Život je mozaika poskladaná z nespočetných momentov - niektoré sú prchavé, iné sa vpíšu hlboko do nášho vedomia a srdca. Tieto okamihy, často prežité s čistou radosťou a úprimnosťou, možno označiť ako „chvíle milé“ nielen pre tých, ktorí ich priamo zažívajú, ale aj pre tých, ktorí sú ich svedkami alebo si ich pripomínajú. Od hlbokých duchovných zážitkov, cez radostné rodinné tradície, až po naplnenie osobných vášní a dokonca aj reflexie spoločenského diania, sa tieto vzácne okamihy stávajú esenciou našej existencie. Sú to udalosti, ktoré formujú naše spomienky, posilňujú naše väzby a neustále nám pripomínajú dôležitosť prítomného okamihu. V tomto článku preskúmame rôznorodé podoby takýchto „milých chvíľ“, ktoré obohacujú náš život a vnášajú doň hĺbku a zmysel.
Duchovné Oslavy a Srdcové Prijímanie: Vzácny Hosť v Našom Živote
Pre mnohé deti prichádza jedna z najvýznamnejších „milých chvíľ“ v ich mladom živote v podobe Prvého svätého prijímania. Teraz v máji a v júni veľa detí prvýkrát prijalo do svojho srdca vzácneho hosťa. Tento okamih je často chápaný ako prelomový, prinášajúci so sebou hlboký duchovný význam a trvalú spomienku. Keď premýšľame o návštevách, často zistíme, že ak máme doma návštevu, akokoľvek vzácnu, po týždni, dvoch sme radi, že už odchádzajú. Niekedy je to pre nás ťažké, musíme sa po celý čas v niečom obmedzovať a aj náš každodenný život nie je taký, ako pred príchodom týchto hostí. Avšak s týmto vzácnym hosťom je to inak. Kedy môžeme toho vzácneho hosťa prijať do svojho srdca? Na svätej omši. Kto je ten vzácny hosť? JEŽIŠ!
Svätá omša, nazývaná aj Eucharistia, je ústredným bodom kresťanského života a predstavuje práve takúto vzácnu chvíľu neustáleho prijímania. Tú považujeme za vďakyvzdanie a chválu Otcovi, pamiatku obeti Krista a jeho tela, prítomnosť Krista pre moc jeho slova a jeho Ducha. Tento sviatok viery je často porovnávaný so svetskými oslavami, aby sa deťom priblížil jeho radostný a slávnostný charakter. Ak idete deti na oslavu kamarátkiných narodenín alebo nejaké iné oslavy, ako to prebieha? Dostanete pozvánku alebo vás osobne pozvú, pekne sa oblečiete, kúpite darček, potom blahoželáte, prebieha hostina a radostná zábava. V duchovnom zmysle, sám Ježiš nás pozýva na túto hostinu: "Pozývam Vás všetkých prítomných a neprítomných, každý deň a hlavne každú nedeľu na stretnutie so mnou, spojené s oslavou zmŕtvychvstania môjho Syna Ježiša za účasti Ducha Svätého. A nebude chýbať ani hostina, na ktorej dostanete chlieb života." O akú oslavu ide? Je to svätá omša. Tento duchovný pokrm a stretnutie sú pre dušu „dieťaťa“ (v tomto prípade symbolizujúceho čistotu a otvorenosť srdca) tou najmilšou chvíľou, ktorá neobmedzuje, ale naopak, posilňuje a napĺňa. Je to neustále pozvanie k radosti, nádeji a hlbokej vďačnosti, moment, ktorý prekračuje každodenné obmedzenia a prináša trvalý pokoj.
Vianočné Čaro a Dedičstvo Piesní: Radosť, Pokora a Nádej
Ďalším obdobím plným „milých chvíľ“, najmä pre deti, sú Vianoce. Vianočné koledy a piesne sú hudobným symbolom týchto sviatkov. U nás patria neodmysliteľne k Vianociam a tešia sa veľkej obľube. Už od adventu sa deti nedočkavo otvárajú okienka na adventnom kalendári, počítajú dni do Vianoc, do čarovného 24. decembra. Istotne je aj u vás súčasťou tohto očakávania a navodzovania vianočnej atmosféry spievanie či púšťanie vianočných kolied, riekaniek, piesní a básničiek. Je to tradícia a neverili by ste, že je zapísaná hlboko do našej kultúry. Práve toto obdobie je tým najlepším spôsobom, kedy sa s našimi najmenšími naučiť niečo nové. Vyberte si spolu s nami a naučte detičky tie najkrajšie básničky a pesničky, sú to tie najkrajšie chvíle, ktoré spolu strávite…
Posolstvom vianočných kolied je rozdávanie radosti, pokory, úcty a nádeje. Podľa histórie majú naše koledy korene ešte pred Rímskou ríšou - pôvodne vraj išlo o pohanské piesne - tance počas všetkých ročných období, časť z nich bola určená na oslavu zimného slnovratu. Piesne boli neskôr nahradené kresťanskými, ktoré oslavovali narodenie Ježiša Krista, dnes ich poznáme ako vianočné. Počas dlhých storočí boli striedavo zakazované, popularizované a rozširované, najmä po prekladoch z latinského do regionálnych jazykov vďaka Františkovi z Assissi v 13. storočí, a vydávané v zbierkach ako súbor piesní ľudu. Dodnes je ich posolstvom okrem zvestovania narodenia Pána aj rozdávať radosť, nádej, úctu a pokoru. Pripomíname, že na Slovensku bolo koledovanie populárne. Nájdete dobové fotografie, na ktorých nosili deti počas koledovania rôzne masky, kostýmy, rekvizity Betlehema, hviezdy a podobne. Koledovať sa chodievalo v rôzne dni sviatkov, vrátane sviatku Zjavenia Pána (Traja králi), na Štefana. Malo formu obchôdzky s vinšovaním a piesňami. Vianoce bez nich si ani nevieme predstaviť. Aj vaše deti milujú spievanie a rady sa učia nové básničky?
Radostná atmosféra Vianoc je pretkaná mnohými riekankami a básničkami, ktoré vyjadrujú detskú radosť a očakávanie. Napríklad „Vianočné jabĺčko“ krásne vystihuje jednoduchú detskú zvedavosť:
„Vianočný stromček v izbičke stojí,mamička pri stole jabĺčko krojí.Keď ho rozkrojí, uvidím hviezdičku,čo bola schovaná v červenom jabĺčku.“
Pocit spolupatričnosti a rodinnej lásky, ktoré sú srdcom Vianoc, sa zračí v riekanke „Vianoce mám najradšej“:
„Vianoce mám najradšej, keď sme všetci spolu,nikto sa nemračí, nikto nemá smolu.Spoločne sa hráme, potom rozprávame,máme čas si povedať, že sa radi máme.Keby som bol kúzelník, šepkal by som zľahka,nech má na mňa stále čas, môj ocko i mamka.“
Zimné radovánky a kúzelná premena krajiny snehovou pokrývkou ožívajú v slovách ako „Padá sniežik, cupi, lupi“ či „Zima, zima tu je“:
„Padá sniežik, cupi, lupi,pri peci je iba hlúpy.Aj keď nechce slnko hriať,my sa vieme pekne hrať.My sme malí snehuľkovia,my sme malé snehuľky,zbierame sneh pre zábavu,zbierame sneh na guľky.Frnk, frnk, guľôčka, neleť deťom do očka.Sadni iba pekne zticha, lebo sniežik v očku pichá.“
A tiež:
„Zima, zima tu je, sniežik poletuje.Stromy, domy, stromy, domy bielym zahaľuje.Vezmeme si sane, sadneme si na ne.Hore brehom, dolu brehom na nich poletíme.“
Krása vianočného stromčeka, ústredného symbolu Vianoc, je opísaná v básni „Vianočný strom“:
„Vianočný strom je krásny strom,nikto, nikto neporáta,koľko jabĺk, fíg, cukríkov visí na ňom zo zlata.Ligoce sa v svetle sviečok ako poklad rozprávkový.Že ťa máme, stromček krásny, ďakujeme Ježiškovi.“
Pocit očakávania a radosti pred sviatkami prinášajú aj verše „Zvoní zvonček malý“ a „Jedlička“:
„Zvoní, zvoní zvonček malý,Vianoce sú pred dverami,rozvoniava celý dom,vianočný je plný stôl.A keď sa sviečočka slávnostne zapáli,nie v jedných očičkách iskrička zažiari.Iskrička radosti po líčku sa zgúľa,mamičkine rúčky nežne ma pritúlia.“
A tiež:
„Máme doma jedličku,na jedličke hviezdičku.Hviezdička sa ligoce,už sú zase Vianoce.“
Detskú fantáziu a magický nádych sviatkov dotvárajú riekanky ako „Letí anjel“, „Na Vianoce“ a „Vianoce sú“:
„Letí anjel s nádielkou,pritom vrtí prdelkou.Letí, letí, hádaj kam?K dobrým ľuďom- predsa k vám!“
„Na Vianoce deti, však, všeličo je naopak:jedle rastú po izbách, vtáčik nemá z mačky strach,muchotrávky - pestré hlávky kolíšu sa na vetvách.Zlatá reťaz nerinčí, rybka pláva v ihličí,hviezdička sa vo dne jagá, krajšie ako za nocia dedo Mráz neštípe nás na nosy.“
„Vianoce sú, keď sme spolu,keď rodina sadá k stolu.Mamka, ocko, detičky,dedkovia a babičky.Vianoce sú od Ježiška,dal nám lásku do balíčka.Bolo jej dosť, dostal každý,rozdelil ju raz a navždy.Medzi ľudí, kvietočky,zvieratká aj včeličky.Kúsok lásky zo srdiečka,ukry aj ty do balíčka.“
Symbolika zelenej farby a svetiel na vianočnom stromčeku, spolu s prianím hojnosti, sa objavuje v „Stromček zelený“ a „Vianočná vinšovačka“:
„Máme stromček zelený,máme stromček z lesa.Bambuľkami pokrytý,celý ligoce sa.Veselo je pod stromčekom,všetko žiari, ligoce sa.Zasa prišli, zasa sú tu,naše Vianoce.“
„Vinšujem vám Vianoce, aby ste mali štyri ovce.A tie štyri ovce, štyri barany,to je kŕdeľ neslýchaný.Vinšujem vám smele všetkým veselé:sedliakom vrece, plné na pece,pastierom kaše a kravám paše,sviniam žaluďu, nech tučné budú.Vinšujem vám všetkým vinše,na môj pravdu, neviem inšie.Na Vianoce hoj, po Vianociach joj.“
Pocit radosti zo snehu a zimných hier, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, prinášajú verše „Tam rástla krásna jedlička“, „Urobím si snehuliaka“ a „Svieť nám, stromček jagavý“:
„Tam rástla krásna jedlička, kde šumel hustý háj,či kvitol kvet, či padal sneh, vždy bola zelená.Jej metelica nôtila do sníčkov častokráta mráz ju snehom ukrúcal, by nezamrzla snáď.A zajko bojko ušatý si rád skákal pod ňoua kde-tu sivý zlostný vlk sa mihol čistinou.“
„Urobím si snehuliaka na najbližšom brehu.Urobím si snehuliaka z bielučkého snehu.Jedna guľa, druhá guľa, tretiu na vrch dáma už stojí snehuliačik a už stojí tam.Košieľku má snehuliačik čistučkú a svetlú.Nos má z mrkvy, oči z uhlia, miesto ruky metlu.A keď deti uvidia ho, povedia si tak:„Pozrite sa, aký je to krásny snehuliak!“
„Svieť nám, stromček jagavý,už sme všetci zvedaví,čí je ten darček a čo je v ňom,cingi, lingi, cingi, lingi, bom.Svieť nám, vločka veselá,svet sa odel do biela,bláznivé vrabce škriepia sa s ním,čimčarara, čimčarara, čim.Svieť nám, stromček bielučký,chytíme sa za rúčky,nech naším spevom znie celý dom,fidli-tidli, fidli-tidli, bom!“
Ochota pomáhať vtáčikom v zime je vyjadrená v „Padá sniežik bielučký“, zatiaľ čo hlbšie duchovné posolstvá prinášajú koledy o narodení Krista:
„Padá sniežik bielučký,na polia i na lúčky,na záhrady, na lesy,vtáčik malý kdeže si?Tu na dvore bývam,pod strechou sa skrývam,zima mi je chuchuchu,vám teplúčko v kožuchu.Neboj sa ty vtáčatko,každé dobré dieťatkopostará sa o teba.Dá ti zrna aj chleba.“
„Na zelenej jedličke tisíc ozdôb svieti.Okolo tej pesničky, zvučia piesne detí.Jedlička žiarivá ako pochodeň veselo vítame novoročný deň.Aj zvieratká z horičky majú dobrú vôľu.Tam okolo jedličky krepčia s deťmi spolu.Jedlička žiarivá ako pochodeň veselo vítame novoročný deň.“
„Sniežik sa nám chumelí,zima je zimička.Polia, lúky vybieli,zapadne cestička.Zakry svojou perinkoucelý kraj náš milý.Veď sme sa už na tebatak veľmi tešili.Padaj sniežik, padaj nám,tešia sa ti deti.Naša pieseň radostnáv ústrety ti letí.“
„Bude zima, bude mráz,kam sa vtáčku, kam schováš?Schovám sa do javora,tam je moja komora.Bude zima, bude mráz,kam sa vtáčku, kam schováš?Schovám sa do chvojiny,tam sú moje periny.“
Tieto „milé chvíle“ sú neopísateľné a hlboko zakorenené v kultúre, pričom ich posolstvo presahuje generácie. Koledy a piesne o Ježiškovi, jeho narodení a vianočnom zázraku tvoria dôležitú súčasť duchovnej prípravy na sviatky.
20 najlepších vianočných kolied s textami na spievanie | Hodinový playlist
Koledy o Narodení Pána: Hudobné Svedectvo Vianočného Zázraku
Vianočné koledy o narodení Ježiša Krista sú jadrom vianočného posolstva. Spievajú o príchode Spasiteľa, radosti, pokore a nádeji.
„Do mesta Betléma pospechajme,pri jasliach kolená zohýbajme.Kristu v sviatosti, v poníženosti,Kristu v sviatosti, v poníženosti sa klaňajme.Z neba k nám zostúpil, nás miloval,aby nás vykúpil, telo si vzal.Mnohé úzkosti v ľudskej bytosti,mnohé úzkosti v ľudskej bytosti okusoval.“
„Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa,z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa.Z života čistého, z rodu kráľovskéhonám Pán narodil sa.Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa,na svet nám je poslaný, radujme sa.Z života čistého, z rodu kráľovskéhoKristus Pán narodil sa.“
„Búvaj, Dieťa krásne, uložené v jasle.Búvaj, búvaj pachoľa, milostivé Jezuľa,budeme ťa kolísať, abys´ mohol dobre spať.Ježiško náš milý, aby sa ti sniliveľmi krásne sny, veľmi krásny sny.Drozdy a hrdličky, chystajte pesničky,nech sa dieťa poteší, na tom našom salaši.Spev škovránka slávika, k tomu pekná muzika.My budeme s vami spievať za jasľamiSynu milému, Synu milému.Hory, ticho buďte, Dieťa nezobuďte,nech si ono podrieme, na slame a a na sene.Aj vy milé fialky, zaváňajte do diaľky,zavejte mu vône, Pánovi na tróne,ticho sladúčko, ticho sladkúčko.“
„Do hory, do lesa, valasi!Či horí v tom našom salaši?Radosť veľká sa zjavujea tento svet potešuje.Vstávajte bratkovia k jasličkám,aby ste zjavili svetlo nám.Počkajte nás, milí bratkovia,nebeskí lietajú poslovia.Sláva Bohu, prespevujú,pokoj ľuďom ohlasujú.Vstaňte a vítajtevznešené dieťatko ležiace na sene.“
„Nesiem vám noviny, počúvajte!Nesiem vám noviny, počúvajte!Z betlehemskej doliny, pozor dajte!Čujte ich piľne, sú neomylné, pozor dajte!Syna nám zrodila čistá Panna,do jasieľ vložila Krista Pána,k sebe vinula, aj zavinula Krista Pána.Ku nemu anjeli letia z neba,pastieri veselí ho velebia.Privítajme ho, Pána svojeho, ako treba.“
„Dobrá novina, šťastná hodina.Čo sa v tejto noci stalo?Nebo svetu svetlo dalo.Dobrá novina, šťastná hodina.Počuli sme hlas, ktorý tešil nás.Počuli sme hlas, ktorý tešil nás.Slovo v tele o polnoci,zrodilo sa z Božej moci.Nám sa zjavilo, by nás spasilo.Jasnosť spanilá nás osvietila.Jasnosť spanilá nás osvietila.Žiara padla na salaše,osvietila hory naše.Dobrá novina, šťastná hodina.“
„Jak si krásne, Jezuliatko,vprostred biedy úbožiatko,pred tebou padáme, dary ti skladáme.Ja ti nesiem dve kozičky,by ti zahriali nožičky.Ja zas mliečka málo,by ťa líčko hrialo.Ja ti nesiem veselého baránka zo stáda svojho.S ním sa môžeš hrávať,veselo zabávať.A my biedni, čo ti dáme?Darovať ti nič nemáme.My ti tu zahráme,pieseň zaspievame.“
„Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám.Či ste starí, lebo deti, nezáleží nám.Zďaleka sa berieme, novinu vám nesieme,čo sa stalo dnešnej noci v meste Betléme.Narodil sa chlapček malý, posiela nás k vám,aby ste mu niečo dali, zaniesť mu to mám.Chlebík, ten už nechce brať, nakŕmila ho už mať,radšej toliar, lebo dukát ráčte mu poslať.Prosím pekne, odbavte nás, nieto času stáť.Veď nám treba do Betléma ísť ho kolísať.On je veľmi bohatý, všetko štedro odplatí,uložte si k nemu poklad, tam sa nestratí.“
Tieto vianočné „milé chvíle“ nám pripomínajú hlboké hodnoty, ktoré sú často prehliadané v každodennom zhone. Básne o zime a snehu prinášajú radosť z prírody a očakávanie sviatkov, ktoré sú spojené aj s materiálnymi, no predovšetkým s emocionálnymi darmi.
„Vianočné ticho, vianočný čas,všetko sa to nahrnie, je to ako kaz.Peniaze, stromčeky, darčeky, svetlá,na sneh treba lopatu, nepomôže metla.Začne padať sneh, začnú tuhé zimy,vločky sa zas pobláznili, ale aj my s nimi.Zbesilo hŕŕŕ do obchodu, čo ešte vlastne treba?Rybu máme, dary samé, aha, ešte chleba.Najlepšie je, keď cítim okolo tú radosť,aj keď je to len jeden deň, ale každý už má dosť.Najlepšia na tom je aj tak večera,veci sa odpúšťajú, dokonca i nevera.Samozrejme, potom sú na rade darčeky.Pamätám ráno, kvôli tomu tie náreky.Ale teraz nebudem čakať dovtedy,zapnem rádio a pustím koledy.“
„Hurá už sú Vianoce,tešia sa aj slonice.Tešíme sa všetci,ale najmä deti.Vianoce sú predo dvermi,tešíme sa na ne veľmi.Je to veľmi pekný sviatok,a možno vyjde na piatok.A zasneží k tomu,anjel vojde do domu.Čert sa k nemu pridá,Santa Claus nám kýva.Pozrime sa na stromček,pri ňom leží košíček.V košíčku sú sladkosti,čo sú dobré na kosti.Stromček svieti krásne, jasne,je to celé ako vo sne.Stromček krásne veselo,čo to žiari spod neho?Pod stromčekom máme darček,je tam veľa, veľa hračiek.To je krása, to je jas,Vianoce sú tu už zas!“
„Sneží, sneží, sneh sa sype,nezatváraj, mráz nás štípe!Ústa mám od medu,chcem spievať koledu.Keď som išiel od Magdule,stúpal som jej na snehule,búchali a čľapkali,sivé očká plakali.Sivé očká, čo plačete,vari väčší koláč chcete?Dám vám hneď aj iného,medovníčka sladkého.“
„Jedna vločka, druhá vločka,Teta zima žmúri očká.Sánky si hneď osedláme.A letíme k starej mame.Na dvore nás sniežik zláka.Postavíme snehuliaka.Starká ešte mrkvu dá,a snehuliak noštek má.Poďme domov, už sa zmráka,lyžovačka zajtra čaká.“
„Keď je večer vianočný,rada snívam krásne sny.V kúte stojí krásna dáma,sviečkami je obsypaná.Hviezdička je veselá,anjelik sa usmieva…A na zemi hračiek hŕba-vidím vlak, loď, bábu, Kuba!Je to krása, nádhera,čo sa na mňa pozerá!Otvoriť hneď očká chcem,nech to nie je iba sen!“
„Zima prišla, vietor duje,vonku sniežik poletuje.Cez oblok sa tlačí mráz,Vianoce už sú tu zas.Deti v očiach iskru majú,svetielko ňou zažínajú.Teplom svojho srdiečka,zohrejú aj Ježiška.Sniežik ešte padá, padá,človek lásku stále hľadá.Ježiško k nám príde včas,daruje nám pokoj, lásku,uloženú v nás!“
„Nie je zima, ako zima,táto veru nemrzí ma!Táto zima robí divy,sype sa sneh páperivý.A mráz štípe ako mravec.Bojíš sa ho? Hybaj za pec.“
„Keď ma mama zababuší,nemám oči, nemám uši,len čarovný zvonček v duši.Na Štedrý deň počkám,potom poviem očkám,nech sa tešia vločkám.“
„Kopa snehu chlapcov láka,postavili snehuliaka.Miesto očí uhlíky,na kabáte gombíky.Bielučký je ako z múky,do okien sa díva z lúky.“
„Advent, advent, štyri sviece,prvá z nich sa zatrbliece.Za ňou druhá, tretia zhorí,prinesieme stromček z hory.A keď štvrtá horí stíška,tešíme sa na Ježiška.“
„Padá sniežik poľahučky,pozakrýva polia, lúčky.Sadá deťom na líca,bude že to sanica.Celý kraj sťa striebro svieti.Príď, Mikuláš, prosia deti.Chytro sadaj na sane,v škôlke ťa už čakáme.Ukážeme ti čo vieme,rozprávočky rozpovieme,prednesieme pekný verš,nakreslíme čo len chceš.Nič to zato, že sme malí,statočne sme pracovali.Ponáhľaj sa, Mikuláš,ponáhľaj sa medzi nás.“
„Zvoní, zvoní zvonček malý,Vianoce sú pred dverami.Rozvoniava celý dom,vianočný je plný stôl.A keď sa sviečka slávnostne zapáli,nie v jedných očkách iskra sa rozžiari.Iskrička radosti po líčku sa zgúľa,mamičkine rúčky nežne ma pritúlia.“
„Bola raz malá, malá hviezdička,zviedla ju mliečna, mliečna cestička.Zvolala zbohom družice,vidieť chcem svetov tisíce.Prvý deň letí, letí do sveta,pýchou sa celá, celá trblieta.Druhý deň hlávku zmotanú má,v plameňoch horí od rána.V tretí deň na smrť, na smrť znavená,padla k nám hviezda ako z kameňa.Uhli sa hrudy studené,schovali hviezdu do zeme.Bola raz malá, malá hviezdička,zviedla ju mliečna, mliečna cestička.Umrela hviezda maličká,končí sa o nej pesnička.“
„Už k nám prišla zima, zima, zimička,celý svet je ako veľká chladnička.Je v nej biely sniežik, je v nej pravý ľad.Keď k nám príde zima, každý z nás je rád.Keď sa biely sniežik sypať začína,celý svet je ako veľká zmrzlina.Slnko si ju líže zo stromov a striech…To je ale krása, keď sa sype sneh!“
„Lastovičky odleteli, už napadol sneh,žiadna chyba, sneh je biely, všade radosť, smiech.“
Tieto texty, aj keď sú jednoduché, dokonale ilustrujú „milé chvíle“ vianočného obdobia, zdôrazňujúce rodinu, radosť, prírodu a duchovný význam.
Rozprávka o Obnove a Trpezlivosti: Druhý Život Šípkových Ruženiek
Existujú aj iné „milé chvíle“, ktoré nemusia byť spojené s duchovnými či rodinnými sviatkami, no predsa prinášajú hlboké uspokojenie a radosť. Takýmto momentom je pre mnohých reštaurovanie starých predmetov, ktoré sa premenia na „Šípkové Ruženky“, čakajúce na svojho záchrancu. Táto rozprávka je o dlho-predlho spiacej Šípkovej Ruženke, ktorú dvaja šikovní bratia prebudili k životu. Ale poďme pekne po poriadku! Kde bolo, tam bolo, za siedmimi dolinami, za ôsmimi chladiacimi vežami atómovej elektrárne Bohunice, sa jedného dňa objavil čudesný handrový tátoš. Namiesto štyroch nôh mu k pohybu pomáhali tri kolesá, bol pokrytý kožou bez srsti a rútil sa cestou- necestou sprevádzaný náramným rachotom. Jeho posádka, princ a bosorka, sa hádala, prečo šofér nesprávne odpovedal na prejazdovej kontrole a zadal počet chladiacich veží 6. Vedľa neho sediaca bosorka - tá, čo má vždy pravdu, mu to bude neustále pripomínať až po dojazd do cieľa, lebo ona chcela dať správny počet, teda 8. No nebola vyslyšaná, princa evidentne postihlo chvíľkové pominutie zmyslov, lebo si dovolil neposlúchnuť ju. Za trest si musel nespočetne krát vypočuť ,,Veď som ti to vravela že 8 ".
Obnova starého automobilu, akým bol Triumph TR3A, je príkladom takejto trpezlivej a odhodlanej práce. Nemyslite si však, že princ bol len taký obyčajný podpapučník! Princ bol princom aj preto, že bol dobrý diplomat. V cieli sa zamyslel, potom si odkašľal a vysúkal zo seba ono dôležité a v konečnom dôsledku prelomové vyhlásenie: ,,Drahá, vidím, že tvoj kariérny rast v automobilovom pretekaní sa blíži k vrcholu, umožním ti teda, aby si sa mohla naplno realizovať a kúpim ti malého šikovného veterána." Múdro zamlčal, že si ho bude musieť zaplatiť sama. Manželka - bosorka v blaženej nevedomosti nabádala manžela - princa, aby už konečne to auto zohnal. Princ teda rozhodil siete a, ako to už v rozprávkach býva, stal sa zázrak. Chcel, aby si aj otec užil prekrásny pocit z jazdy v kabriolete. Ale autíčko sa dostalo do rúk zlých mechanikov, ktorí ho celé rozobrali, a až potom zistili, že je pospájané nie metrickými závitmi, ale americkými Whitwort-UNF. Na ne nemali kľúče, navyše, polovica sa im medzitým postrácala. Nevyšiel ani pokus dostať náhradnú metrickú skrutku do závitu kladivom. Preto Triumph vrátili majiteľovi, ktorý ho zmenil na mnoho rokov spiacu Šípkovú Ruženku. Sliepky užasli, onemeli a keď ho začali premiestňovať na vozík, rozčúlene sa rozkotkodákali - bratia sa cítili chvíľu ako doma pri manželkách. V noci prišli k mladšiemu bratovi do Šiah, vyložili poklad a začal nekonečný renovátorský príbeh.
Tento projekt sa stal pre „dieťa“ v srdci každého milovníka áut „milou chvíľou“ plnou výziev a objavov. V trvajúcej eufórii hraničiacej so šialenstvom si dovolil princ nadránom prebudiť svoju bosorku. A keby len prebudiť, hneď zahorúca si vypýtal refundáciu nákladov spojených s nákupom a dopravou ,,šrotu a vraku", ako sa o jeho skvoste vyjadrila rozčúlená prebudená manželka. Nasledujúce mesiace boli ťažké. Bolo potrebné rozhodnúť, aký použijú odtieň farby. Vtedy dal princ na radu deda Vševeda, Nikitina, aby použil klasický odtieň Britisch racing green. Krok za krokom postupovali dvaja šikovní bratia smelo k vytúženému cieľu, zdolávali mnohé méty, akými bola výroba nového listového pera a renovácia prístrojovej dosky. Najprv vyrobili z preglejky novú podkladovú vrstvu, ale kde zohnať pravú africkú koreňovú dyhu na vrchnú vrstvu? Princ dokonca vyhnal Marušku, vlastne dcéru Zuzku, na zárobky do Anglicka s podmienkou, že sa môže vrátiť, až keď mu prinesie značkový drevený volant. Tak sa aj stalo! Z nej by si mali brať viaceré dcéry príklad. Všetko spelo k jednému jedinému momentu - naštartovaniu nádhery. Stalo sa tak v jeden večer. To bolo slávy! Nepovedzte to nikomu, ale bratia sa vykašľali na ekológiu a začali zháňať dva SU HS 4, ktoré sa montovali do Spitfiera v Európe. V Mini sú uložené šikmo. Múdri Ďurkovia namontovali karburátory a motor aj tak nešiel, ako by mal. Tak si dali vysústružiť špeciálne ihly do karburátorov, o probléme so zlou výškou plavákovej komory ani netušili. Motor vrčal, bolo by vhodné povoziť sa. Kľúčovým momentom bolo vyžobranie 80 000 Sk od bosorky na špicové kolesá. ,,Múdry" princ Marian kúpil najširšie pneumatiky, široké až 195 mm. Špicové kolesá boli krásne.
Avšak aj v tých najradostnejších chvíľach sa môžu objaviť prekážky, ktoré preveria trpezlivosť a odhodlanie. V jednu pamätnú nedeľu ich konečne nahodili a celé kráľovstvo šahanských garážistov sa zbehlo na premiérovú jazdu. Naši šikovní bratia so slávnostným zatrúbením vyrazili z davu. Odchod z garáže bol famózny, aj jazda super, až do chvíle návratu, keď Marián stúpil na brzdu. V tej chvíli ich predbehla centrálna matica a po nej aj predné koleso, zatiaľ čo Triumph klesol na rameno nápravy. V asfalte zostala krásna stopa, ako dreli podvozkom. Všetci závistliví poddaní mali radosť. No našli sa aj takí, ktorí rýchlo pribehli na pomoc. Silnými rukami zodvihli raneného spadnutého vtáka a nasadili neverné koleso. A prečo sa to stalo? Jednoducho vymenili centrálne matice z ľavej na pravú a namiesto toho, aby sa matice pri brzdení doťahovali, opak bol pravdou, vplyvom nesprávnej montáže povoľovali. Kolesá zložili a netušili, že to bol len začiatok ich problémov. Nepozdával sa im zvuk pri preperovaní a zistili, že pneumatiky na zadnej náprave drú do karosérie, skrátka, pneumatiky 195mm sú priširoké. Tak znovu kolesá dole a zohnať pneumatiky 185mm. Pneumatiky zohnali a hurá, ide sa voziť. Ale predtým museli v garáži vykonať skúšku, či sa kolesá nezachytávajú o karosériu. Dvaja urastení bratia sa postavila do kufra Spitfaera a toľko tam nadskakovali a skúšali preperovanie do krajných polôh, až im povolili špice na kolesách. Nešťastní sadli do auta a vybrali sa do šíreho sveta k dodávateľovi kolies do 1400 km vzdialeného nemeckého mesta Lebach. Predajcovi premietli video z vyvažovania vajcovitých kolies a presvedčili ho, že im predal nekvalitný tovar. Zahanbený ich vymenil za nové. Konečne sa mohli vydať na ďalekú cestu domov cez sedmoro riek a párik neprajných colníkov. Už stačilo len zahrať sa na kolegyňu Popolušku ona preberala hrach a šošovicu, šikovní bratia preberali zo zázračného vedra tie správne skrutky. Bolo to radosti keď, z tisíca vybrali tú správnu.
Zazvonil zvonec a rozprávke bol pomaly koniec. Zlá bosorka sa zmenila na dobrú sponzorku a postupom času na úspešnú veteránsku pretekárku, ktorá porazila na niekoľkých súťažiach aj pánske posádky, čo samoľúbi páni ťažko znášali. A čo zostalo našim šikovným bratom? Ale aj on si prišiel na svoje. Až sa jedného dňa starší brat Marian znova najedoval a rozhodol sa zrenovovať ďalšieho veterána. Spolu s bratom Dušanom naštartovali odťahovku a vyrazili na ďalekú cestu až na koniec sveta, kde sa zem končí a začína more. A priniesli si z Holandska ďalší vrak Triumph TR3A. Takéto „milé chvíle“ práce a úsilia, s ktorými sa spájajú aj mnohé úsmevné, ale aj frustrujúce momenty, sú svedectvom ľudskej vášne a odhodlania.
Kritické Pohľady na Spoločnosť a Politickú Vyzretosť: Lekcie pre „Milé Opozičné Deti“
Napokon, „milé chvíle“ nášho života sa nemusia obmedzovať len na osobné či duchovné sféry, ale môžu nadobudnúť aj podobu spoločenských a politických reflexií. Niekedy sú tieto momenty poučné, inokedy kritické, ale vždy nám ponúkajú príležitosť k zamysleniu a rastu. V kontexte mediálneho prostredia sa nedávno objavila diskusia o tom, ako sú interpretované a prezentované udalosti, obzvlášť tie, ktoré sa týkajú politických osobností. Včera všetky tri spravodajské slovenské televízie vysielali politické školenia mužstva o tom, aká je cesta Fica do USA bezvýznamná, zbytočná, servilná a podobné invektívy. Záujem médií trval iba do momentu, kým sa podpisovala zmluva o energetickej spolupráci. Od chvíle, keď Fico prišiel do Mar-a-Lago, na Floride záujem „našich“ médií klesol na absolútne minimum. Hoci máme spravodajcov všade, ešte aj v Grónsku, kde z prepytujem hlavného mesta Nuuk vysielajú naživo, hoci sú v USA desiatky našich novinárov, žiaden z nich nemal čas, aby odletel na Floridu a vysielal odtiaľ aspoň prílet Fica či jeho príchod do rezidencie Donalda Trumpa. Nikto nikde. V našich médiách nikde pol dňa nebola ani malá správička, či sa stretnutie konalo, koľko trvalo, žiadne ani len krátke zábery z okolia stretnutia. Nič. - Hľa, príkladná ukážka toho ako je FICO IZOLOVANÝ! Áno, Fico bol včera večer a dnes doobeda izolovaný. Bol totálne MEDIÁLNE IZOLOVANÝ - izolovaný od našich občanov. Vďaka „našim“ médiám. Iba vďaka našim skvelým nadstraníckym a objektívnym PROTISLOVENSKÝM médiám. Iba vďaka nim, lebo inak, samozrejme, je realita úplne iná.
Skutočnosťou je, že ficovské Slovensko je vážený, pre zahraničie zaujímavý štát v dôležitej časti Európy. Ficovské Slovensko má partnerov na všetky svetové strany. Vďaka ficovskej politike si to môžu užiť aj všetci slovenskí občania, ktorých pasy sú akceptované takmer vo všetkých krajinách sveta. Takže tak. V týchto „milých chvíľach“ politických rozhovorov a verejnej diskusie sa často objavuje fenomén, ktorý by sme mohli ironicky nazvať „milé opozičné deti“. Opoziční politici a ich poskokovia z radov rôznych samozvaných politických analytikov, politológov, publicistov a novinárov sa včera dali počuť, že keby oni išli na stretnutie s Trumpom, pekne od srdca by mu vynadali. Povedali by mu, - v jeho dome, v JEHO OBÝVAČKE, aký je terorista, gauner, vykričali by mu do tváre, aké zločiny napáchal vo Venezuele a Iráne a aké sa ešte chystá napáchať v Grónsku, na Kube, v Kolumbii, Mexiku…a samozrejme na Ukrajine. Smelí opoziční zajkovia /vrátane zajačika Chmelára a romantika Blahu/ by to isto iste urobili, - chýba im iba príležitosť. Odvahy, tej by vraj mali dosť, - na rozdiel od údajne oportunistického Fica, ktorý sa iste na stretnutí s Trumpom správal servilne a pokakano, - len aby mal fotočku s Donaldom Pánom Sveta.
Milé opozičné deti, nikto politicky aspoň trochu príčetný, a samozrejme ani Fico by nešiel do Trumpovej obývačky preto, aby mu vynadal. R. Fico tam išiel preto, aby tlmočil Trumpovi svoje videnie sveta, - ktorého kritické aspekty Trumpovi bezpochyby tlmočili jeho poradcovia na základe monitoringu slovenskej tlače, urobeného ešte pred stretnutím. Trump teda vie, že Fico kroky USA vo Venezuele a v Grónsku a iné skritizoval. Milé opozičné deti, zaujímavé je, že si Trump Fica napriek tomu pozval na veľmi prestížne rokovanie. Ako je to možné? Na to je, milé opozičné deti, iba jedno jediné vysvetlenie, - Trump má rád otvorenú ale férovú diskusiu, rád hovorí z osobnosťami, nie zo servilnými handrami, ktoré sa hojne vyskytujú vo vedení niektorých štátov EU a vo vedení EK. Postoj USA pri riešení aktuálnych zahraničných konfliktov R. Fico v Mar-a-Lago iste nezmenil. Napriek tomu ho nemohol neobohatiť o nové, v Bielom dome neprítomné hľadiská. Najmä v súvislosti s Ukrajinou. R. Fico popísal genézu konfliktu na Ukrajine zo slovenského resp. zo svojho pohľadu. Neopakoval klišé o Rusku ako o agresorovi ale podrobne vysvetlil, ako sa z pohľadu SR konflikt rozhorel, prečo je taký ako je a aké sú možnosti na jeho uhasenie. Opakujem, Trump na základe názorov R. Fica svoj postoj k Ukrajine a ku Ruskej federácii určite nezmení. No mať aspoň na chvíľu pri sebe novátorského influencera, to nezaškodí.
Mediálna realita, ako sa zdá, je často formovaná selektívnym prístupom k informáciám. Fico počas nočného letu cez Atlantik poskytol médiám informačne silné video. Bolo v ňom všetko, čo by mal slovenský divák, poslucháč o návšteve slovenského premiéra v USA vedieť. Vzhľadom na priestor, aký pred návštevou Fica v USA poskytli médiá Ficovým opozičným kritikom, vzhľadom na rôzne diskusie a vyjadrenia analytikov a opozičných politikov by sa žiadalo, aby toto video od rána bežalo aspoň na verejnoprávnej STVR 24, prípadne aj na ta3 a JOJ 24. Nuž žiadalo by sa, ale nič podobné sa neudialo. Diváci a poslucháči dostali iba veľmi stručnú, skôr agentúrnu informáciu. Ostatné bolo treba hľadať na priloženom videu, - napríklad aj v Pravde. Čudné? Nie, vôbec nie. Taká je predsa mediálna realita. Realita podľa ktorej je medzi predsedom vlády SR a občanmi SR opozíciou vybudovaná masívna IZOLÁCIA. Na záver ešte jedna poznámka. Vzhľadom na pokusy izolovať Fica od slovenskej verejnosti ju treba spomenúť. Nie je to totiž taľafatka, je to dôležitý opozičný MATOVIČOVSKÝ, teda typicky luhársky tromf. Týka sa jadra Ficovej návštevy v USA - výstavby novej JE v Jaslovských Bohuniciach. Matovičkárski klamári a jemu podriadená opozícia totiž tvrdia, že novú JE, nota bene v hodnote 15 mld, ktorú bude stavať americký Westighouse je pre SR zbytočná, lebo v čase konsolidácie na ňu nebudeme mať peniaze, lebo zadĺži Slovákov na niekoľko generácií dopredu.
Milé opozičné deti, - vedzte teda, že 1/ SR zo štátneho rozpočtu na úkor štátnych dlhov nepoužije ani jedno euro, nepoužije ani cent. Svetové banky sa bijú o to, aby projekt mohli financovať. Bankový úver sa nebude splácať zo štátneho rozpočtu, tobôž teraz, počas prípravy a realizácie výstavby. Bude sa splácať až po uvedení JE do prevádzky. Bude sa splácať z časti výnosov z predaja elektriny - za budúce ceny elektriny, ktoré budú bezpochyby o 10 rokov vyššie ako dnes. 2/ V čase uvedenia novej JE do prevádzky už budú niektoré bloky existujúcich JE na hranici životnosti a bude ich potrebné vyradiť a nahradiť novými zdrojmi. Čiže nová JE bude v budúcnosti pre SR existenčne veľmi, veľmi potrebná. Suma sumarum, milé opozičné deti, - je toho veľa, čomu sa budete ešte musieť učiť. Chýba vám veľmi veľa poznatkov, skúseností a zručností, aby ste sa súčasnému predsedovi vlády hoci len priblížili. Skúste sa teda miesto nahlúplej kritiky od neho radšej učiť. V ideálnom prípade vecne spolupracovať. To vaše dospievanie urýchli. Ak zostanete iba pri infantilnej kritike, štátnická vyzretosť vás navždy úplne obíde. Aj tieto „milé chvíle“ politických debát, plné výziev a argumentov, prispievajú k formovaniu spoločnosti, a hoci sú často sprevádzané trenicami, môžu byť dôležitým krokom k dosiahnutiu vyššej úrovne politickej vyzretosti a porozumenia pre všetkých aktérov.
tags: #dieta #mile #tejto #chvile