Judita Čeřovská, rodená Štěrbová, bola jednou z najvýraznejších a najpodmanivejších osobností československej populárnej hudby 20. storočia. Jej umelecký profil, formovaný pohnutými dejinami strednej Európy, osobnou tragédiou a nezameniteľným šarmom, z nej urobil ikonu, ktorá dodnes rezonuje v slovenskej i českej kultúrnej pamäti. Napriek tomu, že v širokom povedomí domáceho publika bola medzi plejádou hviezd stredného prúdu istým spôsobom pozabudnutá, odborníci i kolegovia ju právom považujú za legendu, ktorej prínos presiahol hranice jej rodnej vlasti.
Korene a formovanie osobnosti v tieni vojny
Judita Čeřovská sa narodila 21. apríla 1929 v Moste do zmiešaného manželstva; jej otec bol Čech a matka rodilá Nemka. Tento pôvod jej najmä v mladosti spôsoboval četné osobné potiaže, ktorých príčinou bola nedobrá politická situácia v Čechách, Nemecku a Československu. Detské roky prežila v rodnom Moste, kde navštevovala nemeckú školu. Od dvanástich rokov sa začala vzdelávať v hre na klavír, čo položilo základy jej neskoršieho hudobného cítenia.
Po zábere Sudiet nacistickým Nemeckom zostala Judita v Moste u babičky, zatiaľ čo sa jej rodičia presťahovali do Řevníc pri Prahe. Vojnové obdobie prinieslo rodine ťažké skúšky. V roku 1942 boli Juditini rodičia zatknutí na základe udania, že počúvajú zahraničný rozhlas (rádio Londýn). Po niekoľkomesačnom pobyte v nacistickom väzení boli síce prepustení, no jej matka, paradoxne kvôli svojmu nemeckému pôvodu, čelila perzekúciám aj krátko po skončení vojny. Od roku 1944 žila Judita s rodičmi v Řevniciach, kde navštevovala českú meštiansku školu a následne po vojne úspešne ukončila štúdium na obchodnej akadémii v Beroune.
Cesta k profesionálnej dráhe
Už počas štúdií a po nich veľmi často spievala s rôznymi študentskými kapelami. Svoju poloprofesionálnu spevácku dráhu však začala až vo veku dvadsaťsedem rokov, v čase, keď už bola vydatá za právnika Vladimíra Čeřovského a bola matkou dvoch detí. Zlomový moment prišiel s jej druhým miestom v populárnej súťaži „Hľadáme mladé talenty“, po ktorej nasledovalo angažmán v pražskom music-halle Alhambra.
Veľkú dávku úspechu jej okrem podmanivého hlasu spôsoboval jej obrovský osobný šarm, prirodzená noblesa a veľká dôslednosť spojená s dôkladnosťou, s akou pristupovala ku každej práci. Bola považovaná za veľmi atraktívnu a pôvabnú ženu, ktorej prejav bol vždy profesionálny a technicky vyspelý. Často spolupracovala s českou textárkou Jiřinou Fikejzovou, čo prispelo k vzniku jej najväčších hitov, akými boli „Dominiku“, „Malý vůz“, „Dlouhá bílá noc“, „Je po dešti“ či „Řekni, kde ty kytky jsou“.
Tragická nehoda a jej následky
Osud k nej bol však krutý. V roku 1959 utrpela Judita Čeřovská veľmi vážne zranenia pri autonehode, z ktorej sa zotavovala dva roky a ktorej následky si niesla až do konca života. Pri tejto havárii, ktorú zavinil spevák a herec Josef Zíma, utrpela Čeřovská rozdrvenú panvu a utrhnutú obličku. Práve strata jednej obličky sa po rokoch ukázala ako fatálna. „Kvôli rakovine Judite operovali ľavú obličku. Keby mala ešte druhú, najskôr by to prežila,“ uvádzajú zdroje mapujúce jej životný príbeh. Táto udalosť nepochybne ovplyvnila aj smerovanie jej kariéry, keďže po zotavení sa nikdy naplno neprofesionalizovala spôsobom, ktorý by jej umožnil trvalú spoluprácu s veľkými tanečnými orchestrami či renomovanými autormi, čo sa podpísalo pod jej postavenie na domácej scéne.
Medzinárodný úspech a umelecké uznanie
Zatiaľ čo doma v Československu zostala paradoxne v tieni iných stálic, v nemecky hovoriacich krajinách sa stala mimoriadne populárnou. V bývalej Spolkovej republike Nemecko pravidelne koncertovala a mala tam aj svoje stále televízne programy. Úspech ju však sprevádzal po celej Európe, vrátane bývalého Sovietskeho zväzu. Spoločne s Karlom Gottom, Hanou Hegerovou a Josefom Lauferom vystupovala na svetovej výstave EXPO 67 v kanadskom Montreale v rámci programu „Pop stars of Prague“. Americkí hudobní manažéri jej vtedy ponúkali angažmán v zámorí, ktoré však z rodinných dôvodov odmietla.
Záverečná etapa kariéry a odkaz
Od roku 1989 vystupovala so skupinou Ivan Smetáček Jazz Ensemble, so ktorým interpretovala šansóny, swingové a jazzové evergreeny. V deväťdesiatych rokoch sa často objavovala aj v Českej televízii a v tom čase vyšlo niekoľko hitových výberov jej hudby na CD. Jej hlas zaznel v mnohých filmoch, napríklad v poviedkovom filme „Dýmky“ (1966), hudobnej komédii „Sedm žen Alfonse Karáska“ (1967), „Hříšní lidé města pražského“ (1968) či v kultových „Rebeloch“ (2001).
Judita Čeřovská zomrela 9. októbra 2001 v Prahe vo veku 72 rokov a je pochovaná na Olšanských cintorínoch. Jej život a kariéru dodnes pripomína dokumentárny cyklus „Príbehy slávnych“ s názvom „Veľká holka“ (2005) v réžii Tomáša Kábeleho. Hoci bola v širšom povedomí publika na čas odsunutá do úzadia, jej diskografia a podmanivý prejav ostávajú trvalou súčasťou zlatého fondu československej populárnej hudby.
tags: #judita #cerovska #narodenie