Horúčka je bežným javom u detí a často vyvoláva u rodičov obavy. Práve horúca hlavička alebo uplakané nôžky sú prvé signály, ktoré môžu rodičia u svojich ratolestí pozorovať. Hoci zvýšená telesná teplota nie je sama osebe chorobou, signalizuje, že telo bojuje s infekciou alebo iným ochorením. Horúčka (zvýšená teplota) je teda príznak, nie ochorenie! Je dôležité si uvedomiť, že telo tým dáva najavo, že s problémom aktívne bojuje.
Najmä u malých detí, vrátane dojčiat a batoliat okolo 1,5 roka, je horúčka pomerne častým javom. Ich imunitný systém sa totiž intenzívne vyvíja a postupne adaptuje na okolitý svet. Horúčka sa môže objaviť aj pri prerezávaní zúbkov alebo ako očakávaná reakcia po očkovaní. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na horúčku u detí, vrátane jej príčin, príznakov, metód merania teploty a účinných spôsobov jej zvládania, aby rodičia vedeli správne zareagovať v prípade horúčky u svojich detí.
Čo je horúčka a prečo je dôležitá?
Normálna teplota ľudského organizmu sa pohybuje v rozmedzí 36 - 37°C. Ide o teplotu, ktorá sa nameria v podpazušnej jamke, pokiaľ je človek „zdravý“. V priebehu dňa sa telesná teplota môže meniť v závislosti od takzvaného diurnálneho (denného) cyklu. V praxi to znamená, že najnižšia teplota je ráno okolo 5:00 - 6:00 a najvyššia medzi 16:00 - 18:00. Na výške teploty povrchu tela, ktorá je relatívne menlivá, sa podieľa mnoho faktorov, medzi ktoré zaraďujeme teplotu telesného jadra, ktorá je relatívne konštantná.
O zvýšenej teplote hovoríme pri telesnej teplote presahujúcej 37 °C, teda takzvanej subfebrílii, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 37 - 38 °C. Horúčka je stav, keď telesná teplota presahuje 38 °C.
Telesná teplota je regulovaná centrálnym termostatom, ktorý sa nachádza v mozgu, konkrétnejšie v oblasti hypotalamu. Do tohto centra sa dostávajú informácie o telesnej teplote prostredníctvom termických receptorov na povrchu (v koži) a vnútri (v hrudnej, brušnej dutine) tela. Centrálny termostat po vyhodnotení týchto informácií zvyšuje alebo znižuje teplotu telesného jadra, ktorá sa nakoniec prejaví aj zmenou teploty na povrchu tela. Pri infekcii alebo zápale dochádza k tvorbe rôznych chemických látok, ktoré nazývame cytokíny a spôsobujú prestavenie centrálneho termostatu na vyššiu teplotu.
Krátkodobé zvýšenie telesnej teploty má viaceré ochranné funkcie v organizme. Prispieva k spomaleniu množenia a rastu väčšiny mikroorganizmov, stimuluje aktivitu bielych krviniek a zvyšuje tvorbu protilátok. Znásobuje tiež intenzitu metabolických procesov buniek, čím podporuje procesy spojené s imunitnou odpoveďou. Horúčka samotná neohrozuje zdravie dieťaťa; môže stúpať postupne alebo veľmi rýchlo, kolísať počas dňa. To, ako rýchlo teplota stúpa alebo ako vysoko vystúpi, nehovorí nič o vážnosti choroby.
Ako správne merať telesnú teplotu u dieťaťa?
Správne meranie teploty je kľúčové pre určenie, či má dieťa horúčku a pre rozhodnutie o ďalšom postupe. Rodičia sa u detí často boja merania teploty, no je nevyhnutné pre presné posúdenie stavu. V súčasnosti sú veľmi populárne digitálne bezkontaktné teplomery, ktoré nám však poskytujú iba orientačnú informáciu o telesnej teplote. Pre presnejšie meranie nám zabezpečí digitálny kontaktný teplomer. Ortuťové teplomery sa v súčasnosti neodporúča používať pre riziká spojené s toxickými účinkami ortuti pri jej kontakte s ľudským organizmom.
Metódy merania teploty a ich spoľahlivosť:
- Rektálne meranie (v konečníku): Považuje sa za najpresnejšie, najmä u detí do dvoch až troch rokov. U najmenších detí meriame telesnú teplotu v konečníku, lebo tá najviac koreluje s teplotou telesného jadra. V tomto prípade hovoríme o horúčke pri nameraní hodnoty vyššej ako 38,5°C. Teplota v konečníku je vždy o 0,5°C vyššia ako pri meraní v podpazuší či uchu. Pre deti meriame teplotu v konečníku pomocou digitálneho teplomera s flexibilným koncom, ktorý zasúvame maximálne 1 cm. Pred meraním je vhodné potrieť teplomer olejom alebo vazelínou. U novorodencov do jedného mesiaca sa rektálne meranie neodporúča kvôli riziku poranenia.
- Axilárne meranie (pod pazuchou): Vhodné pre staršie deti. Od nameranej hodnoty sa nič neodpočítava. Axilárna teplota je nižšia ako rektálna, rozdiel je 0,2 - 0,9 °C.
- Orálne meranie (v ústach): Možné u školákov, ktorí vedia spolupracovať. Ovplyvnené môže byť jedlom a pitím.
- Tympanálne meranie (cez zvukovod): Často nepresné pri nesprávnom použití.
- Bezkontaktné teplomery (na čele): Merajú infračervené žiarenie. Pre presné meranie je dôležitá aklimatizácia dieťaťa aj teplomera. Odporúča sa vykonať tri merania na rôznych miestach na čele.
Ak chcete zistiť, akú reálnu teplotu má vaše dieťa, nemerajte ju po výdatnom jedle a po skončení pohybovej aktivity. Ak má dieťa zvýšenú teplotu/horúčku, nevyžaduje si okamžité podanie liekov znižujúcich horúčku (antipyretík).
Rozpoznávanie príznakov horúčky u malých detí
Niekedy sa ochorenie u dieťaťa začne prejavovať iným, markantnejším príznakom než horúčkou - môžu sa vyskytnúť bolesti rôznych častí tela, kašeľ, vracanie, hnačka, vyrážky, opuchy alebo mnohé iné. Vtedy je rodič takého dieťaťa v pohotovosti a cielene mu odmeria telesnú teplotu. Sú však prípady, najmä u najmenších detí, kedy hneď pri nástupe ochorenia ešte nie je nápadne vidieť, že dieťa má horúčku. Treba si všímať zmeny v jeho správaní - či nie je zrazu výraznejšie nepokojné, predráždené alebo skôr spavé až letargické.
Pri stúpaní teploty môže byť dieťa na dotyk teplé až horúce, pričom ruky a nohy môžu byť paradoxne aj studené. Toto je typické pri stúpaní teploty, keď sa telo snaží znížiť únik tepla z povrchu tela. U niektorých detí je viditeľná triaška tela. Neskôr sa zvykne objaviť začervenanie na tvári, na dotyk môže byť trup alebo čelo dieťaťa horúce. So stúpajúcou telesnou teplotou sa zrýchľuje srdcový tep a dýchanie. Môžete tiež spozorovať červené líca a lesklé oči. Dieťa môže mať tiež zníženú chuť do jedla. Pri poklese teploty sa dieťa môže potiť, má zvyčajne teplé ruky aj nohy.
Čo spôsobuje horúčku u detí? Prehľad najčastejších príčin
U detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Horúčka u detí môže mať rôzne príčiny, pričom najčastejšie sú:
- Infekcie: Vírusové a bakteriálne infekcie sú oveľa častejšie príčiny. Patria sem chrípka, prechladnutie, angína, zápal stredného ucha, infekcie močových ciest, infekcie horných dýchacích ciest alebo roseola.
- Očkovanie: Horúčka sa môže objaviť ako vedľajší účinok po očkovaní, často do 48 hodín. Ide o normálnu reakciu a známku, že imunitný systém na vakcínu zareagoval.
- Prerezávanie zúbkov: Prerezávanie zúbkov môže spôsobiť mierne zvýšenie telesnej teploty, zvyčajne nie nad 37,5 až 38 °C. Výskumy však tvrdia, že to nie je pravda a je dôležité pátrať po iných zdrojoch infekcie, aby nedošlo k jej prehliadnutiu.
- Prehriatie: Pri vonkajších faktoroch, ako je vyššia teplota okolitého prostredia dieťaťa - či už je to teplota vody, v ktorej sa kúpe, alebo v miestnosti, kde sa nachádza, eventuálne pri nadmernom obliekaní, môže dôjsť ku takzvanej hypertermii, teda k prehriatiu organizmu. Problém je v tom, že sa teplo v organizme nadmerne kumuluje, jeho odvod je znížený, a tak je narušená teplotná rovnováha. V týchto prípadoch môžeme namerať u dieťaťa vyššiu teplotu. Bábätká majú nezrelú termoreguláciu a môžu sa ľahko prehriať, najmä ak sú nadmerne oblečené, v prehriatej miestnosti alebo na priamom slnku.
- Zápaly: Rôzne zápaly v tele, ako sú reumatické zápaly kĺbov.
- Nádory: V zriedkavých prípadoch môže byť horúčka príznakom nádorového ochorenia.
Bábätká v prvom roku života sú špecifickou kategóriou detí. Vo všeobecnosti majú vyššiu teplotu telesného jadra ako dospelí. Ich termoregulačné mechanizmy sú však obmedzené. Najviac zraniteľní sú práve novorodenci (v prvom mesiaci života), ktorí môžu teplo ľahko strácať a ľahko sa podchladiť. Aký je rozdiel medzi zvýšenou teplotou a horúčkou? Ako spoznať, že niečo nie je v poriadku? MUDr. Jozef Serafín, lekár detského oddelenia Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, člen skupiny AGEL, v rozhovore podrobne opisuje príznaky horúčky u malých pacientov a spomína kategórie bábätiek, ktoré sú v prvom roku života špecifickou kategóriou v spojitosti s horúčkou a zvýšenou teplotou.
Zvládanie horúčky: Kedy a ako znižovať teplotu?
Cieľom liečby horúčky totiž nie je čo najintenzívnejšie znížiť horúčku, ale zabezpečiť dieťaťu pohodlie a zmierniť diskomfort. Ak má dieťa len zvýšenú teplotu po očkovaní, pravdepodobne ide o nezávažnú vedľajšiu reakciu a lekár by mal rodiča o tom vopred informovať. Ak nameriame hodnotu telesnej teploty, ktorá spadá do kategórie takzvanej zvýšenej teploty (do 38 °C), treba stav dieťaťa naďalej sledovať a meranie telesnej teploty s krátkym odstupom času zopakovať.
V prípade prekročenia hranice pre horúčku (nad 38 °C, resp. 38,5 °C pri rektálnom meraní) zahájime opatrenia na jej zníženie. Na to používame kombináciu fyzikálnych metód a liekovej terapie. Dôležité je dodržiavať presné dávkovanie podľa hmotnosti a veku dieťaťa.
Lieková terapia: Paracetamol a Ibuprofen
Pre deti sú na znižovanie horúčky vhodné lieky obsahujúce účinnú látku paracetamol alebo ibuprofen. Nepodávame ich pravidelne, ani preventívne!
- Paracetamol: Lieky s obsahom paracetamolu sú vhodné pre všetky vekové kategórie, pričom ich dávkovanie je určené hmotnosťou dieťaťa. Podávame ich v dávke 10 - 15 mg/kg každých 4 - 6 hodín, čo znamená maximálne 5x denne. Okrem znižovania horúčky má paracetamol tiež pozitívne účinky na znižovanie bolesti. V prípade, že nastane situácia, že po podaní lieku horúčka klesne, ale opätovne vystúpi nad 38,5°C, alebo ak u dieťaťa pretrváva diskomfort pred časom podania nasledujúcej dávky začatého lieku, nie však skôr ako po 3 hodinách, podáme liek s inou účinnou látkou ako predtým.
- Ibuprofen: Lieky s obsahom ibuprofenu môžete podávať deťom, ktoré sú staršie ako 3 mesiace a s hmotnosťou nad 7 kg. Dávky liekov sú tiež určované podľa váhy dieťaťa - je potrebné držať sa dávkovania v príbalovom letáčiku. Ibuprofen sa podáva v dávkovaní 5 - 10 mg/kg každých 6 - 8 hodín, maximálne 4x denne. Ibuprofen nesmú užívať deti, ktoré majú problémy s obličkami, hnačku, prípadne vracajú alebo majú nedostatočný pitný režim, rovnako nie je vhodný pri ovčích kiahňach.
Dôležité je dodržiavať správne dávkovanie, lebo pri neadekvátne nízkej dávke liečiva sa požadovaný účinok nemusí dostaviť. V procese znižovania horúčky svoju rolu hrá aj čas, za ktorý nastúpi efekt liekov. Ak teplota znova stúpne a podali ste mu liek s obsahom paracetamolu, v poradí druhú dávku mu môžete výnimočne podať už skôr, po 3 až 4 hodinách. Tá ďalšia však musí nasledovať až po 6 hodinách. Potom už toto liečivo podávajte pravidelne každých 6 hodín.
Pozor! Pre deti do 15 rokov nie sú vhodné lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (napríklad acylpyrin), hrozí riziko Reyovho syndrómu. Ide o veľmi vzácnu poruchu, pri ktorej hrozí poškodenie mozgu, pečene, obličiek a srdca. Príznaky Reyovho syndrómu sa nemusia objaviť iba po podaní lieku s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, nastúpiť môžu aj po bežnej vírusovej infekcii, obvykle 3 až 5 dní po nej. Preto sledujte, či dieťa zrazu opakovane nezvracia, nemá hnačky a bolesti hlavy. Môže byť tiež unavené, slabé a zrýchlene dýcha. Nepodávajte preventívne Diazepam, spôsobuje útlm a spavosť.
Fyzikálne metódy ochladzovania
Do fyzikálnych metód zaraďujeme časté a nárazové vetranie izby, nech je okolitá teplota prostredia v rozmedzí 19 - 20°C. Dieťa prikryjeme len tenkou prikrývkou a oblečieme mu ľahký vzdušný odev. Fyzikálne metódy sa používajú vo výnimočných situáciách, keď lieky neúčinkujú a teplota stúpa nad 39 °C, prípadne ak dieťa lieky neznáša. Cieľom je najmä komfort dieťaťa.
- Vlažné obklady a zábaly: Osušku alebo plienku namočíme do vlažnej vody (22°C -25°C), poriadne ju vyžmýkame (aby bola chladná, nie mokrá), dieťa zabalíme na 10 min. tak, aby malo zakryté hrudník, brucho a slabiny, pričom ruky a nohy ostanú voľné. Obklad neprikladajte na končatiny. Postup môžete opakovať 2 - 3x za sebou, ak je jeho horúčka vyššia ako 39°C. Zábal by ste mali meniť každých 10 až 15 minút a tento postup opakujte tri až štyrikrát. Nebojte sa toho, že dieťa bude pri zábaloch nespokojné a bude sa im brániť. Pre rozhorúčený organizmus nie sú veľmi príjemné. Tieto metódy ochladia organizmus, kým zaúčinkuje liek proti horúčke.
- Vlažná sprcha alebo kúpeľ: Sprchovanie je vhodné pre staršie deti. Používame na to vlažnú vodu, lebo tá studená by mu stav mohla zhoršiť. Sprchovať začnite od nôh smerom hore tak, aby ste dieťa ochladzovali postupne. Menšie deti môžeme obmývať vlhkou špongiou vo vaničke s vodou o teplote 29 - 32°C približne 10 - 30 minút a pri izbovej teplote 24°C. Vaňu naplňte vodou teplou asi 29 až 34 °C, ideálne do výšky 2,5 až 5 centimetrov. Dieťa posaďte do vody a pomocou špongie alebo malého uteráka mu malým množstvom vody oplachujte trup, ruky a nohy. Voda sa z pokožky začne odparovať a telesná teplota sa zníži. Oplachovanie opakujte každých 5 minút a teplotu merajte každých 20 minút. Kúpeľ by mal trvať dovtedy, kým sa teplota nezníži na 38 °C. Vodu však obmieňajte, pretože sa postupne ochladzuje, čo môže u dieťaťa vyprovokovať triašku a následný vzostup teploty.
- Metóda „telo na telo“: Spoločné maznanie matky s dieťaťom koža na kožu môže podporiť komfort a reguláciu teploty, avšak nie je primárnou metódou znižovania vysokej horúčky.
Čo nerobiť pri fyzikálnom ochladzovaní:
- Neprikladajte studené obklady a zábaly iba na končatiny, bruško alebo čelo - môže to spôsobiť periférny šok.
- Nepoužívajte studenú vodu na sprchovanie alebo kúpanie - je to pre dieťa nepríjemné a môže vyvolať triašku, ktorá teplotu ešte zvýši.
- Neochladzujte dieťa, ak má triašku a studené končatiny. Zvyčajne to znamená, že mu teplota naďalej stúpa a telo sa snaží vyrobiť teplo. Ak má dieťa už vyššiu teplotu a stále triašku či pocit zimy, znamená to, že mu teplota naďalej stúpa.
- Neochladzujte dieťa ani vtedy, keď má výrazne chladné a bledé končatiny, mramorovanú kožu pri vysokej teplote.
Dôležitosť hydratácie a výživy počas horúčky
Dostatočný príjem tekutín je kľúčový pre boj s infekciou a prevenciu dehydratácie. Podávajte dieťaťu vlažné tekutiny, napríklad vodu, riedené ovocné šťavy, ovocný alebo bylinkový čaj (skôr vlažný ako teplý). Tieto tekutiny dieťaťu podávajte naozaj často, bez toho teplota nemusí klesnúť. A navyše, čím je dieťa menšie, tým skôr je ohrozené nebezpečnou dehydratáciou. Dehydratácia je u malých detí veľmi nebezpečná a tento stav sa môže pri horúčke dostaviť naozaj rýchlo. Najmä vtedy, ak dieťa navyše vracia alebo hnačkuje. V ťažkých prípadoch sa môže rozvinúť až šok a rozvrat vnútorného prostredia. Nepodávajte tekutiny s obsahom kofeínu.
Čo sa týka výživy, netrápte sa, ak nechce jesť. Ponúknite dieťaťu ľahké jedlo, napríklad riedke polievky, ovocné smoothie alebo pyré. Prvou a najprirodzenejšou potravou pre dieťa je materské mlieko. Dojčenie je dôležité aspoň počas prvých 4 mesiacov a v čase horúčky je kľúčové zabezpečiť dostatočný prísun tekutín práve prostredníctvom materského mlieka.
Febrilné kŕče: Špecifická komplikácia detskej horúčky
Febrilné kŕče sú špecifickou komplikáciou horúčky v detskom veku. Sú to záchvaty kŕčov, ktoré sa objavujú hlavne pri prudkej zmene telesnej teploty, pri jej prudkom zvýšení, ale nezriedka aj pri rýchlom znížení teploty. Postihujú približne 3-4 % detskej populácie, častejšie chlapcov. Vyskytujú sa u detí od 6 mesiacov do 5 rokov, pričom maximálny výskyt je pozorovaný v období medzi 12. - 18. mesiacom veku. Najčastejšie sa vyskytujú v popoludňajších hodinách, v prvý deň horúčkového ochorenia. Prejavovať sa môžu kŕčmi končatín, poruchami vedomia až zmodraním.
Čo robiť pri febrilných kŕčoch:
- Zachovajte pokoj.
- Zavolajte lekára alebo záchrannú službu.
- Dieťa položte do stabilizovanej polohy na boku na bezpečnom mieste, aby sa zabránilo vdýchnutiu zvratkov.
- Sledujte, či nemodrá a či má problémy s dýchaním.
- Ostaňte pri dieťati a snažte sa ho chrániť pred zranením.
Febrilné kŕče trvajú menej ako 15 minút a po ich odznení dieťa vo väčšine prípadov okamžite zaspí. Febrilné kŕče je potrebné odlíšiť od febrilného kolapsu. Dôležité je sledovať celkový stav dieťaťa. Pri nekomplikovaných kŕčoch dieťa nie je ohrozené, ale je dôležité sledovať jeho stav a v prípade potreby vyhľadať lekára. Prevencia febrilných kŕčov zahŕňa pravidelné meranie teploty a jej znižovanie, aby sa predišlo prudkému nárastu telesnej teploty.
Kedy je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc?
Hoci väčšina horúčok u detí je neškodná a odznie sama, v niektorých prípadoch je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Horúčka je príznak, na ktorý je potrebné nazerať v kontexte celkového stavu dieťaťa a jeho okolností.
Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak dieťa:
- Má menej ako 3 mesiace a horúčku nad 38 °C (najmä novorodenci do 28 dní): Každé zistenie zvýšenej teploty alebo horúčky je dôvodom na okamžité vyhľadanie lekára, aby sa vylúčila možná prebiehajúca infekcia a včas liečebne zasiahlo. Novorodencov do 28. dňa od narodenia treba pri horúčke vždy konzultovať s lekárom, myslieť aj na ťažšiu bakteriálnu infekciu.
- Má horúčku trvajúcu dlhšie ako 24 hodín (u mladších detí) alebo dlhšie ako 3 dni (u starších detí).
- Nechce piť, je ochabnuté, apatické, letargické, odmieta tekutiny, prípadne je veľmi ospalé a ťažko sa prebúdza.
- Má ťažkosti s dýchaním, vťahujú sa mu medzirebrové priestory, prípadne zrýchlene dýcha.
- Má vyrážky, podkožné podliatiny, zvracia alebo má hnačku.
- Dostáva kŕče (febrilné kŕče).
- Má stuhnutú šiju, ktorá bráni predklonu alebo záklonu hlavy, a dieťa sa nevie pozrieť do svetla. Vtedy neváhajte a utekajte k lekárovi. Ak neordinuje, musíte ísť na pohotovosť alebo na urgentné oddelenie.
- Vyzerá veľmi choré, bolestivo reaguje na dotyk, alebo má iné závažné symptómy.
- Má teplotu nad 40°C: To je najnebezpečnejšia teplota, lebo vtedy už výrazne negatívne vplýva na detský organizmus a môže vyvolávať komplikácie ako je metabolický rozvrat či febrilné kŕče. Záchranku treba volať pri horúčke len v určitých prípadoch, najprv stačí pokúsiť sa znížiť teplotu pomocou fyzikálnych metód a liekovej terapie.
Ak sa vyskytne horúčka do 40°C, ktorá dobre reaguje na jej znižovanie a dieťa sa medzi intervalmi horúčky javí ako pomerne čulé a spokojné, možno ho najprv sledovať a eventuálne, až pri ďalšom pretrvávaní ťažkostí, vyhľadať lekára. Je dobré si všímať, ako sa správa, či inak ako zvyčajne. Vyzerá choré? Nehrá sa, odmieta stravu, tekutiny a obľúbené pochúťky? Jedinou výnimkou je, ak má drobné podkožné krvné výrony pod pazuchami a v slabinách. To už je vážny príznak a je potrebné ihneď vyhľadať lekára.
Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ďalšími odbornými zdravotníckymi spoločnosťami vypracovalo prehľadný štandardný postup s názvom „Horúčka u detí“, ktorý je voľne dostupný na www.standardnepostupy.sk v sekcii Pacientske postupy. Obsahuje všetky základné a mnohé ďalšie praktické informácie pre rodičov. Redakčný tím Promamy sa s veľkým nadšením venuje témam materstva, radí a podporuje rodičov, ukazujúc materstvo také, aké v skutočnosti je. Odborníci ako Mgr. Ivana Jaššová, odborná zástupkyňa pre veľkodistribúciu liekov, sa venuje témam detských ochorení a rôznym ďalším témam z oblasti zdravia, prispievajúc k aktualizácii informácií na základe nových poznatkov.
Fakty a mýty o horúčke u detí: Vyvraciame predsudky
Mnohé mýty o horúčke sú stále bežné. Dnes vieme, že horúčka je dôležitou reakciou nášho tela pri vzniku infekcie. Objavuje sa aj v iných situáciách, ale pri infekcii má za úlohu pomôcť nášmu imunitnému systému bojovať so škodlivými mikroorganizmami a čo najskôr sa ich zbaviť. Nie je preto správne u inak zdravého človeka každé zvýšenie telesnej teploty hneď znižovať, najmä ak ho dobre znáša. S akými falošnými predstavami o horúčke sa môžeme stretnúť? Pozrime sa na ne.
1. Moje dieťa má horúčku, pretože je horúce.V skutočnosti dieťa nemusí byť horúce len preto, lebo má horúčku. Pri plači, v horúcom počasí, po fyzicky náročných aktivitách či po opustení teplej postele môžu deti doslova vyžarovať teplo. Po 20 minútach sa však ich teplota vráti do normálnych hodnôt. Na to, aby sme zistili, či má dieťa horúčku, musíme použiť teplomer a merať teplotu na správnych miestach. O horúčke je reč vtedy, ak v konečníku alebo uchu nameriame teplotu 38 °C alebo viac, v ústach 37,8 °C alebo viac a pod pazuchou 37,2 °C alebo viac.
2. Moje dieťa horúčku nemá, pretože nemá horúce čelo.Nie vždy môžeme takto odhadnúť telesnú teplotu dieťatka, obzvlášť u maličkých detí. Aby sme si boli istí, je potrebné teplotu riadne odmerať teplomerom.
3. Horúčka môjmu dieťaťu škodí.V skutočnosti až veľmi vysoká, alebo dlhotrvajúca horúčka dieťatku škodí. Horúčka do 40 °C je pre imunitný systém prospešná, ako je uvedené vyššie.
4. Horúčky nad 40 °C môžu spôsobiť poškodenie mozgu.Horúčky, ktoré vznikajú v dôsledku infekcie, nespôsobujú poškodenie mozgu. Mozog môžu poškodiť teploty nad 42 °C, čo je však veľmi zriedkavé. K takémuto výstupu teploty môže dôjsť pri ponechaní dieťaťa pri extrémne vysokej teplote vzduchu - napríklad v uzavretom aute v lete, čo je u nás nie až takým zriedkavým javom.
5. Febrilné kŕče sú súčasťou vysokej horúčky u každého dieťaťa.Nie, febrilné kŕče sa objavujú u 4 % detí. Rizikovým je rýchly vzostup teploty.
6. Febrilné kŕče sú škodlivé.Ide o veľmi nepríjemný zážitok pre každého rodiča, ak je svedkom febrilných kŕčov. Ide o kŕče, ktoré skončia do 5 minút. Nespôsobujú trvalé poškodenie a ani nezvyšujú riziko oneskorenia reči, ťažkostí s učením alebo epilepsie. Určité malé percento detí s febrilnými kŕčmi môže v neskoršom veku epilepsiu mať, avšak v tejto skupine detí sú prítomné aj iné rizikové faktory - epilepsia v rodine či dlhé trvanie záchvatu (10-15 min.) a iné. Obyčajne pri týchto rizikových deťoch dochádza k febrilným kŕčom už pri nižších teplotách, napríklad pri 39 °C.
7. Ak nepodáme lieky na zníženie horúčky, horúčka vystúpi viac.Do závratných výšin sa horúčka pri infekcii nedostane, kvôli prirodzenej regulácii mozgu. Lieky na zníženie horúčky podávame vtedy, ak je dieťaťu zle a horúčku zle znáša alebo horúčka dosiahne 40 °C. Obyčajne deti znášajú horúčku dobre až do 39,5 °C. Ak je príčinou horúčky infekcia, obyčajne výstup teploty nepresiahne 40 °C, zriedkavo 41 °C. Hoci ide o vysokú horúčku, je neškodná.
8. Ak sa horúčka nedá zraziť, príčina je vážna.Nie, nie je to tak. Príčina nemusí mať nič spoločné so zvládaním horúčky. Aj za bežných okolností môže byť problémom horúčku zraziť. Ak dieťaťu podávame lieky proti horúčke, je nevyhnutné podávať aj dostatočné množstvo tekutín, aby ich účinok bol plnohodnotný a tiež preto, aby obličky alebo pečeň (v závislosti od druhu lieku) netrpeli príliš vysokou koncentráciou liečiva. Pri niektorých infekciách - napríklad šiesta choroba - je typické, že horúčka sa zráža ťažko.
9. Akonáhle horúčku liekmi zrazíme, nemá sa už objaviť.Toto nie je pravda, ako si už odskúšalo mnoho rodičov. Je bežné, ak sa horúčka pri infekcii vracia počas 2 či 3 dní. Horúčka sa objaví, keď liek prestane účinkovať a infekcia je stále prítomná. S porazením choroby sa horúčka prirodzene stratí, obyčajne sa tak stane na 3. či 4. deň ochorenia.
10. Čím vyššia horúčka, tým vážnejšia príčina.Výška horúčky do značnej miery záleží od reaktivity a nastavenia imunitného systému. Sú deti, ktoré aj pri bežnej nádche mávajú horúčku, kým iné aj pri vážnejších ochoreniach majú len slabú horúčku. Vždy je dôležité popri výške horúčky hodnotiť celkový zdravotný stav dieťatka a to, ako pôsobí, či má ešte iné ťažkosti a podobne. Ak dieťatko vyzerá veľmi choré, príčina môže byť naozaj vážna.
11. Horúčka môže byť spôsobená prerezávaním zúbkov.Výskumy tvrdia, že to nie je pravda. Pediatri často tvrdia opak, rodičia rôzne. Dôležité je, aby nedošlo k prehliadnutiu nejakej infekcie kvôli tomu, že sa horúčka objaví, keď dieťatku idú zúbky. Treba pátrať po zdroji infekcie.
Nedá sa posudzovať zdravotný stav dieťatka len na základe zvýšenia telesnej teploty. Vždy je dôležité skúmať príčinu, prečo k tomuto zvýšeniu došlo a všímať si príznaky možnej infekcie. U dieťatka s horúčkou, ktoré nemá soplík či kašeľ, je dôležité vyšetriť aj moč, či nejde o močovú infekciu. Tiež je potrebné všímať si psychický stav dieťaťa, zmätenosť, apatiu, zmeny správania.
tags: #dieta #1 #5 #roka #horuca #hlavicka