V dnešnej dobe sú smartfóny neoddeliteľnou súčasťou našich životov a zásadne menia naše vnímanie sveta. Kým staršie generácie sa ich museli naučiť používať, deti si bez nich nevedia predstaviť deň. Prešlo len pár desiatok rokov od prvých skúseností s počítačom až po prienik technológií do každej oblasti života. Dnes je aj pre malé deti prirodzené hrať sa s tabletom či smartfónom. Hoci technológie priniesli množstvo pozitív a dali nám neuveriteľné možnosti, náročné na psychiku je však to, že sú dostupné nonstop. To je výzva, ktorú sa nedarí zvládať ani dospelým. Vplyv sa teda prejavuje zahltenosťou a zrýchleným životným tempom. Človek si neraz neuvedomuje, že multitaskuje a robí viacero vecí naraz. Tým pádom sme viac vyrušovaní a konkrétnym aktivitám venujeme menej plnej pozornosti.
Tento článok, podložený rozhovormi s odborníkmi ako MUDr. a PhDr. Jarmila Tomková, ako aj výchovnou poradkyňou Martinou Vagačovou, podrobne rozoberá vplyv digitálnych technológií na deti, poukazuje na riziká a ponúka praktické riešenia pre rodičov. Cieľom je otvoriť dôležité témy a diskutovať o nich, keďže sa týkajú nás všetkých.
Negatívne Vplyvy Digitálnych Technológií na Vývoj Detí
Používanie mobilných telefónov a iných digitálnych zariadení má preukázateľné negatívne dopady na zdravie a vývoj detí, ktoré sú obzvlášť zraniteľné. Ich mozog sa ešte stále vyvíja a fyzické bariéry, ako je lebka, nie sú plne vyvinuté.
Vplyv Elektromagnetického Poľa
Výskumy, ktoré dokazujú negatívny vplyv elektromagnetického poľa na vývoj a zdravie dieťaťa, je niekoľko stoviek. Deti a mladí ľudia, u ktorých sa mozog ešte rozvíja, sú obzvlášť zraniteľní. Lebka bábätiek je tenká, nie je ešte uzavretá. Ako povedal Dr. E. Huber z viedenskej lekárskej komory: „keby mal nejaký liek také výsledky testov, aké má mobilný telefón, musel by byť okamžite stiahnutý z trhu. U mobilov sa však stále vyčkáva a tvrdí, že je treba všetko riadne overiť a priniesť nové výsledky. Ako dlho sa to však bude overovať?“ Tento výrok podčiarkuje naliehavosť situácie, keďže dlhodobé účinky sú stále predmetom výskumu, no už existujúce dáta naznačujú vážne riziká.
Kognitívny a Jazykový Vývoj
Výskumy jednoznačne dokazujú negatívne účinky konzumácie médií na intelektuálny vývoj detí, predovšetkým tých najmenších. Tieto štúdie ukazujú, že deti sú výrazne oneskorené v jazykovom vývoji, poznajú menej slov a dosahujú oveľa slabšie výsledky, ako napr. tie, ktorým rodičia čítali knižky, rozprávali im príbehy alebo len počúvali hudbu. Tento jav je kritický, pretože raný jazykový vývoj je základom pre neskoršie akademické úspechy a sociálne interakcie. Nadmerné vystavenie obrazovkám môže narušiť vývoj reči, emocionálneho vnímania, koncentrácie a dokonca aj kvalitu spánku.
Sociálne a Emocionálne Dôsledky
Digitálne médiá môžu mať aj vážne sociálne a emocionálne dopady. Hranie násilných videohier vedie u detí k výraznému úbytku základnej ľudskej schopnosti súcitu a empatie. V školskom veku tieto média prehlbujú odcudzenie medzi rodičmi a deťmi a napriek tomu, že sa dnes deti pohybujú na sieti prevažne v sociálnej oblasti, objavuje sa sociálna izolácia a ich kontakty sú len povrchné. Vďaka väčšej anonymite na sociálnych sieťach sa ľudia často správajú diametrálne odlišne ako v reálnom živote. Najmä mladá generácia, ktorá vyrastala s počítačmi a so sociálnymi sieťami, stráca možnosť získať návyky konverzácie z očí do očí. V skutočnom živote sú potom plachí, nevedia sa vyjadrovať a zaznamenávajú zhoršenie sociálneho cítenia. Štúdie ukazujú, že s technologickým pokrokom, nielen v smartfónoch, ale celkovo v technologických pomôckach, môžu byť deti podvyživené už len tým, že nemajú dotyk či také množstvo kontaktu, aké by potrebovali.
Vplyv na Učenie a Sústredenie
V súvislosti s digitálnymi technológiami pri procese učenia dochádza k výraznému rozptyľovaniu pozornosti, deti sú nesústredené, učenie je povrchné a neefektívne. PhDr. Jarmila Tomková potvrdzuje, že senzorické podnety vo väčšom množstve v rannom štádiu vývinu dieťaťa spôsobujú veľkú záťaž na nervový systém. Môže to zvýšiť riziko rozvinutia neurologicky podložených ťažkostí, ako hyperaktivita, nepozornosť či impulzivita, ktoré sú charakteristické aj pre ADHD. Čím viac na dieťa pôsobí mobil, tým viac ovplyvní jeho formovanie - lebo smartfón je pre jeho rozvíjajúci sa mozog príliš intenzívny. Keď dieťa často multitaskuje, napríklad pri MMORPG hre, kde četuje, rozpráva a ešte aj ovláda postavičky, všetko sa deje rýchlo. Keď sa to robí často a nie len v hre, napríklad pri učení, mení sa aj spôsob učenia a deti si menej zapamätávajú a čerpajú menej z týchto vedomostí. Má to vplyv na ich zrýchlený a nie dôsledný štýl učenia.
Rodičia ako Kľúčoví Aktéri v Digitálnej Výchove
Riešenie problematiky detí a mobilných telefónov nevidí MUDr. v dieťati a mobile, ale v rodičovi a dieťati s mobilom. My rodičia sme zodpovední za to, koľko a ako trávi dieťa čas na mobilnom telefóne. Sme generácia rodičov, ktorá prvýkrát v histórii čelí otázkam o výchove detí v digitálnej dobe. Stojíme pred výzvami spojenými s nastavovaním hraníc technológiám a hľadáme rovnováhu medzi ich výhodami a rizikami.
Fenomén „Smartfónových Sirôt“
Psychológovia dnes hovoria o tzv. smartfónových sirotách, čo sú deti, ktoré musia o pozornosť svojich rodičov bojovať práve s tabletmi, či mobilmi. Častokrát vidím problém v tom, že rodič má pocit, že je jeho povinnosťou venovať sa dieťaťu celý deň a robiť mu program. V čase, keď sa potrebuje venovať domácim prácam alebo iným činnostiam, ponúkne deťom digitálne média, ktoré ich majú zabaviť. Tretina detí žije v domácnosti, kde je televízia pustená väčšinu dňa, či už ju niekto sleduje alebo nie. PhDr. Jarmila Tomková k tomu dodáva, že digitálne technológie v rukách detí do 3 rokov sú skôr pomôcka pre rodičov. Tak to je, i keď je ťažké si to priznať.
Rodičia ako Digitálni Vzory
Ak chcú rodičia bojovať s detskou závislosťou, musia si v prvom rade uvedomiť, že dieťa kopíruje ich správanie. Ak je rodič striktný a očakáva od detí obmedzenia, musí mať aj na seba rovnaké nároky. Keď dieťa nevidí moje záujmy, len to, že sa starám o rodinu a pracujem s mobilom, nemá dobrý príklad. Rodič si musí uvedomiť, koľko na mobile trávi času, a nastaviť pravidlá, ktoré platia pre všetkých. Ak aj rodičia sú neustále zahľadení do svojho telefónu, neposielajú tým deťom správny signál. My dospelí sme zodpovední za to, čo naše deti nasávajú a ako trávia svoj čas. Taktiež je o to dôležitejšie, aby ich procesom zoznamovania sa s technológiami sprevádzala nejaká blízka osoba - najmä rodičia, ale napríklad aj učiteľ alebo starší súrodenec.
Paradox Digitálnej Doby a Strata Kontaktu
V digitálnej dobe máme, paradoxne, oveľa viac času na deti, ako mali rodičia predtým, lebo ich život bol omnoho komplikovanejší. My sme sa však zapratali rýchlo dostupnými informáciami a orientujeme sa na výkon. Martina Vagačová zdôrazňuje, že deti majú stále rovnaké potreby. Všetci sme vybavení určitými potrebami, ktoré sú prirodzené v danom vývinovom období. V rannom veku sú to najmä blízky a bezpečný kontakt s rodičmi, voľná hra, objavovanie sveta a skúmanie. Toto by malo prebiehať v optimálnom prípade bez displejov. PhDr. Jarmila Tomková konštatuje: „Príde mi to, akoby sa dospelí nevedeli s deťmi rozprávať alebo hrať, tak im dajú mobil.“
Vekové Odporúčania pre Používanie Mobilov
Odborníci sa zhodujú, že vek dieťaťa je kľúčovým faktorom pri určovaní vhodnosti a miery používania digitálnych technológií.
Deti do 3 rokov: Úplný Zákaz
Martina Vagačová jasne hovorí: „Deti do 3 rokov vôbec mobil nepotrebujú. Má to na ne naozaj negatívny vplyv, potrebujú počuť ľudský hlas a vnímať dotyk, lebo sa učia cez spojenie - cez vzťah a pozornosť.“ Vedomie, ktoré o sebe majú, sa odvíja od toho, ako im rodičia odpovedajú. Keď im rodičia dajú mobil, prestanú ich vnímať. Je to akoby strata kontaktu s prirodzeným rytmom života. Berieme tým dieťaťu možnosť si uvedomovať, že žije. Malé dieťa si medzi kŕmeniami dokáže samo uvedomiť, že je hladné, keď vydá signál plačom a dostane jesť. A zje len toľko, koľko potrebuje. Ak mu však dáme mobil, dieťa sa odpája od seba, nevníma svoje telo cez zmysly, upiera pozornosť inam. A to už je problém. Experti odporúčajú do 2 rokov sa technológiám vyhnúť, výnimkou sú video hovory s blízkymi. Rovnaký čas, počas ktorého používame mobil, by sme mali mať aj na vyčistenie a vytriedenie informácií - inak vyvíjame na mozog tlak. Jeho výživou sú vzťahy, kontakt jedna k jednej alebo pobyt vonku.
Predškoláci (3 - 6 rokov): Opatrnosť a Dohľad
Vo veku 3 - 6 rokov je detskú mozog ako špongia - rýchlo sa učí, ale zároveň je veľmi zraniteľný. Nadmerné vystavenie obrazovkám môže narušiť vývoj reči, emocionálneho vnímania, koncentrácie a dokonca aj kvalitu spánku. Ak sa mobil stane hlavnou formou stimulácie, dieťa môže začať vynechávať kľúčové fázy vývinu: sociálne zručnosti, reč, motoriku a schopnosť hrať sa samostatne. Predškoláci ešte nepotrebujú vlastný mobil. Ak už využívajú digitálne zariadenia, malo by to byť s dohľadom dospelého, s jasne určeným časom aj obsahom. Odborníci odporúčajú maximálne 30 minút denne. A len ako výnimočný doplnok. V 2 - 3 rokoch by dieťa so zariadením nemalo denne tráviť viac ako 15 minút a to len za prítomnosti rodiča.
Aký je správny vek pre dieťa, aby si zaobstaralo telefón?
Vlastný Mobil: Kedy a Aký?
Keď sa rozhodujeme o kúpe prvého mobilu, je dobré si zodpovedať, prečo ho dieťa chce a či ho už naozaj potrebuje. Hlavným kritériom by mala byť ich pripravenosť niesť zodpovednosť, ktorú vlastný mobil prináša. Rodičia často tvrdia, že dávajú deťom telefón kvôli bezpečnosti. Alternatívou k mobilom sú však detské smart hodinky, ktoré bezpečnostný účel spĺňajú lepšie ako telefón. PhDr. Tomková odporúča na prvom stupni základnej školy dieťaťu stačí obyčajný tlačidlový telefón bez internetu, aby sa dieťa naučilo telefonovať, starať sa o zariadenie, nedávať osobné údaje hocikomu, netelefonovať počas prechádzania cez cestu a aby bolo v kontakte s ľuďmi. Pretože mozog sa vyvíja, odporúča sa dať dieťaťu vlastný mobil až medzi 12. a 14. rokom. Približne od desiatich rokov sa mozog dostáva do štádia, v ktorom už chápe, že druhí rozmýšľajú inak. Dieťa si zrazu uvedomí potrebu obhájiť svoju pozíciu v kolektíve. V rovnakom období prichádza aj šikana, často veľmi nenápadne, v spoločných četovacích skupinách. Deti sa už od veku 8-9 rokov začnú dožadovať smartfónov, keďže ich začnú mať aj deti naokolo. V dnešnej materialistickej dobe sú technológie vnímané ako statusové symboly, čo žiaľ podporujú aj rodičia vlastnými hodnotami a tým, že dávajú smartfóny do rúk deťom priskoro. To, že sa to stáva viac a viac normou, to vyvíja tlak aj na deti a tínedžerov a chcú “byť in”.
Nastavenie Hraníc a Pravidiel v Rodine
Nastavenie jasných a dôsledných pravidiel je základom pre zdravý vzťah detí k technológiám. Hranice a limity musia byť. Nechať to „na voľno“ neexistuje.
Dôležitosť Jasných Pravidiel
Ak sa rodič rozhodne dať svojmu dieťaťu mobilný telefón, mal by tak urobiť za podmienky, že dieťa bude rešpektovať určité pravidlá používania telefónu. V prípade, že tak nebude, môže rodič kedykoľvek podmienky sprísniť, odobrať mu mobil, prípadne ho nahradiť staršou verziou tlačítkového mobilu. Tento prístup je kľúčový. V rámci stratégie ako deťom obmedziť čas na mobile je zaviesť v rodine presné pravidlá. Pravdepodobnosť, že vaše dieťa bude súhlasiť s pravidlami bude väčšia, ak si pravidlá pre čas strávený pri obrazovke vymyslíte pre celú rodinu. To znamená, že budú platiť aj pre rodičov. Spoločná dohoda by mala obsahovať jasné pravidlá pre všetkých, vrátane odmien a trestov.
Niektoré návrhy pravidiel zahŕňajú:
- Žiadny mobil ani televízia počas jedla, či už doma alebo v reštaurácii.
- Žiadna televízia, mobil ani počítač, kým nie sú hotové domáce úlohy a domáce práce.
- Žiadne obrazovky v spálni ani v detskej izbe.
- Pevná večerná hodina, po ktorej sa musia všetky obrazovky vypnúť.
Je dokázané, že dve hodiny strávené pred modrým svetlom z mobilov, tabletov a počítačov potláča hormón melatonín až o 22 percent, čo negatívne ovplyvňuje spánok, výkon a náladu. Udržiava to totiž človeka dlhšie bdelým.
Čas Strávený pri Obrazovke ako Privilégium
Dajte deťom jasne najavo, že čas strávený pred obrazovkami je privilégium a nie samozrejmosť. Naučte ich, aby si najprv urobili domáce úlohy do školy a iné povinnosti a až potom si môžu vziať mobil alebo sa hrať na počítači. Spočiatku to môže byť ťažké, ale pozitívne návyky, vďaka ktorým sa v budúcnosti dokážu vyhnúť prokrastinácii, im ostanú nadlho. Martina Vagačová radí: „Môžeš sa rozhodnúť, či si vezmeš mobil teraz na 15 minút alebo si najskôr oddýchneš, prípadne si splníš povinnosti, a potom môžeš mať mobil 30 minút.“ Nakoniec deti zistia, že to lepšie funguje, lebo majú za sebou pocit dobre vykonanej práce a už ich neznervózňuje, že musia ešte niečo nepríjemné robiť.
Nedigitálne Zóny a Rituály
Môžete si doma určiť zóny, kde mobily nepoužívame - pri jedle, keď sa s niekým rozprávame, v spálni alebo hodinu pred spaním. Môžete si tiež zaužívať pravidlo, že keď zazvoní mobil, nemusíte v určitých situáciách, napríklad počas spoločnej večere, okamžite odpovedať. To, ako fungujeme, však musíme naučiť aj ostatných známych a blízkych okolo nás. Ľudia to okamžite akceptujú a dovolia si len to, čo im dovolíme. Buďme vzorom aj pre naše deti a sami vedome používajme technológie. Je dobré pestovať aj rituály. Napríklad je dobré vedieť, kedy máme v rodine rituál spať, jesť, hrať sa doma, ísť von, kedy čítať rozprávky a kedy pozerať rozprávky. Môže to byť medzi večerou a sprchovaním dieťaťa pred spánkom. Tam mu môžeme vytvoriť svoju polhodinu práve na rozprávky, na to slúži aj Večerníček. Kľúčové je, že si rodič tento čas a objem pre dieťa vybral a nie je to všade prítomné a nutkavé.
Kyberšikana a Online Bezpečnosť: Otvorený Dialóg
S nástupom detí do online sveta prichádzajú aj nové riziká, ako je kyberšikana a nevhodný obsah. Otvorená komunikácia a budovanie dôvery sú nevyhnutné.
Predchádzanie Kyberšikane
Keď už sa rodič rozhodne dať dieťaťu mobil, musí si byť istý, že dieťa rozumie, čo všetko sa tam deje. Treba dieťaťu vysvetliť, ako to funguje, s kým môže komunikovať a že vám má povedať, ak ho kontaktuje ktokoľvek cudzí. Dohodnite sa, že si raz za týždeň spoločne prejdete sociálne siete. Vysvetlite mu prejavy kyberšikany aj nástrahy zdieľania osobných a intímnych informácií či fotografií. Ale naučte ho aj vedieť sa za seba postaviť a vyjadriť slušne svoj názor. Naučte ho, že v online priestore máme „dotyk“ verbálny, že ide cez slová. Obrázky a reč, ktoré používame na sociálnych sieťach, majú byť rešpektujúce a úctivé. Môžeme si hovoriť vtipy aj posielať emotikony, ale nič, čo nechcem, aby prišlo mne, nebudem posielať ani druhej strane. Naučme deti, že to, čo by sme nepovedali druhému priamo do očí, nemá byť ani v písomnej komunikácii. Učme ich pravidlá bezpečného, rešpektujúceho, poctivého a slušného správania.
Ako Reagovať, Keď Dieťa Šikanuje
Stáva sa to často, že dieťa môže šikanovať iných. Ak sa deje niečo, čo rieši nebodaj už aj škola či aspoň učiteľka v triede, môžete povedať: „No počúvaj ma, dostala som takú správu od učiteľky, že toto sa deje a že ty si spravil/spravila toto. Prosím ťa, ja viem, že takto to vníma pani učiteľka, ale ja tomu nerozumiem, pretože viem, že ty cielene neubližuješ. Ja ťa poznám ako jemnú/jemného, láskavú/láskavého. Muselo to byť niečo veľmi silné, že toto robíš. Čo sa deje?“ Ponúknite deťom pomoc či možnosť sa z toho vyrozprávať. V tomto momente má rodič väčšinou veľmi veľký problém, lebo začne svoju frustráciu, strach, obavy nakladať na dieťa, ono sa však okamžite stiahne a už sa o tom nechce rozprávať. Prednáškam o správnosti a nesprávnosti činov dieťaťa by sme sa mali úplne vyhnúť.
Kritické Myslenie a Sebahodnota v Online Svete
Používanie sociálnych sietí tínedžermi je spojené s bezpečím v oblasti intimity, so schopnosťou povedať nie, postaviť sa za seba napriek tomu, že to môže byť veľmi ťažké. Je to tiež o sebaistote dieťaťa, ktorá reálne stojí na tom, ako my rodičia reagujeme, keď odpovedáme dieťaťu na veci, ktoré sú pre nás konfliktné a nesprávne. Vety typu Ty nie si normálna. Ako ti toto mohlo vôbec napadnúť? sú poznámky z našej frustrácie. Lenže keď to opakujeme mnohokrát rozvíjajúcemu sa mozgu dieťaťa, rastie v ňom neistota. Rovnako nebezpečné sú poznámky o vzhľade dieťaťa: Ty si taká moja buchtička, zlatá, šťavnatá. Potrebujeme, aby naše deti od nás počuli, že sú úžasné, krásne a dokonalé TAKÉ, AKÉ SÚ. Že každý sme reálne úplne iný, neexistuje porovnávanie typu ty si krajšia a ty si škaredšia. A práve preto, že rozumiem inakosti druhého, nedávam mu nálepky. Martina Vagačová zdôrazňuje, že u dievčat je to často postavené na potrebe zapadnúť. Aktuálne vládne svetu kórejský pop, napriek tomu, že je známe, že títo ľudia chodia na operácie už ako deti. Ženy sú úplne vychudnuté, preoperované, majú dolámané kosti. Lenže naše deti tomu neveria. A o tom sa treba rozprávať a, samozrejme, treba klásť dôraz na citlivú rétoriku.
Boj proti Závislosti a Riešenie Problémov
Závislosť na digitálnych technológiách je reálnym rizikom, ktorému treba aktívne predchádzať.
Prevencia Závislosti: Emocionálne Potreby a Vysvetľovanie
Aplikácie a sociálne siete sú navrhnuté tak, aby pútali našu pozornosť a vytvárali návykové správanie. Závislosť často vzniká, keď deti používajú mobil ako únik pred stresom, smútkom alebo nudou. Venujme sa preto ich emocionálnym potrebám, zaujímajme sa o ich pocity a ponúknime im bezpečný priestor na rozhovor. Deti často nerozumejú, prečo je nadmerné používanie mobilu škodlivé. Vysvetlime im, ako ovplyvňuje ich spánok, sústredenie alebo náladu. Rozprávajme sa o pojmoch ako „digitálna únava“ či „digitálna rovnováha“. Stačí jednoducho: „Keď používaš mobil príliš dlho, tvoje oči a mozog sú unavené a potom sa ti horšie spí.“
Rodičovská Kontrola a Jej Limity
Na monitorovanie času stráveného na mobiloch a počítačoch, ako aj na sledovanie navštívených stránok a používaných aplikácií, slúžia aplikácie typu rodičovskej kontroly (parental control). Tieto aplikácie dohliadajú na deti aj keď nie sú s rodičmi. Ich hlavným cieľom nie je špehovať, ale predovšetkým limitovať čas stanovený rodičmi, zabrániť používaniu nevhodných aplikácií vzhľadom na vek používateľa alebo nepustiť dieťa na stránky s nebezpečným obsahom. Príklady takýchto aplikácií zahŕňajú Qustodio, Google Family Link, FamilyTime, Norton Family, Kaspersky Safe Kids a Netnanny. Je pochopiteľné, že žiadne dieťa týmito aplikáciami nebude nadšené a určite môžete očakávať veľmi odmietavý postoj zo strany dieťaťa. Ale tak, ako dokážete 2-ročnému dieťaťu zobrať cumeľ a vydržať 3 dni plaču, musíte vydržať aj toto. Ak dieťa uvidí, že nie ste ochotní ustúpiť a svojim bojovným správaním nič nedosiahne, bude sa s tým musieť zmieriť. Na druhej strane ho treba povzbudiť v tom, že ak bude spolupracovať, môžete sa dohodnúť, že napr. cez víkend mu predĺžite čas, ktorý bude môcť stráviť na telefóne. Samotná MUDr. potvrdila, že táto stratégia funguje, keď po nainštalovaní aplikácie pre deti mali denný limit 2 hodiny, v čase vyučovania a od 20.00 do rána bol mobil zablokovaný a každý deň si mohla pozrieť výpis stránok, ktoré navštívili. Rodičovská kontrola pomôže mať prehľad, ale určite nevyrieši celú výchovu. Aplikácie rodičov nenahradia.
Aký je správny vek pre dieťa, aby si zaobstaralo telefón?
Kedy Spozornieť: Znaky Závislosti
Kedy majú rodičia spozornieť, že ide o závislosť? Keď dieťa nerobí nič iné. Ak je v jednom kuse na mobile alebo počítači a keď sa nevie zapojiť do iných aktivít. Je uzavreté, prestáva komunikovať, zanedbáva povinnosti. V takýchto prípadoch treba vyhľadať odborníka. PhDr. Jarmila Tomková konštatuje: „Myslím si však, že najdôležitejšia je prevencia. Nezatvárať oči pred technológiami, nezakazovať, ale skôr ich zakomponovať do výchovy.“
Zmysluplné Využívanie Technológií a Alternatívy
Úplný zákaz technológií nie je v dnešnej dobe reálny ani praktický. Namiesto toho je kľúčové naučiť deti, ako technológie používať zmysluplne a zároveň im ponúkať dostatok alternatív.
Užitočný Digitálny Obsah
Keď už sa mobily stali bežnou súčasťou života detí, tínedžerov aj dospelých, rodičia by deti mali inšpirovať, ako digitálny čas využiť zmysluplne. Jednoducho povedané, keď už je dieťa na mobile, nech z toho aj niečo má. Nie je totiž jedno, či si na smartfóne pozerám zábavné videá so zvieratkami alebo sa učím cudzí jazyk, základy programovania alebo grafického dizajnu. Internet je plný užitočných kurzov, návodov a vzdelávacích programov, ktoré ponúkajú aj prestížne svetové školy. Netreba nikam cestovať a veľakrát ani nič platiť. Ak rodičia chcú pustiť deťom rozprávky, mali by premýšľať nad realistickosťou obrazu, prvkami agresie a na rýchlosti podnetov. Je vhodné pozerať sa na to ako na rodinné vzdelávanie o bezpečnosti a nie ako na pozeranie rozprávok na mobile.
Podpora Fyzických a Sociálnych Aktivít
Niektorí rodičia problém, ako deťom obmedziť čas na mobile, riešia tým, že sa ich snažia zamestnať rôznymi krúžkami a mimoškolskými aktivitami. Často na to idú direktívnym spôsobom a prihlásia dieťa na šport, hudobný nástroj alebo nejaký iný krúžok podľa vlastnej predstavy bez ohľadu na to, či sa mu to páči alebo nie. Tínedžer bude viac motivovaný k pohybu, ak mu umožníte vybrať si typ aktivít, na ktoré bude chodiť rád. Tiež ho podporíte tým, že mu zabezpečíte dopravu, prípadne pri niektorých aktivitách, ako je beh, či posilňovňa, môžete dokonca začať cvičiť spolu. Deti ani tínedžeri by nemali byť izolovaní od spoločnosti. Podporte ich, aby čo najviac času trávili vonku ale najmä v spoločnosti iných ľudí.
Fenomén hry Pokémon Go vyvolal diskusie o spojení digitálneho a reálneho sveta. Hoci mnohí vyzdvihujú jej údajné pozitíva, že deti sa vďaka hľadaniu pokémonov s mobilom v ruke vracajú do reálneho sveta, sú na čerstvom vzduchu, spoznávajú kultúrne pamiatky a prírodné krásy svojej krajiny, dokonca že si hľadajú nových kamarátov, PhDr. Tomková k tomu dodáva: „Až tak pozitívne zase nie. Hra nie je zlá vec, ale určite to nevnímam ako významný prostriedok pre návrat detí do prírody alebo ku kamarátom.“ Hoci sú fyzicky vonku, sú stále v prítomnosti niečoho virtuálneho. Zato, že sa pri katedrále zjaví pokémon, deti nepochopia, že je to historická pamiatka. Ani si nemyslím, že si kvôli tomu začnú čítať historické informácie o nej. Prídu a ulovia pokémona. Ak sa hrajú deti spolu, tak nevnímam ako úžasné to, že chytajú pokémonov, ale práve ten fakt, že sú spolu.
Offline Deň a Kvalitný Spoločný Čas
Tak ako pre telo je dobré jeden deň venovať pôstu, to isté platí aj pre zmysly, ktoré neustálym kontaktom s obrazovkami trpia. Vhodným obdobím na tzv. offline deň je víkend. Zvoľte si sobotu alebo nedeľu s cieľom ani raz nevziať do ruky nič, čo obsahuje obrazovku. Prípadne telefón využívajte výhradne na telefonovanie a prijímanie správ. Ušetrený čas využite na relax, čítanie kníh, šport, pobyt v prírode, stretnutie s ľuďmi. Dbajte na to, aby si tento návyk osvojili aj deti a ostatní členovia rodiny. Dôležité je tiež neporovnávať generácie a nehovoriť o tom, ako oni chodili na „preliezky“. Skôr je dôležité, aby boli rodičia pre deti funkčným vzorom a ukazovali im prevahu plnohodnotných zážitkov aj bez technológií. Mali by to vyvažovať. Rodičia sú zodpovední za to, aký životný štýl svojim deťom prezentujú a aký spoločne žijú.
Budúcnosť Digitálnej Výchovy: Výzvy a Príležitosti
Digitálna doba je realitou, do ktorej sa deti rodia. Úlohou rodičov a spoločnosti je pripraviť ich na zodpovedné fungovanie v tomto prostredí.
Evolúcia a Adaptácia na Technológie
Dnešné deti sa už narodili do doby s technickými vymoženosťami. Ich vplyv na svoju psychiku a komunikáciu si pravdepodobne neuvedomujú, až kým ich na to neupozornia rodičia. Všetky deti narodené po roku 2000 sú tzv. digitálni domorodci. Odmalička vidia, že mobil patrí k životu. Veď len čo sa narodia, hneď vyťahujeme mobil - fotíme ich, natáčame, posielame správy o ich narodení. Od toho momentu pozorujú mobil v rukách mamy, otca, starých rodičov, súrodencov, …. Odporúča sa prestať porovnávať svoje detstvo s detstvom dnešných detí. Nepovažujme technológie za nepriateľa, ale skôr za nástroj, ktorý treba vedieť správne používať. Pravidelne sa s deťmi zhovárajme o tom, ako technológie ovplyvňujú náš život, pýtajme sa aj ich, čo si o nich myslia.
Škola a Kritické Uvažovanie o Médiách
Pokiaľ ide o vzdelávanie, škola musí reflektovať potreby detí v súčasnej spoločnosti. Dnešné deti budú technológie určite využívať a nielen rodičia, ale i škola by ich na to mala pripraviť. V tejto debate je podstatné skôr to, akou formou, akou mierou a kedy majú byť technológie prítomné vo vzdelávaní. Vzdelávanie ku kritickému uvažovaniu o médiách má prebiehať už na základnej škole. PhDr. Tomková zdôrazňuje, že je v poriadku, keď sú technológie v nejakej miere súčasťou vyučovania. Nemalo by to však skončiť pri hraní sa na počítači, ale pri dialógu, zážitkovom objavovaní ako veci fungujú a sumarizovaní poznatkov spolu s dospelými, až po reflexiu, čo to znamená pre ich každodenný život, kde poznatky využijú.
Konverzačné Nástroje pre Rodiny
Na podporu otvoreného dialógu v rodinách bola vytvorená jedinečná konverzačná hra, ktorej cieľom je otvoriť digitálne témy v rodinách (o smartfónoch, sociálnych sieťach, influenceroch, aplikáciách,…) a ktorá je navrhnutá tak, aby prostredníctvom otázok na kartičkách uľahčila tieto dôležité rozhovory v priateľskej a zábavnej forme. Hra obsahuje: 80 otázok pre deti, ktoré pomôžu rodičom pochopiť, ako ich deti vnímajú digitálne technológie, 80 otázok pre rodičov, ktoré otvoria dvere k diskusiám, ktoré deti zaujímajú, ale možno sa ich ešte neodvážili opýtať, 50 vedomostných otázok, ktoré zábavným spôsobom otestujú znalosti celej rodiny a 36 pexesových kartičiek pre najmenších, aby sa aj oni mohli zapojiť do hry. Otázky na kartičkách sú prekonzultované a schválené tímom psychológov a viac informácií je dostupných na www.digitalnirodicia.sk/hra.
Paradoxne nás tento „zápas“ s mobilmi a sociálnymi sieťami pozýva k väčšej vnímavosti obsahov reality a k reflexii hodnôt, ktoré chceme žiť. Rovnako tak nás to následne pohýňa k vedomému aktívnemu budovaniu kultúry života - osobného či rodinného - podľa týchto hodnôt. Koniec koncov, aj na moderné technológie sa môže pozrieť rodina so záujmom, a pritom tomu nepodľahnúť. Je viac než pravdepodobné, že bez zásahu rodičov by väčšina detí a najmä tínedžerov prevažnú časť dňa strávila pri obrazovkách.
tags: #dieta #ktore #sa #hraju #na #mobil