Pablo Ruiz Picasso, meno neoddeliteľne spojené s revolúciou v umení 20. storočia, sa narodil 25. októbra 1881 v malebnom španielskom meste Málaga. Už od prvých rokov života bolo jasné, že jeho osud je prepojený s tvorivým vyjadrovaním; legenda hovorí, že prvé slová, ktoré vyslovil, boli „piz, piz“, pokus o slovo „ceruzka“. Tento ranný zápal podporoval jeho otec, José Ruiz y Blasco, uznávaný maliar a pedagóg, ktorý svojmu synovi poskytol pevné základy v umení. No študent rýchlo prekonával učiteľa, demonštrujúc pozoruhodný talent pre realistické zobrazenie, ktoré naznačovalo obrovský potenciál ukrytý v jeho tvorbe.
Korene a formovanie talentu
V noci 25. októbra 1881 o 23. hodine na 3. poschodí domu de la Merced v andalúzskej Malage sa narodil malý Pablo. Jeho občianske meno bolo Pablo Ruiz, týmto menom sú signované aj jeho prvé maľby. Jeho matka doňa Mária bola talianskeho pôvodu. Jeho otec, rodom španielsky Bask, José Ruiz Blasco bol profesorom kreslenia na výtvarnej škole v San Telme a konzervátorom umenia v Malage. Špecializoval sa na obrazy do jedální, na maľovanie vejárov a holubíc. Práve on dával Picassovi prvé lekcie kreslenia.
Pablo sa ich rýchlo naučil kresliť, chodieval s otcom do múzea, kde sa cvičil v kreslení holubíc a býčích zápasov. Aby sa holubice naučil lepšie kresliť, don José vždy na dosku priklincoval jednu mŕtvu, ktorú musel verne zachytiť. Aj jeho prvá zachovaná kresba je z tohto obdobia, kedy mal 9 rokov. Celý život neprestal kresliť týchto vtákov a plagát z roku 1949 pre Svetový kongres mieru značnou mierou prispel k jeho renomé.
„Dieťa s holubicou“ a rané majstrovstvo
Jedným z diel, ktoré definujú citlivosť tohto obdobia, je obraz „Dieťa s holubicou“. Na obrázku je vidieť olejomalba zobrazujúca malú dívku, ktorá drží holubicu (v popise často zamieňanú s panenkou). Dívka má na sebe modré šaty a červený podkasan. Je zobrazena vo stoje s mírně nakloněnou hlavou a smutným výrazom. Pozadí tvoří střídmé, tlumené barvy s náznaky krajiny nebo místnosti. Celkový styl je jednoduchý s omezeným použitím detailů.
„Holuby sú lakomé a svárlivé vtáky, ktovie prečo sa stali symbolmi mieru,“ smial sa Pablo Picasso. On najlepšie vedel, že skutočnými symbolmi mieru sú jeho holubice, ktoré kreslil pre potreby pacifistických kongresov. Traduje sa, že Picasso ako malý chlapec rád maľoval práve holuby. Paradoxne vtáky, ktoré medzi sebou veľmi často bojujú o kúsok omrvinky na chodníku, sa tak stali symbolom mieru. Ale on to poňal z biblického hľadiska, kde holubica z Noemovej archy priniesla rozkvitnutú ratolesť ako symbol života.
Modré a ružové obdobie
Začiatok 20. storočia priniesol v Picassovej tvorbe dve výrazné obdobia: Modré obdobie (zhruba 1901-1904) a Rose Period (1904-1906). Modré obdobie, zrodené z osobných ťažkostí a hlbokého vnímania sociálneho utrpenia, sa vyznačuje obrazmi ponorenými do tlmených odtieňov modrej a tyrkysovej. V týchto dielach sú zastúpené postavy na okraji spoločnosti - žobráci, slepí, prostitútky - vykreslené s hlbokou empatiou. „La Vie“ (1903) a „Starý gitarista“ (1903-1904) sú silné príklady tohto emocionálne nabitého obdobia.
Roku 1905 začali v jeho tvorbe dominovať odtiene ružovej. Toto „ružové obdobie“ tiež nazývané „pompejánska perióda“, no vhodnejšie by bolo nazvať ho cirkusovým, trvalo do nasledujúceho roku. Bolo to obdobie snovosti a neukončenosti. Na obrazoch dominujú postavy, ktoré sa vedia uplatniť. Červená farba ako farba krvi bola pre neho symbolom života. Témy nachádzal Picasso najmä vo svete cirkusu.
Kubizmus: Revolúcia vo videní reality
Rok 1907 znamenal zásadný moment v dejinách umenia vytvorením diela „Les Demoiselles d'Avignon“. Pod vplyvom iberskej sochy a afrických masiek táto prelomová maľba rozbila tradičné predstavy o perspektíve a reprezentácii. Bol to radikálny odklon, úmyselné odmietnutie storočných konvencií, ktoré pripravilo pôdu pre kubizmus.
V tesnej spolupráci s Georgesom Braqueom Picasso spoluzakladal toto revolučné hnutie, zásadne meniac spôsob, akým umelci vnímali a zobrazovali realitu. Analytický kubizmus (1909-1912) zahŕňal fragmentáciu objektov do geometrických tvarov, vykreslených tlmenými farbami, akoby rozoberal samotnú formu. Toto sa vyvinulo v syntetický kubizmus (1912-1919), ktorý začleňoval kolážové prvky - výstrižky z novín, kúsky látok - čím pridával textúru a nové vrstvy vizuálnej komplexity.
Kubizmus za 9 minút: Vysvetlenie umeleckého hnutia od Pabla Picassa
Politický angažmán a Guernica
Hrôzy španielskej občianskej vojny hlboko ovplyvnili Picassa, vyvrcholili vytvorením diela „Guernica“ (1937), intenzívnou a emocionálne drvivou reakciou na bombardovanie Guernicy. Toto monumentálne dielo sa stalo trvalým symbolom hrôz vojny, upevňujúc Picassovu úlohu nielen ako umelca, ale aj silného hlasu za mier a sociálnu spravodlivosť. Picasso fascinovaný postavou býka, si toto zviera vybral k stvárneniu brutality vojny, čo označuje za „mlynček na ľudské mäso.“ Kôň je symbolom španielskeho ľudu, pod jeho nohami leží obeť, teda ranený vojak. Roztrhané, znetvorené telá, otvorené ústa, z ktorých akoby vychádzal krik miliónov ľudí, to všetko nás vťahuje do atmosféry krutosti, zhonu a vojnového chaosu.
Odkaz a filozofia tvorby
„Každé dieťa je umelec,“ hovoril Picasso. Pamätáš si, aké to bolo keď si bol dieťa? Na to obdobie, kedy pre teba neexistovali žiadne obmedzenia a predpisy v kreativite? Rodičia ti dali kus papiera a ceruzky. Kreslil si si, tvoril a vyjadril to čo si cítil. Potom, keď už si bol starší, učitelia ti povedali čo nerobiť. Hovorili čo je správne a čo je nesprávne. Hovorili ti, že máš vyfarbovať vnútri, neprechádzať čiary. A tak tvoje vnútorné dieťa vymieralo.
Picasso naopak hovorí, že každé dieťa je umelec. Ale, ako zostať umelcom aj keď rastieš? Nezameriavaj sa na to čo ti druhí hovoria. Bav sa pri tvorbe. Vyjadruj svoje myšlienky, svoje pohľady na vec. Nepýtaj sa druhých na to čo si myslia. Keď som bol menší, chodieval som na výtvarnú. Začiatky boli ozaj nuda. Jediné, čo som robil bolo obkresľovanie kresieb, imitovanie techník a kopírovanie iných. Mal som sa učiť od majstrov. Naučiť sa kompozícii, svetlu, forme. Keď už je človek skúsenejší je dôležité „zanechať týchto majstrov“ a začať vyjadrovať seba, svoj pohľad.
Techniky a experimentovanie
Picasso bol vzácny človek, ktorý žil podľa svojich vlastných štandardov, a bol kreatívny až do svojej smrti. Prekonával svoje umelecké hranice, a tvoril ako sa len dalo. Používal rôznu techniku vo svojej maľbe a grafike, napríklad koláž, asambláž. Vo svojich záverečných desaťročiach venoval Picasso mnoho kresieb a obrazov téme maliara a modelu, často sa vracal alebo citoval vlastné diela aj diela iných významných umelcov a zapracoval do svojich obrazov aj autobiografické prvky.
Ak chceš byť „fresh“ ako umelec, prestaň sa kopírovať dookola. Kopírovanie sám seba vedie k stagnácii. Ako umelec je za potreby zväčšiť svoje kreatívne schopnosti. Picasso si prešiel mnohými zmenami v živote. Vždy keď sa len trošku cítil byť spokojný, úplne zmenil svoj štýl. Experimentoval s veľkým množstvom štýlov počas svojho života. Hoci bol a je najznámejší vďaka svojej maľbe, experimentoval aj s poéziou, fotografiou, sochárstvom, či inými formami umenia.
Úspech je nebezpečný. Jeden začne kopírovať sám seba, a kopírovať seba samého je omnoho nebezpečnejšie, než kopírovať ostatných. Zabudni na to čo si už vytvoril. Tvár sa, že každým dňom začínaš tvoriť „nanovo.“ Snaž sa inovovať, rozmýšľaj čo by si mohol zlepšiť. Nikdy nebuď spokojný s tým, čo si už dosiahol.
Záverečné zamyslenie nad dielom
Pablo Picasso zomrel 8. apríla 1973 v Mougins, Francúzsko, zanechávajúc po sebe úžasné dielo - odhadom viac ako 50 000 diel - ktoré naďalej fascinuje a inšpiruje. Jeho umelecký vývoj formovala rozmanitá škála vplyvov, od španielskych majstrov ako Velázquez a Goya po iberské sochy, africké umenie a živé farebné palety Henriho Matissea. Jeho dopad na umenie 20. storočia je nezmerateľný. Spoluzakladal kubizmus, priekopnícky prístup ku koláži a konštruktívnemu sochárstvu a neustále spochybňoval umelecké konvencie.
Picassova neúnavná experimentálnosť predefinovala moderné umenie, zanechávajúc nezmazateľnú stopu na generáciách umelcov a upevňujúc jeho pozíciu ako jedného z najdôležitejších a vplyvnejších osobností v histórii. Jeho odkaz presahuje plátno, rezonuje v nespočetných aspektoch súčasnej kultúry a pripomína nám transformačnú silu umeleckej vízie. Prečo práve Picasso? Možno práve preto, že je ťažké pochopiť jeho zložitú povahu, kontroverzné diela a vôbec… celý jeho život. Návšteva jeho múzea v Antibes v nás zanechala hlboký dojem a skrytú túžbu pochopiť ho. Nevieme, či sa nám to touto prácou podarí, ale dúfame, že sa ňou aspoň trochu priblížime tomuto veľkému géniovi.
tags: #dieta #s #holubom #picasso