Od kolísky po stabilný režim: Spánok bábätiek, jeho zvláštnosti a prečo občas pozerajú na strop

Máte doma novorodenca a ste unavený? Nie ste v tom sami. Hlboký, neprerušovaný spánok bábätka je pre mnohých rodičov skôr utopická predstava než realita. Rodičia chcú jasné odpovede: Koľko by malo bábätko spať? Prečo sa budí každú hodinu? Ako dosiahnuť, aby spalo pravidelnejšie? Dobrá správa je, že kvalitný spánok bábätiek nie je založený na „čarovných rituáloch“. Dôležité je vedieť, ako detský spánok funguje. V tomto komplexnom sprievodcovi sa pozrieme na biologické základy spánku bábätiek, bežné výzvy, akými sú spánkové regresie či nezvyčajné správanie ako pozeranie sa na strop, a ponúkneme osvedčené princípy pre vytvorenie harmonického spánkového režimu. Zároveň sa venujeme aj medicínskym a psychologickým aspektom, ktoré môžu spánok dieťaťa ovplyvňovať, a radám od odborníkov, kedy je potrebné vyhľadať pomoc.

Hlboký spánok novorodenca: Mýty a realita

Mnoho nových rodičov si myslí, že bábätká podliehajú takému istému spánkovému režimu ako dospelí. To je však veľký omyl. Bábätká, a špeciálne novorodenci, majú špecifický spánkový režim. Predovšetkým počas prvých mesiacov života spia väčšinu dňa. Bábätká spia 12 až 17 hodín denne. Tieto spánky sú rozdelené do kratších spánkov v dĺžke cca 1 až 2 hodiny. Spánok sa strieda s krátkymi úsekmi bdenia. Predčasne narodené deti môžu spať ešte o niečo viac ako tie narodené v termíne. Je úplne prirodzené a bežné, že novorodenec spí veľa. Dokonca je to nevyhnutné. Novorodenci rýchlo rastú, vyvíjajú sa a spánok je pre ich mozog primárnou aktivitou. Bábätká trávia približne polovicu času, ktorý spia, v štádiu snívania, nazývanom REM spánok.

Novorodenci ešte nemajú vyvinutý cirkadiánny rytmus. To znamená, že nedokážu rozlíšiť deň a noc. Trvá to niekoľko mesiacov, kým sa u nich tento rytmus vybuduje. Navyše, bábätká majú oveľa menšie žalúdky ako dospelí. Preto je aj frekvencia kŕmenia oveľa častejšia. Dojčení novorodenci sa kŕmia spočiatku zhruba každé 2 - 3 hodiny. U detičiek na dojčenskom mlieku každé 3 - 4 hodiny. Novorodencov je potrebné kŕmiť aj v noci. Bábätká spia a zobudia sa vtedy, keď je čas na kŕmenie a následne znova zaspia.

Postupom času sa však začnú predlžovať spánky aj bdelé okná. Čím viac sa bude vyvíjať detský mozog a nervový systém, tým pravidelnejší bude ich spánkový režim. Zhruba v šiestich mesiacoch dokáže väčšina bábätiek prespať v noci 5 až 6 hodín bez kŕmenia. V prvom rade však nesmiete zabúdať na to, že každé bábätko je iné. Je napríklad úplne bežné, že sa deti budia počas spánku - niektoré sa zobudia dvakrát, iné šesť či dokonca desaťkrát. Kvalitný spánok bábätka nie je o dokonale načasovaných rituáloch, presných návodoch ani o tom, aby ste ako rodič fungovali bezchybne. Každé dieťa má vlastné tempo. Niektoré si rýchlo vytvorí rytmus, iné si ho buduje postupne.

Bdelé okná a signály únavy: Pochopenie potrieb bábätka

Bdelé okno je čas medzi prebudením a ďalším spánkom. Tieto okná sa, podobne ako samotný spánok, priebežne menia. Spočiatku je novorodenec hore len veľmi málo, postupne sa to však predlžuje. Ak chcete dieťaťu nastaviť režim, musíte ísť na to postupne a „nenásilne“. Prečo? Pretože umelé predlžovanie bdelého okna vám nemusí pomôcť predĺžiť spánok - skôr naopak. Príliš dlhé bdelé okno zvykne mať opačný účinok. Veľmi unavené dieťa ťažšie zaspáva a často spí kratšie.

Hoci každé dieťa dáva únavu a pripravenosť na spánok najavo trošku inak, stretávame sa s niekoľkými opakujúcimi sa signálmi. Odsledujte si signály u vášho drobca. Možno bude bábätko plačlivejšie a bude si vyžadovať viac pozornosti. Bežné je však tiež to, že unavené deti sú skleslé a nič ich nezaujíma. Každá mama či tato spoznávajú svoje dieťatko, preto je bonding taký dôležitý. A spoločne strávený čas, venovanie sa dieťaťu vám umožní spoznať aj napríklad také príznaky únavy, signály na to, že je pripravené spať. Nielen večer, ale aj cez deň: žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek, zívanie, spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti, mrnčanie.

Stáva sa, že rodičia sú natoľko zaneprázdnení, že si signály nevšimnú. Skúste ale v rámci zavedených spánkov cez deň všímať blížiaci sa čas spánku, vezmite dieťa do zatemnenej miestnosti, spomaľte aktivitu, činnosť, prípadne pustite pokojnú hudbu, biely šum (čo na vaše dieťa funguje), hladkajte ho, ľahnite si spolu, rozprávajte rozprávku a všímajte si, či tu tieto signály sú. Aj to môže pomôcť. Pozor, signálom, že dieťa je vyčerpané a že ste to premeškali, môže byť aj prehnaná aktivita, krik, plač - prestimulované a vyčerpané dieťa môže byť jedno menšie tornádo. Vtedy odstráňte stimuláciu, hry, opäť radíme vziať dieťa na tiché miesto a dopriať mu čas na upokojenie - pokojne sa s ním hojdajte, spievajte mu, rozprávajte rozprávku.

Spánková regresia: Evolúcia alebo krok späť?

Spánková regresia je dočasné zhoršenie spánku, ktoré súvisí s psychomotorickým vývinom dieťaťa. Prejavuje sa napríklad tým, že sa u bábätka objavia problémy so zaspávaním - má problém zaspať, zaspávanie trvá dlhšie, prípadne ho sprevádza veľa plaču. Môže tiež dôjsť ku skráteniu alebo vynechaniu spánku, zhoršeniu nálady a podobne. Spánok detí sa vekom mení. Bábätká a malé deti prechádzajú vo svojom veku niekoľkými spánkovými regresiami. Zuzana Guzmická, priekopníčka v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku, súhlasí s tým, že edukácia rodičov je veľmi dôležitá, pretože rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje.

Obzvlášť diskutovanou je prvá spánková regresia, ktorá sa vraj objavuje v 3-4 mesiacoch. Niektoré názory tvrdia, že táto regresia je najväčšia a znamená pre spánok bábätka veľkú zmenu, ktorá sa bez určitých krokov rodičov "nenávratne zmení" a "sama od seba neodíde ešte mesiace a roky". Tieto zdroje často zdôrazňujú, že je dôležité naučiť bábätko zaspávať tak, aby po každom prechode do iného spánkového cyklu vedelo zaspať samé. Odpoveď z online poradne dojčenia MAMILA však k tomuto prístupu prináša kritický pohľad.

"Je paradoxné, že úryvok, ktorý uvádzate, vraví, že 'regresia je výsledkom správneho neurologického vývinu bábätka' a že 'je prirodzená'. A naproti tomu, že sa spánok bábätka 'nenávratne zmenil'. Ale zároveň táto regresia 'sama od seba neodíde ešte mesiace a roky'?" uvádza MAMILA. "Tento odsek je príkladom protichodných informácií a je postavený na strašení rodičov, 'ak nepodniknú určité kroky'. A je pomerne predvídateľné, že 'určité kroky' zahŕňajú nejakú formu 'naučenia bábätka', aby v noci nič nepotrebovalo, nič nepožadovalo, aby celú noc spalo a aby sa eliminovala jeho potreba zaspávať na prsníku a dojčiť sa v noci."

MAMILA ďalej vysvetľuje, že biológia spánku bábätiek sa historicky vyvíjala na podklade dojčenia a spoločného spania. Ľudské mláďatá potrebujú fyzickú starostlivosť rodičov počas veľmi dlhej doby, vrátane nočnej starostlivosti. Mnohé rady o spaní sa odvíjajú od predstavy, aký spánok bábätka by vyhovoval rodičom, snahou naplniť požiadavku "aby sa bábätko na noc vyplo a nič nepožadovalo". Toto je podľa MAMILY bez ohľadu na biologicky danú realitu spánku bábätiek. Materské mlieko reguluje spánok bábätka, jeho spánkové cykly a cykly bdenia, obsahuje látky, ktoré bábätko pripravujú na spánok a uspávajú ho. Satie na prsníku pri dojčení je normálnou súčasťou biológie spánku dojčeného dieťaťa, nie zlozvyk či nesprávna spánková asociácia. Dojčenie a spoločné spanie sa vzájomne podporujú a udržiavajú tvorbu mlieka, pričom dojčenie v noci poskytuje bábätku úľavu od bolesti, strachu, neistoty a pomáha mu prekonávať rozličné obdobia vývinu.

V skutočnosti bábätká spia v rozličnom veku rôzne. Mení sa ich vzorec spania cez deň, mení sa počet spánkov cez deň, mení sa ich dĺžka, mení sa čas zaspávania večer, mení sa počet zobudení v noci a to, ako bábätko v noci zaspáva po prebudení. Mení sa v závislosti od toho, či je bábätko zdravé alebo ho trápi soplík či kašeľ, či sa dobre dojčí alebo či nezískava pri dojčení dosť mlieka, či mu práve rastú zúbky a podobne. Najviac je spánok bábätka podmieňovaný aktuálnym rastom jeho mozgu a rozvojom jeho rozmanitých schopností. Spánok v noci je čas, keď mozog intenzívne pracuje. V štyroch mesiacoch veku bábätka nenastáva regresia, nastáva zmena v tom, ako bábätko spí, jeho spánok sa stáva ľahším, s ľahkým spánkom sa spája viac prebudení a potrebuje viac pomoci od rodiča, aby opäť zaspalo. Rodičia sa teda potrebujú o bábätko v noci začať starať inak a intenzívnejšie. Zuzana Guzmická dodáva, že spánkové regresie prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší.

Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Existujú rôzne prístupy. Kritické hlasy hovoria o tom, že keď necháme bábätko plakať alebo mu v rámci spánkového tréningu obmedzíme dojčenie, môžeme tým narušiť vzácnu väzbu matka - dieťa. Viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami, však tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie a sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak. Alebo keď nevyspatá mamina dostane popôrodnú depresiu.

Zrak a pohľad hore: Prečo sa bábätko pozerá na strop?

Novorodenci a dojčatá sú fascinovaní svetom okolo seba a ich pohľad často smeruje k stropu alebo za hlavu. Tento jav môže vyvolávať otázky a obavy u rodičov. Je to normálne? Čo to znamená? Vo väčšine prípadov je pohľad hore u dojčiat normálny jav, ktorý súvisí s vývojom zraku a motoriky.

Vývoj zraku u dojčiat:Zrak novorodencov sa vyvíja postupne. Po narodení vidia len rozmazane a ich zraková ostrosť je obmedzená. Postupne sa učia zaostrovať a sledovať pohybujúce sa objekty. Koordinácia očí sa tiež vyvíja, a preto môže byť bežné, že v prvých mesiacoch života dieťatko striedavo zaostruje raz jedným a raz druhým okom.

• 1. mesiac: Dieťa pri jasnom svetle prižmuruje oči.
• 2. mesiac: Dieťa by malo opätovať úsmev.
• 3. - 4. mesiac: Dieťa si vkladá hračky do úst.
• 5. - 6. mesiac: Dieťa si dáva predmety k ústam.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa bábätko môže pozerať hore:

• Vývoj zraku: V prvých mesiacoch života sa zrak dieťaťa vyvíja a učí sa zaostrovať na rôzne vzdialenosti. Pohľad hore môže byť súčasťou tohto procesu. Bábätko sa s obľubou pozerá na závesné hračky, vie už uchopiť hrkálku a mávať s ňou. V tomto období sú pre bábätko vhodné najmä visiace a pohybujúce sa hračky, napríklad kolotoče, najlepšie farebné a pestré, rôznych tvarov.
• Stimulácia: Pohybujúce sa objekty, svetlá alebo kontrasty na strope môžu byť pre dieťa stimulujúce a zaujímavé.
• Spoznávanie tela: Okolo 3. mesiaca dieťatko intenzívne vníma veci okolo seba. Pozoruje svoje ručičky. Spoznáva svoje pršteky a hýbe s nimi. Postupne sa oboznamuje so svojím telom. Dotýka sa jednou rukou druhej, zopne si ruky, čo je znakom koordinácie očí a rúk. V jeho pohľade vidíme čulosť v dôsledku rozvíjania sa očných svalov.

Kedy sa znepokojovať?Vo väčšine prípadov je pohľad hore u dojčiat normálny jav, ktorý súvisí s vývojom zraku a motoriky. Existujú však situácie, kedy by ste mali vyhľadať odbornú pomoc:

• Ak dieťa neprižmuruje oči pri jasnom svetle na konci 1. mesiaca.
• Ak dieťa neopätuje úsmev na konci 2. mesiaca.
• Ak si dieťa nevkladá hračky do úst na konci 3. až 4. mesiaca.
• Ak si dieťa nedáva predmety k ústam na konci 5. až 6. mesiaca.
• Ak sa zakláňanie hlavy a pohľad hore vyskytujú často a sú spojené s inými príznakmi, ako je neutíchajúci plač, nepokoj, kŕče, alebo ak sa dieťa prehýba do luku.
• Ak máte podozrenie na hypertonus.

Rodičia, ktorí pozorujú, že ich dieťatko v 12 týždňoch ešte vôbec neudržuje očný kontakt a blúdi očami po strope, by mali zbystriť pozornosť. MUDr. sa vyjadruje, že každé dieťa je trochu iné a inak prebieha aj jeho vývoj. Okolo tretieho mesiaca dieťatko len začína fixovať obraz vo svojom okolí, preto aj očný kontakt môže byť oneskorený. Odporúča s dieťatkom veľa rozprávať, prihovárať sa mu pri každej príležitosti a sledovať jeho vývoj. Akékoľvek pochybnosti je najlepšie zdieľať s detským lekárom.

Hypertonus a iné zdravotné aspekty spánku

Hypertonus u bábätiekHypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus.

Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.

Prečo k tomuto dochádza?Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológom a následne fyzioterapeutom.

Ako sa neriešenie tohto problému prejaví v neskoršom vývoji?Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel.

Ako hypertonus u bábätka riešiť?Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie. Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.

• Tip na cvik 1: Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
• Tip na cvik 2: Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.

Škúlenie (Strabizmus) a starostlivosť o očiHoci neexistuje priamy dôkaz o tom, že pozeranie za hlavu spôsobuje škúlenie, niektorí odborníci odporúčajú vyhnúť sa tomu, aby dieťa príliš často a dlho vyvracalo očká dohora. Je to preto, že očné svaly sú uvoľňované a namáhané rovnako, ako keď naschvál škúlime. Preto sa odporúča umiestňovať kolotoče a hračky v postieľke skôr na úrovni rúk dieťaťa, než za jeho hlavou.

Škúlenie sa vyskytuje asi u 7% všetkých detí, z toho približne 30% prípadov vzniká v 1. roku života dieťaťa, ostatné neskôr. Slovo strabizmus (škúlenie) pochádza z gréckeho slova strabos, čo znamená krivý. Ide hlavne o funkčnú poruchu, ktorá sa navonok prejavuje nerovnomerným postavením očí. Je to stav, pri ktorom je porušená spolupráca oboch očí, to znamená, že každé oko mieri iným smerom (1 oko pozerá vpred, druhé smerom dovnútra, von, hore alebo dole). Už po narodení môžu dieťatku striedavo zabiehať očká. U detí v tomto veku neexistuje ešte spolupráca očí, dieťa pozoruje okolie raz jedným inokedy druhým očkom. Keď začína loziť, pohyby očí sa koordinujú, vyvíja sa spolupráca očí a úroveň videnia (stupeň videnia dospelého dosiahne v 5., 6. roku života).

Oftalmologička MUDr. upozorňuje, že fyziologické škúlenie do 1 roka dieťaťa je v poriadku a netreba mu venovať zvýšenú pozornosť. Ak je však jedno očko odchýlené od druhého, mozog získava dva rozdielne obrazy - jeden správny a jeden nesprávny (často neostrý). Mozog obraz zo slabšieho oka vyradí a postupne ho prestane používať. Zrakové funkcie slabého oka sa tak prestanú vyvíjať a dieťa stratí schopnosť priestorového videnia. Najčastejšie ide o nekorigovanú refrakčnú chybu, ktorá, ak sa začne riešiť, pozícia oka sa môže dostať do normálnej. V liečbe sa používajú rôzne techniky stimulácie oka, cvičenia, zakrývanie zdravého oka, poprípade chirurgická terapia. Je veľmi dôležité predísť amblyopii, tzn. tupozrakosti oka. Ak sa ju nepodarí vyriešiť do 6 roku života, tak už liečba nie je účinná.

Nepriechodné slzné cestyS nepriechodnými slznými cestami sa stretávame najčastejšie u novorodencov. Podľa American Academy of Pediatrics má nepriechodné slzné cesty až 10 % novorodencov. Priechodnosť slzných ciest sa vyvíja aj po narodení dieťaťa, v priebehu cca 6 týždňov. Upchatie slzných kanálikov je tak častý problém u novorodencov, ktorý väčšinou spontánne odznie. Tým, ako dieťa rastie a cesty sa kanalizujú, sekrécia a slzenie zmizne. Veľmi dôležité je správne ošetrovanie. Ak oko slzí a vytvára sa sekrét, treba ho odstraňovať dezinfekčným roztokom a sterilným tampónom a ak je to nevyhnutné, treba aplikovať lokálne antibiotické kvapky. Ak lokálna liečba nepomáha, je potrebné urobiť preplach slzných ciest. Jeho načasovanie je individuálne.

Vplyv pôrodu a raného vývoja na spánok dieťaťa

Detská nespavosť je veľký problém. MUDr. Darina Štúrová, známa detská psychiatrička, sa problematike venuje komplexne a dlhodobo. Vysvetľuje, že ľudský mozog prechádza po narodení obrovskou dostavbou. Je to fyziologický proces, no veľmi úzko súvisí s tým, čo zažíva dieťatko pred narodením či počas pôrodu. Ak trpí nespavosťou, začína pátrať práve tam. Maličké deti s poruchami spánku tvoria už polovicu jej pacientov. Skladačku o živote malinkého pacienta skladá pedopsychiatrička kúsok po kúsku z rozhovorov s jeho mamou. Záleží na každom detaile: svalový tonus, reakcie na podnety i celkový vzhľad, farba aj napätie pokožky, dokonca typ vláskov, stav jazýčka. Sleduje, ako dýcha, ako a kde sa potí, aké má pohyby, ako reaguje na teplo a chlad, dotyky od cudzieho človeka alebo ako dlho vydrží bez mamky. Nie je ľahké diagnosticky odlíšiť nespavosť, s ktorou si dieťa poradí vlastným vývojom, od vážnejších neurologických porúch.

Moderný pôrod a jeho rizikáZaujímavé sú závery z mnohoročných pozorovaní MUDr. Štúrovej. Diskutabilné sú pôrody vedené epidurálnou analgéziou. Ak by sa po jej vpichnutí dieťa do piatich minút narodilo, nedostalo by sa mu do pečene a mozgu toľko analgetika. No sú opakované prípady, keď sa po epidurálke ochromila činnosť maternice a pôrod sa úplne zastavil, dokonca sa plod vtiahol späť do matkinho lona. Dvakrát stlačená lebka rovná sa dvojnásobný stres aj riziko centrálnej nervovej či senzomotorickej poruchy. Reflexy, ktoré má novorodenec postupne strácať, nestráca a tie, ktoré sa majú rozvíjať, sa nerozvíjajú. Časté sú vracania, neskorší vývin reči a veľmi ťažko sa vytvára normálny režim spánku a bdenia. Na dno fyzických i psychických síl si obvykle siahnu mamy predčasne narodených detí. Tieto deti okrem iných zdravotných problémov mávajú ťažké poruchy spánku. Niektoré z nich spia dokopy počas dňa a noci ledva šesť hodín, teda menej, než potrebuje priemerný dospelý človek!

Umelé zásahy do priebehu pôrodu, vyvolávané či urýchľované pôrody, to je tiež jeden veľký spoločný menovateľ. Čoraz častejšie ich nachádza v anamnézach bábätiek. Ak sa to deje preto, že slabne srdcová činnosť dieťatka alebo sa komplikuje zdravotný stav mamy, ak skrátka odborníci vidia, že už niet inej možnosti a plod musí ísť rýchlo von, nedá sa nič robiť. Nešťastné sú však situácie, keď si budúca mamička dohodne pôrodníka a potom je viazaná na jeho službu, dovolenku a podobne. Prípad, keď pán doktor sledoval hokejové majstrovstvá a rozbiehajúci sa pôrod najskôr zastavoval, keď zápas skončil, tak ho znova urýchľoval, predstavoval pre dieťatko nesmierne stresy. V letných mesiacoch zvyknú zasa mamičky naliehať na lekárov, aby im už pomohli zbaviť sa objemného bruška. Niektoré sa domáhajú cisárskych rezov, injekcií proti bolestiam, hoci na ne nie je skutočný dôvod. MUDr. Darina Štúrová na otázku, či stojí za to, aby si nastávajúce matky ponuku na ľahší pôrod dôkladne zvážili, odpovedá jednoznačným a rozhodným áno.

Mama je zrkadloMozog novorodenca sa rýchlo unaví. Len dojčenie stojí toľko námahy, že zdravý, napapaný drobec zaspí a ohlási sa, až keď ho znova vyruší hlad. V ďalších týždňoch a mesiacoch spinká dva- až trikrát denne niekoľko hodín a hlavný spánok si pomaly presúva na noc. No nie vždy. Sú bábätká, ktoré zaspia a o dvadsať minút sú hore. Potom plačú až do ďalšieho dojčenia. Hodinu, dve, tri. "Nedokážu sa upokojiť. Akoby si pamätali, že sa s nimi dialo niečo zlé, a stále sú v pozore, aby sa to už nezopakovalo. Tých pár desiatok minút, to nie je odpočinok, skôr omdletie vyčerpaného," tvrdí špecialistka.

A nešťastný kolotoč sa krúti stále dookola. Inak, veľa nespavých bábätiek v tabuľkovom vývoji napreduje a pekne prospieva, takže obvodní pediatri či detskí neurológovia na nich nenachádzajú nič zvláštne. Zostáva len čakať, kým mozog pomaly dozrie a dieťa začne spinkať. Niektorí psychiatri tvrdia, že s najmenšími deťmi sa pracovať nedá. „Nesúhlasím. Dojčiatko má mamu. Je to najdôležitejšia bytosť v jeho živote. Ona odzrkadľuje jeho pocity a od nej sa ich učí odčítať. Preto je dôležité, aby milujúca mama rozumela situácii, v akej sa s dieťatkom ocitli. Bez zmätkov a pocitov viny!“ Ťažká nespavosť neznamená hneď klasické psychofarmaká. MUDr. Darina Štúrová vraví: „V poslednom čase ich už nepredpisujem. Je to skôr práca s mamou. Musí rozumieť situácii a zvládať ju.“ Špecialistka hľadá vysvetlenia ťažkostí, ktoré rodina po príchode nového člena zažíva, a nachádza ďalšie odpovede: stres a úzkosti, týranie, tehotenská cukrovka, intoxikácia plodu, metabolické poruchy.

Tvorba zdravých spánkových návykov: S láskou a rešpektom

Neexistuje univerzálny vzorec, ale existujú princípy, ktoré fungujú u väčšiny detí: sledovanie signálov únavy, primerané bdelé okná, pravidelná rutina, rešpekt k potrebám dieťaťa a váš pokoj. Ak sa vám nepodarí dodržať všetko každý deň, nič sa nedeje. Dobrý, poriadny, výdatný spánok je esenciálny pre naše zdravie fyzické aj psychické. Najmä keď hovoríme o bábätkách, ktoré ho nutne potrebujú pre zdravý vývoj.

Nastavenie spánkovej rutiny

1. Naučiť dieťatko na rutinu chce čas, avšak dobrý večerný „rituál“ mu pomôže upokojiť sa a nastaviť sa na to, že je čas ísť spať. Do takejto rutiny môže patriť kúpanie, spievanie uspávanky, čítanie knižky či masáž. Začnite aspoň hodinku pred uložením, aby ste podporili vzájomný bonding, pustite relaxačnú hudbu, zaspievajte si - a určite pred spánkom žiadne bláznenie, cvičenie či iné rozptyľovanie, ktoré dieťa nabudí a rozblázni. Vytvoríte tak rutinu, ktorá je pre dieťa pravidelnosťou predvídateľná a teda sa budú cítiť bezpečne. Zároveň regulujete denné a nočné hormonálne cykly, teda podporujete správne nastavenie vnútorných hodín. Ak by ste tieto časy stále menili, môžete premeškať napríklad signály únavy, takže od vyčerpania nebude vedieť zaspať.

2. Konzistentnosť v čase zaspávania je kľúčová. Do veku 4 - 6 mesiacov majú bábätká rozhádzané spinkanie, budia sa často a nemajú ešte také vedomie o noci a dni ako staršie deti a dospelí. Až od 4. mesiaca sa postupne začína vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, biologické hodiny. U malých detí je to najlepšie okolo 6. - 7. hodiny večer. Ale, samozrejme, záleží aj na tom, kedy dieťa prejavuje únavu, takže polhodinka/hodinka hore dole je v poriadku.

3. Denné spánky sa budú postupne skracovať a redukovať v závislosti od toho, čo potrebuje organizmus vášho dieťaťa. Nesnažte sa preto spánok umelo skracovať alebo predlžovať. To, že bábätko necháte dlhšie hore počas dňa, nemusí nevyhnutne znamenať, že bude lepšie spať v noci. Postupne ako deti rastú a vyvíjajú sa, počet denných spánkov sa znižuje a aj nočný spánok sa mení. Ak to budete siliť cez deň, môže sa vám stať, že večer nebude dosť unavené na spánok a zaspávanie bude bolestivejšie a dlhšie trvať, alebo sa dieťaťu bude horšie zaspávať v noci po prebudení, či vás už o piatej ráno bude ťahať z postele. Ranné vstávanie v tú istú hodinu je oveľa dôležitejšie pre bdelosť a energiu cez deň.

Optimalizácia prostredia a podporné metódy

• Vnútorné hodiny alebo aj cirkadiánny rytmus pomôžete nastaviť tak, že budete dieťa počas dňa nechávať na svetlých miestach, ideálne s prirodzeným svetlom. V noci zas zatiahnite a odstráňte intenzívne osvetlenie (svetlá, ale aj obrazovky a monitory). Tma totiž spúšťa v tele produkciu melatonínu - hormónu spánku. Počas nočných kŕmení a prebudení sa vyhýbajte hlasnému rozprávaniu, smiechu či hraniu.
• Upravte priestor na spanie vášho dieťaťa na pohodlnú teplotu. Malé bábätká ešte nemajú úplne vyvinutý termoregulačný systém. Neznamená to však, že musia byť v prekúrenom prostredí. Za optimálnu teplotu pri spánku sa považuje teplota v rozpätí 18 až 22 °C. Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať. Na to nezabúdajte ani pri poobedňajšom spánku u detí.
• Bábätká by mali ideálne spávať v jednej izbe s vami, odporúča sa však, aby spali vo vlastnej kolíske alebo postieľke. Spánok pri vás v jednej posteli nie je pre bábätká vhodný.
• Bábätká často dobre zaspávajú pri zvukoch práčky, vysávača a digestora, alebo pri bielom šume. Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku.
• Cieľom je naučiť dieťa zaspávať samo. Existuje viacero metód a stratégií, ako na to. Opäť musíme pripomenúť, že ani v tomto prípade nie je možné určiť jeden univerzálny postup. Metódy tréningu spánku, ktoré fungujú pre jedno dieťa, nemusia fungovať pre druhé. Okrem toho sa u vašej ratolesti môže postupne meniť to, čo naň funguje.
• V noci ho miesto vyťahovania, kolísania, prechádzania sa s ním (tzv. pomocné barličky pre spánok), hojdania radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa. Takto ho postupne naučíte zaspávať bez vašej pomoci. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.

Dôležité aspekty celkového vývoja a výživy

• Keď deti prežívajú spánkovú regresiu, veľakrát sa tak deje preto, že prechádzajú istými vývojovými míľnikmi - napríklad v psychomotorickom vývoji, naučili sa kotúľať, váľať sudy, sedieť, štvornožkovať, prvýkrát sa postavili, začali chodiť, prvýkrát zliezli z postieľku. Tieto svoje nové schopnosti chcú praktizovať - preto im poskytnite dostatočný priestor na to práve cez deň. Niekedy, keď sa deťom cez deň nevenujeme, chcú to dobehnúť vtedy, keď by mali spať. Skúste sa postarať o to, aby mali dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom - nie televíziou. No neprežeňte to. Večer vám budú určite lepšie zaspávať.
• Správna výživná strava cez deň (hovoríme o starších deťoch) pomôže, aby večer nepocítili vlčí hlad. Pred rastovým špurtom sa mu však nevyhnete.
• Obrazovky, tablety a modré svetlo. Hoci sa odporúča, aby deti do dvoch rokov neboli vystavené obrazovkám moderných technológií, nie vždy sa to dá dodržať. Odporúčame aspoň hodinu, dve, tri (v rámci vašich možností) pred spánkom vypnúť všetky obrazovky ako súčasť spánkovej rutiny, ale aj preto, že modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzbudzujúceho ospalosť. Každá hodina navyše strávená na obrazovke môže dieťa stáť až o 26 minút menej spánku v noci.

Nerealistické očakávania a flexibilitaVšetky tieto rady sú krásne a dobre znejú, ale prax je a býva úplne iná. Jednak preto, že každé dieťa je malá osobnosť a individualita a možno práve v prípade toho vášho neplatí nič z toho, čo tu spomíname. Najmä ak napríklad ste neustále na cestách, takže o spánkovom režime sa nedá hovoriť. Alebo ste rozvedená, dieťa je v striedavej starostlivosti a otec/matka, s ktorým už nezdieľate spoločnú domácnosť, tieto zásady nedodržiava. Práve konzistentnosť u oboch rodičov je dôležitá pri navykaní si na istý režim a rutinu. Niektorí rodičia majú aj napriek tomu očakávania, ktoré sa s realitou ani nestretli. Ako spoločnosť netrávime pri bábätkách dosť času, aby sme napríklad vedeli, že ich spánok nie je lineárny, že nie je prirodzené, aby od narodenia spali samé vo vlastnej posteli a vlastnej izbičke. Radšej, než by sa zo spánku mal stať boj, sa odvráťte ako od našich rád, tak od rád známych či z výchovných knižiek, nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim/nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám. A vôbec nevadí, ak budete flexibilní a sem tam rutinu narušíte. Ako je každé dieťa individualita, tak aj rodina ako celok je odlišná od druhej.

Pravidlá platné pre všetkých - Bezpečnosť nadovšetko

• Ukladajte dieťatko spinkať na chrbát na pevnej, rovnej podložke, žiadne mäkké vankúšiky, hračky či iné mäkké objekty, do ktorých by sa mohlo ponoriť a predstavovali by prekážku pre dýchacie cesty.
• Ukladajte deti spať bez prekrytia úst, nosa, hlavy kvôli dýchacím cestám.
• Ukladajte ich nadojčené, nakŕmené, prebalené, čisté.
• Ukladajte ich do čistej, vyvetranej miestnosti s vhodnou teplotou a vlhkosťou, bez cigaretového dymu.
• Deti do 1 roka potrebujú našu asistenciu, neignorujte ich potreby - aj potrebu blízkosti rodiča.
• Ste vyčerpaní? Ľahnite si spať vedľa dieťaťa aj vy a povinnosti odložte na inokedy - vaše zdravie je prvoradé.

Keď bežné rady nestačia: Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Nespavosť dieťaťa môže byť pre rodičov mimoriadne vyčerpávajúca, ako to ilustruje príbeh mamy Samka, dvojmesačného chlapčeka, ktorý takmer nespáva. „V pokusoch uspať nášho syna sa s manželom celú noc striedame. Vymýšľame, čo sa dá. Nič nezaberá. Nedokážem to pochopiť. Nikdy by som neverila, že bežný deň s bábätkom môže vyzerať aj takto,“ opisuje matka, ktorá padá od únavy a prežíva pocit zúfalstva. Tento stav, kedy sa dieťa budí nespočetnekrát za noc a zaspávanie je utrpenie, môže trvať mesiace, ba až roky. V Samkovom prípade trvali ťažkosti skoro dva roky, kým konečne prespal jednu celú hodinu."Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov. Mnohé mamy by o predojčených nociach vedeli napísať celé knihy," konštatuje Zuzana Guzmická.

Kedy vyhľadať špecialistu?Ak sa rodičia spoznávajú v riadkoch o Samkovi, alebo ak majú pocit, že to nezvládajú, nemali by sa báť a hanbiť navštíviť špecialistu. Možno spoznajú láskavého človeka, ktorý im krok za krokom pomôže vyjsť z bludného kruhu bdenia a zúfalých dotieravých myšlienok. MUDr. Darina Štúrová zdôrazňuje, že jej cieľom je vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresií, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov. V drvivej väčšine prípadov vie spánok skutočne zlepšiť a dostať sa z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Pracuje teda v prvom rade s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sa spánok celej rodiny zlepšil. Individuálna forma poradenstva je kľúčová, pričom sa nesmie ignorovať iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie, dýchanie, a taktiež psychika maminky a rodinné vzťahy.

Užitočné nástroje pre rodičovAk máte obavy o vývin svojho dieťaťa, môžete využiť aplikáciu Bebbo - Sprievodca vývinom dieťaťa. Obsahuje video, v ktorom je názorne vysvetlené, čo práve bábätko robí v danom období. Z článku sa dozviete, ako sa prejavuje pohybom, čo je typické pre jeho komunikáciu, aké je jeho vnímanie a pocity. V interaktívnej časti môžete zaklikávať, čo u neho pozorujete. Ak vám niektorý z míľnikov nie je jasný, jednoducho ho rozkliknete a dostanete sa k príslušnému videu, v ktorom je na bábätku vysvetlený. Vďaka UNICEF aplikácia Bebbo funguje úspešne už v 14 krajinách a bola stiahnutá viac ako miliónkrát. Je bezplatná, nezhromažďuje žiadne dáta o užívateľoch a neobsahuje reklamy. Je rovnako dostupná pre používateľov zariadení so systémom Android aj iOS. Obsahuje len overené informácie, slovenskí pediatri, vývinoví psychológovia a špeciálni a liečební pedagógovia posúdili každú jednu vetu.

tags: #dieta #ked #zaspava #pozera #dohora

Populárne príspevky:

• Všetko o kolikách a zápche u detí
• Všetko o OČR a otcovskej dovolenke pri narodení dieťaťa
• Prehľad duchovnej služby v Banskobystrickej diecéze
• Záhadné správanie kosatiek
• Je mrkvový odvar vhodný pre bábätká? Zistite viac