Rozprávky dokážu byť nielen krásne, ale aj poučné. Pripomínajú nám, čo je v živote dôležité, na čo sme v tejto uponáhľanej dobe pozabudli. A hlavne učia deti, aby tie podstatné veci neopomenuli, tak ako sa to podarilo nám dospelým. Dospelí obyčajne zabudnú, aké je to byť dieťaťom - tá bezprostrednosť, otvorenosť, bez vnútorného hlasu v hlave, ktorý vraví Stop, čo si o tebe pomyslia?! Cieľom je udržať si kontakt so svojim vnútorným dieťaťom, a preto si rozprávky užívame presne tak, ako kedysi. A možno aj viac. Inšpirujte sa príbehmi, ktoré majú nielen vzdelávací charakter, ale i nádherné posolstvá, od dávnych klasík až po moderné diela.
Kúzlo Animovaných Zvieracích Hrdinov: Príbehy, ktoré ožívajú na obrazovke
Animované filmy so zvieracími hrdinami sú obľúbené u detí aj dospelých. Tieto príbehy, plné dobrodružstiev a emócií, dokážu prostredníctvom zvieracích postáv sprostredkovať dôležité životné lekcie o odvahe, priateľstve a rodine.
Nájdeme medzi nimi napríklad príbeh psa-superhrdinu, ktorý verí, že má superschopnosti, no napokon zistí, že skutočná odvaha spočíva v srdci. Takéto rozprávky učia deti nielen veriť v seba, ale aj pochopiť, že vnútorná sila je cennejšia než vonkajšie predstavy o hrdinstve.
Romantická disneyovka o uličnom psíkovi a vznešenej fene ukazuje, ako sa prekonávajú rozdiely a objavuje sa skutočné priateľstvo a láska. Tento príbeh je krásnou metaforou o tom, že predsudky sú zbytočné a láska si vždy nájde cestu bez ohľadu na spoločenské postavenie.
Partia statočných psích záchranárov vyráža zachrániť mesto Adventure City! Tieto akčné príbehy upevňujú u detí zmysel pre zodpovednosť, tímovú prácu a ochotu pomáhať druhým v núdzi.
Zo sveta mačiek a psov pochádza aj príbeh podľa knihy Terryho Pratchetta, kde mazaný kocúr Mauric sa živí podvodmi s potkanmi, no čoskoro zistí, že život nie je len o trikoch. Táto animácia prináša komplexnejšie morálne otázky a učí o dôsledkoch podvodov a hľadaní skutočného zmyslu života. Francúzska animácia zase predstavuje mačku, ktorá vedie dvojitý život - cez deň je domácim miláčikom, v noci komplicom zlodeja. Tento príbeh môže otvárať diskusiu o dualite charakteru a morálnych dilemách.
Pre milovníkov humoru je tu lenivý oranžový kocúr, ktorý miluje lasagne a nenávidí pondelky. Jeho večné boje s diétou a otravným psom sú klasickou zábavou, ktorá prináša ľahkosť a smiech.
Zaujímavým príbehom je aj ten, kde sa zaneprázdnený otec po nehode premení na kocúra a učí sa, čo znamená rodina. Táto rozprávka podčiarkuje dôležitosť prítomnosti a pochopenia v rodinných vzťahoch.
Film "Oliver a spol." rozpráva o malom mačiatku Oliverovi, ktoré sa spriatelí s partiou mestských psov. Je to dojímavý príbeh o hľadaní domova, priateľstve a prijatí. Akčná rodinná komédia môže rozprávať aj o tajnej „vojne“ medzi mačkami a psami, ktorá deti pobaví a ukáže im, že aj staré rivality sa dajú prekonať.
Krátky, no mimoriadne silný film od Pixaru o priateľstve medzi opustenou mačkou a psom je ideálny pre rodinný filmový večer s vaším štvornohým miláčikom. Tieto príbehy sú dôležité, pretože nielen zabávajú, ale aj vplývajú na rozvoj empatie a pochopenia emocionálneho sveta.
Nadčasové Rozprávky a Ich Posolstvá pre Generácie Detí
Stará dobrá klasika… Rozprávky, ktoré pozná hádam každý. Ale poznajú ich aj vaše malé deti? Tieto príbehy patria do našej a staršej generácie, a mnoho dnešných detí ich nikdy nevidelo - a to treba zmeniť. Sú to príbehy, ktoré nesú v sebe hlboké posolstvá a morálne hodnoty.
Čarodejník z krajiny Oz
V roku 1900 napísal Frank Baum knihu, ktorá sa teší popularite dodnes. O 39 rokov neskôr vznikla jej adaptácia, s prekrásnymi piesňami a ešte krajším posolstvom. Hoci existuje hromada interpretácií a dodnes sa o skrytom význame špekuluje, pre deti je podstatnejší priamočiary obsah. Hlavná postava Dorotka sa dostane do krajiny Oz a chce sa vrátiť domov, preto hľadá jej vládcu, mocného čarodejníka. Cestou stretne strašiaka, ktorý baží po rozume, leva bez odvahy a plechového muža, žiadajúceho srdce. Spolu sa vydávajú za čarodejníkom, prejdú si mnohými dobrodružstvami a zistia, že všetko čo hľadali majú dávno v sebe.
Táto rozprávka nám pripomína, že „Máš hromadu odvahy; jediné čo potrebuješ je veriť v seba. Neexistuje jediná bytosť, ktorá by nemala strach, ale pravá odvaha je postaviť sa mu. A takej odvahy máš hromadu.“ Učí nás, že „Ak budem hľadať, po čom moje srdce túži, nemusím ísť ďalej než na vlastný dvor; pretože ak to nenájdem tam, tak som to nikdy naozaj nestratila! Žiadne miesto nie je ako domov.“
Kráska a zviera
Kráska a zviera patria medzi rozprávky, pre ktoré budem mať slabosť vždy. Nielen kvôli tomu, že hlavná hrdinka, krásna Bella je knihomoľ; je aj láskavá, milá a ľúbi svojho otca. Rozprávka uzrela svetlo sveta v roku 1740 v knihe Gabrielle-Suzanne Barbot de Villeneuve, prešla mnohými modifikáciami, ale každý z nás si pamätá hlavne animovanú verziu od Disney. Bella poučí všetky dievčatá, že pravá láska pramení z harmónie duší, nie pominuteľného vzhľadu. Naše vnútro je dôležitejšie než výzor - a to je, myslím si, v dnešnej dobe neskutočne dôležitá lekcia. Príbeh nás učí, že je dôležité nebyť oklamaný vzhľadom, pretože krása sa nachádza vo vnútri. „Je mnoho monštier, ktoré nesú podobu človeka. Je však lepšie mať srdce človeka a vzhľad monštra.“ A nakoniec, „Láska nemusí byť perfektná, musí byť skutočná.“
Nekonečný príbeh
Kniha Michaela Endeho je výnimočná, presne tak ako jej filmová verzia z roku 1984. Napriek tomu je skôr pre dospelých, preto odporúčam deťom pustiť film. Príbeh, ktorý chytil za srdcia mnohých, nesie v sebe prenádherné posolstvo, ktoré má hlavne dospelým pripomenúť, aby nezabudli snívať a nenechali reálny svet ubiť to dieťa v nich. Hlavnému hrdinovi Bastianovi otec radí, aby prestal fantazírovať, nemal hlavu v oblakoch a radšej zostal nohami pevne na zemi. Kvôli tomu sa začne rozpadať svet Fantázie, a na jeho záchranu je potrebné jediné - aby Bastian začal opäť snívať. Príbeh je prekrásnou pripomienkou, ako veľmi nás strasti reálneho života ničia, ako prestávame veriť svojim snom a ničíme ich aj deťom. Učí nás, že „Nikdy sa nevzdávaj a šťastie si ťa nájde.“ Tiež upozorňuje, že „Sfingine oči zostávajú zatvorené, až dokým sa cez ňu nepokúsi prejsť človek, ktorý necíti vlastnú hodnotu.“ A v neposlednom rade, „Musí prejsť magickou sklenenou bránou, a pozrieť sa do svojho vnútra. Nie je to ľahké, pretože milí ľudia zistia, že sú krutí. Odvážni muži uzrú, že sú v duši zbabelci. Konfrontovaní so svojím skutočným ja mnohí ľudia utečú, vrieskajúc.“
Novodobé rozprávky, ktoré deti učia hodnotám
Moderné animované rozprávky prinášajú rovnako dôležité témy a posolstvá, ktoré rezonujú s dnešným svetom a pomáhajú deťom orientovať sa v zložitých emóciách a sociálnych interakciách.
Coco
Na konci tohto kúsku nezostalo nejedno dospelé oko suché. Chytí za srdce a pripomenie, že najdôležitejšia zo všetkého je rodina. Hlavným hrdinom je chlapec Miguel, ktorý sa omylom dostane do ríše mŕtvych, kde stretne svojich predkov. Zistí, že mŕtvi môžu zo sveta mŕtvych nadobro zmiznúť a prestať existovať úplne - stane sa tak, ak príbuzní vo svete živých na nich zabudnú. Rozprávka nám pripomína, že naši predkovia sú taktiež rodina, o ktorej by sme mali deťom rozprávať. Nie sú to len fotky tvárí v albume, o ktorých deti nič nevedia. Mŕtvi budú žiť v našich srdciach, dokým na nich budeme spomínať; spomienky by sme mali predávať deťom a rozprávať im príbehy o pradedoch a prababičkách, aby sa pamiatka našich predkov zachovala a nikdy nevymizla zo sŕdc ich rodín. Táto hlboká myšlienka je vyjadrená v slovách: „Pokiaľ neexistuje nikto vo svete živých, kto by na teba spomínal, zmizneš aj z tohto sveta.“ A tiež: „Možno sa líšime, ale nič nie je dôležitejšie ako rodina.“ alebo „Spomienky na nás by mali byť predávané tými, ktorí nás poznali zaživa.“ A napokon, „Nikto mi moju budúcnosť nedaroval; bolo len na mne, aby som išiel za svojím snom, uchopil ho a uskutočnil.“
Mulan
Rozprávka z roku 1999 sa zakladá na čínskej legende o dievčati, ktoré šlo do boja za svojho chorého otca. Hoci sa na druhý rok chystá hraná verzia, táto animovaná mnohým zostala v srdci. Mulan je dievča, ktoré nezapadá. Nespráva sa ako je od nej očakávané, nemôže splniť prianie svojej rodiny byť vhodná a poslušná dcéra i žena. Akonáhle chcú jej otca povolať do boja, ukradne brnenie a zaujme jeho miesto v armáde. Táto rozprávka dodáva dievčatám odvahu dosahovať ciele a odlišovať sa. Mulan mala odvahu, priebojnosť a počas náročného tréningu sa nevzdala ale snažila sa ešte tvrdšie. Napriek tomu si zachovávala láskavosť, ženskosť a úctu k rodine, na ktorej jej záležalo najviac. Pripomína nám, že „Kvet, ktorý rastie aj napriek nepriazni osudu, je najvzácnejší a najkrajší zo všetkých.“ a „Je jedno ako vietor fúka, hora sa mu nepokloní.“
Neskrotná
Iste vás neminula ryšavá rebelka Merida. Princezná, ktorá má úplne iné predstavy o svojej budúcnosti ako jej matka, omnoho radšej strieľa z luku a preháňa sa na koni. Nosiť krásne šaty a správať sa ako princezná rozhodne nie je pre ňu. Problém nastáva akonáhle jej matka oznámi, že je čas na vydaj. Rozprávka nám pripomína, aké je dôležité rešpektovať rozdiely osobností rodinných príslušníkov, vzájomne si načúvať a že tá najlepšia cesta k spokojnosti nie je vždy tá najjednoduchšia. Merida nás učí, že „Náš osud žije v nás. Musíme byť len dostatočne odvážni na to, aby sme ho videli.“
Koralína a svet za tajnými dverami
Trošku strašidelnejšia rozprávka z dielne spisovateľa Neila Gaimana, bola sfilmovaná do prekrásneho šatu, pri ktorom si oddýchne celá rodina. Príbeh dievčatka Koralíny si preto môžete pred spaním prečítať, alebo pustiť film z roku 2009. Koralína vyrastá v rodine zaneprázdnených rodičov; presťahujú sa, a dievčatko sa ocitne samo v novom prostredí bez priateľov a pozornosti rodiny. Objaví však čarovné dvere, ktorými sa dostáva ku svojej druhej rodine - k tej, ktorá na ňu má vždy čas. Avšak nie je všetko také dokonalé ako sa zdá, a Koralína si uvedomuje, že svojich rodičov miluje a nevymenila by ich za nič na svete. Táto rozprávka prináša hlbokú myšlienku: „Rozprávky sú viac než pravdivé; nie preto, že nám vravia o existencí drakov, ale preto, lebo nás učia, že ich môžeme poraziť.“ A tiež: „Nechcem to, po čom túžim. Nikto nechce. Aká by to bola zábava, kebyže dostanem len tak všetko, po čom túžim! Neznamenalo by to nič.“ A dôležitá lekcia pre odvahu: „Ak máš strach, ale aj napriek tomu sa mu postavíš, to je odvaha.“
V hlave
Ak by ste si s deťmi mali pozrieť len jedinú rozprávku, nech je to táto. Hlavnými protagonistami sú totiž emócie dievčatka, ktoré prechádza zložitým obdobím. Väčšina príbehu sa odohráva v jej hlave, ukazujúc prácu a dôležitosť emócií - a to je základná lekcia, ktorú si hlavne my dospelí musíme odniesť. Všetky emócie sú dôležité, vrátane smútku; pomáha nám preniesť sa cez náročné situácie, a preto je rovnako potrebný ako radosť. Film trefne poznamenáva: „Plač mi pomáha spomaliť, a sústrediť sa na problémy života.“
Vianočný bonus
Tieto dve rozprávky si cez Vianoce nikdy nenechám ujsť. Pripomínajú nám, že zmysel Vianoc je niekde úplne inde než v darčekoch, a síce byť v kruhu milujúcej rodiny, láskavosti a štedrosti tým menej šťastným.
Vianočná koleda
Novela Charlesa Dickensa z roku 1843 patrí medzi najkrajšie príbehy, ktoré by určite mali patriť do povinnej vianočnej výbavy každej rodiny. Knižka, ako i adaptácie nám pripomínajú pravý zmysel Vianoc prostredníctvom samotára Ebenezera Scrooga. Ebenezer je bohatý držgroš, ktorému však duchovia pripomenú, že peniaze nie sú ani zďaleka tak dôležité ako ľudia, rodina a láskavosť. Na konci nášho života je koniec koncov rodina to jediné, čo bude stáť po našom boku; naháňať sa za kariérou a peniazmi je pominuteľné a nezmyselné. Scrooge sa na konci príbehu vyjadrí: „Budem oslavovať Vianoce vo svojom srdci a snažiť sa ich tam udržať po celý rok.“ A ikonické slová ducha Marleyho znejú: „Si spútaný,“ povedal Scrooge duchovi, trasúc sa. „Povedz mi prečo?“ …“Nosím reťaz, ktorú som si sám ukoval, kúsok po kúsku,“ odvetil duch. „Prikoval som sa z vlastnej vôle, a z vlastnej vôle ho nosím.“
Grinch
Grinch je vianočná rozprávka, ktorú sledujem od detstva, a i tak ma zakaždým dojme. Nie kvôli bláznivému zelenému Grinchovi, ale vďaka múdremu dievčatku Cindy Lou. V meste, v ktorom žije, sa všetci jeho obyvatelia zameriavajú na darčeky a konzumnú stránku Vianoc. Cindy však vo svojom detskom srdiečku tuší, že zmysel Vianoc je niekde úplne inde než v darčekoch. Ako Grinch uvažuje: „Grinch si pomyslel to, čo nikdy predtým; čo ak Vianoce nepochádzajú z obchodu, ale znamenajú niečo viac?“ A záverečné poznanie: „Som rád, že nám vzal darčeky. Nemôžete zničiť Vianoce, pretože nie sú o darčekoch, ani o krásnej výzdobe. To je to, čo sa nám Cindy pokúšala povedať. K Vianociam nepotrebujem nič viac než to, čo stojí vedľa mňa - rodina.“
Knižné Poklady Formujúce Detskú Predstavivosť
Knihy, ktoré sa oplatí deťom čítať, sú nevyhnutné pre rozvoj ich predstavivosti a schopnosti kritického myslenia. Nasledovné so sebou prinášajú aj poučenie, na ktoré často i my dospelí zabúdame.
Šťastný princ
Päť rozprávok spisovateľa Oscara Wildea vyšlo už v roku 1888, napriek tomu sú jedinečné a nadčasové. Je to jedna z kníh, ktorú by si mal prečítať každý človek na svete, a posolstvo predávať ďalej deťom. Príbehy chytia za srdce a jednoduchým rozprávkovým štýlom pripomínajú hodnoty, na ktorých záleží najviac. Jedna z myšlienok, ktorá vystihuje podstatu, je: „Živí si myslia, že len zlato ich môže urobiť šťastnými.“
Malý princ
Kto by nepoznal kultového Malého princa? Novela Antoine de Saint-Exupéryho vznikla v roku 1943 a nadmernej obľube sa teší dodnes. Malý princ nám ponúka celkom iný pohľad na svet, sprevádzame ho jeho cestami planétami a uvedomujeme si, aký iracionálny, obmedzený, stereotypný život plný predsudkov my dospelí žijeme. Na jeho cestách spoznávame napríklad pijana, ktorý pije aby zabudol na hanbu z pitia, alebo biznismena, ktorý ignoruje krásu hviezd a miesto toho ich dokola počíta v snahe všetky ich vlastniť. „Správne vidíme len srdcom; to najdôležitejšie je očiam neviditeľné.“ Pripomína nám, že „Všetci dospelí boli raz deťmi - ale len málokto si to pamätá.“ a „Tie najkrajšie veci na svete nemôžeme vidieť ani chytiť; môžeme ich len cítiť srdcom.“ Malý princ tiež hovorí: „Ak chceš porozumieť ľuďom, prestaň počúvať čo hovoria.“ a „Nikto nie je spokojný tam, kde práve je… len deti vedia, čo hľadajú.“ Zaujímavá je aj myšlienka: „Ľudia pestujú päť tisíc ruží v jednej záhrade a predsa nenachádzajú čo hľadajú. A predsa to, čo hľadajú môžu nájsť v jedinej ruži.“
Alica v krajine zázrakov
Klasika z pera Lewisa Carrolla bola sprvu len príbehom, ktorý rozprával deťom. Netušil, aký úspešný a obľúbený bude, a z jeho postáv budú kulty pre mnohé generácie. Alica je zasnívané dievčatko, ktoré jedného dňa sleduje králika s hodinami a dostáva sa do krajiny zázrakov. Táto rozprávka oživuje silu predstavivosti: „Predstavivosť je jediná zbraň vo vojne proti realite.“ Postavy nás učia prijať inakosť: „Si úplne trafená, ale poviem ti tajomstvo - najlepší ľudia sú všetci trafení.“ a „Nie som blázon. Moja realita je len iná než tvoja.“ Alica v krajine zázrakov nám tiež hovorí: „Vieš, čo je problém dnešného sveta? Všetci chcú čarovné riešenie svojich problémov, ale všetci odmietajú veriť v čary.“
Prínos Dani Hlavatej do Sveta Detskej Tvorby a Médií
V pozadí mnohých príbehov, ktoré formujú detskú predstavivosť, stoja významní autori a dramaturgovia. Jednou z takých osobností je Dana Hlavatá, ktorá sa narodila v roku 1957 v Bratislave a vyštudovala FiF UK - odbor televízna žurnalistika. Svoju kariéru zasvätila médiám a literatúre, pričom sa venuje tvorbe pre rôzne vekové skupiny, s osobitným dôrazom na deti.
Dana Hlavatá pracuje v RTVS ako dramaturgička viac ako dvadsať rokov, kde pripravuje relácie pre deti aj pre dospelých. Už od svojich štrnástich rokov publikuje, čo svedčí o jej včasnom a nepretržitom talente. Jej rozsiahla tvorba zahŕňa tritisíc poviedok a fejtónov, tri desiatky rozhlasových hier a pásiem a desiatky televíznych scenárov. Zatiaľ čo sa venuje písaniu románov a detektívok, jej „srdcovkou“ je predovšetkým maľovanie a písanie pre deti, pričom sa s láskou venuje bájkam a rozprávkam. Jej literárna tvorba bola ocenená doma aj v zahraničí.
Vizuálna stránka jej tvorby je rovnako bohatá - obálky kníh, ktoré jej vychádzajú vo vydavateľstve Marenčin PT, sú jej vlastnými olejomaľbami, na ktorých sú zvyčajne kvety. Dana Hlavatá sa venuje rôznym výtvarným technikám, čím obohacuje svoje príbehy aj esteticky.
Jej prínos pre detský svet sa prejavuje aj v konkrétnych dielach, ako je séria krátkych rozprávočiek určených deťom v predškolskom veku a na ZŠ. Tieto rozprávky hravou formou a pútavými ilustráciami prinášajú deťom dôležité informácie o správaní sa na chodníku, ako správne prechádzať cez cestu, aká farba znamená choď a aká zase stoj, ako aj mnoho užitočných rád, kedy sa pozrieť doprava a kedy zasa doľava. Prostredníctvom takejto tvorby Dana Hlavatá prispieva k výchove a vzdelávaniu detí v oblasti bezpečnosti a sociálnych návykov.
Je mamou dvoch dospelých synov, čo jej nepochybne dáva osobný pohľad na svet detí a rodiny, ktorý sa premieta aj do jej tvorby. Životné situácie, v ktorých sa ocitáme, nás nie raz oberú o posledné zvyšky nervov, ale ona pristupuje k problémom s optimizmom, ktorý pomáha ich rozlúsknuť a vytiahnuť z nich všetko to pozitívne. Príbehy nepíšu len spisovatelia, ale predovšetkým sám život - smutné, príjemné, dych vyrážajúce, podnetné, humorné, také, ktoré čitateľa niekedy donútia k slzám. Slzy od smiechu, ale aj od dojatia sú prejavom emócie. A takých, ktoré ich dokážu vyvolať, je aj šesť príbehov, ktoré sa niekomu naozaj stali a spisovateľke ich vyrozprávali. Tí, ktorí majú zmysel pre humor, dokážu aj zdanlivo neriešiteľné situácie prekonať. Dana Hlavatá je autorkou, ktorá núti človeka nielen sa zamyslieť, ale sa aj zasmiať.
Cesta do Snového Sveta Zvieratiek: Príbeh Maxíka a Majky
Tieto rozprávky si určite užite spolu s deťmi. Príbehy ožívajú nielen na obrazovkách, ale aj v čarovných momentoch zdieľaného čítania a rozprávania, kde sa detská fantázia stretáva s múdrosťou starých príbehov. Príbeh Maxíka a Majky je presne takým príkladom.
Maxík s Majkou stáli pri okne a zasnívane sa pozerali do diaľky. Vonku krásne snežilo a mrzlo a mráz kreslil na okná svoje obrazy. „To je paráda,“ šepkala Majka. „To teda je,“ pritakal tiež Maxík. „Zima je krásna.“ „Vieš, čo je na zime najhoršie?“ dýchol na sklo Maxík. „Že je zima,“ nakreslila srdiečko na zadýchané okno Majka. „Jasné, na zime je najhoršie, že je zima,“ zasmial sa Maxík a dokreslil do srdiečka slzičku a šíp. „Tak potom to, že to nie je taká zima ako na obrázkoch,“ dýchla na sklo teraz Majka. „Ani to nie je najhoršie,“ začal kresliť akési haky-baky na sklo Maxík. „Nie?“ „Nie, lebo sú miesta, kde tá zima ešte aká-taká je,“ a zrazu z tých hakov a bakov vznikla snehová metelica na skle. „To je pravda,“ zamyslela sa Majka a začala už o niečom snívať. „Ale…“ chcel niečo povedať Maxík. „Už viem, to, že Kaško nechodí k nám každý deň,“ našla ešte inú odpoveď Majka. „Vieš, že aj oni v svete duchov musia odhŕňať sneh?“ dokreslil na okno ešte sane. „Hovoril nám to, ale ja mu asi neverím, lebo…“ „Čomu neveríš?“ ozvalo sa za oknom a spoza saní sa na okne vynoril Kaško. Majka rýchlo otvorila okno a hneď ho aj zatvorila. „Neviem si ani len predstaviť sneh vo svete duchov,“ dopovedala Majka. „Ale ja som vám nehovoril o tomto svete.“ „A kde chodíš odhŕňať sneh?“ „Pomáhame takým tvorčekom, ktorým vy ľudia nerozumiete,“ rozumbradoval Kaško. „Napríklad?“ pozrela sa nedôverčivo na Kaška Majka. „Napríklad zvieratkám,“ povedal Kaško a dokreslil na okno veveričku. „Aha, tak o ne ide,“ povzdychla si Majka. „O čo ide?“ nerozumel Kaško. „To je na zime najsmutnejšie.“ „Zvieratká,“ zamyslela sa Majka. „Ale nielen to, ale to, že sa nemôžeme ísť pozrieť na zvieratká do ZOO a že sú aj niektoré hrady a zámky zatvorené a…“ vysvetlil Maxík a Majka sa na chvíľku zamyslela. „Čo vlastne robia také zvieratká v ZOO, keď je zatvorená?“ „To, čo robia, keď je otvorená, len tam nie sú ľudia,“ Kaško sa nechápavo pozrel na Majku. „Ale sú aj také zvieratká, ktoré majú radi ľudí, nie?“ „Jasné, a nie je ich málo, lebo v ZOO sú väčšinou zvieratká, ktorým by v prírode hrozilo nejaké nebezpečenstvo.“ „Aha, a tie potom robia čo?“ nenechala sa odbiť Kaškom Majka. „Snívajú,“ akosi tajnostkársky povedal Kaško. „Čo robia?“ pridal sa do debaty už aj Maxík, lebo toto mu nejak nešlo do jeho hlávky. „Snívajú,“ zopakoval Kaško. „Akože celé dni spia?“ neverila Majka a prechádzala si v mysli zvieratká, ktoré sa ukladajú na zimný spánok. „Nie, snívajú, akože snívajú… no… Za malú chvíľku už boli na vlakovej stanici a vláčikom prišli do Spišskej Novej Vsi. „Tak toto chcem vidieť,“ neveril Maxík. „Vyjdite hore na ten amfiteáter,“ ukázal Kaško na amfiteáter v malej ZOO. „Oni tu majú amfiteáter?“ nechápala Majka a hneď si predstavovala, aké hry by sa tu mohli hrať. „Samozrejme, kde by robili všetky vystúpenia a programy pre deti,“ krútil hlavou Kaško.
Maxík s Majkou sa ukryli na vrchu amfiteátra a pozerali na všetky tie krásne zvieratká okolo. Len čo sa tam objavil Kaško, tak sa to začalo. Zvieratká začali veselo rozprávať o tom, čo zažili, čo sa im stalo počas dňa. Kengura napríklad hovorila o tom, ako prenášala v svojom vaku seno pre kamošky ťavy a začala kýchať, takže sa jej všetko seno vysypalo. „Asi mám alergiu,“ povzdychla si ťava. „To je nič, ale ja som sa chcel uložiť na zimný spánok,“ začal medveď. „A prečo ešte nie si uložený?“ opýtal sa Kaško, ktorý si uvedomil, že medveď mal už dávno spať. „Niekto mi zjedol môj med,“ nazlostene zabrumkal medveď. „A ako viete, medvede s prázdnym žalúdkom nespia.“ „To je nič,“ začal klopkať zobákom žeriav. „Ja som sa vybral len tak na prechádzku a nevšimol som si ľad na ceste. Urobil som takú roznožku, že som vstal zo zeme o tri hodiny.“ „To je super, kamoši, ale asi viete, prečo som tu, nie?“ „Ako každé Vianoce,“ zasvietili oči zvieratkám. „Tak tak. Aký sen by som vám vedel splniť?“ Kaško sa usadil na jednom z múrikov. „Kaško,“ zabručal odniekiaľ lev, „za všetky zvieratká ti chcem povedať, že naším najväčším snom je zatancovať si na zvieracom bále.“ „Čooooo?“ neveril vlastným ušiam Kaško. „Ááááno,“ nechtiac skríkla Majka, keď si predstavila tú krásu - zvierací ples. „Ľudia,“ zasyčal had v teráriu. „A počuli nás,“ zhrozil sa žeriav. „Nebojte sa. To sú kamoši,“ upokojil zvieratká Kaško. „Kamoši?“ pozreli sa smerom k Maxíkovi a Majke zvieratká. „Poďte sem, vy majstri ukrývania.“ „Prepáčte, ale mne sa tá myšlienka na zvierací ples veľmi páči a jeden sme si už aj organizovali,“ začala Majka rozprávať pri tom, ako s Maxíkom vychádzali z úkrytu. „No a čo keby sme našli nejaké miesto, kde by to bolo možné?“ zažiarili očká Kaškovi. „Ako sa dostaneme odtiaľ?“ opýtal sa bručiaci medveď a ostatné zvieratká si obzerali prišelcov. „To je dobrá otázka,“ zamyslel sa Kaško. „Mrežovník,“ pošepkal Maxík Kaškovi.
Kaško vybral z vrecka ešte niekoľko listov mrežovníka a dal ho zvieratkám. Tie sa prepchali cez mreže a musím vám povedať, že vidieť takto splošteného medveďa, pumu a ťavu, to bolo niečo. „A kam ideme?“ opýtala sa zvedavá ťava. „Na jediné miesto, kde sa dá tancovať ako na zámku a môžu tam tancovať aj zvieratká,“ usmieval sa Kaško a sledoval, ako sa zvieratká menia opäť na zvieratká z malých čiarok. „A to je kde?“ boli zvedaví aj Majka s Maxíkom. „Na Zámčisku,“ zašvitoril len tak do vetra Kaško a lietal vpredu pred zvieratkami, aby im ukázal cestu.
Po chvíli chôdze po červenej značke sa dostali na lúku, kde stála síce krásna kaplnka a nejaký obelisk, ale žiadny zámok a už vôbec nie zámčisko. „Kaško, ale tu žiaden zámok a ani zámčisko nie je,“ zašepkala Majka, aby to nepočuli zvieratká. „Práve na ňom stojíte.“ „Čo?“ zabručali už aj zvieratká. „Kopec sa volá Zámčisko,“ usmial sa Kaško. „Tak ty si nás oklamal,“ začali podivne funieť zvieratká a lev vytiahol v snehu aj pazúriky. „Neoklamal. Tu na tomto mieste stál kaštieľ, v ktorom sa robili tie najkrajšie bály a plesy, aké som videl, a to som bol na plese svojej tety Gertrúdy vo Viedni.“ „A táto kaplnka?“ ukázal Maxík smerom ku krásnej malej kaplnke, ktorá vyzerala ako keby bola z rozprávky. „Táto kaplnka a ten obelisk sú jediné veci, ktoré tu z tej slávy ostali.“ „Pozrite sa tu pod sneh,“ ukázal pod svoje laby medveď. Všetci sa pozreli dole na poukladané kamene. „Tu sú obrysy toho kaštieľa,“ ukázal Kaško. „A táto kaplnka sa volá Tisícročná.“ „Už má tisíc rokov?“ uznanlivo zakrútila hlavou teta sova, ktorá sa pridala k zvieratkám. „To nie, ale pred tisíc rokmi tu už nejaká kaplnka bola a na jej mieste tu postavili túto kaplnku.“ „Je naozaj krásna,“ zasa si prišla na svoje Majkina dušička. „A ten obelisk?“ opýtala sa ťava a spomenula si na podobné, ktoré videla ešte v Egypte, kde žila predtým. „Ten bol súčasťou kaštieľa a predstavte si, že úplne obhorel a pred pár rokmi ho takto zreštaurovali, aby si všetci mohli pripomenúť krásu, aká tu bola. Tu na tom mieste stál zámoček alebo skôr letohrádok.“ „Letohrádok?“ „No, také miesto pre rodinku Čákyovcov na leto, kde sa konali tie najkrajšie a najonakvejšie plesy.“ „Aha,“ zahmkala Majka a už si to predstavovala. „A volali ju Sans Souci,“ zamachroval ešte raz Kaško a chcel pokračovať v histórii ďalej… „Kaško,“ ozval sa lev. „Áno, pán kráľ?“ „Je tu naozaj krásne.“ „To je.“ „Viem si tu predstaviť prísť na oddych aj na opekačku v lete alebo si len tak porozmýšľať o živote…“ „Ale?“ skočil im do rečí Kaško. „Ale my sme prišli na tancovačku,“ skríklo niekoľko zvieratiek naraz. „Prepáčte, úplne som zabudol,“ priznal sa Kaško. „Vianočné sny sa musia plniť.“
Čosi zašomral do vetra a zrazu sa objavili pekne vyštafírovaní duchovia s hudobnými nástrojmi, ktorí začali hrať a zvieratká začali predvádzať svoje tance. Bolo to krásne a smiešne zároveň. Kengura skákala s hadom, lev tancoval plameniakovi na nohách a ťava mala na svojich hrboch dve skákajúce opice. A samozrejme, keďže kapela hrala známe melódie, tak ju sprevádzali zvieratká škriekaním a pískaním a krochkaním a somárik len iá-kal. Zvieratká sa vyšantili do sýtosti a po chvíli sa k nim pridala aj Majka s Maxíkom. Zatancovali si so všetkými zvieratkami, ktoré sa im páčia a mohli sa vrátiť späť do ZOO. Keď sa vrátili, počuli slabý plač alebo vzlykanie. Rybičky, tak ako zvieratká, začínajú rozprávať hneď, ako sa stratí z ich blízkosti posledný človek. „Dobre, dobre, ospravedlňujem sa. Kaško skoro odpadol, ale zrazu sa mu na tvári objavil šibalský úsmev. „Je to umelecké dielo,“ poťukal po drevenej dúhe, ktorá stála na kopci. Ryby sa najprv cítili trošku oklamané, ale potom sa rybička klaun ako prvá spustila na chvostíku po dúhe, a tak sa to začalo.
Zdravé Pitné Návyky pre Najmenších: Voda ako Súčasť Výživy
Popri pohlcovaní fascinujúcich príbehov a rozprávok je pre zdravý vývoj detí kľúčové aj zabezpečenie ich základných fyziologických potrieb, medzi ktoré neodmysliteľne patrí dostatočný príjem tekutín. Voda je životne dôležitá od prvých mesiacov života dieťaťa.
Milá Ivana, rovnako ako pri podávaní jedla, aj pri podávaní vodičky bábätku ide o objavovanie, skúšanie a o to, že bábätko sa postupne učí papať a piť tekutiny. Spolu s prvým jedlom zároveň začína dostávať tekutiny v poháriku. Podávanie jedla bábätku vždy sprevádza aj podávanie vody ako tekutiny a vašou úlohou je len vytvárať príležitosti bez toho, aby ste sa museli sústrediť na to, či reálne bábätko aj niečo vypilo (či zjedlo).
Aj v nadchádzajúcich horúcich dňoch stačí, ak sa budete sústrediť na to, aby dieťa malo dostatočne častý prístup k dojčeniu, zvlášť, ak by ste boli vonku a bolo by horúco, vytvárajte časté príležitosti pre dojčenie. V domácich podmienkach je najspoľahlivejším ukazovateľom dehydratácie cikanie - môžete sledovať množstvo moču a jeho farbu. Všetko je v poriadku, ak je moč priesvitný (nie žltý či tmavožltý) a ak dieťatko ciká dostatočné množstvo. Ak nie, ponúknite dieťaťu dojčenie, prípadne mu môžete robiť aj redšie príkrmy.
Prospievajúce dobre dojčené bábätko sa nenaučí jesť a piť okamžite zo dňa na deň. Mnoho bábätiek potrebuje veľa času, veľa príležitostí skúšať a nie je kam sa ponáhľať. V tomto období je prvoradé, aby si bábätko zvykalo na jedlo a pitie. Všetko sa ešte len učí. Pri učení sa piť nejde o to, aby dieťa vypilo určité veľké množstvo vody, ale o to, aby sa postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov naučilo viac a viac piť z pohárika. Treba mu dať čas. Veľa detí v tomto období pije popri dojčení relatívne malé množstvá. Nenúťte ho piť nasilu. Pitie mu ponúkajte, ale nemusíte čakať, že vypije viac ako pár hltov na jedenkrát. Ponúkajte mu piť často a nemusíte to nijako merať ani časovať.
Udržte dojčenie na rovnakej úrovni ako doposiaľ, neznižujte počet dojčení. Materské mlieko tvorí z veľkej časti práve voda, takže ak dojčíte dieťatko podľa jeho potrieb a pije výdatne, pokrývate jeho potrebu tekutín. Potrebu tekutín môžete okrem vody dopĺňať aj jedlom, ktoré obsahuje vysoké množstvo vody - napríklad polievky alebo niektoré druhy ovocia či zeleniny s vysokým obsahom vody. Vodu môžete pridávať aj do príkrmov a robiť ich tekutejšími. Nesnažte sa dieťa na pitie nalákať sladenými nápojmi či čajíkmi. Vhodná je akákoľvek pitná voda.
Vodu dieťaťu podávajte z normálneho otvoreného pohárika (bez náustkov a „sosáčikov“ či slamiek - pretože takéto nádoby sú len iná forma fľaše a sú zbytočné) a nechajte dieťatko, aby sa hrou učilo piť. Dojčené dieťa nepotrebuje fľašu. Pri malom bábätku, ktoré sa ešte len učí piť, môže byť pravdepodobne najpraktickejšie trénovať pitie vody z pohárika doma a vonku je jednoduchšie ho dojčiť. Ak mu predsa budete chcieť nosiť vodu von (prípadne, ak bude už staršie), je na vás, v čom ju budete nosiť, ale nemusíte investovať do dojčenskej fľaše či špeciálneho pohárika s náustkom.
Takzvané "tréningové" poháriky môžu zmeniť spôsob, akým sa dieťatko prisáva na prsník. Pri týchto pohárikoch, sa dieťa učí úplne iný typ satia. A dokonca je tento typ satia odlišný od zručnosti, ktorú potrebuje na to, aby vedelo piť z obyčajného otvoreného pohárika, takže tento pohárik netrénuje žiadnu zručnosť, ktorú dieťa bude neskôr v živote potrebovať. Tento vplyv je niekedy vidieť až po dlhšej dobe a niekedy sú prejavy negatívneho vplyvu takýchto "tréningových pohárikov" také, že ich ľudia priamo nepripíšu tomu, že pohárik pred určitou dobou začali používať. Napríklad:1) Bolesť bradaviek, poranenia bradaviek, krvácajúce bradavky, vazospazmus.2) Dieťatko, ktoré pri dojčení hryzie.3) Dieťatko, ktoré naťahuje bradavku.4) Kratšie dojčenie z prsníka alebo dieťatko, ktoré na dojčenie "nemá čas".5) Menej časté dojčenie cez deň.6) Dieťatko udiera pästičkami prsník alebo ho škriabe.7) Plytké prisatie, bolestivé prisatie, zmena v prisatí.8) Zmeny v nočnom dojčení.
Práve preto, že môže nejakú dobu trvať, kým sa vplyv "tréningového pohárika" prejaví, neprejaví sa silno či v plnej miere a preto, že rozličné prejavy tohto vplyvu ľudia pripíšu niečomu inému, nemusí byť tréningový pohárik vnímaný ako problém a je možné, že budete od iných žien počuť výroky typu: "My sme ho používali a nebol to problém." Ak však chcete na stranu dojčenia položiť maximum pozitívnych vplyvov, tak je dobré sa akýmkoľvek tréningovým pohárikom vyhnúť a používať obyčajný otvorený pohárik. Jedine obyčajný otvorený pohárik učí dieťa zákonitosti pitia z normálneho pohára. Taktiež ho učí zákonitosti, ktoré vedú k tomu, že nebude vodu z pohárika rozlievať. Deti sú schopné piť z bežného otvoreného pohárika už od začiatku kŕmenia jedlom, teda od 6 mesiacov.
Keď dojčenému bábätku začnete po 6. mesiacoch výlučného dojčenia dávať vodu, nepotrebuje žiadnu špeciálnu vodu. Ak máte pitnú vodu z verejnej siete, nemusíte mu dávať kupovanú balenú vodu ani nemusíte vodu na pitie prevárať. Pitná voda z vodovodu je kvalitná, je čerstvejšia ako balená voda a spĺňa potrebné kritériá.
Na trhu existujú firmy, ktoré predávajú balenú vodu (typicky v plastových fľašiach), pričom ich reklama a marketing sú zamerané na bábätká či matky a nazývajú túto vodu „dojčenská voda“. Podávanie takejto vody dojčeným bábätkám nie je potrebné. Zbytočne zaplatíte viac peňazí a vášmu bábätku v našich podmienkach môžete dať čerstvejšiu vodu z vodovodu. Takéto riešenie je lepšie pre zdravie vášho bábätka a tiež pre životné prostredie. Reklama a marketing balenej vody špeciálne pre dojčatá je neetická a pokrýva ju Kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka, podľa ktorého:
- nesmie byť na výrobkoch tohto typu vyobrazenie idealizujúce daný výrobok či jeho použitie, obrázky detí či bábätiek, zvieratiek a podobne,
- nesmie byť použité pomenovanie, ktoré je zavádzajúce a v zákazníkovi vytvára dojem, že ide o vodu špeciálne určenú pre bábätká či malé deti, ako napríklad pomenovanie „dojčenská voda“ (podobne ako pri umelom mlieku nemá byť názov „dojčenské mlieko“),
- nesmú byť používané popisy, ktoré daný výrobok idealizujú alebo mu pripisujú vlastnosti, ktoré nie sú vedecky preukázateľné,
- nesmú vyvolávať dojem, že je ich použitie nevyhnutné pre zdravie bábätiek či detí,
- nesmie obsahovať žiadne nevedecké tvrdenia.
