Prvá pomoc predstavuje súbor život zachraňujúcich opatrení, ktoré sa vykonávajú ešte pred príchodom zdravotníkov. Jej hlavným cieľom je predovšetkým zachrániť život človeka, zabrániť ďalšej ujme a pomôcť zotaveniu. Poskytnutie prvej pomoci je povinnosťou každého občana, bez ohľadu na jeho vzdelanie, a z ľudského pohľadu je to aj naša ľudská povinnosť. Práve preto je kľúčové ovládať základy prvej pomoci, ktoré by mal poznať každý z nás. Tento článok sa podrobne zameriava na všeobecné princípy prvej pomoci, kardiopulmonálnu resuscitáciu a obzvlášť na stabilizovanú polohu, s dôrazom na jej špecifiká pri ošetrovaní detí.
Úvod do Prvej Pomoci: Život Zachraňujúce Opatrenia v Núdzi
Prvá pomoc je v podstate opatrenie v núdzi, ktoré pozostáva z jednoduchých, často život zachraňujúcich techník. Väčšina ľudí sa ich môže naučiť vykonávať s minimálnou potrebou pomôcok a žiadnou predchádzajúcou medicínskou skúsenosťou. Vzhľadom na nepredvídateľnosť situácie, stres a strach je prvá pomoc často spojená s improvizáciou, čo je však prirodzené. Prvá pomoc sa využíva pri poskytovaní pomoci ľuďom, avšak v niektorých prípadoch je možné ju využiť aj pri poskytovaní pomoci zvieratám. Nie je klasifikovaná ako medicínska liečba a nenahrádza zásah trénovaného zdravotníckeho profesionála. Jej podstatou je zabránenie ďalšej ujme - teda aby osoba, ktorej prvú pomoc poskytujete, neutrpela do príchodu sanitky ešte viac.
Komplexný Prístup k Prvej Pomoci: Sekvencia DRABC a Dôležité Vyhodnotenie Okolia
Pri poskytovaní prvej pomoci sa v anglickej literatúre často stretávame s praktikovaním prvej pomoci podľa zjednodušenej postupnosti ABC1, ktorá je však v širšom kontexte doplnená o ďalšie kroky. Pre komplexné vyhodnotenie situácie a poskytnutie účinnej pomoci je nevyhnutné postupovať systematicky, pričom kľúčovými sú nasledujúce body:
Nebezpečenstvo: Prvé Posúdenie Okolia
Prvým a najdôležitejším krokom je posúdenie bezpečnosti. Obzrite sa, či z okolia nehrozí nejaké nebezpečenstvo. Ak hrozí, rozhodnite, či sa dá eliminovať, alebo je pacient v takom stave, že ho dokážete presunúť inam. Ak sa nachádzate v prostredí, kde hrozí zamorenie, do zamoreného prostredia nevstupujte. Zabezpečenie vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti postihnutého je prvoradé, aby ste pre pacienta nevytvárali určité riziká a hrozby.
Odpoveď: Zistenie Vedomia
Keď je vyčistené miesto a nehrozí nebezpečie, zistite, či je dotyčný pri vedomí. Klaďte mu otázky a čakajte na odpoveď. Overuje sa po tom, ak človek nereaguje na volanie a nie je prítomné vedomie. Zisťuje sa prítomnosť pulzu tlakom na zápästí resp. na krku. Ak nereaguje, prechádzate k ďalším krokom.
Dýchacie Cesty (Airway): Zabezpečenie Priechodnosti
Dýchacie cesty - uistite sa, že pacient má čisté dýchacie cesty. Overte si, či sú dýchacie cesty čisté a ak nie, skúste ich vyčistiť. Jednou rukou siahnite na čelo osoby, prstami druhej na jeho bradu a mierne mu zakloňte hlavu. Samotný tento pohyb môže spriechodniť dýchacie cesty. Následne pátrajte voľnými prstami v ústach dotyčného po predmete, ktorý môže brániť dýchaniu (napríklad zapadnutá zubná protéza).
Dýchanie (Breathing): Kontrola Dýchania a Ďalšia Prehliadka
Skontrolujte dýchanie. Priložte ucho k jeho ústam tak, aby ste sa zároveň pozerali na hrudník a dotýkali sa uchom úst. Dýchanie tak môžete počuť, cítiť i vidieť. Sledujte pohyby hrudníka. Spýtajte sa sami seba - dýcha rovnako ako ja? 10 sekúnd by malo dôjsť k 2 - 3 normálnym nádychom. Pri akýchkoľvek pochybnostiach treba podľa záchranárov začať s neodkladnou resuscitáciou. Rovnako je potrebné realizovať inú prehliadku - zhodnoťte deformity, otvorené rany, opuchliny, prípadne nájdite štítok s informáciou o zdravotnom stave postihnutého (diabetici, či alergici zvyknú mať takúto informáciu niekde pri sebe).
Cirkulácia (Circulation): Kontrola Obehu a Privolanie Pomoci
Ak osoba v núdzi nedýcha, je potrebné začať s masážou srdca a dýchaním z úst do úst (techniku vysvetľujeme nižšie v článku). Stlačenia hrudníka podporujú cirkuláciu, a tým získavate cenný čas, kým príde sanitka. Rovnako je dôležité nahmatať pulz, buď na krku alebo na zápästí. Tak zistíte, či bije srdce. Tiež je možné priložiť ucho na oblasť nad srdcom a tak počuť, či cirkulácia nezlyháva. Avšak, nikomu sa neusilujte pulz nahmatať! Nie je to súčasť žiadnych oficiálnych postupov prvej pomoci, len dobre vyzerajúca scéna z filmov. Vedeli ste, že hmatanie pulzu vedie až v 50 percentách prípadov k chybným výsledkom? Postihnutý pulz nemá, ale človek cíti svoj pulz v končekoch prstov a nechá pacienta bez pomoci. Podľa zdravotníkov vtedy ľudia len síce obetavo, ale zbytočne, dávajú dýchanie z pľúc do pľúc, lebo pacient “nedýcha, ale má pulz“. Samotné vyhodnotenie ABC závisí od skúseností človeka, ktorý prvú pomoc podáva.
V tomto bode by ste mali privolať záchranku (155 alebo 112). Ak pomáha jednotlivec, svoj postup zváži. Môže použiť mobilný prístroj, cez hlasitý odposluch komunikovať s operátorom a poskytovať prvú pomoc. Operátor vás bude navádzať. Povedzte presne odkiaľ voláte, čo sa stalo, informácie o pacientovi, ktoré máte, číslo z ktorého voláte a ak ide o pacienta, ktorý nedýcha, povedzte, že začínate s oživovaním. Dispečer vám musí klásť otázky. Najhoršie je vtedy rozpútať diskusiu na tému, či to musí vedieť a nech sanitka okamžite vyrazí. Dispečer musí zistiť čo najpresnejšie, kde sa nachádzate. Ďalšie významné informácie sa týkajú mechanizmu úrazu, zdravotného stavu, počtu postihnutých a ďalších okolností, ktoré sú dôležité pre organizáciu výjazdu. Dispečer zisťuje podrobnosti o pacientovi aj preto, aby vám mohol poskytnúť inštrukcie k prvej pomoci. Sanitka nečaká na koniec vášho telefonátu, vyráža zvyčajne hneď, ako je jasné miesto výjazdu. Pokyn na výjazd posádka môže dostať elektronickým systémom bez toho, aby bolo nutné prerušiť telefonát.
Vieš ako správne oživovať?
Kardiopulmonálna Resuscitácia (KPR): Život Zachraňujúci Zásah
Ak osoba nedýcha, je potrebné započať kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR). Hlavným dôvodom masáže srdca pri KPR je, že vďaka nej sa dostane okysličená krv do mozgu a srdca, a tým sa predíde smrti tkaniva. Podľa smerníc by sa mala resuscitácia začať ihneď, keď pacient nedýcha - a to ešte skôr, ako mu nahmatáte pulz. Ak sme teda svedkami kolapsu človeka, ktorý nereaguje a nevyvíja žiadnu aktivitu okrem už spomínaných lapavých nádychov, okamžite začneme s resuscitáciou - nepriamou masážou srdca a umelým dýchaním.
Postup KPR u Dospelých a Väčších Detí
- Poloha: Kľaknite si k chorému.
- Umiestnenie rúk: Dajte jednu ruku do prostriedku hrudníka. Na ňu položte druhú ruku a prepleťte si vzájomne prsty oboch rúk. Hrudnú kosť si rozdeľte pomyselnými čiarami na tri tretiny, na rozhraní dolnej a strednej tretiny stláčajte zápästnou časťou dlane (nie celou dlaňou) hrudník.
- Hĺbka a frekvencia kompresií: Stlačte hrudník dolu do hĺbky cca 5 cm, u detí približne 3,5 cm. Lakte majte vzpriamené. Stláčajte hrudnú kosť nahor a nadol 30 krát, aby bol pulz približne 100 úderov za minútu, ideálne 120 stlačení za minútu, teda 2x za sekundu. Minútu zodpovedá pesnička Stayin' Alive od Bee Gees. Pred zopakovaním počkajte, či sa hrudník vráti do pôvodnej polohy.
- Dýchanie z úst do úst: Uistite sa, že sú dýchacie cesty postihnutého otvorené, nos mu zapchajte. Druhou rukou mu jemne zakloňte bradu a dvoma prstami jednej ruky predsunieme dolnú čeľusť. Vdýchnite do seba doplna vzduch, otvorte široko ústa a priložte ich cez ústa postihnutého. Následne vydýchnite vzduch do jeho dýchacích ciest. Pri vdýchnutí by malo byť vidieť, že sa zdvíha a klesá hrudník postihnutého. Následne zdvihnite hlavu a zopakujte krok s dýchaním, aby ste do pacienta vdýchli 2krát po sebe. Po každom vdýchnutí uvoľníme nos a sledujeme hrudník - jeho výdych bude samovoľný.
- Pokračovanie KPR: Potom opäť pokračujte stláčaním hrudníka. Celú túto procedúru je dôležité zopakovať 5krát a potom zistiť, či nastúpilo spontánne normálne dýchanie. Ak pacient aj naďalej nedýcha normálne, v KPR pokračujte. Postup 30 stlačení - dva silné vdychy opakujte dovtedy, pokiaľ nezistíte, že postihnutý sám dýcha, respektíve do príchodu záchrannej služby alebo až do vlastného vyčerpania. Všeobecný štandard je 30:2, pre ľudí s náhlou zástavou srdca či náhlym kolapsom je však prvoradá nepriama masáž srdca.
Špecifiká KPR u Malých Detí a Dojčiat
Pri resuscitácii bábätka nesmieme doň vdýchnuť celý obsah pľúc, ale len vzduch, ktorý máme v ústach. U malých detí môžete otvoriť ústa a zahrnúť nimi aj nos. Dieťaťu do roka stláčame hrudník dvomi prstami v strede hrudnej kosti približne vo výške bradaviek. Opakujeme 2 vdychy a 30 stlačení hrudníka u dieťaťa, ak prvú pomoc vykonáva jedna osoba. Ak prvú pomoc vykonávajú dve osoby, pri dospelom je to 15 stlačení hrudníka a 2 vdychy.
Dôležité Upozornenia Počas KPR
Počas kardiopulmonálnej resuscitácie možno budete počuť rôzne chrapčanie a praskanie pod rukami. Je to normálne, netreba prestávať. V smerniciach sa tiež uvádza, že dýchanie z úst do úst nemusí byť vykonané, bez stláčania hrudníka sa však nezaobídete. Sú prípady, kedy môže pacient ohroziť váš vlastný zdravotný stav, napríklad ak je nositeľom nákazy. Vtedy sa vyvarujte kontaktu s jeho telesnými tekutinami. Ak vás alebo niekoho iného ohrozuje takáto osoba na zdraví, môžete podanie prvej pomoci odmietnuť. Ak ste nevyškolený človek, služba 155 vás informuje o dostupnosti AED (automatický externý defibrilátor, zelené logo so srdcom a bleskom) v okolí, často sú napr. vo vozidlách mestskej polície. Ak sa dýchanie znormalizuje a pacient dýcha spontánne sám, treba s ním ostať až do príchodu zdravotnej pomoci.
Stabilizovaná Poloha: Kľúčová Pre Bezpečnosť Pacienta v Bezvedomí
Stabilizovaná poloha alebo stabilizovaná pozícia, niekedy nazývaná aj záchranná pozícia, je technika prvej pomoci doporučená pre asistenciu ľuďom, ktorí sú v bezvedomí alebo temer, ale stále dýchajú. Ide o špeciálnu polohu, do ktorej sa uloží človek v bezvedomí, ktorý dýcha a teda má pulz. Znižuje riziko vdýchnutia neželaného obsahu. Dokonca aj keď postihnutý dýcha, ale nie je pri vedomí, ešte aj vtedy hrozí, že je v dýchacích cestách prítomná obštrukcia. Stabilizovaná poloha znižuje riziko pre pacienta. Pri niektorých náhle vzniknutých zdravotných ťažkostiach často dochádza aj k vracaniu, kedy hrozí, že dotyčný pacient vdýchne obsah do dýchacích ciest a začne sa dusiť. Práve pri stabilizovanej polohe sa toto nestane a pacient bude mať neustále otvorené dýchacie cesty a bude môcť dýchať. Ústa smerujú dole, teda dávené jedlo alebo krv môže vytekať z pacienta; brada je vhodne hore, aby udržala hrtanovú príchlopku otvorenú. Ruky a nohy sú blokované, aby stabilizovali pozíciu pacienta.
Kedy Použiť a Kedy sa Stabilizovanej Polohe Vyhnúť
Bočnú stabilizovanú polohu použijeme, keď:
- je osoba v bezvedomí, ale dýcha, má pulz
- nehrozí poranenie chrbtice (napr. po autonehode, po páde z výšky)
Bočnú stabilizovanú polohu NEpoužijeme keď:
- osoba nedýcha - vtedy okamžite začíname s resuscitáciou (KPR). Ak osoba prežíva zástavu srdca alebo abnormálne dýchanie, ak vôbec nedýcha alebo je potrebná kardiopulmonálna resuscitácia, takáto osoba by nemala byť uložená do stabilizovanej polohy.
- má osoba vážne poranenie chrbtice alebo krku.
- v raritných prípadoch môže stabilizovaná poloha viac škodiť ako pomôcť - napríklad u detí do 1. roku života.
Podľa odborníkov je problém v tom, že v stabilizovanej polohe sa veľmi zle sleduje stav dýchania. V prípade zástavy obehu sú totiž typickým prejavom spočiatku normálne, neskôr takzvané „lapavé nádychy“ s predlžujúcimi sa intervalmi, ktoré môžu pri letmom pohľade vzbudzovať dojem, že postihnutý dýcha. Asi do troch minút však vymiznú. V stabilizovanej polohe si nikto nemusí všimnúť, že postihnutý dodýchal. Záchranári teda odporúčajú postihnutého po kolapse, ktorý je v bezvedomí ale dýcha, ponechať na chrbte so zaklonenou hlavou a starostlivo sledovať dýchanie. Keby boli intervaly medzi vdychmi nápadne dlhé, alebo začal „lapať po dychu“, okamžite začať s oživovaním a nepriamou masážou srdca. Stabilizovaná poloha je vhodnejšia pre tých, ktorí dostatočne dýchajú, ale hrozí u nich riziko zvracania - sú to napríklad ľudia intoxikovaní alkoholom. Uvedené postupy sú vhodné pri bezvedomí neúrazového typu. Pri bezvedomí následkom úrazu (postihnutý dýcha) je vždy nevyhnutné predpokladať prípadné poškodenie chrbtice, preto uloženie do stabilizovanej polohy buď nie je možné alebo vyžaduje náhradný či špeciálny postup. Najprv zistite, či nie je osoba zranená, napríklad či nemá zranený krk. V takomto prípade s ňou nemanipulujte.
Klasická Stabilizovaná Poloha (Starší Typ)
Stabilizovaných polôh, teda polôh na boku, ktoré majú za úlohu udržať priechodné dýchacie cesty a zabrániť vdýchnutiu zvratkov, je viac. Starší typ je určený pre pacientov v bezvedomí, ktorí dostatočne dýchajú a majú zachovanú srdcovú činnosť (toto sa každú minútu musí kontrolovať). Nevýhodou je zlý transport postihnutého v tejto polohe.
Postup uloženia do staršieho typu stabilizovanej polohy:
- Kľakneme si k boku postihnutého.
- Dolnú končatinu postihnutému (tú, ktorá je k nám bližšie) pokrčte v kolene.
- Hornú končatinu (opäť bližšie k nám) zasunieme pod zadok postihnutého. Môžeme si pomôcť tým, že zatlačíme na pokrčené koleno smerom od seba.
- Ďalej položíme hornú končatinu, ktorá je od nás vzdialenejšia, cez brucho postihnutého a ťahom za rameno tejto ruky prevalíme pacienta na bok. Pomáhame si pri tom druhou rukou, ktorou pokrčené koleno tlačíme bokom k zemi.
- Po prevalení skontrolujeme, či má pacient spodné rameno za sebou a neleží si na ňom. Mal by totiž ležať skôr na prsníku.
- Ďalej tlakom na bradu a čelo vytvoríme čo najväčší záklon hlavy a tvár položíme na chrbát ruky, ktorá je dlaňou k zemi, aby nedošlo k vdýchnutiu prípadných zvratkov. Hlava je tak podložená vlastnou rukou a stabilizovaná.
Nová Stabilizovaná Poloha (tzv. Euro-poloha)
Euro-poloha je zavedená od začiatku roka 2007. Dôvod zavedenia novej polohy je ten, že v staršej polohe dochádza k utláčaniu spodnej ruky a hrozí jej ochrnutie. Aj tento typ je určený pre pacientov v bezvedomí, ktorí dostatočne dýchajú a majú zachovanú srdcovú činnosť (toto sa každú minútu musí kontrolovať).
Postup uloženia do novej tzv. euro-polohy:
- Kľakneme si k boku postihnutého.
- Hornú končatinu postihnutému (tú, ktorá je k nám bližšie) položíme tak, aby zvierala pravý uhol s telom.
- Teraz od nás vzdialenejšie dolnú končatinu pokrčíme v kolene a hornú končatinu na rovnakej strane tela položíme na brucho postihnutého (toto znázorňujú zelené šípky).
- Zraneného prevalíme tak, že ho uchopíme za od nás vzdialenejšie rameno a pokrčené koleno a ťaháme zo ne k sebe (modré šípky).
- Po prevalení tlakom na bradu a čelo vytvoríme čo najväčší záklon hlavy. Tvár položíme na chrbát ruky, ktorá je dlaňou k zemi, aby nedošlo k vdýchnutiu prípadných zvratkov. Hlava je tak podložená vlastnou rukou a stabilizovaná.
- Druhú ruku môžeme ohnúť v lakti, aby nedošlo k nejakému nechcenému zraneniu. Ešte upravíme pozíciu pokrčenej dolnej končatiny. Tá by mala byť v bedrovom kĺbe a kolene ohnutá do pravého uhla.
Stranu, na ktorú postihnutého prevalíme, zvolíme podľa druhu zranenia. Snažíme sa teda zraneného položiť na nepoškodenú polovicu tela. Výnimkou je pneumotorax, kedy sa ťarchou celého tela fixuje hrudník a čiastočne sa tak tlmí bolesť. Na jednej strane smie človek ležať maximálne 30 minút. Pravidelne kontrolujeme dýchanie.
Stabilizovaná Poloha u Detí: Špecifiká a Bezpečnostné Opatrenia
Pri poskytovaní prvej pomoci deťom je potrebné zohľadniť ich vek a špecifické potreby. Stabilizovaná poloha je poloha, do ktorej dieťa uvádzame, pokiaľ dýcha, no je v bezvedomí. Ide o najbezpečnejšiu polohu, ktorá vylučuje zapadnutie jazyka a tým aj uzatvorenie dýchacích ciest, uľahčuje prácu srdca a zabraňuje, aby sa dieťa udusilo vlastnými zvratkami či krvou. Nikdy preto neukladáme postihnuté dieťa na chrbát! Pozor, pokiaľ došlo u dieťaťa k poraneniu chrbtice, resp. krku, stabilizovaná poloha v týchto prípadoch nie je vhodná. Pohybovať s takto zraneným dieťaťom je nebezpečné. Pokiaľ dieťa dýcha a nevracia, môže do príchodu rýchlej zdravotníckej pomoci ostať v polohe, v akej leží. V raritných prípadoch môže stabilizovaná poloha viac škodiť ako pomôcť - napríklad u detí do 1. roku života.
Ako Uviesť Dieťa do Stabilizovanej Polohy: Krok za Krokom
Pamätajte, že každý pohyb a manipulácia s polohou dieťaťa musí byť jemná a opatrná.
- Obráťte dieťa na bruško.
- Hlavičku dieťaťa obráťte na bok, pričom ucho a líce sa bude jemne dotýkať podložky, na ktorej je dieťa položené. Záklon hlavy môže pomôcť udržiavať ruka zasunutá pod lícom postihnutého.
- Hornú končatinu mu ohnite tak, aby ruka bola na úrovni tváre.
- Dolnú končatinu mu ohnite tak, aby bola na úrovni stehna na druhej nohe. Pokrčená dolná končatina fixuje polohu na boku.
- Pravidelne kontrolujeme dýchanie.
Pri bábätku je stabilizovaná poloha na rukách, tvárička smeruje k nášmu telu a je v miernom záklone k zemi.
Ďalšie Dôležité Aspekty Prvej Pomoci: Od Tepelného Komfortu po Špecifické Situácie
Okrem základných život zachraňujúcich úkonov existuje množstvo ďalších situácií, kde je správne poskytnutá prvá pomoc kľúčová.
Teplo a Tíšenie Bolesti
Teplo: Je dôležité obmedziť straty tepla, napríklad uložením človeka na podložku alebo použitím deky či termofólie. Udržanie telesného tepla je najnáročnejšou činnosťou organizmu a podľa záchranárov je rovnako dôležité ako zastavenie krvácania. Prikryte zraneného fóliou, dekou či bundou a ak bude dlho trvať, kým príde pomoc, dostaňte ho do sucha a tepla.Tíšenie bolesti: Pri zlomeninách znehybnite končatinu či krk. Pacienta s ťažkým úrazom navyše traumatizujete manipuláciou a zbytočnou bolesťou. Pre pacienta v šoku sú najlepšou pomocou protišokové opatrenia so zabezpečením voľného dýchania: teplo, tíšenie bolesti, tekutiny (zastaviť straty, zdravotníci po príchode aj doplniť) a rýchly transport do nemocnice.
Nepodávať Tekutiny
Toto je dôležité pravidlo - nepodávať tekutiny pacientovi v bezvedomí alebo pri vážnych úrazoch, kedy hrozí udusenie alebo komplikácie pri prípadnej operácii.
Malé Poranenia a Popáleniny
S malými poraneniami si viete poradiť aj sami bez nutnosti privolať zdravotníkov. Vždy je dôležité rozlišovať jednotlivé stavy a nerobiť paniku, no situáciu ani nepodceňovať. Na zakrytie malých poranení, porezaní či popálení sa vám môže zísť priľnavé ovínadlo. Malé popáleniny treba vložiť pod prúd tečúcej studenej vody po dobu 15 minút. Studená voda z vodovodu je dostatočne chladná na zastavenie šírenia popáleniny do hĺbky a šírky. Je však zakázané aplikovať na popálené miesto kúsky ľadu - to by mohlo zhoršiť stav rany.
Alergické Reakcie a Anafylaktický Šok
Špecifická u niektorých ľudí môže byť alergická reakcia na uštipnutie včelou. V prípade anafylaktického šoku, ktorý po takejto reakcii niekedy nastáva, je možné podať epinefrín, ktorý zvyknú pacienti mať pri sebe v podobe epinefrínového pera Epipen.
Krvácanie z Nosa (Epistaxa)
Pri krvácaní z nosa, nazývanom odborne epistaxa, existuje tiež špecifický prístup k prvej pomoci. Nakloňte hlavu postihnutého vpred, zapchajte mu palcom a ukazovákom nos, aby dierky ostali zavreté v trvaní 5 minút. Zotrvajte dovtedy, dokým krvácanie z nosa neskončí.
Prehriatie a Tepelný Úpal
Pri prehriatí a tepelnom úpale potierať vlažnou vodou a ovievať na urýchlenie odparovania. Po dúškoch v takom množstve, aby moč mal len slabo žltú farbu a bol bez zápachu. Tmavší moč svedčí o nedostatku tekutín.
Hypoglykémia (Nízka Hladina Cukru v Krvi)
U diabetika pri vzniku nezvyčajného správania okamžite podať 2-3 kocky alebo 2-3 kávové lyžičky kryštálového cukru, cukríky (Skittles, Mentos a p.), ovocnú šťavu 3-4 dcl, sladený nápoj, prípadne 4 kávové lyžičky medu, kúsok čokolády. Treba počítať s odmietnutím pomoci pre agresívne reakcie. Pri bezvedomí uložiť do stabilizovanej polohy na boku a volať na tiesňovú linku.
Mozgová Porážka
Pri mozgovej porážke volať tiesňovú linku 155, upokojovať, uložiť do vodorovnej polohy s vyvýšenou hlavou, nepodávať tekutiny. Zubnú náhradu vybrať len ak je uvoľnená.
Infarkt Srdcového Svalstva
Pri infarkte srdcového svalu zavolať na tiesňovú linku, pohodlne posadiť, ukľudňovať, podať Anopyrín/Acylpyrín/Aspirín - rozžuť v ústach na prach, zapiť vodou. Byť pripravený na oživovanie stláčaním hrudníka a záchranným dýchaním.
Vonkajšie Krvácanie
Na hrudníku, bruchu, krku a slabinách krvácajúce miesto stlačiť rukou a to cez dostatočne hrubú vrstvu sterilnej gázy. Ak nie je, použiť čistú vreckovku, košeľu a pod. Lekára vyhľadať ak sa krvácanie nezastaví do 30 minút. Celý postup musí byť nepretržitý, v prípade potreby a u detí môže pomáhať druhá osoba. Rozvážne pristupujte aj k poraneniam. Pri bandážovaní končatiny ju oviňte ju tak, aby v nej bola spriechodnená cirkulácia. V iných prípadoch, hlavne pri masívnom krvácaní, je potrebné priškrtiť miesto nad ranou smerom k srdcu, aby ste zastavili krvácanie.
Otrava Alkoholom
V takom prípade je nutné v spolupráci s ďalšími dospelými zvyšný alkohol zabaviť, pred svedkami vyliať a postihnutého sledovať.
Bezpečný Pobyt vo Vode: Prevencia Utopenia a Resuscitácia
Keďže s časom stráveným vo vode stúpa aj riziko možného topenia sa, je potrebné vedieť v danej situácii správne zareagovať a poznať zásady bezpečného plávania.
Zásady Bezpečného Pobytu vo Vode
- Dieťa, hlavne do 5 rokov, by nikdy nemalo byť vo vode bez dohľadu dospelej osoby.
- Kúpať by sa malo výhradne v miestach na to určených, neriskovať rôzne nebezpečné jazerá, kde nepoznáme spodné vody, teplotu vody, hĺbku a prípadné víry.
- Je vhodné, ak dieťa už v ranom veku absolvuje kurz plávania s certifikovanými inštruktormi a je zvyknuté na prípadné potopenie sa.
- Utopenie môže nastať aj mimo vody, tzv. suché a sekundárne topenie, preto je dôležité si všímať dieťa, ak malo vo vode problém a vdýchlo vodu.
Ako Si Všimnúť Topiace Sa Dieťa a Ako Konať
Topiace sa dieťa väčšinou nekričí o pomoc. Každé vyplávanie na hladinu využije, aby sa nadýchlo. V prvom rade záleží, kde sa dieťa topí, a či je prítomný plavčík, ktorý má správne zručnosti pomôcť topiacemu sa. Je nutné reagovať okamžite. Dieťa sa môže utopiť veľmi rýchlo, hovorí sa o hraničných 3 minútach bez vzduchu, pri malých deťoch je tento čas ešte kratší. V prípade topiaceho sa bábätka musíme konať ešte rýchlejšie.
Resuscitácia u Detí a Dojčiat po Utopení
- Topiaceho sa čo najrýchlejšie bezpečne vytiahneme z vody.
- Topiaceho sa uložíme na chrbát a otočíme mu hlavu na bok, aby mu mohla z úst a nosa vytiecť prípadná voda. Potom mu hlavu opäť otočíme do stredu.
- Ak človek nedýcha, skúsime mu na veľkých tepnách na krku alebo ramenách tep.
- Nasleduje prvotných 5 oživujúcich vdychov do úst topiaceho sa, pričom mu držíme zapchatý nos.
- Ak musíme resuscitovať bábätko, nesmieme doň vdýchnuť celý obsah pľúc, ale len vzduch, ktorý máme v ústach.
- Skontrolujeme pulz, ak je to možné. Ak nie je možné nahmatať pulz, začneme s kompresiou. Dieťaťu do roka stláčame hrudník dvomi prstami v strede hrudnej kosti približne vo výške bradaviek. U väčších detí a dospelých je to v dolnej polovici hrudnej kosti stredom dlane.
- Opakujeme 2 vdychy a 30 stlačení hrudníka u dieťaťa, 15 stlačení u dospelého, ak prvú pomoc vykonávajú dve osoby.
- Ak dieťa začne dýchať, uložíme ho do stabilizovanej polohy na bok, aby sme zabránili vdýchnutiu zvratkov a spriechodnili dýchacie cesty.
Prehľad Bežných Mýtov a Chybných Postupov v Prvej Pomoci
Ľudia, ktorí majú poskytnúť prvú pomoc, sa často obávajú, že niečo pokazia. Záchranári však tvrdia - najhoršie je neurobiť vôbec nič. Chybám sa dá vyhnúť, stačí poznať tie najčastejšie.
"Neurobí to Niekto Iný?"
Keby to bolo vážne, už by mu predsa niekto pomohol. Chceli by ste, aby si to okoloidúci raz povedali o vás? Nie, možno ešte nikto nezavolal sanitku a nikto sa nepristavil. A človeku v ohrození života utekajú cenné minúty. Urobte to vy!
"Odkiaľ Mám Vedieť, Či Dýcha?"
Buď postihnutý zreteľne dýcha s normálnou frekvenciou ako vy, alebo nedýcha. Pri akýchkoľvek pochybnostiach treba podľa záchranárov začať s neodkladnou resuscitáciou.
"Dám ho do Stabilizovanej Polohy?"
Stabilizovaná poloha na boku môže byť podľa záchranárov pre pacienta v bezvedomí doslova letenkou do neba… ak sa použije nesprávne. Roky sme sa učili, že ak je postihnutý v bezvedomí, ale dýcha, má byť otočený do stabilizovanej polohy na boku, aby „sa nezadusil zvratkami“. Podľa odborníkov je však problém v tom, že v stabilizovanej polohe sa veľmi zle sleduje stav dýchania. V prípade zástavy obehu sú totiž typickým prejavom spočiatku normálne, neskôr takzvané „lapavé nádychy“ s predlžujúcimi sa intervalmi, ktoré môžu pri letmom pohľade vzbudzovať dojem, že postihnutý dýcha. Asi do troch minút však vymiznú. V stabilizovanej polohe si nikto nemusí všimnúť, že postihnutý dodýchal. Záchranári teda odporúčajú postihnutého po kolapse, ktorý je v bezvedomí ale dýcha, ponechať na chrbte so zaklonenou hlavou a starostlivo sledovať dýchanie. Keby boli intervaly medzi vdychmi nápadne dlhé, alebo začal „lapať po dychu“, okamžite začať s oživovaním a nepriamou masážou srdca. Stabilizovaná poloha je vhodnejšia pre tých, ktorí dostatočne dýchajú, ale hrozí u nich riziko zvracania - sú to napríklad ľudia intoxikovaní alkoholom.
"Pomôže mu po Úraze Protišoková Poloha?"
Protišoková poloha je podľa záchranárov jedným z najškodlivejších mýtov v prvej pomoci. Ľuďom, ktorým nie je nič vážne, totiž veľmi nepomôže a tým v šoku môže vážne ublížiť. Ak už teda chcete „protišokovú“ polohu na chrbte s mierne podloženými a zdvihnutými nohami využiť, uložte do nej ľudí, čo odpadli pri odbere krvi, alebo u zubára. Vtedy môže nakrátko splniť zamýšľaný účel - prekrviť mozog a hornú polovicu tela, hoci tieto účinky protišokovej polohy sa nikdy nedokázali. Po vážnom úraze, dopravnej nehode alebo po infarkte pacienta, to však určite nerobte! Zdvihnutie končatín totiž prináša výrazné nepohodlie pre človeka v šoku, zhoršuje jeho možnosti dýchania, obehové parametre a zvyšuje vnútrolebečný tlak! Pacienta s ťažkým úrazom navyše traumatizujete manipuláciou a zbytočnou bolesťou. Najhoršie je, že ak je príčinou šoku vnútorné krvácanie, s presunom krvi z nôh do tela postihnutý prichádza aj o túto krv.
"Ako Mu Nahmatám Pulz?"
Nikomu sa neusilujte pulz nahmatať! Nie je to súčasť žiadnych oficiálnych postupov prvej pomoci, len dobre vyzerajúca scéna z filmov. Vedeli ste, že hmatanie pulzu vedie až v 50 percentách prípadov k chybným výsledkom? Postihnutý pulz nemá, ale človek cíti svoj pulz v končekoch prstov a nechá pacienta bez pomoci. Podľa zdravotníkov vtedy ľudia len síce obetavo, ale zbytočne, dávajú dýchanie z pľúc do pľúc, lebo pacient “nedýcha, ale má pulz“. Ak sme teda svedkami kolapsu človeka, ktorý nereaguje a nevyvíja žiadnu aktivitu okrem už spomínaných lapavých nádychov, okamžite začneme s resuscitáciou - nepriamou masážou srdca a umelým dýchaním.
"Pri Kŕčoch Mu Vypáčim Čeľusť a Vytiahnem Jazyk?"
Len to skúste, zdravotníci už zažili aj odhryznuté prsty, ktoré „záchranca“ pchal pacientovi s epileptickým záchvatom medzi zuby! Z úst nešťastníkov ťahali aj policajné obušky a kusy dreva. Okrem toho, že takémuto človeku môžete poraniť ústa a vybiť či zlomiť zuby, môže sa zadusiť úlomkami a krvou z poranenia, ktoré ste mu spôsobili vy! A to určite nechcete. Počas kŕčov teda nerobíme nič, nech vyzerajú akokoľvek dramaticky. Dávame pozor len na to, aby sa postihnutý odniekiaľ nezrútil, či niečo na seba nezhodil. Po ich odoznení ho uložíme na chrbát s mierne zaklonenou hlavou a voláme záchranku. Na privolanie odbornej pomoci treba samozrejme myslieť vždy a zabezpečiť ju hneď na začiatku!
"Nehýbem s Ním, Aby Som Mu Nepoškodil Chrbticu?"
Absolútne dodržanie tohto pravidla už stálo život mnoho zranených. Myšlienka je správna, nesmie však ísť o človeka, ktorý nedýcha. Prednosť má vtedy resuscitácia! Ak aj zranený dýcha, potrebné je zabezpečenie dýchacích ciest miernym záklonom hlavy, ktoré je život zachraňujúcim úkonom. Samozrejme, vyvarujeme sa prudkých pohybov s bezvládnou hlavou. Poškodenie chrbtice je však len teoretickým rizikom oproti istote rýchlej smrti bez potrebnej resuscitácie.
"Podložím Mu Hlavu, Nech Neleží na Tvrdom?"
Jedna z najčastejších a najhorších chýb, aké môžete urobiť. Pre človeka v bezvedomí znamená podloženie a teda aktívne predklonenie hlavy jednoznačne uzavretie dýchacích ciest a udusenie. Pacient s poruchou vedomia patrí na rovnú podložku, na chrbát. Ďalší postup závisí od toho, či dýcha. Ak má pacient len poruchu vedomia - reaguje aspoň na nejaké podnety a pravidelne dýcha, môžete ho uložiť do stabilizovanej polohy na boku, pri akýchkoľvek problémoch s dýchaním musí zostať na chrbte. Správne nie je ani v každej situácii pri bezvedomí nasilu zakláňať hlavu. Starí ľudia už nemajú takú pružnú chrbticu ani cievy zásobujúce hlavu. Najlepšia je teda prirodzená poloha hlavy s prípadným nenásilným záklonom, ak je to potrebné pre udržanie voľných dýchacích ciest.
"Naozaj Ho Musím Prikrývať?"
Udržanie telesnej teploty je najnáročnejšou činnosťou organizmu a podľa záchranárov je udržanie telesného tepla rovnako dôležité ako zastavenie krvácania. Prikryte zraneného fóliou, dekou či bundou a ak bude dlho trvať, kým príde pomoc, dostaňte ho do sucha a tepla.
"Cudzie Teleso z Rany Nikdy Nevyberám?"
Niektoré príručky uvádzajú, že teleso sa z rany nevyberá, lebo môže upchávať cievu a po vytiahnutí by mohlo dôjsť ku krvácaniu. Výsledkom sú návody na rôzne absurdné obmotávanie predmetov pri obväzovaní rany. Takáto manipulácia s predmetom v rane však spôsobuje jej zhoršovanie. Záchranári radia - ak je teleso vrazené do miest, kde sme krvácanie vyriešiť napríklad tlakovým obväzom a teleso vieme vybrať z rany bez väčšieho násilia, treba predmet vytiahnuť a ranu ošetriť bežným spôsobom.
"Ktovie Kedy Príde Sanitka, Vezmem Ho do Nemocnice?"
Tento skvelý nápad vážne ohrozuje všetkých zúčastnených, vrátane vodiča, pacienta i okolia vozidla. Ak ide o vážny stav či úraz, vaša cesta ozlomkrky do nemocnice bude trvať určite dlhšie než cesta sanitky s majákom k vám. Od záchranárov pacient dostane hneď kvalifikovanú pomoc, v nemocnici bude trvať nejaký čas, kým pacienta dopravíte na správne miesto a kým sa pomoc zorganizuje. Najmä ak o vašom amatérskom záchranárskom „výjazde“ v nemocnici nikto nevie.
"Prečo sa Ma Zbytočne Dispečer Kadečo Vypytuje?"
Dispečer vám musí klásť otázky. Najhoršie je vtedy rozpútať diskusiu na tému, či to musí vedieť a nech sanitka okamžite vyrazí. Dispečer musí zistiť čo najpresnejšie, kde sa nachádzate. Ďalšie významné informácie sa týkajú mechanizmu úrazu, zdravotného stavu, počtu postihnutých a ďalších okolností, ktoré sú dôležité pre organizáciu výjazdu. Dispečer zisťuje podrobnosti o pacientovi aj preto, aby vám mohol poskytnúť inštrukcie k prvej pomoci. Sanitka nečaká na koniec vášho telefonátu, vyráža zvyčajne hneď, ako je jasné miesto výjazdu. Pokyn na výjazd posádka môže dostať elektronickým systémom bez toho, aby bolo nutné prerušiť telefonát.
Vieš ako správne oživovať?
Prvá Pomoc v Práci s Mládežou: Výchova a Interaktívne Aktivity
V systéme práce s mládežou by mala byť zastúpená aj téma prvá pomoc, ktorú deťom vieme priblížiť zaujímavým spôsobom. Téma je vhodná pre deti od predškolského veku. Aspoň na výletoch, dovolenkách či pri cestovaní odporúčame mať pri sebe základnú lekárničku.
Aktivity pre Výučbu Prvej Pomoci
- Storytelling: Použite storytelling na úvodné upútanie pozornosti. Príbehy pomáhajú deťom ľahšie si zapamätať dôležité informácie a predstaviť si situácie.
- Telefónne čísla: Deťom vyrobte malé kartičky (prípadne im napíšte do žiackych knižiek) telefónne čísla záchranného systému (155, 112). Prediskutujte s deťmi, kedy je vhodné volať na uvedené čísla, prečo sa nesmieme „zabávať“ zbytočným volaním na tieto čísla. Zdôraznite dôležitosť uvedenia presnej polohy a povahy udalosti.
- Kartičky s obrázkami a nápismi: Vytvorte tri skupiny kartičiek. V prvej bude obrázok s jasne naznačenou situáciou (zranení v rôznych situáciach, autonehoda, …). V druhej budú kartičky s vymenovanými štyrmi život ohrozujúcimi stavmi a v tretej budú kartičky s heslovite opísanou prvou pomocou. Deti môžu k sebe priraďovať situácie, stavy a správne postupy, čím si hravou formou precvičujú rozhodovacie procesy.
Veríme, že je pre vás náš návod prehľadný a v hraničnej situácii si naň spomeniete. Nezabudnite - ak dôjde k vážnemu úrazu, nehode alebo osoba nejaví známky vedomia, najprv preverte dýchanie a cirkuláciu, následne poranenia, aby ste zistili, či netreba zastaviť krvácanie alebo či môžete s pacientom hýbať. Zaistite okolie a možné nebezpečenstvá, volajte záchranku. Ak je to potrebné, začnite s KPR alebo postihnutého uložte do stabilizovanej polohy. Uvedené informácie slúžia výlučne na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť alebo konzultáciu s farmaceutickým pracovníkom.
tags: #stabilizovana #poloha #dieta