Ukladanie detí na spánok predstavuje v mnohých rodinách každodennú nočnú moru. Niektoré deti neustále vyskakujú z postele a zrazu potrebujú piť, rozprávajú, že počuli nejaké zvuky alebo potrebujú ísť niekoľkokrát do kúpeľne. Tento článok ponúka odborný pohľad na to, ako nastaviť spánkovú rutinu a ako pomôcť dieťaťu prekonať prirodzený strach z tmy.

Základná metóda ukladania na spánok
Čas ukladania na spánok sa môže líšiť podľa toho, či je všedný deň alebo víkend, školský rok alebo prázdniny. Keď však stanovíte čas večierky, dodržujte ho. Výnimky z tohto pravidla by mali byť naozaj len vzácne. Ak sa termín nedodržuje presne, ukladanie na spánok každý večer sa môže zmeniť na testovanie a manipuláciu rodičov.
Predstavme si modelovú situáciu: Máte deväťročnú dcéru, ktorá vo všedný deň má chodiť spávať o 21.00. O 20.30 nastavíte časovač na 30 minút a dieťaťu poviete, že je čas pripraviť sa do postele. Má to urobiť samo a len vám to oznámiť, keď to urobí. Ak dcérka urobí všetko, ako má, pochváľte ju za jej úsilie. Ak to stihne skôr, všetok čas do 21.00 patrí len jej a vám. Môžete si sadnúť na posteľ, prečítať jej rozprávku alebo sa môžete porozprávať.
Tento čas vyhradený pre dieťa má tri významy:
- Dieťa je šťastné, že splnilo úlohu skôr a posilňuje sa mu sebavedomie.
- Môže prežívať krásne minúty pred spaním so svojimi rodičmi.
- Rozprávaním alebo počúvaním sa príjemne psychicky uvoľní a pripraví tak na pokojný spánok.

Na čo si dávať pozor pri uspávaní?
Nie je vhodné ľahnúť si do postele k dieťaťu. Ak ste starší ako dvadsaťpäť rokov a je neskôr ako osem hodín večer a strávite viac ako tri minúty v horizontálnej pozícii, pravdepodobne zaspíte. Deťom sa to bude veľmi páčiť. Keď odbije deväť hodín, dieťa zakryte, dajte mu pusu na dobrú noc a odíďte z miestnosti.
Čo keď dieťa nezostane v posteli? Existujú deti, ktoré nezostanú v posteli, keď ich uložíte. Vždy si vymyslia nejaký nový dôvod, kvôli ktorému z postele vstanú. Prečo? Pretože sa BOJA, NUDIA alebo OBOJE. Keď dieťa vylezie z postele po uložení, potom čím dlhšie zostáva hore, tým viac si na túto novú situáciu zvyká. Základom je odrezať únikovú cestu, teda dvere do izby. Určite s dieťaťom nekomunikujte o tom, prečo by malo v posteli zostať. Ak sa dieťa bojí, dobré je napríklad sadnúť si na stoličku pred dvere, aby dieťa videlo, že ste nablízku. Po dvoch týždňoch ho strach prejde a vy tam už sedieť nemusíte.
Fenomén strachu z tmy (Nyktofóbia)
Strach z tmy, známy aj ako nyktofóbia, sa často objavuje medzi tretím a šiestym rokom dieťaťa. Dôvod je prostý. Noc, respektíve tma bola vo vývoji ľudstva nebezpečná. Náš hlavný zmysel - zrak, ktorý nás bežne informuje o tom, čo sa deje okolo nás, v tme nemôže pracovať. Stávame sa tak oveľa zraniteľnejší a prirodzene reagujeme väčším pocitom ohrozenia. Keď spal pračlovek v jaskyni, podobný strach ho chránil, pretože ho udržiaval v strehu, keby sa blížil nejaký predátor.
U detí hrá rolu aj to, že majú veľkú fantáziu a potme si predstavujú najrôznejšie strašidlá či zloduchov. Dôležité je brať strach dieťaťa vážne, neposmievať sa mu, neapelovať na to, že už je veľké a malo by to zvládnuť. Pokiaľ sa správame takto necitlivo, dieťa sa neprestane báť, len sa bude cítiť samo a tým sa jeho strach prehĺbi.

Ako pomôcť dieťaťu prekonať obavy
- Kúpte nočnú lampičku: Zaobstaranie lampičky je takým základným krokom. Pozor ale na modré svetlo, ktoré by dieťaťu mohlo spánok ešte viac rozhodiť. Vyskúšať môžete zásuvku s časovačom.
- Upravte prostredie: Ak sa dieťa bojí tieňov, bábik alebo hračiek, ktoré v tme vyzerajú strašidelne, tak ich na nejaký čas dajte na miesto, kde na ne dieťa neuvidí.
- Využite fantáziu: Najlepšie sa s nimi pobijete na úrovni dieťaťa. Môžete dieťaťu kúpiť novú hračku alebo využiť obľúbeného superhrdinu a porozprávať dieťaťu napínavý príbeh o tom, ako jeho hračka má nadprirodzené schopnosti, ktoré celý dom ochránia.
- Nakreslite strach na papier: Dieťa svoj strach môže nakresliť a následne mu môžete pomôcť ho prerobiť do niečoho, čoho sa už dieťa nebojí - do tmy nakresliť veselé slniečko, strašidlo prekresliť na chundelaté mačiatko.
Bojíte sa tmy? Ako pomôcť deťom prekonať strach
Nočné prebúdzanie a parasomnie
Mnohé deti prechádzajú obdobím, keď sa v noci prebúdzajú a objavujú sa pri posteliach rodičov. Občasné prebúdzanie berte ako niečo normálne. Ak sa dieťa v noci objaví pri vašej posteli, pravdepodobne chce ísť na záchod. Nič nevravte, vstaňte a potichu nasmerujte dieťa do kúpeľne.
Rozdiel medzi nočnou morou a nočným desom
- Nočné mory: Sú zlé sny, ktoré deti rozrušujú a vystrašia. Dieťa sa budí vystrašené a uplakané. Je preň veľmi ťažké odlíšiť realitu a sen. Ak sa zobudí z nočnej mory, je potrebné ho uistiť, že je v bezpečí. Pomáhajú bozky, objatia, uistenia.
- Nočný des: Je omnoho intenzívnejší ako nočná mora. Dieťa začne zrazu veľmi kričať a plakať, môže sa hádzať na posteli, ale pritom spí. Počas záchvatu vyzerajú, akoby mali panický atak, ale stále spia. Ak má vaše dieťa nočný des, nebuďte ho. Ak ho necháte spať, nočný des skončí rýchlejšie a dieťa si nebude pamätať vôbec nič. Je potrebné dávať pozor, aby sa počas záchvatu nezranilo.
Spoločné spanie a budovanie sebadôvery
Spoločné spanie sa môže stať zvykom, ktorý je neskôr náročné prelomiť. Ak však dieťa prichádza do spálne rodičov v dôsledku strachu, je dôležité zvážiť, či nejde o potrebu citovej istoty. Pre dieťa je prirodzené, že ak sa cíti ohrozené, hľadá ochranu u rodičov. Akékoľvek rozumné zdôvodňovanie a bagatelizovanie detských obáv pritom neprináša žiadne ovocie.
Ak chcete dieťa naučiť spať samé, potrebuje „zažiť“, že sa mu naozaj nič nestane, ak nebude s rodičmi. To sa naučí len na základe skúseností. Postupným "otužovaním" - napríklad posúvaním stoličky ďalej od postele alebo postupným odchádzaním z miestnosti - dávate dieťaťu priestor na to, aby si vyvinulo schopnosť postaviť sa svojim obavám zoči-voči.

Každé dieťa má individuálne tempo vývoja a nemá cenu to príliš vyhrocovať. Pokiaľ budete skúšať zmeny „nasilu“, pre dieťa to môže byť traumatizujúce a potom sa z bežného uspávania môže stať skutočný problém. Obrňte sa preto trpezlivosťou a neustále komunikujte s dieťaťom o tom, ako sa cíti, čo mu pomôže cítiť sa v bezpečí.
tags: #dieta #boji #v #posteli
