Milí čitatelia, vitajte pri novom článku, ktorý sa zameriava na veľmi zaujímavú a zároveň komplexnú tému, ktorá v sebe zahŕňa dve, na prvý pohľad nesúvisiace, no v skutočnosti hlboko prepojené oblasti - náhradné materstvo a ochranu práv detí v súvislosti s právnymi a finančnými povinnosťami. Ako už vyplýva z názvu, zamierame sa na skutočnosť, ako v Spojených štátoch funguje vynosenie dieťaťa náhradnou matkou, aké sú za túto službu sumy, či aké má pravidlá, a rovnako sa pozrieme na otázku práv detí v kontexte poplatkov za komunálny odpad, ktorá otvára zásadné morálne dilemy. Obe tieto problematiky, hoci odlišné, rezonujú v spoločnosti, vyvolávajú širokú diskusiu a kladú otázky o hraniciach morálky, právnej regulácie a najlepšieho záujmu dieťaťa.
Čo je náhradné materstvo a prečo k nemu páry pristupujú?
Náhradné materstvo, alebo aj „surogačné materstvo“, označuje proces, v ktorom žena vynosí a porodí dieťa pre iný pár alebo jedinca. Ide o zložitý proces, ktorý si každá krajina právne „ošetrí“ po svojom. Je to žena, ktorá sa nechá umelo oplodniť, a to buď zavedením vajíčka od iného páru alebo darcov, alebo sa umelo oplodní jej vlastné vajíčko. Následne absolvuje celé tehotenstvo a po pôrode odovzdá dieťa jedincovi / páru, s ktorým sa na všetkom dohodla.
Dôvodov, prečo sa páry uchýlia k tejto forme vynosenia dieťaťa, je mnoho. „Žijeme v dobe, keď sa skloňuje pojem ‚pandémia neplodnosti‘. Priemerne každý piaty pár má problémy s prirodzeným počatím.“ To, že sa žene nedarí naplniť svoje materinské túžby, je samo o sebe bolestivé. Niekedy pomôže umelé oplodnenie, no sú situácie, kedy žena jednoducho nedokáže dieťatko vynosiť a porodiť. Medzi zdravotné dôvody, pre ktoré žena nemôže mať dieťa, patria napríklad nádory maternice, opakované potraty s nefunkčnou maternicou, alebo tokofóbia, čo je chorobný strach z pôrodu. Soňa sa napríklad narodila s vývojovou vadou a nemá plne vyvinutú maternicu, čo znamená, že dieťa vynosiť nemôže. V takýchto prípadoch prichádza do úvahy adopcia, no pre mnohé páry je náhradné materstvo šancou mať vlastné, biologicky príbuzné dieťa.
Právny rámec náhradného materstva vo svete
Vo väčšine krajín je vynosenie dieťaťa nelegálne. Patria sem štáty ako napríklad Čína, Slovensko, Nemecko či Taliansko. Naopak, v niektorých štátoch tento zákaz neplatí: Ukrajina, Rusko, Bielorusko, India. K spomínaným krajinám sa pripájajú aj Spojené štáty, kde vynosenie dieťaťa náhradnou matkou funguje legálnou cestou už desiatky rokov. Zaujímavosťou je, že za veľkou mlákou neexistuje federálny zákon, ktorý by sa týkal vynosenia detí náhradnou matkou. To znamená, že o legálnosti rozhodujú jednotlivé americké štáty. V praxi to teda znamená, že niektoré štáty považujú vynosenie dieťaťa náhradnou matkou za úplne legálne, niektoré majú prísnejšie podmienky, no nájdu sa aj také, ktoré to striktne zakazujú (napríklad Arizona).
V mnohých krajinách možnosť náhradného materstva nie je dostatočne ošetrená zákonom, i keď to zákon vyslovene nezakazuje. Niektoré krajiny ako Grécko, Holandsko, Ukrajina či Anglicko povoľujú náhradné materstvo, avšak len za určitých podmienok. Česká republika, podobne ako aj iné krajiny, sa v tejto oblasti pohybuje v „sivej zóne“, pretože české právo inštitút náhradného materstva výslovne neupravuje, ale ani nezakazuje. Právna úprava v ČR v súčasnosti nie je nejako detailnejšie prepracovaná, ale surogačné materstvo pripúšťa, najmä v nekomerčnej, tzv. altruistickej forme. Opačný prístup, teda komerčné náhradné materstvo, je trestný.
U nás na Slovensku nie je náhradné materstvo upravené zákonom a nevykonáva sa u nás. Slovenská republika má v zákone o rodine zakotvený rímsky princíp, že matka dieťaťa je vždy istá, otec je neistý. Teda podľa nášho zákona je matkou dieťaťa žena, ktorá dieťa porodila. Dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s týmto pravidlom, sú neplatné. Slovenská legislatíva neobsahuje právnu úpravu náhradného materstva, a tak akékoľvek dohody, ktoré by boli v rozpore so zákonom (matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila), sú neplatné. Bez ohľadu na výsledok testu DNA, matkou bude žena, ktorá dieťa porodila.
Nedávna novela ústavy na Slovensku dokonca zakazuje dohodu o porodení dieťaťa pre iného. Hoci táto prax nebola povolená ani predtým, novela ju výslovne zakazuje. Experti však upozorňujú, že je potrebné nadviazať na túto novelu zákonmi, aby sa zabezpečila jej účinnosť. Navrhujú tresty pre ľudí, ktorí si nechajú vynosiť dieťa, aj pre firmy sprostredkúvajúce a inzerujúce náhradné materstvo. Keďže však neexistuje žiadny zákon, ktorý by túto možnosť vyslovene zakazoval, je táto problematika dosť otvorená a niektoré slovenské páry sa snažia hľadať spôsoby, ako dosiahnuť svoje. Keďže sa záujem o náhradné materstvo čoraz viac zvyšuje aj u nás a v Česku, je dosť možné, že sa čoskoro dočkáme právnych úprav, ktoré budú túto problematiku riešiť. Zatiaľ to však má mnohé ALE.
Proces a podmienky hľadania náhradnej matky
Existujú minimálne dva spôsoby, ako sa hľadá náhradná matka:
- Na vlastnú päsť: V tomto prípade ide najčastejšie o osobu, ktorú záujemca / záujemcovia poznajú, alebo je s nimi v príbuzenskom vzťahu. Nemusí to byť však podmienka. Táto forma nájdenia je vo väčšine prípadov sprevádzaná právnikom, ktorého úlohou je dohodnúť všetky podmienky a vystaviť zmluvu pre obe strany. Pomerne často sa využívajú príbuzné ženy, teda napríklad by náhradnou matkou vášho dieťatka bola vaša sestra či sesternica a podobne.
- Cez agentúru / organizáciu: Druhá, veľmi obľúbená možnosť, je nájdenie matky cez agentúru / organizáciu. Existuje ich naozaj veľa, a väčšina z nich funguje na rovnakom princípe. Tieto agentúry ponúkajú okrem nájdenia náhradnej matky aj prihlásenie sa do programu náhradných matiek, možnosť stať sa darcom vajíčok, ale aj nájsť vhodného darcu vajíčka.
Podmienky pre náhradnú matku (príklad z USA):Každá agentúra má svoje podmienky. Napríklad, do programu sa nemôže prihlásiť žena, ktorá poberá sociálne dávky od štátu, pretože má vyššiu tendenciu robiť náhradnú matku len kvôli peniazom. Typické požiadavky na ženu, ktorá chce byť náhradnou matkou v USA, zahŕňajú:
- Je občanom Spojených štátov (alebo držiteľ Zelenej karty).
- Je vo veku 20 - 40 rokov.
- Je nefajčiarka.
- Má absolvovaný minimálne jeden pôrod bez komplikácií.
- Má BMI do 31 - nemôže byť obézna.
- Má stabilnú životnú situáciu, ktorá prispieva k zdravému a šťastnému tehotenstvu.
- Nemá záznam v registri trestov a má čistú kriminálnu históriu, ktorá sa tiež nesmie spájať so zneužívaním detí.
- Je pripravená prijať návštevy pracovníkov agentúry na mieste svojho bydliska.
- Ak má partnera, musí ju plne podporovať v náhradnom rodičovstve.
- Je ochotná zúčastniť sa psychologických testov.
- Je ochotná poskytnúť všetky svoje zdravotné záznamy.
- Je ochotná brať lieky vrátane injekcií, ktoré si musí sama aplikovať.
Finančné aspekty:Samozrejme, presnú cenu je veľmi ťažké určiť, no podľa štatistík sa priemer v Spojených štátoch pohybuje v rozpätí $150 000 - $170 000. V cene sú zahrnuté: poplatky za agentúru, peniaze pre náhradnú matku, právne poplatky a poplatky za zdravotnú starostlivosť. Priemerný zárobok pre ženu, ktorá sa rozhodne vynosiť dieťa, je $30 000 - $50 000 s tým, že v mnohých prípadoch sa časť sumy vypláca pravidelne, raz mesačne.
7 Vyšetřovací metody a fyziologické nálezy - MUDr. Martin Němec - Konference o endometrióze 2025
Právne a genetické aspekty vzťahu s dieťaťom
Jedným z najdôležitejších aspektov podmienok vynosenia dieťaťa je zákonná zmluva medzi náhradnou matkou a budúcim rodičom / rodičmi. Táto zmluva sa v Spojených štátoch nazýva Gestational Carrier Agreement (skratka GCA). Čo sa týka právnych náležitostí, menej komplikovanejšie je náhradné rodičovstvo, pri ktorom nie je matka biologicky príbuzná s dieťaťom. V momente, keď sa uzavrie dohoda o náhradnom rodičovstve, náhradná matka stráca všetky zákonné práva na dieťa, a teda nemôže v žiadnom prípade tvrdiť, že je jeho zákonná matka. Avšak, zmluva ju chráni napríklad pred akýmkoľvek druhom právnej a lekárskej zodpovednosti za dieťa.
Genetika a vplyv náhradnej matky:V prípadoch gestačného surogátneho materstva, keď sa zavedie vajíčko od iného páru alebo darcu, dieťa nie je biologicky príbuzné s náhradnou matkou. Bábätko bude mať genetickú výbavu zamýšľaných rodičov. Bunky, ktoré prenikajú cez placentu od gestačnej nositeľky, to nijako neovplyvnia. Avšak, náhradná matka stále ovplyvňuje dieťa inými spôsobmi. Výživa a celkové zdravie náhradnej matky ovplyvňujú dieťa. Surogátne tehotenstvo sa v zásade nelíši od akéhokoľvek iného tehotenstva. Preto si musí gestačná nositeľka dávať pozor na to, čo je. Okrem toho musí znížiť úroveň stresu a námahy, ktorú znáša, pretože tieto faktory významne ovplyvňujú dieťa.
Náhradná matka neprispieva genetickým materiálom pri gestačnom surogátnom materstve. Napriek tomu môže ovplyvniť expresiu génov dieťaťa. Štúdium epigenetiky nám hovorí, že každé prostredie ovplyvňuje spôsob, akým sa gény exprimujú. To zahŕňa prvotné prostredie - maternicu. Genetická výbava už existuje. Je určená pri počatí. Genetický materiál náhradnej matky teda neovplyvní typy génov, ktoré dieťa má. Môže však ovplyvniť spôsob ich aktivácie. Preto je nevyhnutné udržiavať ideálne podmienky počas tehotenstva. Maternica môže mať environmentálny vplyv na spôsob, akým sa dieťa vyvíja. V prípade, že žena, ktorá túži po dieťati, nemôže použiť vlastné vajíčka a sú teda použité vajíčka náhradnej matky, tá sa v podstate stáva biologickou matkou dieťaťa a neraz takéto prípady vyústia do žiarlivosti zo strany ženy. To má, samozrejme, neblahý dopad na vzťah partnerov.
Etické dilemy a odvrátená strana náhradného materstva
Keďže náhradné materstvo je samo o sebe veľmi kontroverznou a ťažkou témou, niet divu, že má svoju odvrátenú stránku. Predpokladám, že aj medzi vami čitateľmi sa nájde mnoho názorov, že náhradné materstvo je prekročením akýchkoľvek hraníc morálky. Právnička Jana Michaličková, ktorá sa venuje medzinárodnému a európskemu právu a právam dieťaťa, varuje pred praktikami, ktoré degradujú dieťa na obyčajný tovar s možnosťou reklamácie. Hovorí: „O problémoch s náhradným materstvom sa vie už dlhodobo, len sa pred nimi zatvárajú oči. Ľudí nezaujíma odvrátená tvár nejakého fenoménu, nechcú počuť otázky a morálne dilemy, ktoré vyplávajú na povrch.“
Riziká pre dieťa a morálne otázky:Či takýmto spôsobom nevytvárame podmienky na obchodovanie s deťmi? Aj OSN uznala v správe o náhradnom materstve a obchode s deťmi z roku 2019, že jedným zo zdrojov obchodovania s deťmi, sexuálneho vykorisťovania detí, detskej pornografie či prostitúcie je náhradné materstvo. Michaličková poukazuje na to, že ak sa dieťa narodí postihnuté, rodičia môžu povedať, že náhradná matka nedodala tovar požadovanej kvality, čiže majú právo dieťa neprevziať. Respektíve neexistuje spôsob, ako donútiť rodičov, aby dieťa prevzali. Takéto a ďalšie otázky robia náhradné materstvo veľmi diskutabilným.
V roku 2014 svetom otriasol prípad chlapčeka menom Gammy. Austrálsky pár zaplatil vynosenie dieťaťa náhradnej matke z Thajska, pričom sa jej podarilo porodiť dvojičky, chlapca a dievča. Dievča bolo úplne zdravé, avšak chlapček sa narodil s Downovým syndrómom. Austrálčania sa vrátili domov, avšak iba so zdravým dievčaťom. Chlapčeka nechali v Thajsku náhradnej matke. Nasledovala medializácia a dlhé súdne spory. Avšak súd nakoniec rozhodol, že keďže chlapček prosperuje v Thajsku, nevidí dôvod, aby si rodičia museli vziať aj Gammyho. Vďaka tomuto prípadu sa v Thajsku vydal zákon, ktorý zakazuje cudzincom platiť thajským ženám za náhradné rodičovstvo.
Riziká pre náhradnú matku:Keďže náhradné materstvo vedci radia k vysoko rizikovému emocionálnemu zážitku, náhradná matka môže čeliť akýmkoľvek komplikáciám nie len ohľadom fyzického, ale aj psychického zdravia. Nečudo, veď je len prirodzené, že žena si počas deviatich mesiacov tehotenstva vytvorí citové puto k nenarodenému dieťatku. A je jedno, či je jej alebo „cudzie“. Anna, ktorá ako náhradná matka už jedno dieťa porodila, hovorí: „Každá náhradná matka si musí uvedomiť, že oplodnené embryo, ktoré do nej vložia lekári, nie je jej. Dáva dieťaťu len 'miesto', kde vyrastie, a to som si plne uvedomovala.“ Aj kliniky, ktoré sprostredkujú náhradne materstvo, podľa Anny odporúčajú náhradným matkám, aby po pôrode neostávali v kontakte s ľuďmi, ktorým vynosili dieťa. Práve preto, aby sa na dieťa nenaviazali.
Napriek tomu samotné páry idú do rizika, či im náhradná matka dieťa po narodení dá. Ani podpísaná zmluva nič nezaručuje a všetko má v rukách náhradná matka, ktorá je zapísaná v rodnom liste dieťaťa. Ak sa rozhodne, že si dieťa nechá, tak to rodičia neovplyvnia. Michaličková dodáva, že ak sa dieťaťa matka, teda žena, ktorá ho porodila, vzdá, dieťa má len jedného rodiča a ten ho následne vychováva. S kým ho bude vychovávať, to už je na ňom. V tých, dovolím si povedať horších prípadoch, sa náhradná matka hľadá na čiernom trhu. To znamená, že pár alebo jednotlivec zamieri do chudobnejšej krajiny / na chudobnejšie miesta, aby na vynosení dieťaťa ušetril peniaze a využil tak miestne ženy. Podľa štatistík, ktoré uvádza spomínaná správa OSN, si deti z náhradného materstva objednávajú najmä vysokopríjmové skupiny u matiek zo sociálne slabých vrstiev v chudobných častiach sveta. Do akej miery bolo rozhodnutie byť náhradnou matkou skutočne slobodné alebo robené pod ekonomickým tlakom? Toto je zásadný etický problém.
Osobné príbehy a skúsenosti
S náhradným materstvom sú spojené mnohé osobné príbehy, ktoré odrážajú zložitosť a emocionálnu náročnosť tohto procesu. Minulý rok sa vďaka náhradnej matke stali rodičmi Elton John so svojím manželom. Homosexuálne páry pomerne často využívajú možnosť náhradnej matky. Náhradné materstvo využila aj herečka Nicole Kidman či Sarah Jessica Parker, ktoré si nechali dieťa vynosiť náhradnou matkou. U celebrít, ale aj u iných žien, ktoré majú záujem o náhradné materstvo, je zásadným problémom vyšší vek. Odkladajú totiž materstvo kvôli kariére až do veku, kedy počať dieťa prirodzenou cestou je zložité.
Na dieťa sa nemôžu naviazať. Písal sa rok 2011, keď zdravotná sestra Anna sprevádzala svoju kamarátku s manželom na reprodukčnú kliniku v Brne. Dlho sa snažili o dieťa a dúfali, že umelé oplodnenie im pomôže. To však nebolo úspešné ani po niekoľkých pokusoch. O pár rokov neskôr sa Annini kamaráti stali rodičmi. Vytúžené dieťa im vynosila náhradná matka. Vtedy Anna prvýkrát počula o náhradnom materstve. S odstupom času sa Anna, ktorá má doma 15-ročného syna, rozhodla, že sama pomôže niekomu, kto ešte dieťa nemá a stane sa tak náhradnou matkou. Ozval sa jej muž, ktorý má viacero reštaurácií v Brne a chcel sa s ňou stretnúť. Je homosexuál a veľmi túžil po dieťati. „Spriatelili sme sa a chcela som mu veľmi pomôcť. Vedela som, že je finančne zabezpečený a dá svojmu dieťaťu dobrý život,“ začína rozprávať Anna, ktorej sa na reprodukčnej klinike v Česku podarilo otehotnieť až na tretíkrát. Vajíčko mala od darkyne a spermie od muža, ktorému dieťa vynosila.
Slovenskí rodičia, ktorí by si chceli pomôcť týmto spôsobom, budú však sklamaní, pretože naša legislatíva neobsahuje právnu úpravu náhradného materstva. To vedie k tomu, že niektoré slovenské páry hľadajú riešenia v zahraničí. Jedným z nich sú aj Soňa a Dušan. Tak veľmi túžili po vlastnom biologickom dieťati, že adopcia pre nich neprichádzala do úvahy. Rozhodli sa, že si v Česku nájdu ženu, náhradnú matku, ktorá im dieťa porodí. Soňa a Dušan, slovenský pár, ktorý hľadal pomoc v zahraničí, natrafil na viaceré podvodníčky, no nakoniec našli náhradnú matku v Česku.
Deti a poplatky za komunálny odpad: Právne a etické otázky
Prejdime k ďalšej, na prvý pohľad nesúvisiacej, avšak rovnako dôležitej téme, ktorá sa dotýka práv detí a právneho systému - poplatkom za komunálny odpad, ktoré sú uplatňované aj na maloleté osoby. Táto problematika v sebe skrýva etické a právne otázky o zodpovednosti, spravodlivosti a ochrane najlepšieho záujmu dieťaťa.
Situácia na Slovensku a v Českej republike:Ústavný súd SR minulý týždeň rozhodoval o návrhu ombudsmanky Márie Patakyovej, podľa ktorého mal posúdiť, či poplatok za komunálny odpad, ktorý sa vzťahuje na každú osobu s trvalým pobytom v obci - teda aj na deti - je v súlade s Ústavou SR. Patakyová svojim podaním reagovala na situáciu v Žiline, kde mesto zverejnilo v registri dlžníkov aj deti, za ktoré rodičia neuhradili poplatok za komunálny odpad. V Žiline minulý rok riešili poslanci aj problém s nariadením, podľa ktorého „deti - dlžníci“ nemali prístup k bezplatnej hromadnej doprave ako ostatné deti, na ktoré mesto neevidovalo žiaden dlh. Primátor Igor Choma, ktorý podmienku bezdlžnosti pre deti odmietal zrušiť, musel napokon ustúpiť, pretože poslanci jeho veto prehlasovali.
Ombudsmanka síce na Ústavnom súde neuspela, ale dôvodový materiál, ktorý pomohol prelomiť primátorovo veto v Žiline, upozornil na dôležité rozhodnutie českého Ústavného súdu. Tento prípad posudzoval situáciu dievčaťa, za ktorú matka nezaplatila poplatky za komunálny odpad. Dievča po dovŕšení veku 18 rokov nastúpilo do práce a zistilo, že jej mesto začalo exekuovať časť mzdy. Ústavný súd v ČR potvrdil, že pokiaľ zákon neprenášal túto povinnosť aspoň v platobnej rovine na rodičov, nemožno napadnutú časť zákona pokladať za ústavnú.
Rozhodnutie českého Ústavného súdu a jeho implikácie:Český ústavný súd rozhodol, že ide o úpravu v rozpore s viacerými ústavnými právami. Podľa českého ústavného súdu, najmä v nemajetných či z nejakých dôvodov nefunkčných rodinách sa budú v dôsledku tejto úpravy prejavovať neprimerané dopady takejto právnej úpravy. To je podľa súdu v rozpore s ústavnou povinnosťou garancie osobitnej ochrany detí a mladistvých, ktorá je obsiahnutá aj v Ústave SR v článku 41. Ukladanie daní a poplatkov je síce ústavne prípustným zásahom do vlastníckeho práva (čl. 20 Ústavy SR), avšak ich výber nemôže viesť k popretiu tohto práva a teda viesť k situácii, že ju daňoví poplatníci nebudú schopní plniť.
Neplnoleté osoby obvykle nemajú žiadny majetok, z ktorého by si mohli svoju majetkovú alebo daňovú povinnosť plniť. Zároveň nemajú príležitosť taký majetok získať prácou. Dane a poplatky by podľa českého ústavného súdu mali byť ukladané iba v prípade, že postihnú ich majetok alebo príjmy. Uloženie daňovej resp. poplatkovej povinnosti nemajetným neplnoletým je v rozpore s ich vlastníckymi právami.
Ústavný súd ČR rovnako argumentoval, že uloženie poplatkovej povinnosti neplnoletým osobám je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, podľa českého ústavného súdu, vyžaduje, aby existovali primerané hmotnoprávne aj procesnoprávne zábezpeky aj proti zákonnému zástupcovi alebo pre prípad ich nedbanlivosti. Inými slovami, nie je možné prenášať nedbanlivosť rodičov na maloletých tým, že pre ne budú plynúť negatívne dôsledky.
Slovenská právna úprava poplatkov za komunálny odpad (zákon č. 582/2004 Z.z.) je identická s napadnutým českým zákonom (565/1990 Sb. o místních poplatcích) ako aj právami a princípmi, ktoré tvorili základ posudzovania českým ústavným súdom. Je vysoko pravdepodobné, že v prípade, že bude slovenská zákonná úprava ukladania poplatkov za komunálny odpad maloletým osobám napadnutá na ústavnom súdom, rovnako neustojí test ústavnosti. V tom prípade by to znamenalo, že nemožno považovať maloleté osoby za dlžníkov a teda im podmieňovať prístup k bezplatnej mestskej doprave a to obzvlášť k prístupu k základnému vzdelaniu, ktoré je ústavou garantované ako bezplatné.
Spoločné otázky o právach a zodpovednosti
Obidve témy - náhradné materstvo a poplatky za komunálny odpad pre deti - hoci sa zdajú byť vzdialené, spája ich spoločná niť: otázka najlepšieho záujmu dieťaťa, právnej zodpovednosti a morálnych hraníc. V prípade náhradného materstva sa pýtame, či sa dieťa nestáva tovarom, a akú cenu platí za túto službu nielen finančne, ale aj emocionálne. V otázke poplatkov za odpad sa zase zamýšľame nad tým, ako spoločnosť zaobchádza s právami detí, keď na ne prenáša finančné bremená a dlhy, ktoré nemohli ovplyvniť.
„Právo na dieťa neexistuje v žiadnom právnom poriadku a nie je ani medzinárodným a ani ľudským právom. Na toto sa často zabúda.“ Na druhej strane, každé dieťa má právo na rodičov, právo poznať svoj pôvod a vyrastať s pocitom, že má svojich rodičov. Úloha nás ako spoločnosti je hľadať optimálne riešenie pre dieťa, ktoré z nejakých dôvodov nemôže vyrastať so svojimi rodičmi. Teda hľadať náhradnú rodinu pre dieťa, nie vyrábať nové dieťa pre rodinu. To je princíp adopcie, hľadať aktuálne riešenie pre dieťa v problémoch.
V oboch prípadoch sa jedná o potrebu jasnej a komplexnej právnej úpravy, ktorá by chránila najslabších členov spoločnosti - deti. Diskusia o týchto otázkach je nevyhnutná, aby sme sa ako spoločnosť posunuli k spravodlivejšiemu a etickejšiemu prístupu k týmto zložitým a citlivým témam.
tags: #dieta #matka #za #vynesenie #smetia