Vo svete, kde praváci tvoria dominantnú väčšinu populácie, približne 10 % až 15 % ľudí preferuje ľavú ruku. Táto odlišnosť, známa ako ľaváctvo, je fascinujúci jav, ktorý kombinuje genetické predispozície a vplyvy prostredia. Hoci v minulosti bolo ľaváctvo často stigmatizované, moderná veda prináša nové poznatky o jeho genetických a neurologických aspektoch, ako aj o jeho vplyve na rôzne aspekty života, od športu a umenia po vedúce pozície.
Historické konotácie a boj proti ľaváctvu
V minulosti, a nie až takej dávnej, nebolo ani u nás na Slovensku povolené, aby dieťa v škole písalo ľavou rukou. Tzv. „prerábanie“ ľavákov bolo bežnou praxou. Dovtedy si malí ľaváci v triedach vytrpeli svoje; poznali aj štípance trstenice. Hroznejšie ako fyzická bolesť, boli predsa len duševné následky, ktoré zanechalo toto nútené preúčanie. Ešte pred pár rokmi boli ľaváci najmä v mladšom veku znevýhodňovaní. V školách sa dokonca učitelia snažili o „prerábanie“ ľavákov - a to až do roku 1966.
„Čudnosť“ ľavákov siaha do dávnej minulosti. V mnohých kultúrach bolo ľaváctvo stigmatizované. V angličtine napríklad slovo sinister (zlovestný) pochádza z latinského slova pre ľavú stranu a má negatívne konotácie. Veď kedysi ich upaľovali ako bosorákov. Niektoré kultúry ich považovali za čarodejníkov, iní sa s nimi odmietali sobášiť. Pokiaľ mal japonský muž ženu ľaváčku, mohol ju prepustiť, alebo mal povolené sa s ňou rozviesť, ak zistil po svadbe, že jeho žena je ľaváčka. Ľaváci boli odnepamäti konfrontovaní s niečím negatívnym, a to v každom kúte sveta. Našťastie, existovali aj výnimky: len starí Inkovia k nim boli zhovievaví. Verili, že kde je ľavák, tam je aj šťastie. Historicky sa ľavorukosť bola považovaná za abnormalitu, príznak slabosti. Nie je tajomstvom, že ľaváci bývali preúčaní na pravákov, čo im spôsobovalo veľké ťažkosti. V súčasnosti však o preferencii ľavej ruky vieme toho viac a nie je nevýhodou, ako sa v minulosti myslelo.
Genetické základy ľaváctva: Dedičnosť a vedecké objavy
Ako sa taký ľavák a prečo vlastne narodí? Vedci usúdili, že sa o tom rozhodne ešte v maternici. Dedičnosť zohráva významnú úlohu pri určovaní, či bude jedinec ľavák. Preto nesieme gén pre danú vlastnosť vždy dvakrát. Prvýkrát máme gén na chromozóme, ktorý máme od otca, a druhýkrát je gén o tej istej vlohe na chromozóme od matky. Odpoveď na otázku, či môže byť ľaváctvo dedičné, prestala byť tajomstvom v roku 2007, keď sa vedcovi Clydeovi Francksovi podarilo izolovať gén LRRTM1. Ten prispieva k tomu, že dieťa sa môže narodiť ako ľavák. Zaujímavosťou je, že sa táto dispozícia dedí z otcovej strany. Objavili sa aj ďalšie genetické markery spojené s ľaváctvom, ktoré sa podieľajú na vývoji mozgu. Výskum naznačuje, že tento gén môže ovplyvňovať dominanciu jednej hemisféry nad druhou, čo vedie k preferencii používania ľavej ruky. Rušivé genetické varianty má menej ako jedno percento ľudí na svete, avšak je 2,7-krát pravdepodobnejšie, že sa vyskytnú u ľavákov ako u pravákov.
Štúdie tiež ukázali, že ak sú obaja rodičia ľaváci, pravdepodobnosť, že ich dieťa bude ľavák, je približne 26 percent. Ak sú obaja rodičia praváci, táto pravdepodobnosť klesá na 9 percent. Tieto zistenia naznačujú komplexnú genetickú predispozíciu, ktorá nie je jednoducho dedená.
Mendelove zákony dedičnosti v kontexte ľaváctva
Skutočnosť dedičnosti a premenlivosti znakov si všimol už v 19. storočí Gregor Mendel. Začal skúmať, ako sa prenášajú vlastnosti z rodičov na potomkov, prečo sa v jednej generácii u určitých jedincov znak prejaví a u iných zas nie. Približne 10 rokov robil pokusy a sledoval výsledky svojich genetických krížení. Potomkov, ktorí vznikli pri krížení, nazval kríženci - hybridy. Na svoje výskumy použil hrach siaty a jeho odrody. Sledoval dedenie farby kvetov, farbu semien, tvar semien, tvar strúčikov, dĺžku stonky a iné. Hrach siaty bol v jeho prípade ideálnym pozorovacím objektom, pretože nemusel dlho čakať na potomstvo a rozdiely medzi generáciami boli ihneď viditeľné. Všetky svoje výsledky postupne zapisoval a hodnotil. Sformuloval pravidlá, ktoré sa využívajú dodnes:
- Zákon uniformity prvej generácie: Ak navzájom krížime homozygotné jedince, prvá generácia je genotypovo aj fenotypovo zhodná - uniformná.
- Zákon štiepenia: Ak navzájom krížime heterozygotné jedince, vzniknutá generácia je genotypovo aj fenotypovo odlišná. Potomkovia sa vyštiepili v určitých štiepnych pomeroch.
- V heterozygotnom stave sa vždy píše dominantná alela ako prvá.
Ako príklad dedičnosti, hoci ľaváctvo nie je taký jednoduchý Mendeliánsky znak, môžeme sledovať prenos jedného znaku - používania ruky. Predstavme si, že každý rodič má inú formu génu. Ako to bude s ich deťmi? Ak by si jedno z týchto detí vzalo iného človeka z podobnej rodiny, 3 zo 4 detí by boli praváci. Potomkovia sa navzájom odlišujú nielen genotypovo, ale aj fenotypovo. Vytvoríme fenotypový štiepny pomer (FP). V tomto prípade FP je 3:1 (tri deti budú praváci a jeden ľavák). Genotypový štiepny pomer (GP) je 1:2:1 (vznikol jeden dominantný homozygot, dvaja heterozygoti a jeden recesívny homozygot). Posledný Mendelov zákon hovorí o voľnej kombinovateľnosti aliel pri tvorbe gamét.
Mozgová aktivita a ľaváctvo: Ako ľaváci myslia inak
Ľaváci myslia inak, a to vďaka odlišnej organizácii mozgu. Ľavá strana mozgu, ktorá ovláda pravú ruku, má na starosti reč, jazyk, písanie, logiku, matematiku a prírodné vedy. Pravá strana mozgu, ktorá ovláda ľavú ruku, je zodpovedná za hudbu, umenie, vnímanie a emócie. Pravá strana predstavuje abstrakciu, ľavá priame línie. Mozog pravákov je väčšinou neohybný. Pravá strana pracuje len s jazykom a logikou, ľavá strana spracováva emócie a vnímanie.
Naopak, mozog ľavákov je flexibilnejší. Porozumenie hudbe môže byť na ľavej, matematika na pravej strane mozgu. A preto môže byť corpus callosum - časť mozgu, ktorá umožňuje obom hemisféram mozgu navzájom komunikovať - o 11 percent väčšia ako u pravákov. Táto väčšia veľkosť a potenciálne aj efektivita corpus callosum naznačuje lepšiu synchronizáciu medzi oboma hemisférami mozgu u ľavákov. Štúdie využívajúce magnetickú rezonanciu (MRI) ukazujú, že ľaváci majú väčšiu synchronizáciu medzi oboma hemisférami mozgu. To môže prispieť k lepšiemu spracovaniu informácií a k vyššej kreativite. Zaujímavé je aj to, že ľaváci majú často asymetrickejšie hemisféry v porovnaní s pravákmi. Pravá hemisféra, ktorá kontroluje ľavú ruku, je u nich často viac vyvinutá.
Rozdiely sa prejavujú aj v spracovaní jazyka. Väčšina pravákov používa ľavú hemisféru mozgu na spracovanie jazyka, ale to neznamená, že väčšina ľavákov používa pravú. Asi 98 percent pravákov na to používa ľavú hemisféru, ale len 70 percent z ľavákov na to používa ľavú hemisféru tiež. Zvyšok na to má pravú hemisféru alebo majú bilaterálny mozog - obe strany rovnako schopné. Pri ostatných jednostranných mozgových funkciách, ako je pozornosť, emócie, vnímanie hudby a tvárí, je menej dát. Ale väčšinou sa ľaváci od pravákov až tak nelíšia, rozhodne nemajú zrkadlovo zamerané hemisféry.
Identifikácia a vývoj ľaváctva u detí
Je vaše dieťa ľavák? Môžete si blahoželať, alebo sa obviňovať - hoci psychológ University of Toledo Stephen Christman tvrdí, že neexistuje žiadna zmienka o tom, že by mali ľaváci oproti pravákom akúkoľvek nevýhodu. Či je vaše dieťa ľavák alebo pravák, sa neodhalí tak skoro. Akonáhle začne vaša ratolesť chodiť a rozprávať, začnú sa objavovať zaujímavé indície o jej budúcej osobnosti. Jednoznačne to možno zistiť častokrát až v prvej triede na základnej škole, podľa toho, do ktorej ruky vezme pero.
Podľa psychologičky Miroslavy Murárikovej sa ľaváctvo dá diagnostikovať u ešte nenarodeného dieťaťa ultrazvukom. Ak to nestihnú, všímaví rodičia môžu ľaváctvo objaviť u dieťaťa už v predškolskom veku. Malý človečik, ktorý objavuje svet, môže dlho používať jednu ruku striedavo s druhou. Deti začínajú preferovať dominantné používanie konkrétnej ruky zvyčajne zhruba medzi siedmym až deviatym mesiacom života, no definitívne rozhodnutie padne až pri nástupe do školy. Najviac detí prejaví jasnú preferenciu ľavej alebo pravej ruky až vo veku 3 roky alebo ešte neskôr. Do tej doby sa nečudujte, ak si všimnete, že chvíľu sa hrá s ľavou a chvíľu s pravou. Raz zoberie lyžičky do ľavej, druhýkrát do pravej. Je to normálne a potrebné. V predškolskom veku dieťa vplyvom rapídneho rozvoja mozgu svoju orientáciu často maskuje a bežne používa obe ruky. Kreslenie či jedenie si totiž nevyžaduje zapojenie jemnej motoriky. A to často vedie rodičov k falošnému záveru, že ich potomok je obojruký a spájajú to s vysokým intelektom. Nezabudnite, že ľaváci sú iní!
Problémy pre deti so zmiešanými rukami
Taktiež nie je vhodné dieťa nútiť, aby používalo len jednu ruku alebo priamo, aby používalo pravú. Do tohto vývoja sa neoplatí zasahovať. Preferencia rúk sa pravdepodobne vyvíja už pred narodením. Štúdie ukázali, že už ruka, ktorej palec si plod cmúľa v maternici, môže byť predzvesťou toho, či bude ľavák alebo pravák.
Ak chcete zistiť, ktorým smerom sa vaše dieťa prirodzene uberá, najlepšia metóda je tá najjednoduchšia: sledujte, ako ručičky používa. Existuje niekoľko jednoduchých trikov, vďaka ktorým môžete zistiť, k čomu má vaše dieťa bližšie.
- Pozorovanie: Prvým jednoduchým testom je obyčajné pozorovanie. Stačí si všímať, ktorou rukou sa vaša ratolesť naťahuje za hračkami či jedlom. Sledujte ruku, ktorú vaše dieťa používa na vyzdvihnutie svojej obľúbenej hračky, alebo ruku, ktorú uprednostňuje pri jedle (to môže byť ťažké určiť, či stále kŕmi prstom).
- Miešanie lyžičkou: Druhým faktorom je miešanie jedla lyžičkou. Praváci zvyčajne miešajú v smere hodinových ručičiek, ľaváci v protismere. Sledujte, ako mieša: miešanie v protismere hodinových ručičiek znamená, že je pravdepodobnejšie, že bude ľavák.
- Hádzanie lopty: Otočte loptu smerom k dieťaťu. Ruka, ktorou sa natiahne, je pravdepodobne jeho dominantnou rukou.
- Držanie lyžičky: Všimnite si, ktorou rukou vaše dieťa drží lyžičku pri jedle.
- Státie na jednej nohe: Keď stojí na jednej nohe, na ktorej nohe sa cíti bezpečnejšie?
Vo veku 3 alebo 4 rokov získate rozhodne dôveryhodnejšie informácie, pretože v tomto veku deti vykonávajú viac jemných motorických aktivít a preferencia dominantnej ruky bude oveľa zreteľnejšia. Nemusíte si robiť starosti, ak si stále nie ste istí, či je dominantnou pravá alebo ľavá ruka. „Úplne postačí, keď sa vyprofiluje ako 5-6 ročný, kým pôjde do školy. Dovtedy nech robí oboma rukami, pre mozog je to vraj prospešné.“ „Skutočne to nerieš, najneskôr, keď začne viac kresliť a písať, tak sa rozhodne.“ Hoci sa vaše dieťa môže javiť ako „obojručné“ (ambidextria), vo vyššom veku sa zvyčajne dieťa vyprofiluje. Napríklad, píše s pravou, ostatné úkony robí s ľavou, niektoré si ruky vyberú. V troch rokoch sa naozaj nedá hovoriť o obojruke.
Výhody a jedinečné schopnosti ľavákov
Hoci ľaváctvo bolo v minulosti stigmatizované, ukazuje sa, že prichádza s viacerými fyziologickými i neurologickými výhodami. Ak sa vám zdajú ľaváci iní, tak je to preto, že takými naozaj sú!
1. Rýchlejšie myslenie a spracovanie informácií:Ľaváci vedia efektívnejšie využívať obe strany mozgu. Podľa austrálskej štúdie uverejnenej v roku 2006 v časopise Neuropsychology, majú ľaváci tendenciu mať rýchlejšie prepojenia medzi ľavou a pravou hemisférou v mozgu, čo zabezpečuje rýchlejšie spracovanie informácií. Autori štúdie hodnotili výkon účastníkov vo výskume v úlohe, ktorá sa týkala času, za aký dokážu ľudia preniesť informáciu z jednej hemisféry do druhej, a v úlohe, ktorá od účastníkov vyžadovala používanie oboch hemisfér naraz. Výskum teda potvrdil, že účastníci dokázali spracúvať informácie v oboch mozgových hemisférach naraz.
2. Výhody v športe:Existuje mnoho športov, kde byť ľavákom je výhoda. Môže to byť šerm, box, či tenis, čo potvrdzujú mená ako John McEnroe, Martina Navrátilová či Rafael Nadal. V spomenutej austrálskej štúdii tiež dokázali, že ľaváci majú lepší reakčný čas ako praváci. Práve reakčný čas je jedným z faktorov, ktorý im zabezpečuje výhodu v rôznych športoch. Výhodu majú tiež v interaktívnych športoch. Je to vďaka ich opačnej fyzickej orientácii, ako to je u pravákov. V kolektívnych športoch môže byť ľavák pre súpera prekvapením v neočakávanom pohybe, či už napríklad vo volejbale alebo basketbale. V USA je obľúbeným športom ľavákov baseball, pretože loptu hodenú ľavou rukou je ťažko vidieť zreteľne.
3. Odlišné riadenie emócií:Z fyziologického hľadiska je možné, že dominantná ruka vie určiť, ako sa ľuďom organizujú emócie v mozgu. Štúdia z roku 2012 zistila, že motivácia je u ľavákov spojená s vyššou aktivitou v pravej mozgovej hemisfére, zatiaľ čo u pravákov je to naopak. Dôležité je na to pamätať pri liečbe rôznych úzkostí či porúch nálad, ktoré sa zvyknú liečiť stimuláciou mozgu, stimuláciou ľavej hemisféry.
4. Lepšie priestorové zručnosti:V klasickej štúdii porovnávajúcej pravákov a ľavákov bolo zistené, že práve ľaváci majú lepšiu schopnosť zapamätať si parkovacie miesta svojich vozidiel, cesty z bodu A do bodu B či celkovej orientácie v priestore. V porovnaní s pravákmi mali v tejto štúdii ľaváci menej chýb, čo sa priestorovej orientácie týka.
5. Vyššia kreativita:Mnohí odborníci prepájajú tvorivosť s ľavorukosťou. Výskumy tiež potvrdzujú istú prepojenosť. Bolo dokázané, že ľaváci sú lepší v schopnosti vidieť veci z viacerých uhľov pohľadu, čo je charakteristika príznačná pre kreativitu. Dôležité je ale uvedomiť si, že ide o korelačné, nie kauzálne štúdie. Znamená to, že tento vzťah nie je 100-percentne potvrdený, ale je pravdepodobný.
6. Úspech vo vedúcich pozíciách a vyššie zárobky:Štyria z posledných siedmich amerických prezidentov boli potvrdení ľaváci. O piatom, Ronaldovi Reaganovi, sa vraví, že bol obojstranný. Dokonca aj protikandidáti z roku 2008 - Barack Obama a John McCain - sa podpisujú ľavou rukou. Podľa ekonóma Stevena Levitta, 10 až 15 percent mužov sú ľavákmi, a preto séria amerických prezidentov ľavákov nie je žiadnou náhodou. Vedúce pozície v spoločnosti väčšinou patria tým, ktorí majú dobré analytické a logické myslenie, vedia sa odprezentovať, sú jazykovo schopnejší a tvorivejší. Všetko sú to vlastne charakteristiky, ktoré definujú ľavákov, keďže všetky uvedené vlastnosti spadajú pod pravú hemisféru. Podľa zistení amerických ekonómov vysokoškolsky vzdelaní ľaváci zarábajú o 15 percent viac ako ich absolventskí kolegovia praváci.
7. Rýchlejšia rekonvalescencia mozgu:Ak človek trpí mozgovou porážkou alebo iným zranením či poškodením mozgu, výskum ukazuje, že u ľavákov sa mozog zotavuje rýchlejšie.
Výzvy a adaptácia v pravorukom svete
Napriek mnohým výhodám, ľaváci môžu čeliť výzvam v každodennom živote, keďže väčšina nástrojov a zariadení je navrhnutá pre pravákov. Väčšinu populácie tvoria praváci, a preto je prirodzené, že väčšina školských či iných pomôcok je vyrábaných pre pravákov. Nožnice, počítačové myši a školské lavice sú často nepraktické pre ľavákov. To platí aj pre profesie, kde sú potrebné špeciálne nástroje: ľaváci môžu byť menej produktívni v tých profesiách, ktoré požívajú nástroje, stroje a systémy pre pravákov. Zarábať viac môže byť tiež náročnejšie pre ženy ľaváčky, ktoré to majú v zárobkoch ťažšie.
Avšak, svet sa mení a s ním aj prístup k ľavákom. Mnohí si už dnes uvedomujú potrebu prispôsobenia. Zainvestujte preto napríklad do dobrých nožníc pre ľaváka a pera, ktoré sa nerozmazáva. A nezabudnite, že aj počítačová myš sa dá prestaviť pre používanie ľavákom. Pomáhajú im predmety špeciálne upravené pre ľavú ruku. Ponúkajú ich rôzne papiernictva či obchody s domácimi potrebami.
Podpora v školskom prostredí:V súčasnosti poznáme množstvo odporúčaní, ktoré môžu žiakom ľavákom pomôcť pri vzdelávaní sa. Asociácia špeciálnych pedagógov škôl a poradní odporúča žiaka ľaváka posadiť na ľavú polovicu lavice, aby svojho suseda mal po svojej pravej ruke a mali dostatok priestoru. Asociácia ďalej uvádza, že špeciálni pedagógovia v spolupráci s pedagógmi materských škôl a s učiteľmi elementaristami sa už v materskej škole môžu zamerať na uvoľnenie nielen prstov, zápästia, ale predovšetkým na uvoľnenie celej hornej končatiny a upevnenie hygienických návykov dôležitých pre správne písanie. Pre ľavákov treba voliť zošity, ktoré majú predpísané vzory i na konci riadka, pretože si zakrývajú rukou práve napísané slovo, vzor. Aby dieťa videlo, čo píše, treba ho naučiť držať pero o kúsok vyššie, ako je zvyčajné u pravákov.
Svetový deň ľavákov:Na zvýšenie povedomia o potrebách a jedinečnosti ľavákov slúži aj Svetový deň ľavákov. Američan Dean R. Campbell v roku 1975 založil prvý syndikát ľavákov. O rok neskôr sa rozhodol, že Svetový deň ľavákov zavedie na 13. augusta, tento dátum totiž najčastejšie pripadal na piatok. Tento dátum slúži najmä pre upozornenie na to, aké ťažkosti musia ľaváci pri bežných činnostiach prekonávať. Otvorenie konzervy, písanie na papier či používanie škrabky na zemiaky - to všetko je pre nich mnohokrát hotová veda.
Slávni ľaváci v histórii a súčasnosti
Napriek všetkým výzvam mnohí slávni ľaváci dosiahli veľké úspechy a zanechali nezmazateľnú stopu v histórii. Ich príbehy ukazujú, že ľaváctvo môže byť spojené s výnimočnými schopnosťami a talentmi.
Medzi celosvetovo známych ľavákov patria:
- Umelci a vynálezcovia: Leonardo da Vinci, Michelangelo, Rembrandt. Štúdie preukázali, že na umeleckých školách je naozaj zvýšený počet ľavákov, či už sa jedná o architektúru či hudbu (dokonca aj matematika!).
- Vedci: Albert Einstein.
- Politici, vládcovia a predstavitelia: Alžbeta I., Winston Churchill, Otto von Bismarck, Ľudovít XVI., Mahátma Gándhí, Fidel Castro, Ramesse II., Gaius Iulius Caesar, Usáma bin Ládin, Napoleon Bonaparte, John F. Kennedy, Barack Obama, John McCain.
- Podnikatelia: Bill Gates, Oprah Winfrey.
- Športovci: John McEnroe, Martina Navrátilová, Rafael Nadal.
Títo ľudia dokázali, že ľavorukosť nie je žiadna slabina, ale skôr unikátna vlastnosť, ktorá môže viesť k výnimočným výsledkom v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti.
tags: #dieta #lavak #je #to #dedicne