Keď sa u dieťaťa objaví vysoká horúčka bez ďalších príznakov, je prirodzené, že rodičia ihneď znejistia. Horúčka je častým sprievodným javom mnohých infekcií, ale čo keď iné známky choroby chýbajú? Nie je kašeľ, nádcha ani vyrážka. Prvou otázkou, ktorú si väčšina rodičov položí, je: odkiaľ sa horúčka vzala? Detský organizmus niekedy reaguje horúčkou na infekciu skôr, než sa prejavia iné symptómy. Niekedy sa príznaky rozvinú až za deň či dva. Vysoká horúčka u detí bez ďalších príznakov je situácia, ktorá si zaslúži pozornosť, ale nie vždy je dôvod na paniku. S trochou pokoja, správnou starostlivosťou a včasnou konzultáciou s pediatrom možno väčšinu prípadov zvládnuť bezpečne a bez komplikácií.
Čo je horúčka a prečo vzniká?
Horúčka je prirodzená obranná reakcia organizmu. Ide o zvýšenie telesnej teploty nad 38,5 °C ako reakcia na zmeny v organizme. Každý človek má svoj vnútorný „termostat“ - miesto v mozgu, kde sa riadi telesná teplota. Týmto centrom je hypotalamus. Do tohto centra sa dostávajú informácie o telesnej teplote prostredníctvom termických receptorov na povrchu (v koži) a vnútri (v hrudnej, brušnej dutine…) tela. Centrálny termostat po vyhodnotení týchto informácií zvyšuje alebo znižuje teplotu telesného jadra, ktorá sa nakoniec prejaví aj zmenou teploty na povrchu tela. Pri infekcii alebo zápale dochádza k tvorbe rôznych chemických látok, ktoré nazývame cytokíny a spôsobujú prestavenie centrálneho termostatu na vyššiu teplotu.
Dnes vieme, že horúčka je dôležitou reakciou nášho tela pri vzniku infekcie. Objavuje sa aj v iných situáciách, ale pri infekcii má za úlohu pomôcť nášmu imunitnému systému bojovať so škodlivými mikroorganizmami a čo najskôr sa ich zbaviť. Krátkodobé zvýšenie telesnej teploty má viaceré ochranné funkcie v organizme, a tak prispieva k spomaleniu množenia a rastu väčšiny mikroorganizmov, stimuluje aktivitu bielych krviniek či zvyšuje tvorbu protilátok. Napriek tomu, že býva horúčka vnímaná ako nepriateľ, v skutočnosti je súčasťou obrannej stratégie tela. Vyššia telesná teplota spomaľuje množenie baktérií a vírusov a aktivuje imunitný systém. Pri horúčke sa zvyšuje činnosť buniek imunitného systému, zlepšuje sa prekrvenie a tým aj výživa buniek.
Normálna teplota ľudského organizmu sa pohybuje v rozmedzí 36 - 37°C. Je to teplota, ktorá sa nameria v podpazušnej jamke, pokiaľ je človek „zdravý“. V priebehu dňa sa telesná teplota môže meniť v závislosti od tzv. diurnálneho (denného) cyklu, čo v praxi znamená, že najnižšia teplota je ráno okolo 5:00 - 6:00 a najvyššia medzi 16:00 - 18:00. Teplota sa líši v závislosti od doby dňa, vyššia je poobede a podvečer, najnižšia je v noci a ráno, rozdiel môže byť až 1°C. Je potrebné si uvedomiť, že na výške teploty povrchu tela, ktorá je relatívne menlivá, sa podieľa mnoho faktorov, medzi ktoré zaraďujeme teplotu telesného jadra, ktorá je relatívne konštantná.
Horúčka (zvýšená teplota) je príznak, nie ochorenie! Rozlišujeme tri základné kategórie telesnej teploty:
- Zvýšená telesná teplota (subfebrílie) - telesná teplota v rozmedzí 37 - 38 °C. Pri takejto teplote, pokiaľ dieťa neprejavuje výrazné známky nepohody, nie je potrebné zasahovať liekmi na jej zníženie - pre telo má svoj špeciálny význam a nie je potrebné do toho zasahovať.
- Horúčka - za horúčku sa pokladá teplota nad 38 °C, presnejšie nad 38,5 °C. Takto vysoká teplota môže mať nepriaznivý vplyv na organizmus, preto je potrebné ju znižovať, najmä ak ju dieťa zle znáša alebo dosahuje 40°C.
- Hyperpyrexia - horúčka u detí, kedy telesná teplota presahuje hodnotu 41 °C.
Bábätká v prvom roku života sú špecifickou kategóriou detí. Vo všeobecnosti majú vyššiu teplotu telesného jadra ako dospelí. Ich termoregulačné mechanizmy sú však obmedzené. Najviac zraniteľní sú práve novorodenci (v prvom mesiaci života), ktorí môžu teplo ľahko strácať a ľahko sa podchladiť. U novorodencov (detí do 28. dňa života) horúčka je veľmi vážnym príznakom a okamžite treba vyhľadať lekára. Novorodenec nemá ešte dostatočne vyvinutú obranyschopnosť a tiež nemá typické príznaky ako väčšie deti alebo dospelí. Nie je jednoduché posúdiť jeho správanie a tiež celkový vzhľad dieťaťa môže byť klamlivý. V prípade, ak u novorodenca nameriame v konečníku teplotu nad 38°C, treba okamžite zbystriť pozornosť a vyhľadať lekára, aby vylúčil možnú prebiehajúcu infekciu a včas liečebne zasiahol. U bábätiek od 2. do ukončeného 3. mesiaca pretrváva vyššie riziko závažných baktériových infekcií.
Meranie telesnej teploty u detí
Na to, aby sme zistili, či má dieťa horúčku, musíme použiť teplomer a merať teplotu na správnych miestach. Aby sme si boli istí, je potrebné teplotu riadne odmerať teplomerom. Horúčku je reč vtedy, ak v konečníku alebo uchu nameriame teplotu 38 ° C alebo viac, v ústach 37,8 ° C alebo viac a pod pazuchou 37,2 ° C alebo viac.
Najčastejšie sa používajú digitálne teplomery. Ortuťové sklenené teplomery sa prestali používať pre nebezpečenstvo otravy - pri poškodení teplomera sa odparuje jedovatá ortuť.Spoľahlivým meraním teploty u bábätiek a detí do 2 až 3 rokov je meranie v konečníku (rektálne). Na Slovensku je zaužívané udávať axilárnu teplotu, a v prípade merania rektálnej teploty sa zvykne odčítať 0,5°C od nameranej hodnoty a tak referovať napríklad lekárovi. Ak ste dieťaťu namerali 38,4 °C v konečníku, jeho telesná teplota po odčítaní bude 37,9 °C. Riaďte sa až touto odčítanou hodnotou, nie tou, ktorá pípne na teplomery. U najmenších detí meriame telesnú teplotu v konečníku, lebo tá najviac koreluje s teplotou telesného jadra. V tomto prípade hovoríme o horúčke pri nameraní hodnoty vyššej ako 38,5°C. Pri meraní v konečníku pomocou digitálneho teplomera s flexibilným koncom, ktorý zasúvame max. 1 cm, pred meraním je vhodné potrieť teplomer olejom alebo vazelínou. U novorodencov hrozí však poškodenie konečníka pri nesprávnom meraní, preto sa do 1 mesiaca veku rodičom merať teplotu v konečníku neodporúča.
Axilárne meranie - ide o meranie teploty v podpazuší. Odporúčané je skôr pre staršie deti v predškolskom a školskom veku, ktoré dokážu spolupracovať a teplomer v podpazuší po dobu merania udržať. Axilárna teplota (pod pazuchou) je nižšia ako rektálna, rozdiel je medzi 0,2 až 0,9°C, ale tento rozdiel nie je u väčších detí podstatný.
Aurikulárne meranie - ide o meranie teploty v uchu dieťaťa. Tak ako v podpazuší, aj tu nameraná teplota je konečná a netreba už od nej odpočítavať žiadnu hodnotu. Meranie cez zvukovod (tympanálne meranie) je často pri nesprávnom použití veľmi nepresné, preto tento spôsob merania teploty neodporúčame.
Bezkontaktné teplomery (na čele) slúžia skôr na orientačné meranie, resp. sledovanie vývoja teploty v čase. Tieto teplomery merajú množstvo infračerveného žiarenia, ktoré je voľným okom neviditeľné. Ľudské telo totiž vyžaruje teplo vo forme infračerveného žiarenia a jeho množstvo záleží od výšky teploty. V súčasnosti sú veľmi populárne digitálne bezkontaktné teplomery, ktoré nám však poskytujú iba orientačnú informáciu o telesnej teplote. Presnejšie meranie nám zabezpečí digitálny kontaktný teplomer.
Ako si merať teplotu | Prenatálna starostlivosť
Horúčka bez iných príznakov - Možné príčiny a kedy zbystriť pozornosť
U detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Vírusové infekcie sú oveľa častejšie ako baktériové infekcie. Keď sa u dieťaťa objaví vysoká horúčka bez ďalších príznakov, je prirodzené, že rodičia ihneď znejistia. Horúčka, ktorá sa na prvý pohľad zdá byť naprosto záhadná, má v skutočnosti často celkom rozumné vysvetlenie - aj keď to tak na začiatku vôbec nepôsobí.
Jedným z najbežnejších dôvodov je začínajúca vírusová infekcia, napríklad klasická chrípka alebo rôzne enterovírusy. Mnohokrát sa stáva, že dcérka má už druhý deň vysoké teploty do 39 inak žiadne príznaky, ktoré ustúpia po nurofene na pár hodín a potom zase vyletia. Doktor vravel, že viróza. Aj iní rodičia popisujú, že ich deti mali vysoké horúčky, ktoré po 2-3 dňoch prešli bez iných príznakov. U niektorých detí takto prebehol aj Covid, s 39-40 stupňovými teplotami, ktoré po týždni zmizli.
Ďalším častým vinníkom býva infekcia močových ciest, ktorá hlavne u malých detí prebieha často „v utajení" - okrem vysokej teploty sa na dieťati nemusí prejaviť žiadne iné problémy. U dieťatka s horúčkou, ktoré nemá soplík či kašeľ, je dôležité vyšetriť aj moč, či nejde o močovú infekciu. Ak dieťa malo v minulosti zápal obličiek, je dobré moč skontrolovať aj preventívne. Aj keď niektorí rodičia spomínajú, že ich dieťa malo pri zápale obličiek horúčky okolo 39 a veľmi ťažko sa zrážali, je dôležité mať istotu.
Niekedy za horúčkou stojí aj niečo vážnejšie, ako sú bakteriálne infekcie - napríklad zápal pľúc, meningitída alebo skrytý zápal niekde v tele - a tam už je naozaj kľúčové konať rýchlo a včas sa poradiť s lekárom. V niektorých prípadoch sa však presná príčina ani nepodarí zistiť. Existujú však aj špecifické vírusové ochorenia, ktoré môžu spôsobiť vysoké teploty bez iných typických príznakov. Napríklad herpetická angína môže spôsobiť horúčku, ktorá trvá aj 5 dní a následne sa objavia hnisavé lézie v hrdle. Šiesta choroba (exantema subitum) je typická tým, že horúčka sa zráža ťažko a potom po jej ústupe sa objaví vyrážka. Mamička trojročného Matúša sa zverila: "Keď Matúško dostal horúčku 39,5 °C a inak bol úplne v poriadku, bola som zúfalá. Druhý deň pokračovala, ale žiadny kašeľ, nádcha ani vyrážka. Nakoniec tretí deň horúčka náhle ustúpila a na chrbte sa objavili drobné červené škvrnky." Tieto skúsenosti zodpovedajú typickému priebehu šiestej choroby. V zriedkavejších prípadoch môžu byť za pretrvávajúcou horúčkou bez príznakov aj vírusy ako cytomegalovirus a EBV (Epstein-Barrovej vírus), ktoré netreba liečiť antibiotikami, ale vyžadujú si pozornosť kvôli vyčerpaniu a zníženej imunite.
Z neinfekčných príčin sú to rôzne zápaly (napríklad reumatické zápaly kĺbov), nádory, a tiež vážne choroby štítnej žľazy. Horúčka sa niekedy vyskytuje aj po očkovaní, kde je normálnou reakciou a známkou, že imunitný systém na vakcínu zareagoval. Horúčka, ktorá sa vyskytne do 48 hodín po očkovaní, je najčastejšie očakávaným vedľajším účinkom. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ďalšími odbornými zdravotníckymi spoločnosťami vypracovalo prehľadný štandardný postup s názvom ,,Horúčka u detí“, ktorý je voľne dostupný na www.standardnepostupy.sk v sekcii Pacientske postupy. Obsahuje všetky základné a mnohé ďalšie praktické informácie pre rodičov, aby vedeli správne zareagovať v prípade horúčky u svojich detí.
Pokiaľ ide o prerezávanie zúbkov, výskumy tvrdia, že to nie je pravda, že by spôsobovali vysokú horúčku. Pediatri často tvrdia opak, rodičia rôzne. Dôležité je, aby nedošlo k prehliadnutiu nejakej infekcie kvôli tomu, že sa horúčka objaví, keď dieťatku idú zúbky. Treba pátrať po zdroji infekcie. Prerezávanie zúbkov môže spôsobiť mierne zvýšenie telesnej teploty, ale nespôsobí výstup teploty nad 37,5 až 38°C.Tiež je potrebné všímať si psychický stav dieťaťa, zmätenosť, apatiu, zmeny správania. Ak sa objaví horúčka bez ďalších príznakov, zistiť jej pôvod môže byť náročné. U detí môže byť dôvodom nadmerné teplo, únava, stres alebo večerná horúčka po veľmi náročnom dni. Pri vonkajších faktoroch, ako je spomínaná vyššia teplota okolitého prostredia dieťaťa - či už je to teplota vody, v ktorej sa kúpe alebo v miestnosti, kde sa nachádza, eventuálne pri nadmernom obliekaní môže dôjsť ku tzv. hypertermii, teda k prehriatiu organizmu. Problém je teda v tom, že sa teplo v organizme nadmerne kumuluje, jeho odvod je znížený, a tak je narušená teplotná rovnováha. V týchto prípadoch môžeme namerať u dieťaťa vyššiu teplotu.
Mýty a fakty o horúčke u detí
Mnohé mýty o horúčke sú stále bežné. Ako sme na tom so súčasnými poznatkami o horúčke? Pozrite…
Mýtus: Moje dieťa má horúčku, pretože je horúce.
- Fakt: V skutočnosti dieťa nemusí byť horúce len preto, lebo má horúčku. Pri plači, v horúcom počasí, po fyzicky náročných aktivitách či po opustení teplej postele môžu deti doslova vyžarovať teplo. Po 20 minútach sa však ich teplota vráti do normálnych hodnôt. Na to, aby sme zistili, či má dieťa horúčku, musíme použiť teplomer a merať teplotu na správnych miestach.
Mýtus: Moje dieťa horúčku nemá, pretože nemá horúce čelo.
- Fakt: Nie vždy môžeme takto odhadnúť telesnú teplotu dieťatka, obzvlášť u maličkých detí. Aby sme si boli istí, je potrebné teplotu riadne odmerať teplomerom. Studené končatiny sú sprievodným znakom choroby, dieťaťu môže vtedy stúpať teplota. Zvyčajne sú studené končatiny pri stúpaní teploty - telo sa snaží zvýšiť svoju teplotu tým, že zníži prekrvenie koncových častí tela ako sú ruky a nohy a tým zabráni úniku tepla z tela. Pri poklese teploty sa môže potiť, pretože sa telo potrebuje zbaviť prebytočného tepla. Vtedy už má zvyčajne teplé ruky aj nohy.
Mýtus: Horúčka môjmu dieťaťu škodí.
- Fakt: V skutočnosti až veľmi vysoká, alebo dlhotrvajúca horúčka dieťatku škodí. Horúčka do 40 °C je pre imunitný systém prospešná, ako je uvedené vyššie. Hoci je horúčka nepríjemná, nevyžaduje liečbu u inak zdravého dieťaťa, pokiaľ je dobre znášaná.
Mýtus: Horúčky nad 40 ° C môžu spôsobiť poškodenie mozgu.
- Fakt: Horúčky, ktoré vznikajú v dôsledku infekcie, nespôsobujú poškodenie mozgu. Mozog môžu poškodiť teploty nad 42 ° C, čo je však veľmi zriedkavé. K takémuto výstupu teploty môže dôjsť pri ponechaní dieťaťa pri extrémne vysokej teplote vzduchu - napríklad v uzavretom aute v lete, čo je u nás nie až takým zriedkavým javom.
Mýtus: Febrilné kŕče sú súčasťou vysokej horúčky u každého dieťaťa.
- Fakt: Nie, febrilné kŕče sa objavujú u 4% detí. Rizikovým je rýchly vzostup teploty. Postihujú približne 3-4 % detskej populácie, častejšie chlapcov. Vyskytujú sa u detí od 6 mesiacov do 5 rokov, pričom maximálny výskyt je pozorovaný v období medzi 12.-18. mesiacom veku.
Mýtus: Febrilné kŕče sú škodlivé.
- Fakt: Ide o veľmi nepríjemný zážitok pre každého rodiča, ak je svedkom febrilných kŕčov. Ide o kŕče, ktoré skončia do 5 minút. Nespôsobujú trvalé poškodenie a ani nezvyšujú riziko oneskorenia reči, ťažkostí s učením alebo epilepsie. Určité malé percento detí s febrilnými kŕčmi môže v neskoršom veku epilepsiu mať, avšak v tejto skupine detí sú prítomné aj iné rizikové faktory - epilepsia v rodine či dlhé trvanie záchvatu (10-15 min.) a iné. Obyčajne pri týchto rizikových deťoch dochádza k febrilným kŕčom už pri nižších teplotách, napr. pri 39 ° C.
Mýtus: Ak nepodáme lieky na zníženie horúčky, horúčka vystúpi viac.
- Fakt: Do závratných výšin sa horúčka pri infekcii nedostane, kvôli prirodzenej regulácii mozgu. Horúčka obyčajne nepresiahne 40 ° C, zriedkavo 41 ° C. Hoci ide o vysokú horúčku, je neškodná.
Mýtus: Ak sa horúčka nedá zraziť, príčina je vážna.
- Fakt: Nie, nie je to tak. Príčina nemusí mať nič spoločné so zvládaním horúčky. Aj za bežných okolností môže byť problémom horúčku zraziť. Aj za bežných okolností môže byť problémom horúčku zraziť. Pri niektorých infekciách - napríklad šiesta choroba - je typické, že horúčka sa zráža ťažko. Ak dieťaťu podávame lieky proti horúčke, je nevyhnutné podávať aj dostatočné množstvo tekutín, aby ich účinok bol plnohodnotný a tiež preto, aby obličky alebo pečeň (v závislosti od druhu lieku) netrpeli príliš vysokou koncentráciou liečiva.
Mýtus: Akonáhle horúčku liekmi zrazíme, nemá sa už objaviť.
- Fakt: Toto nie je pravda, ako si už odskúšalo mnoho rodičov. Je bežné, ak sa horúčka pri infekcii vracia počas 2 či 3 dní. Horúčka sa objaví, keď liek prestane účinkovať a infekcia je stále prítomná. S porazením choroby sa horúčka prirodzene stratí, obyčajne sa tak stane na 3. či 4. deň ochorenia. Príčinou je teda náhla horúčka u detí, ale naopak, aj jej náhly pokles.
Mýtus: Čím vyššia horúčka, tým vážnejšia príčina.
- Fakt: Výška horúčky do značnej miery záleží od reaktivity a nastavenia imunitného systému. Sú deti, ktoré aj pri bežnej nádche mávajú horúčku, kým iné aj pri vážnejších ochoreniach majú len slabú horúčku. Vždy je dôležité popri výške horúčky hodnotiť celkový zdravotný stav dieťatka a to, ako pôsobí, či má ešte iné ťažkosti a podobne. Ak dieťatko vyzerá veľmi choré, príčina môže byť naozaj vážna.
Mýtus: Horúčka môže byť spôsobená prerezávaním zúbkov.
- Fakt: Výskumy tvrdia, že to nie je pravda. Pediatri často tvrdia opak, rodičia rôzne. Dôležité je, aby nedošlo k prehliadnutiu nejakej infekcie kvôli tomu, že sa horúčka objaví, keď dieťatku idú zúbky. Treba pátrať po zdroji infekcie. Prerezávanie zúbkov môže spôsobiť mierne zvýšenie telesnej teploty, ale nespôsobí výstup teploty nad 37,5 až 38°C.
Kedy a ako znižovať horúčku?
Nie je preto správne u inak zdravého človeka každé zvýšenie telesnej teploty hneď znižovať, najmä ak ho dobre znáša. Lekár detského oddelenia Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, člen skupiny AGEL, MUDr. Jozef Serafín hovorí o tom, že u detí je najčastejšou príčinou horúčky infekcia alebo zápal. Teplota je často prvý príznak a bez iných príznakov nemusí byť ešte zrejmé, o aké ochorenie pôjde.
Ak má dieťa len zvýšenú teplotu po očkovaní, pravdepodobne ide o nezávažnú vedľajšiu reakciu a lekár by mal rodiča o tom vopred informovať. Ak sa vyskytne horúčka do 40°C, ktorá dobre reaguje na jej znižovanie a dieťa sa medzi intervalmi horúčky javí ako pomerne čulé a spokojné, možno ho najprv sledovať a eventuálne, až pri ďalšom pretrvávaní ťažkostí, vyhľadať lekára.
Lieky na zníženie horúčky podávame vtedy, ak je dieťaťu zle a horúčku zle znáša alebo horúčka dosiahne 40 ° C. Obyčajne deti znášajú horúčku dobre až do 39,5 ° C. Ak je príčinou horúčky infekcia, obyčajne výstup teploty nepresiahne 40 ° C, zriedkavo 41 ° C. Hoci ide o vysokú horúčku, je neškodná. Ak axilárna teplota (meraná pod pazuchou) u detí stúpa nad 38,5°C alebo rektálna nad 39°C, podávajú sa lieky znižujúce telesnú teplotu, ktoré zároveň pôsobia aj analgeticky - proti bolesti. Cieľom liečby horúčky totiž nie je čo najintenzívnejšie znížiť horúčku, ale aby bolo dieťa v pohodlí.
Lieková terapia
Na trhu existujú dva druhy liekov proti horúčke na základe účinnej látky - ibuprofénové a paracetamolové prípravky. V prvých troch mesiacoch života dieťaťa môžete siahnuť len po paracetamolových prípravkoch, neskôr si už môžete vybrať, ktorú účinnú látku zvolíte.Pre deti sú na znižovanie horúčky vhodné lieky obsahujúce účinnú látku paracetamol alebo ibuprofen. Je dôležité dodržiavať presné dávkovanie podľa hmotnosti a veku dieťaťa. Nepodávame ich pravidelne, ani preventívne!
Paracetamol (napr. Paralen, Panadol):Paracetamol zaraďujeme medzi analgetiká-antipyretiká, pôsobí proti bolesti malej až strednej intenzity a znižuje horúčku, chýba mu však protizápalový účinok. Medzi jeho výhody patrí, že nezaťažuje žalúdočnú sliznicu (na rozdiel od väčšiny analgetík) a neovplyvňuje krvnú zrážanlivosť. Podávame ho v dávke 10 - 15 mg/kg každých 4 - 6 hodín (max. 5x denne). Pri vyšších ako odporúčaných dávkach môže spôsobiť poškodenie pečene.Príklad dávkovania Paralen pre deti sirup (5 ml sirupu obsahuje 120 mg paracetamolu, t.j. 1ml sirupu obsahuje 24 mg paracetamolu):
- Najprv zistite približnú hmotnosť dieťaťa.
- Vypočítajte najnižšiu (10 mg/kg) a najvyššiu (15 mg/kg) dávku v miligramoch. Napríklad, pre 9 kg dieťaťa je to 9 kg x 10 mg = 90 mg a 9 kg x 15 mg = 135 mg.
- Vypočítajte si množstvo sirupu v mililitroch pre najnižšiu a najvyššiu dávku: 90 mg : 24 mg/ml = 3,75 ml , 135 mg : 24 mg/ml = 5,6 ml.
- Hodnoty treba zaokrúhliť - najnižšiu smerom nahor, najvyššiu smerom nadol, t.j: vášmu 9 kg vážiacemu dieťaťu podáte pri jednom použití najmenej 4 ml, najviac 5,5 ml.
- Treba ešte dať pozor na celkovú dennú dávku: napríklad: u vášho 9 kg dieťaťa je to 9 kg x 60 mg (max. denná dávka paracetamolu pre deti je 60 mg/kg) = 540 mg, 540 mg : 24 mg/ml = 22,5 ml, zaokrúhlime nadol na cca 22 ml za 24 hodín. Nesmiete podať viac ako 22 ml za deň.
Ibuprofen (napr. Nurofen, Ibalgin, Brufen):Ibuprofen zaraďujeme medzi tzv. nesteroidné antiflogistiká, okrem znižovania horúčky a tlmenia bolesti má aj protizápalový účinok. V porovnaní s paracetamolom má ibuprofen dlhší antipyretický účinok (znižovanie teploty) a dokáže si niekedy poradiť aj s vyššími teplotami. Patrí medzi bezpečné a dobre tolerované liečivá. Podávame ho v dávkovaní 5 - 10 mg/kg každých 6 - 8 hodín (max. 4x denne). Ibuprofen je používaný ako prvý (liek voľby), ak je potrebný aj protizápalový účinok napríklad pri zápale stredného ucha. Hrozí riziko závažného poškodenia pečene a mozgu - Reyov syndróm, ak by sa podal Aspirín (kyselina acetylsalicylová) deťom do 16 rokov, preto sa ho pre znižovanie horúčky u detí v žiadnom prípade neodporúča použiť.Príklad dávkovania Nurofen pre deti 2% sirup (obsahuje 20 mg ibuprofenu v 1 ml):
- Najprv zistite hmotnosť dieťaťa.
- Vypočítajte najnižšiu (5 mg/kg) a najvyššiu (10 mg/kg) dávku v miligramoch. Napríklad, pre 9 kg dieťaťa je to 9 kg x 5 mg = 45 mg a 9 kg x 10 mg = 90 mg.
- Vypočítajte si množstvo sirupu v mililitroch pre najnižšiu a najvyššiu dávku: 45 mg : 20 mg/ml = 2,25 ml , 90 mg : 20 mg/ml = 4,5 ml.
- Hodnoty treba zaokrúhliť - najnižšiu smerom nahor, najvyššiu smerom nadol, t.j: vášmu 9 kg vážiacemu dieťaťu podáte pri jednom použití najmenej 2,5 ml, najviac 4,5 ml.
- Treba ešte dať pozor na celkovú dennú dávku: napríklad: u vášho 9 kg dieťaťa je to 9 kg x 40 mg (max. denná dávka ibuprofenu pre deti je 40 mg/kg) = 360 mg, 360 mg : 20 mg/ml = 18 ml. Nesmiete podať viac ako 18 ml za deň.
Ak sú výstupy teploty s potrebou jej znižovania častejšie ako odporúčané odstupy medzi podávaním liekov proti horúčke (u liekov s obsahom paracetamolu 4 hodiny, u liekov s obsahom ibuprofenu 6 hodín) a jeden druh lieku nestačí na znižovanie teploty, vtedy možno podať striedavo oba druhy liekov, ale nikdy nie skôr ako 4 hodiny od predchádzajúceho podania. Ak dieťa vyvracia liek do 15 minút po podaní, môžeme v prípade potreby dávku zopakovať - ale vždy použijeme liek z inej skupiny liečiv - napríklad ak vyvracia liek s obsahom paracetamolu, podáme liek s účinnou látkou ibuprofen.
Podľa formy prípravku nájdete na trhu sirupy, čapíky či tablety. Čapíky (aplikácia do zadočku) sa odporúčajú pre najmenšie deti a vracajúce deti, ktoré by mohli sirup ľahko vyvrátiť, pretože nezaťažujú tráviaci trakt. Sirupy sú vhodnejšia voľba v prípade, keď je ochorenie sprevádzané hnačkou. Pre staršie deti, schopné prehltnúť tabletku alebo cmúľať, sú k dispozícii perorálne tablety aj detské pastilky. Vo svojej domácej, ale aj cestovnej lekárničke majte preistotu vždy obe formy liekov - čapíky aj sirupy, v prípade, že čapík dieťa vykaká/ sirup vyvracia. Zároveň odporúčame mať vždy po ruke prípravky s obomi účinnými látkami - paracetamol aj ibuprofén.
Fyzikálne metódy znižovania teploty
Na zníženie horúčky používame kombináciu fyzikálnych metód a liekovej terapie. Do fyzikálnych metód zaraďujeme časté a nárazové vetranie izby, nech je okolitá teplota prostredia v rozmedzí 19 - 20°C. Dieťa prikryjeme len tenkou prikrývkou a oblečieme mu ľahký vzdušný odev. Ak je dieťa príliš zabalené alebo naobliekané, nemôže sa telo zbaviť nadbytočného tepla a teplota môže ešte viac stúpať. Dôležitý je pokojový režim dieťaťa, pri horúčkach sa vyhnite kolektívom a pobyt vonku obmedzte na nevyhnutné minimum.
Fyzikálne metódy znižovania teploty sa používajú len vo výnimočných situáciách - keď neúčinkujú lieky a teplota ďalej stúpa nad 39°C. Tento spôsob môže vyvolať u dieťaťa značne nepríjemné pocity, nepokoj a tras, čo môže horúčku ešte zvýšiť. Ak však vaše dieťa výrazne ochladzovanie neodmieta, môže byť pomocou. Je dôležité si uvedomiť, že ochladzovanie je účinné so súčasným podávaním liekov proti horúčke. Fyzikálne ochladzovanie totiž neovplyvňuje termostat v mozgu, ktorý je nastavený na vyššiu teplotu ako normálne, preto sa pri chladení telo snaží zachovať horúčku a preto sa bráni trasom svalov a vnútornou tvorbou tepla. Pri odparovaní vody z povrchu tela dochádza zároveň k úniku tepla, a tak sa telo ochladzuje. Efekt fyzikálneho ochladzovania je krátky. Cieľom je vytvoriť na povrchu kože jemný film vlažnej tekutiny (29-30C), ktorá odoberá koži teplo a následne sa odparuje. Trením sa tiež rozširujú cievy v koži a tým sa zvyšuje odvádzanie tepla sálaním.
- Vlažné zábaly a obklady: Osušku alebo plienku namočíme do vlažnej vody ( 22°C -25°C ), poriadne ju vyžmýkame (aby bola chladná, nie mokrá), dieťa zabalíme na 10 min. tak, aby malo zakryté hrudník, brucho a slabiny, pričom ruky a nohy ostanú voľné. Chladnú tkaninu položte na posteľ a dieťa na ňu uložte a zabaľte od ramien po slabiny tak, že končatiny zostanú voľné. Počkajte 7-10 minút, kým sa osuška neoteplí. Keď je osuška teplá, dieťa odbaľte a zľahka utrite. Nekúpte alebo nesprchujte studenou vodou (je to pre dieťa veľmi nepríjemné - a jedným z cieľov liečby horúčky je pohodlie dieťaťa).
- Vlažné sprchy alebo obmývanie špongiou: Sprchovanie je vhodné pre staršie deti. Používame na to vlažnú vodu, lebo tá studená by mu stav mohla zhoršiť. Menšie deti môžeme obmývať vlhkou špongiou vo vaničke s vodou o teplote 29 - 32°C približne 10 - 30 minút a pri izbovej teplote 24°C. Na kožu celého tela dieťaťa okrem vlasovej časti hlavy naneste jemným trením vlhkou špongiou film vlažnej vody, a nechajte odpariť. Po odparení opäť zopakujte 2-3 krát. Pohodlnejšie je dieťaťu v polo-sede až sede, v ležiacej polohe sa môžu cítiť nepríjemne. U starších detí môžete použiť sprchu s rovnakou teplotou vody, pre menšie deti nie je sprchovanie odporúčané. Sprchovať začnite od nôh postupne nahor. Na posteľ položte suchú osušku, aby ste nezmáčali posteľ.
Hydratácia a strava
Okrem liekov netreba zabúdať aj na pitný režim a rehydratáciu, keďže pri horúčkovitých stavoch, obzvlášť keď sú sprevádzané zvracaním či hnačkou, môže u detí ľahko nastať dehydratácia. Dieťaťu opakovane ponúkajte piť vlažné tekutiny (nikdy nie horúci čaj) - pri horúčke telo stráca tekutiny a tekutiny sú potrebné aj pre boj s infekciou. Ideálne sú ľahké čaje, voda alebo iónové nápoje určené pre deti. Nepodávajte tekutiny s obsahom kofeínu - kolu, čierne čaje - môžu zvyšovať močenie a tým zhoršovať dehydratáciu. Prednostne podávajte jedlo vo forme cukrov - zemiaky, ryžu, cestoviny, nie mäso alebo vajcia. Dieťa však často pri horúčke nechce jesť, preto ponúkajte okrem vody sladený ovocný čaj, riedené ovocné šťavy, ovocné pyré (smoothie), riedke polievky a podobne.
Zaveďte si tzv. horúčkový denník. Ide o tabuľku, kde si budete zapisovať deň - čas - nameranú teplotu - podaný liek a jeho dávku. Prejdete tým predávkovaniu či poddávkovaniu dieťaťa a zároveň budete mať reálny obraz o vývoji teploty. Čo viac, ak teplota po troch dňoch stále neklesá a vy vyhľadáte lekára, tieto záznamy určite ocení.
Febrilné kŕče - Čo by mali rodičia vedieť
Febrilné kŕče sú špecifickou komplikáciou horúčky v detskom veku. Sú to kŕče, ktoré sa objavujú hlavne pri prudkej zmene telesnej teploty, pri jej prudkom zvýšení, ale nezriedka aj pri rýchlom znížení teploty. Spôsobuje ich vysoká horúčka u detí, ktorá prudko stúpne. Ide o reakciu mozgu na horúčku dieťaťa. Postihujú približne 3-4 % detskej populácie, častejšie chlapcov. Vyskytujú sa u detí od 6 mesiacov do 5 rokov, pričom maximálny výskyt je pozorovaný v období medzi 12.-18. mesiacom veku. Najčastejšie sa vyskytujú v popoludňajších hodinách, v prvý deň horúčkového ochorenia.
Dieťa môže mať zvláštnu grimasu, stuhne a prestane reagovať - stratí vedomie, má kŕče svalov, ktoré pripomínajú epileptické záchvaty. Môže mať vyvrátené oči, môže vyzerať akoby nedýchalo. Kŕče sa vyskytujú po oboch stranách tela, sú symetrické a jedná sa o svalové zášklby, pri ktorých sa dieťa môže pomočiť, trasie sa, môže zvracať a dokonca upadnúť do bezvedomia. Väčšinou trvajú niekoľko minút (do 5 minút), kŕče postihujú celé telo rovnomerne, svaly sú stiahnuté. Pri nekomplikovaných (jednoduchých) febrilných kŕčoch nemá dieťa poškodený nervový systém ani mu nehrozí nebezpečenstvo. Aj keď tieto kŕče z teploty vyzerajú veľmi znepokojujúco, zväčša nejde o nebezpečný stav.
Febrilné kŕče sú častejšie v rodinách, kde sa už vyskytli u iných detí. U toho istého dieťaťa sa môžu vyskytnúť opakovane, hlavne ak ide o dieťa mladšie ako 1 rok - šanca, že sa budú opakovať, je asi 50%, u starších detí je to asi 30%. Obyčajne pri týchto rizikových deťoch dochádza k febrilným kŕčom už pri nižších teplotách, napr. pri 39 ° C. Neurologický nález u detí je pri febrilných kŕčoch normálny. Určité malé percento detí s febrilnými kŕčmi môže v neskoršom veku epilepsiu mať, avšak v tejto skupine detí sú prítomné aj iné rizikové faktory - epilepsia v rodine či dlhé trvanie záchvatu (10-15 min.) a iné.
Ako si merať teplotu | Prenatálna starostlivosť
Od febrilných kŕčov treba rozlišovať febrilný kolaps. Rodičia si môžu febrilné kŕče pomýliť aj s triaškou pri stúpaní teploty. Nie je správne podávať deťom s horúčkou preventívne Diazepam, ako bolo v minulosti odporúčané. Diazepam spôsobuje útlm dieťaťa a neprimeranú spavosť, môže byť tým znížená ochota prijímať tekutiny.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Nedá sa posudzovať zdravotný stav dieťatka len na základe zvýšenia telesnej teploty. Vždy je dôležité skúmať pričinu, prečo k tomuto zvýšeniu došlo a všímať si príznaky možnej infekcie. Napriek tomu, že väčšina horúčok u detí má benígny priebeh, existujú situácie, keď je potrebné neodkladne vyhľadať lekársku pomoc.
Teplota je často prvý príznak a bez iných príznakov nemusí byť ešte zrejmé, o aké ochorenie pôjde. Ako rodič rozozná, kedy sú príznaky vážne? Pomôcť môže „Detský hodnotiaci trojuholník“. Je to pôvodne metóda pre zdravotníkov, aby hneď po krátkom pozorovaní vedeli odhadnúť, ktoré dieťa je vo veľmi vážnom stave a čo dieťaťu hrozí.
- Vzhľad a správanie: Ako dieťa vyzerá? Ako sa správa? Reaguje primerane situácii plačom tak ako zvyčajne - napríklad pri prebaľovaní alebo pri plnej plienke? Ak sú len závažné zmeny vo vzhľade a správaní dieťaťa, môže ísť o poruchu nervového systému alebo otravy alebo iné poruchy látkovej premeny. Je potrebné si všímať zmeny v správaní dieťaťa - či nie je zrazu výraznejšie nepokojné, predráždené alebo skôr spavé až letargické. Má chuť prijímať stravu?
- Dýchanie: Plače hlasno, tak ako zvyčajne? Dýcha voľne, bez viditeľnej námahy? Nevťahujú sa mu priestory na hrudníku medzi rebrami? Nevťahujú sa mu jamky nad kľúčnymi kosťami alebo na krku nad hrudnou kosťou? Ak sú zlé príznaky pri pozorovaní dýchania, hrozí porucha dýchania. Ak sa pridá k príznakom zlého dýchania aj zmena vzhľadu a správania, hrozí zlyhanie dýchania.
- Krvný obeh (Koža): Ako vyzerá koža dieťaťa? Je dieťa na pohmat teplé (okrem horúčky, keď je koža často horúca)? Je farba kože dieťaťa taká ako zvyčajne? So stúpajúcou telesnou teplotou sa zrýchľuje srdcový tep a dýchanie. Ak sú pozorované zmeny na koži, je pravdepodobná porucha krvného obehu, čo môže viesť až k šoku. Ak je okrem zmien kože aj závažná zmena vzhľadu a správania, ide už o pravdepodobne šokový stav.
Kedy je potrebné neodkladne vyhľadať lekára alebo záchranku:
- Novorodenci a dojčatá do 3 mesiacov veku: U nich je horúčka veľmi vážnym príznakom a okamžite treba vyhľadať lekára. Ak takto malému dieťaťu vystúpi teplota, mal by rodič istotne zájsť na druhý deň k lekárovi. Lekár nemusí vidieť dieťa práve keď má horúčku, lepšie sa mu vyšetruje dieťa bez horúčky, preto podáme liek proti horúčke ešte pred vyšetrením.
- Vysoká horúčka nad 40°C: Je najnebezpečnejšia, lebo vtedy už výrazne negatívne vplýva na detský organizmus a môže vyvolávať komplikácie ako je metabolický rozvrat či febrilné kŕče.
- Horúčka nereaguje na podanie liekov: Ak dieťa nereaguje na podanie liekov, tj. teplota po podaní liekov proti horúčke neklesá alebo klesá nedostatočne.
- Pretrvávajúca horúčka: Ak teplota pretrváva dlhšie ako 2-3 dni, aj keď dieťa inak vyzerá v poriadku. Nápomocný je v tomto prípade horúčkový denník.
- Zmeny v správaní dieťaťa: Ak dieťa vyzerá veľmi choré, je zmätené, apatické, má výrazné zmeny správania, je nadmerne spavé, alebo naopak, výrazne nepokojné a dráždivé.
- Prítomnosť iných závažných príznakov: Vyrážka, stuhnutosť šije, extrémna bledosť, vracanie, hnačka (najmä s prímesou krvi), ťažkosti s dýchaním, modré pery alebo prsty.
- Ak je dieťa sledované pre iné vážne ochorenie: Napríklad po prekonanom zápale obličiek je vhodné preventívne skontrolovať moč.
Ak dieťa pije tekutiny, opakovane nevracia, po poklese teploty je živšie, komunikuje, hrá sa a viete horúčku a nepohodlie znížiť, nie sú prítomné iné vážne príznaky a dieťa nie je sledované a liečené pre iné vážne ochorenie, potom možno postupovať podľa odporúčaní pre domácu starostlivosť. Horúčka je príznak, na ktorý je potrebné nazerať v kontexte celkového stavu dieťaťa a jeho okolností. Informáciami na webe Pediatridetom.sk chceme pomôcť porozumieť a správne pristupovať k rôznym zdravotným problémom, ale neposkytujeme osobné zdravotné poradenstvo. Rady a poučenia v žiadnom prípade nenahrádzajú zdravotnú starostlivosť, poskytovanú lekármi a inými kvalifikovanými zdravotníckymi pracovníkmi.
tags: #dieta #horucka #bez #inych #priznakov