V súčasnom období sa čoraz viac rodín po rozchode rodičov stretáva s inštitútom striedavej starostlivosti. Je to forma usporiadania života detí, pri ktorej dieťa pravidelne prechádza medzi dvoma domovmi. Hoci kedysi mnohí tejto možnosti tlieskali ako spôsobu, ako zabezpečiť deťom kontakt s oboma rodičmi - najmä v časoch, keď otcovia svoje deti nevideli celé mesiace - prax ukázala, že realita je často oveľa komplexnejšia a plná výziev. Rozhodnutia súdov o striedavej starostlivosti majú podľa dostupných dát rastúci trend a do budúcna sa predpokladá ďalší rast. Kým celoslovenský priemer je viac ako dvanásť percent zo všetkých rozhodnutí, v Bratislave je to podľa odhadov až vyše dvadsať percent. Tento model, pri ktorom dieťa pravidelne prechádza medzi dvoma domovmi, má svoje špecifiká, výhody a výzvy. Ako sa v tejto zložitej situácii darí deťom a aké dosahy majú tieto rozhodnutia na ich psychiku? A prečo štát a jeho systém v tejto oblasti niekedy zlyháva?
Historický Kontext a Rozdielne Modely Striedavej Starostlivosti
Takmer dvadsať rokov funguje v praxi striedavá starostlivosť o deti po rozvode na Slovensku. Psychologička Katarína Hatráková, ktorá sa venuje manželskému a párovému poradenstvu a pôsobila aj v detskom diagnostickom centre, hodnotí tento model s určitou skepsou. Upozorňuje, že v takej podobe, v akej ju máme u nás, funguje málokde vo svete.
V 80. až 90. rokoch minulého storočia, keď sa v civilizovaných krajinách radikálne zvýšila rozvodovosť, prišli, samozrejme, úvahy aj o tom, akým spôsobom riešiť porozvodovú starostlivosť o deti. Ozývali sa hlasy, že sa rodičia chcú o deti starať spolu. V rôznych krajinách sa na základe toho utvorili rôzne modely, akým spôsobom je to spolu. Kým v iných jazykoch to spolu znelo ako vzájomnosť, teda vzájomná starostlivosť, u nás sa preložilo ako striedavá starostlivosť, teda kvantitatívne dodržanie času - striktné striedanie v absolútne rovnomerných intervaloch. Takto to nie je uzákonené nikde, hoci sú vo svete súdy, ktoré takto rozhodujú. Výraz striedavá starostlivosť sa dostal aj do češtiny a po roku 2000 sa u nás aj v Česku prijal zákon, ktorý už hovoril o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
V zahraničí, napríklad v Beneluxe, Anglicku či Francúzsku, striedanie týždeň po týždni neexistuje. Beneluxový model bol napríklad taký, že do trinásteho roku veku dieťaťa, keď sa rodičia rozídu, dieťa nesmie odísť zo svojho bydliska: musia sa pri ňom striedať rodičia. Prípady v Nemecku či Taliansku boli tiež o tom, že dieťa chodilo do dvoch domácností, ale nie v takýchto striktných pravidelných intervaloch, ako máme u nás. Tú striktnosť týždňa alebo dvoch týždňov Katarína Hatráková registrovala iba na Slovensku a v Česku, hoci pripúšťa, že nepozná podobu tohto inštitútu po celom svete.
Už ste exmanželia, ale neviete sa dohodnúť. Komu súd pridelí deti? A čo výživné?
Vplyv Striedavej Starostlivosti na Psychiku Dieťaťa - Komplexný Pohľad
Rozpad rodiny a život v striedavej starostlivosti môže mať na psychiku dieťaťa hlboký a mnohostranný vplyv. Psychológovia nie sú jednotní v tom, či je striedavá starostlivosť pre deti to najlepšie. Mnohí hovoria, že je to riešenie skôr v prospech rodičov.
Dieťa ako „kočovník“ a „nástroj“
Psychologička Lidmila Pekařová upozorňuje, že „niekedy mám pocit, že jediný, kto má problém, je dieťa, ktoré s batohom lieta týždeň čo týždeň z bytu do bytu. Je dôležité, aby malo pohodu a aby bol zachovaný vzťah s matkou aj s otcom, ak sú schopní vykonávať rolu rodiča.“ Tento pocit „kočovníka rotujúceho medzi jedným a druhým rodičom“ vytvára nestabilitu a sťažuje dieťaťu pocit domova. Pre dieťa je zrazu akoby nikam nepatrilo, lebo u každého je len na chvíľku. Pocit „doma“ a mať svoje útočisko je pre deti kľúčový a túto väzbu je ťažké urobiť na dve miesta.
Rozchod rodičov je pre dieťa veľmi stresujúcim a ťažkým obdobím. Rodina, v ktorej dovtedy žilo, pre neho predstavovala stabilitu a útočisko. Je to základný priestor poskytujúci bezpečie, a keď sa táto základná istota rozpadne, pre dieťa je to veľmi náročné. Prináša mu to do života veľa strachu a neistoty. V hlave mu víria otázky o tom, čo bude ďalej, ako bude žiť. Má strach, že stratí oboch rodičov. Každá strata so sebou prináša stres. A rozpad rodiny je veľká strata.
Katarína Hatráková, pripomínajúc prípady, keď rodičia bojovali o dieťa a súdy rozhodovali o striedavej starostlivosti práve v prípadoch patologických rodičov, ktorí spolu vôbec nekomunikovali, konštatuje: „Približne po roku 2010 to vytvorilo hrôzy striedania sa detí v škole s kufríkmi v rukách. Z môjho pohľadu z toho naozaj vyrástla generácia poškodených detí.“ Prostredia, v ktorých dieťa žilo, neboli nijakým spôsobom prepojené. Ba dokonca, keďže zrkadlili hodnotový rozdiel medzi bývalými partnermi a aktuálne prežívanie obáv o stratu vplyvu na dieťa, sú často sýtené emóciou ignorácie druhého rodiča až nenávisti k nemu. A túto atmosféru dieťa nasávalo. V nej sa kreovali obranné mechanizmy dieťaťa a v atmosfére strachu a neistoty nemohli byť iné ako nezdravé.
Syndróm zavrhnutého rodiča a konflikt lojality
Dieťa sa často stáva dôvodom hádok medzi rodičmi - vinníkom, a to veľmi útočí na jeho sebahodnotenie. Dieťa sa stáva nástrojom. Jeho prežívanie rodičia často používajú ako manipuláciu jedného druhým a opačne. To vedie k tomu, že dieťa sa často cíti nedôležité, nepotrebné, nerozhodné, neľúbené, nepochopené, nešťastné. Snažia sa ho prinútiť, aby úmyselne ublížilo druhému rodičovi, nemysliac na pocity svojho vlastného dieťaťa.
Syndróm zavrhnutého rodiča je častým dôsledkom rozvodových konfliktov medzi rodičmi. Prejavuje sa očierňovaním a zhadzovaním rodiča v očiach dieťaťa, čo vedie k odporu, pohŕdaniu a prejavom nepriateľstva voči zavrhnutému rodičovi. V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované. Psychologička Romana Mrázová spomína situáciu, kedy mamička „huckala“ dieťa proti otcovi a ono sa s ním napriek maminým slovám cítilo veľmi dobre. Malo však strach, že keby to mama vedela, tak by kričala a hnevala sa naň. Preto sa to snažilo pred matkou tajiť a len s veľkým strachom išlo do situácií alebo stretnutí s otcom.
Vekové špecifiká a prežívanie
Je dôležité vedieť sa s dieťaťom rozprávať správne a cielene sa zameriavať na jeho prežívanie a pomôcť mu spracovať negatívne pocity. Každé dieťa reaguje na takúto situáciu inak, nedá sa to štandardizovať. Deti v školskom veku však vedia situáciu uchopiť viac racionálne. Vedia pochopiť dôvody a vyhodnotiť situáciu medzi rodičmi. Deti v predškolskom veku reagujú viac emočne, často situácii nerozumejú a strach ich tlačí k najväčšiemu útočisku bezpečia, ktorým je mama. Pre dojčatá je dôležitá potreba citovej istoty a dojčenia, preto sú vhodné časté krátke stretnutia s otcom, ktoré sa postupne predlžujú. Dojčenie samo osebe pritom nie je dôvodom na vylúčenie otca z osobnej starostlivosti - deti si totiž vytvárajú citové väzby k obidvom rodičom už od narodenia. Moderné výskumy ukazujú, že aj bábätká profitujú z pravidelného kontaktu s jedným aj druhým rodičom.
Zlyhania Systému a Problematická Vymožiteľnosť Práva
Patológiu, ktorá sa vo finále stala praxou na Slovensku, priniesla realita, keď zákon o striedavej starostlivosti narazil na už v tej dobe nie úplne funkčný systém sociálnoprávnej ochrany detí, v ktorom nie vždy pracovali kompetentní ľudia. Katarína Hatráková hovorí o boome spred desiatich až dvadsiatich piatich rokov, keď prichádzali absolventi rýchlokvasených škôl najmä z odboru sociálna práca, ale, žiaľ, i z práva a psychológie. Títo ľudia priniesli so sebou pomerne veľkú dávku neodbornosti. Pri neformálnom rozhovore vám ľudia zvnútra justície potvrdia, že poručenské veci majú na starosti „béčkoví“ sudcovia, teda takí, ktorých považovali za menej schopných alebo ktorí dostali túto agendu za disciplinárne konanie, teda za trest. Rozumejme tomu tak, že poručenské veci idú robiť ľudia, ktorí sa nepovažujú za odborníkov.
Toto celé sa spojilo s tlakom z opačnej strany - silní advokáti a agresívni rodičia bojujúci o dieťa - a skaza bola dokonaná.
Nevymožiteľnosť súdnych rozhodnutí
Katarína Hatráková poukazuje na závažný problém, keď súdy často rozhodovali o striedavej starostlivosti práve v prípadoch patologických rodičov, keď tí dvaja spolu vôbec nekomunikovali. Striedali si to dieťa v škole na neutrálnej pôde, táto myšlienka vznikla okolo roku 2010 až 2013, že to bude takto najlepšie, že sa nekomunikujúci partneri nemusia ani vídať.
Je úplne bežné, že aj na Slovensku máme veľmi veľa rozhodnutí súdov o striedavej starostlivosti, kde jeden z rodičov to dieťa vôbec nevidí. Tých príbehov je tak fatálne veľa a štát si strká hlavu do piesku a túto nezákonnosť podporuje. O tom vie ministerstvo práce, vie o tom ministerstvo spravodlivosti, vie o tom súdna rada, Najvyšší súd, Ústavný súd, generálna prokuratúra. Vedia to všetci v tomto štáte. Ani neviem, či existuje úrad na Slovensku, ktorý takýto prípad nemal. Deje sa to aj na Slovensku, je to taká pandémia a je to zúfalstvo, ktoré tí ľudia zažívajú. Masovejšie to boli kedysi otcovia, dnes je to skoro jedna k jednej, zažívajú si to aj matky, aj ony zakladajú občianske združenia a snažia sa im priznané práva vymôcť. A prečo je to tak? Lebo nám zlyháva systém.
To, že rodičia majú v rukách súdne rozhodnutie, ktoré si však nedokážu vymôcť, je strašné. Dieťa rastie a ten čas mu už nikto nevráti. Zúfalí ľudia vedia, že im systém nepomôže, pretože sa už obrátili na všetky inštitúcie - na vyšší súd, Úrad verejného ochrancu práv, Úrad komisára pre deti, ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo práce. Mnohé z týchto sťažností sú aj v prezidentskej kancelárii. Problém však je, že tie inštitúcie minimálne v polovici prípadov neodpovedia a v druhej polovici odpovedia, ale tak si pilátsky umyjú ruky: najčastejšie odpoveďou je, že to nespadá do ich kompetencie. Nepovedia však, do kompetencie koho to spadá, prípadne majú v podnete niekoľko sťažností na rozhodnutia rôznych stupňov súdov a odpoveď inštitúcie je, „nech sa s dôverou obrátia na súd“ a podobné výsmechy. Z mnohých odpovedí úradov je zrejmé, že poverení pracovníci ani nečítajú - tobôž s porozumením - samotný podnet. Skrátka väčšina odpovedí na sťažnosti a podnety je, že s tým inštitúcia, na ktorú ste sa obrátili, nedokáže nič urobiť. Pritom minimálne komisár pre deti, verejný ochranca práv, inšpekcia v sociálnych službách a ministerstvá tie kompetencie majú a mohli by zasiahnuť.
V tej právnej rovine je to bezzubé a zúfalé. Už dnes máme mnoho klientov systému, ktorí keď majú tú silu a idú ďalej, podávajú sťažnosti na Európsky súdny dvor. Odtiaľ dostanú odpoveď, že ich práva sú porušované, ale zároveň majú odpoveď od našich ľudskoprávnych inštitúcií, že ich práva nie sú porušované. Je to nesmierne smutné a sú to veľmi náročné príbehy, ktoré nikdy nevyrieši systém, vždy ich vyrieši iba život. Katarína Hatráková sa pýta: „Na čo tu ten systém vôbec máme? Lebo zamestnáva množstvo ľudí, veľa zbytočných ľudí, ktorí stoja extrémne veľa peňazí.“
Prínosy a Potenciál Striedavej Starostlivosti za Ideálnych Podmienok
Napriek kritickým pohľadom na prax striedavej starostlivosti existujú aj výskumy a skúsenosti, ktoré poukazujú na jej potenciálne prínosy pre deti, ak sú splnené určité podmienky. Mnohí odborníci tvrdia, že spokojné sú aj deti, ak je tento model správne nastavený.
Pozitívne dopady na vývin dieťaťa
Výskumy zo Švédska, z USA či ďalších krajín preukázali, že deti vyrastajúce v striedavke majú lepšie psychické zdravie, stabilnejšie rodinné väzby a sú spokojnejšie než deti zverené súdom do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Čím viac času trávia deti s obidvomi rodičmi, tým lepšia je ich emocionálna stabilita, sebavedomie a sociálne vzťahy.
Vedci spätne analyzovali 24 dlhodobých štúdií zo 4 kontinentov, ktoré sa týkali 22 300 neplnoletých osôb. Výsledkom je, že prítomnosť otca pri výchove pozitívne vplýva na kognitívny vývoj dieťaťa, redukuje psychické problémy u mladých dievčat a taktiež znižuje výskyt kriminality u mladistvých. Ďalšou dôležitou štúdiou, ktorá sa zaoberá striedavou starostlivosťou, je Bausermanova štúdia. Jeho analýza sa týkala 1846 detí, ktoré boli vo výlučnej starostlivosti jedného rodiča a 814 detí, ktoré žili v striedavej starostlivosti medzi rokmi 1982 - 1999. Štúdia Poussin-Martin sledovaním 3000 francúzskych detí druhého stupňa základnej školy dospela k záveru, že deti, ktoré žijú s oboma rodičmi, majú vyššiu úroveň sebahodnotenia a sú sebaistejšie oproti deťom žijúcich len s jedným rodičom. Na základe tohto talianski psychológovia argumentujú, že pre dieťa je menšou obeťou stratiť trochu času, a tak navštevovať oboch rodičov.
Švédsky model ako príklad úspechu
Z európskych krajín je na prvom mieste Švédsko, kde 30% detí je zverených do striedavej starostlivosti. Pre porovnanie, vo Francúzsku je to 16,9% a v Taliansku iba 1% prípadov. Vo Švédsku sa ukázala cesta striedavej starostlivosti ako správna. Vzhľadom k tomu, že deti nie sú predmetom citového a ekonomického vydierania (znevýhodnený rodič neplatí mesačné výživné, keďže dieťa vyživuje priamym spôsobom), vo Švédsku takmer vymizli súdne prípady. Výsledky dokazujú, že striedavá starostlivosť pozitívne vplýva na psychický stav detí. Názor, ak majú deti dva domovy, vzťahy sú konfliktnejšie, sa nepotvrdil. Dokonca sa zistilo, že striedavá starostlivosť je pre dieťa výhodnejšia.
Striedavá starostlivosť ako „protéza“
Striedavá starostlivosť o dieťa môže byť najlepším zo všetkých zlých riešení vyplývajúcich z kontextu rodinného rozvratu. Samozrejme má svoje chyby. V porovnaní so spoločnou rodičovskou starostlivosťou v harmonickej rodine je to len náhrada. Ani na kvalitnú protézu nemožno klásť rovnaké nároky ako na zdravú končatinu. Aj keď je nariadená súdom napriek nesúhlasu jedného z rodičov, má svoje výhody, pretože eliminuje pocit „výhercu a porazeného“ a vytvára jasné pravidlá. Ak jeden rodič odmieta osobnú starostlivosť, súd môže zvážiť inú formu.
Kľúč k Funkčnej Striedavej Starostlivosti: Komunikácia, Dôvera a Spolupráca Rodičov
Aby striedavá starostlivosť fungovala v prospech dieťaťa, je nevyhnutné splniť niekoľko základných podmienok, ktoré sa týkajú predovšetkým vzájomného vzťahu a komunikácie rodičov.
Oddelenie partnerského a rodičovského vzťahu
Základom je úplne sa vrátiť k zmene uvažovania o porozchodovej starostlivosti. Rodičovský vzťah je kľúčovým a formačným pre osobnosť dieťaťa a pre jeho vývinové štádiá. Je potrebné oddeliť partnerstvo alebo manželstvo a rodičovský vzťah. My sme pripustili úvahy o tom, že zlý partnerský vzťah sa prenesie, samozrejme, aj do rodičovského vzťahu, čiže ho patologizuje, a teda ten patologický rodičovský vzťah vplýva na deti a vytvára to zlé prostredie. Rodičia by mali mať na pamäti, že dieťa nie je ničí majetok! Nepatrí žiadnemu z rodičov. Rodičia majú len právo na lásku a povinnosť o dieťa sa starať. Ak sa dvaja rozídu, môžu sa stať nadobro sebe cudzími ľuďmi, no dieťa zostane pokrvným príbuzným obom rodičom až do konca života. Bude s nimi tvoriť základnú rodinu, či si to niektorý z nich pripustí alebo nie. Manželstvo či partnerstvo sú pominuteľné, no rodina je večná. Rešpektovať túto axiómu znamená rešpektovať najlepší záujem dieťaťa.
Dôležitosť komunikácie a dohody
Kľúčom k úspešnej striedavej starostlivosti je dobrá komunikácia medzi rodičmi. Ako sa rodičom darí komunikovať, ako majú vychytané prechody a ako majú vnútorne spracované to, že majú striedavku, má veľký dopad na to, ako to dieťa zvláda a prežíva. Striedavá starostlivosť celkovo funguje len vtedy, ak sa na nej obidvaja rodičia aktívne podieľajú. Ideálne je, ak sa rodičia dokážu spolu dohodnúť na striedavej starostlivosti, no ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd.
Psychologička Mgr. Martina, ktorá založila skupiny Láskavá striedavka na základe svojich osobných skúseností, zdôrazňuje, že „dvojica potrebuje niekoho, komu obaja dôverujú, aby im povedal, ako to majú urobiť.“ Je tam totiž veľa premenných, ktoré treba brať do úvahy. A keď niekto pozná príbeh dvojice aj tie premenné, vie z toho vypľuť model, ktorý by mohol fungovať aj pre rodičov aj pre deti.
Vytváranie dvoch „domovov“ a podpora vzťahov
Striedavá starostlivosť by nemala byť o tom, že dieťa nemá svoj domov. Má byť o tom, že dieťaťu vytvoríme miesto, kde sa cíti byť milované a v bezpečí. Takýchto miest môže byť na svete veľa. Výhodné a pre dieťa veľmi dobré je, keď vytvoríte taký model, podľa ktorého v byte týždeň žije otec a týždeň mama. Takto dieťa nadobudne dojem, ako keby jeden z rodičov bol vždy týždeň na služobnej ceste. Je samozrejmé, že tento model sa dá uskutočniť v prípade ideálnych podmienok a vôbec to nie je jednoduchá záležitosť. Dohodnite si presné pravidlá pri upratovaní, pri pravidelných platbách a ďalšie veci, ktoré súvisia s výchovou. Ak nemáte peniaze na kúpu ďalších bytov, vždy je lepšie odísť napríklad do pôvodného domu k rodičom, ako neustále sťahovať dieťa z bytu do bytu. Rodičia by mali myslieť predovšetkým na pohodlie dieťaťa a nie na svoje vlastné výhody. Dieťa by malo byť vždy na prvom mieste. Martina dodáva: „Naše deti nikam nechodia s batohmi, pri predávaní dám ich veci do ruky Peťovi a ony sa len radostne zvítajú s tatinom. Tento prístup si však tiež vyžaduje, aby vám ten druhý nešliapal na krk, či ste vrátili čapicu alebo topánky.“
Je mimoriadne dôležité uvedomiť si, že keby s tým mama nesúhlasí, tak to nefunguje. Pri všetkej úcte, otcovia sa dostanú k deťom cez mamu. Nijak inak. Od tehotenstva cez pôrod, dojčenie. Keď idú na to cez súd, stavajú sa proti matke, a teda idú aj proti deťom. Ak to neprežrie žena, nebudú s tým v pohode ani deti. Žena potrebuje silnú podporu, ideálne osvietených rodičov s nadhľadom, ktorí vidia, že dieťa potrebuje aj otca. Podpora je nevyhnutná na to, aby dieťa mohla v dôvere zveriť otcovi. Lebo keď ho nezveríte v dôvere, nebude to fungovať.
Pravidlá sú dobrým základom. Mal by sa vždy podporovať vzťah s mamou, keď je dieťa práve s otcom a naopak. Je dôležité podporovať vzťahy. To znamená nehovoriť škaredo o otcovi, mať v úcte, čo si deti prinesú od neho, či už sú to batohy, topánky, či zabudnuté jedlo v alobale. Aby nevideli, že tým mama opovrhuje alebo fľochne, že nič také otrasné v jej byte nebude. To si však musí vyžadovať veľkú sebakontrolu a veľmi veľkú sebadisciplínu na oboch stranách. Potrebujete mať dohodnuté všetky detaily ohľadom príchodov, odchodov, čo zobrať so sebou a čo nie. Ten druhý to musí rešpektovať.
Dôležitosť otca a matky pre dieťa
Rovina dieťaťa je kľúčová: Dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin zažívať rovnako vzor ženskej a mužskej roly. Potrebuje otca aj mamu. Rovina rodičov: Obaja rodičia majú právo byť s dieťaťom a podieľať sa na jeho výchove. Otec je pri výchove fakt dôležitý. Ak si žena neuvedomí, že bráni niečomu, čo je pre dieťa dobré a zdravé, je to problém. Ak ide len o iný názor na výchovu (napr. menej televízora, menej sladkostí), ale dieťa to v pohode zvláda, tak žena nemá právo do toho zasahovať. Nejde o to, ako spolu trávia čas, ale že spolu trávia čas.
Musíme brať do úvahy aj širší kontext - sú tam starí rodičia, súrodenci, bratranci, ďalšia časť rodiny, ktorá sa na dieťa tešila a ktorá ho vítala. Doprajte teda svojim deťom to najlepšie, čo môžete - starostlivosť oboch rodičov, či už spolu žijú, alebo nie. Dieťa má právo na výchovu od mamy aj od otca, žiadne výživné ju nenahradí. Preto je v prípade rozvodu najlepším riešením, ktoré zachová deťom starostlivosť mamy aj otca, striedavá starostlivosť, ak je správne uchopená.
Právne a Praktické Aspekty Implementácie
Zákon o rodine upravuje striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa ako nový inštitút v právnom poriadku Slovenskej republiky. Tento inštitút bol zavedený novelou zákona č. 217/2005 Z.z. Vláda Slovenskej republiky pripravuje nový Občiansky zákonník, ktorý bude v sebe zahŕňať aj úpravu starostlivosti o deti po rozvode rodičov.
Definícia a modely striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa, alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča. Na Slovensku využívame striedavú starostlivosť aj keď obaja rodičia po rozvode bývajú spolu, lebo ešte nemajú každý svoje bývanie.
Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa (najmä u malých detí) až po 1 rok (využíva sa u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk). Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať druhého rodiča. Dĺžka pobytu u rodiča je dôležitý faktor. Čím kratšie sú pobyty, tým náročnejšie je pre dieťa aj pre rodiča prepínať sa medzi dvoma domácnosťami. Ideálne je, aby bol rytmus striedania čo najrigidnejší a s čo najmenším počtom výnimiek. Pre menšie deti je dôležitý obzvlášť rigidný systém.
Právo dieťaťa na vyjadrenie názoru
Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Striedavá starostlivosť v školskom prostredí
Čoraz viac sa v školách a školských zariadeniach stretávame s deťmi, ktoré nežijú v kompletnej rodine. Pre školy z toho vyplýva niekoľko povinností voči zákonným zástupcom, najmä v súvislosti s rozhodovacou činnosťou školy podľa správneho poriadku. Kľúčové povinnosti školy zahŕňajú evidenciu dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti v karte žiaka a komunikáciu s oboma zákonnými zástupcami.
Riešenie špecifických situácií
Striedavá starostlivosť nemusí byť vhodná, ak jeden z rodičov bol súdom zbavený rodičovských práv, ak preukázateľne týra, zanedbáva alebo ohrozuje dieťa, prípadne dlhodobo vedome odmieta osobnú starostlivosť o dieťa a chce sa na výchove podieľať len finančne. Dôležité je posudzovať každý prípad individuálne a nespochybňovať schopnosť rodiča len na základe subjektívnych pocitov alebo neoverených obvinení.
Ak existujú dôkazy o psychickom týraní matky alebo ohrození dieťaťa, má rodič právo podať návrh na zmenu rozhodnutia súdu. Musí však preukázať, že súčasné nastavenie nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Súdy nemôžu ignorovať ochranu pred domácim násilím, ale zároveň musia zohľadniť právo dieťaťa na kontakt s obidvomi rodičmi. Ak sa teda preukáže, že ide len o manipuláciu alebo účelové odcudzenie druhého rodiča, môže to mať právne dôsledky.
Veľmi často sa stáva, že súd určí striedavú starostlivosť, ale po určitej dobe začne jeden z manželov piť, drogovať, je závislý na automatoch a podobne. Často si potom druhý rodič dáva otázku, či má zmysel partnerovi/partnerke dávať dieťa do starostlivosti. V takýchto prípadoch je zásadné opäť prehodnotiť situáciu s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa a v prípade potreby požiadať súd o zmenu rozhodnutia.
Cochemská prax ako alternatíva
Publikácia "Cochemská prax" od Jürgena Rudolpha a ďalšie články ponúkajú funkčnú a v mnohoročnej praxi overenú alternatívu k rozvodovým sporom o výchovu detí. V Cochemskej praxi ide o vzdanie sa osobnej moci a s tým spojenou manipuláciou druhým človekom. Tento model naopak vychádza z presvedčenia, že každý človek má v sebe sebauzdravovacie, samoregulačné sily a schopnosti riadiť sám svoj vlastný život. Hlavnou úlohou zástupcov jednotlivých profesií potom je, aby človeku v problémovej situácii boli pomocníkmi či sprievodcami na jeho vlastnej ceste a umožnili mu dospieť k riešeniu, ktoré je prijateľné a najvhodnejšie práve pre neho, pretože sa zrodilo z neho samého. To isté sa týka celej rodiny - všetkých jej príslušníkov. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa je súčasťou Cochemskej praxe - je o dohode dvoch emocionálne zrelých rodičov na primeranej starostlivosti o dieťa. V žiadnom prípade sa v tejto publikácii nestotožňujeme s mechanickým delením času medzi oboch rodičov na zdanlivo spravodlivé rozdelenie 50/50, kde sa ľahko opomína najlepší záujem dieťaťa.
Prehľad Odborných Zdrojov a Podporných Iniciatív
Pre rodičov, odborníkov a kohokoľvek, kto sa zaujíma o psychiku dieťaťa v kontexte striedavej starostlivosti, je k dispozícii množstvo cenných zdrojov. Tieto zdroje ponúkajú nielen odborné informácie a výskumy, ale aj praktické rady a osobné skúsenosti.
Knižné odporúčania:
- Kniha „Cochemská Prax“: Táto publikácia je určená predovšetkým potenciálnym záujemcom o zmienenú „protézu“ striedavej starostlivosti. Vychádza z praxe, chce odpovedať na konkrétne otázky a demaskovať mýty. Nesnaží sa fandiť mužom ani ženám. Je určená predovšetkým rodičom, psychológom a sociálnym pracovníkom. Kniha je výsledkom niekoľkoročných praktických výskumov, diskusií, workshopov, národných a medzinárodných stretnutí, ktoré sa organizovali v niekoľkých štátoch EÚ.
- Kniha „Zostanem s Tebou“ od Mirky Varáčkovej: Tento román je príbehom o hľadaní strateného pocitu istoty, o prvej láske, no najmä o tom, ako prežiť bez ujmy v striedavej starostlivosti. Hlavná hrdinka Tereza pendluje po rozvode rodičov medzi dvoma domácnosťami, čo zobrazuje stav nejednej slovenskej rodiny a poukazuje na to, ako zlé vzťahy rodičov často doplatia deti.
- Zborník Liga Otcov: Liga Otcov pripravuje vydať zborník, ktorý obsahuje vyše 240 strán odborných textov, osobných skúseností, rád, praktických návodov, informácií, právnych analýz, výskumov popredných ústavov a inštitúcií, vládne programy a názory psychológov. Zborník obsahuje 80 článkov od 40 autoriek a autorov a má za cieľ „vziať dych a predsudky každému, kto pochybuje o tom, že zachovanie oboch rodičov pre deti je tým najlepším pre záujem dieťaťa.“
Ďalšie zdroje a iniciatívy:
- Internetové stránky a diskusie: Mnoho online platforiem je zameraných na striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, kde si rodičia a odborníci vymieňajú skúsenosti a rady.
- Organizácie a občianske združenia: Existujú rôzne organizácie a občianske združenia, ktoré sa zaoberajú právami detí a podporou rodín v rozvodovej situácii. Občianske združenie Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť, ponúka workshopy s témou striedavej starostlivosti o deti po rozchode rodičov.
- Odborníci a psychológovia: Práce psychologičiek ako Katarína Hatráková, Romana Mrázová, Lidmila Pekařová, či Mgr. Martina (zakladateľka skupín Láskavá striedavka) poskytujú cenné pohľady z praxe a osobných skúseností. Ich názory, často prezentované v rozhovoroch a diskusiách, pomáhajú rodičom zorientovať sa v komplexnej problematike.
- Vzdelávacie platformy: Príklady ako TED talk „Yuko Munakata: Veda o tom, ako rodičia ovplyvňujú vývoj dieťaťa“ poukazujú na vedecké poznatky v oblasti vplyvu rodičov na detský vývin.
Pre šťastné a spokojné deti, ktoré sú pre rodičov tou najvyššou prioritou, je dôležité podporiť a podpísať pripomienky, aby mali zabezpečené to najlepšie v legislatíve. Deti budú stále potrebovať oboch rodičov, aj keď rodičia nebudú ďalej žiť spolu. Obaja pritom majú rovnaké právo vychovávať svoje deti aj po rozchode. Dieťa predsa vzniklo z dvoch ľudí, nie z jedného, preto ich aj pre svoj zdravý vývoj a život vôbec oboch nesmierne potrebuje. Najlepšie, čo môžu rodičia dieťaťu do života dať, je naučiť ho, ako sa správať jeden k druhému, a že aj keď nie sú partneri, stále sú ľudia, a preto si obaja zaslúžia úctu. Keď to nedokážu rodičia medzi sebou, ťažko to naučia do života svoje deti. Aj keď sa rozídeme, RODIČMI zostávame NAVŽDY.
tags: #dieta #je #po #striedavej #starostlivosti #nervozne