I. Úvod: Komplexnosť formovania osobnosti a zdravia
Výchova a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, majú nepopierateľný vplyv na jeho vývoj. Od prvých dní života až po dospelosť dieťa absorbuje hodnoty, postoje a vzorce správania od svojich rodičov a okolia. Tento článok sa zaoberá tým, ako sa tento vplyv mení s vekom a ako okolie, názory a reakcie ovplyvňujú formovanie osobnosti dieťaťa. Zároveň podčiarkuje, že celostný rozvoj zahŕňa nielen psychické a sociálne aspekty, ale aj kľúčové fyzické zdravie, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je správna hydratácia. Diéta sa tak pridá k širšiemu kontextu ukazovania deťom, ako pekne žiť, pričom hydratácia je jej základným kameňom, nie však jediným obsahom.
II. Výchova a prostredie ako základ formovania osobnosti dieťaťa
Proces formovania osobnosti je dynamický a prebieha nepretržite, pričom jeho intenzita a faktory sa menia s vekom dieťaťa.
Rola rodičov v ranom veku
V ranom veku dieťaťa, kedy je ešte "klasifikované" ako dieťa, rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní jeho osobnosti. Opakuje po nich snáď všetko. Výchova je alfa a omega v rannom veku dieťaťa. Vštepovanie správnych životných hodnôt je len a len na rodičoch. Dieťa si osvojuje ich slovník, názory a správanie. Rodičia sú pre dieťa vzorom vo všetkom - v spôsobe, akým pracujú, upratujú, správajú sa k druhým, vyjadrujú sa a vážia si ostatných. Dôležité je, aby rodičia deťom ukazovali, ako pekne žiť. V tomto kontexte sa diéta, chápaná ako zdravý životný štýl, prirodzene pridá k osvojeným návykom.
Puberta a hľadanie vlastnej identity
S príchodom puberty a dospelosti sa situácia mení. Dieťa si začína hľadať vlastnú cestu a rodičia už nemajú taký priamy vplyv ako predtým. V tomto veku nie sú na mieste rôzne zákazy, príkazy a podobne. Skôr by sa mal klásť dôraz na podrobné rozobratie dôsledkov rôznych rozhodnutí dieťaťa, a v konečnom dôsledku nech už sa rozhodne samo. A už aj keď sa rozhodne zle, byť mu vždy oporou. Rodičia by mali byť pre dieťa oporou, aj keď sa rozhodne zle. Táto podpora pomáha budovať odolnosť a dôveru vo vlastné schopnosti aj v náročných situáciách.
Vplyv okolia a sociálnych interakcií
Okrem rodičov má na dieťa vplyv aj širšie okolie - rodina, priatelia, škola a médiá. Deti, ktoré chodia do škôlky, školy alebo na krúžky, sa stretávajú s rôznymi názormi a postojmi, ktoré môžu ovplyvniť ich vlastný pohľad na svet. Tieto sociálne interakcie prispievajú k rozvoju sociálnych zručností, empatií a kritického myslenia, umožňujúc dieťaťu porovnávať a syntetizovať rôzne perspektívy.
Vrodený temperament a povahové črty
Hoci má výchova a prostredie významný vplyv na dieťa, nemožno zabúdať na jeho vrodený temperament a povahové črty. Povahové črty dieťaťa nezmeníš, teda to, ako reaguje na určité situácie - strach, hanbenie sa, agresivita, jedovanie, plačlivosť - toto neovplyvníš. Rodič vie len usmerňovať, kým dieťa dôjde do veku, kde si vie veci verbálne a logicky samé sebe vysvetliť a naučiť sa pravidlá. Gény rodič neovplyvní, len ich do istej malej miery vie korigovať. Každý človek - aj dieťa - má svoju povahu a časom aj svoje názory. Temperament dieťaťa rodič neovplyvní. Rodičia môžu len usmerňovať a pomáhať dieťaťu rozvíjať jeho silné stránky a prekonávať slabosti, čím prispievajú k jeho harmonickému rozvoju.
Dieťa ako zrkadlo rodičov - čiastočná pravda
Často sa hovorí, že dieťa je zrkadlom rodičov. Je to pravda len čiastočne. Sú veci, situácie kedy deti nastavujú zrkadlo, to je fakt, ale žeby nejako výsostne bolo, že je to všetko len o tom, celé správanie tak to vôbec nie. Ako sa hovorí, stačí pekne žiť a dieťa sa pridá. Dieťa si od rodičov preberá určité vzorce správania a názory, ale zároveň si formuje vlastnú osobnosť a identitu. V názoroch určite do isteho veku. V povahe nie. Tento komplexný proces ukazuje, že dieťa je aktívnym tvorcom svojej osobnosti, nie len pasívnym príjemcom vplyvov.
Dopad hádok rodičov na dieťa
Hádky rodičov pred deťmi sa na prvý pohľad nemusia zdať veľkým problémom, veď predsa hádajú sa takmer všetci. Najnovšie výskumy však ukazujú, že aj mierne alebo stredne závažné rodičovské hádky môžu mať vplyv na deti v neskoršom živote. Deti by pri hádkach byť nemali. Dlhodobé problémy môžu vznikať aj z niečoho, čo sa dospelým zdá ako bežný konflikt. Negatívne emocionálne prostredie môže narušiť pocit bezpečia a stability dieťaťa, čo má dlhodobé dôsledky na jeho emocionálny a psychický vývoj.
Pestovanie odvahy a prekonávanie strachu
Ak má z dieťaťa vyrásť sebavedomý a odolný dospelý, potrebuje príležitosti, dôveru, povzbudenie, zažiť úspech aj zlyhanie. Dieťa, ktoré často počuje, že je malé, neskúsené, nešikovné, nezodpovedné alebo že je niečo príliš náročné, nebezpečné, nemožné, nemá rodičovskú dôveru ani povzbudenie a časom možno uverí, že je neschopné a prestane sa snažiť uspieť, niečo dokázať. Je kľúčové umožniť deťom prekonávať malé výzvy a učiť sa z vlastných chýb, čo posilňuje ich sebavedomie a nezávislosť.
Prevýchova rozmaznaného dieťaťa
Ak si rodičia uvedomia, že svoje dieťa rozmaznávajú, je dôležité začať s prevýchovou. Prvým krokom je priznať si, že nejde o zlatého frfloša, hyperaktívne dieťa či silnú osobnosť, ktorá sa vo svete nestratí, ale o rozmaznanca, ktorý nemá stanovené hranice. Musíme sa naučiť hovoriť nie a dieťaťu stanoviť jasné pravidlá a hranice. Dôslednosť a láskavé, ale pevné vedenie sú nevyhnutné pre rozvoj zodpovednosti a sebadisciplíny.
Súrodenecké vzťahy a individuálne skúsenosti
Deti tých istých rodičov si odnesú do dospelosti iné skúsenosti a iné zážitky. Prostredie, v ktorom súrodenci vyrastajú, a ktoré ich formuje, nie je nikdy rovnaké. Hoci zdieľajú rovnakú rodinu, ich pozícia v rodine, individuálne interakcie s rodičmi a vonkajšími faktormi vytvárajú unikátne trajektórie ich vývoja. Toto zdôrazňuje, že aj v rámci jedného domova je každý jednotlivec formovaný jedinečným spôsobom.
III. Strach z vody u detí: Pochopenie a prekonávanie
Kontakt s vodou je prirodzený už od raného veku. Deväť mesiacov sú deti v brušku obklopené vodou, je to pre nich prirodzené prostredie. To je aj argument, prečo s bábätkami začať plávať od narodenia. Potom je vraj malá pravdepodobnosť, že by sa u nich neskôr objavil strach z vody. Navzdory teórii tu však máme bábätká, ktoré odmalička plačú, keď príde na rad večerné kúpanie. Možno je už neskoro a sú unavené, alebo im nie je príjemná teplota vody. Skrátka, nie všetky si kontakt s vodou iba užívajú a valia potoky sĺz, keď ich mama s ockom chcú z vaničky vybrať v tom najlepšom.
A potom tu máme deti, ktoré sa „zaseknú“ neskôr. Také, ktoré si odmietajú namočiť nohu do akejkoľvek väčšej mláky a už vôbec nie jazera, ignorujú celú all inclusive dovolenku a je im jedno, či im dáte na výber more, spenené od vĺn alebo hotelový detský bazénik s fontánkou. Sú deti, ktoré majú strach z vody ešte hlbší, dokonca je pre nich nočnou morou aj obyčajný kúpeľ vo vani, a to už je teda naozajstná skúška nervov pre všetkých zúčastnených.
Prečo sa deti boja vody
Najčastejšie treba hľadať za príčinou strachu predchádzajúcu nepríjemnú skúsenosť. Stačí aj maličkosť, ako šampón či mydlo v očiach, príliš teplá, či studená voda, pád do vody, voda, ktorá sa im dostala do nosa alebo do úst, slaná morská voda, štípajúca v očiach. Tieto prvotné negatívne zážitky môžu vyvolať trvalý strach. Niektorým deťom sa môže zdať strašidelné more alebo bazén, pretože voda sa im zdá nekonečná, strácajú hranice a aj pocit bezpečia. Alebo možno podvedome vnímajú, že rodič má strach z vody. Ak sa sami vody bojíte, môže to mať vplyv na to, ako sa dieťa cíti vo vode, prenášajúc rodičovskú úzkosť.
Čo s tým, keď má dieťa strach z vody
Núka sa veľmi jednoduchá odpoveď: nič. Hlavne na dieťa netlačte. Nech už je za ich strachom čokoľvek, dieťa nemôžete nútiť. Žiaden nátlak z vašej strany nepomôže dieťaťu, aby sa zbavilo strachu z vody, práve naopak, môže spôsobiť jeho totálny odpor. Nie je toho veľa, čo môžete spraviť, ale niečo predsa. Nechajte dieťa tak. Môžete mu pripraviť hračky vhodné do vody, napríklad loďky, misky a poháriky na prelievanie vody. S tými sa môže hrať v umývadle alebo vo vaničke, stačí iba troška vody na dne. Neskôr môžete vyskúšať dieťa posadiť do vane alebo bazéniku, pričom mu napustíte veľmi málo vody. Ak idete s dieťaťom k vode, nechajte ho hrať sa pokojne na brehu, hádžte si spolu kamienky, prechádzajte sa v plytkej vode, nechajte ho, nech vás ošpliecha a ukážte mu, že vám sa to páči. Postupný a nenásilný prístup je kľúčový pre budovanie dôvery.
Hry s vodou ako terapia
Ak je dieťa ochotné nanajvýš namočiť si nohy v jazere, či v mori, môžete mu ukázať, ako môžu nožičky prskať vodu navôkol, môžete ho držať na rukách a hrať sa s ním na čln, nožičkami naznačovať, ako brázdi po vode. Môžete sa zahrať na delfína, ktorý skáče vo vode alebo na chobotnicu, ktorá hmýri okolo svojimi chápadlami. Ubezpečte ho, že mu nič nehrozí, že ho držíte pevne v rukách. Prečítajte si aj: Pesničky a riekanky do vody pre deti. Pri týchto hrách ide o to, aby si dieťa na vodu najprv zvyklo, aby z nej malo dobré pocity, aby sa mu kúpanie spájalo so zábavou. Ak si začne spájať vodu s niečím príjemným a bezpečným, strach pomaly zmizne sám od seba. Ideálne je, keď vás dieťa má celý čas pri sebe. Nakoniec sa z vodných hier môže stať vaša obľúbená spoločná aktivita, ktorá bude mať nielen dobrý vplyv na zdravie, ale aj váš vzťah: budete mať niečo, čo si spolu od srdca užívate. Ako matka s pedagogickým vzdelaním zisťujem, že sa stále mám čo učiť a najviac o živote sa učím od svojich detí, čo platí aj v oblasti prekonávania strachu.
IV. Hydratácia ako piliér zdravia a prevencia dehydratácie
Popri duševnom a emocionálnom rozvoji je pre celostné zdravie dieťaťa a celej rodiny kľúčová aj fyzická pohoda, ktorej základom je dostatočný pitný režim.
Voda - základ života a jej dôležitosť
Dodržiavanie dostatočného pitného režimu niekedy býva náročné. Hlavne ak máme veľa práce a na našu vodu v pohári počas dňa tak trochu zabúdame. Zásobovať telo tekutinami je však životne dôležité, predovšetkým počas horúcich letných dní. Naučiť sa hydratovať svoje telo zvnútra by sme sa mali pre vlastné dobro. Zdravé návyky prichádzajú s nami do kontaktu už od detských čias a aj my sami by sme ich mali ďalej učiť svoje deti. Voda je základom pre vznik života a pre jeho udržanie. Strava je dôležitá, avšak, bez vody náš organizmus upadá oveľa rýchlejšie. Uvádza sa, že voda tvorí približne 75 % z nášho organizmu. Ostatok sa priraďuje tuhým zložkám. U dospelého a staršieho človeka je zastúpenie vody 55 - 60 %. U detí je percento obsahu vody vyššie, a to približne 75 - 80 % u novorodencov. Aj z tohto údaju vyplýva, že na hospodárenie s vodou reagujú naše deti citlivejšie ako dospelí, čo si vyžaduje zvýšenú pozornosť.
Dostatočný pitný režim pre všetky vekové kategórie
Dehydratácia tela je jednou z najčastejších tém počas letných sezón a spôsobuje nemalé problémy nielen na Slovensku, ale aj po celom svete. Preto, ak sa v lete chystáte na náročnejšiu turistiku či dlhšiu cestu autom, nezabudnite sa poistiť dostatočnou zásobou vody. Môžete si pribaliť šikovnú sklenenú spoločníčku CRYSTAL, ktorá rada ponesie všetky vaše obľúbené nápoje. Pre každého z nás je hranica dennej aktivity posadená inde, preto by sme sa nemali sústrediť na všeobecné pravidlá v konzumácii tekutín. Rovnaký úzus platí aj v prípade pitného režimu. Kedysi platilo, že ak vypijeme osem pohárov vody za deň, bude nám to postačovať. Aj napriek tomu, že mnohí poctivo dodržiavali toto pitie, veľké zázraky nenastali a telo stále vodu potrebovalo.
Koľko vody presne by sme mali počas dňa vypiť sa odvíja od hmotnosti, veku aj životného štýlu daného človeka. Všímať si treba aj pocit smädu a neignorovať ho. Rozdiel je aj v tom, koľko vody vypije dieťa a koľko dospelák. Vo všeobecnosti však platí, že dospelý človek by mal za deň prijať minimálne 1,5 až 2,5 l tekutiny. Budúce mamičky by mali vypiť najmenej 1,5 l neperlivej vody denne podľa svojej váhy. Naši starí rodičia na svoj pitný režim často zabúdajú alebo ho jednoducho podceňujú. Stáva sa to aj v dôsledku liekov, zníženou fyzickou aktivitou, či tým, že smäd jednoducho nepociťujú tak často. Nedostatočným pitím si však môžu uškodiť. Ak je príjem tekutín naozaj veľmi slabý, ohrozené sú ich orgány aj samotný život. Preto im láskavo pripomínajme, že piť je dôležité.
Koľko by malo vypiť dieťa zistíme jednoduchým výpočtom. Na každé kilo váhy je vhodné, aby dieťa vypilo 60 ml tekutín. Znamená to, že ak má vaše dieťa napríklad 28 kilogramov, malo by prijať 1,7 litra vody. Pamätať by sme mali aj nato, že pre detské telo je dobré piť častejšie a po malých dávkach. Najvhodnejší čas na doplnenie tekutín je dopoludnie. To, či pijeme dosť tekutín môžeme zistiť pomocou rýchleho testu kožných záhybov, kde si môžeme skontrolovať, či je náš pitný režim v tzv. zelenej zóne. Poslúži nám na to palec a ukazovák, ktorými si potiahneme záhyb kože na ramene alebo chrbte ruky. Nemali by sme však zabúdať na to, že pitný režim by sme si mali rozdeliť na celý deň a nie vyliať do seba dve fľaše vody naraz. Ak príjmeme veľa tekutín hneď, väčšina sa vylúči nevyužitá, čo znižuje efektivitu hydratácie.
Nižšie uvedená tabuľka znázorňuje odporúčané hodnoty denného príjmu tekutín u detí v rôznych vekových kategóriách, pričom sú uvedené množstvá tekutín v mililitroch na jeden kilogram za 24 hodín a celkové množstvo tekutín za 24 hodín v mililitroch:
| Vek | Množstvo tekutín v ml/kg/24 hodín | Množstvo tekutín za 24 hodín (ml) |
|---|---|---|
| 3 dni | 80 - 100 | 250 - 300 |
| 2 týždne | 125 - 150 | 400 - 500 |
| 3 mesiace | 140 - 150 | 750 - 850 |
| 6 mesiacov | 130 - 145 | 950 - 1100 |
| 9 mesiacov | 130 | 1000 - 1250 |
| 1 rok | 120 - 132 | 1100 - 1300 |
| 2 roky | 100 - 125 | 1350 - 1500 |
| 4 roky | 90 - 110 | 1600 |
| 10 rokov | 70 - 85 | 2000 - 2500 |
| 12 rokov | 70 - 100 | 2100 - 2500 |
| 18 rokov | 40 - 60 | 2200 - 2700 |
Vhodné a nevhodné nápoje
Okrem samotného pitia je dôležité aj to, čo vlastne pijeme. Poloha našej krajiny je pre nás veľkým pozitívom, keďže štáty strednej Európy sa vyznačujú najkvalitnejšou pitnou vodou. Samozrejme, nie každému denne čistá voda chutí. Ozvláštniť si ju môžeme napríklad kúskami ovocia, plátkami uhoriek alebo citrónom. Deti by mali piť čistú vodu. Tá im však až tak veľmi nechutí, preto ak chceme urobiť kompromis, ale zároveň nepoškodiť dieťaťu, skúsme do vody pridať aj pár kvapiek citrónovej alebo pomarančovej šťavy, či niekoľko lístkov mäty. Báť sa netreba ani kvalitných ovocných sirupov. Pozor si treba dať na teplotu. Ideálna je izbová. U starších detí by mala prevládať čistá voda, mlieko, ovocné šťavy, avšak, najlepšie sú čerstvé 100 % šťavy. Tie sa môžu riediť v pomere 1 : 1 s čistou vodou. V zastúpení minerálok môžu byť nízkomineralizované vody.
Džúsy, sladké a sýtené vody by sme nemali piť na dennej báze. Nevhodné sú sladené balené vody, presýtené minerálky, čierny čaj, energetické nápoje, samozrejme, káva a alkohol. Sladké vody a aj energetické nápoje znamenajú nadbytočný prísun zbytočnej energie. Tá sa môže ukladať vo forme tuku a môže spôsobiť detskú nadváhu či obezitu. To so sebou prináša ďalšie závažné zdravotné riziká. TIP: Viac informácií je v magazínovom článku Obezita u detí a mladých, čo proti nej robiť?
Dehydratácia u detí - príčiny a riziká
Pre zopakovanie, dehydratácia znamená, že je v tele nedostatok vody. Ten vznikol na základe zníženého príjmu alebo, naopak, nadbytočnou stratou tekutín z organizmu. Dehydratácia začína byť opäť aktuálnou témou, a to hlavne pre horúce letné počasie. Samozrejme, jej vznik môžu zapríčiniť rôzne ochorenia, napríklad s hnačkou či horúčkou. Komplikuje život dospelému, no o mnoho viac deťom. Rozvíja sa u nich rýchlejšie a rovnako náhle sa aj komplikuje. Dehydratácia u detí môže byť nebezpečná, nastupuje rýchlejšie ako u dospelých a vyznačuje sa niektorými zvláštnosťami.
Aké sú jej najčastejšie príčiny? Vzniká iba pre hnačku? Príčiny dehydratácie u detí sú rovnaké ako v dospelosti. Ale detský vek má niektoré zvláštnosti. U najmenších detí sú časté rotavírusové infekcie, ktoré spôsobujú hnačku a tým aj riziko vzniku dehydratácie. Okrem rotavírusových infekcií sa stretávame s hnačkou pre salmonelózu, malabsorbčný syndróm, a to pre laktózovú intoleranciu či celiakiu. Príčinou hnačky u detí môže byť aj syndróm dráždivého čreva, ale aj stres a psychická záťaž. Častou príčinou dehydratácie je hnačka. Iným príkladom straty tekutín je vracanie, zvýšená telesná teplota alebo horúčka. Nie len rôzne chorobné príčiny môžu spôsobiť nedostatok tekutín v organizme. Ten nastáva aj ako dôsledok nedostatočného príjmu vody. Deti zabúdajú počas letných horúcich mesiacov piť tekutiny, a to aj pri hre a športe. V tomto prípade je nezastupiteľná úloha rodiča, aby dohliadol na správny pitný režim, a rovnako, aj na správny návyk pravidelného pitia.
Nebezpečenstvo dehydratácie u detí: Ako bolo uvedené, u detí je riziko dehydratácie vyššie. A to aj z dôvodu, že v detskom organizme prebieha metabolizmus rýchlejšie. Jeho kompenzačné mechanizmy a rezervy sú menšie, ako je to v prípade organizmu dospelého človeka. U detí sa dehydratácia vyvíja rýchlo, a to počas niekoľkých hodín! Medzi komplikácie ťažkej dehydratácie patrí a aj často vzniká akútne zlyhanie funkcie obličiek, odborne aj akútna renálna insuficiencia. Detský organizmus vyčerpáva zrýchlená práca srdca. Hrozbou je nepravidelné dýchanie. Nebezpečné sú kŕče tela, poruchy vedomia až bezvedomie, čiže kóma. Rozvíja sa hypovolemický šok. Pri pretrvávaní ťažkostí je hrozba smrti.
Rozpoznanie a liečba dehydratácie u detí
U detí je hodnotenie dehydratácie komplikovanejšie ako u dospelých. Dehydratácia má taktiež tri stupne. Pričom, hodnotí sa hmotnosť, teda úbytok hmotnosti v percentách, celkový vzhľad a prejavy dieťaťa, vek, pulz, dýchanie, napätie kože, čiže turgor, oči, celkový vzhľad slizníc a moč. Klinicky sa hodnotí dehydratácia podľa tabuľky:
| Príznak | Ľahká dehydratácia | Stredne ťažká dehydratácia | Ťažká dehydratácia |
|---|---|---|---|
| Strata hmotnosti v % | 3 - 5 | 3 - 9 | 10 a viac % |
| Prejavy dojčaťa (do 1r) | čulé, nepokojné | nepokojné, dráždivé, letargické | spavé, ochabnuté svaly, studené končatiny, modré (cyanotické) končeky prstov, poruchy vedomia |
| Prejavy dieťaťa nad 1r | smädné, čulé, nepokojné | smädné, čulé, nepokojné | studené a cyanotické končeky prstov, až kŕče |
| Pulz | v norme | slabý, zrýchlený | nitkovitý, zrýchlený |
| Systolický tlak | normálny | môže byť nízky | nízky až nemerateľný |
| Dýchanie | v norme | prehĺbené, zrýchlené | prehĺbené, zrýchlené |
| Veľká fontanela | v norme | vpadnutá | výrazne, hlboko vpadnutá |
| Napätie kože (turgor) | dobré | znížené, pri vytvorení kožnej riasy, stojí | |
| Oči | normálne so slzami | vpadnuté, slzy môžu byť v menšom množstve | vpadnuté, suché, slzy chýbajú |
| Sliznice | vlhké | suché, suché pery | veľmi suché, popraskané pery, jazyk |
| Močenie | normálne | znížené močenie, tmavší moč, moč zapácha | málo moču, močenie môže vymiznúť |
| Kapilárny návrat | normálny do 2 sekúnd | do 3 sekúnd | nad 3 sekundy |
| Deficit tekutín | 30 - 50 ml/kg | 60 - 90 ml/kg | 100 a viac ml/kg |
Varovné príznaky dehydratácie v skratke: Podľa tabuľky sa vieme zorientovať v závažnosti príznakov. Ak máte podľa uvedených príznakov podozrenie na dehydratáciu, je nutné doplniť tekutiny. V prípade stredne ťažkej až ťažkej dehydratácie je potrebné okamžité vyhľadanie odbornej pomoci. Vyhľadanie odbornej pomoci je potrebné aj v prípade, ak neviete doplniť tekutiny v domácom prostredí, dieťa odmieta tekutiny alebo pretrváva vracanie, či úporné hnačky. Medzi ďalšie varovné signály patria u väčších detí viac ako 6 - 8 hodín bez močenia, u dojčiat vpadnutá fontanela, prepadnuté oči, ochabnuté svaly a končatiny, nafúknuté, ale aj bolestivé brucho, pocit na vracanie, strata hmotnosti, závraty, kolaps, porucha vedomia až bezvedomie, prehĺbené, zrýchlené a nepravidelné dýchanie a zrýchlený pulz.
Liečba dehydratácie detí: Rovnako, ako pri liečbe dehydratácie v dospelosti platí, že je najdôležitejšie doplniť chýbajúce tekutiny. Pri miernej dehydratácii sa môže použiť minerálna nesýtená voda alebo čaj osladený hroznovým cukrom. Tekutiny sa podávajú po lyžičkách, studené, a to každých 10 - 15 minút jednu lyžičku. Ak toto dieťa toleruje, pokračuje sa vo vyššej frekvencii, každých 5 - 10 minút, až do 120 mililitrov za hodinu. Ak dieťa vracia alebo má hnačku, je dôležité, aby sa tekutiny podávali uvedeným spôsobom. Potrebná je aj liečba tohto stavu, aby sa zamedzilo komplikáciám. Vhodné je podanie rehydratačného roztoku. Rehydratačný roztok doplní stratené tekutiny a aj minerálne látky, ktoré sa pri hnačke a vracaní strácajú spolu s vodou. Dostupné sú roztoky, ktoré sa môžu aplikovať od 1. týždňa života. Pri väčších deťoch sa podávajú tekutiny polievkovou lyžicou a v rovnakých časových intervaloch. Mala by sa striedať voda, minerálky, rehydratačný roztok. Vhodné sú aj riedené čerstvé ovocné alebo zeleninové šťavy. Okrem doplnenia tekutín je dôležitý pokojový režim, ľahká strava a sledovanie zdravotného stavu. Ak sa príznaky dehydratácie prehlbujú, a nepomáha ani liečba vyvolávajúcej príčiny, je potrebné odborné vyšetrenie. A to z dôvodu zamedzenia rozvinutia ťažšej formy dehydratácie. Platí pravidlo, čím je dieťa menšie, tým sa dehydratácia zvláda v domácom prostredí ťažšie.
Prevencia dehydratácie - kľúč k zdraviu
Prevencia by mala byť na prvom mieste. Rodičia by mali byť informovaní, čo robiť, ak sa zdravotný stav dieťaťa zhorší. A to hlavne pri hnačke, vracaní a pri horúčke. Samozrejme, je potrebné myslieť na náhradu stratených tekutín a primeraný pitný režim. Počas horúcich letných dní a hlavne pri zvýšenej fyzickej aktivite je potrebné dopĺňať tekutiny pravidelne. Rovnako, aj počas veterných dní a aj v prípade studeného suchého počasia. Vtedy nastáva strata tekutín vo zvýšenej miere. Dôležitý je návyk správneho pitného režimu. Potrebné je, aby rodičia viedli deti k pravidelnému pitnému režimu a pri odmietaní pitia ich pozitívne motivovali. Vhodnou formou je použitie farebných pohárov s obrázkami, zapojenie sa do pitia spolu s nimi. Deti obľubujú štrnganie si s pohármi, aj keď niekto by mohol namietať, že sa tak pestuje návyk k alkoholu. Prípadne, je dobré nájsť iný vhodný, ale aj hravý spôsob ako dieťa naviesť k pitiu tekutín.
Vhodné sú pitné stolové vody, nízkomineralizované vody, čerstvé ovocné a zeleninové šťavy, ovocné čaje. Naopak, nevhodné u detí sú sladené nápoje, vysoko sýtené balené vody, energetické nápoje, čierny čaj či káva a alkohol. Aj stravou sa dá dosiahnuť náhrada stratených tekutín. A to výberom vhodného ovocia a zeleniny. To sú napríklad uhorka, rajčina, šalát, jablko, nektárinka a iné. Samozrejme, najväčším zdrojom vody spomedzi zeleniny je melón.
V. Odrážanie spoločenských hodnôt a hľadanie múdrosti v starovekom kontexte: Príbeh z Jeruzalema
Zatiaľ čo moderná pedagogika a medicína poskytujú vedecké poznatky o výchove a zdraví, bohaté príbehy z minulosti nám tiež odhaľujú, ako sa formovali charaktery a spoločenské hodnoty v dávnych civilizáciách. Prostredie, rodinné vzťahy a hľadanie múdrosti sú nadčasové témy, ktoré nachádzame aj v starovekých textoch, ako je napríklad príbeh o sýrskom obchodníkovi Sirovi a jeho rodine v Jeruzaleme, ktorý ilustruje vplyv dedičstva, viery a spoločenských okolností na osobnosť jednotlivca.
Obchodník Sir a rodinné dedičstvo
V srdci starovekého Jeruzalema, v polovici mesiaca Tamuzu, čiže nášho júla, keď sýrske slnko veľmi pražilo, žil obchodník Sir. I keď bol už 65 ročný, jednako bol čulý a silný. V kruhoch požíval povesť bezúhonného poctivca. Po svojom otcovi zdedil veľké bohatstvo a veľa pozemkov. Bol oveľa majetnejším. Sirova kráma, vyzdobená kobercami perzskými, bola považovaná za jeden z najvzácnejších obchodov v Jeruzaleme. Na sklade mal šarlát a indické mušlieny. Mnohé iné vzácnosti schovával jeho priečinky. Náš obchodník narodil sa v Júdsku; tam uzrela svetlo sveta aj jeho manželka Eucharia. Obchod bol oddelený od ostatných priestorov a bohato ozdobený poduškami, tvoril kútik, ktorý bol vábne chladný. Sir si vážil staré priateľstvo a na počesť hostí ochotne doniesol nové a lepšie voňavé masti, ktorých tajomstvo bolo rodinným dedičstvom.
Lazar: Syn, viera a výzvy doby
Sir bol otcom mladého Lazara, ktorý sa vracal z chrámu a bol znepokojený. Celé odpoludnie len vzdychal a vzdychal, bol veľmi roztržitý. Synovská úcta nedovoľovala Lazarovi pretrhnúť niť otcových myšlienok. Sirov duch zabehol do minulosti, spomínajúc na ľudské strasti, ktoré pred rokmi uložil do rodinnej hrobky, ako bola smrť jeho drahej Eucharie. Táto strata ho trápila viac ako čokoľvek iné, okrem azda toho, že sa musel ukázať v nočných hodinách na ulici.
Mladý Lazar úctivé počúval otcove vzdychy, ale sám mal v tom ohľade už širší obzor, ovplyvnený učením v chrámovej škole a proroctvami. Lazar bol hlboko veriacim židom a veril v príchod Mesiáša. Učil sa z talmudu a nechal sa vykázať majstrovstvom v tomto umení. Mal však ťažkosti pochopiť niektoré proroctvá o príchode Mesiášovom a o vyplnení proroctví, ktoré hovorili o veľkej moci Pomazaného Pánovho, ale potom aj o pohrome a zničení. „Čo ti robí ťažkostí, syn môj?“ - spýtal sa otec. „Poviem ti, otec! Teraz v chrámovej škole prednášky, kým sa vráti k svojej rodine v Magdale, o Vykupiteľovi nášho národa, ktorý sa má onedlho zjaviť.“
Diskusia sa sústredila na proroctvá Daniela (Hl. 9, 24-27), ktoré hovorili: „Sedmdesát týdnův uloženo jest nad lidem tvým i nad městem svatým tvým, aby skončeno bylo převrácení a zapečetěn hřích a očištěna nepravost a přivedena spravedlnost věčnosti a zpečetěno vidění i proroctví a pomazán svatý svatých. Protož věz a rozumej, že od vyjití slova, aby zase postaven byl Jeruzalém, až do Mesiáše vůdce, bude sedm týdnův a šedesát dva týdnův, a zase se vystaví ulice a zeď v tísnivých časech. A po šedesáti dvou týdnech zabit bude Kristus; a nebude lid jeho, který ho zaprie. Svatyni rozmetie ľud s vojvodom, ktorý príde, a koniec jeho bude zkazenie, a po konci vojny uložené spustošenie. Přestane krvavá i nekrvavá obet; a v chráme bude ohavnost spustošenia, a až do skončenia a do konca trvaf bude spustošenie." Tieto slová, hoci Hillel predniesol v škole, vyvolávali u Lazara rozpory. Sirova tvár horela nadšením slobody, zatiaľ čo Lazar bojoval s možnosťou, že chrám má byť zbúraný. „Boh v tajomstvách hovorí k svojmu vyvolenému ľudu ústami prorokov," vysvetľoval Siro, ktorý nevedel vysvetliť pravý význam tohto proroctva. Lazar mal však napriek tomu hlbokú vieru v príchod Mesiáša a obnovenie Izraela.
Ben Addai a spoločenské konšpirácie
Do tohto spoločenského a duchovného prostredia vstupuje aj postava Ben Addai. Trojica, v ktorej bol Ben Addai, vnišla do bazaru. Ben Addai a cudzinec sa ochotne uvelebili v mäkkých poduškách. Ben Addai, mladík s netrpezlivým pohodením ramien, zjavne zdal sa byť veľmi významným. Bolo možné vyčítať, že sa zaoberá akýmsi veľkým úmyslom. Jeho rozhovor s cudzincom sa stočil na vtedajšie politické a spoločenské nálady, vrátane spomienky na krutosti Herodovej vlády a vraždenie detí. "Ach, to by som nesmel mať vo svojom tele ľudského srdca, aby som nezahoreli hnevom proti takej ukrutnosti," vyhlásil cudzinec, spomínajúc na Herodovu bezohľadnú surovosť, ktorá viedla k vražde všetkých chlapcov do dvoch rokov. „Až tvár mu pri tom očervenela," opisoval text jeho rozčúlenie a veľkú rozčulenosť, ktorá v ňom vždy vyvolala hnev. Cudzinec a Ben Addai videli pred sebou mladíka v prvom puku mužnosti. Ben Addai bol obdarený vznešeným zjavom a hrdým držaním tela, ktoré prekvapí každého. Mal bledú tvár a oči s čiernym obočím, rovný grécky nos a vlnité kučery.
Bar Abbas: Od vlastenca k chamtivcovi
V tomto období sociálnych nepokojov a hľadania zmeny vystupuje aj Bar Abbas. Bar Abbas mal kedysi krásne sny, videnia, v ktorých videli ľud izraelský oslobodený. Chcel sosnovať, ba aj previesť vzburu, aby vymanil národ spod pohanskej moci. Tu však narazil na osudný háčik - úplný nedostatok peňazí. S bolesťou sa vzdal nádeje na vyvolanie vzbury. Namiesto vlasteneckých pohnútok sa potom objavila burina sebeckých zámerov. Stal sa z neho lakomec, starajúci sa len o svoje vlastné povznesenie, hľadajúc slávu a konečný úspech cez osobné bohatstvo. Bol spojený s egyptským veľkňazom pri chráme bubastskom v Kaire, posielajúc k nemu slepo oddaných, ako tajných sliedičov do Egypta, aby zistili, kde má svoje poklady uložené. Hezir a Pathira, jeho pomocníci, rýchlo na seba žmurkli a spokojný úsmev preletel tvárou Hezirovou, keď Bar Abbas opustil bazár.
Zadiel Ben Izrael: Učiteľ zákona a očakávanie Mesiáša
Zadiel Ben Izrael, ctihodný učiteľ zákona, predstavuje ďalší pohľad na spoločenské a duchovné prostredie. Jeho vlasy a dlhá brada dodávaly mu ctihodnosti. Jeho čelo a pekná hlava, jasné, prenikavé oči a ostré rysy okolo úst prezrádzaly ducha, ktorý pochopí aj ťažšie veci. Izrael neobyčajne dobre poznal židovský zákon a sväté knihy. Pri jeho nohách ležalo niekoľko pergamenových závitkov. Celé jeho ja s nadšením a s posvätnou úctou hľadelo na prichádzajúce kráľovstvo Dávidovo k jeho bývalej sláve a kráse. V jeho srdci niektoré slávne zasľúbenia, vzťahujúce sa na Mesiášovu veľkosť, víťazne zahorely. Okrem obvyklého skúmania Písma Svätého zaoberal sa aj inými rozrušujúcimi myšlienkami. Bol presvedčený, že proroctvá označujú prítomný čas za čas Mesiášovho príchodu. "Oči moje spasenie tvoje?"
Jedného večera, keď Zadiel Ben Izrael sedel v nočnom chládku, jeho dcéra Miriam priniesla misku so „šerbetom" s príchuťou ovocných šťáv a schladenými kúskami ľadu, nápoj, ktorý mu vždy jeho dcéra prinášala. Rozprávala mu o stretnutí s mladíkom "kráľovského vzhľadu", ktorého odbil pán Zádokovho domu. Miriam bola hlboko dojatá a slzy prúdom jej tiekli po tvári. Opisovala jeho padlé vlasy ako zlaté, oči veľké, ústa krásne, rty výrazné, ale pritom plné nežnej lásky. Keď sme naň hľadeli, videli sme na nich znaky žiaľu a horkosti. Jeho postava bola driečna a velebná, pleť biela, skoro priesvitná, pritom však celkom zdravej farby. Zadiel Ben Izrael si uvedomil, že to je ten istý "podivný chlapčok", o ktorom počul. Dcérkino úchvatné nadšenie zrobilo naň hlboký dojem.
Druhý deň prišiel mladík znovu do chrámu a skromne si sadol medzi učiteľov, kde prednášal o proroctvách. Ťažké, špirálovité stĺpy predsiene chrámu mohutné tône vrhaly na dlažbu. Zadiel sedel na nízkej orientálskej stoličke. Vstal, aby mu ani slovo neušlo z podivuhodných odpovedí mládenčeka. Jeho slová boli riadené neznámou mocou a múdrosťou, čo vyvolávalo v Zadielovi úctu pred týmto chlapcom. Na otázku, odkiaľ pochádza, znela odpoveď: "Počúvam, že pochádzaš z Nazaretu?" - "Knieža z rodu Dávidovho!" Mladík, ktorého tvár zrkadlila celé pohnutie jeho duše, bol prekvapený smútkom na jeho tvári. Neskôr Zadiel prijal chlapca do svojho domu, kde ho privítala Miriam a Lia, jej matka. Spoločne sa pomodlili a požehnali pokrmy.
Tento príbeh z dávnych čias Jeruzalema nám pripomína, že v každej dobe, v každej kultúre, sú rodinné vzťahy, hľadanie zmyslu a vplyv okolia na formovanie jednotlivca ústrednými témami. Starostlivosť o telo i ducha, ako aj o prostredie, v ktorom žijeme, sú neoddeliteľnými súčasťami celostného chápania života a rozvoja.
tags: #dieta #nie #je #vaza #na #vyplnenie