Vidieť svoje deti robiť prvé kroky je jedným z najvzrušujúcejších míľnikov v ich vývine. Deti prechádzajú niekoľkými vývojovými fázami, kým sa naučia chodiť, vrátane sedenia, plazenia, ťahania sa a státia. Chôdza je vrcholom psychomotorického vývoja dieťaťa do jedného roka života. Hneď ako dieťa oslávi jeden rok, väčšina rodinných príslušníkov a známych sa začne dopytovať, či už dieťa chodí. Aj sami novopečení rodičia horia nedočkavosťou, kedy ich dieťa urobí prvé kroky.
Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Platí to aj pri učení sa chôdze. Priemerný vek, kedy deti začínajú chodiť, je medzi 8. a 15. mesiacom života, zvyčajne okolo prvého roka. Typický vek, kedy začnú chodiť, je 10-16 mesiacov. Rozsah obdobia, kedy sa to komu podarí, je taký veľký, pretože všetky deti sa vyvíjajú vlastným tempom. Snažte sa netrápiť porovnávaním svojho dieťaťa s ostatnými a sústreďte sa len na jeho schopnosti. Ak vaše dieťa ešte nechodí v 13 mesiacoch, zatiaľ čo iné deti v jeho veku už chodia, nemusíte sa obávať. Ľudský organizmus je prirodzene nastavený na to, aby sa človek naučil chodiť sám, keď je na to pripravený. Kedysi neexistovali pavúky a ani mamičky nemali čas držať deti za ručičky. Naučili sa to vcelku prirodzene v čase, keď na to boli pripravené. I keď sa o rozvoji pohybu učíme z učebníc, u každého dieťaťa sa pohyb rozvíja jedinečne a v mnohom rozvoj pohybu závisí od osobnosti dieťaťa.
Niektoré deti sú zvedavé, neustále skúmajú a reagujú na zmyslové podnety - zvuky, vône, výhľady i chute. Nevedia obsedieť a na vlastné sa postavia skôr, ako je priemer. Iné deti sú pokojnejšie a pohodlnejšie a radšej si počkajú, kým ľudia a predmety k nim dôjdu samé a zapájajú sa len do tej miery, ktorá im vyhovuje. V takom prípade, rodičia musia svoje deti podporiť a jemne postrčiť k skúmaniu a nadobúdaniu hrubej i jemnej motoriky a dokonca k rozvoju reči. V tomto článku sa pozrieme na to, ako svoje dieťa podporiť k samostatnej chôdzi nenásilným, prirodzeným a hravým spôsobom.
Čo Nerobiť pri Učení Dieťaťa Chodiť: Dôležité Princípy
Hoci by sa mohlo zdať, že niektorými populárnymi metódami dieťatku pomôžeme v jeho prirodzenom vývoji, nie je to tak. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Mnohé pomôcky síce rodičom uľahčujú starostlivosť o dieťa, no v konečnom dôsledku preň vôbec nie sú vhodné. Pediatri dnes vyslovene neodporúčajú používať chodítka, známe aj ako "pavúky", a to aj napriek ich bývalej popularite.
Chodítka (Pavúky) a Ich RizikáPediatri dnes vyslovene neodporúčajú používať chodítka, tzv. „pavúky”. Rodičia do nich umiestňujú deti, ktoré ešte nevedia prirodzene chodiť. V pavúku sa deti často naučia odrážať špičkami, čo môže mať negatívny vplyv nielen na chôdzu, ale aj na lozenie. Chodítka spomaľujú rozvoj samostatnej bipedálnej chôdze, čo je spôsobené najmä tým, že hneď, ako sa dieťa naučí sedieť s oporou (okolo 6. mesiaca), rodičia ho dajú do chodítka.
Ak sa dieťa pohybuje výlučne v chodítku, nedochádza uňho k významným míľnikom psychomotorického vývinu ako lezenie a stoj, kedy sa svaly najviac precvičujú, posilňujú a pripravujú na chôdzu. Lozenie je dôležité pre posilnenie chrbtových a brušných svalov a je pre dieťa najlepším a najzábavnejším "cvikom". Nedostatočný rozvoj týchto svalov môže mať za následok, že dieťa začne chodiť neskôr. Chodítko z tohto hľadiska teda vôbec nepomáha dieťaťu naučiť sa chodiť.
Používanie chodítka môže viesť k tomu, že sa dieťa naučí chodiť po špičkách, čo si môže vyžadovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Zároveň, ak dáme dieťa v skorom období do chodítka, zaťažujeme mu chrbticu a kĺby, pretože jeho telo nie je na stoj ešte pripravené. V chodítku trpia chrbtica a bedrové kĺby, pretože sú v nesprávnej polohe. Pri chodení v chodítku môže ďalej dôjsť aj k deformitám dolných končatín, chodidla a skracovaniu svalov, najmä keď dieťa nedočiahne na zem a musí nohy neustále naťahovať. Preto chodenie v chodítku môžeme označiť ako faktor, ktorý negatívne ovplyvňuje nadobudnutie správneho stereotypu chôdze. Ak už chcete chodítko používať, vyberte také, ktoré dieťa tlačí pred sebou. Je dôležité poznamenať, že chodítka môžu zvyšovať pravdepodobnosť úrazov, vďaka čomu boli od roku 2004 zakázané v Kanade.
Vedenie Dieťaťa za Ruky: Čo Hovorí PediatričkaPopulárne je aj vedenie za ručičky, no aj to má svoje riziká. Hoci sa aj väčšina z nás učila chodiť s pomocou rodičov, často to môže spôsobovať bolesti chrbta v dospelosti. Od prvého postavenia sa až po prvé kroky môže trvať 4 - 5 mesiacov. Mnohí rodičia a starí rodičia sa snažia proces urýchliť a chytajú deti za ruky, aby kráčali. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal. „Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť,“ doplnila pediatrička Monika Michňová.
Pomôžte svojmu dieťaťu naučiť sa chôdzu doma!
Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde k zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách. To vedie k nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu, nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice, riziku vytiahnutia lakťa a nesprávnemu nášľapu nohy na špičku. Dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze, predlžujeme dobu samostatného chodenia. Je dôležité si uvedomiť, že by sme ruky svojich detí nemali používať na ich dvíhanie či hranie sa s nimi. Nepredbiehajte. Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie.
Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. „Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila doktorka Michňová. Alebo ho iba pridŕžajte jemne za boky, ale aj to len minimálne. Prvé kroky musí urobiť samé. Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samé začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov.
Pochopenie Vývoja Chôdze a Jej Etáp
Batoľa okolo svojich prvých narodenín prechádza dôležitým míľnikom svojho života. Postaví sa na svoje nôžky a začne robiť prvé kroky. Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmim mesiacom a pridŕža sa. Následne začne obchádzať nábytok.
„Chôdzu u detí ovplyvňuje veľa faktorov. Je to motivácia, telesné a genetické faktory, prostredie, svalové napätie, či predošlý psychomotorický vývoj,“ povedala detská lekárka Monika Michňová. „Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny,“ vysvetlila detská lekárka.
Bežné pády sú veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe. Nepanikárte, ak vaše dieťa neustála padá na zadoček. Učí sa. Ak budete stále pri ňom a zachytávať ho, zvykne si na to a vytvorí si nevhodné pohybové návyky. Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať. „Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť,“ uviedla Michňová.
Vývoj Chôdze v Čase:
- 13. mesiac: Dieťa začína chodiť samostatne, vie urobiť niekoľko krokov a bez opory sa zastaviť. Chôdza sa stáva istejšia a dieťa postupne zvláda aj prekážky, napríklad schody.
- 24. mesiac: V dvoch rokoch pri chôdzi po schodoch už dieťa vašu pomoc väčšinou ani nepotrebuje.
- 36. mesiac: Trojročné deti zväčša s istotou chodia a behajú aj po nerovnom teréne a lepšie koordinujú svoje pohyby.
Bezpečné a Podnetné Prostredie pre Chôdzu
Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Dajte deťom čas a priestor. Odstráňte z cesty prekážky, káble, kvety, sošky a odložte zo zeme aj všetko ostatné. Nábytok posuňte tak, aby sa oň dieťa mohlo zachytávať a zároveň sa oň nepotkýňalo. Pozor na ostré rohy nábytku! Opatrne aj s obrusmi a predmetmi na stole. Ak už drobec stojí a chodí, zachytí sa takmer o všetko, čo mu príde do cesty. Dokáže na seba hocičo strhnúť.
„Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová. Dôležité je do ničoho ich nenútiť. Ak vidíte progres, zatlieskajte im a podporte ich, aby ste im ukázali, že vidíte ich pokroky a tešíte sa z nich. Dieťaťu doprajte čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.
Aktivity a Hry na Podporu Chôdze
Dávať dieťaťu podnety na chôdzu je taktiež veľmi dôležité. Výrazne to neovplyvňuje nadobudnutie správneho stereotypu chôdze, avšak vďaka dostatočnému prirodzenému pohybu sa dieťatko naučí rýchlejšie a ľahšie chodiť, bude pri chôdzi istejšie a samozrejme sa bude správne rozvíjať. Rozvoj chôdze sa netýka len tela dieťatka, ale aj mysle. Pri chôdzi dieťatko svoju myseľ posilňuje, stáva sa slobodnejším, silnejším a nezávislejším.
Tu sú tipy na rozvoj samostatnej chôdze:
- Hľadanie Pokladu: Prilepte hračky a predmety na stenu maliarskou páskou. Umiestnite ich blízko úrovne očí, aby na ne museli siahnuť v stoji. Umiestnite pásku voľne na stenu, aby ju mohli odstrániť. Akonáhle chytia predmet, budú ho chcieť preskúmať. Postupne presúvajte hračky na povrchy, ktoré ich povzbudzujú, aby sa počas hry pokúsili prejsť do stojacej polohy. Ak napríklad presuniete hračku na pohovku, kým sú na zemi, môžu sa chcieť postaviť, aby sa s hračkou mohli hrať. To im pomôže rozvíjať silu a rovnováhu, aby stáli bez podpory.
- Plavba Popri Nábytku: Postavte dieťa vedľa pohovky, nechajte ho držať sa jednou rukou a vy držte jeho druhú ruku pre rovnováhu. Pomaly sa pohybujte tam a späť pozdĺž nábytku a trénujte chôdzu. Čoskoro vám pustia ruku, aby si činnosť precvičili samy. Ak potrebujú motiváciu, môžete umiestniť ich obľúbenú hračku na jeden koniec pohovky.
- Pomôcky na Chodenie: Používajte hračky, ktoré deťom poskytujú dostatočnú oporu pri tlačení pri chôdzi. Táto hračka im síce poskytuje podporu, ale stále umožňuje trénovať zručnosť samostatnej chôdze. Využite dynamickú oporu, napríklad v podobe autíčka alebo kočiarika, ktoré bude dieťa tlačiť. Naučí sa udržať rovnováhu a presúvať sa z miesta na miesto s dynamickou oporou. Opäť ďalší skvelý spôsob, ako hrou podporiť svoje dieťa k tomu, aby sa viac spoľahlo na svoje nohy a menej na hornú časť tela, ďalej aby sa u dieťaťa zlepšila dynamická stabilita a opora a schopnosť sa presúvať z miesta na miesto samostatne.
- Tlačenie Nábytku: Deti v tomto veku dokážu prenášať nábytok po dome a budete prekvapení, aké sú silné. Niektoré deti rady tlačia stoličky, iné malé stolíky a podobne. Uistite sa, že drobný nábytok je zospodu ťažší, aby sa na ne nemohol prevrátiť alebo spôsobiť ich pád. Pri presúvaní nábytku vždy dohliadajte na deti.
- Dajte im Dva Predmety Naraz: Táto činnosť je skôr na to, aby sa postavili samostatne. Samostatné státie si však vybuduje sebadôveru a silu, ktorú potrebujú na chôdzu. Kým sa hrajú pri stole, gauči alebo niekde, kde sú ich hračky vo výške očí, uistite sa, že majú dva predmety, z ktorých budú nadšené. Keď sa rozhodnú preskúmať oba predmety naraz, pomôže im to pustiť sa z povrchu, ktorý ich drží. Zapájajte u dieťaťa obidve ruky naraz. To znamená, že v každej ruke môže držať hračku, aby sa jeho fokus preniesol z horných končatín, o ktoré by sa mohlo opierať a pridŕžať a presunúť ho viac do nôh. Prípadne ide o jeden predmet, pri ktorom musí zapojiť obidve ruky. Môže ísť o hudobné vajíčka do každej ruky, alebo veľkého plyšáka, ktorého musí držať oboma rukami. Ani sa nenazdáte a takýmto spôsobom bude vaša ratolesť stáť samostatne a postupne aj chodiť.
- Bublifuk Festival: Fúkanie a naháňanie bublín je zábava, ktorá pomáha rozhýbať ruky a nohy. Fúkanie a naháňanie bublín je zábava v každom veku, ale tie najmenšie dokážu naháňať tie magické plávajúce guličky vo vzduchu celé hodiny. Zabávajte sa s nimi vo vnútri aj vonku tým, že pomocou bublín rozhýbete ich ruky a nohy.
- Prikrývka alebo Šatka: Zrolujte prikrývku alebo šatku a položte ju cez ich hruď a pod ruky. Držte konce prikrývky za nimi. To im pomáha vnímať ich vlastnú váhu a udržať si stabilitu.
- Drepy: Vytvorte dieťaťu príležitosť na zdvíhanie sa zo sedu do stoja. Mnoho detí sa do stoja vytiahne rukami a silou hornej časti tela. Ak však dieťa umiestnite do voľného priestoru bez možnosti sa chytiť, bude nútené nájsť inú pohybovú stratégiu. Či už využijete malé stolčeky a fitlopty na sedenie, alebo podlahu.
- Loptičky a Bubliny (rozšírené): Používajte bublifuk, lopty či balóny - dieťa sa za nimi bude musieť naťahovať a otáčať, takže sa naučí menej sa spoliehať na hornú časť tela a viac zosilnieť v spodnej časti tela. Naučí sa udržať rovnováhu dynamicky, pričom zosilnie v hornej časti tela a tiež dokáže udržať rovnováhu v nohách.
- Schody: Využite schody, teda chôdzu do schodov. Vďaka tomu sa dieťa naučí koordinovať hornú a spodnú časť tela a zosilnejú mu svaly.
- Zmena prostredia: Berte svoje dieťa na nové miesta, zmeňte prostredie! Každé nové prostredie je pre dieťa novou výzvou a prináša nové zážitky. Stretnutie s vrstovníkmi, prípadne staršími deťmi je takisto skvelou motiváciou a príležitosťou sa učiť novému.
Význam Bosej Chôdze a Vhodnej Obuvi
Výber správnej obuvi je v každom veku veľmi dôležitý, avšak u batoliat je najvhodnejšie nechať ich chodiť na boso. Odborníci z oblasti fyzioterapie sa zhodnú na tom, že pri zdravom dieťati je chôdza naboso najzdravšia alternatíva, keďže je pre človeka najprirodzenejšia. Chôdza naboso je jedným z najlepších spôsobov, ako dieťa motivovať skúmať rôzne povrchy a zároveň zapájať svaly na chodidlách, čím sa podporí správna funkcia a rozvoj klenieb chodidla. Stoj naboso takisto poskytuje prirodzený prenos a rozloženie váhy, čo dieťaťu pomôže so statickou a dynamickou rovnováhou potrebnou na nezávislú chôdzu.
Deti sa chôdzou naboso učia vnímať povrch, pričom sa im správne tvaruje a posilňuje svalstvo chodidiel a členku a tvarujú klenby nôh. Najvhodnejšie je nechať dieťa učiť sa prvé kroky bosé - týmto spôsobom sa naučí zapájať všetky potrebné svaly a nadobudne správny stereotyp chôdze. Naučiť sa chodiť bez topánok im môže pomôcť rozvíjať svaly na chodidlách a členkoch. Chôdza naboso pomáha posilňovať ich klenby a zlepšuje rovnováhu a koordináciu. Umožňuje im tiež cítiť zem pod nohami, čo im pomáha vnímať, kam idú, namiesto toho, aby sa pozerali na nohy a nie pred seba. Chodenie naboso nielen pomáha pri chôdzi, ale je to skvelý zmyslový zážitok aj pre vaše dieťa. Všetky nervové zakončenia v spodnej časti ich chodidiel pocítia rôzne povrchy a textúry. Tieto zmyslové signály sa posielajú do mozgu a poskytujú chodidlám väčšiu pozornosť.
Nerovný povrch, ktorému sa chodidlo musí neustále prispôsobovať a nachádzať rovnováhu podporuje silu a funkciu svalov na chodidlách, čo sa ďalej prenáša do celého tela. Takže vyzujte sa aj vy a pridajte sa k svojmu dieťaťu ku chôdzi naboso na tráve, piesku, mäkkých podložkách či drevenej podlahe, možností je mnoho! Pre lepšie osvojenie si správnej techniky aj stimuláciu chodidiel odporúčame chodiť naboso, ideálne po nerovných povrchoch (piesok, kamienky, lesná cesta a pod.). Okrem rozvoja koordinačných schopností tým aj lepšie prekrvíte dolné končatiny.
Samozrejme, pokiaľ potrebujete dieťaťko obuť v chladných mesiacoch, prípadne sa dieťatko naučilo chodiť samostatne, odporúčame barefoot obuv. Je to obuv, ktorá má najbližšie k chodeniu na boso - je mäkká, prstom umožňuje rozsiahly pohyb a taktiež umožňuje nôžke cítiť rôzne povrchy, ktoré sa na zemi nachádzajú. Počas chôdze v barefoot obuvi sú reflexné zóny chodidla správne stimulované, čo má priaznivé účinky pre držanie tela. Protišmyková úprava na ponožkách alebo topánočkách tiež môže deťom chôdzu uľahčiť. Medzi mamičkami je čoraz viac obľúbený tzv. barefoot. Za nás je najlepšie problémom predchádzať, preto odporúčame capáčky a barefoot topánky pre deti ako prvé topánočky (a tiež všetky ďalšie), aby si vypracovali správne návyky už od začiatku. Zdravú chôdzu vnímame ako základ pre správne fungovanie zvyšku tela a barefoot obuv ako prostriedok, ktorý nám ju umožňuje realizovať.
Čo sa týka pevnej obuvi, odporúčame ju kombinovať, najmä ak sa v prvých mesiacoch začne javiť, že dieťa zle kladie nožičky. Vhodná je kombinácia práve s barefoot obuvou. Pri prechádzke v prírode, kedy je reliéf zemi rôzne tvarovaný, je vhodné zvoliť barefoot obuv, aby dieťa jednotlivé časti na zemi chodidlom cítilo a vnímalo povrch zeme. Naopak pri chôdzi po asfalte alebo chodníku, kedy je zem rovná a neobsahuje veľa podnetov, je dobré zvoliť ortopedickú obuv, kde má dieťa fixované členky, vložku s klenbou a je odborníkom určená dieťaťu na mieru.
Aktivity na Podporu Celkového Vývoja (Nepriamo Vplyvajúce na Chôdzu)
Na podporu celkového vývoja dieťaťa, ktorý následne pozitívne vplýva aj na chôdzu, sú vhodné aj ďalšie aktivity:
- Plávanie: Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo, prácu mozgu a prináša pozitívne emócie.
- Hojdanie: Umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a trénuje balans a prácu hrubej motoriky.
- Cvičenie Nožičiek: Pri prebaľovaní alebo po kúpaní precvičte nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním. Deti sa väčšinou pri svojich prvých krôčikoch zachytávajú nábytku.
- Veľká Lopta: Položte bábätko bruškom alebo chrbátikom na loptu a posúvajte ho do strán, dopredu a dozadu. Vaše dieťatko sa učí udržiavať rovnováhu. Môžete ho tiež posadiť a následne sa šmýkať dopredu, až kým si nedosadne na zem, vymasírujete mu tým aj kostrč. Ak chcete cvičiť zároveň s dieťatkom, ľahnite si na chrbáť, pokrčte nohy a položte si na ne bábätko. Deti sa väčšinou pri svojich prvých krôčikoch zachytávajú nábytku.
Riešenie Špecifických Pohybových Návykov: Špičkovanie
Špičkovanie, teda chôdza po špičkách, je častým problémom, na ktorý rodičia upozorňujú. Rodičia často uvádzajú, že ich dieťa chodí ako baletka, čiže stúpa na špičky, nie na celú nohu. Jednou z hlavných príčin špičkovania je používanie chodítok alebo vedenie dieťaťa za ruky, keď ešte nie je na chôdzu dostatočne pripravené. Pri vodení za ruky, najmä ak sú ruky dieťaťa držané vysoko nad ramenami, sa môže dieťa naučiť nesprávny nášľap na špičku. To môže viesť k tomu, že sa mu môžu začať skracovať šľachy.
Avšak, skúsenosti mamičiek a názory odborníkov na špičkovanie sa rôznia. Niektoré deti to robia samovoľne, aj keď neboli v chodítku ani vedené za ruky. Jeden ortopéd uviedol, že to robí väčšina detí, pretože asi do veku dvoch rokov sa im vyvíja klenba na nožičke a preto aj stáčajú nožičky dovnútra, vyrovnávajú si tým balans. Podľa neho to netreba riešiť žiadnym cvičením, ani špeciálnou obuvou, kde je noha napevno. Vraj má dieťa chodiť veľa naboso, po rôznych povrchoch. Iní ortopédi však zastávajú názor, že deti by nemali vôbec chodiť naboso po tvrdej dlážke, iba po tráve a po piesku, a odporúčajú pevnú, členkovú ortopedickú obuv.
Niektoré mamičky potvrdili, že ich deti špičkovali, aj keď ich nevodili za ruky a nepoužívali chodítko. Ich skúsenosť naznačuje, že problém často prejde sám, keď sa dieťa bude cítiť istejšie a zistí, že sa dobre stojí aj na celej nôžke. V takýchto prípadoch sa odporúča kúpiť vyvýšené papučky po členok. Iné matky museli navštíviť ortopéda alebo neurológa a cvičiť špeciálne cvičenia, dokonca Vojtovku. V prípade, že špičkovanie pretrváva dlhodobo, ako napríklad u päťročného dieťaťa, môže byť potrebné na tom viac pracovať, hoci výsledky nemusia byť vždy podľa očakávaní.
Je dôležité mať na pamäti, že dieťa je tvor múdry a nič nerobí len tak, všetko má svoj zmysel. Dieťa, ktoré sa už jasi, môže po špičkách chodiť zo zábavy alebo keď sa na niečo sústredí. Ak sa dieťa stavia na špičky pri stolíku, aj keď by nemuselo, často to prejde samo, keď sa naučí chodiť istejšie. Ak sa vám na chôdzi niečo nezdá, napríklad, že dieťatko chodí neisto a naširoko, alebo často padá, prekonzultujte to s lekárom.
Kedy Vyhľadať Lekára a Dôležitosť Odbornej Pomoci
Nebojte sa požiadať o pomoc v prípade, že sa nazdávate, že vývoj vášho potomka nenapreduje tak, ako by mal. Poradiť sa, či vyhľadať odbornú pomoc je prejavom záujmu a dôslednosti a je vždy lepšie, ak vás odborník uistí, že je všetko v poriadku, akoby sa malo niečo vo vývoji vášho dieťaťa zanedbať.
Ak má vaše dieťa 18 mesiacov a ešte stále nechodí, navštívte svojho detského lekára. Niekedy deti potrebujú trošku pomôcť špeciálnymi cvičeniami. Ak sa vám na chôdzi čosi nezdá, napríklad, že dieťatko chodí neisto a naširoko, alebo často padá, prekonzultujte to s lekárom. Nemusí to znamenať nič, ale tiež to môže súvisieť s hypotóniou alebo hypertóniou svalstva, teda so zníženým alebo zvýšeným svalovým napätím. Rehabilitáciou a cvičením sa to dá napraviť. Rehabka vám môže ukázať nejaké cviky, ako predchádzať špičkovaniu.
Správna Technika Chôdze pre Deti i Dospelých
Dnes si už nikto z nás nevie predstaviť svet bez chôdze - vďaka nej sme slobodní a môžeme fungovať bez obmedzení, hoci si to možno neuvedomujeme. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako pomôcť chodiť vášmu dieťatku čo najlepšie? U detí predstavuje chôdza veľký míľnik v ich rozvoji, či už fyzickom, keďže ich svaly boli dostatočne adaptované na kráčanie a unesenie váhy tela, alebo psychickom, kedy je schopné pohybovať sa koordinovane, t.j. klásť jednu nôžku za druhou. Po prvých neistých krokoch sa dieťa chôdzi a koordinácii pohybov učí a je schopné pohybovať sa istejšie a plynulejšie, prípadne s rôznymi predmetmi v rukách. „Skutočná“ chôdza nastáva, keď dieťa kráča, dokáže sa zastaviť a zmeniť smer. Práve nesprávny stereotyp môže negatívne ovplyvniť vývin chodidiel, kĺbov dolných končatín a chrbtice.
Poznáme príslovie hovorí - dupeš ako slon. Avšak slony (napriek prísloviu a na rozdiel od väčšiny ľudí) chodia príkladne, pretože sa to prirodzene naučia. Chodiť zle nie je hanba. Len zlomok ľudí totiž dostalo nejaké školenie či prednášku o technike správnej chôdze, zato obmedzujúcu obuv nám rodičia dali (takmer) všetkým. Než sa uvedieme do pohybu, poďme sa pozrieť na pozíciu tela, z ktorej vychádzate. Nohy rozkročené na šírku bedier. Ľahko pokrčené kolená. Smerovanie prstov priamo dopredu. Ak nie ste poverčiví, je pomerne jedno, ktorou nohou vykročíte. Päta sa zvoľna zdvíha, za ňou chodidlo a posledné sa zdvíhajú od povrchu prsty, predovšetkým palec. Opäť je potrebná obuv s rovnou a flexibilnou podrážkou do všetkých smerov, aby umožnila toto rozfázovanie. Dĺžka kroku záleží jednak na dĺžke nôh, ale rolu hrá aj povrch. Čím mäkší, tým dlhší krok si môžete dovoliť. Pri tvrdých povrchoch odporúčame kratšie kroky, ktoré vám umožnia ustrážiť ťažisko a položiť pätu ľahko na zem. Jemne došľapujeme na pätu, rozhodne nesmie ísť o ostrý pohyb, pri ktorom nedokáže noha dostatočne tlmiť náraz. Mäkkosť dopadu jednak ucítite, ale môžete ho overiť tým, že ho vôbec nebudete počuť. Zo začiatku je potrebné na zmenu techniky chôdze vedome myslieť, ale čoskoro to príde samo, obdobne ako šoférovanie auta.
Pomôžte svojmu dieťaťu naučiť sa chôdzu doma!
Nakoniec nezabudnite osláviť každý pokus, pretože to povzbudí vaše deti, aby urobili viac pokusov, kým sa to nenaučia. Všetci potrebujeme trochu motivácie, aby sme mohli robiť veci, takže oslavujte každé malé víťazstvo, či už sú to dva kroky alebo dokonca len pokus urobiť krok. V neposlednom rade, užívajte si každú chvíľu. Na všetko existuje správny čas a každé dieťa je jedinečné. Platí to pri odstavení dojčenia, zahodení plienky, sedenia, lezenia aj chodenia.
tags: #cviky #ako #naucit #dieta #ch