Práca s deťmi s rizikovým vývinom predstavuje pre pedagogických zamestnancov, ale aj rodičov, špecifickú výzvu. Cieľom tejto publikácie je poskytnúť prehľad o legislatívnom rámci, diagnostických metódach a predovšetkým o konkrétnych prístupoch a metódach, ktoré môžu pomôcť týmto deťom úspešne sa začleniť do vzdelávacieho procesu a naplno rozvinúť svoj potenciál.
Legislatívny rámec a dokumentácia v predprimárnom a primárnom vzdelávaní
Kľúčovým dokumentom pre prácu s deťmi s rizikovým vývinom je Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách a tiež školský vzdelávací program danej materskej alebo základnej školy. Tieto programy definujú ciele, obsah, formy a metódy výchovno-vzdelávacej činnosti a mali by reflektovať aj potreby detí so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP).
Dôležitú úlohu zohráva aj školská legislatíva, ktorá upravuje postavenie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Podľa § 2 písm. s) školského zákona, žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je dieťa, ktoré má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Medzi základné dokumenty patrí aj dokumentácia školy so zameraním na záznamy z pedagogického diagnostikovania. Tieto záznamy by mali detailne mapovať pokroky dieťaťa, identifikovať oblasti, kde potrebuje podporu, a slúžiť ako podklad pre tvorbu individuálnych vzdelávacích plánov.
Pochopenie rizikového vývinu a špecifických porúch učenia (ŠPU)
Rizikový vývin nie je len pojem spojený s poruchami učenia. Zahŕňa široké spektrum detí, ktoré potrebujú v škole nejaké úľavy. Nepatria sem len deti s poruchami učenia, ale aj deti s nejakým telesným hendikepom, deti s poruchou autistického spektra a deti nadané.
Špecifické poruchy učenia (ŠPU) sú charakterizované tým, že postihujú prevažne oblasť čítania a písania, a tým zasahujú nielen do oblasti slovenského jazyka, ale aj do všetkých vyučovacích predmetov, v ktorých sú tieto schopnosti používané. Presné príčiny vzniku týchto porúch nie sú vždy jednoznačne definované, ale vedci sa zhodujú v tom, že ide o isté zmeny v stavbe a funkcii centrálnej nervovej sústavy či nedostatočný rozvoj niektorých psychických funkcií. Ťažkosti sa objavujú rovnako aj pri nedostatočnej spolupráci a súhre oboch hemisfér.
Dyslexia je neschopnosť daného jedinca naučiť sa čítať bežnými výučbovými prostriedkami. V zahraničí sa používa širšie ponímanie pojmu dyslexia, a to značenie celého komplexu VPU (žiak s dyslexiou ako žiak s poruchou čítania, písania aj pravopisu) z dôvodu ich častého spoločného výskytu. V užšom zmysle slova odlišujeme poruchu čítania od porúch písania a pravopisu. Najčastejšie signály prejavov dyslexie zahŕňajú ťažšie rozlišovanie tvarov písmen, zníženú schopnosť spájať písanú a zvukovú podobu hlásky, ťažkosti v rozlišovaní tvarovo podobných písmen, ich zámeny (b - d, p - q, n - u, m - n, h - k a pod.), nerozlišovanie zvukovo podobných hlások, ťažkosti v mäkčení, nedodržiavanie správneho poradia písmen v slabike či slove, vynechávanie písmen, slabík v slovách, domýšľanie si koncovky slov, nedodržanie dĺžky samohlások, mäkčeňov či ich nesprávne použitie, nesprávne čítanie predložkových väzieb, nepochopenie obsahu čítaného textu - čítanie bez porozumenia, pretrvávajúce čítanie bez intonácie s neschopnosťou rozlíšiť koniec vety, predložkovú väzbu a pod. Dieťa si text, ktorý má opisovať alebo prepisovať, nesprávne a s ťažkosťami prečíta, a tým pádom aj nesprávne napíše.
Príznaky dyslexie | Inštitút detskej mysle
Dysortografia je ďalšia vývinová porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje nápadnými alebo nezmyselnými pravopisnými chybami plynúcimi z neschopnosti aplikovať často i dobre naučené pravopisné pravidlá. Prejavuje sa nielen v písaní gramatiky, ale aj v osvojovaní si gramatického učiva. Často býva spojená s dyslexiou. Ťažkosti sú ešte výraznejšie, ak ide o žiaka s neskorším nástupom reči, logopedickou diagnózou alebo žiaka, ktorý v minulosti navštevoval logopéda. Najčastejšie signály dysortografických prejavov sú: grafické zámeny zvukovo podobných hlások (b - d, s - z, h - ch), ťažšie spomenutie si na naučený tvar písmena v písomnej podobe, znížená schopnosť spojenia písanej a počutej podoby hlásky, zámeny tvarovo podobných písmen v písomnej podobe, chyby z artikulačnej neobratnosti, chyby v mäkčení na akustickom podklade (di - ti - ni - li, de - te - ne - le), chyby v dôsledku sykavkových asimilácií (s - z - c - š - ž - č, nie len v súvislosti s logopedickou diagnózou), neschopnosť dodržať poradie písmen či slabík v slove, zámeny, pridávanie nepatriacich písmen do slabík a slov, vynechávanie a prešmykovanie, neschopnosť dodržiavať dĺžku samohlások a ostatnú diakritiku, jej vynechávanie alebo nesprávne umiestnenie, neschopnosť rozlišovať hranice slov vo vete, najčastejšie býva spájanie slov s predložkami, problémy v slabikách a slovách, komolenie slov a pod. Dieťa sa sústredí na jemu známe ťažkosti a gramatické javy príliš nestíha, alebo nezvláda správne odôvodniť a napísať.
Dysgrafia je porucha písania, grafického prejavu ako takého. Samotný proces písania vyčerpáva žiaka s dysgrafiou natoľko, že už nie je schopný sústrediť sa na obsahovú a gramatickú stránku prejavu. Prevažujú ťažkosti v oslabenej motorickej oblasti (zvlášť v oblasti jemnej motoriky). Najčastejšie signály dysgrafických prejavov zahŕňajú zvláštne držanie tela pri písaní, zafixované nesprávne držanie písacej pomôcky (napr. príliš nízko pri špičke spôsobuje rýchlejšiu unaviteľnosť svalstva ruky a menší rozsah pohybu po papieri), nesprávny sklon písacej pomôcky, narušený rytmus písania (problém s plynulým posúvaním ruky po papieri), všeobecne nečitateľné písmo (a to aj s ohľadom na dlhší čas a pozornosť venovanú danej úlohe, žiak s dysgrafiou často neprečíta ani sám po sebe), tendencia k zmiešavaniu písaného a tlačeného písma, nepravidelná veľkosť, rozličnosť tvarov, nerovnosť línií, nerovnomerný sklon, častá neschopnosť dodržať písanie na riadku, nedopísané slovo či písmeno, vynechanie slov v súvislom texte, nepravidelné usporiadanie na stránke vzhľadom na riadky a okraje, nepravidelná hustota medzi slovom a písmenom, často atypický úchop alebo kŕčovitý úchop napriek tomu, že ruka sa javí ako uvoľnená, diktovanie si sledu písmen polohlasom, starostlivé pozorovanie vlastnej píšucej ruky, výrazne pomalé tempo práce, nadmerné úsilie pri každom písomnom prejave, obsah napísaného pri nedostatku času nekoreluje so skutočnými vedomosťami žiaka s dysgrafiou. Niektorí žiaci s dysgrafiou majú ťažkosti v kreslení a rysovaní, ale sú aj výnimky, keď žiaci s dysgrafiou kreslia a rysujú dostatočne dobre. Dbať na správne sedenie pri písaní a držanie písacej potreby je nevyhnutné. Nesprávne návyky v tejto oblasti si niektoré deti prinášajú už z materských škôl a rodinného prostredia.
Dyskalkúlia je VPU v rámci matematických schopností. Autori ju označujú za akúsi obdobu dyslexie, prepojenú predovšetkým s poruchou abstraktného myslenia viazaného na intelektovú vyspelosť a so sťaženým chápaním symbolickej povahy grafických znakov, teda čísel. Jedinci s touto poruchou nedokážu pochopiť symbolickú hodnotu čísla a neprimerane uľpievajú na neprimeraných názorných predstavách. Dieťa/žiak s dyskalkúliou sa síce zvládne naučiť mechanický rad operačných spojov, ale náročnejšie prechody (cez 10) mu robia ťažkosti. To všetko sa deje napriek tomu, že jedinec má priemerné intelektové schopnosti a venuje sa mu vhodná starostlivosť. Ťažkosti v matematike majú spojitosť s oslabením pravej a ľavej hemisféry. Viazne aj časovo-priestorová orientácia. Pokiaľ je u žiaka oslabená pravá mozgová hemisféra, možno registrovať výraznú neschopnosť pochopiť koncept množstva čísel, problémy s grafickou stránkou matematických postupov písania čísel, rysovania, oslabené vizuálno-priestorové vlastnosti, oneskorenú vizuomotoriku (koordinácia oko - ruka), absenciu stereoskopického videnia. Pri oslabení ľavej hemisféry u žiakov s dyskalkúliou viaznu: schopnosť rozpoznať čísla a operačné znaky, orientovať sa v nich a pracovať s nimi, sekvenčné zručnosti - orientácia v slovnej úlohe, postupe v riešení, krátkodobá sluchová pamäť na čísla. V matematike dávať pozor na zámeny tvarovo podobných alebo zrkadlovo obrátených číslic (napr. 6-9, 3-8) a na chyby vzniknuté z nedodržania správnej úpravy.
Dyspraxia je porucha motorickej obratnosti v rôznych oblastiach, vývojová porucha motorických funkcií. Hlavným rysom je, že ide o vážne oslabenie vývoja pohybovej koordinácie, ktoré nie je podmienkou zníženého intelektu ani vrodenou či získanou poruchou nervového systému. Ťažkosti s koordináciou by mali byť prítomné od raného veku a nemali by byť dôsledkom akéhokoľvek pôsobenia postihnutia zraku, sluchu ani žiadnej sluchovej poruchy. Typickými signálmi bývajú v predškolskom veku neobratnosť pri detských hrách, ťažkosti v oblasti sebaobsluhy. V mladšom školskom veku je prítomná pohybová neobratnosť, zlá koordinácia najmä pri telocviku a praktických vyučovaniach, ťažkosti v písaní (neúhľadné písmo, pomalé tempo písania), motorický nepokoj, ťažkosti v sociálnych interakciách s vrstovníkmi. V staršom školskom veku môže prejsť až do vyradenia zo športových aktivít či záujmových krúžkov, zvýšenej unaviteľnosti, náročné je plánovanie činností. Ďalšími typickými ťažkosťami sú nedostatočný odhad vzdialenosti, neschopnosť realizovať viac aktivít súčasne, neschopnosť odlíšiť dôležité informácie od vedľajších, malá schopnosť poučiť sa z chyby, ťažkosti s udržaním očného kontaktu pri komunikácii, problematická organizácia samého seba. Títo žiaci profitujú, pokiaľ im niekto pomáha učiť sa plánovať a premýšľať nad postupmi.
Integrácia a individuálny prístup
Celá situácia okolo týchto detí nie je úplne jednoduchá. Veľa rodičov, u ktorých dieťaťa sa objavila napr. spomínaná porucha učenia, išli na odporúčania pedagóga ZŠ na špeciálne vyšetrenie, aby sa problém ich dieťaťa pomenoval a aby následne dostali „papier“. Ideálne papier, ktorý by obsahoval presné a jasne definované postupy, ako s dieťatkom v škole má pracovať pedagóg, ako ho môžu podporiť rodičia v domácej príprave a ako by sa malo postupovať pri skúšaní a hodnotení dieťaťa. Toto ešte stále neznamená, že dieťa je integrované.
Ak sa u dieťaťa problém hlbší, vážnejší, okrem vyššie spomenutého „papiera“ s odporúčaniami sa zvažuje aj integrácia. V preklade to znamená, že dieťa musí prejsť testovaním v CPPPaP (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie). Ak odborní pracovníci usúdia, že dieťatku by integrácia a individuálny výchovno-vzdelávací plán prospeli, začne sa spracovanie dokumentácie. V skratke - odborné pracovisko spracuje dokumentáciu, vrátane záverov vyšetrení a individuálneho vzdelávacieho plánu pre konkrétne dieťa. Žiadosť o integráciu podáva rodič, resp. zákonný zástupca dieťaťa riaditeľovi školy. Ten by mal posúdiť možnosti školy a konzultovať podanú žiadosť v pedagogickej rade školy. Škola, kam dieťa patrí podľa miesta trvalého bydliska, nemôže odmietnuť integrovať žiaka so ŠVVP.
V našich ZŠ nie je veľa detí integrovaných. Oveľa viac je tých len s „papierom“. Smernice platné pre školy hovoria, že: „Na úpravu prístupu k žiakovi, ktorý má pri svojom vzdelávaní problémy prechodného charakteru, poradenské zariadenie vydá pre školu odborné odporúčanie, ktorého uplatnenie zabezpečí zlepšenie jeho psychosomatického stavu. Tento žiak, alebo jeho zákonný zástupca nepodáva žiadosť o individuálnu integráciu a nepostupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.“
S akceptáciou takýchto odporúčaní je to však podľa skúseností rodičov i odborných pracovníkov často veľmi otázne. Odporúčania v správe sú len hľadaním optimálnej cesty v priebehu štúdia. Cieľ je jednoduchý - ukázať, ako najviac sa dajú eliminovať, či kompenzovať ťažkosti vyplývajúce z poruchy a nekomplikovať si život. Cieľom je podporiť dieťa v štúdiu tým, že je učiteľ tolerantný pri hodnotení a skúšaní. Vhodným prístupom predchádzame psychickým problémom, ako je pocit zahanbenia, opakovaný neúspech, pocit zbytočnosti, frustrácia pri prekonávaní prekážok. Dieťa s poruchou učenia takmer vždy podá horší výkon, než sú jeho schopnosti, dostáva sa do stresových situácií, prestáva si veriť. Tomu všetkému majú odporúčania slúžiť.
Východiská plánovania a tvorba plánu realizácie podporných opatrení
Plánovanie a tvorba plánu realizácie podporných opatrení vo výchovno-vzdelávacej činnosti pre dieťa s rizikovým vývinom by mali vychádzať z komplexného posúdenia individuálnych potrieb dieťaťa. To zahŕňa:
- Pedagogická diagnostika: Získanie podrobnej informácie o silných a slabých stránkach dieťaťa v rôznych oblastiach.
- Spolupráca s rodičmi: Rodičia sú kľúčovými partnermi, ktorí poznajú svoje dieťa najlepšie. Ich pohľad a skúsenosti sú neoceniteľné.
- Odborné vyšetrenia: V prípade potreby je dôležité absolvovať vyšetrenia v poradenských zariadeniach (napr. CPPPaP, špeciálny pedagóg).
- Individuálny vzdelávací plán (IVP): Na základe získaných informácií sa vypracuje IVP, ktorý špecifikuje ciele, obsah, formy, metódy a hodnotenie vzdelávania dieťaťa.
Metódy a prístupy k podpore detí s rizikovým vývinom
Uvedených metód tolerancie a práce s deťmi s poruchami učenia je veľa, niekedy sa môžu zdať pre učiteľa príliš náročné, ale väčšina je v praxi vyskúšaná a mnohé z nich sa s úspechom používajú pri práci v dyslektických triedach. Sú to v podstate doporučené prístupy k týmto deťom a záleží na učiteľovi, ktoré formy práce mu budú vyhovovať a použije ich pre svojich žiakov. Nemusí samozrejme používať všetky uvedené metódy, vždy je nutný individuálny prístup k dieťaťu a individualizácia metód.
Podpora v slovenskom jazyku:
- Vhodné pomôcky: Dyslektické tabuľky s farebným odlíšením skupín spoluhlások, bzučiak na zvládnutie dĺžky v slove, prehľady gramatických pravidiel, diktafón na záznam výkladu, dostupné výučbové počítačové programy.
- Metódy sprehľadňovania učiva: Vytváranie zaujímavejších materiálov, napr. metóda farebných gramatických pravidiel, kde každé gramatické pravidlo má inú farbu. Táto metóda slúži aj ako spätná väzba pre učiteľa, akú „farbu“/pravidlo je potrebné dotrénovať.
- Práca s diktátom:
- Diktát dopredu precvičiť, napr. diferenciácia slabík di-ti-ni/dy-ty-ny, čo sťažuje určovanie písania i/y v slovách.
- Sústrediť sa na jemu známe ťažkosti a gramatické javy, prípadne nezvláda správne odôvodniť a napísať.
- Dieťa píše len to, čo stihne napísať. Na tomto spôsobe sa s dieťaťom dopredu dohodneme, dieťa tak nie je stresované strachom z toho, že nestihne napísať celý diktát. Zlepší sa tak aj úprava napísaného diktátu a zníži počet pravopisných chýb, pretože dieťa má na napísanie diktátu a jeho kontrolu dostatok času.
- Ak to dokážeme, odlíšiť špecifické chyby plynúce z porúch.
- Oceniť u detí snahu o zvládnutie a aplikáciu pravopisných pravidiel, aj keď výsledok nebýva niekedy tomuto úsiliu adekvátny. Deti so špecifickými poruchami učenia mávajú i tzv. znížený jazykový cit.
- Čítanie:
- Tolerovať slabikovanie dyslektických detí, ktoré sú zaradené v ambulantnom nácviku, viesť ich k správnej technike čítania, odbúravať tzv.
- Pred vlastným čítaním vybrať z textu ťažké slová a precvičiť ich čítanie (niekedy je nutné nacvičiť aj výslovnosť), až potom nechať dieťa čítať celý text; naučiť dieťa a jeho rodičov rovnakou metódou postupovať pri domácej príprave.
- Domáca príprava: Dávať dieťaťu len primeranú časť textu.
Podpora v matematike:
- V matematike dávať pozor na zámeny tvarovo podobných alebo zrkadlovo obrátených číslic (napr. 6-9, 3-8) a na chyby vzniknuté z nedodržania správnej úpravy.
- Používať názorné pomôcky a predmety na pochopenie abstraktných matematických pojmov.
- Rozkladať zložité úlohy na menšie, zvládnuteľné kroky.
Podpora v písomných prejavoch:
- V písomných prejavoch voliť takú formu, aby stačila len krátka odpoveď (najlepšie testy s voľbou správnej odpovede).
- V písomných prácach využívať väčší typ písma.
- Prečítať, poprípade skontrolovať pochopenie zadania úlohy.
Všeobecné odporúčania:
- Individuálny prístup: Každé dieťa je jedinečné a potrebuje individuálny prístup.
- Pozitívna motivácia: Chváliť a oceňovať snahu a úsilie, nielen výsledky.
- Trpezlivosť a dôslednosť: Zmierňovanie negatívnych dôsledkov VPU si vyžaduje čas, pravidelnosť a trpezlivosť.
- Spolupráca: Úzka spolupráca medzi školou, rodičmi a odborníkmi je kľúčová pre úspech.
Reflexia a ďalšie kroky
Reflexia dištančných úloh a priebežné hodnotenie sú dôležitými nástrojmi na monitorovanie pokroku dieťaťa a prispôsobovanie podporných opatrení. Je nevyhnutné neustále vyhodnocovať účinnosť zvolených metód a v prípade potreby ich modifikovať. V ďalšom článku sa môžeme detailnejšie venovať konkrétnym odporúčaniam uvádzaným v správach či usmerneniach pre rodičov a pedagógov.
Je dôležité si uvedomiť, že cieľom nie je dieťa "opraviť", ale poskytnúť mu nástroje a podporu, aby mohlo naplno rozvinúť svoje schopnosti a začleniť sa do spoločnosti. Školská integrácia a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je proces, ktorý si vyžaduje pochopenie, empatiu a aktívne zapojenie všetkých zúčastnených strán.
tags: #dieta #je #v #riziku #vpu