Život a odkaz svätých Cyrila a Metoda: Zakladatelia slovanskej písomnosti a viery

Svätí Cyril a Metod, známi aj ako solúnski bratia, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Sú to významné osobnosti, ktorých život a dielo sú neoddeliteľne spojené s šírením kresťanstva a kultúry medzi slovanskými národmi. Ich odkaz presahuje hranice náboženstva a kultúry, formujúc základy európskej civilizácie. S ich misionárskou činnosťou na Veľkej Morave sa spája skutočný rast Slovanov v kresťanskej viere a k ich odkazu sa dnes hlásia všetci Slováci bez rozdielu náboženskej či politickej príslušnosti. Títo apoštoli zmenili slovanský svet, položili základy slovanskej literatúry a bohoslužby vo vlastnom jazyku, čím si zabezpečili trvalé miesto v histórii. Ich pamiatku si pripomíname v rôznych dňoch, no na Slovensku je ústredným a štátnym sviatkom 5. júl, ktorý oslavuje ich príchod na naše územie.

Pôvod a mladosť solúnskych bratov

Slávni slovanskí vierozvestcovia, svätý Cyril a Metod, pochádzali zo Solúna, po grécky Thessaloniké, významného byzantského mesta ležiaceho v terajšom severnom Grécku, vtedajšej Byzantskej ríši. Ich otec, menom Lev, zastával vysoké postavenie v štátnej správe, čo naznačuje ich urodzený pôvod a prístup k vzdelaniu. O ich matke sa nezachovali žiadne konkrétne informácie, avšak ich rodinné prostredie zjavne prispelo k ich neskoršej erudícii a vplyvu.

Metod, starší z bratov, sa narodil azda okolo roku 815. Metod bolo jeho rehoľné meno, krstným menom sa volal možno Michal. Cyril, najmladší z detí, sa narodil približne v roku 827 a jeho krstné meno bolo Konštantín. Vzhľadom na skutočnosť, že v okolí Solúna žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja bratia už od útleho veku dobre poznali slovanský jazyk. Táto jazyková znalosť sa neskôr ukázala ako kľúčová pre ich misijnú činnosť a úspech v šírení kresťanstva medzi slovanskými národmi. Ich otec, Lev, mal sedem detí, z ktorých Konštantín bol najmladší.

Mapa Byzantskej ríše a Solúna

Vzdelanie a raná kariéra Konštantína (Cyrila) a Metoda

Metod, starší brat, si osvojil vzdelanie v oblasti práva a jazykov. Po ukončení právnickej školy pôsobil desať rokov ako dôležitý civilný úradník a správca byzantskej župy, v ktorej väčšinu obyvateľstva tvorili Slovania. Po čase ho však svetské záležitosti unavili. Životopisec Metoda hovorí, že „vidiac mnohé búrlivé rozbroje v tomto živote, zamenil z vlastného popudu pozemské temnoty za nebeské myšlienky. Lebo nechcel znepokojovať šľachetnú dušu vecami netrvajúcimi naveky.“ Preto sa utiahol do kláštora, hľadajúc duchovný život.

Konštantín, mladší brat, sa stal výnimočne nadaným učencom a filozofom. V rokoch 842 alebo 843 študoval v Carihrade na Cisárskej odbornej škole. Vzdelával sa u najvýznamnejších profesorov svojej doby, čo mu prinieslo hlboké poznanie filozofie, literatúry a kresťanského učenia. Jeho priatelia ho nazývali Konštantín - Filozof práve kvôli jeho vášni k múdrosti, ktorá bola jeho poslaním a cestou. O svätom Cyrilovi vieme, že od malička si „vybral Múdrosť“, ktorú identifikoval s pravou filozofiou. Pre neho bola filozofia „Poznávanie božských a ľudských vecí, nakoľko sa môže človek priblížiť Bohu; [takéto poznávanie] učí človeka, že svojimi skutkami má sa stať obrazom a podobou toho, ktorý ho stvoril.“ Toto hlboké pochopenie múdrosti formovalo celý jeho život.

Neskôr ho vymenovali za patriachovho archivára a ešte predtým ho v roku 849 vysvätili za diakona. Vo funkcii archivára ostal len veľmi krátko a odišiel do kláštora pri Bosporskej úžine. Po šiestich mesiacoch sa vracia do Carihradu a učí filozofiu na Vysokej dvornej škole v rokoch 850-851. Hoci túžil po mníšskom spôsobe života, bol menovaný na bibliotekára a neskôr profesora na Vysokej škole v Konštantínopole. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. Rovnako ako jeho brat, aj on odmietal ostatné svetské radosti, nechcel sa oženiť a v snahe nájsť zmysel života sa utiahol do kláštora, kde sa zdržiaval aj jeho brat Metod. Ovládal viacero jazykov a bol veľmi vzdelaný, čo mu umožnilo zúčastňovať sa z poverenia cisára na viacerých diplomatických misiách. Roku 855 alebo 856 došlo v Konštantínopole k palácovému prevratu, čo mohlo mať vplyv na ich ďalšie rozhodnutia.

Misia ku Chazarom a objav relikvií svätého Klementa

Asi v roku 860 boli obaja bratia cisárom Michalom III. vyslaní ako členovia posolstva, vyučovať vieru medzi príslušníkmi kmeňa Chazarov, ktorí sídlili medzi Čiernym a Kaspickým morom, na území dnešnej Ukrajiny. Cieľom misie bolo šírenie kresťanskej viery. Počas tejto cesty sa Konštantín zastavil v meste Cherson, kde sa údajne naučil hebrejčinu a chazarčinu. Tam tiež objavil pozostatky pápeža svätého Klementa, ktorý bol vo vyhnanstve a zomrel okolo roku 100. Nájdenie a prenesenie týchto relikvií do Ríma malo nesmierny význam pre ich misiu a ich prijatie v Ríme.

Vďaka Konštantínovmu jasnému vyučovaniu filozofie a Metodovým znalostiam jazykov sa podarilo pokrstiť dvesto Chazarov. Kagan, vodca Chazarov, ich chcel štedro obdarovať, lenže Konštantín dary odmietol. Namiesto toho si vypýtal dvesto gréckych otrokov, ktorých prepustil na slobodu, čím preukázal svoju nezištnosť a hlboký humanizmus. Domov sa vrátili roku 862.

Svätí Cyril a Metod so slovanskou abecedou

Pozvanie na Veľkú Moravu: Politická a náboženská situácia

Medzitým v slovanskej krajine vládli rozbroje a boje o nadvládu. Už v 8. storočí sa slovanské kmene začali spájať do väčších celkov. Kresťanská viera na Veľkej Morave bola v tom čase vnímaná ako slabá a často zmiešaná s pohanskými zvykmi. V tom čase na území Veľkej Moravy, ktoré bolo pod rastúcim vplyvom Franskej ríše, vládol knieža Rastislav. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií. Jeho prvá žiadosť smerovala k pápežovi Mikulášovi I. o učiteľov, ktorí by ovládali slovanský jazyk, vyučovali by domácich kňazov a upevnili pravú kresťanskú vieru na Veľkej Morave, no nebola úspešná.

Rastislav chcel upevniť svoju vládu a zradil Ľudovíta Nemca. Odolal jeho protiútokom a v snahe vymaniť sa spod nemeckej nadvlády podporovanej bavorskými misionármi napadlo ho upevniť domácu cirkevnú politiku. Preto sa rozhodol obrátiť sa na byzantského cisára Michala III. s rovnakou prosbou. Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, prirodzene boli Metod a Konštantín tou najlepšou voľbou. Poznali totiž jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a taktiež sa už ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie. Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Cisár, ktorý si bol vedomý vzdelanosti a jazykových schopností solúnskych bratov, ich považoval za ideálnych kandidátov na túto náročnú misiu. Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu, čo je princíp známy ako inkulturácia.

Vytvorenie písma a preklad liturgie

Roku 863 teda Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší) opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Ich príchod znamenal začiatok významnej kultúrnej a náboženskej revolúcie.

Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov prvé písomné znaky, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Bolo treba zostaviť písmo a jazyk pre Slovanov. Vytvoril hlaholiku, ktorá mala 38 znakov. Táto sa považuje za predchodkyňu cyriliky, písma, ktoré dostalo meno práve po svätom Cyrilovi. Hlaholická abeceda obsahovala 43 písmen, z ktorých väčšina vychádzala z gréckej abecedy, ale niektoré znaky mali hebrejský pôvod, aby bolo možné vyjadriť všetky hlásky staroslovienčiny.

Prvou knihou, čo Konštantín v Carihrade preložil ešte pred odchodom na Moravu, bol Evanjeliár (Aprakos). Do jazyka starých Slovanov preložili dokonca aj celú liturgiu (texty bohoslužieb) a takisto aj časť Biblie. Prv než odišli do Ríma, preložili do staroslovienčiny štyri Evanjeliá. Konštantín a Metod nielenže vyučovali vieru, ale učili aj čítať, písať a šírili poznatky o zákonodarstve a spoločenskom poriadku. Naučili svojich žiakov cirkevnému poriadku, ranným a večerným modlitbám a sláveniu svätej omše.

Bola to veľká revolúcia v tom čase, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina. Spolu s prekladmi vznikli aj knihy o staroslovienčine a Konštantín napísal slávny Proglas, veršovaný predslov k Svätému Písmu. Týmto dielom položili základy slovanskej literatúry a bohoslužby vo vlastnom jazyku. Keď zistili, že na našom území sa slávi liturgia v západnom (latinskom, rímskom) obrade, prispôsobili sa tomu, hoci predtým slúžievali v byzantskom obrade. Konštantín bol kňazom a Metod diakonom, keď na Moravu prišli okolo roku 863 a vyučovali Slovanov jazyk a písmo.

Ukážka hlaholiky

Cesta do Ríma a obhajoba slovanskej liturgie

Po štyroch rokoch pôsobenia na Veľkej Morave, v roku 867, sa bratia vydali na cestu do Ríma. Ich cieľom bolo získať povolenie pápeža na používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Odchádzajúc z Moravy (867), prijímali pozvanie od Mikuláša I., ktorý ich pozval do Ríma. Počas cesty sa zastavili u kniežaťa Koceľa a v Benátkach. V Benátkach Konštantín verejne obhajoval nový liturgický jazyk v reči ľudu proti tzv. trojjazyčníkom alebo latiníkom, podľa ktorých bolo možné uctievať Boha len v troch jazykoch: hebrejčine, gréčtine a latinčine. Konštantín im však odpovedal známymi slovami, ktoré sú výrečným svedectvom jeho presvedčenia: "Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné kmene boli slepé a hluché?" S týmto presvedčením obhajoval právo Slovanov na bohoslužbu v ich rodnom jazyku.

Do Ríma prišli v decembri 867, medzitým však Mikuláš I. zomrel a na jeho miesto nastúpil Hadrián II. So sebou niesli aj pozostatky svätého Klementa. Vo Večnom meste vierozvestcov vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje misijné dielo. Pápež Hadrián II. ich roku 868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. Ich obhajoba bola úspešná. Ostatky svätého Klementa slávnostne preniesli do baziliky svätého Klementa v Ríme. Pápež Hadrián II. v roku 868 vydal bulu Gloria in excelsis Deo, ktorou slávnostne ustanovil staroslovienčinu za štvrtý oficiálny liturgický jazyk. Úspešnosť ich obhajoby potvrdil fakt, že pápež dovolil vysvätiť ich žiakov. Počas slávnostnej liturgie boli vysvätení Konštantínovi a Metodovi žiaci za kňazov. Pápež tiež obnovil starodávne Sirmiánske arcibiskupstvo a podriadil ho priamo Svätej stolici, čím vytvoril osobitnú cirkevnú hierarchiu pre Veľkú Moravu.

Smrť svätého Cyrila

Konštantín sa však už nikdy nevrátil na územie Veľkej Moravy. Chorľavý Konštantín ochorel v Ríme. Krátko pred svojou smrťou, vstúpil do kláštora, prijal rehoľné meno Cyril a zložil rehoľné sľuby. Konštantín zomiera 14. februára 869 vo veku 42 rokov. Pochovali ho v bazilike svätého Klimenta v Ríme. Tento hrob je dnes prázdny. Časť jeho pozostatkov sa nachádza v hornej bazilike - v kaplnke svätého Cyrila.

Vyčerpaný náročnou cestou a misijnou prácou, Konštantín - už ako Cyril - na smrteľnej posteli prosil svätého Metoda, aby neopúšťal našich predkov. Posledné myšlienky a slová svätého Cyrila patrili takisto ľudu, ku ktorému bol poslaný. Ako hovorí životopisec, „Filozof, zberajúc sa na Boží súd, riekol svojmu bratovi Metodovi: «Hľa brat, boli sme obaja záprahom, čo ťahal jedinú brázdu, a ja, skončiac svoj deň, padám na oranisku. Ale ty ľúbiš veľmi Horu, no neopúšťaj pre Horu svoje učenie.»“ V tejto dojemnej reči ho vyzval, aby pokračoval v misii medzi Slovanmi.

Jeho posledná modlitba bola plná hlbokej viery a starostlivosti o zverené stádo: «Pane, Bože môj, ktorý si všetky anjelské chóry a netelesné sily utvoril, nebo rozpäl a zem osnoval, a všetko jestvujúce z nebytia v bytie priviedol, a ktorý vždy vyslyšiavaš činiacich vôľu tvoju a bojacich sa teba a zachovávajúcich prikázania tvoje, vyslyš moje modlitby, a zachovaj verné ti stádo, ktorému si bol ustanovil mňa, nesúceho a nehodného služobníka svojho, zbav bezbožnej a pohanskej zloby tých, ktorí hovoria proti tebe rúhanie, a zahub trojjazyčný blud, a zveľaď cirkev svoju množstvom, a všetkých v jednote ducha zoskup, a učiň výborným ľudom, rovnako zmýšľajúcim o pravdivej viere tvojej a o pravom vyznávaní, a vdýchni v srdcia ich slovo tvojho uslyšania, lebo tvoj je dar, akže si na hlásanie evanjelia Krista tvojho prijal nás nehodných, zanietených pre dobré skutky a činiacich, čo ti je milé. Ktorých si mi bol dal, ako tvojich tebe odovzdávam. Riaď ich silnou svojou pravicou, a prikry ich krovom krídiel svojich, aby všetci slávili meno tvoje, Otca i Syna i Svätého Ducha.» Táto modlitba odzrkadľuje jeho neochvejnú vieru a starostlivosť o duchovný osud Slovanov.

Svätí Cyril a Metod

Metodova misia pokračuje: Arcibiskupstvo a prekážky

Pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovienskych vladárov, ktorý obsahuje vyhovenie všetkým trom požiadavkám: ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči. Tento dokument patrí k najdôležitejším v histórii Slovenska, pretože legálne ustanovil práva slovanskej liturgie a cirkevnej organizácie.

Metod sa však na Veľkú Moravu nedostal hneď. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna. Metod zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa. Ten vyslal k pápežovi posolstvo so žiadosťou, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii. Pápež vyhovel, Metod sa stal v roku 869 biskupom. Pápež Hadrián II. ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta s právomocou pre slovanské národy. Stal sa tak našim prvým arcibiskupom, krátko po tom, čo jeho mladší brat Cyril prešiel z pozemského do večného života.

Tento krok však vyvolal odpor franských biskupov, ktorí v ňom videli ohrozenie svojej moci. Franským biskupom sa to nepáčilo, a tak sa stala neslýchaná vec: Metoda roku 870 uväznili vo Švábsku v kláštore, ktorý bol mimo ciest, a tak tam bol Metod akoby skrytý. Metod popisovaný ako pomocník, ktorý sa bratovi "s pokorou podroboval, slúžil mu a s ním učil", strávil tri roky väznený. Bavorskému kléru sa ho podarilo zajať a postaviť pred súd v prítomnosti kráľa Ľudovíta Nemca. Obvinili ho, že učil na území patriacom Franskej ríši. Metod protestoval so slovami: „Keby to územie bolo vaše, hneď by som vám ho zanechal, ale je svätého Petra.“

Napriek všetkým prekážkam sa istému mníchovi podarilo poslať do Ríma posolstvo, ako sa veci majú. Pápež Hadrián II. dvakrát rázne zakročil, no nič nepomáhalo. Až jeho nástupca Ján VIII. Roku 873 zakázal dvom biskupom vykonávať biskupský úrad a jedného si povolal do Ríma, aby sa zodpovedal. Všetci to oľutovali, Metod bol prepustený a v sprievode pápežského legáta prišiel na Veľkú Moravu. Legát ho uviedol do úradu arcibiskupa. Kde však presne sídlil, nevieme, pravdepodobné sa zdá miesto Hradište pri Mikulčiciach na Morave.

Na Morave vtedy už vládol Svätopluk, ktorý bol dosť ovplyvnený nemeckým kňazom Vichingom. Toho navrhol za biskupa do Nitry. Metoda v Ríme obvinili, že neoprávnene používa slovanský jazyk pri bohoslužbách a v niektorej náuke nie je pravoverný. Metod musel do Ríma. Pápež sa presvedčil, že má pred sebou veľkého a svätého apoštola. Svätoplukovi napísal list - bulu Industriae Tuae (jún 880). V nej píše veľmi priaznivo voči Slovanom a Metodovi. Uznáva a potvrdzuje ho za nielen panónskeho, ale aj moravského arcibiskupa. No zároveň aj vysvätil Vichinga za biskupa do Nitry. Aj keď mu prikázal poslušnosť Metodovi, Viching stále kul intrigy, dokonca falšoval pápežské listy, čím spôsoboval Metodovi značné problémy.

Metod komunikoval s Rímom, pápež mu stále dôveroval a priaznivo sa vyjadroval voči nemu. Metod Vichinga nakoniec poslal k Vislanom na misie (krakovské kniežatstvo), čím ho dočasne odstránil z Veľkej Moravy.

Metodove posledné roky a odkaz

Metod sa potom naďalej snažil a vyvíjal veľké úsilie, aby prehĺbil kresťanskú vieru medzi Slovanmi. Mal vplyv aj na Čechov, Maďarov a Vislanov. Zachovala sa tradícia, ktorá hovorí o tom, že pokrstil české knieža Bořivoja a jeho manželku svätú Ľudmilu. Mohlo sa to stať v rokoch 874-878.

V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I. Ten ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Svätého písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil.

Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu. Toto rozhodnutie malo zabezpečiť kontinuitu jeho práce a zachovanie slovanskej liturgie a vzdelanosti. Pochovaný bol v chráme svätého Metoda, ktorého presné miesto však zostáva neznáme.

Dedičstvo a význam solúnskych bratov

Svätý Konštantín - Cyril a Metod patria k jedným z najvýznamnejších osobností v dejinách slovenského národa a celej Európy. Ich misia a prínos k rozmachu kresťanstva v Európe vyzdvihol v roku 1980 svätý otec pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil za spolupatrónov Európy 31. decembra 1980. Ich sviatok u nás sa stal slávnosťou. Uctievame si ich ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa.

Ak by sme chceli určiť oporné body života a diela svätého Cyrila a Metoda, popri mnohých čiastkových kritériách by sme asi mohli zosumarizovať celý ich život do troch tém, ktoré sa v ich činnosti nerozlučne spájajú a vytvárajú akúsi duchovnú trojnožku, dávajúcu trojrozmernosť i stabilitu ich životom, a ktoré sú súčasne aj kritériom vernosti voči ich dedičstvu pre všetkých tých, ktorí sa k nemu hlásia. Týmito kritériami sú:

  1. Vernosť a služba Bohu: Táto láska a vernosť k Bohu bola hlavným hnacím motorom ich života i ich misie medzi našimi predkami. Potvrdzujú to slová kánonu ku svätému Demetrovi, ktorými vyznávajú dôvod, pre ktorý boli ochotní opustiť rodné kraje: „pre lásku ku Stvoriteľovi chodiac po cudzích krajoch a mestách, … vystavení sme posmechu trojjazyčníkov a bludárov“. Túžba po spoznávaní múdrosti v Božej pravde, schopnosť zrieknuť sa prípadných výhod svetskej moci a slávy kvôli lepšej, priamej službe Bohu, aj za cenu ťažkostí a nepochopenia - to je výzva a príklad svätých Cyrila a Metoda pre nás.

  2. Vernosť a služba Cirkvi: Encyklika Slavorum apostoli pripomína, že svätí Cyril a Metod hoci mali za svoj hlavný cieľ svornosť a mier, predsa vždy „rešpektovali záväzky, plynúce z ich poslania a dbali na tradičné nároky a práva Cirkvi, ako ich ustanovili predpisy koncilov“. Svojho poslania sa ujali z poverenia Konštantínopolu, ale potom sa v určitom zmysle usilovali o jeho potvrdenie tým, že sa obracali na Apoštolskú stolicu v Ríme, ako na viditeľný stred cirkevnej jednoty. Vo svojom zmysle pre všeobecnosť budovali takto Cirkev ako jednu, svätú, katolícku a apoštolskú.

  3. Vernosť a služba ľudu, národu: Láska k prijatej misii a k ľudu, ku ktorému boli poslaní sa prejavila vo vernosti tomuto poslaniu zo všetkých síl až do konca života. Preto svätý Cyril, na smrteľnej posteli prosil svätého Metoda, aby neopúšťal našich predkov. Pre nás, ľudí dnešnej doby, obsahuje ich apoštolát aj výrečnosť ekumenickej výzvy, t.j. znova budovať v mierumilovnom uzmierení jednotu, ktorá v neskoršej dobe po ich smrti bola ťažko poškodená, a na prvom mieste jednotu medzi Východom a Západom.

Pápež Ján Pavol II. s obrazom svätých Cyrila a Metoda

Spomienkové slávnosti a uctievanie relikvií

Sviatok svätého Cyrila pripadol na 14. februára a svätého Metoda na 6. apríla. Na Slovensku, v Čechách, na Morave a v Chorvátsku však dostali povolenie sláviť pamiatku obidvoch naraz, a to 5. júla. Slovenská republika (SR) si 5. júla pripomína štátnym sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu. Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike. Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok svätého Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii, pripomínali si ho aj na Ukrajine. Svätých mužov si štátnym sviatkom 24. mája uctievajú aj v Bulharsku, Macedónsku, Srbsku a Čiernej Hore.

Na liturgickú spomienku svätého Cyrila a Metoda, slávenú v univerzálnej Cirkvi 14. februára, sa v Ríme každoročne koná púť do Baziliky svätého Klimenta, kde je svätý Cyril pochovaný. Relikvia svätého Konštantína - Cyrila je vystavená aj v Katedrále svätého Emeráma na Nitrianskom hrade. Svätý arcibiskup Cyril Vasiľ pri príležitosti 1150. výročia smrti svätého Konštantína - Cyrila 14. februára 2019 priniesol zamyslenie k tomuto sviatku, zdôrazňujúc spojenie Slovenska a Ríma, ktoré je viditeľným spojivom ich mená a mená pápežov z cyrilo-metodských čias, ako napríklad Hadriána II., Jána VIII., Leva XIII., Benedikta XV., Pavla VI., či predovšetkým Jána Pavla II.

Pripomenutie 1150. výročia smrti svätého Konštantína - Cyrila sa slávilo aj v Kostole svätého Kríža v bratislavskej mestskej časti Devín 16. februára. Slávnostnú svätú omšu celebroval Mons. Marián Gavenda. Po nej nasledoval kultúrny program a uctenie relikvií svätého Cyrila, svätého Klimenta Slovenského a svätého pápeža Klimenta. Program bol ukončený kladením vencov k pomníku svätého Cyrila a Metoda. V košickej gréckokatolíckej katedrále Narodenia presvätej Bohorodičky boli vystavené relikvie svätého Konštantína - Cyrila k verejnej úcte. Počas celého týždňa, kedy bola možnosť pomodliť sa pri relikviách svätého Konštantína - Cyrila, prebehla v košickej katedrále aj duchovná obnova a sprievodný program, ktorý viedli spolu s vladykom Milanom Chauturom vybraní kňazi Košickej eparchie. Vladyka Milan ukončil toto jubileum slávením archijerejskej svätej liturgie v katedrálnom chráme. Relikvie svätého Konštantína - Cyrila sú darom Mons. Viliama Judáka, nitrianskeho diecézneho biskupa. Osobne ich daroval v roku 2017 Košickej eparchii a vladykovi Milanovi Chauturovi CSsR, košickému eparchiálnemu biskupovi, počas osláv 20. výročia zriadenia Košického apoštolského exarchátu, priameho predchodcu Košickej eparchie. Nitriansky biskup Viliam Judák pripomenul, že svätý Konštantín - Cyril bol veľký vzdelanec. "Priniesol nám písmo a preložil mnohé knihy do reči ľudu, aby boli liturgia a posvätné texty zrozumiteľné. Ale bol to aj človek, ktorý túžil po svätosti, túžil po Bohu. Keď mal možnosť, tak sa utiahol do samoty a vidieť, že aj to ratio sa dá spojiť s túžbou po teológii srdca, že človek každých čias môže byť nielen vzdelaný, ale môže byť aj človekom veriacim, ktorý na prvé miesto postaví Boha. A to urobil Konštantín aj so svojim bratom Metodom," uviedol nitriansky biskup.

tags: #cyril #narodenie #a #umrtie

Populárne príspevky: