Sledovanie vývinu dieťatka od prvých dní po narodení je pre rodičov nielen prirodzenou súčasťou starostlivosti, ale aj kľúčovým obdobím, kedy možno zachytiť dôležité míľniky fyzického a neurologického dozrievania. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na vývin úchopových schopností rúk a zároveň poskytuje dôležité informácie o tom, ako včas rozpoznať odchýlky, ktoré môžu súvisieť s poruchami autistického spektra (PAS).
Postupný vývoj uchopovania: Od reflexu k cielenej aktivite
Obdobie 0. až 3. mesiac: Reflexný úchop
Novorodeniatko zvyčajne drží ručičky vo voľnej pästi. Postupne svoju ručičku začne uvoľňovať, aby sa pripravilo na cielené uchopovanie vecí vo svojom okolí. V tomto období má dieťatko tzv. tonický úchopový reflex, čo znamená, že keď vložíme náš prst do ručičky dieťatka, zovrie ho v päsť. Tento reflex by mal trvať do konca tretieho mesiaca. Na konci tretieho mesiaca by už bábätko malo objaviť svoje ruky, začať si ich dávať pred tvár a do úst. Pomaly by sa mal začať objavovať fantómový úchop, čo znamená, že dieťatko pri kŕmení začína chytať fľašu.
Obdobie 3. až 4. mesiac: Spoznávanie a prvé pokusy
V treťom mesiaci by už dieťatko malo poznať svoje ruky. To znamená, že si ručičky oblizuje a strká do úst. V 4. mesiaci by sa u dieťatka malo začať rozvíjať uchopovanie zo strany. Podporiť to môžeme tak, že mu budeme zo strany podávať malé ľahké hračky. Hračky bábätku nevkladajte priamo do rúk, len mu ich podávajte. Dieťatko hračky začne dávať do úst, opäť je to prirodzené, preto mu to nezakazujte. V 4. mesiacoch sa ešte nedá povedať, či bude dieťatko pravák alebo ľavák. Bočný úchop by malo zvládnuť rovnako obidvomi rukami. Keď zvládne úchop zo strany jednou rukou, najneskôr do 14 dní by to malo zvládnuť aj druhou rukou.
Obdobie 4. až 5. mesiac: Stredná línia a koordinácia
V tomto období by už dieťatko malo byť schopné zvládnuť úchop pred strednou líniou tela. Postupne by malo vedieť si hračku preložiť z ruky do ruky. Podporiť to môžete tak, že mu budete podávať hračku zo strán a postupne prechádzať do strednej línie tela dieťatka. Na konci tohto obdobia by dieťatko malo začať uchopovať hračky aj na brušku. Pomôcť rozvíjať túto schopnosť dieťaťa môžete tak, že mu položíte hračku vedľa ruky. Opäť hračky strká najprv do úst. Platí to, čo aj v predchádzajúcom období: dieťatko to musí zvládnuť rovnako obidvomi rukami. Zatiaľ nie je pravákom ani ľavákom.
Cvičení na podporu propojení mozkových hemisfér
Piaty mesiac a ďalej: Manipulácia a prieskum
Dieťatko by už malo vedieť hračku zobrať do ruky z každej strany a zároveň ju vedieť prekladať. Pomôcť rozvíjať túto schopnosť mu môžete tak, že budete hračku podávať z každej strany a pomocou hračky ho motivovať otáčať sa na bok. Vhodné sú ľahké hračky, s ktorými sa dieťatku ľahko manipuluje. Hračku by si už nemalo len vkladať do úst, ale aj obzerať. Malo by vedieť zobrať si hračku, ktorá je vedľa neho, keď leží na chrbátiku. Zároveň je na chrbátiku schopné si hračku prekladať z ruky do ruky.
V šiestom mesiaci sa dieťatko najviac zaujíma o svoje nohy, dáva si dole ponožky a vkladá si nohy do úst. Na brušku sa otáča do oboch strán a berie si hračky z podložky. V siedmom mesiaci sa bábätko najviac zaujíma o veci vo výške, za ktorými sa naťahuje. Je schopné pinzetového úchopu, čo znamená, že zbiera omrvinky zo zeme a dokáže udržať v rukách aj veľmi malý predmet. Dokáže hádzať predmety a začína sa mu rozvíjať jemná motorika. Preto by ste mali dieťatku ponúkať predmety rôzneho tvaru, materiálu a veľkosti. Opäť musí byť vývoj oboch rúk symetrický.
Poruchy autistického spektra: Základné pojmy a diagnostika
Autizmus je vývinové ochorenie. Jeho prejavy sa môžu líšiť. Často zahŕňajú ťažkosti so sociálnou interakciou a komunikáciou či opakujúce sa správanie spojené s limitovaným množstvom stereotypných činností. Poruchy autistického spektra (PAS), autistický syndróm alebo pervazívne vývinové poruchy (PVP) sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch. Do tejto skupiny patria: detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm a iné pervazívne vývinové poruchy.
Kľúčová je včasná diagnostika a intervencia
Z pohľadu medicíny má vplyv na vznik týchto porúch genetika, ale uvažuje sa aj o psychogénnych faktoroch prostredia, vplyve imunitného systému, metabolizmu či veku rodičky. PAS bude sprevádzať vaše dieťa celý život, ale na jeho kvalitu bude vplývať práve kľúčová včasná, komplexná diagnostika a následná intervencia v podobe efektívnej, individualizovanej terapie - behaviorálnej, fyzickej alebo logopedickej.
Pretože sa hovorí, že každé dieťa s PAS je iné a unikátne, prvé varovné príznaky môžu byť niekedy prítomné už v prvých mesiacoch života, napríklad keď dieťa nereaguje na mimiku, hlas, neplače za rodičmi alebo nenadväzuje očný kontakt. Inokedy môže byť v prvom roku života všetko zdanlivo v poriadku, no potom sa dieťa akoby „stráca“, prestane javiť záujem o ľudí, sústreďuje sa skôr na predmety či bezcieľne pobehuje, nenapreduje v reči alebo nereaguje na pokyny. Najčastejšie k tomu dochádza vo veku medzi 12. a 18. mesiacom života.
Tri hlavné deficitné oblasti vývoja
- Sociálna interakcia: Vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi. Interakcia vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov.
- Komunikácia: Vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha vďaka spoločnému systému znakov buď verbálne prostredníctvom jazyka alebo neverbálne prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky.
- Predstavivosť: Psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma.
Varovné signály a prejavy správania
Pri sledovaní dieťaťa je dôležité všímať si konkrétne prejavy v rôznych vekových obdobiach. Ak máte podozrenie, je dôležitá konzultácia s odborníkmi, špecializovanými centrami, pediatrom alebo Centrom včasnej intervencie.
Komunikačné a sociálne deficity
Najčastejšie rodičia spozornejú, keď dieťa nezačne rozprávať, prípadne je jeho reč veľmi slabá. Hovorí iba pár slov, nezrozumiteľnou hatlaninou alebo opakuje riekanky a pesničky, celé časti rozprávok, ale nevie reč použiť v bežnej situácii. V oblasti komunikácie dieťa s PAS nereaguje na oslovenie. Bežné dieťa na svoje meno zareaguje takmer vždy na prvýkrát. Ak dieťa svoje meno ignoruje, treba spozornieť.
Ďalším varovným signálom je absencia očného kontaktu. V oblasti neverbálnej komunikácie dieťa nenadväzuje očný kontakt, alebo len veľmi málo. Svoje požiadavky dáva najavo pre vás zvláštnym spôsobom - namiesto ukázania prstom a nadviazania zrakového kontaktu vás ťahá za ruku želaným smerom. Neukazovanie prstom je kľúčový míľnik; deti na spektre musia sa to učiť, keďže táto schopnosť prirodzene absentuje.
Stereotypné správanie a senzorika
Dieťa miesto klasickej imaginatívnej hry dáva prednosť stereotypným činnostiam (prelievanie vody, presýpanie piesku, točenie…), alebo vyhľadáva iba jeden typ podnetov. S hračkou sa hrá opakujúcimi sa pohybmi, fascinujú ho kolesá autíčka, textília hračky či zvuky. Hra „akože“ (na lekára, učiteľku) je často nepredstaviteľná.
Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené. Ak mu ponúknete iný typ potravín, odmieta ho, prejavuje silný odpor a to sa týka aj ďalších zmien v jeho zvyklostiach. Má nemenné, repetitívne vzorce správania (rituály pred spánkom, pri obliekaní, trasy na prechádzke). V prípade akejkoľvek zmeny reaguje silným odporom, často výbuchmi zlosti, agresiou, dochádzať môže až k sebapoškodzovaniu.
Diagnostika a rola rodiny
Diagnostiku nevykonáva pediater, ale pedopsychiater alebo klinický psychológ na základe špecializovaného diagnostického vyšetrenia. Je dôležité nezabúdať, že niektoré prejavy sa môžu vyskytovať aj v správaní neurotypických detí a ich prítomnosť automaticky nepotvrdzuje pervazívnu vývojovú poruchu.
Vývoj v priebehu rokov
U 9-mesačného dieťaťa môže byť varovným signálom absencia úsmevu a radosti v tvári. U 12-mesačného dieťaťa znepokojuje neopätovaný očný kontakt a nulový záujem o interaktívnu hru. U 24-mesačného dieťaťa je varovným signálom chôdza po špičkách, absencia gest a strata už nadobudnutých jazykových schopností. U 36-mesačného dieťaťa pretrváva neschopnosť tvoriť dvojslovné spojenia, neschopnosť hrať sa imaginatívne hry a fixácia na rutinné činnosti.
Profesorka Daniela Ostatníková z Akademického centra výskumu autizmu zdôrazňuje, že včasná diagnostika je kľúčom k včasnej pomoci. „Keď som zakladala Akademické centrum výskumu autizmu, mala som len dobrý úmysel dostať Slovensko na mapu výskumu autizmu vo svete. Hybnou silou bolo naše nadšenie a silná vôľa. Pomoc prišla zo zahraničných univerzít, ktoré poskytli diagnostické škály a vyškolili prvých odborníkov.“
Odporúčania pre rodičov
Ak majú rodičia akékoľvek pochybnosti o vývine, môžu stav dieťaťa konzultovať s pediatrom, s centrom včasnej intervencie, detským psychiatrom a psychológom. Existuje krátky dotazník M-CHAT-R určený pre deti vo veku 16 - 30 mesiacov, ktorý je voľne dostupný na internete.
Dôležitým ukazovateľom prognózy je úroveň intelektu a vek nástupu prvých slov a viet. Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca, že dieťa bude mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote. Účinnou terapiou, ktorá podporuje rozvoj reči, používanie gest a redukciu nežiaduceho správania, je ABA terapia (aplikovaná behaviorálna analýza).
Rodičom, ktorí majú pocit, že ich dieťa sa „stráca“ alebo vykazuje nezvyčajné pohyby rúk, odporúčame trpezlivosť a vyhľadanie odborného diagnostického tímu. Hoci môže byť autizmus pre rodinu veľkou výzvou, včasná intervencia a pochopenie potrieb dieťaťa vytvárajú cestu k dôstojnému životu napriek diagnóze. Každý krok vpred, aj ten najmenší v jemnej motorike alebo sociálnej interakcii, má cenu zlata.
tags: #dieta #pozoruje #veci #v #ruke