Mladší školský vek predstavuje jedno z najdynamickejších a najformujúcejších období v živote človeka, v ktorom sa kladú základy pre budúci osobnostný, kognitívny a sociálny rozvoj. Toto vývinové obdobie, všeobecne vymedzené medzi 6. a 11. rokom života, je charakterizované významnými zmenami, ktoré formujú osobnosť dieťaťa a jeho sociálne interakcie. Vstup do školy je zásadným medzníkom, ktorý so sebou prináša nové výzvy, povinnosti a možnosti uplatnenia sa v širšej skupine vrstovníkov. Obdobie vzdoru už skončilo a puberta ešte nezačala, čo toto štádium robí pomerne pokojným a vyrovnaným, bez výrazných ťažkostí a vnútorných konfliktov. Cieľom tohto komplexného prehľadu je podrobne popísať vývoj dieťaťa v období mladšieho školského veku, preskúmať typické spôsoby prežívania, chovania, ako aj jeho telesný a citový vývin, s využitím poznatkov ontogenetickej psychológie a ďalších teoretických rámcov.
Vymedzenie Mladšieho Školského Veku a Jeho Význam
Vekové rozpätie medzi 6. až 7. a 11. rokom sa všeobecne označuje ako mladší školský vek, niekedy sa v literatúre používa aj označenie - DRUHÉ DETSTVO. Táto etapa je významným medzníkom v živote dieťaťa, nakoľko dieťa vstupuje do školy. Vstup do školy predstavuje pre dieťa zásadnú zmenu v spôsobe života. Práca a povinnosti začínajú nahrádzať dovtedy dominantnú činnosť - hru, čo kladie zvýšené nároky na disciplínu. Škola však otvára dieťaťu nové možnosti - učí myslieť novým spôsobom, dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov. Žiak sa musí prispôsobiť požiadavkám školského života a zvládať množstvo povinností, ktoré sú závažnejšie a náročnejšie ako doterajšie aktivity. Hoci hravosť naďalej zostáva typickou črtou, nastupuje činnosť vyučovacia, ktorá významne ovplyvňuje psychiku dieťaťa.
Dolnú hranicu vývinového medzníka tvorí krátke obdobie tzv. prvej štrukturálnej premeny, ktoré sa začína medzi 5. - 6. rokom a končí 6. - 7. rokom. Táto fáza je charakteristická telesnými a psychickými štrukturálnymi zmenami, ktoré prinášajú dočasnú vývinovú disharmóniu. Rôzni teoretici delia toto obdobie rôzne. Napríklad, podľa J. Kurica (1986) tento vývoj akoby prebiehal v dvoch etapách, konkrétne 1. - 2. ročník a 3. - 4. ročník. Pre prvú etapu je charakteristická postupná adaptácia na školské požiadavky, sprievodnými javmi sú rozpory a nestálosť. Na druhej strane, Z. Matějíček (1986) delí školský vek až na tri etapy, a to mladší (6-8 rokov), stredný (9-12 rokov) a starší školský vek (obdobie puberty). Je dôležité pripomenúť, že sú medzi deťmi na začiatku školskej dochádzky a žiakmi na konci tohto obdobia významné rozdiely, hoci hovoríme o vývoji žiakov I. stupňa viac-menej všeobecne.
Telesný Vývin: Základy Rastúceho Organizmu
Radikálna zmena v telesnom vývine nastáva v 6. roku života dieťaťa. Kým do 6. roku v telesnej konštitúcii dominuje hlava a trup, v tomto prelomovom období rast hlavy a trupu začína zaostávať za rastom končatín a tým sa mení celkový telesný vzhľad. Dieťa je vytiahnutejšie, štíhlejšie, hlava je veľkosťou primeranejšia ostatnému telu. Medzi 7. - 10. a 11. rokom dochádza k postupným zmenám vo všetkých orgánoch a tkanivách tela. Vyvíjajú sa všetky ohyby chrbtice - krčné, hrudné, bedrové.
Osifikácia kostry nie je ešte ukončená, z čoho vyplýva jej veľká ohybnosť a pohyblivosť. Dôležitým aspektom je, že osifikácia článkov záprstia rúk sa končí v 9. - 11. roku, zatiaľ čo osifikácia zápästia v 10. - 12. roku. Tým možno vysvetliť, prečo niektorí žiaci len so značnou námahou zvládnu písanie. Ruka sa rýchlo unaví, nemôžu písať rýchlo a dlho, čo zdôrazňuje, že žiaci 1. - 3. ročníkov nemajú byť preťažovaní písomnými úlohami.
V tomto veku intenzívnejšie rastie aj srdcový sval. Je dobre zásobovaný krvou, preto je srdce pomerne dobre výkonné. Hmotnosť mozgu sa po siedmich rokoch zvyšuje, pričom sa zväčšujú jeho čelné laloky, ktoré majú dôležitú úlohu pri utváraní najvyšších a najzložitejších funkcií psychickej činnosti človeka. Mení sa aj vzájomný vzťah základných nervových procesov - vzruchu a útlmu. Útlm začína byť zreteľnejší a diferencovanejší ako v predškolskom veku. Frekvencia vzruchu je však ešte dosť silná a s tým súvisí neposednosť detí nižších ročníkov. Vonkajšími podmienkami, nevyhnutnými pre vytváranie normálneho vzájomného pomeru regulácií vzruchu a útlmu, je dôsledná, systematická výchova k uvedomelej disciplíne.
Pohyb a Telesná Aktivita: Neoddeliteľná Súčasť Zdravého Vývinu
Narastanie telesných síl sa prejavuje v stúpajúcej tendencii dieťaťa ich uplatniť a rozvíjať funkčne. Mladší žiak sa vyznačuje mimoriadnou telesnou aktivitou, spojenou s istou súťaživosťou. Záleží mu na dosahovaní istých výkonov - vytrvalosti, rýchlosti, presnosti pohybov. Jeho veľká telesná aktivita sa prejavuje v rôznych pohybových hrách, cvičeniach, športových výkonoch. Nachádza v pohybe potešenie a veľmi ho potrebuje pre svoj zdravý vývin. Je zásadné pochopiť, že ak sa dieťa nemôže pohybovať a pohybovo uplatňovať, je obyčajne nedisciplinované, neposedné, šantivé a nepozorné. Preto je pre harmonický vývin dieťaťa v tomto období nevyhnutné zabezpečiť dostatok priestoru a príležitostí pre fyzickú aktivitu.
Telesná výchova je žiaducim doplnkom činnosti, na ktoré si deti v škole privykajú. Zamestnávajú sa tie svalové skupiny, ktoré v priebehu duševnej práce zotrvávajú v nečinnosti. Cvičenie priaznivo vplýva nielen na prácu svalov, ale aj na neuropsychickú aktivitu. Systematické a veku prispôsobené gymnastické cvičenia podporujú pohybovú koordináciu, presnosť, spôsobilosť ovládať zbytočné pohyby. Toto sebaovládanie má význam nielen pre rozumový vývin dieťaťa, ale aj pre vývin jeho vôle a charakteru. Zdravý vývin školského dieťaťa bezprostredne súvisí s jeho životosprávou, ktorá spočíva vo vhodnom dennom poriadku, v dostatočnom spánku a v priemernej hodnote stravy.
Kognitívny Vývin: Cesta k Logickému Mysleniu
Vstup do školy predstavuje pre dieťa transformáciu, kde hra, dovtedy dominantná aktivita v predškolskom veku, ustupuje do úzadia a nahrádza ju učenie. Učenie významne ovplyvňuje psychiku dieťaťa. Škola učí dieťa myslieť novým spôsobom. V kognitívnom vývine dochádza k radikálnej zmene, dieťa objaví logiku. Aktívna slovná zásoba dieťaťa v tomto období obsahuje cca 5000 slov a pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje i rečový prejav.
Mladší školský vek sa často označuje ako vek triezveho realizmu. Na rozdiel od predškolského dieťaťa, ktoré je vo svojom vnímaní, myslení a konaní pomerne závislé od svojich prianí a fantázie, a na rozdiel od dospievajúceho, pre ktorého je dôležité vedieť, čo by malo byť správne, školák sa plne zameriava na to, čo je a načo to je. Dieťa chce pochopiť okolitý svet a veci v ňom, čo sa prejavuje v jeho kresbách, písomných prejavoch, v hre aj čitateľských záujmoch. Realizmus školáka je najskôr postavený na tom, čo mu povedia autority (rodičia, učitelia, knihy…) - hovoríme o naivnom realizme. Deti v školskom veku chcú byť aktívne a preskúmať všetko činnosťou.
Základom detského poznávania je zmyslové vnímanie. U dieťaťa v mladšom školskom veku v oblasti vnímania dochádza k značným pokrokom. Stáva sa postupne čoraz viac pozornejšie a vytrvalejšie. Vo svojom vnímaní je čoraz menej závislé na svojich momentálnych prianiach a potrebách. Všetko preskúmava a je dobrým a čoraz kritickejším pozorovateľom. Spočiatku obdobia prechádza od vnímania vecí ako celku, neskôr k analyzovaniu na časti, až po detaily. Kým malé dieťa je zamerané na to, čo je práve teraz, ťažko sa pohybuje v čase a nevie rozlíšiť včera, dnes, zajtra, neskôr, až v školskom veku výrazy začínajú mať konkrétny význam. V procese rozvíjania majú veľký význam názorné pomôcky. Už J. A. Komenský vo svojom diele "Veľká didaktika" uvádza: "Preto nech je pre učiacich zlatým pravidlom, aby sa všetko podávalo všetkým možným zmyslom. Totiž veci viditeľné zraku, počuteľné sluchu, čuchateľné čuchu, chutnateľné chuti a hmatateľné hmatu, a ak možno niektoré veci vnímať súčasne viacerými zmyslami, nech sa podávajú súčasne viacerými. Aby to všetko v nich utkvelo, nech si priberajú na pomoc všetky možné zmysly. Treba napríklad ustavične napínať sluch so zrakom, jazyk s rukou."
Pozornosť, Pamäť a Myslenie: Piliera Vzdelávania
Kým v predškolskom veku prevláda neúmyselná pozornosť, založená na zaujímavosti podnetov, u žiaka sa začína rozvíjať úmyselná pozornosť a sústredenosť na prácu. Napriek výrazným pokrokom v psychickom rozvoji však ešte stále nie je schopný sústrediť sa na dlhší čas bez navodenia zaujímavej a príťažlivej činnosti; u žiaka 1. roč. je to asi len 10 minút. Od žiaka sa ale stále viac vyžaduje pozornosť a sústredenosť na prácu, ktorá je menej príťažlivá. K úmyselnej pozornosti sa v tomto veku žiak postupne dopracuje cvičením, robením činnosti, ktoré ho neraz nezaujímajú. Preto je potrebné zo strany učiteľa vhodne striedať činnosť žiakov, aby sa udržala ich pozornosť a podpora rozvoja sústredenia.
Pamäť žiakov mladšieho školského veku sa mení od mimovoľnej k úmyselnej. Žiaci si čoraz viac dokážu niečo trvalo zapamätať. Koncom tohto obdobia pamäť žiakov postupne stráca obrazovo-konkrétny ráz a začína sa čoraz viac vytvárať schopnosť zapamätávania si aj abstraktno-logického učiva. Napriek tomu ešte stále prevláda mechanické zapamätávanie. Žiaci ho často využívajú, lebo nevedia, čo od nich bude učiteľ vyžadovať. Majú malú slovnú zásobu, ktorá spôsobuje, že nedokážu učivo vyjadriť vlastnými slovami. Preto je kľúčové rozvíjať ich verbálne schopnosti a podporovať hlbšie pochopenie učiva namiesto čisto mechanického memorovania.
Na začiatku školskej dochádzky je myslenie veľmi konkrétne a názorné, opiera sa o konkrétne skúsenosti, ako uvádza J. Piaget. Dieťa vie chápať len súvislosti medzi skutočnými predmetmi. Vyššiu formu myslenia predstavuje abstraktné myslenie, ktoré spočíva v chápaní súvislosti medzi pojmami a javmi. Abstraktné myslenie je dieťaťu v tomto období ešte pomerne vzdialené. Rozvoj myslenia detí mladšieho školského veku je možné len vtedy, keď slovné pôsobenie spájame s konkrétnou zmyslovou skúsenosťou. Dieťa si do 10. roku osvojuje poznatky napodobňovaním a preberaním mienky iných, čo je označované ako reproduktívne myslenie. Okolo 10. roku prestáva mať myslenie reproduktívny charakter a stáva sa samostatnejším a kritickejším. Prvoradým cieľom rozumovej výchovy je rozvíjať samostatné, produktívne myslenie. Mladšie dieťa hľadá odpoveď najprv u dospelého, preberá jeho formuláciu a spôsob riešenia, ale postupne sa učí myslieť za seba.
Emocionálny a Sociálny Vývin: Formovanie Osobnosti v Skupine
Aj citová oblasť sa v mladšom školskom veku výrazne vyvíja. Je to podmienené ich novými životnými podmienkami, najmä vstupom do školy. Tento vývin charakterizuje najmä obohacovanie a prehlbovanie citového života. Spočiatku, najmä v prvom ročníku, žiaci podobne ako deti v predškolskom veku bezprostredne a pomerne búrlivo prejavujú svoje city, či už pozitívne, ako sú radosť, súcit, vzrušenie, alebo negatívne, ako strach, hnev či zlosť. Čím je dieťa mladšie, tým má väčší problém dodržiavať školský poriadok. Postupné narastanie sebadisciplíny však pomáha tlmiť vonkajšie prejavy citov, čo je zreteľné už po druhom ročníku.
Deti v mladšom školskom veku cítia veľmi silnú potrebu patriť do skupiny vrstovníkov. Významný vplyv má v prvých dvoch rokoch školskej dochádzky učiteľ, ktorý je pre dieťa takou autoritou, že o nej nepochybuje. Jeho autorita dokonca prevyšuje autoritu rodičov, čo je typickým prejavom správania sa, napríklad žalovanie učiteľovi. Učiteľ vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania a usmerňuje dianie medzi žiakmi, ktorí sú zároveň spoločníkmi i konkurentami v úsilí o získanie priazne i svojho postavenia v triede. Dochádza k identifikácii mladšieho žiaka s učiteľom, čo vytvára predpoklady na účinné a efektívne výchovné pôsobenie. Neskôr sa tento vzťah oslabuje, keďže dieťa začína prehodnocovať autority.
V tomto období si dieťa tiež vytvára silnejšie priateľské vzťahy. Má zmysel pre družnosť a túži po spoločnej činnosti. Začína mu viac záležať na mienke a obľúbenosti v kolektíve, ktorý sa stáva ťažiskom jeho citových vzťahov. Tieto javy sú náznakmi začiatku pubertálneho štádia. Vytvorené priateľstvá však nie sú ešte stále a pevné, rýchlo vznikajú aj končia. Ich variabilita je spôsobená nedostatočnými kritériami pre výber priateľa. Zaujímavosťou je, že priateľstvá a skupiny v rámci triedneho kolektívu sú ku koncu obdobia pohlavne homogénne, teda chlapci sa hrajú s chlapcami a dievčatá s dievčatami. Zaraďovanie do kolektívu vrstovníkov v mladšom školskom veku je prirodzenou potrebou, ktorá pomáha rozvíjať kolektívne vzťahy a tlmiť individualistické sklony. Dieťa potrebuje zažívať pocit spokojnosti a radosti a to nielen z hľadiska uspokojovania telesných potrieb, ale i spoločenských a individuálnych. Pod vplyvom sociálneho prostredia dieťaťa sa formuje jeho hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania, čo je kľúčové pre jeho sociálnu integráciu.
Záujmy dieťaťa tohto obdobia nie sú ešte ustálené. Ľahko sa menia pod vplyvom výchovy a vyučovania a úzko súvisia s činnosťou, ktorú dieťa vykonáva, pričom najčastejšie je to učenie a hra. Na začiatku obdobia sa zvyčajne hrávajú chlapci a dievčatá spolu, ale neskôr osobitne, čo vyplýva z odlišností ich záujmov. Poznávacie záujmy sa rozširujú natoľko, že deťom často nestačí vyučovací proces, preto prejavujú záujem o krúžkovú činnosť. Sú dychtivé vyniknúť vo viacerých oblastiach, ale ich reálne možnosti sú ešte značne obmedzené. Ak sa nedostaví očakávaný úspech, potom sa záujem o danú oblasť oslabuje, resp. sa stráca. Dieťaťu v tomto veku veľmi záleží na tom, aby bol jeho výkon ocenený a aby ho skupina uznala. V mladšom školskom veku sa mení aj vzťah k práci. Dieťa už rozlišuje medzi prácou a hrou, čo je dôležitý krok k rozvoju zodpovednosti a pracovných návykov.
Sociálne vzťahy sú pre dieťa mladšieho školského veku mimoriadne dôležité. Patria sem vzťahy v rodine - k rodičom a iným príslušníkom rodiny, k súrodencom, ku všetkému, čo tvorí domov. Ďalej sú to vzťahy k učiteľom a škole ako takej, a tiež k iným deťom, vrstovníkom toho istého a rozdielneho pohlavia. Vplyv rodiny na dieťa je rozhodujúci. Len dobrý domov, rodina môže uspokojiť jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu, v ktorom dôležitú úlohu hrajú city. Charakteristické črty dieťaťa mladšieho školského veku možno zhrnúť takto: výraznejšie sa prejavujú individuálne rozdiely medzi deťmi; mladší školský vek možno nazvať opravdivým vekom učenia; myslenie a učenie podmieňuje prírodné a sociálne prostredie, kde význam má realita a situácia, ktorú dieťa psychicky spracúva. Pod vplyvom poznávania sa vyvíjajú trvalejšie a diferencovanejšie záujmy; mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má jeho vzťah k rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách (trieda, záujmový krúžok), kde sa formujú jeho postoje k iným a k sebe. Pod vplyvom sociálneho prostredia dieťaťa sa formuje jeho hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania. A napokon, integruje a doplňuje sa detské „ja“ a stáva sa postupne nezávislejším od okolitých vplyvov. V tomto veku môžu deti veľa získať absolvovaním predškolskej prípravy, čo je to pravé miesto, kde si osvoja základné pravidlá správania a naučia sa ako vychádzať so svojimi rovesníkmi vo formálnom prostredí.
Morálny Vývin a Vôľová Činnosť: Budovanie Vnútorných Zásad
V mravnom vývine človeka je veľmi dôležitá vôľová činnosť. Preto už u dieťaťa v predškolskom veku poskytujeme priestor na samostatnú činnosť. Aby mohol žiak zvládnuť všetky požiadavky, ktoré sú na neho kladené, musí prejaviť určité vôľové úsilie. Mnohým žiakom, čo je dôsledok nedostatočnej rodinnej výchovy, robí ťažkosti, ak má dosiahnuť náročnejší cieľ. Výsledkom je, že sa ľahko a rýchlo vzdávajú. Dieťa však treba poverovať len takými úlohami, ktoré je schopné zvládnuť. Neprimerané a vysoké nároky kombinované s častými výčitkami oberajú dieťa o zdravé sebavedomie, frustrujú ho a môžu viesť až k duševným poruchám. Pestovaniu vôle nepomáha neustále napomínanie, ani ochota urobiť všetko za dieťa. Z tohto hľadiska je dôležité, aby si dieťa pestovalo aj schopnosť vedieť sa včas a správne rozhodnúť, aby nebolo príliš váhavé a nerozhodné. Človek bez pevnej vôle často porušuje základné mravné pravidlá. Ich dodržiavanie totiž nie je automatické, ale vyžaduje si značné úsilie a určité odriekanie. Ak chceme u dieťaťa vypestovať pevnú vôľu, musíme ho viesť tak, aby sa naučilo vytýčené úlohy dokončiť.
Chápanie mravných noriem a hodnôt a správanie podľa nich závisí od celkového vývoja dieťaťa, najmä od schopnosti poznávať. J. Piaget už v 30. rokoch nášho storočia určil tri základné etapy vývoja morálky u dieťaťa, ktoré zodpovedajú etapám poznávania sveta vôbec. Podľa neho je morálka predškolského dieťaťa a ešte u väčšiny školských začiatočníkov heteronómna. To znamená, že žiaci pokladajú za (morálne) správne všetky príkazy a zákazy dospelých, ktoré treba dodržiavať. Ich dodržiavanie je motivované očakávaním odmeny a trestu. Napríklad, klamstvo pokladajú za nesprávne preto, lebo im zaň hrozí trest. Správanie vlastné, ale i cudzie je dieťaťom hodnotené ako "dobré," keď je dovolené, alebo schvaľované dospelými, a "zlé," keď je nimi zakázané, alebo trestané. Teda mravné hodnotenie je plne závislé na autorite dospelého - on určuje, čo je správne a spravodlivé a čo nie.
Čoskoro po začiatku školského veku, približne okolo 7.- 8. roku, sa morálka dieťaťa stáva autonómna. To sa prejavuje v tom zmysle, že dieťa uznáva určité správanie za správne alebo nesprávne samo o sebe, bez ohľadu na názor dospelých. Tak sa stáva dieťa v správaní nezávislejšie a voči dospelým kritickejšie. Avšak, stanovené zásady platia pre všetkých rovnako za všetkých okolností a podľa tejto zásady rieši aj konflikty. Morálnu autonómiu charakterizuje postupné zvnútorňovanie mravných noriem, podmienené chápaním ich významu pre ľudské spolunažívanie a uvedomovanie si potreby ich dodržiavať kvôli nim samotným a nie z obavy sankcií. Príkladom je: „Nemám klamať preto, lebo to narúša dôveru.“ Starší žiaci tohto vekového obdobia už pri hodnotení konania a správania (svojho, aj iných ľudí) nehodnotia iba samotné mravné činy, ale aj motívy - zámer konajúceho. Utvárajúce sa mravné vedomie a presvedčenie v nich spôsobujú niekedy boj motívov pri mravnom rozhodovaní.
Piagetovu teóriu morálneho vývoja kriticky overoval a ďalej rozpracoval L. Kolberg v 60. rokoch. Hoci Kolberg potvrdil Piagetovu existenciu troch základných štádií mravného vývoja, treba povedať, že u detí 10 - 13 ročných a starších možno badať dosť značné individuálne rozdiely, ktoré môžu spôsobiť rôzne činitele. Veľa záleží aj od typu rodinnej výchovy. Podľa Kolberga dieťa prechádza od zamerania na poslúchnutie alebo neposlúchnutie dospelého, cez snahu konať dobre preto, aby potešilo druhých, až k rešpektovaniu všeobecne platných princípov ako spoločensky užitočných, dávajúc ich pred individuálne práva, a napokon jedná podľa samostatne zvolených etických princípov.
Hoffman (1970) usudzuje, že "vonkajší" (predkonvenčný) typ svedomia, pri ktorom je správanie dieťaťa určované vonkajšími odmenami alebo sankciami, je podporované výchovnými technikami, ktoré kladú dôraz na mocenskú prevahu vychovávajúceho nad vychovávaným. Konvenčný typ svedomia je podporovaný podľa Hoffmana výchovou, ktorá sa viac opiera o také výchovné prostriedky ako je odňatie lásky (výraz hnevu, odmietania, nerozprávania sa s ním, nevšímania si ho). Najvyšší (postkonvenčný) mravný vývoj je podporovaný vtedy, keď rodič používa diferencovane výchovné prostriedky podľa danej situácie, t.j. keď používa mocenské prostriedky i techniku "odňatia lásky", ale vždy v spojitosti s vysvetlením, odôvodnením a s poukázaním na dôsledky toho, či onoho správania.
Teoretické Základy Štúdia Vývinu Dieťaťa
Štúdium vývinu dieťaťa v mladšom školskom veku sa opiera o rozsiahle teoretické základy, predovšetkým o ontogenetickú psychológiu. Ontogenetická psychológia, alebo vývinová psychológia, sa zaoberá vývinom človeka od jeho počatia po smrť. Študuje zmeny správania a prežívania v jednotlivých vekových obdobiach.
Základný cieľ vývinovej psychológie spočíva v niekoľkých kľúčových aspektoch: popísať vývinové zmeny, ktoré sú charakteristické pre daný vývinový stupeň; odvodiť všeobecné zákonitosti, ktoré sa týkajú základných psychických štruktúr a príčinných súvislostí; a vytvoriť pokiaľ možno jednotnú teóriu zo získaných faktov a pozorovaní.
Charakteristiky ontogenetického vývinu človeka poukazujú na jeho komplexnosť:
- Človek sa vyvíja ako celok, ako psychosomatická jednota v interakcii s prostredím.
- Vývin je procesom typických zmien v zmysle diferenciácie a integrácie.
- Vo vývine sa striedajú obdobia plynulých zmien a skokov vo vývine.
- Skoky ohraničujú vývinové fázy (štádiá vývinu), ktoré po sebe nasledujú.
- Vo vývine existujú interindividuálne rozdiely spojené s originalitou každého človeka.
- Psychický vývin sa neuskutočňuje živelne, ale podľa pravidelnosti, istých zákonitostí.
K týmto zákonitostiam patria napríklad Zákon celistvosti vývinu, Zákon postupnej diferenciácie a špecializácie, Zákon epigenetického vývinu, Zákon plynulosti vývinu, Zákon štadiálnosti vývinu, Zákon protirečivosti vývinu a Zákon nerovnomerného vývinového tempa. V rámci vývinu dochádza k zmenám kvantitatívnym (napr. zmeny vo veľkosti) a kvalitatívnym, ktoré predstavujú hlbšie premeny v štruktúre a funkcii.
Ďalšou významnou teóriou je Erik H. Eriksonova teória psychosociálneho vývinu. Táto teória sa zakladá na vzťahu k základným osobnostným a spoločenským úlohám, ktoré je nutné vyriešiť v každom jednotlivom vývinovom štádiu. Pri svojej teórii si nevšíma biologické fakty, ale pozornosť venuje vplyvu kultúry na vývin jednotlivca, pričom rozlišuje 8 období ľudského života, z ktorých každé prináša špecifickú krízu, ktorej úspešné prekonanie vedie k rozvoju konkrétnej cnosti.
Toto štúdium, zamerané na komplexný vývoj dieťaťa v mladšom školskom veku, slúži ako podklad pre seminárnu prácu na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, konkrétne na Fakulte - Inštitúte misijnej a charitatívnej práce a tropického zdravotníctva sv. Alžbety, pre 1. ročník. Cieľom predloženej seminárnej práce bolo popísať vývoj dieťaťa v období mladšieho školského veku, typické spôsoby prežívania, chovania, ako aj jeho telesný a citový vývin. K výberu tohto vývinového obdobia ma motivovala skutočnosť, že som sama matkou dieťaťa v mladšom školskom veku. Znalosť jeho psychického vývoja tak prispeje k lepšiemu porozumeniu nielen jeho, ale i samej seba. Medzi dôležité referencie pre toto štúdium patria diela ako Vágnerová, M.: Vývojová psychologie; Ďurič, L. a kol.: Učiteľská psychológia; a Atkinson, E. a kol.: Psychologie. Tieto práce poskytujú hlboký vhľad do problematiky a sú základom pre ďalšie poznanie vývinovej psychológie.
tags: #dieta #mladsieho #skolskeho #veku #diplomova #praca