Šťastné a spokojné deti sú pre rodičov tou najvyššou prioritou. Najlepšie sa dokážu rodičia o deti postarať v prostredí fungujúcej rodiny. Nie vždy však rodina funguje tak, ako by sme si to predstavovali. Stáva sa, že príde k rozpadu rodiny. Aj keď rodičia nebudú ďalej žiť spolu, „Vaše deti budú stále potrebovať oboch rodičov“. Obaja pritom majú rovnaké právo vychovávať svoje deti aj po rozchode. Deti nepatria mamičkám - nepatria žiadnemu z rodičov, nie sú ich majetkom. Preto je dôležité dopriať svojim deťom to najlepšie, čo môžete - starostlivosť oboch rodičov, či už spolu žijú, alebo nie. Dieťa má právo na výchovu od mamy aj od otca, žiadne výživné ju nenahradí. V prípade rozvodu je takýmto riešením, ktoré zachová deťom starostlivosť mamy aj otca, striedavá osobná starostlivosť.
Čo je Striedavá Osobná Starostlivosť?
Striedavá osobná starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času, čím je zabezpečená aktívna účasť oboch na výchove.
Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu, respektíve dohodou rodičov. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí od dohody rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nastaviť striedavú starostlivosť; je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov, môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model striedania po dvoch týždňoch, teda „2-2-3-2-2-3 týždne“. Tieto intervaly nie sú príliš krátke ani príliš dlhé, čo zaisťuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, či po 14 dňoch.
Pri realizácii striedavej starostlivosti môže dieťa mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa, alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča. Na Slovensku sa striedavá starostlivosť využíva aj v prípadoch, keď obaja rodičia po rozvode bývajú spolu, pretože ešte nemajú každý svoje bývanie. Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od jedného dňa (najmä u malých detí) až po jeden rok (využíva sa u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk). Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať druhého rodiča.
Historický a Legislatívny Rámec na Slovensku
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Striedavá starostlivosť je vo všetkých vyspelých krajinách zahrnutá do zákonov, vo všetkých krajinách z roka na rok narastá jej využívanie.
Základný rámec celej rodinnoprávnej úpravy je obsiahnutý v čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje ochranu manželstva, rodiny a rodičovstva. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je starostlivosť o deti a ich výchova právom rodičov a zároveň deti majú právo na rodičovskú výchovu i starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Súčasťou právnej úpravy je aj Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z.), konkrétne § 92 a nasl., ktorý upravuje konanie o rozvod manželstva a s ním spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Podľa Zákona o rodine: „v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.“ Súd zásadne koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom. Záujem maloletého dieťaťa je v súlade s čl. Dohovoru o právach dieťaťa a slovenskou legislatívou. Európsky súd pre ľudské práva vo veci K. a T. proti Fínsku zdôraznil, že „Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného života a vnútroštátne opatrenia, ktoré im v tom zabraňujú, sú zásahom do práva chráneného čl. 8 Dohovoru.“
Kľúčové Výhody Striedavej Starostlivosti pre Dieťa a Rodičov
Bolo urobených mnoho výskumov, ktoré potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča. Zo záverov mnohých sociologických výskumov vyplýva, že striedavá starostlivosť zmierňuje škodlivý účinok rozvodu manželstva rodičov, respektíve rozchodu rodičov na psychiku dieťaťa a redukuje porozvodové komplikácie.
Striedavá starostlivosť deťom zachováva oboch rodičov a obom rodičom umožňuje svoje deti skutočne vychovávať, nielen sa s nimi navštevovať, či stretávať sa s nimi. Zároveň vyrovnáva spoločensky nežiaducu absenciu otcov v porozvodovej výchove a podporuje rovnosť mužov a žien. Ak sa rodičia sporia, dieťa trpí bez ohľadu na formu starostlivosti - kľúčové je, aby malo pevný vzťah s obidvomi rodičmi. Výskumy ukazujú, že pre dieťa je horšie, ak stratí pravidelný kontakt s jedným rodičom, než keď musí zvládnuť nezhody medzi rodičmi. Striedavá starostlivosť má preto výhody, aj keď je nariadená direktívne súdom. Eliminuje totiž pocit „výhercu a porazeného“ a vytvára jasné pravidlá. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály, sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z., „Zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa. Za predpokladu, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa (nie je pre nich len prostriedkom, ako sa pomstiť druhému rodičovi alebo ako sa vyhnúť plateniu výživného), predstavuje striedavá osobná starostlivosť najvhodnejšie usporiadanie vzťahov, pokiaľ, samozrejme, neexistujú iné dôvody (spočívajúce v rodičoch alebo dieťati), ktoré striedavú starostlivosť vylučujú, respektíve pri ich posúdení je zrejmé, že záujem dieťaťa nebude naplnený.“ Ďalej sa uvádza: „Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Ak sú splnené predpoklady na jej nariadenie (či už na strane rodiča, alebo dieťaťa a je preukázaný súlad tejto formy osobnej starostlivosti so záujmom dieťaťa), mala by byť práve táto forma starostlivosti preferovaná, pretože dieťa si tak dokáže lepšie zachovať fungujúci vzťah s oboma rodičmi a zostáva súčasťou ich každodenného života.“
Podmienky pre Nariadenie Striedavej Starostlivosti: Komplexné Kritériá
Súd môže zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, v rámci rozvodového konania, či iného konania v rodinných veciach, ak na to budú splnené podmienky. V prvom rade je potrebné uviesť, že striedavá starostlivosť o maloleté deti prichádza do úvahy len vtedy, ak sú rodičia schopní a ochotní otázku starostlivosti o svoje deti riešiť práve takýmto spôsobom. Zákon o rodine, konkrétne § 24 ods. 2, stanovuje: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“ Takouto právnou úpravou by sa malo predísť situáciám, kedy by jeden z rodičov znemožnil rozhodnutie o striedavej starostlivosti.
V prvom rade by sme chceli upriamiť pozornosť na druhú vetu citovaného ustanovenia. Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Samotné posúdenie a rozhodnutie o tom, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa závisí od súdu. Nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený žiadnym relevantným a racionálnym dôvodom, pre ktorý by nemohlo dieťa byť zverené do striedavej starostlivosti rodičov, pretože nie je v jeho záujme, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Inak povedané, rodič musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.
Pri rozhodovaní súd posudzuje celkový prospech dieťaťa vrátane jeho fyzického, psychického a sociálneho vývoja, pričom nadradeným kritériom je vždy najlepší záujem dieťaťa podľa § 5 zákona o rodine. Súd vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa, pričom prihliada na všetky okolnosti prípadu - vrátane pracovných možností rodičov, stability bývania, doterajšej starostlivosti, vzťahu detí k obom rodičom a ich vlastného názoru, ak sú dostatočne zrelé. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Vek dieťaťa zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní súdu. Zákon nestanovuje minimálny vek dieťaťa pre striedavú starostlivosť. V praxi súdy posudzujú každý prípad individuálne. Pri veľmi malých deťoch (do 3 rokov) súdy pristupujú k striedavej starostlivosti opatrnejšie, pretože dojčatá a batoľatá majú silnejšiu väzbu na primárneho opatrovateľa, najmä ak je dieťa dojčené. Pri deťoch predškolského veku (3-6 rokov) súdy posudzujú adaptabilitu dieťaťa. Školopovinné deti (6-15 rokov) sú na striedavú starostlivosť zvyčajne najlepšie pripravené. Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Súd zisťuje názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti. Od veku približne 12 rokov súd prihliadne na názor dieťaťa vo väčšej miere, hoci nie je ním viazaný. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia.
Jedným z najdôležitejších faktorov je vzdialenosť medzi bydliskami oboch rodičov. Aby striedavá starostlivosť fungovala, rodičia by mali bývať v primeranej vzdialenosti, ideálne v tom istom meste alebo obci. Súdy spravidla akceptujú vzdialenosť do 30-40 km, aby dieťa mohlo bez problémov navštevovať rovnakú školu alebo škôlku z oboch domovov. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Dôležitým z hľadiska využitia striedavej starostlivosti by bola napríklad aj skutočnosť, či s otcom dieťaťa žijete v rovnakom meste, nakoľko v takýchto prípadoch môžu rodičia pri výchove dieťaťa lepšie spolupracovať.
Súdny Proces a Dohody Rodičov
Pre dieťa je najlepšie, ak sa rodičia spolu dohodnú na striedavej starostlivosti, nie je to však nevyhnutné. Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd. Ak nedokážete naďalej udržať fungovanie spoločnej rodiny, dohodnite sa navzájom o pomeroch po rozvode. Berte pritom do úvahy, že deti trpia rozvodom viac ako ich rodičia.
Striedavú starostlivosť si môžu rodičia dohodnúť aj v rodičovskej dohode. V prípade, ak rodičia nie sú manželmi a plánujú začať žiť oddelene, tak potom je na ich dohode, aký režim si zvolia. Ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, môžu sa dohodnúť na striedavej starostlivosti bez toho, aby museli ísť na súd. Avšak, aby dohoda nebola porušovaná a mala požadované právne účinky, je potrebné, aby ju schválil súd. Navrhujeme teda, aby rodičia uzatvorili písomnú dohodu a potom podali návrh na súd, aby predmetnú dohodu schválil. Súd dohodu schváli, ak bude v najlepšom záujme dieťaťa. Ak by totiž dohodu uzatvorili bez schválenia súdu, tak potom v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úpravu práv a povinností k dieťaťu.
Ak exmanželka podá návrh na zmenu úpravy styku (napr. žiada striedavú starostlivosť alebo častejší styk), súd bude skúmať, či je takáto zmena v záujme detí. Súd môže návrhu vyhovieť aj proti vášmu nesúhlasu, ak dospeje k záveru, že je to v záujme detí. Nie je však povinný návrhu vyhovieť automaticky - vaše argumenty a dôkazy majú veľkú váhu. Pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa; samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí. Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky. Odporúča sa v lehote, ktorú súd určí, podať vyjadrenie a svoj návrh, opísať konkrétne dôvody, prečo striedavka nefunguje (napr. školská dochádzka, komunikácia rodičov, režim dieťaťa), priložiť dôkazy (správy zo školy/lekára, komunikáciu, harmonogram starostlivosti) a navrhnúť aj presný režim styku otca s maloletým a výživné.
Praktické Aspekty Každodenného Života v Striedavej Starostlivosti
Školská Dochádzka a Vzdelávanie: Dieťa by malo navštevovať jednu školu bez ohľadu na to, u ktorého rodiča sa práve nachádza. Preto je dôležitá primeraná vzdialenosť bydlísk. Obaja rodičia by mali byť zapísaní ako zákonní zástupcovia a mať prístup k informáciám o prospechu dieťaťa. V prípade, že rodičia sa dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu. Avšak, súdy vo všeobecnosti nevidia striedanie škôl pozitívne. Ak by dieťa malo navštevovať dve rôzne školy, najmä pri väčšej vzdialenosti bydlísk, striedavá starostlivosť by nemusela byť v jeho najlepšom záujme, keďže by mu to mohlo rušiť režim a negatívne ovplyvňovať jeho vývoj. Manžel nemôže zabrániť dcére navštevovať novú školu, no je potrebné brať do úvahy usmernenie ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.
Zdravotná Starostlivosť: Dieťa by malo mať jedného všeobecného lekára pre deti a dorast. Obaja rodičia musia mať prístup k zdravotnej dokumentácii a informáciám o zdravotnom stave dieťaťa. Pri akútnych zdravotných situáciách je oprávnený konať rodič, u ktorého sa dieťa v danom čase nachádza.
Trvalý Pobyt: Dieťa môže mať trvalý pobyt len na jednej adrese. Toto administratívne rozhodnutie však nemá vplyv na rozsah rodičovských práv a povinností.
Sviatky, Prázdniny a Dovolenky: Rodičia by sa mali vopred dohodnúť na rozdelení sviatkov, prázdnin a dovoleniek. Osvedčený prístup je striedanie - napríklad Vianoce párny rok u matky, nepárny rok u otca.
Pracovné Podmienky Rodičov: Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov a ich morálnu a osobnostnú vyspelosť. Títo musia byť schopní spolu slušne komunikovať, musia mať podobný názor na výchovu dieťaťa a musia sa vedieť dohodnúť o výchovných praktikách a pravidlách týkajúcich sa dieťaťa. Ak rodič pracuje napríklad v štvorzmennej prevádzke, a má dosah na to, kedy má akú zmenu, nie je to prekážkou pre striedavú starostlivosť. Ak by zmena starostlivosti znamenala pre rodiča stratu zamestnania a ohrozenie bývania, odporúča sa tieto skutočnosti detailne uviesť v písomnom vyjadrení k návrhu a doložiť ich dôkazmi (pracovná zmluva, potvrdenie o zamestnaní, hypotéka).
Finančné Záležitosti a Vyživovacia Povinnosť
Otázka výživného pri striedavej starostlivosti je často predmetom sporov. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. V tejto súvislosti je relevantné ustanovenie § 62 ods. zákona o rodine, podľa ktorého „Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť.“ Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca a ich životné úrovne sú porovnateľné, a teda obaja rodičia zarábajú, sú finančne nezávislí a vedia sa o dieťa riadne postarať.
Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, alebo ak sú životné úrovne rodičov badateľne odlišné, súd v rozhodnutí o striedavej starostlivosti určí vyživovaciu povinnosť. Pri určovaní výšky výživného súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti súd môže rozhodnúť i tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad i v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov, a teda i dôvod, kedy jeden z rodičov úmyselne navrhne zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, aby sa tak vyhol plateniu výživného. V žiadnom inom prípade takýto postup nie je možný a výživné musí byť určené vždy. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa. Ak ste spísali dohodu o výživnom na maloletého, túto je potrebné dať na schválenie na súd, inak je právne nevykonateľná. Pokiaľ sa zmenili pomery, za ktorých bolo výživné určené pôvodne, možno žiadať zvýšenie výživného aj na súde. So stúpajúcim vekom dieťaťa priamoúmerne stúpajú aj náklady.
V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, respektíve ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. V prípade, ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov.
Výzvy a Časté Nepochopenia
I keď sa textácia právnych predpisov môže zdať ideálna, vážnym problémom je nedostatok nástrojov a časovo náročná vymožiteľnosť povinností od rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, a ktorý nerešpektuje právo druhého rodiča k dieťaťu. Zároveň sa vo väčšine prípadov stretávame so zvýhodňovaním jedného rodiča, a to matky, ktoré nie je vždy v záujme detí. Samozrejme je veľa prípadov, kedy matky bojujú za svoje deti právom a snažia sa ich chrániť. Mnohokrát sa však stáva, a tých prípadov je bohužiaľ stále viac, že sa dieťa stáva „zbraňou“ používanou na boj proti otcovi. Motivácie pritom bývajú rôzne. Niekedy je to len pocit vlastného víťazstva, inokedy majetkové zvýhodnenie pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov, prípadne pomsta a mnohé iné.
Zverenie detí do výlučnej osobnej starostlivosti matiek sa často viac-menej predpokladá. Otcom sa následne určí obmedzený (nezriedka víkendový) styk s dieťaťom a povinnosť platiť výživné. Z dostupných štatistických údajov pre územie Slovenskej republiky za kalendárny rok 2020 vyplýva, že až v 77,87% prípadov došlo k zvereniu detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky. To je obrovský nepomer v porovnaní s 10,58% prípadov zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti otca a 11,55% prípadov zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Príčinu tohto stavu možno hľadať v stále pretrvávajúcom stereotypnom vnímaní rozdelenia úloh muža a ženy v spoločnosti, respektíve ich funkcii ako otca a matky pri starostlivosti o deti a domácnosť. Z historického hľadiska je žena vnímaná v úlohe matky a opatrovateľky, starajúcej sa o rodinu, deti a domácnosť. Muž je vnímaný ako živiteľ, ktorý má povinnosť svoju rodinu zabezpečiť po materiálnej stránke. Aj vo väčšine slovenských rodín je zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť na pleciach matky, a to najmä v prvých rokoch života dieťaťa.
Úloha matky je samozrejme v živote detí nepopierateľná a nesmierne dôležitá, rovnako je však dôležitá aj úloha otca a jeho vplyv na život detí. Rodičia sú vždy dvaja, pričom vplyv každého z nich je iný, osobitý a výnimočný. Výrazný a často jediný vplyv žien, matiek, na výchovu detí, môže byť v budúcnosti škodlivý. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností by mal súd dôkladne skúmať fungovanie a vzťahy v rodine. Mal by preto klásť osobitý dôraz na vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, mieru starostlivosti každého z rodičov o dieťa a predovšetkým záujem dieťaťa.
V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované. Ide o nežiaduci stav negatívne ovplyvňujúci psychický aj fyzický vývoj vášho dieťaťa, ktoré nemôže byť posudzované v jeho záujme. Ak jeden rodič odmieta osobnú starostlivosť, súd môže zvážiť inú formu. To sa málokedy stretáva s pochopením, najmä v prípade malých detí.
Riešenie Konkrétnych Situácií a Zmena Pomerov
Rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti nie je nemenné. Podľa § 26 zákona o rodine môže súd zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery. Návrh na zmenu rozhodnutia podáva rodič na okresnom súde, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Dôvodom môže byť presťahovanie, zhoršenie komunikácie medzi rodičmi, prianie staršieho dieťaťa alebo iné závažné okolnosti. Ak existujú dôkazy o psychickom týraní matky alebo ohrození dieťaťa, má rodič právo podať návrh na zmenu rozhodnutia súdu. Musí však preukázať, že súčasné nastavenie nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Súdy nemôžu ignorovať ochranu pred domácim násilím, ale zároveň musia zohľadniť právo dieťaťa na kontakt s obidvomi rodičmi.
Vzdialenosť bydlísk a zmena režimu dieťaťa: Ak rodič zmení bydlisko a vzdialenosť medzi rodičmi je približne 290 km, pričom pôvodná dohoda o striedavej starostlivosti bola nastavená na týždenné striedanie, takáto dohoda je už neaktuálna. Vzdialenosť, ktorú v dôsledku toho musí dieťa cestovať každý týždeň, je neprimeraná a v konaní pred súdom by to súd určite zohľadnil. Cestovanie môže byť pre dieťa namáhavé, ruší mu režim a negatívne ovplyvňuje jeho vývoj. Súd by pri takejto zmene pomerov určite nemal trvať na pôvodnej striedavej starostlivosti.
Domáce násilie a ohrozenie dieťaťa: Tvrdenia, že priateľ vydieral a dokonca to prerástlo až do domáceho násilia, odôvodňujú zmenu danej dohody. Je však nutné to preukázať. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité a súd pri úprave rodičovských práv a povinností rozhoduje podľa najlepšieho záujmu dieťaťa. V tomto prípade určite nie je v najlepšom záujme dieťaťa, ak vyrastá v prostredí, v ktorom je svedkom domáceho násilia zo strany jeho otca páchanom na jeho vlastnej matke. Váš bývalý priateľ by mohol byť dokonca v tomto prípade aj trestne stíhaný, ak by sa to preukázalo.
Otec v zahraničí alebo s problémami s alkoholom: Ak bývalý partner pracuje v zahraničí a je doma len 9 dní do mesiaca, je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Súd totiž prihliada na to, ktorý z rodičov je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie. Práca v zahraničí, ktorá znemožňuje každodenný kontakt a starostlivosť, je v tomto smere zásadnou prekážkou. Ďalším dôležitým faktorom je otázka alkoholu. Ak existujú dôkazy alebo svedkovia, že bývalý partner je často pod vplyvom alkoholu, odporúča sa tieto skutočnosti zdokumentovať (napr. správy, fotografie, svedectvá známych, prípadne lekárske správy alebo zásahy polície).
Styk s dojčeným dieťaťom: Pri 4-mesačnom dojčenom dieťati, ak otec nevie zabezpečiť jeho základné osobné potreby (prebaliť, uspať, nakŕmiť), súd vzhľadom na nízky vek dieťaťa nerozhodne o tom, že sa styk môže realizovať aj bez prítomnosti matky. Ustálená rozhodovacia prax súdov nepripúšťa úpravu styku otca s dieťaťom tak, aby s ním strávil, hoci iba časť, každého víkendu, najmä pri tak malých deťoch.
Právo otca na styk nie je povinnosťou: V rozsudku môže byť dané, že otec je oprávnený stýkať sa so synom. Zmena rozsudku s tým, aby otec bol povinný sa s maloletým stýkať, nie je právne možná. Vec sa má tak, že matka je povinná umožniť, aby sa otec dieťaťa mohol s maloletým stýkať. Ak by matka tak neurobila a bránila v styku maloletého s otcom dieťaťa, otec dieťaťa by mohol podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Nový partner rodiča: Skutočnosť, že sestra má nového partnera, nie je priťažujúca, práve naopak. Môže súdu v návrhu vysvetliť s tým spojené skutkové okolnosti, za predpokladu, že sú pravdivé, napr. že je o syna postarané po materiálnej aj citovej stránke a pod. Súd bude prihliadať na najlepší záujem dieťaťa a ten nemusí byť v rozpore s tým, že si sestra našla nového partnera.
Podpora a Poradenstvo pre Rodičov
V zložitých situáciách je dôležité vedieť, kam sa obrátiť o pomoc. Občianske združenie Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť, ponúka workshopy s témou striedavej starostlivosti o deti po rozchode rodičov. Tieto stretnutia sa uskutočnili v priateľskej atmosfére a všetci prítomní si z nich odniesli nové poznatky. Sú pripravení pokračovať ďalej, a ďalší workshop môže byť práve u vás. Pokiaľ máte záujem o verziu programu Vitaj späť Pluto so slovenskými titulkami, môžete ich kontaktovať.
Rovnako je možné obrátiť sa na Centrum právnej pomoci v najbližšej kancelárii Centra pre bezplatné právne poradenstvo a pomoc, najmä v prípadoch, ak matka nemá dostatočné finančné prostriedky na právne zastúpenie. Právne poradne a advokátske kancelárie poskytujú komplexné poradenstvo a usmernenie, či je v konkrétnom prípade striedavá starostlivosť vhodná a možná, a zastupujú klientov pri rokovaní s druhým rodičom, respektíve v súdnom konaní. Je dôležité zdôrazniť, že tento článok má výlučne informatívny charakter a nepredstavuje právnu radu ani záväzné právne stanovisko. Odporúčame nekonať na základe tohto článku bez konzultácie s advokátom, ktorý posúdi vašu konkrétnu situáciu.
tags: #striedava #starostlivost #a #rovnopravne #rodicovstvo