako uvádza nutričná terapeutka Mgr. Petra Kuřátková, dieťa z nej s najväčšou pravdepodobnosťou vyrastie, i keď, samozrejme, môžu byť potraviny alebo jedlá, ktoré nebude jedávať ani v dospelosti. Na druhej strane, nechutenstvo u detí nastáva, keď dieťa zrazu prestane mať záujem o jedlo alebo začne odmietať stravu, ktorá mu predtým chutila.
Pochopenie pojmov a ich bežnosť
Problémy s jedením má podľa vedcov 20 - 35 % zdravých detí, čo naznačuje, že ide o pomerne bežný jav, ktorý nemusí vždy signalizovať vážny problém. Často sa stáva, že deti prechádzajú obdobím, kedy majú menšiu chuť do jedla, čo môže byť spôsobené fyzickými, emocionálnymi alebo psychologickými faktormi.
Nechutenstvo môže byť:
- Krátkodobé: Príčinou môžu byť bežné choroby, ako prechladnutie alebo bolesť hrdla, alebo pri prerezávaní zúbkov. Deti môžu mať zníženú chuť do jedla aj keď zažívajú nejakú zmenu, napríklad začiatok škôlky alebo školy. Tento problém zvyčajne zmizne, keď dieťa prekoná chorobu alebo si zvykne na nové prostredie.
- Dlhodobé: Ak dieťa odmieta jedlo dlhší čas, môže to byť spôsobené zdravotnými problémami, ako sú napríklad problémy s trávením alebo psychologickými faktormi, ako je stres. V prípade, že to trvá dlhšiu dobu, je potrebné vyhľadať lekára, aby zistil príčinu problému a navrhol ďalší postup.
Zdravotné dôvody a varovné signály
Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
Pridružené problémy k nechutenstvu môžu naznačovať, že niečo nie je v poriadku. Okrem odmietania jedla môžu byť deti podráždené, plačlivé alebo sa vyhýbať aktivitám, ktoré predtým robili s nadšením. Ak sa k tomu pridajú tráviace ťažkosti, ako bolesť brucha, zápcha, hnačka alebo vracanie, môže ísť o zdravotný problém, ktorý si zaslúži pozornosť. Zvýšená teplota alebo horúčka môže signalizovať, že organizmus bojuje s infekciou alebo zápalom. Mgr. Petra Kuřátková spozornela by vtedy, keď dieťa začne odmietať celú potravinovú skupinu - napríklad nezje zeleninu ani ovocie v žiadnej forme. Alebo nezje nič bielkovinové - žiadne mäso, vajíčko, syry a celkovo je jedálniček len o pár obľúbených jedlách. Ak sa s vyberavosťou potýkate krátkodobo, riziko nedostatku vitamínov nie je alarmujúce.
Vekové špecifiká nechutenstva
Za nechuť do jedla u detí sú zodpovedné mnohé faktory, ktoré sa líšia v závislosti od veku dieťaťa. Každé štádium vývoja prináša špecifické situácie, ktoré môžu ovplyvniť stravovacie návyky:
- Kojenci (0 - 12 mesiacov): U kojencov je nechutenstvo často spôsobené fyzickými problémami, napríklad prerezávaním zúbkov, ktoré môže spôsobovať bolesť a nepohodlie pri jedení. V štúdii väčšina matiek uviedla, že jedným z najčastejších príznakov prerezávania zúbkov bolo zlé kŕmenie, ktoré sa vyskytlo u 65 % detí. Tento problém je bežný a môže spôsobiť dočasné nechutenstvo u malých detí. Okrem toho ho môžu vyvolať aj tráviace ťažkosti alebo infekcie, ktoré znižujú chuť do jedla. Dobrou správou však je, že prerezávanie zúbkov je len dočasné obdobie, ktoré čoskoro prejde a apetít sa dieťatku opäť vráti.
- Batoľatá (1 - 3 roky): Nechutenstvo u batoliat môže byť spôsobené rastovými špurtmi, kedy dieťa rýchlo rastie a môže mať dočasne menšiu chuť do jedla. Ako uvádzajú odborníci, počas prvých dvoch rokov života dieťa narastie o približne 25 cm a jeho hmotnosť sa strojnásobí. Táto rýchla zmena v raste môže ovplyvniť aj jeho apetít. Okrem toho, deti v tomto období začínajú byť náročnejšie na výber jedál a môžu odmietnuť nové alebo nezvyčajné potraviny. Batoľatá si hľadajú rôzne komunikačné kanály a my dospelí im nie vždy rozumieme. Hádzanie jedlom môže byť iba prostriedkom na vyjadrenie toho, že dieťa už viac jedla nezje a jeho bruško je plné.
- Predškoláci (3 - 5 rokov): U predškolákov je znížená chuť do jedla najčastejšie spôsobená psychologickými faktormi, ako je stres z nového prostredia - napríklad nástup do škôlky, kde sa musia prispôsobiť novým pravidlám a rutine. Ak máte doma škôlkara, určite viete, že si zo škôlky môžu priniesť domov okrem zážitkov aj choroby, pretože v kolektíve sú viac vystavené rôznym vírusom a baktériám. Tieto faktory môžu ovplyvniť ich apetít, ale väčšinou ide o prechodný problém, ktorý vymizne, keď sa dieťa zotaví.
- Školáci (6 - 12 rokov): V školskom veku môže nechutenstvo u detí vzniknúť z rôznych dôvodov - stres v škole, problémy medzi kamarátmi alebo obavy z prospechu - aj to môže ovplyvniť ich chuť do jedla. S tým môžu súvisieť aj tráviace problémy, ako napríklad bolesti brucha alebo reflux. Okrem toho deti v tomto veku zažívajú obdobia rýchleho rastu, čo môže spôsobiť pokles apetítu. Po čase sa to však zvyčajne upraví, keď sa ich telo prispôsobí týmto zmenám.
- Tínedžeri (12 a viac rokov): V puberte sú najčastejšími príčinami nechutenstva u detí hormonálne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť chuť do jedla. Toto obdobie je priam koktail fyzických a emocionálnych zmien, ktoré spôsobujú dočasné zníženie chuti do jedla. Pridať sa môžu aj ďalšie príčiny, ako stres zo školy, rodinné problémy alebo nezhody v medziľudských vzťahoch. Tínedžeri si často nepotrpia na zdravú stravu a dostatok spánku, práve naopak, čo môže oslabiť ich imunitný systém.
Prečo deti odmietajú jedlo alebo sú vyberavé?
Preferencie toho, čo nám chutí a čo nie, ovplyvňuje mnoho vecí. Do istej miery za to môže aj genetika, ale hlavnú úlohu zohráva prostredie, v ktorom vyrastáme. Dôležité je tiež vysvetliť deťom, že chute sa neustále vyvíjajú a to, že im niečo nechutí teraz, neznamená, že im nebude chutiť neskôr.
Prirodzený vývoj chutí a preferencií
Deti prirodzene preferujú sladké a neskôr aj slané chute. Horkú chuť si zvyčajne obľúbime až v neskoršom veku. Tento prirodzený vývoj chutí je dôležité mať na pamäti, keď sa snažíme deťom ponúkať nové, komplexnejšie jedlá. Často sa stáva, že deti odmietajú jedlo ochutnať kvôli jeho vzhľadu, alebo jedlo okoštujú a potom sa rozhodnú, že im nechutí.
Zmyslové prekážky: Vzhľad, textúra a vôňa
Pre niektoré deti, najmä staršie, ako je spomínaná skoro sedemročná slečna, sú zmyslové vnímanie jedla obrovskou prekážkou. Mnohým jedlám "smrdí", alebo ich napína pri ochutnávaní niečoho nezvyčajného. Nutričná terapeutka Mgr. Petra Kuřátková vysvetľuje, že práve ovocie a zelenina majú často nepredvídateľnú chuť a konzistenciu. Čučoriedky sú raz kyslé, až trpké, inokedy sladké až prezreté. A navyše, ovocie i zelenina sú plné vody, takže často pri žutí potrebujeme v ústach spracovať popri šupke a dužine i tekutú časť. Suché trvanlivé potraviny ako cestoviny, pečivo, chrumky, krekry, tyčinky chutia aj vyzerajú vždy rovnako, čo je pre dieťa predvídateľné, vie, s čím môže počítať. Keď však v škôlke či doma uvidí omáčku s mäsom alebo nejaký ovocný šalát, môže to byť pre dieťa nečitateľné a tým pádom odpudivé.
Hádzanie jedla: Komunikácia a objavovanie
Skutočnosť, že dieťa hádže jedlo na zem, je vlastne celkom normálna, hoci rodičia ju nemajú podporovať. Keď vaše batoľa prvýkrát odhodí zo svojej stoličky pri jedení na zem mrkvu a krásne sa pri tom usmeje, bude sa vám to zdať roztomilé. Ak sa však táto situácia začne dennodenne opakovať napríklad s miskou špagiet alebo zeleninovou kašou, budete chcieť s novým nešvárom čo najrýchlejšie skoncovať.
Najskôr skúste pochopiť, prečo deti hádžu jedlo na zem:
- Objavovanie príčin a následkov: Bábätká vo veku od šiestich do ôsmich mesiacov málokedy rozhadzujú jedlo zámerne. Od deviatich do dvanástich mesiacov sa však učia systému čin - následok. Rozhadzovaním jedla si teda môžu iba odpovedať na množstvo otázok, ktoré im napadnú: Čo sa stane, keď odhodím túto misku na zem? Aký zvuk to vyvolá? Vráti sa jedlo späť, alebo zostane na zemi?
- Vyjadrenie sýtosti: Niekedy takto deti reagujú na nové potraviny, ktorých farba alebo textúra je pre nich neznáma a majú z nich obavy. Hádzanie jedlom môže byť iba prostriedkom na vyjadrenie toho, že dieťa už viac jedla nezje a jeho bruško je plné.
- Zábava a nuda: Hádzanie jedla na zem môže pre detičky predstavovať istú formu zábavy, najmä vtedy, ak sa pri jedení nudia alebo sú už príliš unavené. O to väčšia sranda to môže byť, pokiaľ máte doma domáceho miláčika, ktorý si okamžite začne na jedle pochutnávať.
- Problémy s koordináciou: Niekedy nemusí ísť vždy o zámer dieťaťa. Môže to byť prípad, kedy dieťa neničí všetko naokolo naschvál, no má reálny problém s koordináciou. V takom prípade vyhľadajte pomoc doktora a povedzte mu o svojich obavách.
- Prežívanie zážitkov: Dieťatko si počas jedenia premieta v hlavičke, čo počas dňa videlo napr. na prechádzke. Jedlo padajúce na zem môže pre dieťatko predstavovať napr. lietajúceho motýlika alebo vtáčika.
Prekračovanie hraníc a hľadanie pozornosti
Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Zakaždým, keď vaše dieťa hodí na zem tanier plný jedla a získa si obrovské množstvo pozornosti od celej rodiny, posilňuje si návyk získavať záujem touto cestou. Ak je teda vyčíňanie dieťaťa občasnou záležitosťou, robí to zrejme v snahe niečo dosiahnuť, vynútiť si, upriamiť na seba pozornosť a v neposlednom rade dieťa vycítilo, že vytýčené hranice u rodiča nestoja na pevných základoch.
Rovnaké princípy platia aj pri hádzaní iných predmetov. Ak dieťatko hádže na zem svoj pohár s čajom alebo diaľkové ovládanie od televízora, pozerá sa na vás a s úsmevom ich hodí, je to jasný prejav testovania hraníc a hľadania reakcie. Hoci inak je veľmi kľudné a rozumné, v týchto momentoch skúša, koľko môže.
Efektívne stratégie pre rodičov vyberavých jedákov
Riešenie vyberavosti a nechutenstva u detí si vyžaduje trpezlivosť, konzistentnosť a pochopenie. Nemusíte prísť o rozum - existuje veľa spôsobov založených na dôkazoch, ako ich presvedčiť, aby vyskúšali, prijali a dokonca si užili nové jedlá.
Vytvorenie pozitívneho prostredia pri jedle
Čas jedenia je i časom vytvárania vzťahu. Je omnoho príjemnejšie jesť v spoločnosti ľudí ako osamote. Snažte sa spolu jesť jeden alebo dvakrát za deň. Tým sa vytvoria rodinné vzťahy a dieťa vidí, že rodičia tiež jedia ružičkový kel, a že atmosféra je príjemná a zábavná. Vytvorte príjemnú atmosféru, slávte jedlo a vychutnávajte si ho. Uvoľnite sa a netrápte sa, že sa niečo môže rozliať alebo zašpiniť. Dieťa vníma aj vašu nervozitu. Týka sa to najmä malých detí, ktoré sa snažíte kŕmiť. Dieťa nespokojnosť vycíti, ale nerozumie jej. "Vašim slovám o zdĺhavosti prípravy či biopôvode potraviny nerozumie. Cíti iba, že sa hneváte a nerozumie prečo, pretože v jeho konaní nie je zámer ani schválnosť," vysvetľuje kniha Prvé príkrmy pre zdravé brušká.
Pri hádzaní jedla, namiesto kričania, že jedlo na zem nepatrí, lepšie uspete, keď mu vysvetlíte, ako má správne stolovanie vyzerať. Opakujte mu preto radšej pozitívne frázy, napríklad: „Jedlo patrí na stôl“ alebo „Jedlo nechávame na tanieri“. Ak dieťatko hádže jedlo na zem úmyselne s cieľom sledovať reakcie nás rodičov, ak ho na chvíľku prehliadneme, čoskoro ho to baviť prestane. Pokiaľ nie, vysvetlíme mu, že jedlo patrí na stôl, nie na zem. Stolovanie v takom prípade ukončíme.
Zapojenie detí do prípravy jedla
Pri spoločnej príprave jedla vzrastie u dieťaťa zvedavosť na to, ako chutí konečný produkt, navyše sa jedlo a jeho príprava preň stanú bežnou súčasťou života. Vždy sa dá nájsť nejaká činnosť, ktorú dieťa pri varení zvládne. Držanie varechy, tie väčšie už môžu skúsiť aj krájanie, šúpanie, miešanie - čokoľvek, o čo prejaví záujem. Počas príprav dieťa veľmi často niečo ochutná, pretože je to celkom iná atmosféra i podmienky, ako pri stolovaní. Keď dieťa uvidí, ako ste pokrm pripravili a ideálne si ho zjete spolu s ním, nadobudne k „cudzej hmote na tanieri“ dôveru.
Kreatívna prezentácia a malé porcie
Niekedy môže veľká porcia dieťa odradiť, obzvlášť v prípade, že vaše ratolesť nie je práve najväčší jedlík. Skúste mu do misky alebo na tanierik dať menej jedla, aby nemusel nedojedené kúsky rozhadzovať alebo sa s nimi hrať. Ak dieťa všetko dojí, jednoducho mu pár kúskov na tanier opäť doplníte. Dávať deťom veľké porcie ich môže zahltiť a spôsobiť, že odmietnu jedlo jednoducho preto, že porcia je príliš veľká. Pri skúšaní nových potravín začnite s malým množstvom a prezentujte ho pred inými obľúbenejšími jedlami. Napríklad, naservírujte im pár hráškov, ktorý môže vyskúšať pred jeho obľúbenou večerou. Ak sa im darí s menšou porciou, pomaly zvyšujte množstvo nového jedla pri nasledujúcich jedlách, až kým nedosiahnete normálnu veľkosť porcie.
Spôsob, akým sa podáva jedlo, je tiež dôležitý. Urobte servírovanie zaujímavým. Aj ako dospeláka by vás odradil kus bledého kuracieho mäsa, neurčitá hnedá omáčka a biela ryža. Nemusíte z jedla vyrábať obrázky alebo zvieratká, aby dieťa zaujalo a neodpudilo. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky. Urobte jedlo farebnejšie a hravejšie. Zabezpečte, aby bol tanier farebný a zábavný: žltá kukurica, červená paprika a zelená uhorka. Možno trojuholníkové sendviče? Alebo usmievavá tvár na palacinke zo syru? Prečo nie! Vyhnite sa vopred zmiešaným jedlám, ako je rizoto alebo cestoviny s mäsom a omáčkou, ak dieťa prejavuje odpor k nezvyčajným textúram. Otestujte rôzne príbory a riady, ktoré môžu tiež ovplyvniť atraktivitu jedla.
Ponúkanie nových potravín s trpezlivosťou
Motivujte deti jedlá s odstupom času znovu a znovu ochutnávať. Nemusia ich zjesť celé, stačí jedna lyžička. Opakovane ich vystavujte novému jedlu tak, že im ponúknete malé množstvo spolu s jedlom, ktoré majú rady. Ponúknite malú ochutnávku nového jedla, ale nenúťte ich, ak odmietajú ochutnať. Ak napríklad vaše malé dieťa odmieta zeleninu, namiesto presviedčania „musíš“ alebo obchodovania „ak zješ toto, dostaneš tamto“, vytrvalo zeleninu ponúkajte. Dajte mu ju na tanier k raňajkám, k obedu, dieťa si tak uvedomí, že je to súčasť jedla. „Buďte ale pripravení aj na to, že ochutnávka môže nastať až po dvoch týždňoch ponúkania,“ upozorňujú autorky knihy Prvé príkrmy.
Je potreba tiež striedať formu "nenávidenej" potraviny. Spôsobov prípravy surovín je nespočet. Ak dieťaťu nechutí nakrájaný banán s palacinkami, nabudúce ho skúste popučiť s najemno nastrúhaným jablkom na sviežu kašu. Obmieňajte obľúbené jedlá. Hoci vás môže zvádzať neustále ponúkať tie isté osvedčené jedlá, pretože občas už nemáte silu nič vymýšľať, snažte sa každý deň na raňajky nedávať napr. obľúbený puding. Inak by sa mohlo stať, že sa dieťaťu postupom času omrzí.
Výber a autonómia s rozumom
Dovoľte dieťaťu v primeranom rozsahu si vybrať, čo chce jesť. Ak sú banány jediným ovocím, ktoré chce jesť celý týždeň, potom je to v poriadku, nechajte ho jesť banány. Možno ďalší týždeň bude chcieť jablko? Ak jeden deň bude jesť iba zemiaky a tvrdo odmieta jesť mäso, potom netreba naliehať. Večera nemusí byť stále dookola zemiaky, mäso a šalát. Skúste niečo nové, iné a špeciálne. Možno zeleninový kastról? Palacinky? Varený karfiol? Rybie guličky? To, ako jedlo vyzerá, ovplyvňuje chuť do jedla aj u dospelákov. Vyberavosť v jedle je často len strachom z neznámeho.
Ak máte doma vyberavého stravníka, nikdy sa ho nepýtajte, čo si dá na raňajky, obed, večeru. Namiesto toho ponúknite obmedzený výber z dvoch alebo troch zdravých možností, z ktorých si môže vybrať. Tým sa dieťaťu poskytne pocit kontroly bez toho, aby sa mu dovolilo vybrať si nezdravé možnosti alebo úplne odmietnuť jedlo.
Konzistencia a rodičovský vzor
Buďte konzistentní. Nielen vy, ale aj váš partner či partnerka, a vaši rodičia či svokrovci, by mali uplatňovať rovnaký systém. Deti sa učia o potravinách a potravinových preferenciách sledovaním stravovacieho správania ostatných. Ak u vás uvidia znechutenie z niektorých potravín, ktoré im následne budete nútiť, pravdepodobne neuspejete. Využite to ako motiváciu aj do svojho jedálnička zapojiť viac ovocia a zeleniny. Je zásadné vytvoriť zo spoločného času za jedálenským stolom pozitívnu skúsenosť.
Čomu sa vyhnúť: Časté chyby a mýty
Výchova detí je náročná a od rodičov to vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti. Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Vyberavosť v jedle často zo strany rodičov sprevádza frustrácia. Je to pochopiteľné, avšak treba mať situáciu pod kontrolou a dodržiavať určité opatrenia, aby bol priebeh situácie čo najhladší.
Nenútiť a neklamať
Rada „nenúťte ho“ je síce tá najlepšia a jediná možná, rodičia sa ňou však často nedokážu riadiť, presvedčenie, že by dieťa malo jesť, býva silnejšie. Jedlo mu nechutí alebo sa mu nepáči. Ak má odpor k niečomu aj vaše dieťa, nútením zjesť „aspoň za mamičku“ ho len posilníte a zakoreníte. Niektorí dospelí dodnes nejedia potravinu, ktorú ho v detstve nútili jesť, nech je čo ako zdravá. Dieťa možno nechce jesť a dostávate ho do pozície, kde zdravie milovanej osoby závisí od toho, či bude jesť alebo nie.
Ak chcete, aby dieťa zjedlo zdravú potravinu, povedzte mu to priamo. Nevydávajte teda pečeňové halušky za kakaové, ani mrkvovú omáčku za jahodovú. „Stratíte dôveru svojho dieťaťa,“ varujú autorky knihy Prvé príkrmy. U menších detí sa navyše môže podľa nich aj stať to, že začnú odmietať jedlá, ktoré doteraz normálne jedli, práve preto, že už nebudú veriť. Skryté podávanie potravín, hoci sa môže zdať ako rýchle riešenie, vedie k strate dôvery a problémom s prístupom k jedlu do budúcnosti.
Žiadne rozptýlenie pri jedle
Nekŕmte dieťa, keď sa hrá alebo sleduje televíziu. Je stanovený čas zvlášť na jedenie a zvlášť na hranie. Nerozptyľujte dieťa v nádeji, že si dá do úst brokolicu alebo mrkvu. „Áno, ale keď inak nič nezje,“ znie častý protiargument. Aj tak to risknite. Ak bude dieťa hladné, hoci aj na druhý deň, ozve sa. Odpútavanie pozornosti od jedla, aby sa dieťa najedlo, totiž zbytočne rozptyľuje jeho sústredenosť, schopnosť vnímať a venovať sa tomu, čo práve robí, spomína sa dokonca súvis s ADHD. Okrem toho dieťa pri takomto jedení ani nevníma svoje telo, nevie povedať, kedy je už naozaj sýte. S jedlom skončí vtedy, keď sa stopne rozprávka, alebo keď matka jednoducho usúdi, že stačilo, čo nie je dobré. Eliminácia rušivých prvkov počas jedenia je kľúčová. Taktiež sa čo najviac vyhýbajte jedeniu v aute.
Pozor na nálepkovanie jedál a odmeňovanie
Absolútne najčastejším nešvárom je nálepkovanie potravín na zdravé a nezdravé, dobré a zlé. Z toho potom vyplýva uprednostňovanie určitých potravín: „aspoň to mäso dojedz“ a zakazovanie „ešte toto musíš zjesť a môžeš dostať čokoládu“. Jedlo ako odmena by malo byť tabu, rovnako ako jedlo ako trest. Cieľom je naučiť dieťa vnímať jedlo neutrálne ako zdroj energie a potešenia, nie ako nástroj na manipuláciu.
Agresivita a tresty
Keď poprvé skončí třeba špagety s rajčatovou omáčkou na zemi, možná vám to přijde ještě legrační a spolu s dítětem se tomu zasmějete. Táto reakcia ale nie je zrovna najlepšia. Keď dieťa uvidí, že vás pobavilo, bude sa vás snažiť baviť čo najčastejšie. Musíte vydržať sa nesmát nielen vy, ale i zbytek rodiny. Rovnako tak nie je dobré ani rozčúliť sa do nepríčetnosti. Za každých okolností sa snažte udržať nervy na uzde.
Ak dieťa hádže veci na zem, alebo sa hádže o zem, ubližuje sebe, iným ľuďom alebo si svoju zlosť vybíja na veciach, Mgr. Romana Mrázová radí, že „pokiaľ sú to prejavy, ktoré trvajú dlhodobo a ich frekvencia je častá, nehovoriac o intenzite s akou si dieťa ubližuje, je dobré, aby rodič navštívil odborníka a poradil sa s ním, ako postupovať.“ Dôležité je zachovať pokoj, pretože deti zrkadlia naše emócie. Pokojným, ale pevným a nekompromisným spôsobom dieťaťu nastavte hranice. Chvíľku to potrvá, ale dieťa sa nakoniec upokojí. Agresivita u detí môže byť aj prejavom toho, že im chýba pozornosť rodiča. Svojím správaním ju dieťa dostane, i keď v negatívnej forme, lebo rodič sa hnevá.
Podpora zdravého apetítu a výživy
Zdravé stravovanie ovplyvňuje nielen naše fyzické zdravie, ale aj psychické a pre deti je pri ich vývine ešte dôležitejšie. Hlad je najlepší kuchár.
Vyvážený jedálniček a pohyb
Deti, ktoré jedia príliš veľa sladkostí a spracovaných potravín, môžu mať zníženú chuť na výživné jedlá. Rafinovaný cukor v sladkostiach totiž spôsobuje rýchle výkyvy hladiny energie a môže narušiť prirodzený pocit hladu. Dbajte tiež na to, aby deti mali dostatočný príjem zeleniny, bielkovín a zdravých tukov.
Sme zvyknutí jesť tri veľké jedlá počas dňa. Odborníci na stravovanie po dlhé roky hovoria, že päť menších jedál je lepšou voľbou. To funguje skvelo pre deti. Doplňte do jedálnička druhé raňajky a čaj popoludní. Nemusí to byť veľký sendvič. Zopár sušených marhúľ, jablko alebo ovocná detská výživa sú tiež jedlo. Rozdeľte večeru na dve jedlá: prvé bude polievka a druhé jedlo bude nasledovať po 1-2 hodinách. Ak vaše dieťa nechce jesť polievky, potom mu nedávajte žiadne maškrty 1-2 hodiny pred jedlom. Nezdravé maškrty by mali byť úplne vyškrtnuté. Ak vaše dieťa dostalo od babičky sladkosť, zjedlo rohlík počas prechádzky a vypilo sladký džús, potom jednoducho nie je hladné.
Podľa odborníkov fyzická aktivita podporuje trávenie a prispieva k lepšej črevnej rovnováhe, čím pomáha udržiavať prirodzenú chuť do jedla. Deti by sa mali venovať aspoň 60 minút mierne až intenzívne náročnej pohybovej aktivity denne - ideálne formou hier, športu alebo prechádzok na čerstvom vzduchu. Pravidelný pohyb zvyšuje hladinu energie, zlepšuje náladu a podporuje prirodzený pocit hladu. Dôležité je obmedziť dlhé sedenie pri obrazovkách, ako sú televízor, tablet či mobil. Namiesto toho deti povzbuďte, aby sa hýbali.
Tekutá strava a doplnky výživy
V obdobiach, keď dieťa nechce jesť - napríklad pri prerezávaní zúbkov, počas choroby alebo pri celkovej únave - môže byť ťažké dostať do neho klasické jedlo. Vtedy mu môžete ponúknuť výživnú tekutú alebo kašovitú stravu, ktorá je ľahšie stráviteľná. Môže to byť napríklad polievka, zeleninové pyré alebo ovocné smoothie. Takéto jedlo je šetrnejšie k podráždeným ďasnám či boľavému hrdlu a zároveň môžu zabezpečiť dostatočný prísun výživných látok.
Ak dieťa odmieta jedlo a nemôžete mu zabezpečiť dostatočný prísun potrebných živín len stravou, môžete zvážiť použitie výživových doplnkov, ako je napríklad multivitamínový sirup Pediakid. Môže pomôcť doplniť potrebné živiny, ale pamätajte, že strava je prvoradá a tento sirup má slúžiť len ako jej doplnok.Pivovarské kvasnice majú niekoľko účinkov na zdravie a sú prirodzeným zdrojom B vitamínov. Nedostatok vitamínu B1 však môže byť podľa vedcov spojený s vyšším rizikom nechutenstva, preto by ho deti mali prijímať v dostatočnom množstve. Pangamin je prirodzený zdroj vitamínov skupiny B, vhodný pre náročných spotrebiteľov a pre všetkých, ktorí vyznávajú zdravý životný štýl, vrátane vegánov. Bez éčok.Zinok je dôležitý minerál, ktorý prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a tiež k udržaniu zdravých kostí, pokožky a dobrého zraku. Ako uvádza štúdia, nízka hladina zinku u dojčiat a detí môže narušiť rast a viesť k strate chuti do jedla. Vegánsky výživový doplnok s obsahom zinku a vitamínu C pre imunitu Vášho dieťaťa s lahodnou sladkou citrusovou príchuťou, ktorú si zamiluje, je odporúčaný pre vek 1-13 rokov.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Nechutenstvo u detí môže trvať rôzne dlho, pričom závisí od príčiny. Ak je spôsobené chorobou, chuť do jedla sa zvyčajne vráti po zotavení dieťaťa, čo môže trvať niekoľko dní. V prípade, že je príčinou stres alebo iné psychické faktory - napríklad zmena prostredia alebo problémy v škole - môže to mať dlhodobejší vplyv na chuť do jedla. Takéto situácie môžu trvať dlhšie, pretože dieťa môže byť emocionálne alebo psychicky vyčerpané. Dajte vášmu dieťaťu čas a zároveň dbajte na kvalitne strávený spoločný čas. Snažte sa tak pochopiť, čo ho trápi.
Dôležitosť včasnej konzultácie
Ak dieťa prestane jesť a nechutenstvo trvá dlhšie ako pár dní, mali by ste spozornieť. V prípade, že sa objavia aj iné príznaky, ako horúčka, bolesť brucha, chudnutie alebo ak dieťa vyzerá bledé a unavené, mali by ste to riešiť čo najskôr a navštíviť pediatra. Lekár vám pomôže zistiť, čo je príčinou nechutenstva a poradí, ako postupovať.
Medzi signály, ktoré by ste nemali ignorovať, patria: ťažkosti s prehĺtaním, neprimeraný vývin a rast, gastroenterologické ťažkosti, ťažkosti pri žuvaní. V takýchto prípadoch je konzultácia s odborníkom nevyhnutná.
Tenká hranica medzi ADHD a zlou výchovou
Podľa detskej psychologičky Mgr. Romany Mrázovej prichádza k nej do ambulancie veľmi veľa detských pacientov s diagnostikovaným ADHD (porucha správania), často však nie úplne správne. „ADHD sa prejavuje zvýšenou motorickou aktivitou, rýchlymi a často neucelenými pohybmi. Deti sú netrpezlivé, mrvia sa alebo neustále poskakujú, často veľa a hlasno rozprávajú, vydávajú rôzne zvuky. Okrem motorického nepokoja sú prítomné aj poruchy pozornosti. Dieťa nevie vydržať pri jednej činnosti alebo ich rýchlo strieda. Takéto deti sa vedia rýchlo rozrušiť. Častým príznakom je aj to, že sa nudia. Väčšinou sa ADHD dá zistiť už v predškolskom veku,“ ozrejmuje Mgr. Romana Mrázová.
Ak má dieťa tieto symptómy, nejde o neposlušnosť dieťaťa, ale diagnózu, ktorú treba riešiť s odborníkom. Medzi zlou výchovou a ADHD existuje skutočne veľmi tenká hranica. Detská psychologička prízvukuje, že ide najmä o určenie si mantinelov, ktoré vy ani dieťa neprekročíte. Práve vtedy možno určiť, či dieťa trpí na ADHD alebo nie. Odborníci najlepšie odhadnú problém, keď ho vidno v interakcii.
tags: #co #robit #ak #dieta #vsetko #ochutnava