Hysterické záchvaty u detí nepatria práve medzi najkrajšie momenty rodičovstva, najmä ak sa stanú na verejnosti. Tieto prejavy sú frustrujúce pre každého rodiča. Keď jeden takýto záchvat dostane dieťa počas nákupov, okamžite sa rodičia môžu cítiť v očiach okolostojacich ako tí najhorší na svete, hoci to vôbec nie je pravda. Hysterické záchvaty u detí sú však nepríjemné aj v pohodlí domova a ich zvládanie si vyžaduje pochopenie a trpezlivosť. Hoci sú nepríjemné, sú normálnou súčasťou detského vývoja a objavujú sa rovnako u chlapcov aj dievčat. Mnohí rodičia sa stretávajú s podobnými situáciami a hľadajú odpovede. Záchvaty plaču u detí, najmä v batoľacom veku, sú bežnou súčasťou vývoja, no môžu byť pre rodičov veľmi náročné. Tento článok sa zameriava na možné príčiny, prejavy a efektívne stratégie, ako tieto náročné momenty zvládnuť a poskytnúť deťom potrebnú podporu.
Obdobie vzdoru a hysterické záchvaty u detí: Pochopenie fenoménu
Záchvaty hnevu u detí sú intenzívne prejavy emócií, ktoré môžu byť pre rodičov veľmi znepokojujúce. Sú typické pre obdobie rečového vývinu, kedy sa zdokonaľujú jazykové zručnosti detí. Batoľatá ešte nevedia slovami vyjadriť svoje pocity, nedokážu povedať, čo chcú a čo potrebujú. Keď jeden a pol ročné dieťa zažíva záchvaty hnevu, sú to rovnaké prejavy ako záchvaty hnevu u trojročného dieťaťa a musia sa ich naučiť zvládať nielen rodičia, ale aj deti. Najčastejšie sa tieto záchvaty vyskytujú u detí od 1 do 3 rokov.
Prvé obdobie vzdoru je charakteristické pre vek 2 až 3 rokov, no nemožno ho fixovať na presný vek. Vzdor sa môže objaviť u dieťaťa, keď má 1 rok, ale aj keď má 5 rokov. Všeobecne sa však prvé obdobie vzdoru typicky objavuje v priebehu 13. - 36. mesiaca. To, ako dlho trvá obdobie vzdoru, je veľmi individuálne. Hysterický plač u 4-ročného dieťaťa je rovnako pravdepodobný ako záchvaty hnevu u 2-ročného dieťaťa. Vzdorovité správanie u detí rôzne začína i rôzne končí a odlišný je aj jeho priebeh. Kritickým obdobím je teda vek približne od jeden a pol do troch rokov. Okolo troch rokov začne vzdor zvyčajne pomaly miznúť, pričom pred nástupom do školy by sa už deti takto správať nemali a len veľmi málo z nich máva záchvaty zúrivosti ešte v prvej triede.
Prečo sa vlastne hysterické záchvaty u detí objavujú? Najlogickejším vysvetlením je práve obdobie vzdoru, pre ktoré sú takéto prejavy typické. Vzdorovité obdobie nie je doménou zlých, neposlušných a nevychovaných detí. „Prvá puberta“ je prirodzeným javom, ktorý sa vo vývoji dieťaťa objavuje. Súvisí s hormonálnymi zmenami, ale tiež s intelektuálnym, emocionálnym, psychickým a sociálnym vývinom. Snahou dieťaťa je presadiť svoju vôľu, a to za každú cenu. Dôvodom hysterických prejavov, kriku, plaču a hádzania sa o zem je, že dieťa nedokáže ovládať a vyjadriť svoje emócie. V prvom období vzdoru je ťažké pre dieťa pochopiť, že niečo musí rešpektovať a nedokáže chápať ani pocity iných ľudí. Jeho emočný vývoj nie je natoľko zrelý, aby to vyjadrilo inak než hnevom. Týmto spôsobom uvoľní svoju frustráciu a verí, že dosiahne to, čo chce. Odmietanie lásky rodičov, nepochopenie a hnev musia rodičia do určitej miery akceptovať.
Slzy obsahujú kortizol, čo je stresový hormón. Keď dieťa plače, odbúrava stres z vlastného tela, a tým prirodzene reguluje svoje emočné napätie. Určite ste zažili, že keď je dieťa v záchvate plaču, nič nie je dobré, je nazlostené, frustrované. Mnoho detí, keď skúšajú napríklad stavať kocky alebo kresliť, nedarí sa im hneď, a práve táto frustrácia vedie k plaču. Výbuch je pre rodiča v istom zmysle veľký kompliment, aj keď si to asi v tej chvíli nemyslíte. Deti obvykle nepoužívajú výbuch zlosti či záchvat plaču, aby rodiča manipulovali. Je to proste vyjadrenie ich frustrácie či zúfalstva, napríklad keď rodič niečo nepovolil alebo dieťa dostalo jasnú STOPku. Malé dieťa má výbuchy a záchvaty plaču často. Ako rastie, postupne sa zmierňujú a sú zriedkavejšie. Keď sme my dospeláci nervózni alebo nahnevaní, možno by sme sa tiež potrebovali dobre vyplakať a dať svojim emóciám voľný priechod, čo naznačuje, že u detí ide o prirodzený proces.
Rozpoznanie a typy záchvatov plaču
Záchvaty plaču sa môžu prejavovať rôzne, no často zahŕňajú intenzívny plač, kričanie, výkriky, kopanie, udieranie alebo hádzanie sa o zem. Niekedy sa môže objaviť zajakávanie a triasť sa celé telo, prípadne zadržiavanie dychu, sčervenanie až fialovenie tváre. Je dôležité rozlišovať medzi záchvatom hnevu, ktorý je spojený s frustráciou a snahou o presadenie vôle, a inými formami plaču. Napríklad, záchvat plaču sa niekedy prejavuje plačom, no to automaticky neznamená, že každý záchvat plaču je aj záchvatom hnevu.
Okrem typických záchvatov, ktoré súvisia s obdobím vzdoru, sa záchvat plaču môže objaviť aj z iných dôvodov. Podstatné je, aby rodičia prišli na to, prečo dieťa bez „zjavného“ dôvodu plače či kričí. U batoliat môže byť niekedy náročné vyhovieť ich potrebám - požiadavkám a práve tu môže byť ukrytý spúšťač takéhoto správania. Časté záchvaty plaču sú spojené s hladom, únavou alebo napríklad s chorobou. Takéto impulzy môžu byť často veľmi nenápadné, no dieťa vyjadrí svoju nespokojnosť veľmi emocionálne.
U novorodeniatka plač okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie a svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom. Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Pokiaľ nedojčíte, skúste počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on. Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek môže byť pre psychiku bábätka poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom. Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka, inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu.
Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť. Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky alebo bolesti bruška môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá a väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško alebo ísť s ním na prechádzku, ale to ste už pravdepodobne skúšali. Nezabúdajte myslieť aj na seba. Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
Zelenina - učíme sa spoznávať zeleninu | Video pre deti | Skooys
Nočné záchvaty plaču a spánkový rituál
Niekedy majú deti záchvat plaču po zobudení a časté sú aj záchvaty plaču u detí v noci. Príčinou je najčastejšie zlý sen či dokonca nočný des, teda skutočná diagnóza, počas ktorej môže záchvat plaču trvať aj hodinu. Podľa viacerých odborníkov môžu byť nekontrolovateľné záchvaty plaču u detí v noci či pred spaním často dôsledkom nevhodného spánkového rituálu. Problémy so spánkom či zaspávaním sú často spôsobené nesprávne nastaveným spánkovým cyklom. Matky či oteckovia sami, v dobrej viere, často robia chybu v tom, že ak dieťa počas noci plače, v snahe rýchlo ho utíšiť ho vezmú do náručia a uspia ho. U dieťaťa sa týmto spôsobom vytvára v podvedomí reflex, na ktorý si ľahko zvykne. Následný hysterický plač pred spaním môže byť spôsobený práve tým, že spánkový cyklus dieťaťa je rozhádzaný a zároveň sa dieťa dožaduje toho, na čo si zvyklo. Ideálne je podľa psychológov vytvoriť dieťaťu rutinu s úkonmi, po ktorých bude vedieť, že v danom čase nasleduje vždy spánok. Problémy so spánkom malých detí často súvisia s presvedčením rodičov, že najlepšie je záchvatu plaču sa vyhnúť. Potom sa emócie dieťaťa dostávajú na povrch v čase, keď mozog oddychuje, teda často v noci. Nočný plač, ktorý spomínajú mnohé matky, je väčšinou prechodná, pár dní trvajúca záležitosť, ktorá sama od seba prejde.
Respiračný afekt: Keď dieťa zmodrie a nedokáže dýchať
Plače, nenadýchne sa, zmodrie, odpadne… a nadýchne sa. Ak vám niekedy dieťatko predviedlo tento súbor prejavov, pravdepodobne ste sa na pokraji infarktu ocitli vy. Dieťatko však nie, lebo vo väčšine prípadov ide síce o hrôzostrašne vyzerajúci, no nie nebezpečný prejav - tzv. respiračný afekt. Dieťa, ktoré má záchvat plaču, sa niekedy nedokáže ani nadýchnuť, čo môže byť v prípade dlhotrvajúceho záchvatu život ohrozujúce, avšak pri respiračnom afekte sa dýchanie vždy spontánne obnoví.
Tejto príhode predchádza udalosť, ktorá dieťa naštve, frustruje, vyľaká alebo bolí, napríklad ide o rodičovský zákaz, ktorý sa dieťatku nepáči alebo sa malý výmyselník potkne a spadne na zem. Následne zo seba vylúdi 1 až 2 dlhé plačlivé výkriky a potom akoby nedokáže chytiť dych. Preto zmodrie (niekedy zbledne) a často odpadne (nie vždy). K obnove dýchania dochádza v časovom úseku kratšom ako 1 minúta, k úplnému prebratiu musí dôjsť do 2 minút. Niekedy sa objavia svalové zášklby či odchod moču a stolice. „Modrý“ záchvat je častejší, tvorí cca 85% respiračných afektov a obyčajne sa spája s hnevom či frustráciou dieťaťa. „Biely“ záchvat, kedy dieťa zbledne a nezmodrie, je menej častý a spája sa skôr s nejakým zranením či úľakom. Dôležité je, že vždy k tejto príhode dôjde len ak je dieťa bdelé, nikdy k nej nedochádza v spánku!
Najčastejšie sa respiračný afekt objavuje u detí vo veku 1-2 rokov, ale vek výskytu sa udáva od 6 mesiacov a môže pretrvávať až do 6 rokov. Bežne sa udáva výskyt u 5% zdravých detí, niekedy sa tento jav objavuje častejšie v rámci rodiny. Častejšie sa tiež objavuje u detí s anémiou (u zdravých detí je anémia najčastejšie spôsobená nedostatočným prísunom železa). Hoci to môže niekedy tak vyzerať, že dieťa chce svojich rodičov riadne vystrašiť za to, že mu niečo zakazujú, v prípade respiračného afektu nejde o vedomé a účelové konanie dieťaťa. Ide o silnú reflexnú reakciu na nejaký podnet. Niektoré zdroje uvádzajú, že príčinou môže byť aj oneskorené dozrievanie nervovej sústavy. Je dôležité vedieť, že tieto afekty nespúšťajú epileptický záchvat. Sú neškodné, ale je potrebné potvrdiť, že ide o respiračný afekt - lekár vylúči iné možné príčiny týchto stavov. K normálnemu návratu dýchania dôjde vždy spontánne - teda dych sa objaví sám od seba.
Prevencia: Ako predchádzať záchvatom hnevu a plaču
Záchvatom hnevu sa dá predchádzať alebo sa o to môžete aspoň pokúsiť. Adekvátne reakcie rodičov sú v krízových momentoch najdôležitejšie. Je totiž vedecky preukázané, že to, ako rodič reaguje na vzniknutú vypätú situáciu a ako ju rieši, má vplyv na následný emocionálny vývoj dieťaťa. Aby bola vaša reakcia tým najlepším možným riešením, je nevyhnutné pochopiť, čo dieťa zažíva. Iba tak sa podarí situáciu vyriešiť a rozrušené dieťa upokojiť. Ak už ste si s vaším dieťaťom nejakým tým hysterickým záchvatom prešli a viete, že takáto situácia hrozí, ideálna je prevencia a snaha takýmto situáciám predchádzať.
Jedným z kľúčových preventívnych opatrení je dopriať dieťaťu dostatok pozitívnej pozornosti. Všímajte si dieťa, aj keď sa správa dobre, chváľte ho aj za pozitívne správanie a neignorujte ho. Buďte konkrétni a pochváľte ho, keď sa pekne pozdraví, poďakuje alebo poprosí. Dajte batoľaťu kontrolu nad maličkosťami. Nerozhodujte za neho, ale dajte mu na výber, napríklad pokiaľ ide o džús (pomarančový alebo jahodový?), výber oblečenia (zelené alebo biele tričko?) alebo rozhodnutie o rozprávke na dobrú noc. Umožnite deťom kontrolovať to, čo je v očiach rodiča nepodstatné.
Hľadajte rozptýlenie, keď cítite, že sa schyľuje k hysterickému záchvatu. Skáče dieťa po gauči a viete, že keď mu to jasne zakážete, začne vrieskať? Požiadajte ho namiesto toho, aby vám pomohlo v kuchyni. Zakázané predmety držte mimo dohľadu a dosahu dieťaťa, čím sa výrazne zníži pravdepodobnosť záchvatu. Samozrejme, nie vždy je to možné, a to hlavne mimo domova. Učte sa s deťmi nové zručnosti a chváľte ich pri každom malom úspechu. Zvážte požiadavky detí a vysvetlite im, prečo niečo nemôžu dostať. Túži dieťa po hračke, ktorú si momentálne nemôžete dovoliť? Vysvetlite mu, prečo je to tak a ponúknite mu alternatívu. Spoznajte limity svojho dieťaťa a prispôsobte im harmonogram dňa. Ak viete, že vaše batoľa je unavené alebo hladné, neťahajte ho na nákupy, nechcite od neho, aby si upratalo izbu alebo sa išlo hrať s kamarátom.
Ak viete, že dieťa vykonáva určitú aktivitu alebo sa hrá, skúste ho dopredu upozorniť, že o 10 minút musí končiť, pretože musíte ísť z návštevy domov. Tým, že dieťaťu vystavíte okamžitú stopku a vytrhnete ho z jeho sveta hier, spustíte jeho vzdor, ktorý môže prepuknúť až do hysterického záchvatu. Taktiež, ak raz viete, že pri nákupe v obchodnom centre sa nevyhnete tomu, aby sa pred vstupom do hračkárstva nespustil záchvat plaču, snažte sa takýmto situáciám vyhýbať. Skúste poprosiť partnera, kamarátku, svokru, svokra, mamu či otca o to, či by vaše dieťa nepostrážili, kým si potrebnú vec vybavíte. Rovnako tak od dieťaťa nevyžadujte prehnanú aktivitu, ak je unavené.
Je vhodné k dieťaťu od malička pristupovať ako k rovnocennému partnerovi. Neberte dieťa ako malé stvorenie, ktoré ničomu nerozumie. Vzájomný rešpekt je dôležitý v každom vzťahu, a to platí aj vo vzťahu rodič - dieťa. Batoľatá nechápu, čo od nich rodič chce a rodič zasa niekedy nechápe, čo batoľa vyžaduje od neho. Koniec koncov, dieťa sa kreuje a je ľudskou bytosťou, ktorá nie je dokonalá, učí sa a robí chyby.
Ukážte deťom hranice, ale milujte ich. Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu. Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky. Rodičia musia postupovať spoločne. Niekedy je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité povedať mu prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo, ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku. Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.
Efektívne stratégie zvládania záchvatov
Neexistuje jeden univerzálny a stopercentne efektívny spôsob zvládnutia hysterického záchvatu. Každé dieťa je jedinečné a na každé platí niečo iné. Snažte sa zachovať pokoj a nerozčuľovať sa, hoci by ste na záchvat hnevu vášho dieťaťa najradšej reagovali rovnako. Pamätajte, že najdôležitejšie zo všetkého je, aby ste nepanikárili a nestresovali, pretože dieťa vás môže začať napodobňovať.
Ak viete, že dieťa využíva krik na dosiahnutie svojho cieľa, pokúste sa tváriť, že sa nič nedeje a nereagujte na jeho požiadavky. Ignoráciu však využívajte iba vtedy, keď sa hysterický záchvat neprejavuje kopaním, udieraním a sebapoškodzovaním. Vezmite frustráciu dieťaťa na vedomie a dajte mu najavo, že chápete, prečo sa tak cíti. Môžete napríklad povedať: „Vidím, že si nahnevaný, lebo…“
Vyskúšajte urobiť nejakú hlúpu a vtipnú vec. Má vaše dieťa hysterický záchvat? Začnite napríklad nahlas a falošne spievať, alebo robte grimasy, zaujmite jeho pozornosť niečím, čo má rado. Pýtajte sa ho otázky, na ktoré pozná odpoveď, dajte mu možnosť ukázať, aké je šikovné. Veľmi funkčná a osvedčená metóda je odpútanie pozornosti dieťaťa. Ak sa dieťa uchyľuje k záchvatu plaču alebo sa schyľuje k nervovému amoku, skúste poukázať na auto na ceste, vtáka na strome, psa za ohradou alebo na niečo smiešne, čo ho vizuálne zaujme. Vysvetľovanie môže začať až v okamihu, keď dieťa prekoná vrcholnú fázu hysterického záchvatu. V opačnom prípade to nemá žiadny význam. Dieťaťu dajte najavo, že jeho hnev chápete a že hnev je normálny, ale spôsob, akým chce svoje dosiahnuť, je nesprávny. Vysvetlite mu, že nabudúce sa tak nesmie správať. Ak je to možné, dajte mu priestor sa vyjadriť. Objasnite mu, že aj vy sa hneváte, ale takáto reakcia je nevhodná a takýmto správaním vám ubližuje. Dieťa nechce ubližovať svojim rodičom a pochopí, že musí konať a svoje pocity vyjadrovať inak. V ideálnom prípade.
Niekedy pomôže dlhé, pevné objatie, počas ktorého zhlboka dýchate. Sú však deti, ktoré počas záchvatu plaču dotyk neznesú. Uistite dieťa, že je v bezpečí, že ste pri ňom a nikam neodchádzate. Môžete sa ho opýtať, prečo plače, ale drobec vo veku batoľaťa vám zrejme nebude pomedzi vzlyky vedieť odpovedať. Namiesto toho sa pýtajte otázky, na ktoré dokáže dieťa prikývnuť. Napríklad: “Si hladný? Si smädný? Chceš si sadnúť? Bolí ťa niečo? Bojíš sa?” V priebehu hysterického záchvatu sa stávate pre dieťa nepriateľom a odmieta vás. Nemajte z toho zlý pocit, je to normálne. Jednoducho nechcete vyhovieť jeho vôli, čo iné čakať. Tým, že mu objatím ponúknete svoju lásku, prihovoríte sa mu, ho šokujete. Dieťa môže z vašej reakcie pochopiť, že mu rozumiete a utíchne. Aj napriek tomu, že by rev a plač pokračovali, dieťa bude tento akt vnímať pozitívne. Pokiaľ sa scéna odohráva na verejnosti, dieťa objatím uchopte a odneste do súkromia, kde bude mať priestor sa upokojiť.
Niektorými psychológmi je táto technika odporúčaná, iní hovoria, že má na dieťa negatívny dopad. Táto technika rozhodne nemusí fungovať na každé dieťa a jeho reakcia môže byť aj opačná. Ak nastáva situácia, že dieťa začína byť nepokojné, zahrajte situáciu, že sa hneváte, môžete zvýšiť hlas, skríknuť a dieťa tak prekričať. Nenechajte sa rozhodiť naozaj, svoj hraný hnev kontrolujte. Možno dieťa prekvapíte natoľko, že razom zabudne, čo chcelo svojím hnevom dosiahnuť. Toto je však metóda, ktorá si vyžaduje obozretnosť a správne posúdenie situácie.
Pri objavení sa respiračného afektu zachovajte chladnú hlavu. To sa ľahko povie, ťažko urobí, avšak pri troche tréningu sa to môže začať dariť. Ak má dieťa lekárom vylúčené iné príčiny a potvrdený respiračný afekt, treba si uvedomiť, že ide o neškodnú epizódu a k obnoveniu dýchania dôjde. Pri hroziacom afekte je vhodné odviesť pozornosť dieťaťa od podnetu, ktorý vyvoláva plač. Pri stupňovaní plaču, prípadne už vo fáze kedy sa dieťa nevie nadýchnuť, mu skúste jemne fúknuť do tváre, často pomôže už len tento jednoduchý manéver. Je možné skúsiť aj pofŕkanie dieťaťa studenou vodou. Ak sa záchvat rozvinie, dieťa uložte do stabilizovanej polohy, avšak predtým sa uistite, že nemá v ústach žiadne jedlo ani predmety. Táto poloha podporuje prekrvenie mozgu, aby nedošlo k svalovým zášklbom. Dieťatkom netraste a určite mu nepodávajte lieky na upokojenie. Pri zisťovaní času, koľko záchvat trvá, používajte hodinky či mobil. Nespoliehajte sa na vlastný odhad času, lebo sa môže zdať, že to trvá večnosť. Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime. Veľa záchvatov vzniká preto, lebo rodič odmietol dieťaťu v niečom vyhovieť. V žiadnom prípade kvôli záchvatu dieťaťu neustupujte, a to ani v snahe sa mu vyhnúť, ako ani po záchvate v snahe dieťa upokojiť. Práve naopak, je vhodné pevne, no láskavo vymedziť hranice tak, aby sa dieťa vedelo v nich orientovať.
Čo rozhodne nerobiť počas záchvatu
Rovnako ako existujú zásady pri riešení hysterických záchvatov, existujú aj také zásady, ktorých by ste sa zaručene držať nemali. Inak sa ľahko môže stať, že namiesto zvládnutia vypätej situácie sa dostaví opačný efekt.
Neopúšťajte dieťa a neignorujte ho úplne. Jediné, čo týmto dosiahnete, bude, že dieťa začne panikáriť. Ignoráciu, ako už bolo spomenuté, je možné využiť len v prípade, ak sa dieťa neprejavuje agresívne voči sebe alebo okoliu a ide o snahu o dosiahnutie pozornosti. Kontrolujte sa počas záchvatu dieťaťa. V žiadnom prípade sa neuchýľte k tomu, že budete na dieťa reagovať jeho „mincou“ a dáte mu pocítiť radikálny hnev, potrestáte ho alebo nebodaj zbijete. Nehádajte sa s ním. Tresty a vyhrážky situáciu len zhoršia a ak máte pocit, že zastrašovanie na dieťa zabralo, vedzte, že do budúcna môžete dieťaťu spôsobiť traumy alebo zvýšenie miery vzdorovitosti.
Nesnažte sa dieťa zastaviť za každú cenu. Ak je dieťa v amoku, nemá príliš veľký zmysel snažiť sa mu niečo dohovárať alebo mu niečo vysvetľovať. Aj tak vás nebude akceptovať a vnímať. Nechajte amok odznieť, aj napriek tomu, že sa akt odohráva na verejnosti. Žiadne ústupky nie sú riešenie. Jednou vecou je kompromis, no druhou, ak dieťaťu v jeho požiadavke vyhoviete. Ak idete k lekárovi a lízankou môžete záchvat utíšiť ako krajné riešenie, prečo nie, avšak nemali by ste dieťaťu ustupovať zakaždým, keď prejaví záchvat hnevu.
Nedovoľte, aby sa dieťa cítilo zle. V zmysle, že nie je dobré dať dieťaťu pocítiť, ako ostatné deti poslúchajú, ale ono je zlé. Nesnažte sa u dieťaťa vzbudzovať pocity, že je horšie ako jeho okolie. Nestrápňujte ho a nevysmievajte sa mu. Nie, napodobňovanie dieťaťa vedie k tomu, že sa dieťa cíti nepochopené. Dôležitá je empatia, preto dieťa nenapodobňujte ani sa jeho hysterickým záchvatom nevysmievajte. Takéto praktiky nefungujú. Dieťaťu musíte dať pocítiť, že jeho frustrácii rozumiete, no zároveň mu objasniť, prečo sa jeho požiadavke nedá vyhovieť.
Úloha cumlíka: Pomocník i potenciálny problém
Cumlík môže byť pre mnohých rodičov užitočným nástrojom na upokojenie dieťaťa, najmä pri uspávaní, bolestiach spojených s prerezávaním zúbkov alebo v momentoch, keď dieťa nie je možné inak utíšiť. Sací reflex je vrodený a dieťa si často cmúľa prst už v maternici. Poskytuje pocit bezpečia a pohodlia.
Avšak cumlík môže byť aj "zlý pán". Deti, ktoré si naň zvyknú, sa ho ťažko vzdávajú. Hoci niektoré štúdie nepotvrdili súvislosť medzi používaním cumlíka a skorým odstavením od dojčenia u dojčiat do šiestich mesiacov, u starších detí môže byť táto súvislosť badateľná, ak je cumlík používaný ako náhrada za dojčenie alebo kŕmenie. Cumlík by sa nemal používať ako náhrada dojčenia alebo kŕmenia, ale skôr ako doplnok na upokojenie.
Z hľadiska vývinu chrupu je dôležité, aby dieťa po určitom veku cumlík odvyklo, nakoľko dlhodobé cmúľanie môže viesť k čeľustno-ortopedickým ťažkostiam a anomáliám, ako sú napríklad predkus alebo otvorený zhryz. Odpovedať na otázku, kedy je správny čas na odvykanie od cumlíka, je individuálne. Vo všeobecnosti platí, že keď dieťa dosiahne vek, kedy potenciálne riziká používania cumlíka prevyšujú výhody, je čas začať s odvykaním.
Existuje viacero metód, ako dieťa od cumlíka odučiť. Jednou z nich je stanovenie pravidiel: dohodnite sa s dieťaťom, kedy a kde môže mať cumlík, napríklad len doma, neskôr len v detskej izbe. Iná metóda spočíva v obmedzení používania cumlíka len na čas zaspávania a spánku. Využiť môžete aj sviatky alebo dovolenku, kedy pomôže "dať cumlík Ježiškovi" alebo ho odložiť počas dovolenky. Niekedy stačí postupné odvykanie, kedy sa postupne znižuje jeho používanie. Dôležité je pristupovať k tomuto procesu s citlivosťou a pochopením, aby sa predišlo zbytočnému stresu pre dieťa.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Mnohí rodičia skončia s plačúcimi deťmi na detskej pohotovosti, a to hlavne vtedy, keď deti sčervenejú alebo sú až fialové a lapajú po dychu. Ešte predtým, ako sadnete do auta a vyberiete sa hľadať lekársku pomoc, sa pokúste identifikovať, prečo vlastne vaše dieťatko plače. Sníval sa mu zlý sen? Zľaklo sa niečoho? Je hladné? Bolí ho niečo? Chce niečo? Je unavené? Zažilo príliš veľa podnetov a je prestimulované? Ak záchvat plaču spustilo niečo, čo dokážete vyriešiť aj bez lekárskej pomoci, pokúste sa nájsť riešenie. Hysterický plač u kojenca dokáže vystrašiť mnohých rodičov natoľko, že spanikária a majú obavy, čo sa ich inak doteraz relatívne pokojnému dieťaťu deje. Zvlášť, ak dieťa nie a nie utíšiť. Samozrejme, dôvodom záchvatov plaču môžu byť u malých detí predierajúce sa zúbky, bolesť bruška, nafúknutie, horúčka alebo nástup infekčného ochorenia. Všímajte si teda príznaky a hľadajte dôvody plaču. U malých novorodencov je niekedy veľmi náročné identifikovať, čo je dôvodom ich plaču.
Hoci záchvaty plaču sú bežné, ak máte pocit, že záchvaty sú extrémne intenzívne a dlhotrvajúce, dieťa sa počas plaču nedokáže nadýchnuť a sfarbí sa dofialova, alebo ak sa plač objavuje pri každom pokuse o dojčenie alebo kŕmenie, neváhajte sa poradiť s pediatrom, laktačnou poradkyňou alebo iným odborníkom. Tí vám môžu pomôcť identifikovať konkrétnu príčinu a navrhnúť najvhodnejšie riešenie pre vaše dieťa.
Konkrétne v prípadoch ako je ten, keď má 6-mesačná dcérka, ktorá je len kojená a popritom už papá aj trošku zeleniny, hysterické záchvaty plaču, ktoré vyzerajú naozaj strašidelne a odmieta prsník, by bolo dobré, ak by ste sa znovu stretli so svojou laktačnou poradkyňou. Spoločne môžete zhodnotiť, čo presne sa deje a či táto situácia súvisí alebo nesúvisí s dojčením a s pitím na prsníku. Niekedy sa takto môže správať bábätko, ktoré má prejavy štrajku, možno v inej podobe, ako ste to zažívali pri štrajku predtým. Ako jeden z krokov môžete urobiť to, že svoje bábätko začnete kŕmiť väčším množstvom jedla a mnohokrát za deň s tým, že mu budete dávať rozličné kalorické potraviny, nielen zeleninu. Toto by mohlo pomôcť aj zlepšeniu dojčenia (lebo bábätko môže byť ochotnejšie zostať na prsníku) aj celkovému správaniu. Čo sa týka večerného zaspávania, pomerne kľúčová otázka je, o koľkej ráno vaše bábätko vstáva. Sú bábätká, ktoré ráno vstávajú neskoro a tým pádom je ich denný rytmus posunutý na neskôr. Mnohé bábätká následne v tomto veku nezaspia „v normálnom čase“ a na nočný spánok zaspia až po polnoci. Preto potom ženy vyčerpáva, že sa snažia hodiny bábätko uspať, ale keďže ono ešte nie je pripravené, nezaspí a večerné uspávanie trvá dlho a je vyčerpávajúce pre matku. Pokúste sa pár dní rešpektovať biorytmus vášho bábätka a pomáhať mu so zaspatím vtedy, keď máte pocit, že už je unavené a potrebuje zaspať. Inými slovami, odstráňte hodiny uspávania, o ktorých aj tak viete, že k ničomu nevedú. Alebo zmeňte denný rytmus tak, aby vaše bábätko ráno vstávalo oveľa skôr, aby mohlo ísť večer skôr spať. Nočný plač, ktorý spomínate, pozná mnoho matiek. Väčšinou ide o prechodnú, pár dní trvajúcu záležitosť, ktorá sama od seba prejde. Naďalej spite spoločne s bábätkom, aby ste mu mohli pri precitnutí čo najskôr ponúknuť prsník a zabrániť tak tomu, aby sa precitlo úplne, ak sa to dá.
Kedy volať záchranku v prípade respiračného afektu:
- Ak zástava dychu trvá viac ako 1 minútu.
- Ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote.
Kedy navštíviť pohotovosť:
- Ak dieťatko vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré.
- Ak máte pocit, že dieťatko by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne.
Kedy navštíviť svojho lekára (pediatra):
- Ak sa záchvat objavil bez vyvolávajúcej príčiny.
- Ak sa záchvaty opakujú príliš často alebo sú spojené s inými znepokojujúcimi príznakmi.
- Ak máte obavy o celkový emocionálny alebo fyzický vývoj dieťaťa.
Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a to, čo funguje u jedného, nemusí fungovať u druhého. Kritickým je zachovať pokoj.
tags: #dieta #ma #zachvat #placu #eru #mu