Svet, v ktorom žijeme, je plný nečakaných udalostí a digitálnych interakcií. Niekedy sa na nás valia informácie tragického charakteru, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad ľudskou zraniteľnosťou a krehkosťou života. Inokedy sa stretávame s technickými pojmami, ktoré formujú naše každodenné online správanie a ovplyvňujú naše súkromie. Táto komplexná téma sa snaží prepojiť oba tieto, zdanlivo nesúvisiace, svety - tragické udalosti spojené so zabudnutými deťmi v automobiloch a nevyhnutnú prítomnosť súborov cookies v digitálnom prostredí. Hoci ide o diametrálne odlišné oblasti, obe si vyžadujú našu pozornosť, porozumenie a informovanosť. Jedna pre prevenciu nepredstaviteľného utrpenia, druhá pre vedomé a bezpečné pohybovanie sa v online priestore.
Tragický Fenomén Zabudnutých Detí v Horúcich Autách
Tragické správy o deťoch, ktoré zomreli po zabudnutí v rozhorúčených autách, pravidelne otriasajú verejnosťou po celom svete. Tieto udalosti sú pripomienkou extrémnej zraniteľnosti malých detí a hrozivých následkov, ktoré môžu nastať v dôsledku nešťastnej zhody okolností, roztržitosti alebo zlyhania pamäte. Jeden z najcitlivejších prípadov, ktorý hlboko zasiahol Slovensko, je príbeh dvojročnej Kristínky z Nitry.
Prípad Nitrianskej Tragédie - Kristínka a Jozef Kurák
Dvadsiateho druhého júla jedného horúceho leta, keď prázdniny bežali v plnom prúde a všetci hľadali spôsob, ako sa ochladiť, nastúpil Jozef Kurák so svojou dvojročnou dcérkou Kristínkou do auta, aby ju zaviezol do jaslí. Nikto vtedy netušil, že to bude jej posledná jazda v jej krátkom živote. Otca počas jazdy vyrušil telefonát, a tak automaticky zmenil smer jazdy a zaparkoval pred svojou firmou v centre mesta na ulici Janka Kráľa. To, čo sa potom udialo, pozná celé Slovensko. Kristínka sa domov nikdy nevrátila. V rozpálenom aute doslova zhorela.
Jozef Kurák v tom čase žil so svojou novou rodinou, s mladou manželkou Katkou a dvoma malými deťmi, v dedinke neďaleko Nitry. V zrekonštruovanom rodinnom dome začínal po prvom manželstve odznova. Patril medzi známych nitrianskych podnikateľov, bol spoluvlastníkom inzertných novín a malej kaviarne spojenej s výstavným priestorom, známej ako Trafačka. Práve pri budove bývalej transformátorovej stanice v tú osudnú stredu zaparkoval svoje auto a bez toho, aby si spomenul, že vzadu sedí jeho dcérka, šiel sa venovať pracovným povinnostiam. Vonku teplota stúpala a čas plynul.
Oznámenie o tom, že v zaparkovanom aute sa nachádzalo dvojročné dievčatko, ktoré nejavilo známky života, prijali orgány krátko po štrnástej hodine. Hovorkyňa nitrianskych policajtov Božena Bruchterová informovala médiá, že privolaní záchranári už, žiaľ, skonštatovali len smrť. Na miesto okamžite vyrazili záchranári, ale už bolo neskoro.
V tom čase Kristínku chcela z jaslí vyzdvihnúť jej matka, ktorá ju tam však nenašla. Zavolala preto manželovi, kde sa Kristínka nachádza. Jozef automaticky odpovedal, že je v škôlke. Až po chvíli si s hrôzou uvedomil, čo sa stalo a utekal k autu. Dieťa sa už zachrániť nepodarilo. Malá Kristína sa v aute udusila, na tele mala podľa medializovaných správ z toho dňa dokonca popáleniny. Päťdesiatsedemročný Jozef bol podľa svedkov tragickej udalosti v šoku. Keď zistil, čo sa stalo, kričal: „Ja som ju zabil, ja som ju zabil…“ Následne museli záchranári ošetriť aj mamu (32) dievčatka, ktorá utrpela šok. Neskôr na súde zaznelo, že dieťa zomrelo už približne pol hodinu po tom, ako ho otec zabudol v aute. Bezprostrednou príčinou bolo zlyhanie centrálneho nervového systému v dôsledku prehriatia organizmu. Teplota v aute vystúpila podľa znalcov na vyše 30 až 60 stupňov Celzia.
Táto tragédia nebola len štatistikou; stala sa národným šokom, ktorý priniesol do popredia otázky o prevencii, zodpovednosti a ľudskej psychike. Jozef K. podal voči výroku o vine odvolanie. K verdiktu súdu sa nechcel vyjadrovať. „Ale stále neviem nájsť ten okamih, kedy sa všetko pohlo tým nesprávnym smerom, nevidím ten moment, ktorý by sa dal spojiť s nedbanlivosťou. Cítim vinu za to, že som nedokázal ochrániť svoje dieťa, cítim vinu za to, že k tomu došlo. Bez ohľadu na rozsudok, ktorého dôsledky časom pominú, budem musieť s tým, čo sa stalo, žiť ďalej. K smrti dvojročnej Kristínky došlo vlani v júli, v čase, keď sa teplota počas dňa pohybovala nad 30 stupňov Celzia. Dcérku väčšinou vozila do škôlky jej mama. Výnimočne ju však mal zaviesť otec, ktorý však po ceste zabudol odbočiť a šiel automaticky do práce, kde ho čakali rokovania o ďalšom osude jeho firmy. Až do telefonátu manželky bol presvedčený, že je v škôlke. Keď si po 14. hodine uvedomil svoj omyl, bežal k autu, kde už svoju dcéru našiel mŕtvu. Podľa znaleckého posudku mohla teplota v aute dosiahnuť aj viac ako 60 stupňov Celzia.
Psychológia ignorovaného dieťaťa
Syndróm Zabudnutého Dieťaťa - Psychologické Aspekty
Celým Slovenskom letela odsudzujúca otázka - čo je to za otca? Až postupne dostali priestor odborníci, ktorí vysvetľovali, že taký ako ktorýkoľvek iný. Stať sa to totiž mohlo komukoľvek z nás. V tom čase, keď predné strany bulváru plnili krvilačné titulky o dieťati, ktoré sa zaživa uvarilo, priniesol Denník N americkú reportáž o rodičoch, ktorí v aute zabudli svoje deti a tie v horúčave zomreli, ocenenú v roku 2009 Pulitzerovou cenou. Medzi týmito rodičmi boli zubár, poštár, sociálny pracovník, policajt, evanjelický duchovný, zástupca riaditeľa školy, stavbár, univerzitný profesor, kuchár z pizzerie, ale aj detský lekár. Tieto prípady potvrdili, že tento jav nie je o zlej vôli či nedostatočnej láske rodiča, ale skôr o zlyhaní pamäte v špecifických, stresových alebo rutinných situáciách.
Autor reportáže Gene Weingarten citoval profesora molekulárnej fyziológie z University of South Florida Davida Diamonda, ktorý je odborníkom na pamäť. Ten vysvetľoval, že v situáciách, ktoré sa týkajú všedných a rutinných motorických zručností, fungujú u ľudí ako taký pomocný autopilot bazálne gangliá, čiže tá najprimitívnejšia časť nášho mozgu, takmer identická s mozgom jašteríc. „Keď náš prefrontálny kortex, ktorý je určený na myslenie a analýzu, a hipokampus, ktorý vytvára a uchováva naše okamžité spomienky, cestou do práce plánujú, čo budeme v ten deň robiť, hlúpe, ale výkonné bazálne gangliá sú tie, ktoré v skutočnosti šoférujú auto.“ Práve zmeny v rutine, rozptýlenie (ako napríklad telefonát) alebo vysoká úroveň stresu môžu spôsobiť, že dôležitá spomienka na dieťa v aute sa nedostane z krátkodobej pamäte do vedomia. Hoci existenciu tohto syndrómu pripustili aj znalci v prípade Kristínky, v medzinárodnej klasifikácii chorôb sa aktuálne nevyskytuje.
Slová sú často nedostatočné na opísanie hĺbky utrpenia, ktoré prežívajú rodičia po takejto tragédii. Dušan Budzák, Jozefov najlepší kamarát z vysokoškolských štúdií, prežil s ním a jeho manželkou najťažšie hodiny a dni po smrti ich dievčatka. Hoci v prvom momente sa zdráhal. „Čo by som mu povedal? Čo by som urobil?! Kto vie, čo v takej chvíli robiť?“ pýtal sa podľa spomienok v knihe Môj život s Jojom, ktorú o ich priateľstve a kamarátovej tragédii neskôr napísal, sám seba dookola. Aj vtedy, keď už predsa len sedel za volantom. „Ako robot, bez zmyslov som nasadol do auta a vyrazil smerom do Nitry. Myslel som si jedno a robil niečo úplne iné. Striedavo som pridával, aby som bol čo najskôr pri nich, a hneď nato som skladal nohu dole z pedála a presvedčený, že tam nemám čo robiť, som to chcel otočiť,“ píše. Cestou sa teda radil so známym psychológom, či naozaj nezaradiť spiatočku. „Súrne by som potreboval radu…“ napísal mu. „Ak ste zaregistrovali tragédiu v Nitre, kde otec zabudol dcéru v aute a tá zomrela, je to môj najväčší priateľ. Idem za ním, pretože aj jeho kolegovia a naši známi si myslia, že ma potrebuje. Je to vhodné? Ak nie, otočím sa…“ odoslal správu.
Po odborníkovom odobrení nakoniec predsa len zaparkoval pred ich domom a vstúpil dnu. „Všade bola tma. Išiel som poslepiačky za svetlom, ktoré prichádzalo kdesi z kuchyne. Zbadal som, ako chrbtom ku mne pri stene stojí Jojo. Nehýbal sa z miesta, no knísal sa. Ako nízky strom vo vetre. Dopredu a dozadu. Ruky mal spustené vedľa tela, trochu pokrčené v lakťoch a pozeral sa na stenu pred sebou. Bol tam fľak, veľký ako pomaranč. Mal pocit, že niečo musí povedať. „Jojo, toto si posral,“ vyhŕkol zrazu. „Jojova tvár sa skrivila do strašnej grimasy a potichu zakvílil. Potom zaklonil hlavu dozadu a strašne zareval. Hlasno a silno. Ten rev ma ochromil a telom mi prebehla vlna, studená a hrboľatá, sivá a chladná, až ma z nej zamrazilo,“ opísal Dušan svoje najťažšie stretnutie s kamarátom. Vzápätí pochopil, z čoho ten fľak na stene je. „Jojo stál oproti a celou silou do nej vrážal čelom. Stena sa farbila krvou po každom údere. Pristúpil som rýchlo k nemu, odzadu ho pevne objal a držal, kým to knísanie neprestalo a neskončil s búchaním čela do steny,“ spomínal.
Cítil sa čím ďalej, tým viac bezmocný. Bolesti bolo v dome totiž toľko, že už aj on mal pocit, že to nevydrží. „Z izby sa každú chvíľu ozýval strašidelný rev. Jojo chrčal a potom reval, až mu išli prasknúť žily na krku a na čele. Katka prerývane dýchala v záchvatoch, ktoré sa stupňovali. Začínal som byť zúfalý…“ vrátil sa k momentom, ktoré predtým ani potom nezažil, a na rovinu priznáva, že nikdy dovtedy nevidel, aby žiaľ tak strašne bolel. „Už to nebolo len na ich duši. Pociťovali strašné bolesti na celom tele. Prechádzali nimi kŕče, ktoré ich trápili až tak, že stonali, dýchali prerývane a celé telo mali citlivé na dotyk. Vždy to prešlo len na chvíľu, keď sa jeden začal strachovať o druhého,“ dodal. Dodnes na to, čo v tie prvé dni videl, nemá slová. „Toľko utrpenia sa nedá slovami opísať. Zrútenia, omdletia, snaha sa pozviechať a opäť ťažké dýchanie, potom zase mdloby…“ spomína Dušan aj v rozhovore pre MOJE ZDRAVIE s tým, že vracať sa do tých chvíľ bolí dnes aj jeho.
Súdne Konanie a Dilemy Spravodlivosti
Jozef Kurák bol vyšetrovateľom obvinený z trestného činu usmrtenia. Za prečin usmrtenia je sadzba dva až päť rokov. Súd v tomto prípade uložil trest na dolnej hranici. Jozefov obhajca, politik Daniel Lipšic, sa snažil o oslobodenie jeho klienta spod obžaloby s odvolaním sa na tzv. syndróm zabudnutého dieťaťa. Hoci jeho existenciu znalci pripustili, v medzinárodnej klasifikácii chorôb sa aktuálne nevyskytuje. Napriek návrhu obvineného na dohodu o vine a treste sa konanie o dohode skončilo neúspešne, nakoľko obvinený neuznal svoju vinu, a tak sa prípad dostal pred súd. Ten rozhodol, že Kurák dostal dvojročný podmienečný trest s dvojročnou skúšobnou dobou, pričom sudca skonštatoval, že zákon má chrániť spoločenské vzťahy. Podľa súdu sa obžalovaný dopustil prečinu usmrtenia z nedbanlivosti.
V zdôvodnení rozsudku sa sudca zamyslel aj nad tým, či mal obžalovaný prevziať počas jazdy telefonát a či mal pracovať už počas cesty, keď viezol dcérku. Citoval aj znalkyňu z oblasti psychológie, ktorá na septembrovom pojednávaní v súvislosti s okolnosťami tragédie povedala, že je to aj vecou priorít. „Tá priorita bola rozhodujúca. Rozhodujúca otázka pre súd bola, či je miera zavinenia na nule a podľa názoru súdu to tak nie je,“ povedal sudca. Konštatoval tiež, že „súd uložil trest za to, že zomrel človek, ktorý tu mohol ďalej žiť, to nie je len otázka prevencie“.
Hoci toto všetko bolo pre rodinu náročné, „za manželom stojím, táto nehoda nezmení môj pohľad na neho“, odznelo na súde. Podľa manželky bol Jozef Kurák starostlivý a milujúci otec, čo napokon potvrdili aj učiteľky zo škôlky a školy, do ktorej chodí staršia dcérka. Jozef K. svoju vinu v predchádzajúcom konaní nepriznal a odmietol tak dohodu o vine a treste. V záverečnej reči vyhlásil: „Cítim vinu, že som nedokázal ochrániť svoje dieťa. Cítim vinu za to, že som túto hrôzu spôsobil. Nech bude rozsudok akýkoľvek, v našom živote nehrá dôležitú úlohu. Jeho dôsledky skôr či neskôr pominú, ale my budeme žiť ďalej. A tá hrôza tu bude. Prosím, zvážte to. Len chcem dúfať a veriť, že sa toto nikdy nezopakuje.“
Jozef K. svoj trest neprijal a odvolal sa proti rozsudku o vine. O veci mal následne rozhodnúť krajský súd. Ďalšieho pojednávania sa však utrápený otec už nedožil. Len pred mesiacom dostal dvojročnú podmienku za prečin usmrtenia. Namiesto odpykávania si svetského trestu, 14. decembra 2016 ráno, 9:25, Zdroj: Jozef Uhlárik - Nový Čas, otca, ktorý zabudol dieťa v rozpálenom aute, skolil infarkt. Polícia potvrdila, že 58-ročného Jozefa K. našli bez známok života na ceste medzi Pohranicami a Malantou neďaleko Nitry. Oblečené mal športové oblečenie, pravdepodobne dostal infarkt počas behu. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Renáta Čuháková uviedla, že polícia vyšetruje vec ako trestný čin usmrtenia a čaká na výsledky pitvy.
Nitriansky súd uložil trest Jozefovi Kurákovi za to, že zomrelo dieťa, ktoré by za iných okolností mohlo žiť plnohodnotný život. Trest je istým spôsobom prijatím zodpovednosti aj poučením a najmä nájdením krehkej rovnováhy medzi rôznymi povinnosťami. Jozef si svetský trest už nikdy neodpyká.
Zatiaľ čo na Slovensku súd udelil podmienečný trest, vo svete existujú aj oveľa prísnejšie verdikty. Minulý týždeň informovali médiá o prípade Justina Rossa Harrisa z Atlanty v USA, ktorý nechal v júni v roku 2014 svojho syna v aute a odišiel do práce. Vonku bolo v tom čase viac než 30 stupňov Celzia. Sedem hodín v rozpálenom aute chlapček neprežil a zomrel na prehriatie organizmu. „Obžalovaného uznávame vinným zo strašného zážitku, ktorý spôsobil svojmu 22-mesačnému dieťaťu. Muž bezcitne odišiel a nechal dieťa pariť sa v aute a zomrieť,“ povedala sudkyňa. Otec, ktorý nechal svojho syna zomrieť v rozpálenom aute, si od sudkyne vypočul verdikt doživotie! Obhajoba stále tvrdila, že muž svoje dieťa v aute neúmyselne zabudol. Aj podľa matky dieťaťa a bývalej manželky odsúdeného bol Harris vzorný otec a chlapcovu smrť by vedome nikdy nedopustil. „Je to jeden z najhorších spôsobov zabitia, zvlášť, ak ide o malé dieťa. Preto je možný len jeden trest, a to doživotie bez možnosti prepustenia na podmienku,“ uviedla sudkyňa.
Etika Médií a Zobrazovanie Tragédie
Tragédia Kristínky otvorila aj diskusiu o etike médií a spôsobe, akým sa pristupuje k takto citlivým udalostiam. Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) udelila televízii Markíza pokutu za reportáž o tejto udalosti, pričom konštatovala porušenie zákona. Na príspevok od redaktorky Dany Brixovej dostal regulátor viacero sťažností. S podnetmi sa rada stotožnila, televízia podľa posúdenia nemala ukázať v autentických záberoch obete tragédie - rodičov malého dievčatka - tak, že osoby boli identifikovateľné a zobrazené vo vypätej situácii, krátko po tom, čo prišli o dcéru. Tým, že sa osoby dali identifikovať, prišlo podľa regulátora k zásahu do ľudskej dôstojnosti.
Šéfredaktor spravodajstva Tibor Mattyašovský obhajoval počínanie redaktorky pred radou. Uviedol, že redaktorka prišla na miesto hodinu a pol pred vysielaním, ale nemala veľa informácií, kontaktovala policajnú hovorkyňu, no dostala len základné údaje. Za otcom šla podľa šéfredaktora aj preto, aby získala potrebné informácie pre správne zostavenie príspevku. „Redaktorka sa správne rozhodla, že osloví toho pána. Aj z toho dôvodu, že ak by to neurobila a on by mal chuť situáciu vysvetliť, mohli by sme mať opačný problém. Mohol by namietať, že bol na mieste a nikto sa ho neopýtal na stanovisko. To bol dôvod, prečo k nemu pristúpila. V tom čase bola pri otcovi aj matka dieťaťa, za ňou redaktorkou nešla vedome, nevedela, kto to je,“ pokračoval T. Mattyašovský. Právny zástupca televízie poznamenal, že „Nedali sa získať informácie z iných zdrojov, redaktorka považovala za nie nevhodné spýtať sa priameho aktéra.“ Ako argument, prečo sa redaktorka za otcom vybrala, uviedli zástupcovia televízie aj to, že aj zo surového materiálu bolo vidno, že neprejavuje vážne emócie alebo žeby bol v zlom rozpoložení. Podľa Markízy policajná hovorkyňa zároveň už v prvotnej fáze naznačila, že ide o trestný čin zanedbania starostlivosti. „V prípade otca šlo o páchateľa trestného činu, nevidíme dôvod, aby mu bola poskytovaná zvýšená pomoc a ochrana zo strany médií,“ doplnil právnik.
Rada však podľa posúdenia skonštatovala, že Markíza urobila značnú „nadprácu“. D. Brixová navyše zvolila bulvárnu prístup a tlačila na pílu, keď im kládla nevhodné otázky typu „Vy ste matka?“ či „Ako sa to mohlo stať?“. „Považujeme tie otázky za legitímne,“ oponoval T. Mattyašovský a odmietol, že by sa redaktorka hnala za senzáciou. „Našich redaktorov netlačíme k tomu, aby hľadali senzácie či preexponované obrázky.“ Šéfredaktor spravodajstva si nemyslí, že správanie redaktorky bolo nevhodné. „Nešla do extrému, ktorý by mohol spôsobiť prekročenie etickej hrany. Ona sama je matka, aj to, čo tou otázkou chcela docieliť, nebolo, aby dostala matku do úzkych alebo z nej vytiahla emócie,“ načrtol.
Markíza sa bránila aj nedostatkom času na spracovanie reportáže či neskúsenosťou redaktorky so živými vstupmi. „Má s tým ako regionálna redaktorka menej skúseností. Navyše ju pri príprave tlačil čas, v televízii potrebujete získať aj reakcie ľudí, ilustračné obrázky, všetko natočiť a postrihať v krátkom čase,“ obhajoval redaktorku T. Mattyašovský. Problematická časť príspevku však nebol živý vstup, ale zaradená dokrútka - práve v nej šla redaktorka za pozostalými. Ak by ju aj televízia nestihla upraviť pred spravodajstvom o 17:00, ďalšie dve hodiny do hlavných správ na to poskytovali priestor. „Ak by ste sa nestotožnili s dokrútkou, osobne si myslím, že to bol dostatočný priestor ešte s materiálom pracovať,“ poznamenal člen rady Ľubomír Kmec. Rodičia boli v zábere dlhší čas. „Z obsahu predmetného príspevku vyplýva, že dané zábery boli nielen vyhotovené bez súhlasu rodičov obete, ktorí s reportérkami nekomunikovali a unikali kamerám, ale aj za špecifických okolností, keď dotyční rodičia prítomnosti kamier vzhľadom na svoj psychický stav ani nevládali zabrániť,“ uvádza sa v materiáli Kancelárie RVR. Aj samotná televízia napokon pripustila, že výsledná reportáž mohla vyzerať inak. „Bol tam nedostatok času na dôkladnejšiu kontrolu, hoci prebehla. Materiálu bolo viac a odvysielali sme to, čo sme vyhodnotili ako správne. Nebol však čas to prestrihať. Opätovné zamyslenie sa nad etickou rovinou by asi malo efekt,“ pripustil T. Mattyašovský.
Za reportáž na rovnakú tému iné televízie sankcie nedostali. Rada posudzovala aj spracovanie TV Joj. Tá vyviazla bez pokuty, hoci rodičov tiež ukázala, no na výrazne kratší čas a bez možnosti ich identifikácie pre širokú verejnosť, uvádza sa v materiáli Kancelárie RVR. „Tento prípad ukazuje, ako sa dá tá istá udalosť spracovať v zmysle zákona a opačne. Môže to byť študijný materiál,“ dodal člen rady Peter Abrahám.
Prevencia a Varovné Prípady
Tragédie, ako tá v Nitre, nie sú, žiaľ, ojedinelé. Podobné prípady sa stávajú po celom svete a opakovane zdôrazňujú, aké dôležité je zvyšovať povedomie o rizikách. Pred tromi rokmi nechala v aute 19-mesačného chlapčeka na parkovisku pred obchodným centrom v Bratislave 41-ročná matka a išla nakupovať. Dieťa hlasno plakalo a bolo spotené. Náhodný okoloidúci zalarmoval políciu. Z horúceho auta vyslobodili dieťa až hasiči. Následne sa ho ujali záchranári. Matku predviedli na políciu. Zo zahraničia je tiež niekoľko príkladov. Len pred dvoma rokmi záchranári museli z odparkovaného auta vyslobodiť polročného chlapčeka v Uherském Hradišti. V Amerike na nepozornosť otca doplatil 22-mesačný chlapček. V susednom Poľsku zas trojročné dievčatko. V oboch prípadoch mali otcovia deti ráno vyložiť v škôlke, ale na to zabudli. Šli do práce, zaparkovali auto a vrátili sa k nemu až po skončení pracovnej doby.
Nedávny prípad sa stal aj v Markušovciach na Spiši, kde prišlo o život iba tri a pol ročné dieťa. Našli ho v rozhorúčenom aute. „Je to mladá rodina, mali tri deti. To dieťa hľadali dlhší čas po celej osade. Nakoniec ho našli v aute,“ priblížil starosta obce Markušovce Peter Fulla. „Posádka rýchlej zdravotnej pomoci sa maloletú osobu ešte snažila oživiť. Žiaľ, lekár len už musel konštatovať exitus,“ uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Košice Lenka Ivanová. Tragédii v markušovskej osade Jareček došlo počas ich dovolenky na Slovensku. Rodina, ktorá prišla o dieťa, dlhodobo žije a pracuje v Anglicku. Vysvetlenie, ako sa dieťa do auta dostalo, nikto nemá. „Nezabudli v aute, mama ho hľadala a nevedela. Možno boli otvorené dvere a išlo dieťa dnu,“ povedal starý otec dievčaťa Eduard Ščuka. Polícia začala trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia z dôvodu nedostatočnej starostlivosti. Starosta Fulla to zhodnotil: „Je to ťažko posúdiť, že či tam bola nejaká nedbanlivosť alebo detská hra. Je to obrovská tragédia pre celú rodinu aj pre obec.“
Odborníci pravidelne roky upozorňujú na to, že z uzavretého auta sa v horúčavách stáva vražedný nástroj. „Ľudia si to neuvedomujú, ale keď to auto stojí na slnku, tak vnútri je teplota 50 až 60 stupňov Celzia. A to dieťa po pol hodine pobytu v takejto horúčave má na celom tele popáleniny prvého stupňa,“ vysvetlil lekár urgentnej medicíny Viliam Dobiáš. „Darmo, že zaparkujeme auto niekde do tieňa a spustíme aj tie okienka. To teplé prostredie a pobyt detí v aute môže smrteľne ohroziť,“ priblížil vedúci lekár rýchlej lekárskej pomoci košickej záchranky Barnabáš Susztay.
Aby sa predišlo týmto tragickým omylom, odborník ľuďom radí, aby si dali k dieťaťu mobil, kabelku alebo niečo, bez čoho sa nepohnú. Akákoľvek malá zmena v rutine, ktorá prinúti rodiča otvoriť zadné dvere vozidla, môže zachrániť život. Dôležité je tiež neustále zvyšovanie povedomia o tomto fenoméne, aby sa znížilo riziko jeho opakovania.
Súbory Cookies a Vaše Online Súkromie
Zatiaľ čo tragédie spojené so zabudnutými deťmi nám pripomínajú fyzické riziká reálneho sveta, digitálny svet prináša vlastné súbory informácií a výziev. Jedným z najčastejšie spomínaných pojmov v online prostredí sú „súbory cookies“, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako vnímame a používame internet. Tento web, rovnako ako drvivá väčšina ostatných, používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.
Čo Sú Súbory Cookies a Ako Fungujú?
Cookies - sú malé súbory, ktoré sa sťahujú do zariadenia (počítač, tablet, mobilný telefón atď.), obsahujúce určité množstvo informácií umožňujúcich webovej stránke rozpoznať vás ako používateľa, počas používania internetovej stránky. Prevádzkovateľ pomocou cookies skúma účinnosť internetovej stránky. Cookies vo všeobecnosti nemajú žiadne informácie slúžiace na identifikáciu jednotlivých osôb, ale namiesto toho sa používajú na identifikáciu prehliadača na konkrétnom zariadení. Pojem cookies používame v tomto dokumente aj na iné súbory, ktoré zhromažďujú informácie podobným spôsobom (napr. pixely, majáky, atď.).
Informácie, ktoré zhromažďujeme prostredníctvom internetovej stránky, zahŕňajú: typ prehliadača, internetovú adresu, z ktorej sa pripojil na internetovú stránku, operačný systém zariadenia, IP adresu zariadenia. Tieto informácie sú dôležité pre správnu funkčnosť webových stránok a pre zlepšovanie používateľskej skúsenosti.
Druhy a Účely Súborov Cookies
Súbory cookies možno rozdeliť do niekoľkých základných kategórií na základe ich životnosti a pôvodu:
- Relačné cookies (Session cookies): Tieto tzv. dočasné cookies sú aktívne počas vašej návštevy webu a automaticky sa odstránia po zatvorení prehliadača. Slúžia na udržiavanie informácií o vašej aktuálnej relácii, napríklad o obsahu nákupného košíka.
- Trvalé cookies (Persistent cookies): Tieto trvalé cookies zostávajú vo vašom zariadení aj po zatvorení prehliadača a sú používané pre opakované návštevy webu. Môžu byť kontrolované pri každej návšteve internetovej stránky a slúžia napríklad na zapamätanie si vašich preferencií alebo prihlasovacích údajov.
- Cookies tretích strán (Third-party cookies): Tieto súbory cookies sú umiestnené do vášho zariadenia inou spoločnosťou pri použití našich webových stránok. Pre zobrazovanie relevantnejších reklám sú niektoré cookies stanovené reklamným systémom tretích strán, ako je Google Analytics. Toto je možné vypnúť v účte Google. My, v rámci našej činnosti, používame a spolupracujeme s viacerými dodávateľmi a partnermi tretích strán, ktorí nastavujú alebo čítajú súbory cookies na našich webových stránkach, pričom nad týmito súbormi nemáme žiadnu kontrolu.
Okrem tejto základnej kategorizácie, súbory cookies môžeme triediť aj podľa ich funkčnosti a účelu:
- Nevyhnutné súbory cookies: Sú to súbory cookies, bez ktorých by naše webové stránky nemohli fungovať, respektíve bez ktorých by nebolo možné riadne používanie týchto stránok. Tieto súbory cookies sa automaticky umiestňujú do vášho zariadenia a nemožno ich vypnúť.
- Analytické súbory cookies: Umožňujú nám vykonávať rôzne štatistické analýzy našich webových stránok. Tieto cookies sa používajú v anonymizovanej podobe, čo znamená, že vás nemôžu identifikovať. Pomáhajú nám zhromažďovať informácie, ktoré nám umožňujú analyzovať webovú prevádzku na našich webových stránkach.
- Výkonnostné súbory cookies: Používame cookies, aby ste nám pomohli zhromažďovať informácie, ktoré nám umožňujú analyzovať webovú prevádzku na našich webových stránkach. Tieto sa často prekrývajú s analytickými, no môžu byť špecifickejšie zamerané na výkon stránky.
- Funkčné súbory cookies: Tieto súbory sú určené na zlepšenie používateľského zážitku a umožňujú webovým stránkam zapamätať si voľby, ktoré ste urobili (napríklad meno používateľa, jazyk alebo oblasť, v ktorej sa nachádzate).
- Marketingové súbory cookies: Tieto cookies sú nastavené prostredníctvom našich stránok našimi marketingovými partnermi a slúžia na vytváranie profilu vašich záujmov a zobrazovanie relevantných reklám na iných stránkach.
Psychológia ignorovaného dieťaťa
Správa a Kontrola Cookies
Používatelia majú možnosť spravovať a kontrolovať súbory cookies na svojom zariadení, čím si zabezpečujú transparentnosť a kontrolu nad svojím súkromím.
Pri prvej návšteve našich webových stránok sa do vášho zariadenia ukladajú iba absolútne nevyhnutné súbory cookies. Pokiaľ neprijmete/nepovolíte všetky súbory cookies alebo nevyberiete vaše individuálne preferencie pre súbory cookies, toto nastavenie sa nezmení. Podrobnosti o tom, ako kontrolovať a mazať súbory cookies, nájdete v príslušných ustanoveniach. Kliknutím na príslušné tlačidlo vo vyskakovacom okne súhlasíte s naším používaním nevyhnutných cookies spôsobom opísaným v týchto základných zásadách používania cookies.
Aby ste vypli príslušné súbory cookies, ktoré sa používajú na základe súhlasu, môžete kedykoľvek odvolať svoj súhlas s používaním cookies. Uskutočňuje sa to pomocou ikony cookies v príslušnej časti našich stránok. Dovoľujeme si vás upozorniť, že súbory cookies môžu na vašom zariadení zostať aj po tom, čo sa rozhodnete ich nepoužívať. S odvolaním vášho súhlasu s používaním voliteľných cookies je spojené aj odvolanie súhlasu na použitie osobných údajov, ktoré zhromažďujeme pomocou týchto cookies. Pre funkčnosť nastavenia bude zrejme nutné aktualizovať stránku.
Dôležité je tiež vedieť, že v zariadení môžu zostať aj naďalej uložené rôzne súbory, skripty, kódy prípadne ďalšie informácie týkajúce sa súborov cookies. Akákoľvek zmena nastavenia vášho webového prehľadávača sa vzťahuje iba na tento konkrétny webový prehliadač. Dovoľujeme si vás upozorniť, že v prípade, ak odmietnete alebo odvoláte súhlas s použitím akýchkoľvek nie nevyhnutných cookies alebo súvisiacich osobných údajov, nemusí zodpovedajúca funkcia alebo funkcia týchto webových stránok fungovať správne alebo vôbec. Prehliadač môžete nastaviť tak, aby Vás informoval o používaní súborov cookies. To Vám zabezpečí transparentnosť používania cookies.