Pre každé dieťa je najlepšie, ak môže bezpečne vyrastať vo svojej rodine - s mamou, otcom, starými rodičmi, súrodencami, tetami, bratrancami. Nie vždy je to však také jednoduché. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je nesmierne dôležité pre jeho celkový vývoj. Podobá sa na pôdu, ktorá živí a vyživuje rastlinu. Ak je pôda bohatá na živiny a vlahu, vyrastie z nej silný a košatý strom. Rovnako je to aj s rodinným zázemím, ktoré vytvárajú rodičia pre svoje dieťa. Rodina a vzťahy v nej sú prvým modelom a vzorom pre dieťa, ako fungujú medziľudské vzťahy a aké sú roly muža a ženy. Zážitky, ktoré dieťa získava v rodine, majú vplyv na celý jeho život a prenáša ich do ďalších životných situácií.
Rodina ako základný kameň vývoja
Rodina je pre dieťa prvým a najdôležitejším prostredím, v ktorom sa učí a rozvíja. Od rodičov sa učí, ako sa správať k svojmu okoliu, priateľom, širšej rodine, cudzím ľuďom, a neskôr k partnerovi a vlastným deťom. Psychologička PhDr. Eva Živčicová PhD. zdôrazňuje dôležitosť vzťahu medzi dieťaťom a dostupnou osobou, ktorou nemusí byť vždy len matka. Dôležité je, aby dieťa malo osobu, na ktorú sa môže vždy obrátiť, keď potrebuje naplniť svoje potreby, cíti sa ohrozené a hľadá bezpečie a istotu.
Otázka, či má na človeka väčší vplyv dedičnosť alebo výchova, je diskutovaná už celé stáročia. Vedci sa zhodujú v tom, že na niečo majú väčší vplyv gény, na niečo zase prostredie a výchova. Vychádza to akosi 50:50. Pre adoptívnych rodičov je dôležité vedieť, že každá vlastnosť človeka, či už telesná, alebo duševná, má svoj genetický základ. V osobnosti človeka sa neprejaví nič, čo mu nebolo dané. Vplyv prostredia a výchova však môžu určité genetické predispozície formovať, posilňovať, alebo naopak oslabovať. Pokiaľ dieťa žije v podnetnom prostredí, ktoré mu poskytuje dostatok lásky, starostlivosti a podpory, znižuje sa pravdepodobnosť vzniku negatívnych vlastností.
Vplyv necitlivej výchovy a psychotraumatizácie
Dieťa má prirodzené a spontánne inštinkty, s ktorými sa narodí. Tie v ňom môžu potlačiť ako prví rodičia a neskôr sociálne prostredie v ktorom vyrastá, a to necitlivou alebo neakceptujúcou výchovou. Stáva sa to hlavne vtedy, ak rodič vedome alebo aj nevedome nerešpektuje základné fyziologické a psychické potreby svojho dieťaťa. Výchova tak môže byť pre dieťa neempatická, autoritatívna alebo až mocenská. Ak sa dieťa necíti prijímané, necíti sa byť v bezpečí, nie je akceptované také aké je a podporované rodičmi v jeho autonómii a v individualite, môže sa cítiť nemilované alebo aj nechcené.
Jednoduchým príkladom prirodzených potrieb detí je napríklad spontánnosť a pohyb. Deti bežne nevydržia sedieť dlho a začnú sa otáčať, neskôr poskakovať. Pohybom sa zbavujú nahromadeného vnútorného napätia, čím sa uvoľnia ich svaly a kosti. Ak však dieťa usmerňujeme prevažne príkazmi či zákazmi, bez vysvetlenia a tolerancie jeho pocitov hnevu, smútku alebo bezmocnosti, ktorú vzhľadom k jeho veku nevie vedome regulovať, môžeme u neho podporiť traumatizáciu a potlačiť jeho prirodzené sebavyjadrenie. Všetky naše potlačené emócie a vnútorné nahromadené napätia, konflikty, ale aj kompenzačné mechanizmy sa neskôr manifestujú v držaní nášho tela alebo prejavom bolesti určitej časti (segmentu) tela.
Psychomotorický vývoj a mozog dieťaťa
Psychomotorický vývoj predstavuje súhru motorických (pohybových) a psychických (mentálnych) schopností. Mozog dieťaťa sa vyvíja úžasným tempom. V skutočnosti mozog dieťatka v prvom roku života vytvorí každú sekundu viac ako 1 milión nových nervových spojení (synapsií), čo je viac ako v ktoromkoľvek inom období života. Samotný mozog dieťatka sa najlepšie vyvíja v prostredí, kde nedochádza k zanedbávaniu a prílišným stresovým situáciám. Citlivé a láskyplné rodičovstvo - zdravé a emočne výživné vzťahy počas prvých troch rokov života vytvárajú základ pre celoživotné pocity pohody, zdravia a výrazne ovplyvňujú vývoj mozgu a sociálno-emocionálne a kognitívne zručnosti. Dôležité je, aby rodičia vedeli pochopiť potrebu dieťatka a vhodne na ňu zareagovať. Práve to pomáha chrániť mozog pred stresom a nadmerným vylučovaním stresového hormónu kortizolu.
Medzigeneračný prenos traumy
Tvoje vlastné detstvo hlboko ovplyvňuje spôsob, akým vychovávaš svoje deti - tento vplyv siaha ďalej, než si možno myslíš. Výsledky štúdie jasne preukázali súvislosť medzi nepriaznivými zážitkami matky z detstva a problémami jej dieťaťa v emocionálnej, behaviorálnej aj kognitívnej oblasti. Matky s traumatickou minulosťou častejšie žijú v horších sociálno-ekonomických podmienkach počas dospelosti. Táto situácia priamo znižuje ich materinskú citlivosť - schopnosť vnímať a primerane reagovať na potreby dieťaťa - a zároveň zvyšuje riziko partnerských konfliktov a depresie. Trauma v detstve nepredstavuje len individuálny problém, ale spoločenský fenomén ovplyvňujúci celé generácie. Politiky zamerané na prevenciu detskej traumy alebo zmiernenie jej následkov prinesú dlhodobé spoločenské benefity.
Socioekonomický status a jeho dopady
Je všeobecne známe a nespochybniteľné, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti. Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti. Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe: prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva), vzdelania. Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca.
Na rozdiely v kvalite rodinného prostredia - v jeho kultúrnej úrovni, majetkových pomeroch či v sociálnom kapitále rodiny poukazuje sociológ I. Možný, ktorý uvádza tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov: kultúrny kapitál rodiny (vzdelanie a kultivovanosť rodičov), ekonomický kapitál a sociálny kapitál, ktorý pozostáva z kontaktov, známostí či priateľstiev.
Sanácia rodiny v ohrození
Sanáciou nazývame terénnu sociálnu prácu s rodinou, ktorá sa ocitla v nepriaznivej životnej situácii. Občianske združenie Návrat sa venuje práve tejto činnosti. Pozornosť jeho pracovníkov sa zameriava nielen na ohrozené dieťa, ale na celú jeho širšiu rodinu. V Návrate pracujú v sanácii s troma veľkými skupinami detí, ktoré sú: ohrozené zanedbávaním starostlivosti zo strany rodičov, objavujú sa u nich výchovné ťažkosti alebo žijú mimo svojej pôvodnej rodiny. Cieľom včasnej intervencie do situácie rodiny je pokúsiť sa odvrátiť ohrozenie dieťaťa a pomôcť zvládnuť výchovné ťažkosti a problémy odstránením ich spúšťačov.
Pravdou je, že len ťažko sa dopredu odhaduje, v ktorej rodine bude sanácia úspešná. Naučili sme sa nerobiť predčasné závery a mať sa na pozore pred zaužívaným myšlienkovým stereotypom. Návrat sa už viac ako 25 rokov venuje podpore myšlienky a realizácie starostlivosti o ohrozené a opustené deti výlučne v rodinnom prostredí. Ako špecializovaná mimovládna organizácia sme prispeli počas svojho pôsobenia k viacerým systémovým zmenám, ktoré zmenili život opustených detí na Slovensku.
Nechutenstvo ako indikátor psychického stavu
Ak deti dlhšiu dobu málo jedia, alebo takmer vôbec nič, hovoríme o nechutenstve. Krátke fázy nechutenstva sú často začiatkom detskej choroby, chrípkovej alebo žalúdočnej črevnej infekcie. Problematickým sa nechutenstvo stáva až vtedy, keď deti nie sú ohrozené chorobou, majú dlhšiu dobu veľmi malú chuť do jedla a pomaly chudnú. Dôležitú úlohu tu zohráva aj ich psychika. Keď dieťa odmieta jesť, rodičia by ho nemali doň nútiť, ale treba zachovať pokoj, nadhľad a obrniť sa trpezlivosťou.
Prvý raz sa s nechutenstvom u detí stretneme pri prechode z mliečnej výživy na pevnú stravu, ktorá je pre neho niečím novým a neznámym. Tzv. nechutenstvo sa potom objaví v druhom roku veku dieťaťa, kedy prežíva obdobie vzdoru, ale ide len o prechodnú záležitosť. V detskom veku ide často o zdanlivé nechutenstvo, keď predstava rodičov presahuje skutočné potreby príjmu potravy u dieťaťa. Pri nútení do jedla sa však fyziologické nechutenstvo zmení na patologické, tzv. návykové. Podľa odborníkov je v 90 % prípadov dieťa trpiace nechutenstvom úplne zdravé, s normálnym vzrastom a nie je podvyživené. Všetko je to o psychike.
Diétne stravovanie v školskom prostredí
Cieľom podporného opatrenia podľa § 145a ods. 2, písm. s) školského zákona - Zabezpečenie diétneho stravovania - je poskytnúť priestor v zariadeniach školského stravovania aj pre stravovanie detí/žiakov so zdravotnými obmedzeniami tak, aby ich pobyt v školách a školských zariadeniach počas výchovno-vzdelávacieho procesu bol rovnocenný s ostatnými deťmi. Diétna strava v zariadení školského stravovania je nevyhnutná pre deti/žiakov s vybranými diagnózami (napr. cukrovka, potravinové alergie, a pod.). Šetriaca diéta sa indikuje pri poruchách tráviaceho systému s dlhodobým priebehom, ktoré si nevyžadujú zmeny v energetickom príjme stravy. Diabetická diéta sa indikuje predovšetkým diabetikom mladšieho, stredného, vyššieho a pokročilého veku, teda pre väčšinu hospitalizovaných pacientov.
Detská kresba ako odraz vnútorného sveta
Detská kresba je úzko spojená s kognitívnym vývojom dieťaťa, teda s tým, ako premýšľa a rozumie svetu. Podľa teórie J. Piageta deti prechádzajú štyrmi vývojovými fázami myslenia, v ktorých sa postupne formuje ich schopnosť chápať priestor, proporcie a detaily. V detskej kresbe sa odrážajú blízke vzťahy a rodinné prostredie. Výskumy ukazujú, že kresba detí môže odrážať emocionálny vzťah medzi členmi rodiny a tiež mieru podpory bezpečia, ktorú dieťa v rodinnom prostredí cíti. Deti do svojich kresieb zahŕňajú postavy rodičov, súrodencov či priateľov. V zobrazovaní blízkych osôb hrá úlohu aj veľkosť postáv - tie, ktoré dieťa vníma ako dominantné, kreslí väčšie než ostatné. Možno očakávať, že na detskú kresbu budú mať vplyv aj kultúra a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá.
Právne postavenie rodičov pri výchove
Slovenské rodinné právo stojí v súčasnom období na akej-si pomyslenej križovatke svojho vývoja, čo je do veľkej miery spôsobené diametrálne protichodnými vplyvmi, ktoré ho determinujú a napomáhajú dotvárať jeho obsah. Na jednej strane je stále „najtradičnejším“ právnym odvetvím, ktorého zmeny sú limitované kvalitatívnymi zmenami myslenia a správania väčšej časti spoločnosti. Na strane druhej sa však ani rodinné právo nedokáže ubrániť aproximačným vplyvom, a to aj so ohľadom na členstvo Slovenska v európskych štruktúrach, ako aj so ohľadom na záväzky, ktoré nám vyplývajú z postavenia signatárskeho štátu v prípade množstva medzinárodných dohovorov.
Hoci ide približne len o 8 ustanovení zákona o rodine, je to téma veľmi široká, ktorá má naviac interdisciplinárny charakter. Nie je témou výlučne právnou, zasahuje tiež do psychológie detí, psychológie dospelých, psychológie sociálnych skupín, najmä rodiny. Výsledky vedeckého skúmania môžu ovplyvniť nielen konkrétne rozhodovacie procesy v konaniach starostlivosti o maloletých, ale tiež právne vedomie spoločnosti ako celku. Je zjavné, že prioritou súčasnej vedy rodinného práva musí byť práve hľadanie hranice medzi ochranou záujmov jednotlivca a ochranou záujmov spoločnosti.
Vplyv súrodeneckej konštelácie
K normálnej štruktúre rodiny patria aj súrodenci. Ich vplyv na vývoj dieťaťa nie je síce taký prenikavý ako vplyv rodičov, ale možnosť spoločnej hry, zdieľanie hračiek, dobrôt, pozornosti rodičov, riešenie drobných každodenných sporov i vzájomná súťaživosť či žiarlivosť - to všetko a mnohé ďalšie okolnosti zdravo podnecujú vývoj dieťaťa a uľahčujú mu vstup do spoločnosti. Úloha súrodencov značne stúpa, ak dôjde ku strate matky alebo otca. Starší súrodenec totiž predstavuje pre mladšieho istú sociálnu oporu a preberá niekedy priamo rodičovskú funkciu. Už Alfred Adler opísal takzvanú teóriu o význame poradia narodených detí na rozvoj ich osobnosti. Hovorí o tom, že poradie narodenia dieťaťa ovplyvňuje jeho psychický vývoj a dieťa má niekoľko osobnostných charakteristík práve vďaka poradiu narodenia.
Rodina a spoločnosť: Cesta k zmene
Rodina, o ktorej vám dnes rozpovieme príbeh, sa dostala do našich služieb vďaka dvom všímavým dámam, ktoré sa zachovali ako dobré susedy. Keď videli, že rodina je v ťažkostiach a oni jej už nevedia viac pomôcť, našli na internete Návrat a požiadali nás o pomoc. Susedy z príbehu zohrali v ňom dôležitú úlohu - hľadali spôsoby ako vedia byť ony samy pre dieťa v ich komunite oporou. Základom pomoci ohrozeným deťom je pocit zodpovednosti každého z nás. Pretože ohrozenie dieťaťa nie je bežná situácia, ktorú si netreba všímať.
Znamená to, že ako susedia si môžeme vybrať, či zaklopeme matke na dvere s pochopením a koláčom v ruke alebo budeme krútiac hlavou stáť medzi dverami. Znamená to, že ako učitelia sa pri pravidelnom písaní rovnakej poznámky dieťaťu do žiackej knižky môžeme zamyslieť, čo sa deje a za jeho nezvyčajným správaním uvidieť viac, ako len problémové dieťa. Sme presvedčení, že pre dieťa je najlepšie, ak môže bezpečne vyrastať vo svojej rodine - s mamou, otcom, starými rodičmi, súrodencami, tetami, bratrancami. Naša pozornosť sa zameriava nielen na ohrozené dieťa, ale na celú jeho širšiu rodinu. Jednotlivci aj spoločnosť majú moc prerušiť cykly, ktoré ohrozujú budúcnosť ďalších generácií. Skutočná zmena začína pochopením a ochotou podať pomocnú ruku tam, kde je to najviac potrebné.
tags: #dieta #ohrozene #prostredim