Úvod
Dilema, či dieťa patrí alebo nepatrí do školských lavíc, rieši v tomto období mnoho rodičov. Nástup do prvého ročníka základnej školy predstavuje významný míľnik v živote každého dieťaťa a jeho rodiny. Hoci sa zápisy do prvých ročníkov robia väčšinou v apríli a dovŕšenie šiesteho roku dieťaťa je zákonnou podmienkou pre nástup do školy, vek je iba jedna charakteristika školskej zrelosti. Na Slovensku je tento vek ako štart do prvého ročníka zaužívaný od čias Jana Amosa Komenského, ktorý s tým prišiel. Existujú však krajiny, kde deti začínajú navštevovať školské zariadenia už v piatich rokoch, ako je to napríklad na Ukrajine alebo v Spojenom kráľovstve. Pri rozhodovaní o nástupe dieťaťa do školy ide vždy o kombináciu dvoch základných zložiek: zrelosti centrálnej nervovej sústavy a celkovej školskej pripravenosti. Školská zrelosť však nie je to, keď dieťa už v predškolskom veku pozná písmenká, alebo či vie narátať do sto. Podstatné sú iné kvality, ktoré sú nevyhnutné pre bezproblémové zvládanie školských nárokov a pre radosť z učenia.
Komplexné posúdenie školskej zrelosti
Školskú zrelosť môžeme vnímať ako zrelosť centrálneho nervového systému, teda či dieťa dostatočne dlho dokáže byť v pozornosti, či dobre fungujú všetky jeho zmysly a či dokáže mozog tie vnemy spracovávať. Veľmi s tým súvisí aj to, či je fyzická postava toho dieťaťa dostatočne silná a vyvinutá a zároveň či je schopné emočne, stabilne pracovať a vnímať skutočnosti. Vstup dieťaťa do školy je veľká vec, predovšetkým ak ide v rodine o prvého potomka. Prvý stupeň ovplyvňuje v mnohom vzťah k škole a učeniu. Pre nepripravené dieťa je vstup do školy začiatkom nepretržitých neúspechov a psychických tráum. Neprimerane vysoké nároky kladené školou môžu u detí vyvolať nepozornosť, netrpezlivosť, deti nerozoznajú hru od úlohy, nedokážu samostatne pracovať, neplnia si povinnosti, nedokážu sa podriadiť pravidlám školy a podobne.
Podľa školskej psychologičky komunitnej školy Aves Márie Juríčkovej, ,,ako chceme, aby si dieťa verilo a chodilo do školy rado, keď tam príde a všetkým to ide lepšie ako jemu? Nejde ani o to, či má jednotky, ale o to, že sa snaží a nejde to.“ Ak dieťa do školy nastúpi nepripravené alebo nezrelé, môže mať problém so všeobecným porozumením, s rýchlosťou pracovného tempa v kolektíve alebo reagovať neprimerane - útočne, plačlivo či úzkostne. Pripravené dieťa dokáže na hodine absorbovať aj 90 % učiva, pričom domáca úloha mu slúži len na zopakovanie prebratého. Nezrelé dieťa však často zachytí len polovicu, môžu vznikať nedorozumenia, rodičia musia venovať omnoho viac času domácemu učeniu a doučovaniu. Tento problém sa pritom netýka len prvého ročníka, môže pretrvávať aj počas celej základnej školy, dieťa si zvykne na učenie sa s rodičom, jeho samostatné pracovné návyky sa rozvíjajú menej.
Školská zrelosť zahŕňa nielen kognitívne schopnosti, ale aj emocionálnu stabilitu, sociálne a komunikačné zručnosti, aj pracovné návyky. Medzi najčastejšie problémy patrí koncentrácia. Rodičia prídu občas s tým, že ich dieťa je augustové, teda bude mať šesť rokov až v lete, že nevie obsedieť pri úlohe, nebaví ho v škôlke písať, plače počas toho, doma sa iba hrá, pozornosť nie je najlepšia, nemá rado cielenú činnosť. Vek nie je jediným rizikovým faktorom nezrelosti dieťaťa, ale realita je taká, že mozog detí, ktoré majú šesť rokov až v lete, má o deväť mesiacov menej času na vývin, než mozog ich spolužiaka, ktorý mal šesť rokov už v septembri. Tu vyvstáva otázka, ako môže také dieťa fungovať v škole?
Kľúčové oblasti školskej pripravenosti
Pre komplexné posúdenie školskej zrelosti je nevyhnutné venovať pozornosť viacerým oblastiam, ktoré sa u každého dieťaťa vyvíjajú vlastným tempom. Ide o školskú pripravenosť, ktorá je komplexná a o každej oblasti by sa toho dalo veľa povedať.
Zrelosť centrálnej nervovej sústavy
Zrelosť centrálnej nervovej sústavy sa akoby vyvíja podľa vopred daného programu, no u každého dieťaťa vlastným tempom. Je to základný predpoklad pre úspešné učenie a spracovanie informácií. Ak nie je mozog dostatočne zrelý, dieťa môže mať ťažkosti, aj keď sa snaží. Ako uviedla Mária Juríčková, ,,keď to tam mozog nemá, nie je zrelý na to, aby to bol schopný rozoznať. Vtedy môžu nastať problémy predovšetkým v čítaní.“ Mozog potrebuje čas, aby dozrel do stavu, keď je schopný systematicky pracovať a zvládať akademické nároky.
Zrakové vnímanie
Vývin zrakového vnímania sa deje podľa istých krokov. Nejde o to, či má dieťa zdravé oči, ale či fungujú správne neurologické dráhy v mozgu. To je napríklad dôvod, prečo novorodeniatkam kupujeme čiernobiele knihy, pretože najprv vnímajú a vidia kontrasty. V predškolskom veku sa zrakové vnímanie stále vyvíja smerom k tomu, že sa deti učia rozlišovať detaily a tiež smery vertikálnej roviny, keď hľadajú a krúžkujú, čo je iné a čo rovnaké. Na to výborne slúžia vyhľadávacie knihy, ktorých je teraz na trhu veľké množstvo. Doma to cvičíme, ani nevieme ako. Už iba tým, že čítame knihu a spýtame sa dieťaťa, kde je na obrázku červené auto. Ono si tak cvičí zrakovú diferenciáciu a hľadá medzi ostatnými. Rodič dokáže veľmi ľahko posunúť dieťa aj vo vývine zrakového vnímania. Túto oblasť totiž možno rozvíjať hrami ako je pexeso (zapája sa postreh, pamäť, pozorovanie, vnímanie, sústredenie, bystrosť, rozhodnosť, analytické myslenie…), stavanie stavebníc podľa predlohy a pod. Dieťa tu získava schopnosť rozlišovať detaily a umiestnenie predmetov. Pri puzzle sa učí robiť zrakové analýzy a syntézy.
Webinár #9 – Ako rozvíjať sluchové vnímanie u detí s ťažkosťami v učení
Sluchové vnímanie
Často sa zanedbáva podpora sluchového vnímania, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Deti by mali byť schopné počúvať rozprávky a príbehy (nie ich len pozerať), hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Práve schopnosť počuť (a následne napr. rozlíšiť hlásku v slove) je nesmierne dôležitá pre vývin reči a úspech v čítaní a písaní. Pri individuálnom testovaní sa využívajú aj súbory testov - Prediktorov gramotnosti, zameraných na jazykovú pripravenosť, t.j. gramatický cit (ohýbanie slovných druhov, schopnosť tvoriť vety), ďalej na úroveň a citlivosť sluchového vnímania (fonematické uvedomovanie), to znamená schopnosti rozlišovania alebo odčleňovania hlásky zo slova, skladbu hlások do slov, delenie slov na slabiky.
Motorika a grafomotorika
Pohyb a reč sa vyvíjajú spolu, vzájomne. Veľakrát, ak má dieťa logopedické ťažkosti a naučí sa napríklad bicyklovať, rozbehne sa mu reč. Je to úžasné, čo sa pri takejto činnosti deje v mozgu dieťaťa. Ide o synchronizáciu tela, musí prepájať ľavú a pravú hemisféru a podobne. Rodičom sa odporúča chodiť von, na ihriská, bicyklovať, plávať. Všetko to neskôr súvisí aj s jemnou motorikou, nielen s hrubou. Kamienky, ktoré deti chytajú, že sa hrajú s blatom. Zabúdame, že motorika nie je len papier a pero. Začína sa omnoho skôr, vonku, v kuchyni, kde miešajú cesto a zašpinia sa, kde solia, vyberajú kosti pinzetou. Nemusia to byť špecifické činnosti. Oblasť grafomotoriky však v poslednej dobe vystupuje do popredia ako varovný signál. Deti mávajú stále väčší problém s ceruzkou, ktorej priveľmi konkurujú tablety a mobily, kde si deti vystačia ťukaním. Grafomotorika sa vyvíja v závislosti od mnohých psychických funkcií - vnímania, pamäte, pozornosti, mentálnej vyspelosti. Tu je potrebné motivovať dieťa napríklad k hre so stavebnicami, k práci s nožnicami. Ide o činnosti založené na koordinácii oka a ruky.
Reč a jazykové schopnosti
Časté problémy u detí pred vstupom do školy sa týkajú rečovej oblasti. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že príčina pramení v tom, že rodičia s deťmi veľmi málo rozprávajú a ešte menej im čítajú. Ako hovorí Mária Juríčková, ,,asi sme popritom, ako žijeme a ako ide všetko dopredu, zabudli na základné veci, ktoré robili naše babky. Sú nimi jednoduché čítanie kníh, spievanie a riekanky. Toto je nesmierne dôležité z neurobiologického hľadiska pre vývoj mozgu. Do veku šiestich až ôsmich rokov je výraznejšia pravá hemisféra. Tá umeleckejšia, hudobná a rytmická. Aj deti sa preto jazyk naučia omnoho rýchlejšie prostredníctvom týchto aktivít.“ Takýmito jednoduchými činnosťami môžeme prispieť k tomu, že vývin reči nášho dieťaťa bude mať „hladší“ priebeh. Rozhodne do rúk deťom patrí skôr kniha než tablet.
Webinár #9 – Ako rozvíjať sluchové vnímanie u detí s ťažkosťami v učení
Sociálna a emocionálna zrelosť
Nemenej dôležitá je sociálna a emocionálna zrelosť dieťaťa. Škola totiž nie je a nemá byť len o výkone dieťaťa, ale má aj významnú sociálnu funkciu pre dieťa a rodinu. Ak je dieťa v týchto zložkách nezrelé, hoci po rozumovej stránke šikovné, nastúpi do školy a bude mať problémy v oblasti správania, emocionality, prijatia roly školáka, presadení sa v kolektíve, v komunikácii. Dieťa má vedieť nasledovať inštrukcie, musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci. Emocionálna nezrelosť je málokedy ako samostatná zložka, podľa ktorej sa odporúča odklad. Často sú to veci výchovné, ale toto nie je dôvod na odklad. Mária Juríčková uvádza, že má pred očami konkrétne deti, vidí ich, vie si porovnať, keď napríklad ich neschopnosť čakať a vydržať môže byť spojená aj s inými oblasťami vyzretosti. Emocionálna nezrelosť môže naznačovať, že dieťa ešte nie je školsky zrelé. Ide o neschopnosť dieťaťa spracovávať vnemy v plnom rozsahu či ovládať svoje emócie.
Schopnosť vydržať, čakať, chuť učiť sa a systematicky pracovať prichádza spontánne vo vývine. Pri deťoch, ktoré ju ešte nemajú, sa hovorí o ,,veľmi hravých“. Prídu do školy, ale nechcú tam sedieť, telo a ich fyziológia ich nepustia. Mária Juríčková nehovorí o iných pridružených poruchách ako ADHD, ale o zdravom vývine dieťaťa. Pri takýchto predškolákoch máme naozaj skúsenosť, že počas roku odkladu začnú chcieť. Motivačné faktory sa rozbehnú samy. Skúšajú a zažívajú úspech.
Diagnostika školskej zrelosti a úloha odborníkov
Školskú zrelosť posudzujú tri zložky: učiteľka v materskej škole, učiteľka pri zápise na základnú školu a psychológ. Všetko je to v trojuholníku: odborník ako psychológ, rodič, učiteľ a v strede dieťa. S učiteľkami sa väčšinou zhodneme pri deťoch, ktoré majú najväčšie ťažkosti. Tam vidno veľkú pravdepodobnosť nezrelosti. Stáva sa však aj to, že pedagógom ukážeme výsledky a povedia, že sa na to nepozerali z takého uhla pohľadu, pretože áno, oni väčšinou nerobia takúto špecifickú diagnostiku. Skúsení učitelia zväčša zistia a spozorujú, že dieťa napreduje pomalšie. Keď na to majú kapacitu a energiu, pochopia to a venujú sa mu.
Testy školskej zrelosti by v ideálnom prípade mali podstúpiť všetci predškoláci. V prvom kole sa robia základné skupinové depistáže v priestoroch škôlky. S požiadavkami oslovujú samotné materské školy, skúšky sa vykonávajú so súhlasom rodičov. Základná depistáž je mentálna skúška pripravenosti, kde sa okrem informačnej zrelosti sleduje aj sociálna a komunikačná zrelosť dieťaťa. Vykonávajú sa základné orientačné skúšky zrakového postrehu, sluchového porozumenia, predmatematických predstáv, všeobecného poznania, aj schopnosti vystihnúť detaily na známych objektoch. Sleduje sa úroveň koncentrácie pozornosti, pracovná pamäť, vytrvalosť, samostatnosť, ochota komunikovať - odpovedať na otázky. Pri ďalších skúškach sa používajú aj tzv. Test reverzibilných tvarov, ktoré pripomínajú geometrické tvary. Test je skúškou pracovnej vytrvalosti aj pripravenosti pre čítanie, rozlišovanie tvarov pri rôznych písmenkách, ako napríklad B, D, M, N, a pod.
Pri individuálnom testovaní sa využívajú aj súbory testov - Prediktorov gramotnosti, zameraných na jazykovú pripravenosť, t.j. gramatický cit (ohýbanie slovných druhov, schopnosť tvoriť vety), ďalej na úroveň a citlivosť sluchového vnímania (fonematické uvedomovanie), to znamená schopnosti rozlišovania alebo odčleňovania hlásky zo slova, skladbu hlások do slov, delenie slov na slabiky. V súbore je zahrnutá aj skúška úrovne prepojenia zrakových podnetov s pomenovávaním, či skúšky správnosti artikulácie. Depistáž nie je o kognitívnych schopnostiach detí, nie je úplne ani o šikovnosti. Je o zrelosti. Netvrdím, že sa to v istých smeroch neprelína, ale nemôžeme si to zamieňať.
Riaditeľ školy je zaviazaný k tomu, aby do 15. júna vydal rodičom rozhodnutie o prijatí. Teda dovtedy by bolo dobré mať jasno v tom, či dieťa ide alebo nejde do školy. Keď sa u dieťaťa prejavujú výraznejšie problémy, odporučila by sa konzultácia s odborníkom. Možno tak predísť budúcim špecifickým poruchám učenia dieťaťa. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie metodicky zastrešuje centrá aj školských psychológov. Pracovali na istom projekte, skúmali rôzne vzorky a v januári vydali metodiku pre učiteľov v materských školách, ktorá by mala slúžiť ako pomôcka v ich práci, a tiež ako podklad pre ďalších odborníkov. Prakticky to funguje tak, že učitelia počas roka trikrát zhodnotia každé dieťa a následne je odborník zavolaný iba k tým deťom, ktoré pravdepodobne potrebujú pomoc alebo odklad. Personalizovaná, individuálna diagnostika, v dostatočnom časovom predstihu, dostatočne rozsiahla a kvalitná, poskytne rodičom relevantné informácie smerujúce k nástupu dieťaťa do 1. ročníka.
Príčiny nedostatočnej pripravenosti a ich dôsledky
Príčin nedostatočnej pripravenosti dieťaťa na školu je mnoho. Psychologické príčiny nepripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie zaraďujeme medzi hlavné príčiny, rovnako ako charakter výchovy v rodine. Nepripravené dieťa môžeme označiť také dieťa, ktorého vývin bol v niektorej z oblastí oslabený. Existujú dva typy nepripravenosti: dočasná nepripravenosť dieťaťa, ktorú spôsobuje spomalený alebo zastavený vývin dieťaťa, a trvalá nepripravenosť dieťaťa, ktorá predstavuje prekážky brániace dieťaťu vyvíjať sa bežným tempom. Rastú nároky na žiakov, v dôsledku ktorých je čoraz viac detí ohrozených nezdarmi v škole. Ak dieťa príde do školy nezrelé, trápi sa ono, rodičia aj učiteľ. Je to často aj o sebavedomí dieťaťa.
Jedným z faktorov je zrenie v mozgu a druhým je prostredie. Chodia k nám deti, u ktorých by bol potenciál, ale stoplo ich prostredie. Ide napríklad o traumatizované deti, ktoré nie sú bezpečne zakotvené. Ani mozog tak nemôže správne zrieť. Vtedy sa odborníci pýtajú na rodinu a zistia, že otec je drogový díler, matka úplne nevie, čo so sebou a má to hneď svoju príčinu. Ak by bol rodinný priestor v poriadku, dieťa na seba zrejme nepúta toľko pozornosti, bolo by schopné čakať a podobne. Sú to však špecifické prípady, no ak sú známky nezrelosti dôvodom výchovy, to vie odborník posúdiť.
Špecifické poruchy učenia a ich odlíšenie od nezrelosti
V poslednej dobe sa často spomínajú poruchy učenia, ktoré spôsobujú problémy pri socializácii a zvládaní školských povinností detí. Všetky tieto poruchy majú individuálny charakter a niektoré z nich môžu vzniknúť, ak má dieťa vrodenú dysfunkciu centrálnej nervovej sústavy. Príčiny vzniku špecifických porúch učenia je veľmi ťažké jednoznačne zistiť a popísať. Napríklad ľahká mozgová obrna / dysfunkcia (ĽMD) môže byť geneticky podmienená (faktor dedičnosti) a príčiny sú tu neznáme (neurotické). Nevieme pri nich presne určiť, čo sa mohlo stať počas tehotenstva: či matka brala určité lieky, pila alkohol, fajčila alebo dokonca požívala omamné látky. Poruchy učenia môžu vzniknúť aj v dôsledku dlhodobej choroby, ale aj po dlhej neprítomnosti žiaka v škole. Takisto bývajú prejavom školskej nezrelosti či dôsledkom rodinných alebo iných problémov, ktoré zapríčiňujú zameškanie školského učiva. Ak sa problém nepodchytí a nerieši, trpí vzťah rodiča k dieťaťu, vzťahy medzi rodičmi a postoj rodiča k učiteľovi a ku školskému systému. Preto je pre rodičov - a rovnako aj pre učiteľov - veľmi dôležité oboznámiť sa s rôznymi poruchami učenia a ich prejavmi; spoznať, aké sú ich príčiny, ako ich dieťa prežíva a aké sú možnosti nápravy. Rozhodne nie je vhodné aplikovať na „problémové” dieťa represívne opatrenia.
Dyskalkúlia
Dyskalkúlia je špecifická vývinová porucha matematických zručností, ktorá nesúvisí s celkovou inteligenciou. Je charakterizovaná pretrvávajúcimi ťažkosťami v porozumení číslam, vykonávaní aritmetických operácií, riešení slovných úloh alebo v matematickom usudzovaní. Medzi príznaky patrí slabá orientácia v priestore a čase (napr. mýlenie si hodín), používanie prstov pri počítaní aj v 3.-4. ročníku, ťažkosti so zápisom čísel pod sebou, s orientáciou v stĺpcoch, s geometriou. Slovenská odborná tradícia rozlišuje viacero foriem dyskalkúlie podľa Košča (autora hlavnej slovenskej batérie Kalkúlia III): praktognostická, verbálna, lexická, grafická, ideognostická a operacionálna. Heritabilita dyskalkúlie je odhadovaná na 30-50 %.
Spoľahlivá diagnóza je možná od 3.-4. ročníka ZŠ (cca 9-10 rokov), keď už má dieťa za sebou základnú výučbu počítania, malej násobilky a jednoduchých operácií. Diagnostika sa vykonáva komplexne v SCPP TREA v Bratislave a zahŕňa hlavnú batériu Kalkúlia III (Košč), doplnkovo Rey-Osterriethovu komplexnú figúru (vizuopriestorové schopnosti), Číselný trojuholník, batériu Novák a iné. Pri diagnostikovaní dyskalkúlie sa vždy realizuje aj intelektový test. Vysvetlia sa výsledky, navrhne sa reedukačný plán a podporné opatrenia v škole.
Je dôležité odlíšiť dyskalkúliu od iných ťažkostí:
- Bežná „neobľúbenosť“ matematiky: Dieťa s dyskalkúliou má skutočné kognitívne ťažkosti, nie len odpor. „Nematematické dieťa“ zvláda základné operácie, len ich nemá rado. Dieťa s dyskalkúliou má skutočné kognitívne ťažkosti - aj jednoduché výpočty mu robia problém napriek snahe.
- Dyslexia: Pri dyslexii môže byť ťažkosť so slovnými úlohami spôsobená ťažkosťami s čítaním.
- ADHD: Pri ADHD sú chyby v matematike dôsledok nepozornosti a impulzivity.
- Mentálne postihnutie: Pri mentálnom postihnutí je celkový kognitívny výkon znížený.
- Slabá výučba: Ak dieťa zameškalo veľa matematiky alebo malo slabého učiteľa, môže pôsobiť ako dyskalkulik.
Dyskalkúlia je špecifická porucha s neurobiologickým základom - odlišuje sa od bežného „nematematického typu“. Pretrváva celý život, ale reedukáciou sa výkon výrazne zlepšuje a dieťa získa kompenzačné stratégie. S vhodným výberom odboru môže byť dieťa s dyskalkúliou úspešné aj v dospelosti, hoci pri ťažšej forme sa odporúča vyhnúť sa odborom s vysokým podielom matematiky (ekonómia, technika).
Webinár #9 – Ako rozvíjať sluchové vnímanie u detí s ťažkosťami v učení
Odklad školskej dochádzky a prípravný ročník
Ak dieťa do 1. septembra dosiahne šesť rokov, je to rodič, kto rozhoduje o tom, či dieťa začne školu navštevovať a nepotrebuje na to žiadne potvrdenie. Ak však rodič zvažuje odklad školskej dochádzky, potrebuje na to vyšetrenie školskej pripravenosti a následne aj odbornú správu s odporúčaním odkladu. Oficiálne sa odklad nazýva „pokračovanie plnenia povinného predškolského vzdelávania“. Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva majú poradný hlas, no často sa stáva, že rodičia odporúčania nerešpektujú. Mnohí odmietajú pripustiť, že ich dieťa nie je na školu pripravené. Podľa informácií zo základných škôl sa stáva, že rodičia, aj napriek odporúčaniu odborníkov na odklad školskej dochádzky, tento fakt pri zápise do 1. ročníka neuvedú. Výsledkom môže byť situácia, keď dieťa už po pár mesiacoch školské nároky nezvláda, čelí frustrácii a stáva sa, že nakoniec opakuje prvý ročník. To však môže byť pre neho aj rodinu ešte väčšia psychická záťaž - dieťa si musí zvykať na nový kolektív a prechádzať si tým istým procesom odznova.
Posledné roky pretrváva aj opačná tendencia, deti narodené v letných mesiacoch do školy ešte nezapisovať, aj keď sú pripravené. Ako uviedla PhDr. Dáša Oravkinová, PhD., zriaďovateľka a riaditeľka Centra poradenstva a prevencie KORY, je smutná zo situácie, keď sú deti do školy pripravené, zrelé, veselé, rozumovo vyspelé, ale rodičia napriek tomu prinesú potvrdenie od pediatra s návrhom na odklad školskej dochádzky. Rodičia chcú predĺžiť ratolestiam detstvo, avšak hlavne v druhom polroku môžu vznikať problémy, deti začnú svoju prirodzenú inteligenciu - rozum pripravený na vzdelávanie, zneužívať na tzv. úniky, vyhýbanie sa predprimárnemu vzdelávaniu, ich motivácia poznávať klesá, vytráca sa nadšenie, niektoré začnú odvrávať, prípravu považujú za zbytočnú, rušia ostatné (mladšie) deti, odmietajú pravidelnú dochádzku, lebo sa v MŠ nudia. Žiaľ, proces je už nezvratný.
Dnes sa ponúka aj možnosť nástupu dieťaťa do prípravného ročníka, čo predstavuje stráviť takto „prechodný“ rok v škole pred prvým ročníkom, kde je dieťa po každej stránke pripravované na školu. Dieťa školu navštevuje, zvyká si na prostredie, spôsob práce, pracuje na svojich oslabených stránkach. Po roku je dieťa tak na školu veľmi dobre pripravené. Toto je možnosť riešenia pre deti, ktoré by sa v materskej škole už veľmi nudili a už sa nepotrebujú len hrať, sú šikovné, vyžadujú viac.
Podpora rozvoja školskej zrelosti v domácom prostredí
Keďže mozog dieťaťa sa v tomto období veľmi rýchlo rozvíja, a práve medzi 5. a 6. rokom života sa vytvára najviac nervových spojení, existuje veľa činností, ktoré sú zamerané špecificky na tú oblasť, ktorú je potrebné ešte rozvinúť. Rodič môže pri minimálnej námahe dosiahnuť značný postup v zrelosti svojho dieťaťa. Príprava sa nezačína v lete ani mesiac pred nástupom. Robíme to od narodenia. Poradila by sa byť dieťaťu oporou a v tom čase si na seba ako rodiča neklásť veľa.
Rodičom sa odporúča spomenúť si na obdobie, keď dieťa nastupovalo do materskej školy. Tiež si prechádzalo režimovou zmenou a adaptáciou, ktorá oficiálne trvá tri mesiace. To isté, len na inej úrovni, prežíva dieťa pri nástupe na základnú školu. Možno menej dramaticky, slabšie, ale adaptácia tam stále je. Rodičom sa odporúča, aby si s ratolesťami užili prázdniny. Môžu počítať mušle na dovolenke, môžu sa zahrať, na ktoré písmeno sa začína šikmá veža v Pise, keď ju uvidia, alebo hľadať farby áut. Môžu si zobrať papier a pero, ale keď dieťa nechce, nech si pokojne kreslí prstom do piesku. Nech spolu varia, pečú, učia ich zodpovednosti. Chodiť s ratolesťami po škole veľa von, deti sa potrebujú vybehať, potrebujú vypnúť, smiať sa a hrať sa. Jedna veľká vec je, že deti neprestanú byť deťmi, keď prídu do školy. Napätie, ktoré v škole vzniká, musia odventilovať tým, čo im je najprirodzenejšie a ešte stále je to hra. Príprava môže spočívať aj v tom, že si ideme postupne spolu kúpiť peračník a aj novú tašku, a už sa cítia ako školáci, pretože majú svoju prvú aktovku.
Ďalším predpokladom, ktorý sa premieta do čítania, písania či matematiky, je schopnosť vnímať priestor: chápať a používať predložkové väzby (na, do, v, pred, ..) a pojmy (ďaleko, blízko, prvý, posledný). Rodič môže s dieťaťom precvičovať operácie s číslami. Dieťaťu sa dajú farbičky (10 kusov), dostane aj nejakú nádobu. Dieťa by malo byť schopné nasledovať pokyny typu: pravú ruku polož na ľavé ucho, ľavú ruku na ústa. Zatvor oči a vystri obe ruky. Ak dieťa dosiahne taký stupeň vývinu, že bude disponovať schopnosťou zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, v ideálnom prípade s radosťou a novými očakávaniami, môžeme povedať, že je zrelé na školu. Všeobecne však platí, že ak sa svojmu dieťaťu doma venujete, odplatí vám to počas školskej dochádzky vo veľkej miere.
Intervenčný program INPP a rizikové faktory
Existuje intervenčný program INPP, ktorý môže pomôcť v prípade, ak boli splnené niektoré z nasledujúcich podmienok:
- Bol pôrod nejakým spôsobom nezvyčajný, alebo náročný po akejkoľvek stránke? (vyvolávaný, trval veľmi dlho, bol veľmi rýchly, kliešťový pôrod, vákuový pôrod, alebo cisársky rez)
- Začalo dieťa samostatne chodiť skôr ako v 10. mesiaci alebo neskôr ako v 15. mesiaci?
- Vynechalo dieťa v motorickom vývine štádium plazenia na bruchu a/alebo lozenia „na štyroch“?
- Bol rečový vývin dieťaťa oneskorený alebo inak špecifický?
- Trpelo dieťa v prvých 18-tich mesiacoch akýmkoľvek ochorením sprevádzaným vysokými horúčkami a/alebo kŕčmi?
- Malo dieťa ťažkosti naučiť sa obliekať? (zapínať gombíky, zaväzovať šnúrky a/alebo uvedomovať si poradie jednotlivých častí oblečenia)
- Býva vám alebo vášmu dieťaťu nevoľno pri cestovaní?
- Malo dieťa problém počas prvých dvoch rokov školskej dochádzky naučiť sa čítať?
- Malo dieťa problém počas prvých dvoch rokov školskej dochádzky naučiť sa písať?
- Malo dieťa ťažkosti naučiť sa poznať čas z ručičkových hodín?
- Bolo pre dieťa ťažké naučiť sa bicyklovať bez pomocných koliesok?
Tieto otázky pomáhajú identifikovať potenciálne neuromotorické nezrelosti, ktoré môžu ovplyvniť školskú pripravenosť.
Výzvy pre rodičov a odborníkov
Každý rodič chce mať úspešné dieťa, ale matkám a otcom v prvom rade hovorím, že depistáž nie je o kognitívnych schopnostiach detí, nie je úplne ani o šikovnosti. Je o zrelosti. Rozumiem aj rodičom, že chcú vybrať najlepší variant. Uznám aj ich neistotu, rozumiem im. Je to stále o tom, že spolu hľadáme najlepšie riešenie. Spoločnosť tlačí na to, kto je aký rodič, či je niekto taká alebo onaká matka, ako zdravo varí, aké značky kupuje, či majú deti barefootové topánky a rodič sa v tom celom stráca. Často je vyhorený, dá dieťaťu tablet, pretože potrebuje výdych. Starkí bývajú ďaleko, alebo ešte nie sú v dôchodku a riešia svoje veci. Rodičia potrebujú viac podpory.
Samostatnou témou sú deti s vysokým intelektovým nadaním, ktoré tvoria približne 1% populácie. Tieto deti často pôsobia, akoby mali poruchy pozornosti s hyperaktivitou, alebo môžu pôsobiť ako emočne nezrelé. Veľmi záleží na rodinnom prostredí, v ktorom vyrastajú aj na prístupe pedagógov predškolského zariadenia. Hovoriť o emočnej nezrelosti u takýchto detí je z mojej skúsenosti chybný úsudok, lebo ony sú často smutné z nepochopenia, ktoré im okolie aj nechtiac dáva pocítiť. Majú bytostnú potrebu argumentovať, rozprávať, často zložito, v dlhých vetách, neustále reagovať na okolie. Majú schopnosti rozvíjať a prepájať informácie kvalitnejšie ako ich rovesníci. U niektorých detí pozorujeme hranú emočnú nezrelosť, infantilné správanie, vyplývajúce napr. zo zmeny rodinného prostredia s príchodom mladšieho súrodenca, ale pri aktivitách, ktoré súvisia so zisťovaním úrovne intelektového nadania sa perfektne sústredia, podávajú špičkové výkony. Keď už majú rodičia v rukách istý ,,nástroj“ od odborníka, posúdenie a informácie navyše o svojom dieťati, je dôležité to pedagógovi povedať. Napríklad aj to, keď je potomok nadpriemerne nadaný, možno už vie čítať. Nie je hanba to priznať. Ide o dôležitú informáciu pre vyučujúceho, ktorý ho na základe toho môže zamestnať iným spôsobom. Potom je samozrejmé, že dieťa napríklad vyrušuje. Päť-šesť ročné dieťa je malý ,,vedec“ a hlavne špongia, ono chce objavovať, získavať nové vedomosti, skúšať. Je to obdobie, keď sa chce učiť, nasávať informácie a všetko naokolo. Je nastavené na učenie sa, je to pre neho radosť a hra. Tak by to malo byť.
tags: #diagnoza #nezrele #dieta