Ľudské nohy sú pre človeka mimoriadne dôležité. Okrem toho, že nás nosia celý život, ovplyvňujú aj naše celkové zdravie. Správny vývoj detských nôh je preto kľúčový pre celkové držanie tela a prevenciu problémov v dospelosti. Mnoho rodičov si však stále neuvedomuje zásadný význam raných štádií vývoja nôh u svojich detí. Základom zdravého držania tela je naša vlastná noha. Ak sa nevyvinie správne, prinesie nám to do života skôr či neskôr množstvo problémov a bolesti. Včasná prevencia a správne návyky môžu pomôcť predchádzať mnohým komplikáciám, od plochej nohy až po problémy s chrbticou. O vývoji detských nôh, najčastejších problémoch a preventívnych opatreniach sme sa rozprávali s odborníkmi, akými sú diplomovaný fyzioterapeut a osobný tréner RNDr. Mgr. CSABA CSOLTI, MPH MBA z ambulancie Medical PowerHouse, ktorý sa venuje diagnostike a poruchám pohybového systému, a fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová, známa ako Fyziomama. Obaja zdôrazňujú, že porozumenie vlastnému telu je základom zdravia a to platí už pre najmenšie deti.
Prečo sú zdravé nohy kľúčové pre celkové zdravie?
Zdravé nohy sú základom nášho oporného systému a ich správny vývoj ovplyvňuje celý pohybový aparát. Ak nohy nie sú zdravé, funguje to ako domino - problém sa posúva vyššie. Vychyľuje sa panva, chrbtica a bolesti nenechajú na seba dlho čakať. Centrálny nervový systém neustále dostáva informácie z periférie, a to, čo deti vnímajú cez nohy, má obrovský dopad na to, ako bude vyzerať náš oporný systém - panva, chrbtica a hlava. Neskôr sa môže nesprávne postavenie nohy odraziť na kolenách, bedrách, panve či chrbtici. Preto by sme mali od začiatku myslieť na zdravie nožičiek svojho dieťaťa a dohliadnuť na ich správny vývoj i čo sa chôdze týka. Je dôležité si uvedomiť, že detské nohy nie sú ako nohy dospelých. Pozostávajú z chrupaviek, zatiaľ čo svaly a väzy sú príliš slabé. Približne do šestnásteho roku života sa telo postupne posilňuje, chrupavky sa nahrádzajú kosťami a chodidlá sa začínajú formovať. Tento prirodzený proces však neprebieha vždy podľa najlepšieho scenára. A potom sa môžu nohy deformovať, čo môže viesť k mnohým negatívnym dôsledkom.
Vývoj detskej nohy: Od novorodenca k stabilnému chodcovi
Vývoj detských nôh prechádza niekoľkými fázami a je dôležité rozumieť, čo je v ktorej fáze normálne a kedy je potrebné zbystriť pozornosť. RNDr. Mgr. Csaba Csolti vysvetľuje, že nohy sa rastom dieťaťa narovnávajú. U novorodencov až približne do 2 rokov majú kolená a predkolenie postavenie do tvaru „O“. Okolo 3 až 4 rokov je prirodzené mierne vybočenie kolien do tvaru „X“. Čo sa týka chodidiel, deti majú dlho bacuľaté nožičky, čo vyzerá, že ide o plochú nohu, ale vôbec to tak nemusí byť. Je dôležité si uvedomiť, že kým dieťa nechodí, tak je detská klenba rovná. Akonáhle začneme zaťažovať nohy, tak sa postupne začne tvarovať. Tým, že sa dieťa postaví a začne chodiť, tak sa naše kostičky a svaly začnú prispôsobovať. Preto je dôležité, aby sme čo najviac nohy správne zaťažovali. Náš pohybový systém potrebuje, aby sme sa hýbali.
Mamičky novorodencov často zbytočne znepokojí, ako ich bábätko ukladá nožičky. Tieto odchýlky sú nazývané ako polohové benígne, t.j. nezávažné deformity. Pri ľahkých masážach sa nôžky pri každom prebaľovaní do niekoľkých týždňov upravia. Keď sa jedná o nezávažnú prechodnú odchýlku, odborný lekár to spozná zväčša podľa toho, či sa jemným tlakom ruky dajú usmerniť do správnej polohy. Obavy z plochonožia sa u rodičov opäť objavujú, keď dieťatko začína chodiť. Tukový vankúšik pod pozdĺžnou klenbou mizne zhruba vo veku 3-4 rokov, podľa toho, či je dieťa bacuľaté alebo štíhlejšie. Akonáhle sa dieťa postaví na špičky, vykrojenie pod pozdĺžnou klenbou sa zväčša stáva zreteľným.
Jemná/hrubá motorika, sociálny a psychosociálny vývoj dojčiat - Pediatrické ošetrovateľstvo | @LevelUpRN
Kedy hľadať pomoc odborníka?
RNDr. Mgr. Csaba Csolti radí, že do 3 rokov nie je nohy potrebné riešiť, lebo sa vyvíjajú. Určite sa aj do tohto veku dajú zistiť väčšie patologické deformácie, ale štandardne sa to nerieši. Výrazné problémy si určite všimne pediater, alebo aj učiteľka v materskej škole, ktorá môže rodičov upozorniť. Učiteľky sú tie, ktoré sú dlhodobo s dieťaťom, vedia vypozorovať určité problémy dieťaťa a upozorniť rodičov, aby vyhľadali odborníka. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová zdôrazňuje, že akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú. Správne postavenie totiž detská noha získava v období 6-8 rokov života! Až vtedy po období tréningu sa noha spevní, členok a klenba dosiahnu ideálne postavenie a môžeme hovoriť o chôdzi dospelej. Už spomínanú klenbu si treba všímať okolo 3.-6. roku života.
Vhodné je dieťatko sledovať dlhší čas počas dňa, no uvedomte si, že postavenie päty či členka sa zhoršuje napríklad, ak je dieťa unavené alebo po prekonaní choroby, kedy je telo vyčerpané. Takisto sú rozdiely v postavení členka v zimnom období, kedy nosíme vyššie zatvorené topánky ako v letnom, kedy sme viac na boso a v ľahkej obuvi. Mnohí rodičia začnú včas biť na poplach, pretože sa domnievajú, že dolné končatiny ich dieťaťa nie sú správne formované. Ale napríklad plochú nohu môže mať dieťa až do veku 6-7 rokov. A to sa považuje za normálne. Aj nesprávna chôdza u detí, ktoré sa učia chodiť, môže tiež viesť k zakrivovaniu nôh. Dôležité je pravidelne navštevovať ortopéda. Iba on môže po dôkladnom vyšetrení stanoviť presnú diagnózu a navrhnúť cviky.
Vplyv moderného životného štýlu na detské nohy
V dnešnej dobe je tempo veľmi zrýchlené a moderný životný štýl má negatívny dopad na prirodzený vývin detských nôh. Už len keď si vezmeme samotnú chôdzu, ktorá ovplyvňuje vývin nôh, tak sa nám vytráca zo života. Deti sú rozlietané. V menších mestách a dedinách sa skôr dostanú v bežné dni aj von, na ihrisko, no vo väčších mestách sú to skôr výnimky. Sú na krúžkoch a za počítačmi. Dokonca aj tí, ktorí môžu chodiť mestskou hromadnou dopravou a medzitým by sa trošku prešli, tak chodia často autami. Nie preto, že by boli leniví, ale preto, že nestíhajú. Má to negatívny dopad, že prirodzene málo zaťažujeme nohy. RNDr. Mgr. Csaba Csolti jednoznačne potvrdzuje, že deti potrebujú chodiť čo najviac a zaťažovať nohy, aby sa správne vyvíjali.
Športové aktivity v kluboch, hoci sú pre deti dôležité, nie sú adekvátnou náhradou za prirodzenú chôdzu. Problém je, že už malé deti začínajú v športe priskoro s vysokou záťažou a naložia im na plecia priveľa. Či ide o hokej, futbal alebo športovú gymnastiku, všade je to rovnaké. Záťaž je vysoká a nie je tam dostatočná regeneračná fáza. Rodičia, ale ani tréneri tomu nevenujú pozornosť a deti skoro začínajú trpieť. A najčastejšie sa ozývajú práve nohy. Dieťa zvláda vysokú záťaž mentálne, ale nezvláda to fyziologicky.
Mali by sme teda chodiť s deťmi viac, a to denne a hlavne po prírodnom teréne, nie po betóne, lebo naň nie sme prispôsobení. S malými deťmi je ideálne vybehnúť každý deň do parku, na ihrisko a nechať ich pobehovať po rôznom povrchu. Hlavne teraz v lete využiť naplno teplé počasie a nechať dieťa na rozličných povrchoch chodiť naboso. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová to tiež potvrdzuje: ideálne je, aby detské nohy zapájali svaly naboso či v cupačkách, pričom topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr. Veľmi zdravý pohyb je chodenie po štyroch. Už vtedy bábätko nohu namáha, rotuje s ňou a pekne si ju tvaruje. Okrem chôdze je dôležité začať deti vzdelávať o ich tele tak, aby tomu rozumeli. Je úplne bežné, že deti poznajú, ako vyzerá kostra dinosaura, tyranosaura, ale vlastnú nohu či celú svoju kostru nepoznajú. Je len ťažko možné byť zdravý, ak svojmu telu nerozumieme a vieme o ňom pramálo. Už malé deti by mali vedieť, prečo je dôležitý pitný režim, spánok, či ako funguje náš pohybový systém.
Najčastejšie problémy s detskými nohami a ich príčiny
Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová sa u starších detí ako 3 roky stretáva najčastejšie s problémami ako plochá noha, vpadnuté vbočené členky, špičkovanie s následným skrátením Achillových šliach, vytáčanie špičiek pri chôdzi von alebo naopak zakopávanie o padajúcu sa špičku smerom dnu. Tiež pozoruje vbočené kolienka dnu alebo von, hypermobilitu členkov a kolien alebo deformácie v oblasti chodidla.
Ploché nohy
Ploché nohy sú asi najčastejší problém. Príčin býva viacero. RNDr. Mgr. Csaba Csolti uvádza, že je to aj umelé vstávanie, kedy rodičia napomáhajú dieťaťu, keď to ešte nedokáže samo. Nemá vyvinutý svalový aparát a klesá mu klenba. Potom je to nevhodná obuv, keď sa dieťa začína učiť chodiť a následné neprimerané zaťaženie nôh. Môže byť dokonca aj dedičné. Ak má plochú nohu rodič, je ďaleko pravdepodobnejšie, že ju bude mať aj dieťa. No a nakoniec to môžu byť rôzne vrodené ochorenia. Podozrenie na plochonožie vyvoláva aj veľké vyosenie piat do „X“ (calcanei valgi), alebo spolu s výraznou chôdzou špičkami navonok. Ploché nohy sú jednou z mnohých ochorení nôh, na ktoré rodičia nemôžu vždy včas zreagovať.
Dokáže plochú nohu rozpoznať po troch rokoch dieťaťa aj rodič? Áno, môže si to všimnúť jednoducho, napr. v lete, keď má dieťa mokré chodidlo a behá po kúpalisku, tak môže vidieť jeho odtlačok. Ak ho vidí na zemi celé, bez vnútorného výrezu, tak môže ísť o plochú nohu a mal by sa na to spýtať ortopéda. Na tento účel je možné namazať chodidlo dieťaťa krémom alebo vodovou farbou. Potom by sa dieťa malo postaviť na čistý list položený na tvrdej podlahe. Výsledný odtlačok by mal byť v tvare srpku bez vnútornej časti.
Vytáčanie chodidiel dovnútra (Intrarotácia dolných končatín)
„Moja malá to začala robiť teraz, keď sa naučila chodiť, sa mi nezdalo, že by to robila. Zašla som aj za doktorkou a tá povedala, že je tam mierna deformita a poslala nás k ortopédovi. Dúfam, že na to budú stačiť nejaké cvičenia…“ - to je bežná obava mnohých rodičov. Malé deti veľmi často chodia aj pri normálne tvarovaných chodidlách špičkami dovnútra. Chôdza špičkami dovnútra (ak na nôžke nie je porucha tvaru), býva prejavom ešte nevyrovnanej sily svalov. Tie nohu vtáčajú dovnútra slabšími svalmi na vonkajšej strane dolnej končatiny, ktoré zabezpečujú vytáčanie chodidla navonok. Pomôžu tu jednouché rehabilitačné opatrenia, ale aj sledovanie zlozvyku dieťaťa v sede si ukladať nohy špičkami k sebe.
„Môj syn (3,5 r.) má - odborne - intrarotáciu dolných končatín. U nás je to zrejme dôsledok nerovnomerného motorického vývoja. Vtedy vložky, dlahy a pod. nepomôžu. Skôr fixujú pre dieťa neprirodzenú polohu, a osoh je nulový, a pre dieťa aj zbytočne traumatizujúci. Nápravu treba hľadať (obrazne povedané) v mozgu. Hovorím o chybe neurologickej, po vylúčení ortop. nálezu.“ - svedectvo jedného z rodičov, ktoré poukazuje na komplexnosť problému. U niektorých detí môže byť príčinou aj nezrelý mozoček, ktorý zabezpečuje rovnováhu. „Dr. nám povedal, že je to problém s mozočkom - kt. zabezpečuje rovnováhu. Ale že potrebuje akurát dozrieť.“ Neurologický pôvod sa potvrdil aj v iných prípadoch, kde ortopédi vylúčili ortopedický nález.
Ďalší rodičia zdieľajú podobné skúsenosti: „Aj náš malý to má, on sa aj narodil tak, že mal nožičky trošku dovnútra, ale cvičením pri kúpeľoch sa to zlepšilo, len ako začal chodiť, tak začína tú jednu nožičku tiež dávať dovnútra.“ A iní dodávajú: „Mala to robí strašne dlho, asi od 9 mesiacov, kedy sme s ňou chodili za ručičky. Boli sme u neurológa, a má okrem iného paleocereberálny syndróm - že má nezrelý mozoček aj probl. s rovnováhou. Chodíme aj na rehabilitácie.“
V súvislosti s vytáčaním chodidiel sa často spomína aj svalové napätie. „Mali sme (máme?) pre vyjadrenie RHBčnej hypertonus, zvýšené svalové napätie, aj keď je to podľa nej len akási "predbežná dg.", kt. sa časom (pri nesprávnej prevencii) vykrystalizuje do "konkr. dg."“ V iných prípadoch môže byť problémom hypotonus, teda voľné a mäkké svalstvo a kĺby. „My máme zas opak toho hypertonusu, lebo ona má voľné a mäkké svalstvo. Vraj keď bude staršia, tak by mala cvičiť, bicyklovať a tak… Takže aj tie nožky otáča tak, lebo má také voľné kĺby, že jej to ide a uprednostňuje tú stranu.“
Iné deformácie a stavy
Medzi ďalšie, hoci zriedkavejšie, ale nepoddajné a tuhé deformity, na ktoré jednoduché cvičenia nestačia, patrí noha šikmozvislá (pes equinovarus) alebo veľmi zriedka vrodená plochá noha (pes planus congenitus). V týchto prípadoch sa nejedná len o prechodnú poruchu zo sťahu mäkkých tkanív, ale príčinou je aj chybný vývoj a tvar kostí. Dieťatku sa v takýchto prípadoch nakladajú podľa špeciálnej techniky sadrové ovínadlá, ktoré sa v pravidelných intervaloch obmieňajú. Prekríženie prstov na nôžkach je často možné zmierniť jednoduchým bandážovaním pásikom mäkkej látky.
Ako vybrať správnu obuv pre deti
Výber správnych topánok je pre zdravý vývoj detských nôh mimoriadne dôležitý, no rodičia pri ňom často robia chyby. Podľa štatistík až 65 percent detí nosí malé topánky. Rodičia ich bežne kupujú tak, že stlačia dieťaťu obutú topánku pri špičke. Dieťa reflexne mierne prsty stiahne, pretože ich nedokáže mať uvoľnené a to už stačí, aby sa skreslil výsledok. Väčšinou však ani nie je problém, že sú topánky veľké, keď ich dieťa skúša, ale široké, a preto sa mu vyzúvajú, tak rodičia siahnu po menších. RNDr. Mgr. Csaba Csolti upozorňuje, že ak rodičia deťom nekúpia topánky, keď to potrebujú, je to problém. Za rok im narastie noha aj o tri čísla, ale rodičia topánky nekúpia, hovoriac, že ich kupovali pred pár mesiacmi a dieťa nemôžu tlačiť. Alebo dávame deťom topánky po súrodencoch, čo je tiež nešťastné riešenie, lebo každý má nohu úplne inú. Je to neraz aj ekonomický problém, ale radšej ušetríme na šatách a kúpme dieťaťu kvalitné topánky.
Jemná/hrubá motorika, sociálny a psychosociálny vývoj dojčiat - Pediatrické ošetrovateľstvo | @LevelUpRN
Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová zdôrazňuje, že pri výbere obuvi pre dieťa je najdôležitejší tvar, veľkosť a ohybnosť. Kedy mu dať jeho prvé topánky? Až vtedy, keď súvisle prejde istú dĺžku, vie sa zastaviť, drepnúť si, otočiť sa a ísť ďalej. Tieto signály znamenajú, že už je jeho noha súca na prvú obuv. Vyhýbať by ste sa mali pri kupovaní topánok neohybným podrážkam, obuvi bez nadmerku (miesto v topánke od prednej strany vnútra topánky k palcu a prstom u detí minimálne 1,2 cm) s predpísanou klenbou a zaokrúhlenou špičkou. Nepoužívame topánky s vyvýšenou podpätkom či členkom, negatívne ovplyvňujú prenesenie ťažiska a noha v nich stráca svalovú silu. Je vhodné nechávať dieťatko často chodiť naboso a v letnom období je na to ideálny čas nielen doma, ale aj vonku. Topánky by mali plniť hlavne protichladovú a ochrannú funkciu.
Ideálna obuv podľa fyzioterapeutky
Dôležité je vyberať topánky dôkladne. Chodidlo treba najskôr dobre zmerať a topánku vyberať nie podľa čísla, ale vnútornej dĺžky, šírky či výšky priehlavku. Nie každá značka detskej obuvi sadne na každú nôžku. Fyziomama definuje osem kľúčových atribútov správnej obuvi:
- Tvar špičky: Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať. Ak je špička guľatá, tak palec nemá dostatok miesta a zatáča sa pri došľape smerom k prstom, čo má za následok nesprávne rozloženie váhy, a tým sa ovplyvňuje aj postavenie zvyšku tela. Často dochádza k deformácii detskej nožičky, v dôsledku čoho môže vzniknúť nepríjemný halux valgus, bolestivá deformita palca.
- Dostatočná šírka topánky v oblasti prstov: Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika, preto dávame pri výbere topánky pozor na tvar špičky a dostatočnú šírku podľa typu nožičky.
- Dĺžka topánky (nadmerok): Topánky nekupujeme na doraz, detská obuv by mala mať minimálne 1,2 cm nadmerok, čo znamená odmeraná dĺžka nožičky plus 1,2 cm navyše. Vyjde vám vnútorná dĺžka topánky potrebná pre vaše dieťa. Pri nadmerku menšom ako pol cm je potrebné topánky vymeniť. Opäť môžeme pozorovať, že vo fáze odrazu sa nôžka môže predĺžiť aj o viac ako pol cm. V prípade, že na to nie je miesto, prsty sú deformované.
- Hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm: Je to dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plochy chodidiel, aby receptory na chodidlách mohli adekvátne reagovať na zmeny terénu, tým svaly na chodidlách ostávajú aktívne a posilňujú sa.
- Ohybnosť podrážky: Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami, aby bola zachovaná plná mobilita nôžky. Tá bude adekvátne reagovať na zmeny práve prechádzaním povrchu a zostane aktívna.
- Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou: To znamená žiadny podpätok, žiadny vankúšik pod pätou. Ak je päta vyššie ako prsty, celé ťažisko dieťaťa je nahnuté vpred. Potom tieto detičky nevedia zastaviť, lebo neustále naháňajú ťažisko. Okrem toho dochádza k skracovaniu Achillových šliach a následnému obmedzeniu pohybu v členku.
- Hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby: Vankúšiky sú v detskom veku kontraproduktívne a nôžka v nich stráca schopnosť aktivity, namiesto toho sa oprie do predpísanej klenby a svaly ochabujú. Platí pravidlo - topánka sa má prispôsobiť nohe, nie noha topánke.
- Bez pevného zovretia členka: Členok by mal pri pohybe pracovať a reagovať na postavenie nôžky, a tým sa stabilizovať a posilňovať svaly potrebné na osové postavenie.
Všetky spomínané atribúty spĺňa tzv. barefoot obuv. Barefoot systém má tenšie a elastické podrážky, ktoré umožňujú chodidlu kopírovať povrch. Ale treba zohľadňovať, na akom povrchu ich chceme nosiť. RNDr. Mgr. Csaba Csolti by bol s nimi opatrný pri nosení po meste. Ak ich nepoužívame správne, tak si môžeme preťažiť nielen nohy, ale aj chrbticu. A toto všetko si telo pamätá. Mgr. Edita Vlkovičová dodáva, že barefoot čižmy sú vo vnútri a okolo členka výborne zateplené, ale podrážka ostáva tenká a pružná, vďaka čomu je nôžka aktívna a nie je jej zima.
Kontroverzné trendy a mýty o obuvi
Odpružené podrážky: Existuje fáma, že deti by mali nosiť odpruženú obuv. Podrážky plnené vzduchom a všelijaké podobné výmysly. Ak to majú na nohách chvíľu, je to v poriadku. Ak však v takých topánkach chodia dlhodobo, môžu im narobiť väčšie problémy, akoby ich nemali. Skresľujú totiž dopad a na kĺbový systém nepôsobí gravitácia. U malých detí však nepotrebujeme takto chôdzu odľahčovať. Kĺb nedostane potrebnú informáciu a kĺbna plocha sa môže vyvíjať zle.
Módne trendy (crocsy, žabky): „Je to pekný módny hit, ale nie pre deti,“ hovorí RNDr. Mgr. Csaba Csolti. V tomto súhlasí s ortopédmi, že detské sandále majú mať pevné päty, aby im nepadala pätová kosť. Ak sa toto zanedbá, len ťažko sa to dá napraviť. Navyše, ak majú deti nábeh na nejaký problém, tak mamičky to týmito trendovými topánkami zhoršujú. Nevhodné topánky spomaľujú pohybový vývin dieťaťa, lebo odmieta chôdzu, je predčasne unavené, má bolestivo presilené svaly a šľachy nôh a predkolenia.
Voľne dostupné ortopedické sandále a topánky: „Ja pri nich zdvíham prst,“ hovorí RNDr. Mgr. Csaba Csolti. Sú ťažké, väčšinou široké a málo elastické. Keď už ortopedické sandále, tak aspoň vyrobené na zákazku. Keďže sú veľmi tvrdé a vysoké, neraz aj deti, ktoré nemajú vážne problémy, chodia s nimi ako Robocop, a potom sa im skracujú iné svaly. Narobia nakoniec viac zla ako úžitku. Mgr. Edita Vlkovičová si myslí, že trojročné deti ortopedické topánky a vložky nepotrebujú. Využitie vidí až u školopovinných detí, u ktorých sa vývojom, cvičením či terapiou nepodarilo vyriešiť ideálne postavenie chodidla a členka. Vtedy môže táto obuv pomáhať napríklad kompenzovať záťaž z nosenia školskej tašky, ktorá by bez korekcie mohla spôsobovať zhoršenie stavu. Aj v tomto prípade treba myslieť na dostatok voľného pohybu pre nôžky aj mimo topánok, aby svaly uzatvorené a skorigované v topánke nezleniveli.
Vložky do topánok: Záleží od toho, o aký problém u dieťaťa ide. Pokiaľ ide o problém svalového aparátu, tak je potrebné v prvom rade poctivo cvičiť. Treba si uvedomiť, že vložky sú len pasívna opora a samotný problém neriešia. Rodičia žijú často v omyle, že nosením vložiek sa noha zlepší. Nie, nezlepší. Slúži len ako opora, aby sa daný stav nezhoršoval a nemal negatívny dopad na ďalšie orgány. "Mojej segry malý tiež mal nejaký takýto problém, dali mu na to špeciálne vyrobiť nejakú ortopedickú vložku - uvidíš u ortopéda - zatiaľ to ešte nemá na sto % ale zlepšuje sa to."
Pevné päty u začiatočných chodcov: Mgr. Edita Vlkovičová ich neodporúča, pretože tvar a prepadávanie členka smerom dnu je viditeľné u každého dieťaťa, ktoré sa prvýkrát postaví. Až postupným naberaním svalovej sily a rozvojom rovnovážnych systémov tela za pomoci obchádzania nábytku, vytáčania sa do priestoru, neopomenuteľným štvornožkovaním a ďalšími prirodzenými krokmi psychomotorického vývoja sa postavenie päty dostáva do stredného postavenia. V štádiu, keď je dieťatko už stabilný chodec, ale jeho chôdza sa stále vyvíja, môže byť topánka so spevneným opätkom (nie podpätkom) využiteľná na nastimulovanie prenesenia váhy pri chôdzi na stred päty a oslovenie receptorov. Pevná päta môže byť fajn pri striedaní nízkych, respektíve nespevnených topánok, aby mal aj členok šancu naďalej reagovať na zmeny terénu a stabilizovať sa prirodzene.
Prevencia a správne návyky pre zdravý vývoj nôh
Aby deti mali zdravé nohy a v budúcnosti netrpeli, je dôležité dodržiavať určité zásady a podporovať ich prirodzený vývoj.
Neurýchľujte psychomotorický vývoj dieťatka
Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť. Platí však, že by sme nemali nič urýchľovať, ale podporovať a motivovať, a to napríklad v štvornožkovaní či obchádzaní nábytku. Tieto pohyby formujú klenby a členky. Vyhýbať by ste sa mali predčasnému sedeniu, používaniu chodítok, hopsadiel a vodeniu za ruku. RNDr. Mgr. Csaba Csolti tiež zdôrazňuje, že „pomáhame chodiť deťom, ktoré nechodia. Rodičia hovoria, že veď s pomocou, keď sa zavesí na ich ruky, tak už chodí. To je presne to, čo by sme robiť nemali. Jeho svalový aparát nie je prispôsobený na chôdzu a prácu s gravitáciou. Presne preto dieťa samo nechodí. Tým pádom mu umelým pomáhaním akurát pomôžeme začať deformovať jeho telo. Všetci máme v sebe zakódované, že začneme chodiť a začneme to robiť vtedy, keď sme na to pripravení. Tak ako nás nikto neučí po pôrode, že musíme začať sať mlieko mame z prsníka, tak by nás nemali nikto učiť chodiť.“
Preskakovanie vývinových štádií, napríklad štvornožkovania, je tiež problém. Jedným z hlavných dôvodov je práve to, že rodičia začnú skoro dieťa podkladať vankúšmi, aby sedelo. Je to nezmysel. „Nepotrebujeme predsa, aby malo hneď profesúru!“ Ich dieťa v skutočnosti sedí len pasívne, nie aktívne. Tým, že rodičia tieto veci umelo urýchľujú, svaly dieťaťa dostávajú úplne iné informácie ako by dostali prirodzene. Mozog dostáva skreslené informácie a teda je iný aj výstup. Principiálne nie je problém, že deti preskočia štvornožkovanie, ale neskôr ich to dobehne. Je tam vyššia pravdepodobnosť, že dôjde k problémom chrbtice. Svalový aparát sa na základe podaných informácií vyformoval inak a niekde sa to odrazí. „Pretekáme sa vo veciach, ktoré sú nezmyselné - moje dieťa už sedí, chodí, ovláda mobil skôr ako dovŕši rok. Na čo je to dobré?“ pýta sa odborník.
Dostatočná a primeraná pohybová aktivita
Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity. Čo si pod tým predstaviť? Jednoducho meňte terén, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu. Ideálne na túto aktivitu sú napríklad senzorické koberčeky, rôzne podložky, koberčeky, kamienky, prekážky, nafukovačky a pod. Detská noha by mala mať dostatok stimulov na to, aby sa naučila zapájať všetky svaly a väzy potrebné k chôdzi. Iba tak môže raz dieťa dospieť k zdravej a správnej chôdzi. Liečebná telesná výchova je kľúčová. Na tento účel môžete použiť špeciálne podložky s reliéfnym povrchom, ktoré imitujú kamienky, šišky a iné prírodné nerovnosti.
Cvičenia a rehabilitácia
Pri riešení problémov s nohami je cvičenie často najlepšou cestou. „Ak sa jej nepredlžia cvičením achilovky, môže začať neskôr špičkovať.“ Cviky môžu byť rôznorodé: masírovanie členkov a achiloviek, krúženie a tlačenie chodidla hore a dole, šteklíkanie nožičky, aby ju dieťa samo vyplo do správneho smeru. „Teraz najviac praktikujeme to chodenie po schodoch a že ju nechám zdvíhať predmety. Na balóne sa jej vôbec nepáči.“ - skúsenosť jednej mamičky. Ďalšie odporúčania zahŕňajú jazdu na trojkolke, aby sa používali členky a udržala rovnováha. „Ozaj, ešte je dobrá aj trampolína. Spevňuje svalstvo, a zapája rôzne svaly. Vlastne celkovo skákanie, a aj tie schody.“ - ďalšie tipy od rodičov.
„Určite treba s tým oboznámiť vášho pediatra - ten vás pošle na odbornejšie vyšetrenie - neurológ, ortopéd, snažte sa to nezanedbať - čím skôr, tým lepšie - držím palce.“ - takáto rada zdôrazňuje dôležitosť včasného zásahu a spolupráce s odborníkmi. Mnohé ochorenia nôh sa dajú účinne liečiť. Napríklad na korekciu nôh do O sa odporúča nosiť špeciálnu detskú obuv proti varozite. Upozorňujeme, že preventívne opatrenia sú účinné len vtedy, ak sa priebežne vykonávajú.
Bežné rodičovské obavy a mýty
„Netreba robiť paniku hneď, ako sa dieťatko postaví na vlastné a urobí pár krokov,“ odkazuje RNDr. Mgr. Csaba Csolti. Správne postavenie totiž detská noha získava v období 6-8 rokov života. To, že deti chodia po dome v papučkách, lebo sa im šmýka a podlaha je chladná, je častý jav. Avšak Mgr. Edita Vlkovičová sa často stretáva s názorom, že po vonku naboso, ale doma pevné topánky. „Prečo? Pevné topánky majú zmysel vtedy, ak dospelý človek stojí 8 hodín na jednom mieste pri páse a jeho nohy nemajú ideálne postavenie, a tým pádom by naboso mohlo dochádzať k zhoršeniu stavu. Deti predsa na jednom mieste nie sú ani chvíľku. Raz sú na štyroch, v drepe, prenášajú váhu tam a tam, behajú, skáču, menia svoju polohu a hoc aj na plávajúcej podlahe, ale stále sú aktívne. Preto nevidím dôvod, prečo by aj v domácom prostredí nemohli byť naboso, a to aj kvôli teplotnému vplyvu a otužovaniu najlepšie bez ponožiek.“
„Už u bábätka bolo treba cvičiť - ono je to skôr také hladkanie, kde dieťa inštinktívne dá nožičku správne - aj Ondrík to mal a o týždeň bolo všetko v normále. Teraz už len vložky, hlavne to nezanedbaj, lebo to môže dopadnúť aj krivou chrbticou.“ - táto skúsenosť naznačuje, že aj jemné cvičenia a pozornosť od útleho veku môžu mať veľký význam. Dôležité je tiež odlíšiť, či ide o dočasný zlozvyk v chôdzi, alebo vážnejší problém. „Kľudne sa môže jednať o nejaký dočasný zlozvyk v chôdzi, dieťa prišlo na niečo nové a skúša, možno naozaj aj nevhodná obuv k tomu prispieva a pod. Tam niet čo diagnostikovať, len ja by som to chcela mať odborne podložené (skonzultované).“ - rozumný prístup.
Obavy ako „mám skoro 11 mesačnú dcéru a už od 6,5 mesiaca pekne stojí, keď sa niečoho drží. Aj pri nábytku pekne pochoduje a veľmi rada chodí za ruky. No problém je v tom, že kladie nohy veľmi dovnútra. Vyzerá to dosť čudne. Aj pri spánku má nahnute chodidlá dovnútra. Kúpila som jej kvalitné topánočky, ale tak si na ne šliape, až si ich vždy zošliape z nožičiek. Každý ma doma upokojuje, že je to OK, že sa to vyrovná, ale aj tak mám strach.“ sú veľmi časté. Aj keď sa mnohé veci časom upravia, prevencia a včasná konzultácia s odborníkom je vždy lepšia ako slepo veriť v „lekársky zázrak“. „Podľa mňa má ale prevencia určite svoje miesto. Ja osobne som "zalarmovala" dr., keď mal malý 16 mesiacov. A tiež sme mali iba čakať, že vraj stav sa vie upraviť, a je to bežné v jeho veku. Až v jeho dva a pol roku sme začali opätovne cvičiť, dovtedy som slepo verila v nápravu, a "v lekársky zázrak."“ - tento príbeh ukazuje, že niekedy je potrebné byť vytrvalý a hľadať riešenia.
tags: #dieta #dava #nohy #dovnutra