Diskusia o psoch, ktorí sú spoločnosťou označovaní ako „bojové plemená“, patrí k najemotívnejším a najkontroverznejším témam v oblasti kynológie a legislatívy. Často sa v médiách objavujú správy o útokoch psov na ľudí, ktoré končia ťažkým ublížením na zdraví alebo dokonca smrťou. Tieto udalosti spúšťajú vlnu strachu, volania po prísnych zákazoch a nekonečné diskusie medzi zástancami a odporcami týchto plemien.
Pôvod a definícia pojmu „bojové plemeno“
Nie je správne označiť akékoľvek súčasné plemeno psa prívlastkom bojové. Mnohí odborníci zastávajú názor, že pojem „bojové plemená psov“ sám o sebe nesie diskriminačné zafarbenie. Žiadny pes sa nenarodí ako bojový, ale je tak vychovaný človekom. Bojové plemená oficiálne neexistujú. Sú to len plemená psov, ktoré boli v minulosti určené napríklad na lov či ochranu pred veľkými šelmami, lov veľkých zvierat, ochranu majetku a obranu človeka. Preto sú to väčšinou plemená veľké a silné. Bojovnosť je však z 90 percent o výchove psa.
V legislatíve existuje pojem „nebezpečný pes“, ale nie je to označenie na základe plemennej predispozície, ale na základe útokov či napadnutí človeka. Aj z jazvečíka môžete vychovať „bojového“ psa. Ale samozrejme pokusanie jazvečíkom je vnímané ako menej nebezpečné než stisk čeľuste bojového psa.
Legislatívne prístupy v Európe a vo svete
Krajiny pristupujú k tomuto problému rôzne, pričom často oscilujú medzi totálnym zákazom a prísnou reguláciou držania.
- Veľká Británia: Zákon o útočných rasách začal platiť v roku 1991. Majitelia pitbulteriérov a japonského mastifa môžu vyjsť so psom len s vôdzkou a náhubkom. Tieto rasy do krajiny nemožno ani dovážať, nesmú sa predávať, darovať ani chovať.
- Nemecko: Podľa informácií majú v niektorých mestách majitelia „bojových plemien“ psov platit ročné poplatky až na hranici 1800 DM. Nemecko sa snaží obmedziť nebezpečenstvo bojových psov (napr. Bavorsko, Durínsko, Braniborsko, Berlín, Hamburg, Bonn). Postavenie psa v Nemecku je presne definované. V Nemecku zákonnej rovine odsúvali zneužitie psov ako bojovej zbrane napriek viacročným varovaniam spolkov na ochranu zvierat.
- Dánsko: Zákaz chovu a predaja 13 bojových plemien a ich krížencov platí od roku 2010.
Existujú však aj krajiny, kde bojovým psom „vrátili ich práva“. Taliansko malo napríklad na zozname až 135 nebezpečných plemien, no v máji 2009 ho zrušilo. Regulovanie ich chovu počet napadnutí agresívnymi psami vôbec neznížilo.
Slovenská legislatíva a návrhy úprav
Na Slovensku útoky psov na ľudí spôsobili, že sa ministerstvo pôdohospodárstva podujalo vypracovať zákon o podmienkach držania psov. Pripravovaná čierna listina s nežiaducimi rasami psov napokon nebude. Pitbuly a bandogy, ktoré v nej mali byť, chce ministerstvo pôdohospodárstva presunúť do menej prísnej skupiny psov so sprísneným držaním. Všetky potenciálne nebezpečné rasy tak budú patriť do skupiny psov so sprísneným držaním, ktorá bude obsahovať až 35 plemien.
Nebezpečným podľa zákona ostáva každý pes, ktorý pohrýzol, poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi. Teraz ministerstvo definíciu nebezpečného psa dopĺňa aj o útok na spoločenské a hospodárske zviera.
Povinnosti držiteľov psov so sprísneným režimom zahŕňajú odbornú spôsobilosť na ovládanie psa, nasadený náhubok na verejnosti a vedenie na vôdzke. Obce budú mať povinnosť najmenej raz ročne robiť kontroly.
Výchova a socializácia: Kľúč k bezpečnému spolužitiu
Rovnako ako stafordšírsky teriér, tak aj napr. rotvajler patria svojou podstatou skôr medzi priateľské a mierumilovné jedince. V rukách skúseného jedinca pôsobí rotvajler skôr uvoľnene než útočne. Napriek tomu získalo toto plemeno zlú povesť kvôli útokom na ľudí a mimo iné aj na deti. V 19. storočí bol však rotvajler veľmi obľúbený, predovšetkým u šľachty. Jeho úlohou bolo hlavne strážiť a hnať dobytok. Od roku 1910 sa však tento pes využíva skôr pre policajné a vojenské účely.
Láskyplná výchova spočíva skôr v jasných pravidlách, precíznych poveloch a dôslednosti. Len tak sa u Vás bude pes cítiť bezpečne. Bezpečie je tým najlepším predpokladom pre to, aby zviera bolo dobre naladené, mierumilovné a poslušné.
- Psie škôlky: Tamojší odborníci si dokážu poradiť aj s potenciálne nebezpečnými psami a ukážu Vám, ako by ste so psom mali zachádzať.
- Tréning bez vodítka: Posilňuje to prepojenie a tiež možnosť kontroly. Celkovo to bude mať pozitívny efekt aj v prípade, že potom pes pôjde na vodítku.
- Dôslednosť: Vyhýbajte sa trestom, drilu a tvrdému zachádzaniu. Pretože výchova zakládajúca sa na trestoch vyvoláva vo zvierati trvalý pocit strachu, čo môže agresívne správanie len priživiť.
Pes a dieťa v rodine: Realistický pohľad
Dieťa a pes sú témou, o ktorej toho bolo napísané bezpochyby veľa. Pes slúži v niektorých rodinách dokonca ako vzor sociálnych rolí, kedy deťom v praxi predvádza, ako vyzerá vernosť, odvaha a iné spoločenské hodnoty. Avšak na druhej strane čas od času novinami preletí desivý článok o dieťati potrhanom psom.
V štúdii, ktorú realizoval Štátny zdravotný ústav na vybraných pražských školách, takmer 40% žiakov uviedlo, že do 12 rokov svojho veku bolo pohryznutých psom, pričom sa často jednalo o vlastného alebo známeho psa. Pri zaobstaraní psíka do rodiny, kde už dieťa je, dôkladne zvážte nielen výber, ale aj rodinné podmienky. Je pochabé sa domnievať, že dieťa sa zodpovedne bude starať o psíka od chvíle, čo vkročí do vašej domácnosti až po jeho posledné vydýchnutie.
U dojčaťa a batoľaťa počítajte s nepretržitou pozornosťou, ak dieťa a pes budú spolu, nemôžete nikdy ručiť ani za jedného z nich. Situáciu si podstatne uľahčíte, keď dieťa už pred príchodom psa na prechádzkach a návštevách v rodinách so psom naučíte, ako sa k psovi chovať, ako čítať jeho psiu reč, kedy sa hnevá, kedy má radosť.
Ako reagovať pri hrozbe útoku
Často sa objavujú informácie ako bojový pes napadol dieťa alebo dospelého človeka. No treba upozorniť, že pes útočí, keď cíti ohrozenie a pred útokom nám vysiela upozornenie.
- Zachovajte pokoj: Snažte sa, aby ste útočiaceho psa zbytočne nedráždili napr. krikom. Samotný útok to môže len zhoršiť.
- Pozor na prudké pohyby: Ak je to možné, nerobte žiadne prudké či rýchle pohyby. Snažte sa ruky držať pozdĺž tela.
- Neutekajte: Pes je určite rýchlejší ako vy, takže útek vám nemusí vyjsť. Nikdy neutekajte!
- Vyhýbajte sa očnému kontaktu: Zviera to môže považovať za provokáciu, psa pozorujte skôr periférne.
- Postupne ustupujte: Za stálej komunikácie s rukami pri tele pomaly pred psom ustupujte, neotáčajte sa mu však chrbtom.
Ak vás pes napadne, cez hlavu si natiahnite mikinu alebo sveter, otočte sa mu chrbtom a schúľte sa do tzv. obranného klbka. Ruky majte spustené pri tele alebo si ich dajte pod pazuchy. Snažte sa udržať na nohách, ak by ste sa dostali očami na úroveň jeho očí alebo ešte nižšie, pes to vyhodnotí ako svoju nadradenosť a bude sa tak aj správať.
Rozdiel medzi strážnym a bojovým psom
Pod pojmom „strážny pes“ sa rozumie (na rozdiel od psa bojového) jedinec so silne vyvinutým ochranárskym citom a teritoriálnym správaním. K strážnym psom patrí napr. turecký kangal. Jeho pôvodnou úlohou bolo chrániť veľké stáda oviec pred vlkmi. Vníma „svojich“ ľudí ako členov svorky a chráni ich, ak im hrozí nebezpečenstvo. Naopak, u mnohých psov považovaných za „bojové“ je agresivita výsledkom nezodpovedného majiteľa, zlej výchovy a zlého zaobchádzania.
Zodpovedný chovateľ naopak situáciu pochopí a pokúsi sa psa priviesť k poslušnosti pomocou cielenej výchovy a láskyplného prístupu. Pes, ktorý je psychicky zdravý a vyrovnaný, neznamená pre svoje okolie nebezpečenstvo. Pre bojové psy toto v obmedzenej miere platí tiež, podľa jeho rozpoloženia. Kúzelné slovíčka pri výchove psa znejú: láskyplne a dôsledne. Zo psa netreba mať strach, ale treba mať pred ním rešpekt.