Slabé svalstvo u detí, často označované ako hypotónia alebo hypotonus, predstavuje stav, ktorý si vyžaduje pozornosť rodičov aj odborníkov. Nie je to len estetická záležitosť, ale môže signalizovať rôzne zdravotné problémy, od miernych oneskorení vo vývoji až po závažné neurologické alebo genetické ochorenia. Včasná diagnostika a adekvátna intervencia sú kľúčové pre optimálny vývoj dieťaťa a minimalizáciu dlhodobých následkov. Pochopenie príčin, prejavov a dostupných liečebných metód je pre rodičov nevyhnutné, aby mohli svojmu dieťaťu poskytnúť tú najlepšiu starostlivosť.
Hypotónia: Keď sú svaly „ako z gumy“
Hypotónia, alebo tiež hypotonus, je patologické zníženie svalového tonusu, teda napätia svalov. Zjednodušene povedané, ide o ochabnuté svalstvo. Tento stav sa považuje za neurologickú diagnózu, hoci lekári tvrdia, že hypotónia samotná nie je ochorenie, ale skôr prejav iného možného ochorenia alebo oneskoreného vyzrievania mozgu. Znížené svalové napätie nám môže signalizovať neurologický, genetický alebo metabolický problém. Rovnako môže ísť aj o vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal či úraz nervového systému, degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie.
Škála príčin centrálnej hypotónie je pestrá. Za zníženým svalovým tonusom môže stať vrodená vada mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal či úraz nervového systému, degeneratívne či endokrinologické ochorenia, ako sú napríklad choroby štítnej žľazy.
Prejavy hypotónie u detí
Hypotónia je rozpoznateľná aj pre laikov, pretože takéto dieťa je veľmi mäkké, ohybné a je akoby z gumy. Pri hypotónii sa dieťa javí ako handrová bábika, ktorá sa na podložke „rozleje“ a v držaní ovisne, je mäkké. Takéto dieťatko sa často prirovnáva ku kysnutému cestíčku. Jeho hlavička akoby „lietala“ v priestore a často máva problémy aj pri dojčení. Prejavuje sa to najmä problémami so saním z prsníka, pretože saje málo, krátko a slabo kvôli slabým mimickým svalom. Prítomný býva aj gastroezofageálny reflux a v dôsledku oslabenej brušnej dutiny sú často prítomné aj koliky. Pohyby rúk a nôh sú slabé.
Neskôr sa hypotónia môže prejavovať oneskorením pohybového vývoja. Dieťa je menej obratné, všetko robí oneskorene - či už je to sed, stoj alebo chôdza. Má problém so zaujatím prvého vzpriamenia alebo symetrickej polohy opory o obe predlaktia. Druhé vzpriamenie sa nachádza v neideálnej podobe, ak vôbec nejaké je, a dieťa často zostáva prilepené bruškom na zemi. Ak sa dieťatko dokáže z polohy na chrbte otočiť do polohy na bruško, je to preň veľkou výzvou, aj keď ide o základný pohyb.
Ak sa dostane na brucho a do druhého vzpriamenia, automaticky chce ísť na štyri, avšak nohy ho nedokážu udržať pokope. Tu sa objavuje ďalší fenomén s názvom hypermobilita. Dieťa sa s nohami dostane do polohy „žabky“ a z tejto polohy je už preň ťažké dostať sa opäť do pozície na štyroch. Častou chybou rodičov býva aj pasívne posádzanie hypotonického dieťatka, čo sa negatívne prejaví vo vykonaní sedu so zhrbením. Trup, brucho a svalový korzet neboli dostatočne pevné na to, aby dieťa išlo do sedu a vertikály. Veľmi častým javom pri hypotonickom dieťati je aj W-sed, ktorý nám potvrdzuje hypotézu oslabeného svalového korzetu a hypermobility v kĺboch dolných končatín. V neposlednom rade takémuto dieťaťu pomáhame aj v rámci plochonožia a zlého držania tela.
Diagnostika hypotónie
Častým problémom býva zistenie presnej príčiny, prečo sa hypotónia objavila, ako aj prognóza, aké bude mať následky a vplyv na dieťa a tiež na jeho ďalší vývin a neskorší život. Diagnostika hypotónie je náročnejšia z pohľadu presného určenia príčiny. Odoberá sa základná anamnéza, informácie o priebehu tehotenstva, pôrode a popôrodnej adaptácii. Časté sú aj komplikácie, ktoré nastanú pri pôrodoch a sú spojené s asfyxiou. V prvom rade je potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie, aby sa u dieťatka diagnostikovalo, o akú formu hypotónie ide. Následne je dôležité stretnúť sa s detským fyzioterapeutom, prípadne fyzioterapeutkou.
Liečba a terapia hypotónie
Základom zo strany rodičov je nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe. V týchto prípadoch sa to, bohužiaľ, až tak často nedeje. Občas dávajú čas na „rozbehnutie“ aj samotní pediatri či pediatričky, lenže pre fyzioterapeutov je to strata času. Je veľmi dôležité začať pracovať čím skôr, či už cestou fyzioterapie alebo s dopomocou v rámci špecializovaných programov. Ak ide len o fyziologickú odchýlku v tonuse, stačí navštevovať pravidelne skupinové cvičenia, kde vás prevedú hravou formou k stimulácii „lenivejších“ detičiek.
Vysvetlenie hypotónie: Čo potrebujete vedieť
Metódy fyzioterapie:
- Vojtova metóda: Táto metóda sa zameriava na aktiváciu vrodených pohybových vzorov pomocou stimulácie reflexných bodov na tele.
- Bobathova metóda: Táto metóda je šetrnejšia ako Vojtova a zameriava sa na zlepšenie držania tela a pohybových schopností prostredníctvom cvičenia na fit lopte, rebrinách alebo žinenke.
- Dévényho metóda: Ide o maďarskú metódu, ktorá sa zameriava na manuálnu terapiu svalov a fascií.
- TheraSuit rehabilitácia: Ide o intenzívnu rehabilitáciu, ktorá využíva špeciálny oblek na zlepšenie držania tela a pohybových schopností.
Okrem fyzioterapie je dôležité dbať aj na ďalšie aspekty starostlivosti o dieťa s hypotóniou:
- Správne držanie tela: Dbajte na správne držanie tela dieťaťa pri sedení, státí a chôdzi.
- Podpora psychomotorického vývoja: Podporujte dieťa v rozvíjaní motorických zručností prostredníctvom hier a aktivít.
- Výživa: Zabezpečte dieťaťu vyváženú stravu, ktorá podporuje rast a vývoj svalov.
- Pravidelné lekárske prehliadky: Pravidelne navštevujte lekára a fyzioterapeuta, aby ste sledovali vývoj dieťaťa a prispôsobili terapiu jeho potrebám.
- Hydroterapia v Baby Spa: Vo vode sa svaly dieťaťa ľahšie pohybujú a posilňujú bez nadmernej záťaže.
- Masáže: Zlepšujú krvný obeh a podporujú tonizáciu svalov.
- Stimulácia cez hry a pohybové aktivity: Odborníci v špecializovaných centrách ukážu rodičom, ako tieto aktivity vykonávať bezpečne.
Rodičia detí s hypotóniou zdôrazňujú dôležitosť včasnej intervencie a pravidelnej rehabilitácie. Mnohí z nich uvádzajú, že cvičenie prináša viditeľné pokroky a zlepšuje motorický vývoj ich detí. Dôležité je nájsť skúseného fyzioterapeuta, ktorý dokáže individuálne prispôsobiť terapiu potrebám dieťaťa. Ak si všimnete príznaky hypotónie u svojho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Včasná intervencia môže výrazne zlepšiť výsledky a kvalitu života vášho dieťaťa. Deti s hypotonickými ťažkosťami môžu vďaka správnej starostlivosti dosiahnuť významné pokroky.
Diastáza brušných svalov u detí: Viac než len estetický problém
Detí s diastázou brušných svalov v poslednom čase pribúda a nejde o ochorenie, pri ktorom sa oplatí spoliehať na to, že vymizne samo alebo z neho dieťa vyrastie. Diastáza brušných svalov postihuje nielen dospelých, ale aj malé deti. Ide o rozostúpenie brušných svalov, konkrétne priameho brušného svalu. Zjednodušene sa tento stav dá opísať ako vyklenutie brušného svalu, ktoré je viditeľné medzi spodným koncom hrudnej kosti a lonovou kosťou v strednej línii. Nie je však pravidlom, že sa diastáza vyvinie po celej tejto dĺžke, prezrádza odborník.
Hoci ju obvykle nesprevádza bolesť, určite nejde o banalitu a ani o jednoduchú záležitosť. Oslabenie brušnej steny môže znamenať vážny funkčný problém v motorike dieťaťa. Správne pracujúce brušné svaly sú totiž oporou pre chrbticu a tvoria spojnicu s panvovým dnom. Diastáza môže byť aj nebezpečná. Predovšetkým u detí do jedného roka. Je to totiž jedinečné obdobie, v ktorom sa dostávajú do vertikálnej polohy a začínajú chodiť. Výnimočne môže diastáza vyprovokovať ťažkosti s rozprávaním a dýchaním, zvykne totiž negatívne ovplyvniť aj fungovanie bránice.
Následkom neriešenej diastázy zvyknú byť problémy s chrbticou, pohybovým systémom alebo pruh ako prietrž brušnej steny, ktorý dovolí orgánom meniť svoju pozíciu. Diastáza u malých detí neraz spôsobí aj komplikácie v zmysle zlých pohybových modelov, môžu sa preto oneskorene posadiť alebo postaviť na nôžky.
Liečba a prevencia diastázy
V závislosti od veku dieťatka sa aplikujú rôzne metódy fyzioterapie alebo stimulácie brušných svalov. Najmenším deťom pomáha Vojtova reflexná terapia, starším cvičenie hravou formou, ktoré aktivuje svaly brušnej steny. Šikmé brušné svaly sa snažíme posilniť kombináciou cvičenia a tejpingu. Aj táto špeciálna páska podobná kožnému tkanivu pozitívne aktivuje svaly a prispieva k spevneniu brušnej steny. Tejp sa zvyčajne lepí na 3 dni maximálne.
Liečba diastázy je obvykle beh na dlhé trate, no väčšinou so šťastným koncom. Je to však rôznorodé. Pri deťoch do 12 mesiacov je možné problém vyriešiť do dovŕšenia prvého roka. Tu však platí, čím skôr rodičia prídu, tým je to lepšie. Pri deťoch medzi druhým až piatym rokom je liečba diastázy náročnejšia. Je totiž potrebné, aby cvičenie bolo istou formou zábavy, čo je často najväčší problém hlavne v domácom prostredí. Diastáza môže aj spontánne zmiznúť, sú to však skôr raritné prípady. Ak sa vám bruško drobca nepozdáva, vyhľadajte všeobecného lekára alebo fyzioterapeuta a zbytočne nevyčkávajte na zlepšenie. Jeho stav by sa mohol časom nepríjemne skomplikovať.
Ak nechcete, aby vaše dieťa tento problém spoznalo na vlastnej koži, predchádzajte mu aktivitami, pri ktorých pracujú aj šikmé brušné svaly. Dôležité je vyhnúť sa aj veľmi častým chybám zo strany rodičov. Mnohí totiž predbiehajú motorické fázy, a to tak, že urýchľujú posádzanie dieťaťa priťahovaním do sedu alebo ho nechávajú pasívne sedieť obloženého vankúšom či s inou oporou. Neodporúča sa ani dieťa predčasne stavať na nôžky či urýchľovať chôdzu. Nevhodné sú aj všetky priťahovania do sedu, či už v kočíku alebo na detskej polohovateľnej podložke. Ak patríte medzi rodičov, ktorí toto všetko robia, skúste byť opatrní.
Svalové dystrofie a spinálna svalová atrofia (SMA): Závažné dedičné ochorenia
Niektoré formy slabosti svalov sú prejavom závažných dedičných ochorení, ktoré majú rôzne formy. Patrí sem skupina svalových dystrofií a spinálna svalová atrofia (SMA).
Svalové dystrofie
Svalové dystrofie sú dedičné ochorenia charakterizované svalovými postihnutiami. Sú spôsobené mutáciami v génoch, ktoré narúšajú štruktúru a funkciu svalových vlákien. Dôsledkom je postupný úbytok svalovej hmoty a slabosť. Svalové dystrofie sa líšia závažnosťou, nástupom a postihnutými svalovými skupinami. Postup je zvyčajne pozvoľný, no ovplyvňuje chôdzu, zdvíhanie predmetov a iné bežné denné aktivity. Často sa objavujú aj ďalšie pridružené javy. Ak matka nie je prenášačkou svalovej dystrofie, nebudú ňou trpieť ani deti. V niektorých prípadoch je dedičnosť veľmi špecifická.
Medzi najčastejšie typy svalových dystrofií patria:
Duchenneova svalová dystrofia (DMD): Patrí k najčastejším svalovým ochoreniam detského veku. Je spôsobená mutáciami v géne na chromozóme X, ktorý kóduje proteín dystrofín. Z toho dôvodu sa vyskytuje prevažne u chlapcov. Prvé príznaky, ako sú problémy s behaním alebo s chôdzou do a zo schodov, sa objavujú už v dojčenskom veku alebo v ranom detstve. Choroba vedie k ochabovaniu panvového svalstva a svalov nôh, neskôr aj svalstva trupu a horných končatín. Progresia je rýchla a mnohí pacienti sú už vo veľmi skorom veku odkázaní na vozík.
Beckerova svalová dystrofia (BMD): Ide o miernejší typ svalovej dystrofie, taktiež spôsobený mutáciou v géne pre dystrofín. Nástup príznakov je spravidla oneskorený, často až v puberte. Prejavy sú celková telesná slabosť a svalové kŕče. Pacienti s BMD si udržiava schopnosť chôdze oveľa dlhšie než pacienti s DMD.
Myotonická dystrofia (MD): Je charakterizovaná myotóniou, čo je porucha relaxácie svalu vôľou. Pacienti pociťujú tuhnutie jazyka, čo spôsobuje poruchovú výslovnosť, a tiež ťažkosti pri zdvíhaní sa a v motorike. Problémy sa zmierňujú rozcvičovaním, naopak chlad problémy zhoršuje. Rozoznávame myotonickú dystrofiu 1. typu (MD1) a 2. typu (MD2). Hoci majú rôznu genetickú príčinu, majú aj niekoľko spoločných znakov, napríklad postihnutie nielen kostrových svalov, ale aj iných orgánov, ako sú oči (šedý zákal) a srdce (kardiálne postihnutie). Typ 1 sa môže objaviť už v detstve, kým typ 2 spravidla okolo 40. až 50. roku života.
Fakcioskapulohumerálna svalová dystrofia (FSHD): Postihuje svalstvo tváre, ramien, horných a dolných končatín. Svalstvo tváre býva problémové sa usmiať alebo piť pomocou slamky. Bežné je asymetrické ochabovanie svalstva. Progresia je pomalá a len zriedka zasiahne srdce a dýchaciu sústavu. Ide o súbor porúch a opäť existuje niekoľko podtypov, ktoré sú od seba klinicky nerozpoznateľné (FSHD1 a FSHD2).
Pletencová svalová dystrofia (LGMD): Táto skupina dystrofií postihuje primárne svalstvo pletencov - teda svaly okolo ramien a bokov. Príznaky a závažnosť sa líšia v závislosti od konkrétneho podtypu. Choroba sa môže objaviť v rôznom veku a v niektorých prípadoch môžu byť pacienti upútaní na vozík.
Diagnostika svalových dystrofií
Diagnostika svalových dystrofií je komplexná a zahŕňa viacero metód:
- Krvné testy: Meria sa hladina kreatínkinázy (CK), enzýmu, ktorý sa uvoľňuje z poškodených svalov. U dystrofií býva jej hladina zvýšená, čo býva mylne považované za poruchu pečene.
- Elektromyografia (EMG): Ihlová EMG, ktorá je metódou prvej voľby, zásadnú úlohu pri posudzovaní svalovej aktivity počas kontrakcie a relaxácie, ako aj pri overovaní správnej komunikácie medzi nervami a svalmi.
- Svalová biopsia: Odber vzorky svalového tkaniva pre ďalšiu laboratórnu analýzu je kľúčový pre potvrdenie poškodenia svalov a pre určenie typu svalovej dystrofie.
- Genetické testovanie: Vzorka DNA pacienta potvrdí výskyt mutácií v špecifických génoch a potvrdí diagnózu svalovej dystrofie.
- Zobrazovacie metódy: Napríklad magnetická rezonancia (MRI) sa využíva na zobrazenie svalového tkaniva a posúdenie rozsahu a závažnosti postihnutia svalov.
Liečba svalových dystrofií
V súčasnosti neexistuje liek, ktorý by svalové dystrofie úplne vyliečil, no liečba sa zameriava na zmiernenie symptómov, zlepšenie kvality života a spomalenie progresie ochorenia. Je to najmä symptomatická liečba. Fyzioterapia a rehabilitácia zohrávajú zásadnú úlohu v udržiavaní pohyblivosti a sily svalov. To pomáha pacientom zvládať každodenné aktivity. Na podporu mobility môžu byť potrebné ortopedické pomôcky, ako sú ortézy alebo chodidlá. V niektorých prípadoch sa používajú kortikosteroidy, ktoré môžu spomaliť progresiu určitých foriem svalovej dystrofie. V závažnejších prípadoch dystrofie je niekedy nevyhnutný aj chirurgický zákrok, napríklad na korekciu skoliózy alebo kontraktúr. Pacienti môžu byť čiastočne alebo aj úplne závislí od pomoci pri každodenných činnostiach v závislosti od závažnosti ochorenia. Je dôležité rozcvičovať a posilňovať ochabujúce svaly. Pre presný liečebný plán je nevyhnutná odborná lekárska rada a starostlivosť multidisciplinárneho tímu.
Spinálna svalová atrofia (SMA)
Spinálna svalová atrofia (SMA) je dedičné nervovosvalové ochorenie. Je charakterizované neschopnosťou sedieť, stáť, chodiť alebo postupným úbytkom svalstva. Napriek tomu, že ide o zriedkavú chorobu, je najčastejšou príčinou smrti u detí. V medzinárodnej klasifikácie chorôb je pod kódom G12. Ide o genetické ochorenie, problém je v géne SMN1 (survival motoric neuron). Gén SMN1 kóduje syntézu proteínu SMN, a táto bielkovina zodpovedá za normálnu funkciu motorického neurónu, ktorý riadi prácu svalov. Pacientom, ktorí trpia SMA, chýba gén SMN1, alebo ho majú inak poškodený. V dôsledku toho v bunke vzniká bielkovina SMN, ktorá len čiastočne plní svoju funkciu.
Prejavy SMA: Medzi najčastejšie prejavy ochorenia patrí znížený svalový tonus - hypotónia, svalová slabosť, svalová hypotrofia a areflexia (chýbajúce reflexy). Postihnuté je najmä svalstvo dolných končatín a dýchacie svaly. U detí sa postupne môže vyvinúť skolióza, svalová stuhnutosť a kontraktúry. Časté sú aj zápchy a gastroezofágový reflux. Pre pacientov sú typické obmedzenia pohybu, schopnosti sedieť, stáť, či chodiť. Mentálne postihnutie nie je typickým príznakom SMA.
Typy SMA:
Typ I (ťažká, Werding-Hoffmannova choroba): Je to najzávažnejší typ SMA. Prvé príznaky sa objavujú veľmi skoro, už pri narodení, prípadne do pol roka dieťaťa. Choroba sa veľmi rýchlo rozvíja, dieťa s týmto typom nie je schopné zdvihnúť hlavu alebo vykonávať bežné pohybové zručnosti očakávané v prvých mesiacoch života. Dieťa sa nikdy nenaučí sedieť bez opory. Dieťaťu postupne ochabujú všetky svaly a väčšinou prestane byť schopné aj samostatne dýchať. Problémy môže spôsobovať prehĺtanie a kŕmenie.
Typ II (stredne ťažká, intermediárna): Je závažná a najčastejšie sa vyskytujúca forma, takmer 50 % pacientov je zaradených v tejto kategórii. Prejavuje sa do šiestich mesiacov života. Diagnóza je potvrdená do dvoch rokov života, u väčšiny pacientov do 15 mesiacov. Symptómy sú stredne ťažké. Rozvíja sa hypotonický syndróm, symetrická svalová slabosť, najmä dolných končatín. Naopak, prsty na rukách sa môžu jemne triasť, dýchanie je bránicové a mení sa počas spánku (spánkové apnoe, hypnoe). Na rozdiel od SMA I tieto deti môžu sedieť bez opory, hoci s progresiou ochorenia sa táto schopnosť stráca. Niektorým deťom sa podarí aj stáť, chodiť však nezačnú. Postupne sa rozvíja skolióza a svalové kontraktúry. Problémy s prehĺtaním nie sú pre tento typ charakteristické. Znížená kostná denzita sa prejavuje zvýšenou náchylnosťou k zlomeninám. Bez liečby je dĺžka života skrátená (približne 30 rokov).
Typ III (mierna, Kugelberg-Welanderova choroba): Prvé príznaky sa objavujú po 18. mesiaci narodenia. Diagnóza sa potvrdí pred tretím rokom života. Pri type IIIa je výskyt prvých príznakov do troch rokov veku, IIIb medzi tromi a 12 rokmi veku, IIIc po 12 roku veku. Pacienti sú schopní sedieť, stáť a za asistencie aj kráčať. S progresiou ochorenia strácajú schopnosť samostatnej chôdze, problematické je najmä vstávanie. Príznaky sú často mierne, ale chronické.
Typ IV (adultná): Najmenej závažný typ, prejavujúci sa v dospelosti. Pacienti dokážu bez asistencie sedieť, stáť a kráčať. S progresiou ochorenia sa objavuje symetrická slabosť horných alebo dolných končatín.
Diagnostika SMA
Približne 95-98 % pacientov má mutácie v géne SMN1. V prípade podozrenia na SMA sa robí molekulárno-genetické vyšetrenie DNA pacienta na cielené gény SMN. Tieto metódy sú citlivé a okrem potvrdenia alebo vylúčenia diagnózy dokážu určiť rozsah poškodenia týchto génov. Využívajú sa aj ďalšie diagnostické testy, ako elektromyografia alebo krvné testy na meranie hladiny kreatínkinázy (enzým, uvoľňovaný z poškodených svalov), avšak nemusia byť dostatočne presné ako molekulárno-genetické.
Liečba SMA
Doposiaľ existuje niekoľko liečív, ktoré dokážu spomaliť progresiu ochorenia a zlepšiť kvalitu života pacientov. V roku 2016 v USA a v júni 2017 v Európe schválili liekové agentúry prvú, a zatiaľ jedinú liečbu SMA - liečivo nusinersen. Od augusta 2018 je dostupný aj pre slovenských pacientov s SMA. Ide o liečivo, ktoré dokáže aktivovať záložný gén SMN2 a zvýšiť množstvo chýbajúcej SMN bielkoviny. Branaplam je liečivo malej molekulovej veľkosti, zlepšujúce svalové funkcie. Aktivuje gén SMN2 schopný produkovať stabilný proteín s plnou dĺžkou a vlastnosťami. Predpokladá sa, že by mal zvyšovať životnosť motorických neurónov a znižovať symptómy ochorenia. Mal by sa podávať perorálne, čo predstavuje jednoduchšiu aplikáciu liečiva ako pri nusinersene. Ďalšie liečivo je vytvorené z adeno-asociovaného vírusu, ktorý bol modifikovaný tak, aby obsahoval gén pre SMN bielkovinu. Po injekčnom podaní pacientovi by mal vírus dopraviť cieľový gén do nervových buniek a umožniť tvorbu bielkoviny SMN.
Vysvetlenie hypotónie: Čo potrebujete vedieť
Či už pacient je, alebo nie je indikovaný na farmakologickú liečbu, je potrebná podporná starostlivosť multidisciplinárneho tímu odborníkov. Podporná liečba SMA spočíva v prevencii a spomalení respiračného zlyhávania, správnej výžive, starostlivosti o kĺby a skoliózu. Nevyhnutná je každodenná rehabilitácia, pohybové cvičenie a polohovanie pacienta.
Konkrétne odporúčania pre podpornú liečbu SMA:
- Ležiaci pacienti: Každodenné používanie ortéz a systémov uľahčujúcich sedenie, polohovacích podpier, opierok hlavy, hrudníka a panvy. Pre zvýšenie efektivity ortéz sa odporúča používanie na minimálne 60 minút.
- Sediaci pacienti: Výstuže, zabezpečujúce správne držanie tela a podpory hrudníka. Frekvencia rehabilitácie by mala byť 5-7x do týždňa. Státie s podporou aspoň 60 minút, každý deň.
- Ambulantní pacienti: Pri pacientoch, ktorí majú najmenej invazívne ochorenie, sa odporúča aktívny aerobik, chôdza, plávanie, bicyklovanie, jóga, hippoterapia či veslovanie 2-3x za týždeň.
Starostlivosť o chrbticu a prevencia problémov
Problémy s chrbticou u detí sú v súčasnosti čoraz častejšie a často majú základ už v detskom veku. Bolesť chrbta patrí k jedným z najčastejších dôvodov, pre ktoré ľudia vyhľadajú lekára. Problémom môže byť chybné držanie tela z neustáleho vysedávania v škole, pred obrazovkou televízora či počítača, alebo z nevhodného športu či nesprávneho nosenia bremien v podobe školskej tašky. V horšom prípade dieťa príde k lekárovi už priamo so skoliózou, teda s vybočením chrbtice do jednej strany.
Vývoj chrbtice a význam svalovej kondície
U novorodenca sa chrbtica prispôsobuje podložke, je takzvaná plastická. Kopíruje podklad, aký má. Preto je veľmi dôležité nechať dieťa v priebehu dňa, aby sa ponaťahovalo, a podporovať jeho prirodzený vývoj, nefixovať ho v nejakých vajíčkach, ale umožniť mu striedať polohy.
Chybné držanie a chybné postavenie
V ortopédii rozoznávame takzvané chybné držanie a chybné postavenie. Chybné držanie možno vlastným svalovým úsilím odstrániť. To znamená, že keď mamička dieťa „klepne“ po chrbte a povie mu „Vystri sa!“, ono je schopné sa vystrieť. Závažnejšie je však chybné postavenie alebo štruktúrna deformita. Tam už sú zmeny vzájomného postavenia kostí alebo aj tvaru kostí, ktoré nezávisia od svalového úsilia. V tomto prípade by mamička darmo dieťa „klepala“ po chrbte, už si nepomôže. Na rad tak prichádzajú buď ortopedické pomôcky, alebo v závažnejších prípadoch operácie.
Najčastejšie problémy, ktoré sa dnes diagnostikujú, súvisia so zmenou spôsobu života z pohybového na sedavý. To sa odráža v chybnom držaní tela. Dieťa má oslabené vzpriamovače trupu, predsunuté držanie hlavy aj pliec a ochabnuté brušné svalstvo, čiže takzvaný guľatý chrbát. Počet detí s touto chybou za posledných 15 až 20 rokov výrazne stúpa. Nie je to však ochorenie, je to chybné postavenie, ktoré sa ešte dá zvrátiť, ak dieťa nabehne na správny pohybový režim, najmä na správny pomer medzi pohybovými aktivitami a statickou záťažou (sedením), za predpokladu dobrého vedenia zo strany rodičov aj rehabilitačných pracovníkov, ktorí ho naučia, ako má správne cvičiť.
Čo škodí chrbtici a ako tomu predchádzať
Niektoré bežné rodičovské návyky a detské aktivity môžu negatívne ovplyvniť vývoj chrbtice:
- Predčasné posádzanie: Keď malé dieťa dávame sedieť v čase, keď nemá na to pripravené svaly. Vtedy sa vlastne hompáľa zo strany na stranu a môže vzniknúť polohová chyba alebo až skyfotické držanie tela pri dlhodobom preťažovaní.
- Obezita: Zlé je aj to, keď sa dieťa prekrmuje a je obézne, pretože nadmerná váha zaťažuje chrbticu.
- Nosiče a hojdačky: Ak sa to nepreháňa, že by dieťa bolo fixované v jednej polohe pol dňa, tak nosiče sú na prenášanie detí prospešné. Zdravé dieťa to nemôže poškodiť a má to aj psychologicky pozitívny efekt. Pokiaľ ide o hojdačky, ak je v tom dieťa krátko, za prítomnosti rodiča, tak to nemôže škodiť. Ak sa však nechá dlho visieť v hojdačke, tak ho to môže vysiliť.
- Chodúľky: Pri ktorých sa dieťa počas dňa dlhšie odráža, podporujú postavenie piat do „X“ a plochonožie.
- Kolobežka: U starších detí si treba dať pozor aj na kolobežku, ak ju dieťa používa príliš často a dlho - môže spôsobovať nielen plochú nohu a postavenie päty odrazovej nohy do „X“, ale aj asymetrické držanie tela. Preto si treba všímať, ako dieťa stojí, či nemá zdvihnuté alebo predsunuté jedno plece a bok. U mladších detí si to rodičia obyčajne všimnú, horšie je to u starších školákov vo veku 12 až 14 rokov, kde je kontakt s dieťaťom menej intenzívny a tak sa to ľahko prehliadne. Je to obdobie zväčšenej rastovej akcelerácie a chybné držanie tela sa môže vyvinúť rýchlo. Niekedy stačí, že dievčatá majú ofinu cez jedno oko a potom držia hlavu do jednej strany.
Šport a chrbtica
Obyčajne už predškoláci začínajú so športovými krúžkami, medzi ktorými nechýba tenis, gymnastika, hokej. Nevhodné sú najmä jednostranné športy ako napríklad spomínaný tenis či hokej, ale aj hudobný nástroj, ktorý dieťa drží na jednej strane. Keď sa to so športom preháňa, rastúci organizmus sa vysiľuje a vznikajú predpoklady pre asymetriu. Je dobré, keď má dieťa aj nejaký kompenzačný šport, alebo aspoň možnosť sa nejako rovnomerne ponaťahovať.
Školské prostredie a chrbtica
Väčšinu dňa deti trávia v škole. V prvom rade by deti mali mať prispôsobenú výšku stola svojej výške. To však v škole nie je vždy možné, lebo v jednom ročníku sú deti s veľkým výškovým rozdielom a lavice majú rovnaké. Ideálne je, keď sú členky aj kolená pri sedení v pravom uhle. Voľakedy sa sedávalo s rukami za chrbtom a malo to svoj význam, sed bol vzpriamený. Hmotnosť tašky by mala byť maximálne 15 percent z hmotnosti dieťaťa. Veľmi zlé je, keď dieťa nosí batoh alebo tašku len na jednom pleci - tak si môže vypestovať skrátenie šijového svalstva.
Čo robiť pri bolestiach chrbta
Keď dieťa príde za mamou s tým, že ho bolí chrbát, treba sa začať hneď znepokojovať a utekať k lekárovi, alebo je lepšie vyčkať, čo sa z toho vyvinie? Môže za tým byť naozaj všeličo. Niekedy to môže byť len z prechladnutia, vyslovene stuhnutie z prievanu. Alebo keď dieťa bolí drieková chrbtica, môže to poukazovať napríklad aj na zápal obličiek. Často to býva stuhnutie svalstva alebo preťaženie. U väčších detí to môže byť aj blok chrbtice - krčnej či driekovej. Tam stačia rehabilitačné opatrenia, pofénovanie chrbtice, prípadne masáž nejakým krémom a je to v poriadku. Preto keď dieťa príde s tým, že ho bolí chrbát, rodič by mohol jeden deň počkať, či sa niečo z toho nevykľuje. Často je totiž bolesť chrbta aj predzvesťou chrípky. Ak dieťa nemalo úraz, alebo nejde o náhlu prudkú bolesť, stačí mu dať liek s obsahom paracetamolu, suché teplo na boľavé miesto a počkať. Ak bolesť pretrváva alebo sa zhoršuje, je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc.
Liečba skoliózy
Korzet dávame vtedy, keď zistíme výraznejšiu deformitu chrbtice, najmä pri vyšších stupňoch skoliózy. Dieťa ho nosí až do ukončenia rastu a zrenia kostí, čo je u dievčat zhruba dva roky od prvej menštruácie. Alebo sa dáva pri ťažkých kyfózach, ako je napríklad Scheuermannova choroba, čo je ochorenie krycích platničiek stavcov, ktoré sa prejaví fixovaným guľatým chrbtom aj s bolesťami. Kým skoliózy postihujú viac dievčatá, kyfózy zase chlapcov. Treba si však uvedomiť jedno - aj keď dieťaťu nasadíme korzet, veľmi dôležitá je rehabilitácia, lebo keď ju vynecháme, účinok nenastane. Dieťa nebude korzet nosiť večne, ale cvičiť by malo celoživotne, každý deň aspoň 20 minút. Rehabilitácia pri miernejších krivkách dokáže zázraky, hoci tie ťažšie už nevyrovná.
tags: #co #robit #ked #ma #dieta #slabe