Revolučný Sprievodca Diétou pri ADHD: Objavte Ako Strava Môže Zmeniť Život

Predstavte si, že máte hlavu plnú nápadov, myšlienky vám lietajú rýchlosťou svetla a sústredenie je pre vás také vzdialené ako Mars. Mnohí z nás majú občas také chvíle, ale pre ľudí s ADHD je to každodenná realita. ADHD alebo Attention Deficit Hyperactivity Disorder, teda porucha pozornosti s hyperaktivitou, je stav, ktorý ovplyvňuje mnoho aspektov života, a to nielen v detstve, ale často aj v dospelosti. Ak by sme mali ADHD vysvetliť jednou vetou, povedali by sme, že ide o neurovývinovú poruchu, ktorá ovplyvňuje schopnosť človeka sústrediť sa, kontrolovať impulzy a regulovať aktivitu. ADHD je jednou z najčastejších porúch u detí, ale nie je obmedzená iba na detstvo - ADHD u dospelých je tiež veľmi bežné, hoci sa prejavy môžu mierne líšiť. Je dôležité si uvedomiť, že ADHD nie je lenivosť, ani dôsledok zlej výchovy alebo pohodlnosti. Ide o poruchu s biologickým základom a špecifickými diagnostickými kritériami. V posledných rokoch sa čoraz väčší záujem vzbudzuje aj o vplyv stravy na prejavy tejto poruchy. Fráza „Si to, čo ješ“ sa v kontexte ADHD stáva obzvlášť relevantnou, hoci strava diagnózu nelieči, vie však zjemniť výkyvy energie a podporiť celkové fungovanie.

Čo je ADHD? Komplexný Pohľad na Neurovývinovú Poruchu

ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je neurovývinová porucha regulácie pozornosti, impulzov a aktivity človeka. Začína v detstve a často pretrváva u mnohých do dospelosti. Ide o chronický stav, ktorý sa vyskytuje u detí a často pokračuje až do dospelosti. Deti s ADHD trpia poruchou vo vývoji mozgu a v mozgovej aktivite charakterizovanej pretrvávajúcimi vzormi nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity, ktoré sú pre vývinovú úroveň dieťaťa atypické.

Rozlišujeme tri formy poruchy: nepozornú (ADD - Attention Deficit Disorder, čo je bežná porucha pozornosti bez hyperaktivity), hyperaktívno-impulzívnu a kombinovanú. Pokiaľ v klinickom obraze prevažuje nepozornosť, hovoríme o nepozornom subtypu, pokiaľ prevažuje hyperaktivita s impulzivitou, hovoríme o hyperkineticko-impulzívnom subtypu. Ak sa u pacienta objavia všetky tri príznaky, hovoríme o kombinovanom type ADHD.

Príčiny ADHD sú viacnásobné, s výrazným podielom genetiky a odlišného vývinu mozgu. Ide o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. Príčiny a rizikové faktory spojené so vznikom ADHD zatiaľ nie sú známe, ale súčasné výskumy a štúdie naznačujú, že dôležitú úlohu pri tejto poruche hrá genetika. Štúdie ukázali, že rola dedičných znakov pri vzniku ADHD faktorov presahuje 80%. Existuje vysoká pravdepodobnosť, že ak jeden z rodičov má diagnostikovanú poruchu ADHD, môže u svojich potomkov spôsobiť genetickú náchylnosť k tejto poruche, hoci prítomnosť špecifických génov sama o sebe nevedie k ochoreniu. Rozdiely v štruktúre mozgu, najmä v oblastiach súvisiacich s pozornosťou, kontrolou impulzov a výkonnou funkciou, bývajú spojené s ADHD.

Môžeme spomenúť aj pôrod, ťažký či predčasný - pri oboch stúpa riziko poruchy zásobenia krvou a kyslíkom nervového systému. Spúšťačmi môžu byť tiež niektoré choroby v ranom detstve, napríklad potravinová alergia, alebo infekčné choroby (zápal stredného ucha), či nesprávne fungovanie imunitného systému. Aj keď je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je napríklad nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve.

Všeobecne rozšírené názory, že ADHD je spôsobené konzumáciou nadmerného množstva cukru, častým sledovaním televízie, alebo sociálnymi a environmentálnymi faktormi nie sú vedecky podložené.

Prevalencia ADHD v rôznych vekových skupinách

ADHD je najčastejšou poruchou psychického vývinu v detskom veku, objavuje sa počas prvých 7 rokov. Má chronický priebeh, zvyčajne pretrváva od detstva do dospievania. Prevalencia ADHD na Slovensku sa pohybuje nad 10-12%. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov. Porucha pozornosti s hyperaktivitou je častejšia u chlapcov, no prejavy u dievčat sú často menej nápadné.

Prejavy ADHD: Od Detstva po Dospelosť

ADHD sa prejavuje pretrvávajúcou nepozornosťou, hyperaktivitou alebo impulzivitou neprimeranou veku a situácii. Tieto príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup. Ťažkosti môžu byť prítomné vo viacerých prostrediach a zhoršovať každodenné fungovanie.

ADHD 101 - Prečo deti s ADHD potrebujú odlišné rodičovské stratégie

Prejavy nepozornosti u detí:

Dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach.
Ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia.
Často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce.
Často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.).
Požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti.
Často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie.
Deti s poruchou pozornosti majú problémy s počúvaním a plnením pokynov. Dieťa nie je schopné udržať pozornosť ani po dobu, než mu vysvetlíte, čo po ňom chcete.
Má problémy so zameraním sa na jednu vec a udržaním pozornosti.
Častý je aj nevyrovnaný výkon v škole a ťažkosti so samostatnou prácou.
Zasnenosť - t. j. vypínanie pozornosti je na dennom poriadku.

Prejavy hyperaktivity u detí:

Dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť).
Býva nekľudné, niekedy aj v spánku.
Vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť.
Často je nadmerne hlučné.
Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné.
Pri ADHD sa k týmto príznakom pridáva neustála aktivita, keď dieťa ani chvíľku neobsedí a je stále v pohybe, aj keď je unavené.
Má problémy s prechodom na inú činnosť.

Prejavy impulzivity u detí:

Dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania.
Nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby.
Veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku.
V škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní.
Všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu.
Dieťa sa nechá ľahko vyprovokovať a často provokuje ostatných. Niekedy reaguje agresívne a tým sa dostáva do konfliktov.

Príznaky ADHD u detí sa zvyčajne objavia vo veku od 3 do 6 rokov, ale v priemere býva diagnóza stanovená okolo 7. roku. Symptómy ADHD si môžete obzvlášť všimnúť u detí na základnej škole najmä od 6 do 12 rokov, pretože počas tohto obdobia sa od nich očakáva, že budú dodržiavať pokyny, plniť úlohy a primerane komunikovať s rovesníkmi a dospelými. Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť. Hyperaktívne prejavy ADHD (neustála potreba rýchlo meniť činnosť, skákať do reči a neschopnosťou pokojne sedieť) sa s pribúdajúcim vekom zmierňujú, do popredia sa dostávajú poruchy pozornosti. Tie sa odrazia v slabých školských výsledkoch a celkovom horšom zvládaní základnej školy.

Hoci mnohí ľudia si pri ADHD predstavia nekontrolovateľné dieťa v neustálom pohybe, ktoré sa odráža od stien a vyrušuje všetkých naokolo, realita je oveľa zložitejšia. Niektoré deti s ADHD sú hyperaktívne, zatiaľ čo iné sedia ticho s pozornosťou na míle ďaleko. Niektoré sa príliš sústredia na úlohu a majú problém presunúť koncentráciu na niečo iné. Príznaky u dieťaťa s poruchou pozornosti závisia od toho, ktoré vlastnosti prevládajú. Nie je to tak, že by deti s ADHD nevedeli dávať pozor, keď robia veci, ktoré ich bavia, alebo počúvajú o témach, ktoré ich zaujímajú. Vtedy nemajú problém sústrediť sa a zotrvať pri úlohe. Organizácia školských úloh a času je pre nich náročnejšia než pre väčšinu spolužiakov. Deti s touto poruchou tiež mávajú problémy so sústredením, ak sa okolo nich niečo deje - zvyčajne potrebujú pokojné a tiché prostredie, aby ich nič nerozptyľovalo.

U adolescentov môžeme pozorovať problémy so socializáciou, častejšie sa objavujú problémy s rodičmi, súrodencami a spolužiakmi. Nedokážu verbálne vyjadriť svoje pocity a myšlienky, mávajú problémy s verbálnou pamäťou, ktoré im môžu zabrániť získať vyššie vzdelanie a lepšie platenú prácu. Pre dospelého s poruchou pozornosti je typická zábudlivosť; stále mešká, je v zhone, zaoberá sa príliš mnohými a rôznymi vecami.

U polovici prípadov ADHD dochádza k spontánnemu ústupu okolo 12. roku života, avšak neliečená porucha prechádza do dospelosti vo viac ako 50%. Príznaky ADHD u dospelých ľudí sa vymedzujú a pozorujú náročnejšie ako u detí, a to z dôvodu nedostatku relevantných štúdií a výskumov. Na základe tvrdenia, že ADHD je vývojová porucha, odborníci došli k záveru, že táto porucha sa rozvíja od detstva a pretrváva až do dospelosti. A teda je nepravdepodobné, že sa vyvinie u dospelého človeka. Niektorí odborníci však tvrdia, že skupiny príznakov výrazne rozličným spôsobom ovplyvňujú deti v porovnaní s dospelými.

Dôležité je si uvedomiť, že mnoho detí (a dospelých) môže občas vykazovať niektoré z uvedených príznakov bez toho, aby nutne trpeli ADHD. Prejavy ADHD nie sú jednorazovou záležitosťou, ale pretrvávajú dlhodobo a v intenzívnej miere. U detí je hyperaktivita alebo nedostatok pozornosti v určitých obdobiach bežný, preto je dôležité posudzovať nevhodnosť správania vzhľadom na vek.

Diagnostika ADHD: Cesta k Porozumeniu

Diagnózu ADHD stanovuje psychiater alebo klinický psychológ po komplexnom vyšetrení a zbere údajov. Stanovenie diagnózy sa realizuje na základe záverov lekárskych, psychologických a ďalších špecializovaných vyšetrení. Diagnózu väčšinou určuje neurológ alebo detský psychiater. Na potvrdenie diagnózy sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia. Diagnostika hyperaktivity a poruchy pozornosti u detí zahŕňa klinické rozhovory s deťmi, rodičmi a učiteľmi, ako aj štandardizované hodnotiace škály a dotazníky na vyhodnotenie závažnosti a frekvencie príznakov ADHD. Na potvrdenie diagnózy ADHD je potrebné, aby boli príznaky prítomné v dvoch prostrediach (napríklad doma aj v škole). Stanovenie diagnózy u dospievajúcich a dospelých vyžaduje, aby mal jedinec presvedčivé príznaky ochorenia pred 12. rokom života. Presné príčiny porúch pozornosti nie sú celkom známe.

Rozpoznanie príznakov ADHD často nie je jednoduché. Stanovenie diagnózy ADHD je aj pre skúseného odborníka veľkou výzvou. Nepostrádateľná je mienka tých, ktorí s dieťaťom trávia najviac času; najmä oni sú schopní zbadať zmeny v jeho správaní. Najdôležitejšie informácie vedia poskytnúť rodičia alebo pedagógovia. Tí môžu počas svojej práce pozorovať detské správanie v určitých situáciách a zbadať vážne odchýlky.

Je veľmi dôležité, aby rodičia boli dobrým vzorom pre svoje deti. Nezakazovali im veci, ktoré sami robia. Hoci existujú testy, pomocou ktorých je možné predbežne zistiť, či dieťa trpí ADHD, pre presnú diagnózu je nevyhnutné vyšetrenie detského alebo dorastového psychiatra. Ten stanovuje predbežnú diagnózu zhodnotením správania dieťaťa v kombinácii s dôkladným fyzickým vyšetrením a posúdením informácií získaných od rodičov a učiteľov. To, že u dieťaťa pozorujete príznaky nepozornosti, impulzivity alebo hyperaktivity, ešte nemusí znamenať, že má ADHD. Niektoré zdravotné stavy, psychické poruchy a stresujúce životné udalosti môžu spôsobiť symptómy, ktoré ako ADHD len vyzerajú. ADHD u malých detí môže maskovať celkový obraz a oneskoriť diagnózu detského autizmu o 2,9 roka, takže u detí s prvotnou diagnózou ADHD je autizmus stanovený až po 6. roku.

Odborné Perspektívy a Výzvy v Porozumení ADHD

Z pohľadu ambulantného pedopsychiatra neexistuje „jedno“ ADHD. Keď si „posvietime“ na symptómy ADHD, ktorými sú hyperaktivita, impulzivita a nepozornosť, zistíme, že ide o veľmi nešpecifické prejavy. Jednoducho povedané - aj dieťa, ktoré sa raduje, na chvíľku vykazuje symptómy ADHD, ako aj dieťa v čase panického záchvatu. Dôvodom tejto nešpecifickosti symptómov je pravdepodobne fakt, že vyvíjajúci sa nervový systém nemá veľa možností ako sa prejaviť a teda aj ako ukazovať problém. Tak ako prst ukazuje svoj problém a s tým súvisiace potreby prostredníctvom zápalu, nervový systém ukazuje problém prostredníctvom správania človeka a toho, ako rozmýšľa, sústredí sa, reaguje, tvorí reč a množstva ďalších „ukazovateľov“. Takéto spojenie príznakov, ktoré sú veľmi nešpecifické však so sebou vo výskume prináša riziko nedostatočného pochopenia príčiny.

ADHD je nešpecifická skupina symptómov, ktorá môže byť dôsledkom mnohých faktorov a z toho vyplývajúcich ďalších „syndrómových okruhov“, ktoré v súčasnosti zahŕňame pod rôzne diagnózy. Možno sa nám príčiny potom začnú črtať viditeľnejšie a bude to mať dôsledky aj do terapeutickej starostlivosti. Aktuálne je zmysluplné riešiť klinický obraz. Zisťovanie príčiny pri psychických ochoreniach má význam napríklad pri traumatických udalostiach, kedy spracovanie traumatického zážitku vedie k odstráneniu symptómov, ktoré z neho vznikli. Vedú sa aj diskusie, že ADHD je dôsledkom prenatálnej alebo perinatálnej traumy dieťaťa. Dovtedy sa javí ako zmysluplné poskytnúť dieťaťu a rodičom také prostriedky, aby symptómy minimalizovali a dokázali s nimi plnohodnotne žiť. Dôležité je rozumieť, čo sa s nervovým systémom dieťaťa deje a poskytnúť mu takú oporu, aby sa mohol „liečiť“. Ak to urobíme, neuroplasticita mozgu už spraví, čo treba.

Komplexná Liečba ADHD: Farmakoterapia a Psychoterapia

Liečba ADHD je viacvrstvová a zahŕňa psychoedukáciu, tréning návykov a školské úpravy. Komplexná liečba je kľúčová. Niekedy lekár odporučí lieky, ktoré môžu zmierniť kľúčové symptómy v dôležitých situáciách.

Farmakologická liečba:Najúčinnejšou liečbou na prejavy ADHD je farmakoterapia. Podávajú sa centrálne pôsobiace sympatomimetiká s účinnou látkou metylfenidát ako liek prvej voľby (účinný asi v 75% prípadov) a atomoxetín ako liek druhej voľby pre tých, ktorí neodpovedali na liečbu metylfenidátom. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.

Ne-farmakologické prístupy a psychoterapia:Dôležitou súčasťou komplexného liečebného plánu je aj behaviorálna terapia - psychoterapia, ktorá zahrňuje edukáciu rodičov s objasnením optimálneho rodičovského prístupu k dieťaťu a samotnú prácu s dieťaťom, hľadanie príčin jeho konkrétneho problémového správania a zároveň aj spôsobov k zmene správania (režim dňa, tréning systematickosti a zodpovednosti). Nácvik nového správania sa vykonáva pomocou pochvaly a odmien. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je zameraná na špecifické správanie pacienta, na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností. Avšak, na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.

Pre niektorých jedincov s ADHD sú prospešné aj kognitívne tréningy na zlepšenie pamäte, pozornosti a iných kognitívnych schopností. U niekoho môže byť hneď v prvom kroku vhodná senzomotorická terapia, u iného neurofeedback a niekedy je spočiatku vhodná terapia hrou, napríklad ak emočné ťažkosti „vystupujú“ nad symptomatiku ADHD.

Doplnkové a alternatívne terapie:

Aromaterapia: Aplikácia esenciálnych olejov ako je vetiver, cedrové drevo a levanduľa inhaláciou dvakrát denne by mala dosiahnuť klinicky významných výsledkov u prejavov ADHD v priebehu 60 dní.
Výchovné metódy: Trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
Rečová terapia: Logopédia.
Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení. Pravidelné cvičenie môže posilniť sústredenosť a znížiť hyperaktivitu.
Metóda Cesta: Ide o celosvetovo uznávanú liečebnú metódu, ktorá sa využíva vo viac ako 40 krajinách sveta. Vychádza z výskumov o bunkovej pamäti. Pomáha naštartovať uzdravujúci proces tela aj duše. Veľký dôraz kladie aj na prácu s mysľou, učí rozpoznávať a trvalo odstraňovať nezdravé, často podvedomé vzorce správania, ktoré nás negatívne ovplyvňujú.
Cesta pre deti: Je inšpirujúca liečebná metóda, ktorú je možné využiť k pomoci deťom vo veku od 5 do 12 rokov. Proces je vedený na podprahovej úrovni vnímania dieťaťa a upravený vo forme rozprávky. Pomáha deťom nájsť stratenú sebadôveru, odstrániť ich emocionálne bloky aj fyzické problémy, oslobodiť ich od traumatických zážitkov a nechať vyniknúť ich prirodzeným schopnostiam.

Diéta a ADHD: Vplyv Stravy na Správanie

V dnešnej dobe sa odborníci zaoberajú problematikou, v ktorej hlavnú úlohu zohráva strava a jej vplyv na znižovanie rizika výskytu zdravotných problémov súvisiacich s cukrovkou, srdcovo-cievnymi ochoreniami alebo obezitou. Avšak čoraz väčší záujem vzbudzuje strava a to, čo jeme aj pijeme v súvislosti s prevenciou a liečbou duševného zdravia. Vedecký smer o vplyve potravín na naše správanie je stále relatívne nový a miestami kontroverzný. Na základe vedeckých poznatkov dochádzame k záverom, že niektoré potraviny naše správanie výrazne ovplyvňujú. Medzi takéto potraviny patrí kofeín, ktorý zvyšuje bdelosť, čokoláda ovplyvňuje náladu a alkohol zase ovplyvňuje celkové správanie jedincov. Hoci samotné potraviny a diéty ADHD nespôsobujú a ani úplne neliečia, suplementácia niektorými potravinami môže výrazne ovplyvniť priebeh a správanie nielen u detí.

Strava ako Faktor Ovplyvňujúci ADHD

Strava ako príčina a zároveň liečba ADHD? Hoci strava diagnózu nelieči, vie však zjemniť výkyvy energie. Pomáha jednoduché zloženie bez pridaného cukru. Uprednostnite potraviny s krátkym zložením - menej prísad, menej prekvapení.

Rafinované Cukry a Ich Úloha

Konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na pocity prílišnej únavy alebo naopak nadmernej energie. V rôznych štúdiách nájdeme tvrdenia, že nadmerná konzumácia cukru môže spôsobiť hyperaktivitu, pretože potraviny s vysokým obsahom cukru spôsobujú zvýšené vylučovanie inzulínu z pankreasu, čo vedie k hyperglykémii, ktorá stimuluje zvýšenie epinefrínu, čo zase vedie k aktivácii nervových reakcií a možným poruchám spojených s hyperaktivitou. Inými slovami, zvýšený príjem napríklad snackov s vysokým obsahom cukru môže zvýšiť nutričnú nerovnováhu, nižšiu emočnú inteligenciu a prejavy podobné ADHD.

Aj keď odborníci nie sú v tejto problematike jednotní, zhodujú sa na tom, že zníženie množstva rafinovaného cukru v jedle a nápojoch u detí je určite prínosom. Obmedzenie cukru sa obzvlášť odporúča u detí s ADHD, ktoré majú vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu vo vyššom veku. Obmedzenie sladkých jedál a nápojov okrem iného napomáha si udržiavať primeranú hmotnosť. V skratke, obmedzenie príjmu bieleho cukru je zdravou voľbou pre každého, pretože môže znížiť riziko cukrovky, obezity, zubného kazu a ďalších zdravotných problémov.

Potravinové Aditíva a Ich Potenciálny Vplyv

Aj pri týchto zložkách našej každodennej stravy sú prítomné kontroverzie s určením jednoznačného záveru a ich vplyvu na ADHD. Lekár Dr. Feingold v roku 1970 bol presvedčený o hypotéze, že salicyláty a potravinové aditíva, ktoré obsahujú syntetické farbivá a dochucovadlá, ovplyvňujú prejavy ADHD. Feingold svojím pacientom predpisoval diétu bez salicylátov, farbív a umelých dochucovadiel. Niektorí jeho pacienti zaznamenali výrazné zlepšenie behaviorálnych problémov. Feingold tvrdil, že u 30 až 50% jeho pacientov sa výrazne zlepšil zdravotný stav. Následne v 70. a 80. rokoch sa vedecká obec začala výraznejšie venovať záverom Dr. Feingolda. Aj keď tieto hypotézy boli spochybnené, na druhej strane sa stali podnetom pre dôkladnejšie štúdie umelých farbív, dochucovadiel a konzervantov v potravinách. To všetko z dôvodu, že podľa štúdií tieto substancie majú vplyv na správanie detí bez ohľadu na to, či trpia ADHD. Konkrétne jedna štúdia sa zaoberala problematikou umelých farbív a ich vplyvu na hyperaktivitu u detí. Skúmaním bolo zistené, že pri diéte, ktorá neobsahovala umelé farbivá, u 75% skúmaných objektov došlo k zlepšeniu pri prejavoch hyperaktivity.

Množstvo aditív, chemikálií, konzervantov, farbív a plastov v našej strave za posledné desaťročia výrazne vzrástlo. Pri ich zavádzaní do obehu sme nepoznali, čo môžu ľudskému organizmu spôsobovať.

Dusičnany a dusitany: Môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy ako aj schopnosť okysličovania krvi. Môžu zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny. Používajú sa na konzervovanie a zvýraznenie farby potravín.
Umelé potravinové farbivá: Ako bolo uvedené, zvyšujú príznaky u detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou.
- E 102: Tartrazín - Je prášok svetlooranžovej farby, ktorý sa používa na sfarbenie potravín.
- E 104: Chinolínová žltá - Zelenožlté farbivo, ktoré sa nachádza najmä v sladkostiach, energetických nápojoch a pod.
- E 110: Žltá SY - Umelé farbivo, ktoré sa nachádza najmä v pudingoch, zmrzline a podobne. Môže spôsobiť alergické reakcie, tráviace problémy a niektoré druhy rakoviny.
- E 120: Karmín, kyselina karmínová - Prírodné červené farbivo používané často s benzoánom sodným. Nachádza sa v potravinách ako jogurty, nápoje, žuvačky a pod.
- E 122: Azorubín - Farbivo červenej farby, ktoré môže spôsobovať hyperaktivitu a kožné reakcie.
- E 124: Ponceau 4R - Výrazné červené farbivo využívané v potravinárskom priemysle.
- E 131: Patentná modrá - Tmavomodré farbivo využívané v žuvačkách, sladkostiach a nápojoch.
E 211-213: Kyselina benzoová a benzoáty - Konzervant, ktorý v kombinácii s umelými farbivami preukázane zvyšuje hyperaktivitu u detí. U citlivých ľudí môže zhoršovať príznaky kožných problémov.
Bisfenoly sa používajú pri výrobe plastových materiálov, ktoré môžu dochádzať do kontaktu s vodou a potravinami.

V tejto dobe sa spomínaným substanciám nevyhneme, ale môžete uprednostniť produkty bez zbytočných konzervantov. Nakupujte viac čerstvého alebo mrazeného ovocia a zeleniny a menej spracovaného mäsa, najmä počas tehotenstva. Vo všeobecnosti je vhodné obmedziť konzervované jedlá a nápoje, a taktiež jedlá z fastfoodov a spracované jedlá.

Alergény a Potravinová Citlivosť

Niektoré deti s ADHD sú na určité druhy potravín citlivejšie, čo sa môže odzrkadliť na ich správaní a negatívnych reakciách. Tieto reakcie následne môžu negatívne ovplyvniť ich sústredenie alebo kontrolu nad emóciami. Niektorí vedci predpokladajú, že odstránenie potenciálnych alergénov ako napríklad lepok, pšenica, mlieko a pod. zo stravy môže zlepšovať sústredenie a redukovať hyperaktivitu u detí. V roku 2011 bola zverejnená štúdia, ktorej predmetom bolo skúmanie reštrikčnej diéty (alergény) a jej vplyvu na príznaky spojené s ADHD. Po piatich týždňoch bolo u 64% detí pozorované výrazné zlepšenie príznakov. Je však potrebné rozlišovať citlivosť na potraviny a alergiu na potraviny. Zvýšená citlivosť na potraviny sa prejavuje prostredníctvom fyzických alebo behaviorálnych príznakov, pričom pomocou testovacích metód nie je potvrdená alergia. Zvýšená citlivosť na potraviny sa môže taktiež prejavovať ako bolesti žalúdka, vyrážky, bolesti hlavy alebo v prípade ADHD zvýšenou hyperaktivitou, impulzívnosťou alebo nesústredenosťou.

Význam Bielkovín pre Mozgovú Funkciu

Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD. Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery. Ide najmä o fenylalanín, tyrozín a tryptofan, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov, dopamínu, serotonínu a norepinefrínu. Neurotransmitery prenášajú signály medzi mozgovými bunkami a strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie. Odborníci v štúdií vykonávanej na 85 pacientoch vo veku 4-18 rokov skúmali vplyv aminokyselín na behaviorálne príznaky. Vo výsledkoch tejto štúdie sa tvrdí, že 77% pacientov vykazovalo výrazné zlepšenie, a z tohto dôvodu je potrebné vykonávať viac výskumov na jednoznačné potvrdenie týchto tvrdení. Na druhej strane závery v tejto štúdií naznačujú, že suplementácia doplnkami stravy aromatickými aminokyselinami nemá zásadný vplyv na priebeh ADHD u detí. Bielkoviny stabilizujú energiu a odďaľujú pocit hladu. Odporúča sa postaviť raňajky na jogurte, vajíčkach alebo tvarohu.

Vitamíny, Minerály a Omega-3 Mastné Kyseliny

Niektoré štúdie spájajú prejavy ADHD s nízkou hladinou určitých vitamínov a minerálov.

Zinok a horčík: Sú mikronutrienty, ktorých nedostatok je najviac spájaný s príznakmi tejto poruchy. Prejavy nedostatku týchto minerálov v organizme sú podobné príznakom ADHD. Nízka hladina horčíka môže vyvolávať zvýšenú nervozitu, úzkosť, nepokoj, nespavosť, problémy s koordináciou a problémy s učením. Vedci, ktorí skúmali hladinu horčíka u 116 detí s ADHD, zistili, že 95% detí s ADHD trpí nedostatkom magnézia v organizme. Na základe týchto údajov došli k záveru, že deti trpiace ADHD trpia častejšie nedostatkom magnézia ako deti bez tejto diagnózy. Vedci v tejto štúdií na základe výsledkov hovoria o korelácií medzi hladinami horčíka a závažnosťou symptómov. Doplnenie 200 mg horčíka po dobu šiestich mesiacov významne znížilo hyperaktivitu u detí s ADHD. Ďalšie štúdie potvrdzujú súvis medzi nedostatkom niektorých mikronutrientov a správaním u detí. Doplniť deťom vitamíny a minerály môžeme predovšetkým pestrou stravou.
Jód: Nedostatok jódu môže viesť, okrem problémov so štítnou žľazou, aj k vzniku psychických porúch.
Omega-3 mastné kyseliny: Sú veľmi dôležitou súčasťou, ktorá sa podieľa na optimálnom fungovaní srdca, mozgu a nervovej sústavy. Niektoré štúdie na základe klinických a biochemických výsledkov naznačujú, že nedostatky polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) v organizme môžu súvisieť s príznakmi ADHD. V štúdií sa preukázalo, že deti a dospievajúci s ADHD majú významne nižšie plazmatické a krvné koncentrácie polynenasýtených mastných kyselín, no najmä nižšie hladiny omega-3 mastných kyselín. Avšak v závere štúdie autor uvádza, že suplementácia polynenasýtených kyselín neprináša významné výsledky a sú preto potrebné ďalšie výskumy. Na druhej strane je množstvo štúdií, ktoré obsahujú záver, že suplementácia prináša mierne, avšak významné výsledky v redukcii symptómov ADHD. Polynenasýtené mastné kyseliny, predovšetkým omega-3 mastné kyseliny (kyselina dokozahexaénová (DHA) a kyselina eikozapentaénová (EPA)), sú významnou zložkou našej stravy, ktorá by nemala chýbať v jedálničku z dôvodu znižovania rizika srdcovo-cievnych ochorení a zlepšovania funkcie mozgu. Ich bohatým zdrojom je napríklad rybí olej, konopné a ľanové semienka, niektoré výživové doplnky.

Potraviny bohaté na bielkoviny a omega-3

Niektoré výživové doplnky boli špeciálne vyvinuté pre podporu koncentrácie a znižovanie prejavov hyperaktivity:

Výživový doplnok Concentrix® bol vyvinutý špeciálne pre zvýšenie koncentrácie u detí od 4 rokov a dospelých. Pomáha pri ľahkých formách hyperaktivity a poruchách sústredenia. Zlepšuje pozornosť a správanie počas 12 hodín, zároveň zabezpečuje stabilnú hladinu metylfenidátu počas celého dňa.
Karnozín EXTRA prispieva k multifunkčnej ochrane buniek pred voľnými radikálmi a vplyvom žiarenia. Prispieva k zlepšeniu koncentrácie, logického myslenia a pamäte a zároveň k zníženiu agresivity a hyperaktivity. Má významne pozitívny efekt u autistických ochorení. Obsahuje kombináciu 6 jedinečných účinných látok (L-karnozín, L-karnitín, vitamín E, koenzým Q10, extrakt z čučoriedok a plodov vínnej révy), ktoré pôsobia synergicky.

Všeobecné Odporúčania pre Stravovanie pri ADHD

Určenie jednej konkrétnej diéty alebo stravovacieho prístupu pri poruche ADHD je veľmi náročné. Štúdie nám neponúkajú jednoznačné závery a je potrebné si počkať na ďalšie odborné publikácie a informácie v tejto problematike. Taktiež organizmus každého jedinca reaguje rozlične na spomínané zložky potravy. Človek trpiaci ADHD by však mal prijímať vyvážené jedlá, ktoré sa skladajú najmä z celistvých potravín. V zložení jednotlivých jedál je dôležité prihliadať na komplexné sacharidy, polynenasýtené kyseliny omega-3 a dostatočné množstvo bielkovín. Na druhej strane je lepšie vyhýbať sa rôznym aditívam v potravinách. Zdravý životný štýl v podobe kvalitného stravovania a fyzickej aktivity prospieva všetkým bez ohľadu na to, či človek trpí nejakou poruchou.

Niektoré potraviny môžu prejavy ADHD zhoršovať. Po niekoľkých týždňoch ich postupne skúste zasa nasadiť.Odporúča sa dodržiavať denný režim a časový rozvrh. Pomocou vôní môžeme dieťa upokojovať, podporiť jeho koncentráciu a pamäť. Vhodné sú medovka, rumanček a levanduľa, ktoré pomôžu upokojiť nadbytok myšlienok. Navodzujú pohodovú atmosféru plnú pokoja a dôvery. Pomáhajú aj pri problémoch so zaspávaním. Šalvia, jazmín či ruža dodávajú odvahu a stratené sebavedomie.

Podpora a Výchova Detí s ADHD: Rodičovská Rola a Spolupráca

Vychovávať dieťa s diagnostikovanou ADHD môže byť pre rodičov veľká výzva. Frustrácia, únava a nervozita vás môže sprevádzať na dennej báze, čo je pochopiteľné. Nezabúdajte však na to, že vaše dieťa je veľmi citlivé na hodnotenie svojej osoby a preto potrebuje naozaj vedieť, že je vami milované a prijaté také aké je. Nedávajte vášmu dieťatku nálepku ADHD, ktorá ho bude sprevádzať celý život. Rovnako aj kritický pohľad na jeho osobu v jeho prítomnosti, môže v ňom pošliapať aj zvyšky sebahodnoty, ktoré v sebe ešte má. Pocit, že je zlé a neschopné jeho sebadôvere a sebahodnote naozaj nepomôže.

Ak vaše dieťa zápasí s príznakmi ADHD, môžete spolupracovať s jeho lekárom, terapeutom a pedagógmi, aby ste mu vytvorili personalizovaný liečebný plán, ktorý vyhovuje jeho špecifickým potrebám. Úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ je kľúčová pre intervenčný program.

Ako môžete pomôcť svojmu dieťaťu:

Ak sú vám uvedené prejavy povedomé, ak má vaše dieťa problémy s nepozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzivitou do tej miery, že mu spôsobujú problémy v jeho bežnom fungovaní doma aj v škole, poraďte sa s detským lekárom a vyhľadajte pomoc odborníka (školský psychológ, psychológ v centre psychologicko-pedagogického poradenstva a prevencie, detský psychiater).
Získajte čo najviac informácií o ADHD od odborníkov a z literatúry.
Stanovte si poradie hodnôt a prispôsobte sa tomu, že vaše dieťa má túto poruchu.
Vytvárajte dieťaťu pevné pravidlá a návyky. Dôsledne komunikujte pravidlá v domácnosti a aké máte od dieťaťa očakávania. Dieťa s ADHD vyžaduje zvýšenú kontrolu pri bežných činnostiach aj pri príprave do školy.
Vytvorte vizuálne plány, grafy alebo zoznamy, ktoré dieťaťu pomôžu zapamätať si jeho úlohy a udržať poriadok. Väčšie úlohy rozkúskujte do zvládnuteľných krokov a poskytnite presný návod pre každý z nich. Zadané úlohy je lepšie rozložiť na menšie kroky a po každom kroku dieťaťu poskytnúť spätnú informáciu o výsledku.
Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky. Vytvorte pre domáce úlohy a aktivity tiché prostredie bez zbytočného rozptyľovania.
Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví, nebuďte „tvrdí“, stanovte dieťaťu jasné hranice, tresty sú nevhodné, neprinášajú žiaden efekt.
Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte. Dieťa oceňujte, chváľte ho za všetko, za čo je možné ho pochváliť. Deti s ADHD majú často znížené sebavedomie. Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností.
Buďte svojmu dieťaťu k dispozícii. Trávte s ním čo najviac času. Vzťah dieťaťa s vami je to najdôležitejšie.
Posilňujte silné stránky svojho dieťaťa.
Vytvárajte čo najviac príjemných a pokojných chvíľ.
Rozprávajte sa s dieťaťom. Zaujímajte sa o to, ako vníma vás, svoje okolie a vzťahy s rovesníkmi. Podporujte so svojím dieťaťom otvorený dialóg o jeho pocitoch a výzvach.
Pomôžte svojmu dieťaťu rozvíjať sebaregulačné schopnosti na zvládanie emócií a rôznorodých impulzov.
Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom. Úzko spolupracujte s učiteľmi a zamestnancami školy, aby ste zabezpečili, že vaše dieťa dostane v triede adekvátnu podporu.
Zapojte sa do tréningu rodičovských zručností potrebných pri výchove detí s ADHD a vyhľadajte miestnu svojpomocnú rodičovskú skupinu.
Detský fond Slovenskej republiky v rámci projektu Zdravé vzťahy poskytuje bezplatné poradenstvo rodinám i samotným deťom s ADHD. Včas poskytnutá pomoc môže výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa i celej rodiny.

Napriek závažným formám správania u detí s ADHD je pre ne typická kreativita a túžba učiť sa. Všeobecne majú dobré sociálne zručnosti, sú empatické a majú zmysel pre humor. V dôsledku toho môžu byť duševne zranené, nešikovné, cítiť sa neschopné a bez nadania, čím trpí aj ich motivácia a ochota k učeniu a začleneniu sa do kolektívu. Aj preto je dôležitá včasná diagnostika a liečba.

V súčasnosti žiaľ naša spoločnosť nie je pripravená (personálne ani materiálne) týmto deťom dostatočne pomôcť. Školenie pedagogických pracovníkov a edukácia rodičov by poruchu ADHD preniesla do pozície ochorenia, s ktorým sa dá bojovať. Podľa viacerých zdrojov by deti s ADHD nemali byť vyčleňované zo spoločnosti, ako je to v mnohých prípadoch, ale mal by sa klásť väčší dôraz na ich integráciu a prácu s nimi. Intervencia detí sa nedá bez vzájomnej úzkej spolupráce rodiča, lekára a učiteľa. Učiteľ by sa určite nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt.

tags: #dieta #s #adhd #prejavy

Diéta a ADHD: Komplexný Pohľad na Prejavy, Diagnostiku a Vplyv Stravy