Otázka, kedy je ten najlepší čas na narodenie dieťaťa, nie je vôbec jednoduchá a neexistuje na ňu jednoznačná odpoveď. Záleží od mnohých faktorov, pričom každá minca má dve strany a všetko má svoje pre aj proti. Či už ide o biologické, psychologické, sociálno-ekonomické aspekty, alebo osobné preferencie týkajúce sa ročného obdobia, rodičovstvo je komplexná skúsenosť. Biologické hodiny každej z nás sú nastavené inak a zatiaľ čo niektoré ženy túžia po dieťatku v mladšom veku, iné chcú otehotnieť neskôr. Vedci, lekári a psychológovia ponúkajú rôzne perspektívy, no konečné rozhodnutie zostáva vždy na budúcich rodičoch.
Biologický Kompas: Ideálny Vek pre Materstvo
Z lekárskeho hľadiska je ideálne otehotnieť prvýkrát v rozpätí 18 až 27 rokov. V tomto období je žena najplodnejšia a pravdepodobnosť donosenia zdravého plodu je najvyššia. Telo ženy je po fyzickej stránke najlepšie pripravené na tehotenstvo v mladej dospelosti. Vaječníky sú vo skvelej kondícii, pôrodné cesty pružné a hrozba predčasného pôrodu nízka. Riziko genetických anomálií, ako je Downov syndróm, je tiež najnižšie. Napríklad, ak má žena 25 rokov, riziko, že sa jej narodí dieťa s Downovým syndrómom, je 1 ku 1350.
Neskôr, po 27. roku, nastávajú tri roky akejsi tolerancie a od 30-tky začína naše telo starnúť. S rastúcim vekom klesá plodnosť ženy. Dr. Blair A. Bergen pre portál Good House Keeping uvádza, že ženy sú najplodnejšie a majú najvyššiu šancu otehotnieť vo svojich 20. rokoch. Vo veku 25 rokov je pravdepodobnosť otehotnenia po troch mesiacoch snaženia sa asi 20 percent. Plodnosť následne postupne začína klesať vo veku 32 rokov a po 35. roku je pravdepodobnosť otehotnenia po troch mesiacoch snaženia sa už len 12 percent. Po 35. roku života nastáva najväčší prepad v počte a kvalite vajíčok, čo sa následne s každou ďalšou menštruáciou ešte prehlbuje.
Štúdie vedcov z univerzity Semmelweis v Budapešti analyzovali desiatky tisíc tehotenstiev a dospeli k záveru, že najbezpečnejší vek na narodenie dieťaťa je medzi 23. a 32. rokom života. Vtedy je riziko vrodených chýb plodu najnižšie. U mladých matiek do 22 rokov je riziko srdcových chýb plodu 7 percent, zatiaľ čo u zrelých matiek nad 32 rokov sa toto riziko zvyšuje na 33 percent. Veľký rozdiel je aj v riziku vzniku rázštepu pery a podnebia, kde u mladých matiek je takéto riziko 9 percent, zatiaľ čo u starších matiek sa toto riziko zvyšuje na 45 percent.
Odkladanie počatia po tridsiatke má svoje riziká. Ženy majú po dosiahnutí tridsiatky o pätinu väčšie riziko predčasného pôrodu a toho, že sa dieťatko nebude tabuľkovo vyvíjať a bude mať vrodené vývojové chyby. Rovnako im vo väčšej miere hrozí narodenie mŕtveho dieťaťa či preeklampsia. U samotnej matky sa môže prejaviť preeklampsia, vracanie a ťažkosti s tlakom už v prvom trimestri. Po štyridsiatke sa výrazne zvyšuje aj možnosť vzniku Downovho syndrómu. Zatiaľ čo u dvadsiatničiek je riziko dieťatka s týmito ťažkosťami 1:525, u starších žien nad 40 rokov je to už 1:65.
Tehotenstvo po 30. roku života sa spája aj s fenoménom viacnásobného tehotenstva. Čím je žena staršia, tým väčšie hormonálne zmeny u nej prebiehajú. Organizmus môže uvoľniť viac vajíčok, ktoré môžu byť naraz oplodnené. Vyšší vek rodičky si vyžaduje aj zvýšenú pozornosť. Na Slovensku platí konvencia ešte z čias Československa, že za rizikový vek sa považuje 35 rokov a viac. Ženám po 35. roku života sa odporúča amniocentéza - odber plodovej vody, pri ktorom sa zisťujú vývojové a genetické poruchy plodu. V tomto veku častejšie hrozí vysoký krvný tlak a cukrovka.
Na druhej strane, ani tehotenstvo mladých žien do 22 rokov nie je bez rizika. Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú riziko tehotenstva mladých matiek, sú faktory súvisiace so životným štýlom, napríklad konzumácia alkoholu, fajčenie a skúsenosti s drogami. Ženy mladšie ako 22 rokov často jednoducho nie sú na tehotenstvo dobre pripravené. Okrem toho, novšie štúdie vysvetľujú vyšší výskyt preeklampsie u mladých žien kombináciou genetiky a imunity, ktorá reaguje na znaky na povrchu spermií a tým pádom čiastočne aj na bunkách plodu, rozpoznávajúc ich ako nepriateľské.
Psychologická Zrelosť a Sociálno-Ekonomické Faktory
Hoci biologické hodiny tikajú, psychologická zrelosť a sociálno-ekonomické faktory zohrávajú rovnako dôležitú úlohu. Mnohé páry si hľadajú stále iné dôvody na to, prečo by ešte mali odložiť založenie rodiny. Dáta americkej spoločnosti CDC odhalili, že tridsiatničky mali v roku 2016 po prvýkrát viac detí ako dvadsiatničky, a tento trend pokračuje. Priemerný vek prvorodičiek na Slovensku sa tiež neustále zvyšuje, z 25 rokov v roku 1990 na súčasných 29,6 roka.
Podľa štúdie z Wall Street Journal je ten ideálny čas do 32. narodenín. Vtedy ste už totiž mali šancu postúpiť v kariére, zarobili ste si nejaké peniaze, ale zároveň je vaše telo ešte v dobrej kondícii, takže materstvo by nemalo byť pre organizmus tak zaťažujúce. Mladé páry si chcú najskôr spraviť finančnú rezervu, aby ich založenie rodiny neprekvapilo po finančnej stránke. Jedným z častých dôvodov posúvania materstva je finančná nestabilita. Rodina potrebuje nejaké istoty, aby sa dokázali postarať o dieťatko aj v prípade krízy.
Odborníci z Univerzity v Južnej Kalifornii tvrdia, že ženy, ktoré rodili vo veku 35 rokov a viac, sú na tom lepšie po psychickej stránke. Mentálne schopnosti matky sú vtedy na najvyššej možnej úrovni, čo sa prejavilo lepšími výsledkami v testoch mentálnej, verbálnej zručnosti a v riešení problémov. Aj portál Medical News Today publikoval výskum, ktorý hovorí, že mozog dospelého človeka je plne vyvinutý až po veku 25 rokov. Po tomto veku sa u nás oveľa viac rozvinú vlastnosti, ktoré sú pri výchove dieťaťa nevyhnutné, ako napríklad trpezlivosť, prispôsobivosť, schopnosť plánovať či empatia. Klinický psychológ Mgr. Martin Miler dodáva, že žena po štyridsiatke je oveľa vyzretejšou a dokáže zvládnuť akýkoľvek nátlak okolia. Rovnako je oveľa pokojnejšou a vyrovnanejšou.
Doktor John Mirowski z Univerzity v Texase prišiel s teóriou, že ideálny vek pre pôrod je vtedy, keď má žena 34 rokov. V zrelom veku sa predpokladá stabilný vzťah a podpora partnera, vybudovaná kariéra, takže mamička po návrate do práce nebude musieť začínať od nuly, a tiež finančná stabilita. To jej umožňuje plnohodnotne si užívať materskú, čo je pre dieťa veľmi dôležitým aspektom v rámci jeho ďalšieho vývoja.
Napriek tomu sa niektoré ženy stretávajú s problémom, že si nedokážu tak rýchlo nájsť muža, s ktorým by sa chceli usadiť. Doba je uponáhľaná a šance na zoznamovanie sú o to nižšie. Nepochybne si chcú užiť aj trošku mladosti, cestovať, splniť si nejaké sny a založiť kariéru, ktorá ich napĺňa. Preto materstvo posúvajú smerom k tridsiatke a v niektorých prípadoch je to ešte o niečo viac.
Materstvo v mladom veku nesie so sebou aj mnoho výhod. Máte v sebe dostatok energie a trpezlivosti a starostlivosť o deti nie je pre vás tak únavná. Lepšie znášate i prebdené noci. Zároveň ak máte svojich potomkov skoro, potom sa už plnohodnotne môžete venovať kariére a nemusíte robiť žiadne pauzy. Taktiež vám skôr odrastú a ešte si užívate aktívnu štyridsiate či päťdesiate roky, ktoré venujete sebe a manželovi. Petra, ktorá rodila ako 36-ročná, by radšej rodila skôr, pretože tehotenstvo aj materstvo v neskoršom veku sú podľa nej náročné. Naopak, Zuzana, ktorá rodila ako 41-ročná, materstvo dlho odkladala a neľutuje, že nemala dieťa skôr, teraz si ho vraj užíva naplno, má vybudované zázemie a finančnú nezávislosť.
Ak sa žena rozhodne pre tehotenstvo v neskoršom veku, existujú možnosti, ako zvýšiť šance na úspešné počatie a donosenie zdravého dieťaťa. Jednou z nich je social freezing, metóda odberu a uchovania kvalitných pohlavných buniek na neskoršiu dobu. Ideálny vek pre odber vajíčok je do 25 rokov, ale je možné si ich nechať zamraziť aj neskôr. Dôležitý je aj zdravý životný štýl aspoň tri mesiace pred plánovaným otehotnením, počas tehotenstva a v období bezprostrednej prípravy k pôrodu. Pravidelné prehliadky u gynekológa a absolvovanie všetkých potrebných vyšetrení sú samozrejmosťou. Približnú predstavu o plodnosti ženy poskytne aj Femme test. Zdravotné poisťovne hradia liečbu neplodnosti ženám, ktorým sa nedarí otehotnieť prirodzenou cestou od 22. do 40. narodenín.
Vplyv Ročného Obdobia na Tehotenstvo a Novorodenca: Skúsenosti a Pohľady
Väčšina zvierat má mláďatá na jar, keď je vonku teplé počasie a dostatok potravy, čo zvyšuje šancu, že prežijú. U ľudí to samozrejme nefunguje takto a bábätká sa rodia počas všetkých ročných období. Väčšina rodičov ani nepremýšľa o tom, že by ich potomok mal prísť na svet v konkrétnu ročnú dobu. Tehotenstvo navyše nie je na povel a partneri sú často radi, že sa im vôbec podarí počať. Napriek tomu sa oplatí zvážiť pre a proti jednotlivých ročných období.
Jar (marec, apríl, máj): Ideálne Príchody
Mnoho mamičiek by si vybralo marec, apríl alebo máj ako ideálny čas na pôrod. Prvú dcérku mám marcovú, výhoda je, že novorodenec rastie do tepla, netreba už babušiť, všetko je ideálne. Dcéra je marcová, aj zimné tehotenstvo bolo super, len mi bolo ľúto, že kabát schoval bruško. Ani so škôlkou nebol problém a nebude ani so školou. Naša je na konci februára a pohoda. Od marca sa už zvyčajne otepľuje, mávali sme dlhé prechádzky, cez leto už všetko vnímala, prvé Vianoce boli čarovné. Ani so škôlkou nemáme problém. Kým prešlo šestonedelie, bolo krásne počasie a veľa sme sa kočíkovali. Nie sú ešte horúčavy, s bruchom sa ľahšie žije. Nebýva taká chorobnosť, čo je plus pri návšteve detských poradní aj pre prvé očkovanie.
Na druhej strane, je pravda, že sú ťažkosti s prijatím do škôlky, takéto deti u nás berú až od septembra, keď majú reálne 3,5 roka. To môže predstavovať problém, ak skončí rodičovská dovolenka, keď má dieťa 2,5 roka. Syn sa narodil 1. júla a dcéra 13. februára, keby som si mohla v budúcnosti vybrať mesiac pre tretie dieťatko, tak apríl.
Leto (jún, júl, august): Slnko a Horúčavy
Letné mesiace sú štatisticky veľmi populárne na narodenie detí. Deti narodené v letných mesiacoch (jún, júl, august) majú tendenciu mať zdravšiu pôrodnú hmotnosť a primeranú výšku. Vedci z Cambridge zistili, že tieto deti mali lepšie výsledky vo viacerých oblastiach zdravia, čo sa pripisuje vyššej expozícii slnečnému žiareniu a tým pádom vyššej dávke vitamínu D počas tehotenstva matky. Mamičky, ktoré počnú v letných mesiacoch, tiež zvyknú počas tehotenstva pribrať viac kilogramov.Devora, mamička, ktorá sa podelila o svoj názor na sociálnej sieti, považuje august za najlepší čas na otehotnenie. Vysvetlila, že v čase, keď už máte osem mesiacov roka za sebou, tak ste si užili svoje "horúce dievčenské leto", vyzerali ste skvele v bikinách a všetko bolo super. Keď teraz otehotniete a budete tri mesiace zažívať ranné nevoľnosti, je to v poriadku, pretože tú najlepšiu časť roka máte za sebou. Následne si svoje "posledné štádium" tehotenstva odžijete počas príjemnej jari a letné mesiace si užijete so svojím dieťaťom.Moja skúsenosť je, že jedno dieťa mám koncom júna - supééér. Z pôrodnice rovno na zmrzlinu aj s malým bábom, všade teplo, žiadne obliekanie - len málo, kočík von pod stromom a dieťa tam prespalo pol dňa. Ja mám tri letné deti a horúčavy mi vôbec nevadili, bola som rada, že s veľkým bruchom nemusím obliekať seba a deti do nekonečných vrstiev oblečenia. A keď mi praskla voda, hodila som len na seba šaty a hajde do pôrodnice.Na druhej strane, posledný trimester v takýchto horúčavách nie je bohviečo. Syn sa narodil 1. júla a pri ňom som to znášala oveľa ťažšie, hlavne tie horúčavy. Novorodenec zvláda dosť zle takéto horúčavy a nechodí sa s ním ani von. Jesenná matka hovorí, že posledný trimester je naozaj náročný, keďže tie teplá dajú zabrať. Trošku ťažšie sa plánujú aj vecičky pre malého na obdobie jeseň/zima, keďže neviem odhadnúť teploty na najbližšie mesiace a už vôbec nie veľkosť bábätka.
Jeseň (september, október, november): Výzvy a Prekvapenia
Jeseň je obdobie, kedy žena vlastne nevie, čo očakávať - teplo, sychravo, zimu. Naša mladšia je narodená na konci septembra. Ovela ťažšie, išli sme do zimy, nekonečné obliekanie. Celú zimu sme presedeli doma, jasné že malá dokopy len spala, čiže aj ja som oddýchla, no nakoniec aj nálada bola doma o ničom, lebo sme furt doma sedeli.Jedna z výhod je, že cez jeseň a zimu sú deti už väčšie, odolnejšie. Na druhej strane, mam aj septembrové aj augustové dieťa, čiže tie horúčavy som si prežila s veľkým bruchom, ale nejako mi to nevadilo. A tak, ako som kočíkovala v lete, tak aj v zime - chodili sme na dlhé prechádzky za každého počasia, aj pri -20 a deti takmer choré neboli.
Zima (december, január, február): Chlad a Pohodlie
Mnohé ženy si nevedia predstaviť rodiť v zime. Teraz mám termín v decembri a úprimne, desím sa toho - nekonečné obliekanie (tri deti plus seba), skláňať sa k šnurovaniu zimnej obuvi, všade blato, zima, choroby. Neodporúčam. V zime zas v mrazoch kočíkovať tiež nie je bohviečo, potom prekúrené miestnosti, veľké prechody zima/teplo. Jedno dieťa mám v zime - celé zle. Vonku bolo -26 stupňov, keď sa narodila dcéra a my sme išli s tak malým bábom domov. Potom snehu napadalo toľko, že ani kočíkom som nemohla prejsť. Nie, v zime nie. Mám dcéru narodenú 13. februára a aj keď kočíkovanie na konci zimy už bude celkom v pohode, trochu ho aklimatizujeme a pôjde to. Na radiátory určite budem riešiť zvlhčovače vzduchu.V zime sa zase schováva brucho do svetra a kabáta, netreba sa trápiť tým, že nič nesadne, lebo každý aj tak nosí veľké svetre a legíny. Tehotenstvo v zime: treba si dávať veľký pozor na pošmyknutie. Na druhej strane, ak je pôrod koncom novembra a zo začiatku bolo dieťa dosť plačlivé a malo problémy so spánkom, uspávali sme prvé tri mesiace na rukách. V horúčavách si to neviem ani len predstaviť.
Ako správne obliecť bábätko v zime?
Prvé Mesiace Života Novorodenca: Adaptácia a Výživa
Po pôrode nastáva obdobie intenzívneho zblíženia medzi rodičmi a novorodencom. Tento čas by mal byť akýmsi medovými týždňami s novorodencom, avšak je potrebné rátať s mnohými novými a neznámymi situáciami. Rodičovstvo je síce do veľkej miery prirodzené a intuitívne, ale s novou rolou sa budete zžívať postupne.
Bonding a Prvé Vnímanie Sveta
V prvých dňoch a týždňoch je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding, alebo pripútanie sa, je proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťaťa na svet. Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode.
Novorodenec vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov. Hlavným dôvodom, prečo dieťatko spočiatku tak veľa spí, je jeho ochrana - všetky nové dojmy sa spracúvajú počas spánku. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz. Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.
Čo všetko podporuje budovanie vzájomného puta? Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte. Dôležitý je očný kontakt najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka. Sluchový kontakt je tiež kľúčový: prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky. Dojčenie alebo kŕmenie z fľaše spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním, je zásadné. Rovnako ako včasná reakcia na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.
Oteckovia sa nemusia cítiť nadbytoční. S výnimkou dojčenia môžu zastúpiť mamičku pri každej z činností okolo bábätka. Ukladanie novorodeniatka do postieľky, kolísanie, maznanie, prebaľovanie, umývanie, kúpanie a ďalšiu starostlivosť hravo zvládnete aj vy. Bábätko si k sebe pripútate rovnako intenzívne ako dojčením. V prvom mesiaci života si na úplne nové životné situácie musí zvykať nielen čerstvý novorodenec, ale aj vy. Podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov. V šatke alebo nosiči máte voľné ruky a zároveň s drobčekom tesný fyzický kontakt.
Dojčenie a Výživa
Bez akejkoľvek diskusie, mlieko od mamy je úplne naj. Odborníci odporúčajú dojčiť naplno prvých šesť mesiacov a pokračovať v dojčení s podávaním vhodnej doplnkovej stravy, tzv. príkrmov. V prípade dojčiat, ktoré nemôžu byť z rôznych príčin úplne alebo vôbec dojčené, odborníci odporúčajú podávať mliečnu výživu. Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte a udržiavajte s ním očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života. Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly.
Kolostrum bude tiecť! Frekvenciu dojčenia si dieťa v ideálnom prípade určí samo. Pre tvrdenie, že dieťa musí byť kŕmené každé tri hodiny, neexistuje dôkaz. Podobne neplatí, že prvých 24 hodín dieťa nepotrebuje nič jesť. Dieťa sa rodí so schopnosťou sať a matkine kolostrum je pre neho ideálna potrava od prvých chvíľ života. Dieťa nie je potrebné budiť, ale výdatne nakŕmiť, keď je hore. Dobre nadojčené dieťa sa v určitom, pre neho vhodnom, čase prebudí.Lieky podávané počas pôrodu môžu ovplyvniť bdelosť novorodenca a jeho ochotu prisať sa na prsník. Preto, ak je to možné, je dobré sa im vyhnúť. Najmenej prvých pár hodín po pôrode by malo byť dieťa ponechané spolu s matkou v kontakte koža na kožu, dieťa by sa malo nechať samo priplaziť k prsníku a prisať sa, ak je to možné. Nie je dobré tento proces uponáhľať ani tlačiť dieťa k prsníku alebo prsník k dieťaťu.
Ak nemáme ideálny prípad a dieťa sa neprisáva a preto sa nedojčí, treba brať ohľad na to, že niektoré deti, ak sa nekŕmia, sú čoraz viac ospalé a viditeľne sa čoraz horšie kŕmia a tým pádom sú zasa viac ospalé a tak ďalej. Nie je jednoduché zistiť, ktoré dieťa bude takéto a skončí dehydratované a ktoré dieťa sa napríklad na tretí deň zobudí a začne sa dojčiť nádherne. V takomto prípade je potrebné, aby sa matka naučila kolostrum ručne odstrekovať (často to funguje v prvých dňoch účinnejšie ako odsávačka). Začiatok odstrekovania by mal zdravotný personál u matky podporiť najneskôr do hodiny po pôrode, minimálne osemkrát denne. Takto odstriekané kolostrum by sa malo neprisávajúcemu novorodencovi podať alternatívnym spôsobom (po prste alebo pohárikom), avšak nie fľašou.
Keď raz pochopíme zmysel „pauzy“ v brade, nedáva už žiadny zmysel rozprávať o dĺžke dojčenia. Dieťa, ktoré veľmi dobre pije (nielen saje) povedzme 20 minút neprerušovane, možno už druhú stranu ani nebude chcieť. Dieťa, ktoré dudluje na prsníku (nepije), môže byť hladné aj po 20 hodinách na prsníku.
Monitorovanie Zdravia a Vývoja
Novorodeniatko absolvuje 48 až 72 hodín po narodení novorodenecký skríning, ktorý má odhaliť prípadné vrodené a metabolické ochorenia. Po odchode z pôrodnice prechádza do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do dospelosti.
Novorodenec obvykle močí na pôrodnej sále a potom do 48 hodín. Je ťažké povedať, čo je „normálne“ množstvo moču v prvých dňoch. Oveľa dôležitejšie je sledovanie dieťaťa pri dojčení priamo na prsníku. Môže sa stať, že sa v plienke objaví červený moč. Ak sa dieťa dojčí dobre, červené sfarbenie moču zmizne. Ak sa pozorovaním zistí, že sa dieťa nedojčí dobre, je potrebné napraviť dojčenie. To znamená: zabezpečiť čo najlepšie prisatie, sledovať, či dieťa pije, a aby dieťa naďalej pilo, použiť stláčanie prsníka. Ak dieťa nepije aj napriek stláčaniu, preložiť ho na druhý prsník. Neobmedzovať čas strávený na prsníku. Ak tento postup nepomôže, je vhodné použiť laktačnú pomôcku na dokŕmenie odstriekaným mliekom, odstriekaným mliekom s vodou s glukózou alebo len s vodou s glukózou. V nevyhnutnom prípade sa môže použiť materské mlieko z banky mlieka.
Čierna, dechtovitá a mazľavá prvá stolica sa nazýva smolka. Za normálnych okolností, kedy sú črevá priechodné, smolka začína odchádzať počas prvých 24 hodín a odchádza prvé 2-3 dni. Výlučne dojčené dieťa dobre pijúce mlieko by malo mať na 3. až 4. deň prechodnú stolicu. Ak sa mu naozaj dobre darí, dokonca už na 2. deň. Ak má na 4. deň stále smolku, dá sa predpokladať problém s dojčením. Ak dieťa vylučuje smolku aj na 5. deň, tak to už je naliehavý prípad! Je potrebné pozorovať dojčenie. Ak dieťa pije správne, tak je to v poriadku. Ak nepije správne, je nevyhnutné napraviť dojčenie.
Strata určitého percenta hmotnosti sa bežne používa na hodnotenie efektívnosti dojčenia. Je to však mimoriadne neužitočný prístup pri rozhodovaní, či dojčenie prebieha dobre. Hmotnosť nemusí byť zmeraná správne, rodičia sú znepokojení, strácajú istotu a vedie k nevhodným zásahom alebo naopak ku klamlivej istote, že je všetko v poriadku. Namiesto toho by sa malo sledovať dieťa na prsníku, nie 10 sekúnd, ale celé jedno dojčenie!
Rast a Hmotnosť
Ak pátraťe po číslach, ako má prebiehať priberanie bábätka, máme pre vás prehľadnú tabuľku. Priemerný novorodenec má maličký žalúdok ako čerešňa, v dôsledku toho v prvých dňoch zvládne len malý objem tekutiny (2 - 15 ml) a preto novorodeniatka papajú veľmi často. Napokon sa žalúdok pomaly zväčšuje, až po prvom mesiaci má veľkosť asi ako slepačie vajce.
Váhový prírastok od narodenia po prvý rok (priemerný novorodenec)
| Obdobie | Denný prírastok | Týždenný prírastok | Mesačný prírastok |
|---|---|---|---|
| 1. tri mesiace | 22-30 g/deň | 150-250 g/týždeň | 1. mesiac: 500-700 g |
| 2. štvrťrok | 20 g/deň | 150 g/týždeň | 500-600 g/mesiac |
| 3. štvrťrok | 15 g/deň | 100 g/týždeň | 400-500 g/mesiac |
| 4. štvrťrok | - | - | 300-400 g/mesiac |
Podľa rastových tabuliek WHO by priemerné priberanie bábätka malo vyzerať nasledovne: v 1. - 2. mesiaci veku priemerne 200 - 250 g týždenne, v 4. mesiaci veku 125 - 175 g týždenne, v 6. mesiaci veku 75 - 125 g týždenne. Medzi 4. - 6. mesiacom dieťa zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť, okolo prvých narodenín má 2,5 - 3 násobok toho, čo pri narodení.
Výška od narodenia po prvý rok (priemerný novorodenec)
| Obdobie | Rast výšky mesačne |
|---|---|
| 1. štvrťrok | 3-4 cm |
| 2. štvrťrok | 2 cm |
| 3. štvrťrok | 1 cm |
| 4. štvrťrok | 1 cm |
Za prvý rok dieťa vyrastie približne o 25 cm. Hoci sa najprv novorodenci s nízkou a nadmernou pôrodnou váhou od rovesníkov môžu líšiť, neskôr, vo veku 1 roka merajú približne tak rovnako ako ostatné deti. Na sledovanie rastu detí používame rastové grafy, ktoré sú ukazovateľom zdravia detí. Ak pravidelne zaznamenávame rast dieťaťa (výška, hmotnosť, obvod hlavy), vieme zistiť, či sa dieťa vyvíja a rastie primerane alebo vykazuje odchýlky od normy a dokážeme včas reagovať na rôzne poruchy rastu. Pokiaľ ide o rast, pediatri sa najčastejšie stretávajú s nízkym rastom, inakšie povedané, s zaostávaním výšky dieťaťa oproti jeho rovesníkom.
Psychomotorický Vývoj v Prvom Roku Života: Míľniky a Individualita
Prvý rok dieťaťa je najrýchlejší. Dieťa sa počas jedného roka od narodenia dostane až do stoja. Psychomotorický vývoj dieťaťa do jedného roka je rozdelený do štyroch trimenónov. Každý trianon je zakončený takzvanou vrcholnou zručnosťou, ktorú by dieťa malo v tomto období zvládnuť. Termín dosiahnutia týchto zručností je orientačný. Čo je však dôležité, je postupnosť jednotlivých zručností a tiež to, aby dieťa žiadnu z etáp vývoja nepreskočilo. Všetko ide postupne od prvého vzpriamenia, takzvaného pasenia koníčka, cez druhé vzpriamenie, obratu na bruško, až po kľak, sed a následne stoj.
Dôležité Udalosti a Míľniky
Medzi najdôležitejšie udalosti a míľniky vo vývoji patria:
- Prvý úsmev v 2. mesiaci
- Vedomé pokusy o uchopenie v 3. mesiaci
- Prvé pokusy o plazenie medzi 6. až 8. mesiacom
- Prvé vedomé vnímanie zvukov od 5. mesiaca
- Prvé správne slovo krátko pred 1. narodeninami alebo po nich
- Prvé kroky okolo 1. narodenín
Ak váš synček medzi ne nepatrí, upokojte sa! Neporovnávajte ho s kamarátkinou dcérkou, jednoducho akceptujte fakt, že každé dieťa má vlastné, jedinečné tempo. Niektorí „lezúni“ sú pohodlnejší a potrebujú na osamostatnenie viac času. Bábätko v prvom roku života prechádza mnohými vývojovými štádiami. Veľmi dôležitý je motorický vývoj, ktorý zahŕňa:
- Udržanie samostatnej hlavičky.
- Keď leží na brušku, podopretie rúk a nadvihnutie chrbátika.
- Obrátenie sa z bruška späť na chrbátik.
- Obrátenie sa z chrbátika na bruško.
- Začatie štvornožného lozenia.
- Schopnosť posadiť sa a sedieť.
- Uchopovanie rôznych predmetov v ľahu alebo v sede.
- Uchopovanie predmetov v pohybe s pomocou mamy alebo otca.
- Schopnosť stáť a začatie chôdze.
Okrem toho sa deti v prvých týždňoch a mesiacoch učia vnímať podnety. Samozrejme, nové veci najprv skončia v ústočkách malého prieskumníka. Bábätko spoznáva svet skrátka najskôr cez pusinku. V prvom roku života výrazne napreduje aj kognitívny vývin. Drobček sa postupne naučí, že hračky alebo ľudia môžu byť neviditeľní, ale stále sú nablízku. Na všetky vývojové kroky vášho miláčika platí široké časové okno. Niektoré deti preskočia jednotlivé motorické fázy, napríklad plazenie, zatiaľ čo iné potrebujú viac času na každú oblasť.
Nahlodávajú vás pochybnosti, či sa bábätko vyvíja primerane svojmu veku a či je zo zdravotného hľadiska všetko v poriadku? Bábo spočiatku nepotrebuje veľa. Aby mu bolo dobre, musí cítiť blízkosť mamy, otca či iných blízkych ľudí, ich hlasy a známe pachy. Dieťa rýchlo rastie a pozorným pohľadom objavuje svet. Miluje uspávanky, riekanky, hudbu a rado sa plazí. Obrázkové a dotykové knihy sú dobrou príležitosťou na hranie sa pre bábätká, ktoré už aktívne siahajú po predmetoch a hračkách. So zvyšujúcou sa pohyblivosťou sa rozširuje aj rozsah pohybu a akcie dojčaťa. Bábätká vo veku 6 až 8 mesiacov milujú jašenie sa s rodičmi a hry s jemným šteklením.
Potreba spánku je individuálna a veľmi sa líši od jedného bábätka k druhému. Dieťa v prvom roku života spí niekoľko hodín počas dňa, avšak tieto hodiny sú rozdelené do spánkových fáz veľmi rôznorodej dĺžky. Dokopy bábo spočiatku spí 14 až 18 hodín z 24 hodín celého dňa. Denno-nočný rytmus sa však vyvíja postupne. Mnoho krátkych spánkov počas dňa sa do polovice druhého roka života zredukuje na jednu alebo dve stále spánkové jednotky. Kontakt „koža na kožu“ pomáha dieťaťu regulovať spánkové cykly, neupadá do veľmi hlbokého spánku a má ideálne podmienky prebudiť sa na dojčenie v „správnom“ čase.Nedovolí vám vaša ratolesť v noci spať? Nočné budenie sa vyskytuje v prípade väčšiny detí, a to najmä v prvých rokoch života. Neľakajte sa, z hľadiska fyziológie to nie je nič nezvyčajné. S faktom, že vy a prípadne aj váš partner trpíte nedostatkom spánku, sa musíte popasovať. Skúste odpočívať, keď dieťatko spí. Nemíňajte v tom čase vzácnu energiu na upratovanie - domáce práce možno aj u vás pôjdu v prvých mesiacoch bokom. Po nejakom čase si dieťa zosynchronizuje svoj spánkový rytmus so štandardným dospeláckym, aj keď samozrejme nie vždy a všade.
tags: #datumy #vhodne #na #narodenie