Rozchod rodičov je nepochybne zložitým obdobím v živote každého človeka, avšak tento nie je len o rozpade vzájomného vzťahu, ale najmä o tom, čo bude so spoločným dieťaťom a aj majetkom, ktorý bol prípadne nadobudnutý. So s rozpadom vzťahu sú často spojené vážne problémy vo vzájomnej komunikácií. V tomto kontexte sa vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom javí ako základný pilier rodinného práva, ktorý zabezpečuje nielen pokrytie základných životných potrieb dieťaťa, ale aj jeho právo na primeranú životnú úroveň. V slovenskom právnom poriadku je táto problematika detailne upravená najmä v Zákone o rodine, ako aj v Ústave Slovenskej republiky a medzinárodných dohovoroch. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, čo znamená, že čím má rodič vyššiu životnú úroveň, tým vyšším výživným by mal prispievať svojmu dieťaťu. Vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť rodičov k deťom, ktorá trvá do doby, pokiaľ deti nie sú samy schopné sa živiť.
Vyživovacia povinnosť: Základný princíp a právny rámec
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov vzniká automaticky zo samotného rodičovstva, bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú, alebo aké sú ich osobné vzťahy. Základným právnym predpisom, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu, je Zákon o rodine. Konkrétne, ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine definuje súčasť rodičovských práv a povinností ako „sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.“ Na toto ustanovenie nadväzuje komplexná úprava vyživovacej povinnosti v § 62-65 a § 75-81 Zákona o rodine.
Ústavná ochrana rodiny a detí je zakotvená v článku 41 Ústavy SR, ktorý uvádza, že „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ Ďalej, článok 41 ods. 3 Ústavy SR zdôrazňuje rovnosť práv detí narodených v manželstve i mimo neho. Medzinárodný rozmer ochrany práv dieťaťa je zabezpečený prostredníctvom Dohovoru o právach dieťaťa (DPD). Článok 27 DPD uznáva právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú zodpovednosť rodičov za zabezpečenie týchto podmienok a v prípade potreby poskytujú materiálnu pomoc. Každý rodič je povinný prispievať podľa svojich možností a schopností.
Zákon o rodine pripúšťa rôzne formy plnenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Platenie finančného výživného je len jednou z nich. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť možno plniť aj formou osobnej starostlivosti o dieťa. Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, zabezpečuje veľkú časť jeho potrieb priamo - bývanie, stravu, každodennú starostlivosť či dohľad nad školskými povinnosťami. Aj to je forma plnenia vyživovacej povinnosti. Ak rodičia spolu žijú, prihliada sa aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Okrem toho je možné výživné plniť aj poskytnutím naturálnych plnení, ako je zabezpečenie bývania, ošatenia alebo stravy. Zákon však pojem "výživné" priamo nedefinuje, čo ponecháva priestor na individuálne posúdenie súdmi.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú objektívne schopné samé sa živiť. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Navyše bez ohľadu na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, každý rodič je povinný prispievať na dieťa aspoň tzv. minimálne výživné.
Rodinné právo: Pozastavenie rodičovských práv
Určovanie výšky výživného: Kritériá a súdne posúdenie
Kľúčovým aspektom pri určovaní výšky výživného sú kritériá stanovené Zákonom o rodine. Súd pri určovaní výživného posudzuje najmä dve roviny: potreby dieťaťa a ekonomické možnosti rodičov. Základným kritériom rozhodovania je vždy najlepší záujem dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmami dospelých. Zákon však neurčuje presné sadzby ani pevné vzorce. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré súdy v súčasnosti výšku výživného určujú v rozsahu 20% - 30% príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a zohľadnením ostatných kritérií. Rozhodovacia prax v tejto otázke však doposiaľ nie je jednotná. Je nevyhnutné uviesť, že skutkový stav každého prípadu je veľmi individuálny a vyžaduje si posúdenie, neporovnávajte sa preto s priateľmi či susedmi.
Medzi základné kritériá patria:
- Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa): Sem patria nielen základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie, vzdelanie), ale aj náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, záujmovou činnosťou a v neposlednom rade právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Medzi potreby dieťaťa nepatrí len strava či bývanie, ale aj výdavky na školu, zdravotnú starostlivosť, krúžky, šport, kultúru či rozvoj nadania.
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (rodiča): Súdy pri určovaní výšky výživného zohľadňujú nielen aktuálne príjmy rodiča, ale aj jeho potenciálne príjmy, majetkové pomery a celkovú životnú úroveň. Na druhej strane samozrejme je nevyhnutné myslieť na to, že výživné slúži na úhradu potrieb dieťaťa, nie rodiča. Z tohto dôvodu preto výživné musí byť určené v primeranej výške tak, aby z neho nebolo možné vyživovať ďalšiu osobu, napríklad rodiča.
- Právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov: Toto ustanovenie, zakotvené aj v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, znamená, že čím vyššiu životnú úroveň rodič dosahuje, tým vyšším výživným by mal prispievať na svoje dieťa. Uvedené teda znamená, že rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, bude prirodzene zaviazaný platiť viac, ako rodič, ktorý zarába pár stoviek eur a to bez ohľadu na výšku výdavkov. Základnými kritériami pre určenia výšky výživného je životná úroveň rodiča, ktorá je hlavným kritériom pre určenie výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa alebo rodiča je až sekundárna. Výživné nie je len o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť na takej úrovni ako jeho rodičia.
- Osobná starostlivosť rodiča o dieťa: Súdy prihliadajú aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri určovaní výživného sa preto vždy hodnotí aj rozsah osobnej starostlivosti oboch rodičov a to, akým spôsobom sa na živote dieťaťa reálne podieľajú.
- Starostlivosť o domácnosť: Ak rodičia dieťaťa spolu žijú, berie sa do úvahy aj ich príspevok k fungovaniu domácnosti.
V konaní o určení výživného postupujú súdy v súlade s vyšetrovacím princípom a princípom materiálnej pravdy, zakotvenými v článku 6 CMP. To znamená, že súdy sú povinné aktívne zisťovať skutočný stav veci a vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
Vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Výdavky rodiča (napr. neprimerané majetkové zaťaženie úvermi či pôžičkami) pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. V zásade platí, že súd prihliadne na Vaše opodstatnené výdavky, ich odôvodnenie je preto dôležité. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Zisťovanie príjmov rodičov a princíp potencionality
Základom pre určenie výšky výživného je správne zistenie čistého príjmu rodičov. Súdy pri tomto procese uplatňujú vyšetrovaciu zásadu a môžu podnikať nasledovné kroky:
- Žiadosť o preukázanie príjmu: Súdy primárne žiadajú rodičov o predloženie dokladov preukazujúcich ich príjem. Majetkové pomery rodičov tvoria príjmy a výdavky. Na strane príjmov pôjde o všetky príjmy a tiež majetok väčšej hodnoty, ktorý vlastníte. Na strane výdavkov sa posudzujú bežné náklady, pôžičky a iné. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad o Vašich majetkových pomeroch.
- Dopyt u zamestnávateľa: V prípade potreby môžu súdy zaslať dopyt priamo zamestnávateľovi rodičov ohľadom výšky ich čistého mesačného príjmu a dôvodov skončenia pracovného pomeru.
- Podnikatelia: U rodičov - podnikateľov, ktorí zahmlievajú svoje reálne príjmy, súdy žiadajú presný rozpis výdavkov spolu s odôvodnením od účtovníka a peňažné denníky. Pri fyzických osobách - podnikateľoch s paušálnou daňou môžu byť vyžiadané výpisy z účtu za posledných 12 mesiacov. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Nezohľadnenie námietky, že pri určení výšky výživného pre maloleté dieťa je treba postupovať v intenciách § 63 ods. 1 Zákona o rodine, znamená zjavnú neodôvodnenosť rozsudku. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, platí v zmysle Zákona o rodine domnienka, že jeho príjem je vo výške 20-násobku sumy životného minima. Táto domnienka bola uzákonená z dôvodu ťažkého dokazovania príjmov podnikateľov. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
- Zdravotný stav: Súdy môžu žiadať ošetrujúcich lekárov o informácie o tom, aký druh práce môže rodič vykonávať vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav, alebo či pri trvajúcej práceneschopnosti má povolené vychádzky.
- Šetrenie v domácnosti: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo kolízny opatrovník môžu vykonať šetrenie v domácnosti rodiča na zistenie jeho životnej úrovne.
Schopnosti a možnosti rodičov sú kľúčové. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných špecifických kritérií. Medzi tieto patrí aj tzv. posúdenie možností a schopností povinného rodiča. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie, prax v určitej oblasti či možnosť rodiča uplatniť sa v danom odbore s ohľadom na jeho vek či zdravotný stav. Takéto posúdenie sa uplatňuje najmä pri rodičoch, ktorí bezdôvodne nepracujú, či z určitého dôvodu dosahujú neprimerane nízky príjem.
Princíp prednosti potencionality príjmov
Pri určovaní výšky výživného súdy aplikujú princíp potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné. To znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy, ale aj na príjmy, ktoré by povinný rodič mohol potenciálne mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, vzdelanie, prax a dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré ohrozujú jeho príjem. Na zníženie príjmu súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania dôvodného dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu, rovnako ako úmyselné protiprávne konanie, ktoré vedie k väzbe a strate príjmov, má negatívne dopady na možnosť platiť výživné. V takýchto prípadoch je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov, pretože skutočnosť, že sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Ako z citovaných ustanovení zákona o rodine vyplýva, rozhodovanie o výživnom a najmä skúmanie pomerov povinného rodiča nie je vždy mechanické a súdu umožňuje odchýliť sa od povinným rodičom preukazovaných skutočností, prípadne tieto nezohľadniť.
Určovanie výživného za minulé obdobie a štátne sociálne dávky
Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného a potreby dieťaťa, pričom prihliada aj na už poskytnuté plnenia. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného slúži na zamedzenie špekulácií. Súd môže výživné priznať aj spätne, ak v konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu.Štátne sociálne dávky, ako prídavok na dieťa, síce nenahrádzajú vyživovaciu povinnosť rodičov, ale súdy pri určovaní výšky výživného musia prihliadať na to, do akej miery sú potreby dieťaťa hradené z týchto zdrojov. Pokiaľ ide o prídavok na dieťa, tento bol vyplácaný tomu z rodičov, ktorému ste boli ako maloletá zverená po rozvode. Ak by však došlo k tomu, že by aj jej aj otcovi bola určená vyživovacia povinnosť voči vám, potom by ste sa oprávnenou osobou na poberanie prídavku stali vy. Toto je potrebné preukázať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ako "úrad") podľa miesta vášho bydliska, a to písomnou žiadosťou.
Metodika pre určovanie výšky výživného: Podpora spravodlivosti
V praxi dlhodobo vznikal problém: v skutkovo podobných prípadoch mohli byť rozhodnutia o výživnom výrazne rozdielne. Pre rodičov to znamenalo neistotu a často aj pocit nespravodlivosti. Práve preto vznikla metodika určovania výživného - orientačný výpočtový nástroj, ktorý pracuje s príjmami rodičov, počtom detí a pomerným rozdelením vyživovacej povinnosti. Jej cieľom je zvýšiť predvídateľnosť, transparentnosť a zrozumiteľnosť rozhodovania. Metodika pomáha pochopiť, z akých premís sa pri výpočte vychádza, a umožňuje rodičom realistickejšie uvažovať o výške výživného ešte pred súdnym konaním. To zvyšuje šancu na dohodu bez zbytočných sporov, čo je v záujme dieťaťa aj oboch rodičov.
Rodinné právo: Pozastavenie rodičovských práv
Dôležité je, že výživné nie je viazané len na peňažné plnenie jedného rodiča druhému. Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, zabezpečuje veľkú časť jeho potrieb priamo - bývanie, stravu, každodennú starostlivosť či dohľad nad školskými povinnosťami. Aj to je forma plnenia vyživovacej povinnosti. Pri určovaní výživného sa preto vždy hodnotí aj rozsah osobnej starostlivosti oboch rodičov a to, akým spôsobom sa na živote dieťaťa reálne podieľajú.
Zároveň však nejde o záväznú „tabuľku“. Metodika nenahrádza zákon ani rozhodovanie súdu a nemôže byť použitá mechanicky. Každý prípad je individuálny. Ak má dieťa zvýšené zdravotné náklady, špecifické vzdelávacie potreby alebo ak rodič disponuje majetkom, ktorý sa neodráža v jeho oficiálnom príjme, orientačný výpočet musí ustúpiť konkrétnemu posúdeniu. Najdôležitejšie je pochopiť, že výživné nie je sankcia pre jedného z rodičov ani prostriedok riešenia partnerských sporov. Je to zákonná povinnosť voči dieťaťu, a zároveň výraz rodičovskej zodpovednosti. Metodika má byť pomôckou, ktorá podporuje spravodlivosť, predvídateľnosť a zrozumiteľnosť rozhodovania, no konečné rozhodnutie musí vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zo skutočných potrieb dieťaťa. Ak rodičia pristúpia k výživnému ako k nástroju ochrany dieťaťa, a nie ako k predmetu boja medzi sebou, výrazne sa zvyšuje šanca na dohodu, stabilné pomery a menej konfliktov.
Trvanie a zánik vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné sa samé živiť, bez ohľadu na to, či sú maloleté alebo plnoleté. To znamená, že vyživovacia povinnosť plnoletosťou dieťaťa nezaniká, ale zaniká až v čase, kedy je dieťa schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré vedie až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa. V takýchto prípadoch vyživovacia povinnosť rodičov trvá po celý život dieťaťa, pokiaľ jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú rodičom ju plniť.
Vyživovacia povinnosť voči plnoletému dieťaťu a štúdium
Ak plnoleté dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského štúdia a získania titulu Mgr./Ing./MDDr. a pod. zo strany dieťaťa. Nárok na výživné Vašej dcéry pokračuje aj po skončení strednej školy, pokiaľ sa ďalej vzdeláva na vysokej škole alebo v inom vzdelávacom inštitúte. Ak vaša dcéra sústavne a nepretržite študuje na strednej, či vysokej škole (dennou formou), vyživovacia povinnosť rodičov trvá.Pri posudzovaní pokračujúceho štúdia, najmä na druhej škole toho istého stupňa, súdy skúmajú, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, kvalitu školy, uplatnenie absolventov a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou. V prípade štúdia na súkromnej škole sa skúmajú dôvody výberu takejto školy.
Ak plnoletá osoba, ktorá nadobudla schopnosť sama sa živiť, sa rozhodne opätovne študovať dennou formou na strednej škole, potom to má za následok, že sa automaticky obnovuje aj vyživovacia povinnosť jej rodičov. Ak nemáte "v rukách" vzdelanie, nemáte dokončenú strednú školu, ale chcete si ju dokončiť, v tom prípade sú vaši rodičia povinní vám opäť začať prispievať na vašu výživu, resp. vás vyživovať. Máte voči nim nárok na výživné a oni sú povinní vám ho platiť, je to ich zákonná povinnosť, ktorá je súdne vymáhateľná.Pokiaľ dieťa študuje, resp. sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského štúdia a získania titulu Mgr./Ing./MDDr. a pod.Ak pokračuje Vaša dcéra v štúdiu, tak vyživovacia povinnosť trvá. Naopak ak dosiahla plnoletosť, vyštudovala strednú školu, v štúdiu nepokračuje a je pripravená na výkon svojho povolania, potom by sa dalo uvažovať aj nad zánikom vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu. Tu však treba povedať, že ak bolo výživné určené súdom, tak je potrebné ho rovnakou cestou aj ukončiť. Inak povedané, za takýchto okolností by mal o zániku vyživovacej povinnosti rozhodnúť súd.
Vplyv brigády a povinnosť informovania
Či má dohoda o brigáde vplyv na vyživovaciu povinnosť rodiča vždy to závisí od toho, či je dieťa schopné pokryť si náklady na svoj život z peňazí z brigády alebo si brigádou len privyrába. Nakoľko v prvom prípade by sme mohli uvažovať aj o dôvode na zrušenie výživného. Pokiaľ tomu tak nie je a dieťa stále nie je schopné samo sa z takého príjmu uživiť, t.j. len si brigádou privyrába, potom vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu naďalej trvá, a to až do času kým nebude schopné samo sa živiť, resp. ak študuje na vysokej škole, max. do nadobudnutia vysokoškolského titulu druhého stupňa.Ak sa chce plnoleté dieťa vyhnúť tomu, že by povinný rodič požadoval od neho späť zaplatené výživné, hoci nárok na neho už nemá (napríklad prestalo študovať a začalo pracovať), je potrebné podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Cez centrálny register pobytu obyvateľov je možné zistiť adresu trvalého pobytu povinného rodiča. Túto adresu uveďte v návrhu. Jeho reálny pobyt si už súd prostredníctvom polície a iných príslušných orgánov zistí.
Rodinné právo: Pozastavenie rodičovských práv
Proces úpravy rodičovských práv a povinností
Pokiaľ sa z Vášho vzájomného vzťahu narodili maloleté deti, je potrebné, aby súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností, ktoré pozostávajú najmä z úpravy zverenia, výživného a styku s maloletými deťmi. Rozchodom rodičov, ktorý zakladá potrebu úpravy rodičovských práv a povinností k deťom súdom, treba rozumieť stav, kedy rodičia spolu nežijú. Takéto spolužitie si však treba vykladať v širšom zmysle slova. Nejde len o prípady, kedy rodičia spolu prestanú žiť v spoločnej domácnosti ale aj o prípady, kedy síce rodičia spolu žijú v jednej domácnosti, ale nie ako rodina, zväčša sa jedná o prípady kedy medzi rodičmi vzniká konflikt ohľadne toho, kto z nich bude domácnosť, t.j. nehnuteľnosť užívať. V tomto prípade už však rodičia zväčša spoločne nehospodária o maloleté deti zabezpečujú starostlivosť oddelene. Orgánom, ktorý je kompetentný na rozhodnutie o výživnom je súd, nie úrad práce sociálnych vecí a rodiny (sociálka). Zjednodušene povedané, úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa síce k výške výživného môže vyjadriť (môže ju odporučiť), ale v konečnom dôsledku rozhoduje vždy súd.
Priorita detí pred majetkom a rodičovská dohoda
Pokiaľ ste manželmi, je nevyhnutné uviesť, že Vaše rodičovské práva a povinnosti, budú upravené v konaní o rozvod manželstva a to na čas po rozvode manželstva. Súčasťou „rozvodového procesu“ je nepochybne aj vyporiadanie spoločného majetku „BSM“. Vyporiadanie majetku, ktorý ste spoločne nadobudli počas trvania manželstva, neriešte skôr, ako vyriešite starostlivosť o maloleté deti. V čase, kedy je podstatné sa dohodnúť na úprave práv a povinností k dieťaťu, nie je vhodné sa súčasne dohadovať aj na majetku. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že Vaše BSM zaniká až rozvodom manželstva, pokiaľ ste o zrušenie BSM nepožiadali počas trvania manželstva z osobitných dôvodov. Najskôr vyriešte deti, potom majetok.Deťom vysvetlite, že sa rozchádzate. Zistite ich názor najmä k otázke zverenia a styku. V prípade ak ste schopní dohodnúť sa, odporúčame uzatvorenie Písomnej rodičovskej dohody, ktorú je potrebné predložiť konajúcemu súdu na schválenie. Je potrebné zdôrazniť, že akákoľvek rodičovská dohoda je neplatná, ak ju neschváli súd a nakoľko súd v prvom rade sa snaží chrániť záujmy dieťaťa, nie každú dohodu schváli. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je nevyhnutné, aby ste sa vedeli dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností komplexne, rodičovskú dohodu je možné schváliť výlučne v takom prípade. Ak nedôjde k uzatvoreniu dohody medzi rodičmi, je potrebné podať návrh na príslušný okresný súd.
Súdne konanie a podanie návrhu
Návrh na rozvod manželstva sa podáva na súde v obvode ktorého ste mali ako manželia posledné spoločné bydlisko. Návrh na úpravu práv a povinností sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa obvyklý pobyt. Návrh musí obsahovať označenie účastníkov konania a osobné údaje maloletého dieťaťa. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate a opis skutkového stavu. Ďalšou dôležitou zložkou je opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov.Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie. V tejto fáze konania pôjde najmä o stanoviská rodičov, zisťovanie názoru dieťaťa a pomerov rodičov. Súd o podanom návrhu rozhoduje rozsudkom, proti ktorému je možné podať odvolanie na krajský súd.
Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a styk s dieťaťom
Otázka zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti je jednou zo základných otázok, ktoré súd v konaní musí vyriešiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd musí pri rozhodovaní postupovať tak, aby bol zachovaný najlepší záujem dieťaťa a rovnako tak práva rodičov.Pri posudzovaní pojmu záujem dieťaťa sa berie do úvahy najmä názor dieťaťa, doterajší spôsob fungovania dieťaťa a jeho vzťah k rodičom, vzdialenosť bydlísk, možnosti rodiča postarať sa o dieťa a v neposlednom rade súd posudzuje schopnosti rodičov vzájomne komunikovať, ako aj mnoho iných faktorov.
V prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zákon o rodine pripúšťa, že výživné určené byť nemusí, avšak v prípade ak sa rodičia na tom dohodnú alebo je v ich príjmoch výrazný nepomer, súd aj počas trvania striedavej starostlivosti výživné určiť môže. Súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Styk rodiča s dieťaťom
Styk s dieťaťom sa spravidla upravuje tomu rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti a slúži na vytvorenie, udržanie a rozvoj vzájomných citových väzieb rodiča s dieťaťom. Styk rodiča s dieťaťom môže byť fixne upravený alebo nemusí byť upravený vôbec, v takom prípade súd o styku rodiča s dieťaťom rozhodne tak, že tento neupravuje, resp. zostane neobmedzený. Nevýhodou takého výroku je však nemožnosť domáhať sa výkonu rozhodnutia v prípade ak druhý rodič v styku s dieťaťom bráni. Výhodou je, že rodičia nie sú obmedzení fixným časom styku v zmysle rozhodnutia.Bežná úprava styku znamená, že súd vo výrokoch rozhodnutia zadefinuje presný čas realizácie styku tak, aby táto úprava bola vykonateľná (z obsahu výroku musí byť zrejmé, kedy a za akých podmienok sa bude styk realizovať). Z tzv. bežného styku však existujú určité výnimky, ktorými sa upravuje realizácia styku počas napríklad prázdnin či sviatkov. Odovzdávanie a preberanie dieťaťa by malo prebiehať bez vzájomných konfliktov, nakoľko tieto zanechávajú výraznú stopu na maloletom dieťati.
Rodinné právo: Pozastavenie rodičovských práv
Zmena súdneho rozhodnutia a špecifické situácie
Súdne rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností k deťom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa rozhodnutie nerealizuje alebo úprava v zmysle rozhodnutia nefunguje a nie je v záujme dieťaťa. V takomto prípade je potrebné domáhať sa zmeny rozhodnutia v požadovanej časti na príslušnom súde. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu skôr určenej vyživovacej povinnosti je podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmena pomerov. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Nárok na úpravu výživného vzniká, ak sa zmenia pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa alebo na strane maloletého dieťaťa. Vo väčšine prípadov ide o zmenu na strane majetkových pomerov, keď sa zmení výška príjmu rodiča alebo opodstatnených výdavkov maloletého dieťaťa. Zmena pomerov odôvodňuje úpravu výšky výživného, pričom výsledkom tejto úpravy má byť výživné, ktoré bude vyvažovať životnú úroveň maloletého.
Dodržiavanie splatnosti výživného
Dodržiavajte splatnosť výživného. Odporúčame, úhrady realizovať tak, aby ste vždy disponovali dokladom o zaplatení výživného (poštová poukážka, výpis z účtu, prehlásenie druhého rodiča), vyhnete sa tak riziku trestného stíhania. Pokiaľ o určení vyživovacej povinnosti rozhodol súd (alebo ak súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej bola určená výška výživného), povinný rodič nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, že už nebude platiť výživné. Preto pokiaľ má v takomto prípade rodič za to, že už zanikol zákonný dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti (t.j. dieťa už je schopné samé sa živiť), je povinný obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Preto ak súd nerozhodol o zániku Vašej vyživovacej povinnosti, ste povinný plniť Vašu vyživovaciu povinnosť voči deťom, a to bez ohľadu na to, že nemáte stálu prácu, resp. bez ohľadu nato, že zarábate minimálnu mzdu. V zmysle Zákona o rodine v súčasnosti neexistuje konkrétny vzorec pre výpočet výšky výživného. Minimálne výživné je v zmysle Zákona o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, výživné, v prípade zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča určené byť musí.
Medzinárodný prvok
Vo Vašej otázke uvádzate, že Vaša bývalá manželka sa presťahovala do Nemecka, kam bez Vášho súhlasu zobrala aj deti. Za daných okolností preto možno uvažovať o tom, či nedošlo k tzv. neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu dieťaťa. Spomenuté premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, je neoprávneným vtedy, ak rodič dieťa premiestni alebo zadržiava dieťa bez súhlasu druhého rodiča, príp. súdu. Pritom právna úprava medzinárodných únosov detí je nastavená tak, aby bol zabezpečený čo najrýchlejší návrat dieťaťa späť do krajiny pôvodu.Rozsudok o výživnom na deti je platný a je možné na základe neho vymáhať aj výživné v zahraničí. Ak rodič nezanechala žiadne platobné inštrukcie na zasielanie výživného a jej adresu v zahraničí nepoznáte, peniaze si odkladajte a keď sa Vám ozve matka, že chce peniaze, tak jej to vyplatíte. Pokiaľ nemáte platobné údaje matky, kontakt na matku a neviete ani kde býva, tak neplaťte. Záverom už len dodávam, že vzhľadom na presťahovanie Vašej bývalej manželky a tiež detí do Nemecka vznikol vo Vašej veci tzv. cudzí, medzinárodný prvok.
Plnoleté dieťa a správa výživného
Plnoletosťou však zaniká právo rodiča dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok ako aj preberať za neho splátky výživného. Toto právo dosiahnutím plnoletosti prešlo priamo na dieťa. Ak máte výživné určené súdom, je potrebné, aby ste sa s návrhom na jeho zrušenie obrátili na príslušný súd. V prípade, ak už ste plnoletá, môžete postupovať sama vo vzťahu k obom rodičom. Ak by si plniť výživné nechceli dobrovoľne, potom je namieste podať na súd návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa, a to voči každému z rodičov. Môžete podať aj len jeden návrh. Súd bude v konaní potom posudzovať schopnosti každého z rodičov osobitne a každému z nich určí osobitne sumu výživného, ktorú bude povinný vám prispievať. Návrh sa podáva na súde príslušnom podľa vášho bydliska.
Úloha advokáta v rodinnoprávnych veciach
Súdne konania v oblasti rodinného práva sú nepochybne jednými z tých najcitlivejších tém pre každého. Zastúpenie advokátom síce nie je povinné, ale jednoznačne je pridanou hodnotou. Pred podaním návrhu na súd Vám advokát vie pomôcť predovšetkým ako podpora, či radca pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete. Advokát vie poskytnúť právne rady v súlade so zákonom tak, aby bol čo najlepšie naplnený a zachovaný záujem Vášho dieťaťa.Advokát Vám tak môže pomôcť pripraviť dohodu v takom znení, aby bola bez problémov schválená. Ak už raz súd stanovil výšku vyživovacej povinnosti rodiča, neznamená to, že sa nedá zvýšiť alebo znížiť. Predtým, ako podáte návrh na súd, je nevyhnutné, aby ste zvážili dôvody, pre ktoré takto chcete postupovať.
tags: #dieta #ma #pravo #podielat #sa #na