Výchova a vzdelávanie detí s Aspergerovým syndrómom (AS) predstavuje pre rodičov a pedagógov jedinečnú výzvu, no zároveň aj príležitosť pre hlbšie porozumenie a rozvoj individuálnych schopností. Aspergerov syndróm, ktorý bol zavedený v roku 1994 ako samostatná kategória v rámci autistického spektra, vysvetľuje rôzne problémy detí, ktoré sa v medziľudských vzťahoch správajú netradične, sú náročné na výchovné zvládanie a ťažko znášajú zmeny. Pre rodičov môže byť mätúce, že vnímajú časť reakcií svojho dieťaťa ako autistických, no v ďalších oblastiach funguje absolútne primerane. Hoci diagnóza F84.5 sa u detí zvykne prejavovať predovšetkým zníženou kvalitou sociálnej interakcie, ide o deti, ktoré majú intelekt v páse normy, alebo dokonca vyššie IQ. Ich kognitívne schopnosti im umožňujú prostredníctvom učenia primerane sa zaradiť do života, no emocionálne a sociálne za kognitívnym vývinom zaostávajú. Spoločnou črtou ľudí s AS a ostatného autistického spektra je absencia intuície v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie, stereotypné záujmy a zmyslová hypersenzitivita.
Charakteristické prejavy Aspergerovho syndrómu v detstve
Diagnóza Aspergerov syndróm sa priemerne stanovuje vo veku okolo 11 rokov, no typické prejavy sú postrehnuteľné vo viacerých oblastiach už skôr. Deti s AS majú problém s porozumením myšlienok, pocitov alebo túžob iných ľudí. Nedokážu dešifrovať neverbálne signály, mimické výrazy a gestikuláciu, čo je dôvod, pre ktorý v mnohých situáciách reagujú neprimerane. Aspergerov syndróm výstižne charakterizuje pojem sociálna slepota. Nezriedka sa zdá, že rovesníci ich príliš nezaujímajú, radšej sa hrajú samé a ani nezapadajú medzi ostatných, pričom uprednostňujú spoločnosť dospelých alebo malých detí. Hoci sa môžu javiť ako odťažití a nezaujímajúci sa o kontakt, ich osamelosť je pre nich veľkým trápením a túžia po priateľstvách, ale majú veľké problémy ich vytvárať a udržiavať.
V oblasti komunikácie majú „Aspergeri“ problém porozumieť irónii, humoru alebo aj bežným prísloviam a porekadlám. Majú tendenciu chápať symbolické a obrazné vyjadrenie doslovne, čo vedie k ťažkostiam s identifikáciou irónie a sarkazmu. Napriek tomu majú výbornú slovnú zásobu a takmer bezproblémovú reč, no majú ťažkosti s pragmatickou zložkou reči. Je pre ne náročné viesť plynulú konverzáciu a zvyčajne uprednostnia dlhé monológy o obľúbených témach, no nevnímajú ostatných, ktorí o tieto témy nemajú záujem. Pri komunikácii neudržiavajú očný kontakt, ktorý môže byť buď slabší (dieťa pôsobí placho alebo drzo), alebo naopak, neprirodzene intenzívny. Oba extrémne prejavy súvisia s chýbaním intuície pre vhodnú mieru očného kontaktu. Niektoré deti majú svojský tón reči (formálny, monotónny, akoby prednášali), niekedy hovoria neprirodzene nahlas (nevedia šepkať), inokedy používajú zvláštne frázy (ako z knihy).
Ďalej je pre nich charakteristický silný, až obsesívny záujem o jednu či viacero oblastí, ktorú si zvyknú naštudovať do neskutočných detailov, u detí veku neprimeraných. Záujem o jednu oblasť môže trvať týždne, mesiace, ale i roky. Veľký význam pre ne majú stereotypy, istá pravidelnosť a nemennosť, čo sa týka prostredia aj sociálnych situácií, čo im dáva pocit istoty. Časté zmeny, naopak, vedú k pocitu neistoty, umocňujú ich stres. Zároveň ide o jedincov, ktorí nemajú emocionálnu zrelosť primeranú veku a dochádza u nich k častým a prudkým zmenám nálad alebo vyjadreniu emócií v nevhodných situáciách. Majú sklony k záchvatom hnevu, ktoré sa objavujú akoby bez varovania.
Zmyslová precitlivenosť: Skrytá realita školského života
Jednou z najvýraznejších čŕt detí s Aspergerovým syndrómom je vysoká zmyslová precitlivenosť na rôzne zvuky, svetlo, pachy, chute, ale aj dotyky. Asi štyridsať percent detí s AS trpí na precitlivenosť zmyslov. To znamená, že ich výrazne ovplyvňujú akékoľvek šumy, ruch, hluk, aj bežná reč, vŕzganie stoličiek, škrípanie kriedy po tabuli, ale aj pach topánok v šatni, bzučanie neónového svetla, tlak gumičky na ponožkách alebo drsnosť opratého oblečenia. Rovnako vôňa parfumu učiteľky, alebo jedla z kuchyne - teda obrovské kvantum podnetov vo forme farieb, vôní, zvukov, hmatových vnemov, ktoré si my bežne ani neuvedomujeme, oni/ony vnímajú mnohonásobne intenzívnejšie. Nie je to vec ich voľby, ale nastavenia ich nervovej sústavy.
Intenzívne vnímanie a potreba spracovať veľké množstvo podnetov im spôsobuje preťaženie nervovej sústavy a zahltenie podnetmi. Zvuky im často spôsobujú až fyzickú bolesť. Dieťa pri zmyslovom preťažení nie je schopné sa sústrediť na prácu v škole. Samotný pobyt v takomto prostredí mu môže spôsobiť extrémnu únavu. Keď sa Asperger cíti preťažený alebo v nebezpečí, môže reagovať skratovo až amokom a bez rozmyslu ublížiť sebe alebo ostatným (napr. hodiť po spolužiakovi stoličku, zamknúť sa na školskom WC, trieskať si hlavu o dvere, nadávať).
Naopak, v niektorých prípadoch je ich vnímanie oslabené, a tak napríklad nemusia cítiť bolesť v prípade úrazu, pádu alebo jemné pohladkanie alebo objatie im nie je príjemné. Často sa stretávame aj so situáciou, keď deti v škole fungujú zdanlivo bez ťažkostí a bez výraznejších prejavov nepohody, ale nie sú schopné sa v škole najesť, napiť alebo ísť na toaletu. V takomto prípade môže byť pre učiteľov ťažké pochopiť, že dieťa má skutočne problém, pretože nedávajú jednoznačné signály, nežiadajú o pomoc alebo iný prístup. Deti sa po návrate zo školy často až zrútia od vyčerpania, veľa spia, alebo naopak nie sú schopné relaxovať, majú záchvaty hnevu na drobné podnety. Niektoré vyžadujú samotu, alebo sa ponoria do bezpečného prostredia počítačovej hry a odmietajú ho opustiť.
Špecifický štýl učenia a poznávacie funkcie
Väčšina žiakov s AS má vysoko osobitý učebný štýl, a pokiaľ mu škola nevyjde v ústrety, nie sú schopní sa učiť a môžu trpieť neznesiteľnou nudou a frustráciou. Veľmi častý je značne nerovnomerný profil schopností, zručností a neštandardného spôsobu učenia, osvojovania si nových informácií a celkového vývoja rozumových schopností. Môže sa stať, že dieťa, ktoré si pamätá okolo stovky telefónnych alebo výrobných čísel a zvláda malú násobilku od 6 rokov, zlyháva pri najjednoduchších slovných úlohách. Pri riešení matematických úloh používajú deti niekedy neštandardné a zložité postupy.
Myslenie u dieťaťa s AS je nepružné, má nalinajkovaný spôsob uvažovania, ktorý nemení. Nedokáže sa prispôsobiť zmene a stále používa ten istý spôsob riešenia problémov. Taktiež sa nevie poučiť zo svojich chýb a ani z ich dôsledkov, nevie si priznať svoje zlyhanie. Mnohé deti majú problémy s dyslexiou, dyskalkúliou, dysortografiou alebo dysgrafiou. Iné zase veľmi dobre čítajú, ale slová si nevedia spájať do súvislostí, takže majú problém s pochopením čítaného textu, napríklad zadania domácej úlohy či otázky v teste. Premýšľajú omnoho viac v zrakových predstavách ako v slovách, predstavujú si myšlienky ako obrazy a v mysli si ich prehrávajú a dotvárajú. Taktiež majú aj veľký zmysel pre detaily. Majú tiež ťažkosti s motorickou neobratnosťou a nejdú im činnosti, pri ktorých sa vyžaduje manuálna zručnosť (napr. jazda na bicykli, korčuliach…). Ich chôdza alebo beh pôsobí ťažkopádne, majú problém s chytaním a hádzaním lopty. Taktiež aj manuálne zručnosti môžu mať slabé, čo sa prejaví pri obliekaní, zaväzovaní šnúrok a obúvaní.
Na druhej strane, majú veľmi dobrú zrakovú pamäť aj dlhodobú pamäť, pamätajú si na mnohé podrobnosti aj spred viacerých rokov. Niektorí ľudia s AS majú verbálne myslenie na omnoho vyššej úrovni ako abstraktno-vizuálne, vyznačujú sa dobrými vyjadrovacími schopnosťami, majú výbornú slovnú zásobu, mechanicky si dokážu osvojiť množstvo informácií. Prejavujú sa argumentovaním, diskusiami, chŕlením informácií a citáciami. Ak takémuto človeku chceme vysvetliť napríklad cestu, ako sa niekam dostane, tak si mapkou veľmi nepomôžeme, ale oveľa viac mu pomôže, ak mu trasu opíšeme slovne. Do druhej skupiny patria ľudia s vynikajúcim logickým uvažovaním, pre ktorých sú hračkou napríklad rôzne vizuálne kvízy, programovanie, matematika alebo šach. S verbálnym vyjadrovaním môžu mať ale ťažkosti a slovnému kontaktu sa tak skôr vyhýbajú. Dokážu nájsť pre problém riešenie, ale už ho slovne nevysvetlia.
Vzdelávacie možnosti a príprava na školu
Deti s diagnózou F84.5 môžu byť vzdelávané rôznymi formami. Patria sem špeciálna materská a základná škola pre deti a žiakov s autizmom a pervazívnymi vývinovými poruchami, špeciálna trieda bežnej MŠ, ZŠ a SŠ alebo bežná trieda MŠ, ZŠ a SŠ formou integrácie. Ak dieťa plánujete začleniť do školy po dovŕšení veku vhodného do základnej školy, je potrebné vedieť, že dieťa s touto diagnózou bude prijaté iba v prípade, ak dosiahne školskú zrelosť - fyzickú zrelosť, ktorá pozostáva z dobrého zdravotného a telesného stavu, ale aj sociálnu a emocionálnu zrelosť a má poznávacie funkcie na úrovni predškoláka. Ak má dieťa vážny zdravotný stav, je možné vzdelávanie individuálnou formou.
Príprava detí s autizmom a Aspergerovým syndrómom na školu môže byť náročná, ale s dôkladnou prípravou a porozumením ich špecifickým potrebám sa dá vytvoriť prostredie, v ktorom sa budú cítiť bezpečne a podporovane. Pre deti s autizmom je dôležité, aby mali dostatok času na adaptáciu, preto je vhodné začať s prípravou niekoľko týždňov, ideálne mesiacov, vopred. Pred nástupom dieťaťa do školy je dôležité, aby rodičia komunikovali s učiteľmi a vedením školy, poskytli im informácie o špecifických potrebách svojho dieťaťa, jeho silných stránkach a možných výzvach. Pre deti je užitočné, ak si môžu nové prostredie predstaviť vopred. Navštívte školu, ukážte im triedu, šatne, jedáleň a toalety. Rutiny sú pre deti s autizmom a Aspergerovým syndrómom veľmi dôležité, neočakávané zmeny u nich vedú k úzkosti a obavám zo zlyhania. Pomôžte dieťaťu nacvičiť bežné sociálne situácie, ako je predstavenie sa, požiadanie o pomoc alebo riešenie konfliktov. Podporte ho v rozvoji samostatných zručností, ako sú balenie školskej tašky, obliekanie alebo hygiena.
Som dieťa s Aspergerovým syndrómom | Maddox Veisz | TEDxYouth@Columbus
Efektívne stratégie pre podporu žiakov s AS v škole
Možno najväčším problémom je predpoklad, že bežná trieda je akési neutrálne, nešpecializované prostredie. Z hľadiska človeka s AS je však zjavné, že bežná trieda je v skutočnosti veľmi špecificky navrhnutá tak, aby vyhovovala deťom, ktoré sa učia neurotypickým spôsobom: nie je pre všetkých, je pre „normálnych“. Spôsob výuky a organizácie triedy tiež často vedú k tomu, že vyučovanie zostáva kognitívne nedostupné - trieda často pre dieťa s AS predstavuje príliš hlučné a neštruktúrované prostredie. Práve kvôli tomuto predpokladu nedokáže veľa ľudí uznať, že trieda síce môže byť prístupná fyzicky, ale dieťa s handicapom do nej aj tak nemusí byť schopné preniknúť nejakým zmysluplným spôsobom.
Za jednu z efektívnych vzdelávacích metodík, ktorá funguje u detí s AS, je považované štruktúrované učenie. Štrukturalizácia znamená vnesenie jasných pravidiel, sprehľadnenie postupnosti činností a jednoznačné usporiadanie prostredia, v ktorom sa človek pohybuje. Namiesto neistoty a zmätku nastúpi logický prístup, poriadok, pocit istoty a bezpečia, ktorý umožní akceptovať nové úlohy, učiť sa a lepšie znášať udalosti, ktoré sú nepredvídateľné. Obrázky vieme rovnako dobre použiť aj pri denných programoch. Uľahčia tak dieťaťu orientáciu v harmonograme dňa a postupne ho vieme naučiť, aby si vytváralo vlastné programy a zoznamy vecí, ktoré má urobiť. Rozčleníme aktivity na konkrétne a zrozumiteľné na seba nadväzujúce kroky a táto pravidelnosť a štruktúra dodáva deťom s AS pocit bezpečia, istoty a zmierňuje ich stres.
Pri práci s pracovnými listami je vhodné, ak sú prehľadné, vizuálne jednoduché a všetky zadania sú napísane jednoznačne. Ak takéto dieťa odovzdá čistý papier, pravdepodobne nerozumelo zadaniu. Pokiaľ má dieťa ťažkosti so sústredením alebo s učením, je dobré skúsiť, ako sa mu bude dariť v práci s počítačom, v porovnaní s obvyklými školskými pomôckami. Napríklad žiak s AS, ktorý nevedel dobre kresliť, vypracoval domácu úlohu v Minecraft - mali nakresliť dom, v akom by chceli bývať. Chlapec svoj vysnívaný dom postavil vo virtuálnom prostredí hry a do školy priniesol vytlačené obrázky domčeka. Takto žiak splnil zadanie a zároveň nebol frustrovaný, že nevie nakresliť to, čo má v hlave tak, aby to verne vystihlo jeho predstavu.
Aspergerom chýba prirodzená schopnosť pochopiť, prečo by mali robiť veci, ktoré im pripadajú nudné, zbytočné alebo hlúpe. Pre vykonanie určitej aktivity Asperger potrebuje jej zdôvodnenie, s ktorým sa stotožní. Na Aspergerov neplatí autoritatívny prístup. Ak dieťa učivo nebaví a nevieme ho motivovať, môžeme využiť nálepky alebo iné odmeny, prípadne sa dohodneme, že sa za odmenu môže venovať svojim záľubám. Aby si dieťa s AS zo školského vyučovania vôbec niečo odnieslo, je dôležité, aby si učitelia uvedomovali, čo ich zaujíma a predkladali informácie tak, aby o nich mohli premýšľať vlastným spôsobom.
Je potrebné, aby učiteľ rešpektoval všetky oslabenia - ak dieťa nerado veľa píše, prípadne píše neúhľadne a nevie po sebe čítať, tak je vhodné dovoliť písať tlačeným písmom, ktoré je jednoduchšie a prehľadnejšie. V prípade, že dieťa nezvláda dodržiavať denný režim, je dobré, ak režim vopred ukážeme, príp. napíšeme - kartičky sú voľne dostupné na stiahnutie. Ak takému človeku chceme vysvetliť napríklad cestu, ako sa niekam dostane, tak si mapkou veľmi nepomôžeme, lebo v tomto sa nemusí vedieť dobre orientovať, ale oveľa viac mu pomôže, ak mu trasu opíšeme slovne. Veľmi nápomocné sú pri slovných úlohách napríklad schematické zobrazenia zadania - načrtnúť zadanie aj riešenie, aby dieťa vizuálne vnímalo, čo má byť predmetom výpočtu a ako sa k výsledku máme dopracovať.
Riešenie problémového správania a emocionálna regulácia
Keď sa Asperger cíti preťažený alebo v nebezpečí, môže reagovať skratovo až amokom a bez rozmyslu ublížiť sebe alebo ostatným. Tu pomôže, ak sa dieťaťu môže venovať niekto individuálne, vie s ním vyjsť napríklad z triedy na chodbu alebo do kabinetu, nech sa ukľudní, prípadne vyrozpráva, oddýchne si a v ten deň nech už len oddychuje, ak by sa necítil na ďalšie vyučovanie. Ak sa nemá dieťaťu kto individuálne venovať, malo by mu byť umožnené ísť napríklad do kabinetu a tam byť v tichu a kľude. V školskom prostredí môže žiakovi Aspergerovi pomôcť aj niečo obľúbené z domu. Hračka, alebo niečo, čo na neho pôsobí upokojujúco. Nejedná sa samozrejme o hranie počas vyučovania, ale v čase oddychu, napríklad cez prestávku to môže použiť na zrelaxovanie, tzv. „brain break“. Taktiež môže pomôcť obľúbená hudba v prenosnom prehrávači. Dieťa si dá slúchadlá na uši, odhluční okolité prostredie, ktoré mu môže vadiť a tiež sa týmto spôsobom zrelaxuje.
V prípade, že dieťa s AS je veľmi nahnevané, môžu pomôcť niektoré konkrétne kroky. Ak má pri sebe dospelého, ktorý ho vie objať, prípadne vziať nabok a zmeniť prostredie, v ktorom sa dieťa nahnevalo, je to veľmi vhodné. Dieťa sa vyzúri, vykričí či vyplače, ukľudní sa. Až potom môžeme zisťovať, pýtať sa, čo sa stalo. Ak pri sebe niekoho takého napríklad v materskej škole alebo škole nemá, je vhodné zatelefonovať rodičom, nech dieťa skúsia upokojiť, bude počuť mamin alebo otcov hlas. Predstavujú pre dieťa istotu, ktorú v tej chvíli dieťa potrebuje. Staršie deti vieme naučiť, ak sa hnevajú, vyzúriť sa napríklad na papieri, robiť papierové gule. Prípadne si môže dieťa nosiť so sebou poznámkový blok a namiesto toho, aby na svoje okolie kričalo či nadávalo, zapíše to do bloku. Všetky negatívne myšlienky zo seba vypíše alebo premení na kresby. Dôležité je, aby dieťa neubližovalo sebe ani ostatným. Pri tomto je dôležité dbať na to, že poznámkový blok je žiakov, určený na relax, je to jeho nanajvýš intímna záležitosť a učitelia mu to nemajú brať a kontrolovať.
Pre rodičov je nevyhnutné byť dôsledný, dať od začiatku najavo autoritu, avšak nie silou a krikom. Oveľa vhodnejšie je hovoriť normálne a v prípade závažného problému užiť prísny tón hlasu a začať dôrazne počítať do 3. Dieťa čoskoro pochopí, že akonáhle mama sprísni hlas a počíta, niečo sa vážne deje. S Aspergerom je nutné konať s láskou a pochopením, ale jasne a ak je treba, potom dôrazne. A trvať na dodržiavaní pravidiel, ktoré ste stanovili a dohodli sa na nich. Je potrebné jasne vymedziť mantinely, čo dieťa smie a čo nie. Je nevyhnutné zabrániť, aby štvorročné alebo päťročné dieťa riadilo celý chod domácnosti a podľa neho sa všetko točilo. Rodičia nesmú mať strach z reakcie dieťaťa a povedať dieťaťu jasne „nie“. Na telesné tresty rovno zabudnite, vzbudí v dieťaťu len väčší odpor a túžbu po pomste. Viac než bitím dosiahnete viac, ak budete vysvetľovať, argumentovať, presviedčať faktami a príkladmi.
Pre deti s AS je dôležité neprerušovať začatú činnosť bez varovania. Keď ale poviete: „Až skončí táto rozprávka, vypíname telku, potom zhasne a budeme si ešte chvíľku rozprávať a maznať sa a potom už spať“, dieťa sa postupne pripraví na zmenu, nebude klásť odpor a v pokoji zaspí. Aspergeri potrebujú kvanta lásky, pozornosti, zdôrazňovanie ich kvalít a pochopenie. Bytostne potrebujú vašu pozornosť. Ak niečo chce, je dôležité naučiť dieťa, aby prišlo a slušne požiadalo. Oceňujte každý pozitívny krok v zlepšení správania, a keď dieťa naznačí, že už chce byť dobré a chce sa upokojiť, zabudnite na všetko, čo sa stalo, odpustite, nevyčítajte, nepripomínajte, nebuďte nepríjemní. Chváľte, chváľte, chváľte prehnane, zahrajte dieťaťu divadlo, ako je vaše dieťa to najúžasnejšie na svete, keď sa mu niečo podarí.
Som dieťa s Aspergerovým syndrómom | Maddox Veisz | TEDxYouth@Columbus
Senzitivity v stravovaní a každodennej rutine
Mnohé z detí s AS trpia precitlivenosťou na materiály, svetla, chute a zloženie jedál, vône, zvuky, atď. Tieto veci máte povinnosť rešpektovať a zmeniť k spokojnosti dieťaťa. Nie je tomu tak, že ak to nevadí nikomu inému, musí si zvyknúť aj vaše dieťa. Nepohodu u dieťaťa môže vyvolať aj strava, môže byť na niektoré chute, kombinácie, či konzistencie precitlivené. Nikdy ho nenúťte jesť to, k čomu má odpor. Ak napríklad nechce dieťa jesť rezance s makom, verte mu. Zrnitá štruktúra maku mu môže prísť na jazyku nepríjemná, ba odporná a nepožívateľná. Nikdy nenechajte dieťa hladovať domnievajúc sa, že ho potom ľahšie prinútite zjesť odmietanú potravinu. Dieťa bude radšej hladovať, než aby dalo do pusy to, čo sa mu hnusia. Nenúťte dieťa zjesť všetko, čo má na tanieri. Aspergeri majú úplne jasno v tom, kedy majú dosť a z každého ďalšieho sústa by sa mohlo už pozvracať. Radšej dávajte na tanierik malé porcie a ak bude mať záujem, pridajte.
Keď chcete, aby dieťa jedlo niečo nové, bez obáv uvarte nové jedlo celej rodine a zdôrazňujte: „Hmmm, to vonia! A ako to chutí! To je dobrota, mňam, mňam.“ Dovoľte dieťaťu ochutnať z varešky alebo z lyžičky pri varení, nenaložte mu hneď na tanier, zdesil by sa toho množstva neznámeho pokrmu a radšej by to hneď odmietlo! Ak dieťa ochutnalo a škaredí sa, nenúťte ho. Samo si povie, či chce viac. Sadnite si ako rodina a jedzte to jedlo a všetci veľa chváľte, nech dieťa prekoná nedôveru k neznámemu. Vôbec nevadí, ak dieťa stravu odmietne, že tentoraz dieťaťu s AS namažete chleba so syrom a zeleninou, jedzte spoločne, to je dôležité. Nabudúce až uvaríte to isté, dajte mu zase ochutnať. Je možné, že si na novú chuť zvykne, keď mu ju budete nenásilne ponúkať niekoľkokrát za sebou a možno mu dokonca postupom času veľmi zachutí. Ale je tiež možné, že si to jedlo proste neobľúbi a chcieť ho nebude. Netrápte sa tým.
Dôležitosť spolupráce a vzájomného porozumenia
Bez ohľadu na ročník či školu (základná, stredná), veľmi dôležitá je spolupráca s pedagógmi. Zásadou, ktorou sa potrebujeme pri takýchto situáciách riadiť, je vyhnúť sa typickej otázke typu: „Inokedy taká/ý chytrá/ý, tak ako to, že ti jednoduché zadanie nejde?“ „Čomu na tom nerozumieš, veď je to také jasné“! S pribúdajúcimi rôznymi diagnózami u detí našťastie narastá medzi školami povedomie aj o Aspergerovom syndróme. Všeobecné povedomie však nie vždy stačí. Je nevyhnutné, aby personál dokázal také dieťa akceptovať a prijať ho také, aké je, aby s ním dokázal pracovať a aby vedel definovať jeho dobré stránky a tie využiť jednak v prospech preberaného učiva a jednak pre správne fungovanie v kolektíve spolužiakov.
Základom je spolupráca s triednym pedagógom. Zrelá a citlivá osobnosť sa bude snažiť hľadať spôsob, akým by sa dieťa s AS mohlo cítiť v škole príjemne a bezpečne. Triedny pedagóg je autorita, ktorá vytvára, udržiava a rozvíja mikrosvet komunity žiakov. Je nevyhnutné, aby pedagóg tento mikrosvet rozvíjal v duchu priateľstva, tolerancie, pomoci a k vzájomnej úcte. Nie je tu priestor pre posmešky, hanenie či diskrimináciu len preto, že spolužiak je „divný“. Vzdelávacie inštitúcie majú možnosť vytvoriť pre žiaka Aspergera individuálny vzdelávací program na základe odporúčaní od špeciálnych pedagógov a psychológov, s pomocou ktorého dokáže žiak postupne napredovať a prosperovať. Keď dokážeme definovať silné stránky žiaka a aj oblasti pre rozvoj, tak následne silné stránky vieme využiť v prospech trénovania rozvojových oblastí. Pedagógovia majú prostriedky na to, aby dokázali Aspergerovi pomôcť. Nie potláčať jeho prirodzenosť, ale vyzdvihovať ju ako pomôcku pre dosahovanie lepších výsledkov vo vzdelávaní, tak aj v socializácii.
Myslime tiež na to, že potreby dieťaťa sa môžu v čase výrazne meniť. Niektorým môže počiatočné obdobie v špeciálnej škole/triede pomôcť, aby získali zručnosti, ktoré im umožnia prosperovať v strednom prúde vzdelávania, a naopak, niektoré dokážu prežiť v bežnej škole na prvom stupni, ale nie už vo veku druhého stupňa, kedy vrstovníci môžu byť výrazne menej tolerantní k sociálnym odchýlkam. Každé dieťa je iné, a spektrum autizmu zároveň znamená, že schopnosti zvládať svoju situáciu v rôznych ohľadoch sú každý deň odlišné. Je veľmi dôležité, aby medzi školou a rodičom prebiehala komunikácia na základe dôvery a vzájomnej spolupráce tak, aby sa preťaženie dieťaťa obmedzilo na minimálnu mieru. Vysoká unaviteľnosť je našťastie väčšinou vyvážená šikovnosťou, ktorá dieťaťu pomôže zachytiť väčšinu učiva v škole a porozumieť mu aj bez drilovania doma. Niektoré z nich však aj tak potrebujú sociálne voľno - čiže deň alebo niekedy aj viac dní, kedy nemusia ísť do školy, do kolektívu, aby sa ich nervová sústava upokojila a oni boli zase schopní sa zapojiť do bežného diania.
Prekonávanie prekážok a hľadanie podpory
Nakoľko deti, dospievajúci i dospelí ľudia s AS sa stretávajú denne s neporozumením, je pre nich život vo väčšinovej spoločnosti nesmierne zaťažujúci. Zamieňanie tejto mimoriadnej zraniteľnosti ľudí s AS s rozmaznanosťou a nevychovanosťou prispieva k prehlbovaniu nepochopenia detí s AS a ich najbližších. Keď vidíte svoje dieťa, ako mu v očiach svieti zúfalá nemá prosba o pomoc, viete, že tadiaľ cesta nevedie. Snažíte sa dodržiavať potrebné postupy a rituály, aby bolo v pohode a nedostávalo sa do vyčerpávajúcich stavov emočného stresu, ktoré vyčerpávajú vás aspoň tak ako jeho. Naučíte sa poznať jeho signály, poskytovať mu potrebnú podporu.
Dobrých rád máte dostatok, ale žiadna z nich nefunguje. Niekedy medzi tým všetkým, ak máte dosť šťastia, tak sa dostanete na tú správnu diagnostiku. Prečo správnu: pretože Aspergerov syndróm je nový pojem, môžete sa stretnúť s tým, že odborníci v poradniach ho nepoznajú, nemajú nástroje na jeho diagnostikovanie alebo dokonca ho ani neuznávajú. Ak sa vám podarí dostať sa k tým správnym ľuďom, odrazu z vás začne padať obrovská ťarcha. Konečne zistíte, že ste naozaj neurobili chybu vo výchove, že vaša intuícia bola správna, že toto dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj práve to, čo ste vždy tušili - to, aby sa mu okolie v maximálnej možnej miere prispôsobilo a aby nové veci mohlo skúšať postupne a bezpečným spôsobom. Žiadna liečba šokom, žiadne tresty a dôsledky za správanie, za ktoré dieťa nemôže a jediným dôvodom je iné nastavenie jeho mozgovej činnosti. Pre mnohých je ťažko pochopiteľné to, že ak nebudete preťažovať Aspergera ako dieťa, tak má šancu zvládať veci viac v pohode ako dospelý.
Sú úprimné, nezneužívajú situáciu, treba im skutočne veriť, keď hovoria, že ich niečo bolí alebo nevládzu. Môžu mať zmenené vnímanie bolesti: pri ťažkom zápale slepého čreva povedia, že ich to bolí „len trocha“ a pri škrabanci na ruke je to hotová pohroma. U lekára potrebujú jasné inštrukcie, presné informácie, čo sa bude diať a často majú aj tak obrovský strach. Zároveň sú to deti, ktoré absolútne vycítia, či ich niekto akceptuje alebo nie, a vďaka častým zlým skúsenostiam okamžite reagujú ako zahnaní do kúta, ak rozoznajú spôsob komunikácie, ktorý im v minulosti ubližoval. Autoritárske riešenia, necitlivá kritika, rozkazy bez možnosti dohody, to všetko ich dostáva na kolená. Aj preto sú naše deti pre okolie aj širšiu spoločenskú klímu veľkou výzvou a lakmusovým papierikom našej schopnosti ponúknuť im láskavý a akceptujúci vzťah.
Tráviť s nimi čas pri poznávaní ich záľub, v ktorých sú často vyslovene expertmi, ochotne ich sprevádzať pri obľúbených činnostiach zákutiami ich sveta, venovať čas pochopeniu ich vnímania či zvládaniu prípadných problémových situácií je investíciou, ktorá sa vždy oplatí. Sú to výnimočné osobnosti a zažije si to iba ten, kto je ochotný im venovať výnimočný vzťah. Nezostávajte s problémami sami. Dieťa s Aspergerovým syndrómom je dieťa so špeciálnymi potrebami a rodič nevyhnutne potrebuje pomoc zvonku. Pomôcť môžu centrá pedagogicko-psychologického alebo špeciálno-pedagogického poradenstva, školský psychológ alebo školský špeciálny pedagóg, ktorí vás podľa potreby nasmerujú k ďalším odborníkom, resp. do centier pre deti s poruchami autistického spektra, kde bude o vás náležite postarané.
tags: #dieta #s #aspergerovym #syndromom #v #skole