Poruchy autistického spektra (PAS) predstavujú rozsiahlu a komplexnú skupinu neurovývinových porúch, ktoré zasahujú do všetkých oblastí vývinu a života dieťaťa. V spoločnosti často pretrvávajú mylné predstavy o autizme, napríklad, že deti s autizmom neprežívajú a neprejavujú emócie. Psychológ Mgr. Ivan Belica z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorý sa venuje diagnostike a výskumu autizmu, hovorí, že „Deti s autizmom ich však bežne prežívajú a prejavujú. Majú ich len často problém regulovať a identifikovať u iných ľudí.“ Táto porucha môže mať rozmanitú podobu, s rôznou mierou závažnosti príznakov, a vyžaduje zvýšené nároky na čas, emocionálne zvládanie situácie a v neposlednom rade aj zvýšené ekonomické nároky na rodinu. Jedným z výrazných prejavov, ktorý často znepokojuje rodičov, je aj to, že dieťa nemá záujem o určité aktivity, predmety alebo dokonca jedlo. Práve dnes, 2. apríla, si svet pripomína Svetový deň povedomia o autizme, ktorý má za cieľ zvýšiť informovanosť o tejto problematike a pomôcť ľuďom s autizmom lepšie sa začleniť do spoločnosti.
Čo sú Poruchy Autistického Spektra (PAS)?
Poruchy autistického spektra (PAS) sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch, ktoré sú charakterizované odlišnosťami vo vnímaní, spracovaní informácií a správaní. Ich spoločnými menovateľmi sú porucha sociálnej interakcie, flexibility a verbálnej aj neverbálnej komunikácie. Tieto odlišnosti sú dôsledkom osobitostí fungovania nervového systému detí s PAS.
Názov autizmus pochádza z gréckeho slova „autos“ (sám) a „izmus“ (orientácia), čo odkazuje na stiahnutie sa z vonkajšieho do vlastného, imaginárneho sveta. Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré závažným spôsobom ovplyvňuje každú oblasť života človeka. Celosvetovo ním trpí približne 67 miliónov ľudí, pričom každých 20 minút je diagnostikovaný autizmus u ďalšieho človeka. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie pripadá na 1 000 detí 1 až 6 detí postihnutých autizmom. Častejšie postihuje chlapcov ako dievčatá, a to približne 4-krát.
Rodičia často počúvajú komentáre okolia, že nevedia vychovať vlastné dieťa, a to aj vtedy, keď ide o prejavy autizmu. Veľká časť ich obáv je spojená s tým, ako sa dieťa začlení do školy, nakoľko bude v budúcnosti samostatné, alebo s otázkami, ktoré sú pre každého rodiča veľkým otáznikom. Porucha autistického spektra môže mať rozmanitú podobu, s rôznou mierou závažnosti príznakov, a tak sa postupne upúšťa od označenia autizmus a skôr sa začína hovoriť o poruche autistického spektra.
Príčiny Vzniku Autizmu: Komplexná Súhra Faktorov
Najčastejšou otázkou rodičov býva, odkiaľ daná porucha prišla a čo sú jej príčiny. Autizmus vzniká v dôsledku poruchy vývinu nervového systému v prenatálnom období. V súčasnej medicíne má na vznik tejto poruchy zásadný vplyv genetika, ale aj psychogénne faktory prostredia, pričom sa dokonca diskutuje o vplyve imunitného systému a metabolizmu.
Odborníci vo všeobecnosti uvádzajú pri vzniku autizmu najčastejšie dva rizikové faktory:
- Genetické rizikové faktory: Jedným z možných vysvetlení vzniku autizmu u dieťaťa je jeho výskyt v danej rodine. Týka sa to zmeny určitých génov, ktoré kolujú v rodine. Ak napríklad rodič nesie jednu z týchto génových zmien, môžu sa dostať ku dieťaťu, aj keď rodič autizmus nemá a neprejavil sa uňho.
- Environmentálne rizikové faktory: Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku poruchy, patrí napríklad vysoký vek rodičov či komplikácie v tehotenstve a pri pôrode, ako sú predčasné narodenie (pred 26. týždňom), nízka pôrodná hmotnosť alebo viacnásobné tehotenstvo.
Je dôležité poznamenať, že zvýšené riziko nemusí ešte znamenať vznik autizmu. Napríklad niektoré génové zmeny spojené s autizmom možno nájsť aj u ľudí, ktorí touto poruchou netrpia. Taktiež platí, že ak existujú určité "environmentálne vplyvy autizmu", nebudú pôsobiť na každého rovnako. Podstatou genetických aj negenetických rizikových faktorov autizmu je skutočnosť, že ovplyvňujú takzvanú mozgovú biológiu, teda aktivitu a funkciu mozgu. Zdá sa, že väčšina z rizikových príčin ovplyvňuje kľúčové aspekty včasného vývinu mozgu, čo môže ovplyvniť komunikáciu nervových buniek a tým ich vzájomné pôsobenie a funkciu. Iné faktory zase ovplyvňujú celkové fungovanie celých častí mozgu, nielen na neurónovej úrovni.
V posledných dvoch desaťročiach sa uskutočnil rozsiahly výskum na zistenie, či existuje súvislosť medzi očkovaním detí a autizmom. Vedci jednoznačne preukázali, že žiadna takáto súvislosť neexistuje, a diskusia o očkovaní ako príčine autizmu je v súčasnosti prekonaná. V roku 2019 bola v časopise JAMA Psychiatry publikovaná jedna z najrozsiahlejších štúdií o autizme, ktorá skúmala lekárske záznamy viac ako 2 miliónov detí z piatich krajín sveta. Táto štúdia opätovne potvrdila, že genetika je v skutočnosti najväčším rizikovým faktorom pri vývine autizmu. Vedci zistili, že autizmus súvisí až na 81% so zdedenými génmi, zatiaľ čo environmentálne faktory predstavujú okolo 20% rizika. Výskum dvojčiat sa taktiež ukázal ako obzvlášť dôležitý pri diskusii o vplyve genetiky na autizmus. Ako povedal Dr. Andrew Adesman z Cohen Childrens Medical Center, ktorý sa nezúčastnil výskumu: „Aj keď sú rodiny často do veľkej miery znepokojené práve environmentálnymi faktormi, realitou je, že genetické faktory zohrávajú celkovo oveľa väčšiu úlohu pri vzniku autizmu.“ Autizmus je rozsiahlou témou, ktorej sa naďalej venuje veľké množstvo výskumníkov a výskumných centier, a platí, že na každý prípad sa treba pozerať individuálne, aj keď sa výskumy snažia poskytnúť všeobecné závery.
Varovné Signály a Prvé Prejavy PAS u Detí
Prvé príznaky toho, že vývin dieťaťa neprebieha štandardne, často zaznamenajú práve rodičia, najčastejšie vo veku 2-4 rokov. Niekedy sa však dajú postrehnúť už vo veku okolo jedného roka. Dôležité je vedieť, že v rôznych vekových kategóriách sa objavujú rôzne príznaky, a to, čo môže byť znakom autizmu vo veku troch rokov, môže byť v jednom či dvoch rokoch prejavom typického správania. Niektoré prejavy sa môžu vyskytovať aj v správaní neurotypických detí, a ich prítomnosť automaticky nepotvrdzuje pervazívnu vývojovú poruchu. Diagnostikovanie autizmu je zložité, a to, že u dieťaťa sa objaví jeden či dva príznaky z celej škály, obvykle vôbec na túto poruchu neupozorňuje.
Príznaky sa objavujú dvojakým spôsobom. Pri prvom spôsobe rodičia pozorujú, že vývin ich dieťaťa v danej oblasti je nápadne odlišný už od začiatku. Pri druhom spôsobe sa vývin dieťaťa javí ako normálny, potom však nastáva náhla alebo postupná strata už nadobudnutých zručností či schopností. Najvýraznejšie je to v tom, že dieťa, ktoré už začalo používať slová, odrazu úplne prestane rozprávať, môže prestať nadväzovať očný kontakt, alebo môže klesnúť úroveň hry, ktorú malo dovtedy.
Medzi kľúčové varovné signály, na ktoré by si rodičia mali všímať, patria:
Narušenie v oblasti sociálnej interakcie
- Slabý alebo chýbajúci očný kontakt: Dieťa s autizmom sa mu často vyhýba, prípadne sa díva "cez človeka", aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí. Malé deti majú tendenciu pozerať sa do očí blízkym aj cudzím, ale dieťa s autizmom sa tomu vyhýba.
- Žiadna reakcia na meno, ani na opakované výzvy: Akoby dieťa svoje meno nepoznalo alebo pôsobilo, že nepočuje, keď ho zavolajú.
- Neopätovaný úsmev: Častý indikátor už u bábätiek. Sociálny úsmev je formou komunikácie, a túto oblasť majú oslabenú.
- Nedostatok záujmu o iných ľudí a rovesníkov: Dieťa vystačí si samé so sebou, alebo naopak, nemôžete sa od neho pohnúť. V škôlke či na ihrisku sa môže zdať neprístupné, odmerané, nezaujaté. U menších ratolestí je to celkom bežné, ak sa to však stane u šesť či sedemročného dieťaťa, je to silný varovný signál.
- Problémy s porozumením výrazom tváre a pocitom druhých: To vedie k neschopnosti nadväzovať a rozvíjať primerané sociálne kontakty s vrstovníkmi a sociálnej neobratnosti.
- Nerešpektovanie osobného priestoru: Autisti často prekračujú hranice osobného priestoru iných ľudí, hoci narušenie ich vlastného osobného priestoru im môže prekážať.
Narušenie v oblasti komunikácie
- Oneskorený vývin reči alebo absencia hovorovej reči: Chýba džavotanie, opakovanie slabík, slov, pomenovanie osôb a vecí. Slovná zásoba je malá a súvisí so slabým porozumením reči. Reč sa napokon nemusí vôbec vyvinúť a človek ostane neverbálny po celý život. Deti s autizmom sa môžu zdať neochotné hovoriť alebo verbalizovať, aj keď to predtým robili.
- Echolálie a zvláštna reč: Aj u detí, ktoré používajú reč, ide často o naučené frázy z rozprávok, reklám alebo napočúvané z rozhovorov. Ich reč môže vyznieť neprirodzene, zvláštne, monotónne, s nesprávnym tónom či melódiou. Môžu komoliť slová a vytvárať nové pomenovania.
- Nepoužívanie gest a neukazovanie prstom: Dieťa okrem reči nepoužíva ani gestá, ktorými by sa snažilo verbálny deficit vynahradiť. Neukazuje prstom na veci v okolí, ani aby zdieľalo, čo vidí a chce, aby videli aj ostatní.
- Nezdieľanie spoločnej pozornosti: Keď ho niečo zaujme v priestore, nezdieľa tento záujem o predmet ukazovaním. Neoplatí sa mu ukázať smerom k objektu v diaľke, pretože sa naň nepozrie.
- Problém v porozumení reči druhých a udržiavaní zmysluplnej konverzácie: Dieťa sa javí, akoby nám nerozumelo, a je ťažké vysvetliť mu niektoré veci ako rovesníkom.
- Manipulácia rukou: Keď dieťa niečo chce, ale nevie na to dočiahnuť, použije ruku rodiča, namiesto toho, aby to povedalo slovom alebo ukázalo gestom.
Prítomnosť stereotypných vzorcov správania a záujmov (Narušenie flexibility)
- Repetitívne a stereotypné pohyby telom alebo predmetmi: Mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa, tlieskanie, chôdza po špičkách. S predmetmi ide o krútenie koliesok, šťukanie perom, vypínanie a zapínanie svetla, otváranie a zatváranie dverí, ukladanie predmetov do radu.
- Špecifické, úzke a nezvyčajné záujmy: Dieťa prejavuje záujem o nezvyčajné predmety, ako sú ventilátory alebo elektrické zásuvky. Môže sa fixovať na jednu konkrétnu tému či vec, napríklad počasie alebo futbalový tím.
- Chýbajúca symbolická hra: Nepoužíva postavy a predmety zástupne - nehrá sa s nimi „akože“ na niečo. Hra "akože na niečo" totiž vychádza z predstavivosti, zručnosti, v ktorej majú deficit.
- Potreba rituálov a odpor voči zmenám: Dieťa má svoje rituály a zvyky, na ktorých trvá (napríklad pri jedení, obliekaní, svoje trasy na prechádzke). Má problém so zmenami, napríklad dlho trvá, než si zvykne pri prechode letného oblečenia na zimné a naopak, alebo ho môže vykoľajiť zmena denného plánu či iný hrnček, z ktorého pije čaj. Rutina predstavuje v živote autistov istotu.
- Senzorická citlivosť: Dieťa môže preferovať zvukové alebo blikajúce hračky, nadmerne ovoniava predmety, dáva ich do úst. Veľakrát potrebuje niečo držať v ruke, prípadne potrebuje ohmatávať povrchy predmetov. Môže precitlivelo reagovať na každodenné zvuky (vysávač, pustená voda) a zakrývať si uši, alebo na dotyky.
Kedy a Ako Hľadať Pomoc: Diagnostika PAS na Slovensku
Ak majú rodičia podozrenie, že vývin ich dieťaťa nie je štandardný a pozorujú niektoré z príznakov spojených s PAS, majú niekoľko možností, kam sa môžu obrátiť. Niekedy sa autizmus prehliadne, najmä ak ide o prvé dieťa, a rodičia nemajú možnosť porovnať jeho vývin s neurotypickým súrodencom alebo iným bežným dieťaťom. V takomto prípade sa podozrenie objaví po nástupe do materskej školy, kde sa zvýraznia odlišnosti v správaní dieťaťa. Sú však aj prípady, keď ani rodičia, ani okolie nevidia, že vývin dieťaťa prebieha odlišne, až do nástupu do školy. Škola totiž kladie na dieťa zvýšené nároky, ktoré takéto dieťa nemusí zvládať, a objavia sa prvé problémy. Často sa to prejaví najmä v podobe problémového správania, napríklad dieťa nerešpektuje učiteľov, čo si potom učitelia často vysvetľujú ako drzé správanie. Vtedy sú to najmä oni alebo odborníci z poradenských zariadení, ktorí iniciujú vyšetrenie na PAS.
Deti s PAS, ktoré sú zachytené až v školskom veku, mali často normálny rečový vývin a majú aspoň priemerné intelektové schopnosti. Sú to zvyčajne deti, ktoré sú známe aj pod označením deti s Aspergerovým syndrómom, ktorý sa nazýva aj sociálna dyslexia. Oproti klasickému autizmu je oveľa viac rozšírený - diagnostikuje sa aj u detí, u ktorých by ste nikdy nepovedali, že by mohli byť autistické. Ich duševný vývoj je narušený v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Sociálne zručnosti majú výrazne obmedzené a citovú zrelosť majú oneskorenú. Na prvodiagnostiku sa tak dostávajú až na prvom, prípadne aj druhom stupni základnej školy, pričom obzvlášť to platí pre dievčatá. Sú však aj prípady, keď na sebe ľudia v dospelom veku pozorujú určité oslabenia v sociálnych zručnostiach, v nadväzovaní vzťahov a fungovaní v kolektíve.
Kam sa obrátiť pre pomoc?
Ak máte podozrenie na PAS u dieťatka, môžete kontaktovať:
- Pediatra: S ním môžete konzultovať stav dieťaťa a získať prvé odporúčania. U pediatra by mal byť k dispozícii aj krátky dotazník M-CHAT-R (pre deti 16-30 mesiacov) v rámci preventívnych prehliadok.
- Centrá včasnej intervencie (CVI): Poskytujú podporu deťom vo veku 0-7 rokov a ich rodinám.
- Detského psychiatra a psychológa: Sú kľúčovými odborníkmi pre diagnostiku a následnú starostlivosť.
- Špecializované pracoviská na diagnostiku autizmu: Napríklad Akademické centrum výskumu autizmu Lekárskej fakulty UK v Bratislave, alebo Autistické centrum Andreas v Bratislave.
Reformovaný poradenský systém rezortu školstva
Od 1. januára 2023 sa postupne zavádza reforma poradenského systému. Táto zmena zjednocuje viacerých odborníkov (logopédov, psychológov, sociálnych, liečebných a špeciálnych pedagógov) pod hlavičku jedného Centra poradenstva a prevencie (CPP), predtým Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP). V prípade potreby títo odborníci dieťa odporúčajú do starostlivosti špecializovaných centier poradenstva a prevencie (ŠCPP). Systém rezortu školstva pozostáva z podporných úrovní na seba nadväzujúcich v piatich stupňoch. Psychologička Zuzana Hlaváčková z CPP Nitra vysvetľuje: „Pri podozrení na PAS u dieťatka sa rodičia môžu obrátiť aj na naše zariadenie. Vieme poskytnúť diagnostiku a poradenstvo rodičom, tiež pre potreby školy alebo škôlky vypracovávame odporúčania do výchovno-vzdelávacieho procesu, napr. odporúčanie vzdelávať dieťa/žiaka/žiačku formou školskej integrácie, účasť asistenta učiteľa a podobne v závislosti od potrieb dieťaťa.“ Zároveň dodáva, že v náročnejších prípadoch CPP spolupracujú so špecializovanými zariadeniami a poskytnú rodičom všetky kontakty.
Ako sa deje diagnostika PAS?
Diagnostikovanie autizmu je komplexný proces. Riaditeľka Autistického centra Andreas v Bratislave Mgr. Monika Kormúthová objasňuje, že u nich diagnostika PAS pozostáva z troch stretnutí. Prvé stretnutie rodičia absolvujú so psychológom pre účely získania kompletných anamnestických informácií. Ďalšie dve stretnutia pozostávajú z priamej práce psychológa a špeciálneho pedagóga s klientom, ktorej súčasťou je aj oboznámenie rodiča so závermi vyšetrenia a poskytnutie ďalších odporúčaní. Výsledkom je správa z diagnostického vyšetrenia, ktorú majú možnosť rodičia prekonzultovať s odborníkmi.
Najpoužívanejšie skríningové a diagnostické nástroje
Na Slovensku sa používajú rôzne nástroje:
- M-CHAT-R (Modified Checklist for Autism in Toddlers - Revised): Krátky dotazník s dvadsiatimi otázkami, určený pre deti vo veku 16-30 mesiacov. Ak preukáže strednú mieru rizika, odporúča sa konzultácia, pri vysokom riziku kompletná diagnostika.
- ADOS (Autism Diagnostic Observation Schedule) / ADOS-2: Semištrukturované vyšetrenie, ktoré hodnotí fungovanie dieťaťa najmä v oblasti sociálnej interakcie a komunikácie počas presne definovaných aktivít. Existuje aj batoľacia forma pre deti mladšie ako 30 mesiacov.
- ADI-R (Autism Diagnostic Interview - Revised): Semištruktúrovaný rozhovor s rodičmi, hodnotí sociálnu interakciu, komunikáciu a repetitívne stereotypné správanie. Je považovaný za jednu z najlepšie overených metód.
- CARS (Childhood Autism Rating Scale): Posudzovacia škála na vyhodnotenie detského autizmu, ktorá hodnotí vzťah k ľuďom, imitáciu, emocionálne reakcie, motoriku, používanie predmetov, hru, adaptáciu na zmeny, zrakové a sluchové percepcie, čuchové, chuťové a hmatové zmysly, verbálnu aj neverbálnu komunikáciu, strach a nervozitu, úroveň aktivity, úroveň a konzistenciu intelektových funkcií a celkový dojem.
- GADS (Gilliam Autism Rating Scale): Ďalší z vo svete najpoužívanejších nástrojov na zistenie PAS.
- AQ Test (Kvocient autistického spektra): Séria otázok hodnotiaca správanie a reakcie na predpokladané situácie.
Súčasťou komplexnej diagnostiky je tiež vyplnenie anamnestického dotazníka a zhodnotenie vývinovej úrovne, respektíve intelektu dieťaťa.
Prognóza a Možnosti Podpory pre Deti s PAS
Vývin detí s autizmom je individuálny, a preto je ťažké jednoznačne odpovedať na otázku, čo čaká dieťa s diagnózou PAS v budúcnosti. Avšak výskumy priniesli ukazovatele, ktoré nám čiastočne môžu napovedať, ako bude vývin dieťaťa prebiehať.
Medzi významné ukazovatele patrí:
- Úroveň intelektu: Deti s autizmom, ktoré majú závažné intelektové postihnutie (IQ < 50), majú po celý život výrazné obmedzenia vo vzťahoch, v škole a podobne. S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca, že v neskoršom živote bude dieťa lepšie fungovať v oblasti vzdelávania, práce, aj celkovo v bežných životných situáciách. Avšak aj u detí s autizmom s priemerným či dokonca nadpriemerným intelektom sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery, ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu. Môžu mať dobré školské výsledky, no väčšie problémy s vytváraním a udržiavaním priateľstiev, či v manželstve, alebo si nevedia dlhodobo udržať prácu. Vyšší intelekt zvyšuje aj šancu, že terapia bude účinná.
- Úroveň reči: Ukazuje sa, že pre dobrú prognózu je dôležitý vek nástupu prvých slov a prvých viet. Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote, ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností. Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca, že budú mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote.
- Samostatnosť primeraná veku: Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríklad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti.
- Včasná intervencia: V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku. Čím skôr dieťa podstúpi intervenciu, tým je rýchlejšia a vyššia jej účinnosť a tým má aj lepšie vyhliadky do budúcnosti.
Terapeutické prístupy a rady odborníkov
Aktuálne neexistuje biologická liečba autizmu. Pedopsychiater môže predpísať psychofarmaká na zníženie agresívnych prejavov, úzkosti, prípadne hyperaktívneho správania, ale žiadny liek nezaberá na jadrové príznaky autizmu. Používané intervencie sú tak postavené na psychologickom základe. Jeden z najpoužívanejších a najúčinnejších postupov je postavený na základe takzvaných princípov ABA (Applied Behavior Analysis). Táto terapia podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá, vypýtať si, čo chce, primeraným spôsobom vyjadriť, čo potrebuje, ale napríklad aj redukovať nežiaduce problémové správanie. Okrem toho sa odporúča podstúpiť intenzívne logopedické, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie. Konkrétne terapie je potrebné voliť po dôkladnom zhodnotení stavu a potrieb dieťaťa odborníkom.
Odborníci radia rodičom, aby sa spojili s inými rodičmi, napríklad na sociálnych sieťach alebo iných fórach, kde si navzájom môžu vymieňať informácie a skúsenosti. Dnes sú tiež už dostupné viaceré knihy a kurzy v slovenskom alebo českom jazyku, kde sa dajú nájsť spoľahlivé informácie o autizme - o podstate ochorenia, ale aj o tom, ako s dieťaťom komunikovať a pracovať. I keď odborníci upozorňujú, že s deťmi trpiacimi autizmom by sa malo začať pracovať čo najskôr, často zostávajú nepovšimnuté. Pomocnú ruku podáva najmä tretí sektor, no aj tak takmer celá ťarcha starostlivosti a pomoci zostáva na rodine. Prvé roky života dieťaťa sú časom obrovského fyzického, kognitívneho a sociálneho vývoja, a investovanie do včasnej intervencie je kľúčové pre dosiahnutie najlepších možných výsledkov.
Špecifický Problém: Dieťa Nemá Záujem o Jedlo - Poruchy Príjmu Potravy u PAS
Jedným z najčastejších a najnáročnejších prejavov, s ktorými sa stretávajú rodičia detí s poruchami autistického spektra, je ich špecifický postoj k jedlu, často prejavovaný ako nedostatok záujmu alebo extrémna vyberavosť. U detí s PAS býva často prítomná porucha príjmu potravy, charakteristická najmä selektivitou. V zahraničných zdrojoch sa uvádza u 46-90 % detí s PAS, zatiaľ čo v štúdii na Slovensku sa zistila u takmer 70 % detí. Jej prejavy sú závažnejšie než je bežná vyberavosť, ktorá sa do určitej miery prejavuje aj u typicky sa vyvíjajúcich detí.
Stáva sa, že dieťa s PAS je ochotné jedávať iba niektoré potraviny, a jeho výživu tvorí doslova zopár potravín. Tieto deti často obľubujú chrumkavé, suché potraviny, ktoré majú často veľmi nízku výživovú hodnotu.
Príčiny vyberavosti a nezáujmu o jedlo:
- Odlišnosti v zmyslovom vnímaní (senzorická citlivosť): V dôsledku precitlivosti na určité podnety dieťa akceptuje iba potraviny s určitou konzistenciou, tvarom, farbou, teplotou alebo vôňou. Môže ísť o precitlivenosť na textúru, teplotu, farbu jedla, ktorá pre iných ľudí nie je problémom.
- Neofóbia (obava z neznámych potravín a jedál): Z tejto obavy pramení neochota dieťaťa ochutnať nové potraviny. Pre dieťa s autizmom akákoľkoľvek zmena, vrátane nového jedla na tanieri, môže byť zdrojom úzkosti a stresu.
- Poruchy prežúvania alebo prehĺtania: Tieto fyzické ťažkosti môžu viesť k odmietaniu určitých druhov jedál.
- Nedostatočná zručnosť v sebaobsluhe pri príjme stravy: Problémy s motorikou alebo koordináciou môžu sťažovať samostatné jedenie.
Dôsledky obmedzeného jedálnička:Dôsledkom takejto extrémnej vyberavosti je znížená pestrosť a výživová hodnota stravy. Hoci deti, ktoré sú vyberavé, môžu prijímať dostatok kalórií, tukov a sacharidov, príjem bielkovín býva znížený, podobne i obsah vlákniny v strave. To podporuje vznik problémov s vyprázdňovaním, ako aj poruchy črevnej mikrobioty. Znížený býva i príjem vitamínov a minerálnych látok, ktorý pri dlhšom trvaní ohrozuje zvýšeným rizikom metabolických a funkčných dôsledkov.
Sociálny a behaviorálny aspekt stravovania:Stravovanie dieťaťa s PAS býva pre rodinu aj spoločenským problémom. Dieťa svoj nezáujem o jedlo prejavuje utekaním od stola, odvracaním hlavy od pokrmov, alebo vypľúvaním. Stáva sa tiež, že deti v snahe vyhnúť sa jedlu prejavujú extrémne nežiaduce správanie, ako sú záchvaty zlosti. Rodičia v snahe zabrániť konfliktnej situácii často prestanú dané jedlo dieťaťu ponúkať alebo podajú inú, preferovanú potravinu. Týmto prístupom však posilnia nežiaducu reakciu dieťaťa a zvýši sa pravdepodobnosť, že dieťa toto správanie v danej situácii využije aj v budúcnosti.
Odporúčania pre rodičov:Správna výživa je základným predpokladom zdravého vývinu dieťaťa. Aj deťom s PAS sa odporúča konzumácia pestrej, racionálnej výživy. V rámci rodiny má byť dieťa vedené k správnym stravovacím návykom. Dosiahnuť zlepšenie stravovacích návykov nie je jednoduché, ide zväčša o dlhodobý, postupný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a konzistentný prístup. Je dôležité hľadať odbornú pomoc u nutričných špecialistov alebo terapeutov, ktorí majú skúsenosti s poruchami príjmu potravy u detí s PAS.
tags: #dieta #nema #o #nic #zajem