Už ste niekedy s prekvapením z úst vášho nežného dievčatka zrazu začuli škaredé slovo, alebo váš synáčik maznáčik počastoval na dvore kamaráta nejakou nelichotivou prezývkou? Pre mnohých rodič je to situácia, ktorá vyvoláva pohoršenie, úsmev, ale aj rozpaky. Deti nežijú v skleníku a zapchať im uši, keď niekto na ulici či v škole hovorí škaredo, sa jednoducho nedá. Potom len opakujú, čo začujú. V dnešnej dobe sa deti bez problémov dostanú k akýmkoľvek informáciám, rovnako rýchlo sa môžu dostať aj k vulgarizmom. S nadávkami sa nemusia stretnúť nevyhnutne doma, ale nájdu si ich vonku, v pesničkách či v rôznych videách od influencerov. Keďže naši najmenší nasávajú z okolia všetky informácie ako špongia, tak sa na nich môžu ľahko nalepiť aj neslušné slová. Je ale úlohou rodičov, aby v takej situácii zasiahli.
Odkiaľ pochádzajú neslušné slová v slovníku detí?
Je prirodzené pýtať sa, kde dieťa tieto slová počulo. Prvým krokom k riešeniu je pochopiť, že zdroje sú často rozmanité a presahujú hranice domova. Začína sa to možno v ríši zvierat, neskôr sa pridávajú pojmy z oblasti psychiatrie a napokon výrazy z biológie. Mnohí rodičia si nepomôžu tým, že deťom niečo zakážu pozerať, čítať, počúvať. Keď si to nenájdu doma, nájdu si to niekde inde. V súčasnosti hlavne mediálne prostredie, ktoré deti tak veľmi milujú, tiež často využíva vulgarizmy. Robí sa to preto, aby autori zaujali, šokovali, upútali pozornosť. Jednoducho, aby svoj produkt predali.
Avšak, ako poznamenáva Ivona Rankovová z pedagogicko-psychologickej poradne, nemusí to byť len priamo od vás z domu. Lenže pozor - nemyslíme tým klasickú výhovorku, že dieťa pochytilo neslušné slová v škôlke alebo na ulici! „Dieťa si všíma rodičov vždy a všade, aj keď napríklad vykĺznu otcovi z úst nejaké výrazy, keď sedí za volantom, okamžite ich zaregistruje.“ To isté platí pri rozhovoroch medzi dospelými navzájom - darmo budete s dieťaťom hovoriť slušne, keď pri stretnutí s kolegami alebo so starou partiou kamarátov prepnete automaticky na úplne iný slovník. Deti všetko napodobňujú. Bohužiaľ, aj tie zlé veci. Detské ušká takéto výrazy určite neujdú a hneď si ich zafixujú vo svojej pamäti. Začnite teda v prvom rade od seba. A to nielen v komunikácii v rodine, ale aj všade tam, kde sú vaše ratolesti. Ak budete častovať škaredými slovami okoloidúcich, vodičov druhých áut, kliať na kolegov z práce či na susedov, sami tak vytvoríte vo svojom dieťati domnienku, že je to správne.
Veľký podiel na slovníku našich detí majú okrem spolužiakov aj filmy, ale aj časopisy a knihy, ku ktorým sa dostanú. Ak nebudete filtrovať obsah, s ktorým sa vaše deti dostanú do kontaktu, potom ľahko narazia na slová, ktoré sa vám určite nebudú páčiť. Nejde pritom len o samotné výrazy, ale aj spôsob komunikácie s druhými ľuďmi vo fiktívnych príbehoch. Čo je horšie, najmenší nerozumejú konaniu filmových, kreslených či komiksových postáv tak ako dospelí, preto si môžu niektoré scény zle vysvetliť a napodobňovať svojich hrdinov, pretože budú presvedčení, že takto sa to jednoducho „má robiť“.
Prečo deti používajú vulgarizmy? Rozdielne motivácie v rôznom veku
Deti vnímajú nadávky v rôznych vývojových štádiách po svojom. Dôvody, pre ktoré sa dieťa uchýli k používaniu neslušných slov, sú často prekvapivo odlišné, v závislosti od ich veku a sociálneho prostredia.
Najmenšie deti a jednoduché opakovanie:Ak začnú používať nadávky veľmi malé deti, je to len výsledok snahy opakovať všetko, čo počujú v reči ostatných. Najmenší si takto prirodzene rozširujú svoju slovnú zásobu. Ich cieľom zväčša vôbec nie je niekomu ublížiť alebo si nadávkou „uľaviť“. Ak ich počujú príliš často, začnú ich do úst vkladať bez toho, aby si vôbec uvedomovali ich neslušný alebo útočný charakter. Mnohé deti nadávky považujú za vtipné. Pre dospelých je používanie nadávok určitou formou uvoľnenia napätia, ale deti to majú inak. Ak sa objaví niekto, kto použije nevhodné slovo, dieťa chce tiež použiť to, čo počulo. Často sa chcú v kolektíve predviesť, pritiahnuť na seba pozornosť alebo zaujať tým, že poznajú „super nové“ slovo, hoci situácii úplne nerozumejú a často ho použijú nesprávne. Alebo nadávku povedia zo srandy či naschvál, lebo vedia, že je to zakázané ovocie.
Škôlkari a testovanie hraníc:Menšie deti s obľubou skúšajú, čo to spraví, keď vypustia z úst nejaké to škaredé slovo. Napríklad, ak dieťa príde so špinavou teniskou a požiada o jej umytie, pretože je na nej „kakino“. V takýchto situáciách deti skúmajú reakcie dospelých a hranice, čo je ešte prijateľné. Súčasne deti do šiestich rokov väčšinou slovám nerozumejú, ony potrebujú hlavne ostatných šokovať alebo upútať na seba pozornosť.
Predškoláci a vplyv kolektívu:Predovšetkým po príchode do kolektívu sa stretávajú s množstvom slov, ktoré zaraďujeme medzi vulgarizmy. V predškolskom veku sú obľúbené najmä zvieracie nadávky: krava, somár, ale aj debil, idiot. Deti v kolektíve tieto slová rady používajú hlavne preto, aby ukázali, že ony sú tí, kto je šéfom, kto chce mať moc a kto chce zaujať. Kto nadáva najviac, je „najsilnejší šéf“. Staršie deti, napríklad predškoláci, už vedia rozpoznať citové zafarbenie slov, pri akých príležitostiach a z akého dôvodu dospelí niektoré expresívne výrazy používajú. Uvedomujú si, že nimi môžu zraniť alebo niekoho uraziť. Často ich však používajú len preto, aby ľahko získali pozornosť rodičov či širšieho okolia, hoci aj negatívnu. Nezriedka si na to vyberajú najmenej vhodné chvíle, napríklad pri nakupovaní alebo pri cestovaní autobusom či električkou, kde je veľa ľudí, a skúšajú tak vašu trpezlivosť.
Školáci a nadväzovanie na kolektív:K typickým vulgarizmom sa deti väčšinou dostávajú až v prvej triede základnej školy, ale môžu ich poznať aj skôr z domu, ak sa tak rozprávajú medzi sebou rodičia, čo žiaľ, tiež nie je výnimkou.
Dospievajúci a identifikácia so skupinou:S deťmi v puberte je to ťažšie. „Slovníkom sa identifikujú so svojimi rovesníkmi, snažia sa tak zaradiť do skupiny a zároveň si tým dokazujú svoju vlastnú dôležitosť,“ hovorí detská psychologička. V tomto veku je používanie nevhodných slov často nástrojom na potvrdenie vlastnej identity a príslušnosti k určitej skupine.
Ako deti vnímajú neslušné slová v rôznom veku?
Deti vnímajú nadávky v rôznych vývojových štádiách po svojom. Tie celkom najmenšie, v predškolskom veku, si len málokedy uvedomujú ich skutočný význam. Ak sa objaví niekto, kto použije nevhodné slovo, dieťa chce tiež použiť to, čo počulo. Dieťa ale dokáže pochopiť, čo je neslušné slovo pomerne skoro. „Začnú si to uvedomovať vtedy, akým spôsobom na nevhodné slovo zareagujú rodičia alebo učitelia.“ Problem nadávok je, že sa neraz vyslovujú s veľkým dôrazom, napríklad so zvýšeným hlasom, čo má v reči rovnaký efekt, akoby ste písané slová podčiarkli zvýrazňovačom. Práve táto emotívna zložka a reakcia okolia sú pre deti prvé signály, že ide o niečo „iné“ alebo „zvláštne“. Prevažne menšie deti absolútne netušia, čo znamenajú neslušné výrazy, a tak sú to pre nich úplne obyčajné slová bez hlbšieho významu, registrujú len zvýšenú pozornosť, podráždenosť a napomínanie zo strany dospelých.
Ako hovoriť s dieťaťom o zlom správaní
Efektívne stratégie, ako reagovať na neslušné slová
Hoci spočiatku ostanete jemne v šoku, mali by ste na to hneď adekvátne zareagovať. Ak dieťa použije hanlivú nadávku a my na to nezareagujeme, alebo sa tvárime, že sme to nepočuli, tak dieťa neučíme, či je to v súlade s našimi hodnotami, presvedčeniami a morálkou.
Prvá reakcia: Ignorovať či zasiahnuť?
Mnoho rodičov zámerne ignoruje situáciu, keď dieťa zanadáva a jednoducho sa tvária, že nič nepočuli. „V niektorých prípadoch ignorovanie vie byť nápomocné, a to hlavne vtedy, keď vieme, že to dieťa používa ako určitý nástroj, aby rodiča nahnevalo. Vo všeobecnosti ale platí, že by rodič na to mal zareagovať,“ vysvetlil odborník. Netvárte sa preto, že ste to škaredé slovo z úst svojej dcéry alebo syna nepočuli, lebo urobíte viac škody ako osohu. Rodičia majú strach, že ak danej situácii venujú veľkú pozornosť, tak dieťa to môže naschvál opakovať. Je to o citlivosti rodiča, akým spôsobom zareaguje.
Berte v prvom rade do úvahy vek dieťaťa. Ak nadávku evidentne použilo bez toho, aby vnímalo jej negatívny charakter, alebo vôbec tušilo jej zraňujúci podtón, jednoducho to odignorujte. Nehovorte o tom, ani sa netvárte prekvapene či dotknuto. Najhoršie zo všetkého je reagovať prehnane. Ak urobíte veľkú scénu, keď váš drobec použije vulgarizmus, iba tým zvyšujete šance, že si jeho používanie naozaj osvojí, pretože ho bude vnímať ako prostriedok vzdoru. Skúšate rozpačitú situáciu vyriešiť smiechom či chichotaním, aby ste pôsobili, že ste nad vecou? Ani to nie je dobrý nápad. A to ani vtedy, ak vás nový slovník vášho dieťatka naozaj rozveselí. Snažte sa za každú cenu zachovať vážnu tvár. Na nadávky nezameriavate pozornosť ani vtedy, ak ich váš chlapček či dievčatko použili v hneve alebo pri rozčúlení. Dlhou kázňou by ste zbytočne priliali vodu na mlyn. To, čo v tej chvíli naozaj potrebujú, je upokojenie.
Kľúč je v komunikácii: Vysvetľovanie a alternatívy
„Rodič by mal povedať svojmu dieťaťu napr. vetu - „Srdiečko, toto slovo, ktoré si teraz použil, nie je pekné, možno si ho niekde počul a niekto ho povedal, ale to sa nepoužíva a nie je vhodné.“ Dieťaťu by sme zároveň mali poskytnúť alternatívu namiesto nadávky, aby to nebolo len o tom, že je to zlé,“ uviedol psychológ. Vysvetľovanie významu je kľúčové. Dieťaťu musíte konkrétne a na rovinu povedať slovnú alternatívu, ktorú môže v prípade potreby namiesto nadávky použiť. „Alternatívu by mal rodič presne definovať. Môže to byť napríklad slovo do kelu, do pekla, do papuče, do auta, ty kokso. Mali by to byť slová, ktoré nenesú pejoratívny význam, sú spoločensky prijateľné a nevzbudzujú mieru pohoršenia.
Dieťaťu nestačí informácia, že ide o škaredé slovo, potrebuje poznať dôvod, prečo takéto slová dokážu ľudí zraniť či uraziť. Skúste teda poukázať na situáciu z opačnej perspektívy - ako by sa to páčilo jemu, keby ho prirovnávali k rozličným zvieratkám či iným veciam? Pri predškolských deťoch, ktoré s obľubou používajú zvieracie nadávky, ako ty krava, ty somár, a potom to rozšíria aj na zastaralé klinické pomenovania - ty debil, ty idiot, by ste mali vysvetliť reálny význam týchto slov, pretože oni to miestami berú iba ako srandu a neuvedomujú si dôsledky. „Niekedy ľudia používajú slová, ktoré môžeme označiť ako nepekné a neúctivé. Ak ľudí označujeme cez zvieratká - somár, krava, tak to v poriadku nie je a ľudia sa môžu cítiť nepríjemne. Preto by sme sa takýmto slovám mali vyhýbať,“ povedal Krause.
Psychológovia radi odporúčajú rozdeliť slová na „čisté a špinavé“ a zdôrazňovať, že ľudí so „špinavými rečami“ sa ostatní stránia podobne ako ľudí so zašpineným oblečením. Táto analógia s oblečením sa osvedčí: „Oblečení môžeme chodiť čistí alebo špinaví - slová tiež môžu byť čisté alebo špinavé.“ V takej situácii, keď dieťa použije slovo ako „kakino“, je asi najlepšie otvorene uznať, že obe slová označujú to isté - len jedno z nich je krajšie a druhé nie. Ťažšie však dieťa presvedčíte, keď škaredšiu verziu počuje hocikde inde a považuje ju za niečo bežné.
Ak dieťa pociťuje stres a uvoľní sa len vtedy, keď by malo povedať nejakú nadávku, tak nech si vymyslí vlastnú alebo mu ju pomôžte vytvoriť. Ďalšou možnosťou je to, že môže použiť aj spojenia ako - som nahnevaný, som smutný a pomenovať svoje emócie. Je to pre dieťa síce náročné, ale ak ho rodič naučí pomenovať emócie, tak mu to môže byť veľmi nápomocné,“ radí odborník. Ak už dieťa vysloví nejakú nadávku, môžete mu nenápadne navrhnúť inú slušnejšiu alternatívu - začnite používať rôzne skomolené či vtipné náhrady škaredých slov, napríklad namiesto spojenia „zasa sa to p..ralo“ poviete „zasa sa to potentovalo“.
Rodičia ako najdôležitejší vzor
Ak rodičia v domácom prostredí bežne používajú pestrý slovník s hrubými výrazmi, nemôžu od detí očakávať opak. Rodičia sú pre deti vzorom, preto deti väčšinu po nich opakujú. Ak sa občas nedopatrením prerieknete, riadne sa ospravedlňte, či už dotyčnej osobe, ktorej ste nadávali, alebo priamo svojmu dieťaťu. Toto gesto učí dieťa zodpovednosti a ukazuje, že aj dospelí robia chyby a vedia sa za ne ospravedlniť.
Predtým ako začnú rodičia s deťmi hovoriť o hrubých výrazoch, musia byť vo svojich očakávaniach jednotní. Nájdite niektoré nadávky, ktoré vás obzvlášť hnevajú alebo pôsobia zraňujúco či urážlivo alebo ktoré nie sú v škôlke či škole akceptovateľné. Spoločne si premyslite, akým spôsobom budete reagovať na používanie vulgárnych výrazov.
Manažment mediálneho obsahu a vzdelávanie
Vzorným príkladom starostlivosti je mama štyroch detí, ktorá každý film pozerá spolu s deťmi, aby ho v prípade potreby mohla včas zastaviť a číta rovnaké knihy ako jej deti - aby zistila, či im už môžu rozumieť a či sú pre ich povahu vhodné. Čo vie jedno dieťa stráviť v desiatich, pre iné to nie je dobré ani v dvanástich rokoch a nesúvisí to len s duševnou vyspelosťou. Deti často argumentujú tým, že to isté pozerajú aj kamaráti - ani na to sa však nedá spoľahnúť. Každý rodič má totiž iné kritériá na to, čo pre svoje dieťa považuje za vhodný zdroj podnetov a čo nie.
V prvom rade zaviesť zvyk, že televízia sa nezapína ľubovoľne, ale vždy až po dohode s rodičmi a pozerá sa program, ktorý sme si vopred vybrali. O knihe či časopise sa dá porozprávať. Páči sa ti? Prečo? Možno sa prekvapujúco dozviete, že kniha pre tínedžerky je dobrá preto, lebo sú tam aj nadávky. V tom prípade deťom treba objasniť, že ide o vymyslené postavy a že v skutočnom živote sa ľudia k sebe majú správať inak. Skúste sa detí spýtať, ako by situáciu riešili ony?
Nastavenie jasných hraníc a dôsledkov
Ak nepomôže vysvetlenie a ak sa škaredé slová opakujú, druhým krokom môže byť ponuka: Skús to povedať inak! Je to svojím spôsobom hra, ale užitočná. Ak nezaberá ani to, nasledujú obmedzenia. Napríklad do špinavých úst, ktoré hovoria škaredé slová, nepatria žiadne sladkosti. Keď však nič nezaberá, aj tu treba nastoliť obmedzenie. Povedzte svojmu dieťaťu, s akými dôsledkami musí počítať, ak bude používať hrubé výrazy. Medzi primerané tresty môžete zaradiť napríklad prerušenie hry alebo zákaz sledovania televízie do konca dňa alebo nemožnosť zostať dlhšie hore. Trest nie je pre dieťa natoľko motivačný prvok ako si to rodičia čast predstavujú - teda najmä mám na mysli fyzický trest.
So staršími deťmi v puberte je to náročnejšie. Hoci deti všeobecne nemajú rady príkazy a zákazy, v puberte sú na ne doslova alergické. Aj tu treba dať potomkovi šancu: Skús to povedať inak. Ak k tomu pridáte „prosím ťa“, vašu rodičovskú autoritu to nijako nezníži a sebaúcta vášho potomka tým stúpne.
Učenie ospravedlnenia a empatie
Keď vaše dieťa už s určitosťou chápe významu použitých neslušných slov aj tomu, že je to nevhodné správanie, mal by sa vedieť za svoje činy aj ospravedlniť. „Dieťa v prvom rade potrebuje vidieť, že to, čo rodič od neho žiada, tak aj robí. Ak rodič žiada ospravedlnenie, tak aj on sa musí vedieť ospravedlniť. Ak sa aj rodič na dieťa nahnevá a po čase príde za ním a ospravedlní sa mu, tak dieťa učí, čo má robiť v prípade, ak ho niečo mrzí. Ak to rodič nerobí, tak ten proces vytvorenia návyku je oveľa zdĺhavejší. Ale ospravedlnenie je na mieste, lebo je to forma vyjadrenia rešpektu.“ S deťmi sa radšej o situácii porozprávajte a nech aj ono vyjadrí svoj názor. Povedzte mu, že na túto tému ste sa už rozprávali a ono opäť použilo to slovo, tak vás zaujíma prečo. Rodič by mal pred tým, ako vypení, preskúmať motívy dieťaťa, lebo dieťa si niekedy uvedomí, že povedalo niečo, čo nemalo, ale už sa to nedá vrátiť späť. To ale neznamená, že nebolo schopné sebareflexie, preto by sa na to najskôr mal rodič opýtať. Skôr ako príde k vyvodzovaniu dôsledkov, mal by tomu predchádzať rozhovor.
Spolupráca so školou a riešenie špecifických situácií
Pri starších deťoch (prvý stupeň) je to náročnejšie, nakoľko sú ovplyvňovaní rovesníkmi, v rámci školy sa používanie nevhodných slov dá komunikovať za pomoci pani triednej učiteľky či školského psychológa. Všetky veci, situácie, problémy týkajúce sa konkrétneho dieťaťa a jeho rodičov by mali pani učiteľky riešiť len s rodičmi dieťaťa. Dieťa sa v prítomnosti rodičov správa rozdielne, ako keď je bez rodičov, takže prítomnosť dieťaťa pri tomto rozhovore nevidím negatívne. Následnú reakciu rodičov je vhodné nechať až na príchod domov a nie bezhlavo vyhrešiť dieťa pred učiteľkou.
Niekedy život sám zariadi drastickú odvykaciu kúru od neslušných slov. Kamarátkin trinásťročný syn sa počas cesty autom zabával tým, že okoloidúcim autám ukazoval cez okno neslušné gestá. Mama šoférovala a nemala ako inak zasiahnuť, len ho za to napomínala. Nezabralo to až do chvíle, kým ich jedno auto nepredbehlo a neprinútilo ich zastaviť. Šofér im pohrozil - zbraňou! „V tej chvíli sme všetci stuhli.“ Hoci to bol extrémny prípad, ukazuje to, že niekedy je potrebné poukázať na reálne dôsledky nevhodného správania.
Deti v puberte sa chcú podobať dospelým. Niekedy zaberie aj to, ak ich upozorníte, akí sú tí dospelí, ktorí používajú nadávky. Príležitostí stretnúť v obchode či v autobuse niekoho s nevyberaným slovníkom sa nájde dosť. Nechajte svoje deti, aby ich pohľadom poriadne ošacovali a samy zistia, že tým by sa asi podobať nechceli. Svojho dospievajúceho syna alebo dcéru môžeme zradne nalákať do pasce. Najprv sa nad neslušným výrazom začudujeme a celkom nevinne sa opýtame, či tak hovoria aj ostatní kamaráti, s ktorými sa stretáva. Syn či dcéra iste nepremeškajú príležitosť a víťazoslávne nám chrstnú do tváre, že je to predsa úplne normálne. Niekedy pritom nemusí ísť o nadávky, celkom stačí, ak máte denne na tanieri typické pubertálne neúctivé odpovede typu „… no a?“ „.. a má byť čo?“. „Oplatí sa skúsiť to s pokojnou tvárou na dieťa v situácii, keď vás o niečo žiada.
Ak nevhodný slovník pretrváva, nastoľte obmedzenie, na ktoré ste dieťa už vopred upozornili. Ak vaše dieťa napríklad u susedov na návšteve a vyletí mu z úst nevhodné slovo, ospravedlňte sa v jeho mene za jeho správanie. Takto dieťa zistí, že niečo nie je v poriadku a že použitý výraz asi nebol v súlade s vhodným správaním.
tags: #co #robit #ked #dieta #zacne #rozpravat