V súčasnej spoločnosti sa otázky rodinného práva, predovšetkým tie súvisiace so starostlivosťou o deti, stávajú predmetom čoraz intenzívnejších diskusií. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na definíciu a význam rôznych foriem osobnej starostlivosti o dieťa v kontexte rozhodovania o jeho zverení, pričom zohľadňuje aktuálne právne predpisy, psychologické aspekty a praktické dôsledky. Kľúčovým vodidlom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí je vždy ich najlepší záujem, ktorý je nadradený záujmom rodičov.
I. Rodičovské Práva a Povinnosti v Kontexte Rozvodu a Rozchodu
Starostlivosť o dieťa predstavuje komplexnú problematiku, ktorá zahŕňa nielen zabezpečenie jeho materiálnych potrieb, ale aj výchovu a ochranu. V prípade rozchodu alebo rozvodu rodičov je nevyhnutné určiť, kto bude o dieťa osobne starať a ako budú vykonávané rodičovské práva a povinnosti. Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. upravuje právne vzťahy v rodine, vrátane starostlivosti o maloleté deti, a ustanovuje práva a povinnosti rodičov voči deťom, ako aj postupy súdov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti. Je dôležité poznamenať, že matka aj otec, ktorý je manželom matky, sú zákonnými zástupcami svojich detí a vykonávajú rodičovské práva a povinnosti spoločne.
Základný princíp zodpovednosti rodičov
Rodičia sú dvaja najdôležitejší ľudia v živote každého z nás. Vkladajú do detí celú svoju dušu, energiu a zdravie - fyzické aj duševné. Vzdelávajú ich, rozvíjajú, poskytujú cenné životné skúsenosti a potrebné zručnosti, aby boli pripravené vstúpiť do života. Podľa článku 18 odseku 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa majú rodičia spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom základom ich hlavného záujmu musí byť najlepší záujem dieťaťa. Otec a matka musia pri výchove "ťahať za jeden koniec", čo znamená, že by sa nemali kvôli výchovným metódam hádať. Ak niekedy dôjde k nedorozumeniam, je veľmi dôležité, aby dieťa videlo, že jeho rodičia sú vždy jednotní, že nemajú nezhody a konflikty. Napríklad, ak dcéra príde za mamou a spýta sa, či môže ísť na diskotéku a mama jej to neschváli, ten istý názor by mal mať aj otec dcéry.
Medzinárodný kontext a právo dieťaťa na oboch rodičov
Vo všetkých členských štátoch EÚ sa uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napríklad uznávanie alebo výkon, sa však nevzťahujú na Dánsko. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup. Ak sa súdne rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach vydané v jednom členskom štáte EÚ, uznáva sa vo všetkých členských štátoch EÚ bez potreby osobitného postupu.
II. Formy Osobnej Starostlivosti o Dieťa po Rozvode
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18 rokov a nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.
Výlučná osobná starostlivosť
Dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov. V minulosti súd zveroval dieťa výlučne do osobnej starostlivosti jedného z rodičov s tým, že druhý rodič mal upravené právo styku a vyživovaciu povinnosť. Súd pri rozhodovaní prihliadal na to, kto sa o dieťa doteraz staral, aké sú jeho vzťahy k rodičom, aké sú životné podmienky oboch rodičov a ich schopnosť zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. V súdnej praxi na Slovensku stále prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Striedavá osobná starostlivosť
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine, s účinnosťou od 1. júla 2010. Pojem "striedavá osobná starostlivosť" je v Zákone o rodine v paragrafe 24 odsek 2 a opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa.
Podstata a ciele striedavej starostlivosti
Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu, resp. dohodou rodičov. Cieľom je "zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa."
Zavedenie striedavej starostlivosti do nášho právneho systému je inšpirované textom Dohovoru o právach dieťaťa. V zahraničí je striedavá starostlivosť chápaná nielen ako právo, ale aj ako povinnosť rodičov. Pre dieťa je najlepšie, ak sa rodičia spolu dohodnú na striedavej starostlivosti, nie je to však nevyhnutné. Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. Ak rodičia nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd.
Kritériá pre nariadenie súdom (§ 24 ods. 2 Zákona o rodine)
Ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine hovorí: "Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa." Takouto právnou úpravou by sa malo predísť situáciám, kedy by jeden z rodičov znemožnil rozhodnutie o striedavej starostlivosti. Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať.
Text ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Názor dieťaťa a nesúhlas rodiča
Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Je dôležité zdôrazniť, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť, ani intervaly striedania. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne.
Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Súdna prax často určuje striedavú osobnú starostlivosť v dvojtýždenných intervaloch, ako je to vidieť napríklad v rozhodnutí o rozvode, kde sú maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Psychologické pohľady a prekonané názory
Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí. Deti majú len výnimočne problém s tým, že majú dva domovy, sú oveľa lepšie prispôsobivé ako dospelí. Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom. Striedavá starostlivosť je dobré riešenie pre rodičov, no najmä pre deti, čo potvrdili mnohé výskumy. Deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča.
Spoločná osobná starostlivosť
Začiatkom minulého roka (1. januára 2023) bola do nášho právneho poriadku zavedená nová forma osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode rodičov, a to spoločná osobná starostlivosť. Ide o najprirodzenejšiu formu výkonu rodičovských práv a povinností s minimálnym zásahom zo strany štátu. Cieľom spoločnej osobnej starostlivosti je zachovanie väzieb a vzťahov dieťaťa s oboma rodičmi a vyhnúť sa tomu, aby súd striktne určil, ktorému rodičovi dieťa zverí alebo presne prerozdelil čas starostlivosti medzi oboch rodičov. Ide teda o voľnejšiu formu starostlivosti ako už existujúce formy, ktorá sa spolieha na to, že rodičia sa ohľadom detí budú vedieť dohodnúť. V porovnaní so striedavou osobnou starostlivosťou je možné spoločnú osobnú starostlivosť určiť iba v prípade, ak s ňou súhlasia obaja rodičia, kým pri striedavej starostlivosti postačuje súhlas jedného rodiča. Pri striedavej starostlivosti súd v rozhodnutí autoritatívne určí intervaly striedania dieťaťa medzi rodičmi, kým pri spoločnej osobnej starostlivosti si ich dohodnú medzi sebou rodičia. Z tohto pohľadu je výhodou spoločnej osobnej starostlivosti určitá voľnosť režimu, avšak v prípade neplnenia dohodnutého režimu nie je možný súdny výkon rozhodnutia (keďže intervaly striedania nie sú pevne stanovené). Spoločná osobná starostlivosť nemôže byť autoritatívne určená súdom, ale môže byť iba výsledkom schválenej dohody rodičov. Po roku aplikácie tohto inštitútu v praxi môžeme konštatovať, že súdy v prípade tejto formy osobnej starostlivosti zväčša vydávajú zjednodušené rozsudky bez odôvodnenia, keďže obaja rodičia sa spravidla vzdávajú práva podať odvolanie. Táto forma osobnej starostlivosti umožňuje rodičom plne prevziať zodpovednosť za starostlivosť o svoje dieťa, zachovať vzťahy a väzby dieťaťa s oboma rodičmi a je vhodná v takých prípadoch, v ktorých rodičia dokážu dať bokom svoje nezhody a sústrediť sa na svoju rodičovskú rolu v záujme dieťaťa.
III. Rozhodovacie Kritériá Súdov a Najlepší Záujem Dieťaťa
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sú súdy povinné prihliadať najmä na záujem maloletého dieťaťa. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením.
Čo súdy myslia pod pojmom najlepší záujem dieťaťa
Pod pojmom "najlepší záujem dieťaťa" sa myslí komplexné zhodnotenie všetkých okolností, ktoré ovplyvňujú fyzický, emocionálny, intelektuálny a sociálny vývoj dieťaťa. Predpokladom, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa (nie je pre nich len prostriedkom, ako sa pomstiť druhému rodičovi alebo ako sa vyhnúť plateniu výživného), predstavuje striedavá osobná starostlivosť najvhodnejšie usporiadanie vzťahov, pokiaľ, samozrejme, neexistujú iné dôvody (spočíva v rodičoch alebo dieťati), ktoré striedavú starostlivosť vylučujú, resp. pri ich posúdení je zrejmé, že záujem dieťaťa nebude naplnený. Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.
Faktory ovplyvňujúce rozhodovanie súdu
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti zohľadňuje viacero faktorov:
- Kto sa o dieťa doteraz staral: Súd prihliada na to, ktorý z rodičov sa doteraz staral o dieťa a akým spôsobom.
- Vzťahy dieťaťa k rodičom: Súd skúma vzťahy dieťaťa k obom rodičom a ich vplyv na jeho vývoj. Podľa Pavelkovej ovplyvňujú rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti aj kritériá, ktoré majú byť posudzované v najlepšom záujme dieťaťa, a to citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. O citových väzbách dieťaťa možno objektívne hovoriť, ak dieťa žije s oboma rodičmi, lebo pokiaľ žije len s jedným rodičom, jeho vôľa môže byť mierne formovaná týmto rodičom.
- Životné podmienky rodičov: Súd posudzuje životné podmienky oboch rodičov, vrátane bývania, príjmu a zamestnania.
- Schopnosť rodičov zabezpečiť riadnu výchovu: Súd hodnotí schopnosť rodičov zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa, vrátane jeho emocionálneho, intelektuálneho a sociálneho vývoja. Vývinovými potrebami dieťaťa sú myslené nielen základné materiálne podmienky pre život ako napríklad stravovanie, bývanie, zdravotné ošetrenie, ale i rozvoj osobnosti dieťaťa, teda schopnosti rodiča budovať v živote dieťaťa základné zásady morálky, úctu k ľuďom, empatiu, zmysel pre česť a spravodlivosť, a pod.
- Psychická stabilita a agresivita rodičov: Ak jeden z rodičov vykazuje známky psychickej lability alebo agresivity, súd to zohľadní pri rozhodovaní.
- Závislosť od alkoholu alebo drog: Ak jeden z rodičov požíva alkoholické nápoje alebo užíva drogy, súd to zohľadní pri rozhodovaní.
- Vzájomná komunikácia medzi rodičmi: Pri striedavej osobnej starostlivosti rodičia spolu nekomunikujú iba o odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho zdravotnom stave, školských a mimoškolských aktivitách, i aktívnom prežívaní voľného času. Vyplývajúc z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Znamenalo by to porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa v zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a tiež porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. Nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu dobre nekomunikujú, bude striedavá osobná starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať.
- Prostredie, do ktorého sa dieťa po zverení dostane: Súd by mal skúmať interakciu maloletého dieťaťa aj k ďalším osobám, s ktorými bude dieťa žiť v spoločnej domácnosti. Ide predovšetkým o nových partnerov rodičov dieťaťa a ich ďalších rodinných príslušníkov, ako napríklad deti partnerov rodičov.
- Miesto odovzdania maloletého dieťaťa: Aj napriek skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nekomunikujú veľmi dobre, najvhodnejším miestom jeho odovzdania je bydlisko matky alebo otca. Toto miesto plní viacero dôležitých funkcií, ako je ochranná funkcia a vykonateľnosť rozhodnutia.
- Starostlivosť počas sviatkov a prázdnin: Súd musí mať k dispozícii aj údaje od rodičov, ako chcú upraviť osobitnú starostlivosť o maloleté dieťa počas sviatkov a prázdnin. Ideálnou situáciou je, keď sa rodičia vzájomne dohodnú a tak je to upravené priamo v rozsudku.
- Interval striedania dieťaťa: Tento interval by mal byť samozrejme ovplyvnený aj vekom dieťaťa, ktoré vyžaduje v každom veku iný režim dňa.
IV. Vyživovacia Povinnosť a Finančné Aspekty
Vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú objektívne schopné samé sa živiť. Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
Určenie výživného pri striedavej starostlivosti
Pokiaľ ide o výživné, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy medzi rodičmi dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Vo väčšine prípadov súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca, napríklad model 2-2-3 týždne. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť i tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad i v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov, a teda i dôvod, kedy jeden z rodičov úmyselne navrhne zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, aby sa tak vyhol plateniu výživného. V žiadnom inom prípade takýto postup nie je možný a výživné musí byť určené vždy. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa. V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.
Minimálny rozsah výživného a povinnosť preukázať príjmy
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Toto platí vždy, aj keď je rodič nezamestnaný.Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Trvanie vyživovacej povinnosti
Koniec vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu nezávisí primárne od veku dieťaťa ani od dosiahnutia plnoletosti. Trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.Ak dieťa študuje, resp. sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie dennou formou štúdia na strednej či vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského štúdia a získania titulu Mgr./Ing./MDDr. a pod. Ak v minulosti dieťa túto schopnosť nadobudlo, dôsledkom čoho vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu zanikla, avšak momentálne sa rozhodlo opäť študovať dennou formou na strednej škole, potom to má za následok, že sa automaticky obnovuje aj vyživovacia povinnosť rodičov. Ak dieťa nemá "v rukách" vzdelanie, nemá dokončenú strednú školu, ale chce si ju dokončiť, v tom prípade sú rodičia povinní dieťaťu opäť začať prispievať na výživu.
Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, tak musí otec výživné platiť až do momentu, kým nie je platenie výživného súdom zrušené. Pokiaľ má rodič za to, že už zanikol zákonný dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti, t.j. dieťa je už objektívne schopné samé sa živiť, je potrebné podať na súd návrh na zrušenie výživného. Ak dieťa prestalo študovať a začalo pracovať a už nemá nárok na výživné, odporúča sa podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, aby sa predišlo prípadnému vymáhaniu zaplateného výživného späť.
Štátne sociálne dávky a striedavá starostlivosť
- Rodičovský príspevok: Je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov (príp. 6 rokov). Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo súd schváli dohodu rodičov. Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne súd.
- Materská dovolenka a materské: V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov (osamelej žene 37 týždňov, pri viac deťoch 43 týždňov). Mužovi patrí rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Peňažnú dávku môžu poberať obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení - posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne.
- Prídavok na dieťa: Je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Ak by aj matke aj otcovi bola určená vyživovacia povinnosť voči plnoletému dieťaťu, potom by sa oprávnenou osobou na poberanie prídavku stalo samotné dieťa. Toto je potrebné preukázať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny písomnou žiadosťou.
- Pomoc v hmotnej núdzi: Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.
V. Špecifické Situácie a Ochrana Dieťaťa
Vzťahy medzi rodičmi po rozchode alebo rozvode môžu byť komplikované a niekedy vyústia do situácií, ktoré majú pre dieťa veľmi negatívne dôsledky. Je dôležité poznať právne prostriedky ochrany záujmov dieťaťa a vedieť, ako sa s týmito situáciami vysporiadať.
Syndróm zavrhnutého rodiča (PAS) a emočné zneužívanie
Veľmi vážnym javom, ktorý má závažný negatívny vplyv na citový vývoj a správanie dieťaťa, je tzv. syndróm zavrhnutého rodiča (Parental Alienation Syndrome - PAS). Tento syndróm, ktorý vytvoril americký psychiater Richard A. Gardner na začiatku 80. rokov, je definovaný ako neodôvodnené zľahčovanie a urážanie jedného z rodičov, ktoré dieťa začne prejavovať voči tomuto rodičovi. Je to forma psychického týrania, ktorá nezanecháva na dieťati žiadne viditeľné telesné poranenia, ale zásadným spôsobom ohrozuje zdravý psychický vývoj dieťaťa. Dôležité je zdôrazniť, že PAS je v judikatúrou vyprofilovanou kategóriou tzv. syndrómu zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa (CAN - Child Abuse and Neglect).
V rámci trestného práva spadá takéto konanie pod hypotézu právnej normy v ustanovení § 208 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby). Podľa tohto ustanovenia sa trestá ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je mu zverená alebo odkázaná, spôsobí psychické utrpenie takým spôsobom, že ohrozuje jej telesný alebo duševný vývoj. Odborníci, ako napríklad MUDr. D. Považanová, výslovne hovoria o syndróme zavrhnutého rodiča ako o forme psychického týrania.
Niektoré názory, spochybňujúce vedeckú preukázateľnosť PAS v syndromológii, sú scestné. Uvedený syndróm je jednou z rôznych diagnóz, ktoré indikujú problém emočného zneužívania detí. Páchatelia často odmietajú prevziať zodpovednosť za ničivý vplyv takého správania sa na dieťa. Je zrejmé, že pomsta „cez dieťa“ je vždy tá najničišejšia. Ak sa dieťaťu podsúva skreslený obraz o zavrhnutom rodičovi, ono si o ňom nemôže utvoriť reálny obraz.
Aplikácia § 140 písm. b) Trestného zákona (motív pomsty) je dôležitá v prípade, že páchateľ naplní znaky trestného činu týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 písm. b) Trestného zákona tým, že na to využije a zneužije vlastné dieťa. Takýmto konaním sa páchateľ snaží "vymazať" druhého rodiča zo života ich dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že trestanie a pomsta "cez dieťa" je zavrhnutiahodné a má deštruktívny vplyv na psychiku dieťaťa.
Neodkladné opatrenia a Civilný mimosporový poriadok
Ak existuje obava, že je dieťa ohrozené, môže sa matka domáhať ochrany aj prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením by sa mohla domáhať určeniu styku so svojím maloletým dieťaťom. Súd by jej aspoň dočasne v určitom rozsahu umožnil styk s maloletým dieťaťom, pričom otec dieťaťa by bol povinný toto súdne rozhodnutie rešpektovať.
Civilný mimosporový poriadok upravuje účinné a rýchle prostriedky možnosti dosiahnutia nápravy právnych pomerov, ak otec dieťaťa bráni matke v styku, prípadne ak je dieťa v starostlivosti otca ohrozené. Na posúdenie možnosti využitia týchto prostriedkov je však potrebné mať k dispozícii viac a detailnejších informácií o stave v rodine, aby bolo možné odporučiť najlepší postup.
Medzinárodné premiestnenie/zadržiavanie dieťaťa ("únos")
Ak jeden z rodičov premiestni dieťa do inej krajiny bez súhlasu druhého rodiča, môže ísť o tzv. medzinárodný únos dieťaťa. Spomenuté premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, je neoprávneným vtedy, ak rodič dieťa premiestni alebo zadržiava dieťa bez súhlasu druhého rodiča, príp. bez súhlasu súdu. Pritom právna úprava medzinárodných únosov detí je nastavená tak, aby bol zabezpečený čo najrýchlejší návrat dieťaťa späť do krajiny pôvodu.V prípade, ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, odíde s deťmi do zahraničia bez súhlasu druhého rodiča, vzniká tzv. cudzí, medzinárodný prvok. Aj v takomto prípade platí rozsudok o výživnom a je možné ho vymáhať aj v zahraničí. Ak povinný rodič nemá platobné údaje matky, kontakt na matku a nevie ani, kde býva, nemôže platiť, ale odporúča sa, aby si peniaze odkladal a vyplatil ich, keď sa matka ozve.
Vzdelávanie dieťaťa pri striedavej starostlivosti
Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. 04. 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti. Nevyriešená však zostáva otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze.
VI. Úloha Rodičov a Odborníkov v Procese Adaptácie
Rodičia majú po rozvode viac možností rozhodnúť o svojej ďalšej ceste životom ako deti. Deti majú veľmi malé možnosti ovplyvniť svoj ďalší osud a rozvod na ne vplýva ešte horšie ako na rodičov. Deti majú rady svojich rodičov a nechcú, aby sa rodičia rozvádzali. "Vaše deti budú stále potrebovať oboch rodičov, aj keď rodičia nebudú ďalej žiť spolu. Obaja pritom máte rovnaké právo vychovávať svoje deti aj po rozchode. Deti nepatria mamičkám - nepatria žiadnemu z rodičov, nie sú ich majetkom. Doprajte teda svojim deťom to najlepšie, čo môžete - starostlivosť oboch rodičov, či už spolu žijú, alebo nie."
Význam oboch rodičov v živote dieťaťa
Materská výchova vychádza z matkinej lásky. Žena, ktorá sa pripravuje na matku, má celých 9 mesiacov, aby sa s úlohou matky stotožnila a stihla sa na ňu pripraviť. Mama obklopuje svoje dieťa láskavosťou a starostlivosťou. Na príklade vzťahu otca a matky vidí syn a dcéra, čo znamená rodina. Ak otec povie svojmu dievčaťu, že je múdra a krásna, vzbudzuje vo svojej dcére dôveru. Niekedy oteckovia hovoria, že nevedia, čo s dieťaťom. Odpoveď je veľmi jednoduchá: musíte prísť so spoločnou aktivitou. Kým je dieťa ešte batoľaťom, môže sa s ním otecko prechádzať v parku alebo v lese. Keď dieťa vyrastie, môže mu porozprávať o svete, o prírode či o vesmíre. A o nejaký čas neskôr môže otec so synom tráviť čas v garáži, montovať auto, spotrebiče či rozvíjať rôzne iné kreatívne činnosti. Dcérku môže naučiť lyžovať či jazdiť autom. Hlavná vec je, že má s dieťaťom spoločný koníček.
Potreba dohody a jednotného postupu rodičov vo výchove
Rovnako ako v nerozvedených rodinách, aj po rozvode je vhodné, ak sa rodičia dokážu dohodnúť ohľadne spôsobu výchovy. Avšak rovnako ako v nerozvedených rodinách, ani po rozvode nie sú obaja rodičia úplne rovnakí a teda majú rozdielne prístupy k deťom. Dieťa je väčšinou na to zvyknuté už z obdobia pred rozvodom. Rozdielni rodičia zároveň dieťa obohacujú. Rodič, ktorý by trval na výhradnej starostlivosti iba pre seba, nikdy nevie, kedy môže vážne ochorieť, mať úraz alebo dokonca zomrieť. Striedavá starostlivosť lepšie vyhovuje potrebám dieťaťa.
Pomoc mediátora a iných odborníkov
Ak máte rodinné problémy a chcete pred rozvodom využiť všetky možnosti zachovania funkčnej rodiny, mali by ste skúsiť pomoc mediátora. Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením. Ak rodičia nedokážu naďalej udržať fungovanie spoločnej rodiny, mali by sa navzájom dohodnúť o pomeroch po rozvode. Berte pritom do úvahy, že deti trpia rozvodom viac ako ich rodičia. "Kto chce, hľadá spôsoby. Kto nechce, hľadá dôvody."
Občianske združenie Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť ponúka workshopy s témou striedavej starostlivosti o deti po rozchode rodičov.
Organizačné aspekty starostlivosti
Ak je dieťa v striedavej starostlivosti rodičov, mali by sa rodičia s príchodom prázdnin vopred dohodnúť, ktoré aktivity budú dieťaťu akceptovať. V prípade online aktivít, ktoré fungujú aj počas letných prázdnin, môžu byť obaja rodičia súčasťou napredovania ich dieťaťa. Ak je v matematike lepší otecko, môže sa dieťa zdokonaľovať v násobilke aj počas leta. Starostlivosť počas sviatkov a prázdnin musí súd zohľadniť, pričom ideálnou situáciou je, keď sa rodičia vzájomne dohodnú a tak je to upravené priamo v rozsudku.
