Vzdelávanie mentálne postihnutých jedincov predstavuje rozsiahlu a delikátnu oblasť, ktorá si vyžaduje individualizovaný prístup a odbornú expertízu. Slovenská republika disponuje systémom špeciálneho školstva, ktorý sa špecializuje na vzdelávanie detí a žiakov s mentálnym postihnutím, ako aj s kombinovanými postihnutiami. Tento článok sa zameriava na metodiku vzdelávania mentálne postihnutých, pričom zohľadňuje špecifické potreby a výzvy tejto skupiny žiakov v slovenskom kontexte. Hoci každý systém čelí svojim jedinečným výzvam, je dôležité neustále hľadať cesty k zlepšeniu a k plnohodnotnejšej integrácii všetkých detí do spoločnosti.
Pedagogika Mentálne Postihnutých: Teória a Prax
Pedagogika mentálne postihnutých je vedný odbor špeciálpedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom pedagogiky mentálne postihnutých sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Psychopédia (pedagogika mentálne postihnutých) je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých sú pedagogika a špeciálna pedagogika, zatiaľ čo partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny.
Špeciálne Školstvo na Slovensku: Systém a Kontext
Špeciálne školy poskytujú vzdelávanie žiakom s mentálnym postihnutím, alebo s viacnásobným postihnutím, čo zahŕňa mentálne postihnutie v kombinácii s telesným, zdravotným alebo rečovým postihnutím. Cieľom je poskytnúť im kvalitné vzdelávanie, ktoré je prispôsobené ich individuálnym potrebám a schopnostiam. Vzdelávanie prebieha podľa učebných osnov špeciálnej základnej školy od 1. do 9. ročníka vo variante A, a vo variantoch B a C od 1. do 10. ročníka. Triedy pre žiakov zo zdravotným znevýhodnením sa vnútorne diferencujú na triedy podľa stupňa postihnutia, a v prípade viacerých postihnutí podľa dominantného postihnutia. Žiakom s mentálnym postihnutím možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky.
Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku trojnásobne, v niektorých regiónoch až štvornásobne vyšší v porovnaní so zahraničím. Existujú však viaceré indície, že „nálepku“ ľahkého mentálneho postihnutia, teda závažného a nezvratného poškodenia kognitívnych schopností, dostávajú aj deti, ktoré vo vzdelávaní zlyhávajú z iných príčin. Diagnóza ľahkého mentálneho postihnutia zároveň pre väčšinu detí znamená, že základné vzdelanie absolvujú oddelene od svojich rovesníkov a budú mať len obmedzené možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole.
Vysoký počet detí s diagnózou MP nie je prítomný naprieč celým Slovenskom. Vysoký podiel detí s diagnózou MP v troch krajoch pravdepodobne súvisí s tým, že tam žije väčšina Rómov, takmer 80 %. Na to, že časti rómskych detí je diagnostikované ľahké mentálne postihnutie, aj keď ho reálne nemajú, a sú neopodstatnene smerované do špeciálneho školstva, už viac ako desať rokov upozorňujú slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, ako aj štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv, či Metodicko-pedagogické centrum. Podľa najnovších údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie. Zároveň, deti z marginalizovaných rómskych komunít tvoria až 71,2 % žiakov špeciálnych tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a 41,7 % žiakov špeciálnych škôl, hoci ich celkové zastúpenie v populácii žiakov základných škôl je len 12,3 %.
Aj na základe tlaku spomínaných inštitúcií a organizácií dochádza v praxi k čiastkovým zmenám, ktoré sa prejavili v miernom poklese detí s diagnostikovaným MP v základných školách. Za ostatné tri roky sa ich podiel znížil z 5,35 % detí v školskom roku 2015/2016 na súčasných 4,64 % detí v školskom roku 2018/2019, čo predstavuje celkovo o takmer 2 400 detí. Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie schopností, patriacich k celkovej úrovni inteligencie (napríklad poznávacích, jazykových a sociálnych). Zároveň ide aj o obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na základe medzinárodných štúdií je priemerný výskyt mentálneho postihnutia medzi deťmi a mládežou na úrovni 1,83 %. Na Slovensku je však počet detí s diagnózou MP dlhodobo takmer trojnásobne vyšší. V školskom roku 2018/2019 navštevovalo základné školy 21 988 žiakov a žiačok s diagnózou MP, čo predstavuje až 4,64 % všetkých žiakov základných škôl.
Vzdelávacie Varianty pre Žiakov s Mentálnym Postihnutím
Systém vzdelávania rozlišuje varianty vzdelávania, ktoré sú prispôsobené rôznym stupňom mentálneho postihnutia a individuálnym potrebám žiakov. Učebné plány škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím obsahujú takmer všetky predmety ako bežné školy, ale obsahujú väčšiu časovú dotáciu v predmete pracovné vyučovanie a sú doplnené o špeciálno-pedagogické predmety v závislosti od stupňa mentálneho postihnutia, ako je rozvíjanie komunikačných schopností, rozvíjanie grafomotorických zručností a rozvíjanie sociálnych zručností. Obsah vzdelávania sa v jednotlivých prípadoch prispôsobuje mentálnej úrovni žiaka.
Variant A: Vzdelávanie pre Ľahko Mentálne Postihnutých Žiakov
Vzdelávanie pre ľahko mentálne postihnutých žiakov sa podobá vzdelávaniu v bežnej základnej škole. Žiaci sa vzdelávajú v ročníkoch prípravnom až deviatom. V tomto variante sa predpokladá, že dieťa s mentálnym postihnutím môže pred nástupom do prvého ročníka školy chodiť do prípravného ročníka, ak je taký zriadený v jeho okolí. Návštevou prípravného ročníka už začína plniť povinnú školskú dochádzku.
Variant B a C: Rozvoj a Kompenzácia pre Stredne a Ťažko Mentálne Postihnutých
Cieľom vzdelávania v B a C variante je čo najväčší rozvoj mentálne postihnutých žiakov z fyzickej i psychickej stránky, kompenzácia ich nedostatkov s cieľom optimálne ich pripraviť na praktický život. Žiaci vo Variante C sa vzdelávajú podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Pre žiakov, ktorí sa nemôžu vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie vzdelávať inak (napríklad žiaci hluchoslepí, žiaci s viacnásobným postihnutím), sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
Metodika Vzdelávania Ťažko Mentálne Postihnutých
Vzdelávanie ťažko mentálne postihnutých jedincov vyžaduje špecifické prístupy a metódy. Kľúčovým prvkom je individuálny prístup, ktorý je zabezpečený vďaka nižšiemu počtu žiakov v triedach. Špeciálni pedagógovia sa tak môžu žiakom venovať individuálne. Mnohí žiaci sú vzdelávaní podľa individuálnych vzdelávacích programov (IVVP), kde sa zohľadňujú ich silné a slabé stránky, záujmy a potreby. Vyučovacie predmety sú takmer totožné s predmetmi v základnej škole, avšak rozsah učiva je redukovaný. Dôraz sa kladie na slovenský jazyk, matematiku, pracovné vyučovanie a telesnú výchovu. Triedy B a C variantu dávajú žiakom priestor rozvíjať ich grafomotorické a sociálne zručnosti, komunikačné schopnosti vzhľadom na druh a stupeň mentálneho postihnutia. Škola zabezpečuje aj vzdelávanie mentálne postihnutých žiakov s poruchou autistického spektra.
Špecifické Prístupy a Rozvoj Kľúčových Zručností
Vo vzdelávaní detí s mentálnym postihnutím je potrebné rešpektovať viaceré aspekty, ktoré sa zameriavajú na komplexný rozvoj ich osobnosti a schopností. Medzi kľúčové oblasti patrí rozvoj komunikácie a jazyka, činnosti zlepšujúce pohyb a koordináciu, rozvíjanie sociálnych interakcií a učenie sa základných životných znalostí a schopností.
Senzorická Integrácia
Senzorická integrácia je dôležitá pre rozvoj vnímania a spracovania zmyslových podnetov. Aktivity zamerané na senzorickú integráciu pomáhajú žiakom lepšie sa orientovať v prostredí, zlepšujú ich motorickú koordináciu a znižujú senzorickú preťaženosť.
Komunikácia a Sociálna Interakcia
Rozvoj komunikačných zručností je kľúčový pre sociálnu integráciu a sebarealizáciu ťažko mentálne postihnutých. Využívajú sa rôzne formy komunikácie, ako napríklad alternatívna a augmentatívna komunikácia (AAK), ktorá zahŕňa používanie obrázkov, symbolov, gest a iných pomôcok. Dôležité je vytvárať príležitosti pre sociálnu interakciu s rovesníkmi a dospelými. Žiak s mentálnym postihnutím musí okrem pracovných návykov rozvíjať aj komunikačné kompetencie, aby sa vedel v budúcom živote primerane dorozumieť v sociálnych a interpersonálnych situáciách, aby sa naučil existovať v skupine, v kolektíve, a aby vedel na seba prebrať primeranú zodpovednosť. Pre deti s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia je potrebné orientovať sa vo vzdelávaní na dosiahnutie cieľov ako je čo najvyšší stupeň socializácie.
Praktické Zručnosti a Príprava na Život
Vzdelávanie ťažko mentálne postihnutých sa zameriava na rozvoj praktických zručností, ktoré im umožnia čo najväčšiu samostatnosť v bežnom živote. Ide o sebaobslužné činnosti (obliekanie, hygiena, stravovanie), domáce práce (upratovanie, varenie) a pracovné činnosti (jednoduché manuálne práce). Žiaci sa učia drôtikovať, vyšívať a maľovať na sklo. Osvojujú si vykonávanie prác pri ošetrovaní bežných druhov kvetín a zeleniny, okrasných drevín, pri ošetrovaní a výsadbe kvetinových záhonov a drevín. Učitelia zo špeciálnych škôl zdôrazňujú, že pracovné vyučovanie má byť pre žiaka s mentálnym postihnutím hlavným a najdôležitejším vyučovacím predmetom, pretože toto dieťa sa v budúcnosti bude živiť rukami, nie hlavou. Preto musí získať čo najlepšie pracovné zručnosti a návyky, aby ich potom mohlo v budúcom živote čo najviac využiť. Tejto skutočnosti by malo zodpovedať aj materiálno-technické a priestorové vybavenie školy. Pracovné vyučovanie má pre toto dieťa aj rehabilitačný význam a vo vyšších ročníkoch je pre neho zároveň predprofesionálnou prípravou na jeho budúce povolanie. Malo by mať pri jeho vzdelávaní rovnakú alebo aj vyššiu váhu, ako slovenský jazyk či matematika.
Vybavenie a Priestory Špeciálnych Škôl
Špeciálne školy sú zvyčajne bezbariérové, čo umožňuje žiakom dostať sa do všetkých učební. Disponujú výťahovými stoličkami a šikmými schodiskovými plošinami. Žiaci aj učitelia využívajú na vzdelávanie a prácu s deťmi rôzne učebne, ako napríklad krajčírska dielňa, drevo-kovo dielňa, cvičná kuchynka, telocvičňa, počítačová učebňa, interaktívne tabule a dataprojektory. Postupným zabezpečovaním logopedických odborníkov na škole sa snažíme diagnostikovať rečové poruchy. Minimálny počet žiakov v triede v špeciálnej škole je 4. Maximálne počty sú stanovené podľa jednotlivých druhov a typov škôl a pohybujú sa v rozmedzí 8 - 12. Pri zdravotníckych zariadeniach sa zriaďujú materské školy, základné školy a špeciálne základné školy, kde sú žiaci vzdelávaní počas liečby ochorenia, respektíve zdravotného oslabenia, pre ktoré sú dočasne umiestnení v zdravotníckom zariadení.
Praktická Škola a Odborné Učilište: Cesta k Profesijnej Integrácii
Žiaci, ktorí ukončia 9. ročník v učebných odboroch a nemôžu vzhľadom k svojmu postihnutiu pokračovať na odbornom učilišti, môžu pokračovať v praktickej škole. Je to samostatný typ školy. Cieľom výchovy a vzdelávania je rozvíjanie komunikácie a osvojovanie vedomostí, zručností a návykov žiakov pre ďalšiu profesijnú a prirodzenú integráciu do spoločnosti. Tieto školy sú určené pre žiakov, ktorí po absolvovaní povinnej školskej dochádzky nemajú predpoklady pre zvládnutie odborného učilišťa. Praktická škola žiaka pripraví na jednoduché pracovné činnosti, na život v rodine, naučí ho prácam v domácnosti a sebaobsluhe tak, aby mohol jednoduché pracovné činnosti vykonávať v budúcnosti zväčša pod dohľadom inej osoby, napríklad aj v chránených dielňach. Končí sa vysvedčením o jej absolvovaní, nie výučným listom.
Po ukončení posledného ročníka základnej školy môže žiak s mentálnym postihnutím pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v odborných učilištiach alebo v praktickej škole určených pre žiakov s mentálnym postihnutím, a to v závislosti od hĺbky svojho mentálneho postihnutia a svojich schopností. Ak sa žiak nebude vedieť rozhodnúť pre svoju budúcu profesiu, môže pokračovať najprv v prípravnom ročníku špeciálneho učilišťa, počas ktorého sa vyprofiluje na určitý vhodný učebný odbor. Po ukončení špeciálneho odborného učilišťa získa po záverečnej skúške výučný list a bude môcť vykonávať nenáročné pracovné činnosti. Uplatní sa v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl, ako sú napríklad pomocní stavební robotníci, pomocní stolári alebo pomocné kuchárky.
Proces Zaradenia do Špeciálneho Vzdelávania
Podnet na zaradenie žiaka do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania môže dať buď samotný rodič dieťaťa alebo iný zákonný zástupca, lekár, riaditeľ školy, respektíve centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Rodičovi dieťaťa, ktoré má zdravotné postihnutie, sa odporučí, aby navštívil centrum špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré uskutoční alebo sprostredkuje potrebné vyšetrenia a pripraví dokumentáciu, na základe ktorej riaditeľ rozhodne o prijatí dieťaťa do systému špeciálneho školstva. Konečnú špeciálnopedagogickú diagnózu, z ktorej sa vychádza pri odporúčaní spôsobu, foriem a metód vzdelávania žiaka so zdravotným znevýhodnením, stanovuje špeciálny pedagóg, a to až po prehodnotení všetkých vyšetrení. Súčasne sa definujú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby s naznačením pedagogickej prognózy. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania je v kompetencii riaditeľa školy, respektíve školského zariadenia, vždy však s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa.
Proces špeciálneho vzdelávania: Začatie a ukončenie
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace.
Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a ďalšej dokumentácie. Ak ide o maloleté dieťa alebo žiaka, písomnú žiadosť s ďalšou dokumentáciou predkladá jeho zákonný zástupca. V prípade potreby sa o vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia môže riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia požiadať zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, plnoletý žiak, zástupca zariadenia alebo pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec. Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporučenia praktického lekára pre deti a dorast môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu.
Žiaci so zdravotným postihnutím postupujú do vyššieho ročníka základnej školy v prípade, že ich učebné výsledky boli hodnotené ako "prospel" a to v súlade s platnými metodickými pokynmi na hodnotenie a klasifikáciu žiakov. Zásady a spôsoby hodnotenia sú súčasťou školského vzdelávacieho programu, prípadne individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu konkrétneho žiaka. Žiak, ktorý nemá mentálne postihnutie, sa hodnotí podľa pravidiel hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiakov v základných školách a stredných školách, pričom sa zohľadňuje charakter jeho zdravotného znevýhodnenia. Žiak s mentálnym postihnutím je hodnotený podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s mentálnym postihnutím. Priebežne sa hodnotia osobné výkony a pokroky žiaka. Ak je žiak klasifikovaný, dostáva rovnaké vysvedčenie ako ostatní žiaci triedy, ale v doložke vysvedčenia má uvedené, podľa akého variantu bol vzdelávaný (A, B, C).
Problémy a Výzvy v Systéme Vzdelávania
Napriek existujúcemu systému a snahám o podporu, vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím čelí na Slovensku viacerým závažným problémom a výzvam.
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje, že školský zákon neumožňuje žiakom s mentálnym postihnutím, bez ohľadu na ich individuálne schopnosti, dosiahnuť úplné základné vzdelanie, čím priamo bráni v prístupe k vzdelávaniu. Aj v prípade, že takýto žiak absolvuje so svojimi rovesníkmi vzdelávanie v bežnej triede a za stanovených podmienok úspešne absolvuje všetkých deväť ročníkov základnej školy, môže dosiahnuť len ukončenie primárneho vzdelávania, to je absolvovanie prvého stupňa základnej školy. S takýmto vzdelaním následne nemôže byť prijatý na ktorúkoľvek strednú školu, ale len na úzku časť odborných škôl v dvojročných až trojročných vzdelávacích programoch a získať tak maximálne nižšie stredné odborné vzdelanie. Vylúčenie prístupu k vzdelaniu, čiže získať úplné základné vzdelanie, či minimálne absolvovať prijímacie skúšky na strednú školu, z dôvodu zdravotného postihnutia, je v priamom rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala už v roku 2010.
Ďalším vážnym problémom je, že v zákone stále nie je definované inkluzívne vzdelávanie. Mnohé deti, najmä tie s autizmom, vzdelávajú v rodinách. Väčšina detí (85 %) s diagnostikovaným mentálnym postihnutím sa vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Až 57 % z nich navštevuje špeciálne školy, 28 % špeciálne triedy na bežných základných školách a len 15 % sa vzdeláva formou individuálnej integrácie v bežných triedach. Vzhľadom na vysoký počet detí s diagnózou mentálneho postihnutia tak tvoria väčšinu žiakov špeciálnych tried (až 88,3 %) a špeciálnych škôl (75,4 % žiakov). Problematickosť oddelených foriem vzdelávania spočíva najmä v obmedzených možnostiach kontaktu s prirodzenou rovesníckou skupinou detí, čo následne limituje možnosti detí na budúce samostatné fungovanie v spoločnosti.
Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried však kladie vysoké nároky na pedagóga. Na základe kvalitatívnych dát získaných v projekte To dá rozum, za problematické považujú učitelia najmä to, že deti s MP postupujú podľa iných učebných osnov ako ostatní žiaci v triede. Problémy sa podľa viacerých respondentov prejavia najmä pri prechode detí na druhý stupeň, kde rastie náročnosť učiva.
Závažným problémom súčasného nastavenia vzdelávacieho systému je skutočnosť, že deti s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím nemôžu pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách. Na základnej škole totiž získajú len primárne vzdelanie (na úrovni ISCED 1, teda prvého stupňa základnej školy). Po jej ukončení môžu študovať iba na praktickej škole alebo odbornom učilišti, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností, pričom najvyšším možným vzdelaním, ktoré môžu dosiahnuť, je nižšie stredné odborné vzdelanie. Možnosť ďalej pokračovať vo vzdelávaní je tak pre nich uzatvorená. Na tento problém reagovala v minulom roku aj vláda, ktorá poverila Ministerstvo školstva do marca 2019 predložiť analýzu o možnostiach prijímania žiakov špeciálnych základných škôl na učebné odbory stredných odborných škôl. Opätovne však iba na dvojročné učebné odbory, v ktorých je možné dosiahnuť len nižšie stredné odborné vzdelanie. Hoci ide o pozitívny krok, žiaci s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím stále nebudú mať možnosť získať úplné základné vzdelanie (tzv. nižšie stredné vzdelanie na úrovni ISCED2), ktoré jediné je predpokladom pre prijatie na ktorékoľvek stredoškolské štúdium.
Podporné Opatrenia a Rola Odborníkov
Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní dieťaťu alebo žiakovi so zdravotným znevýhodnením, čiže so zdravotným postihnutím. V bežných materských, základných a stredných školách sa deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávajú spolu s ostatnými deťmi a žiakmi. Škola má možnosť zriadiť špeciálne triedy, spravidla pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školách uskutočňuje s úpravami.
Na tvorbe štátnych vzdelávacích programov sa podieľajú odborníci v oblasti špeciálneho školstva, ako špeciálni pedagógovia, psychológovia a odborníci z praxe. Metódy a formy využívané v špeciálnom vzdelávaní sa vyznačujú individuálnym prístupom. Je v kompetencii učiteľa, akú formu, metódu výučby, vzdelávacie a kompenzačné pomôcky vo vzdelávacom procese zvolí. V materských školách a materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa poskytuje deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou logopedická starostlivosť prostredníctvom logopédov a učiteľov, ktorí s deťmi precvičujú správnu výslovnosť. Špeciálnopedagogickú a ostatnú odbornú starostlivosť deťom s identifikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich rodičom poskytujú centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. Odbornú pedagogicko-psychologickú činnosť pre deti predškolského veku a ich rodičov poskytujú centrá poradenstva a prevencie. Pri rozvíjaní niektorých oblastí osobnosti dieťaťa sa uplatňujú aj individuálne podporné programy.
Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje pomocou špeciálnych metód. Tieto metódy sa zameriavajú na prekonávanie, zmiernenie alebo prevenciu postihnutia. Ďalej sú to metódy, ktoré pri špeciálnom vzdelávaní využívajú rôzne kompenzačné pomôcky ako napríklad IKT, načúvacie aparáty, rôzne optické prístroje a podobne. Osvedčila sa i biblioterapia ako súčasť terapeuticko-výchovnej intervencie, metóda komunikatívneho charakteru. Tieto kompenzačné pomôcky sa využívajú individuálne alebo kolektívne v špeciálnych učebniach.
Inkluzívne Vzdelávanie: Vízia a Realita
Inkluzívne vzdelávanie predstavuje moderný prístup, ktorý sa snaží o integráciu žiakov s mentálnym postihnutím do bežných škôl. Tento prístup si vyžaduje úpravu prostredia, učebných metód a postojov pedagógov a spolužiakov. Cieľom je vytvoriť inkluzívne prostredie, v ktorom sa všetci žiaci cítia prijatí a majú možnosť rozvíjať svoj potenciál.
Inkluzívne vzdelávanie prináša benefity nielen pre žiakov s mentálnym postihnutím, ale aj pre ich intaktných rovesníkov. Učí ich tolerancii, empatii a rešpektu k odlišnostiam. Vytvára inkluzívnu spoločnosť, v ktorej má každý jedinec možnosť plnohodnotne sa zapojiť do života. Avšak napriek snahám o inklúziu existujú prekážky, ktoré bránia jej plnému uplatneniu. Medzi ne patrí nedostatok finančných prostriedkov, nedostatočná pripravenosť pedagógov, negatívne postoje verejnosti a nedostatok podporných služieb. Integrovanie žiakov do bežných škôl kladie vysoké nároky na pedagóga.
Učitelia zo špeciálnych škôl sú toho názoru, že „nie je inklúzia ako inklúzia“. Niekedy je reálna, niekedy nie. Závisí to od daného konkrétneho prípadu a jeho podmienok. Ak sa vychádza zo základnej definície inklúzie, ktorá hovorí o tom, že každé dieťa má predovšetkým právo na kvalitné vzdelávanie, tak inkluzívne vzdelávanie je flexibilný proces s cieľom tvoriť prostredie, v ktorom je možné uspokojiť rôznorodé vzdelávacie potreby každého jedinca bez výnimky. Špeciálne školy sa snažia tieto podmienky pre svojich žiakov v plnom rozsahu vytvárať, a to i s prihliadnutím na prostredie, z akého pochádzajú, čo je veľmi dôležitý faktor. Je takmer neporovnateľné, ak sa pozrieme na dieťa s mentálnym postihnutím z takzvanej bežnej rodiny, ktoré má vo svojom prirodzenom domácom prostredí od narodenia množstvo stimulov a vhodné podmienky na progres, no na druhej strane máme dieťa s mentálnym postihnutím, ktoré vyrastá v málo podnetnom prostredí, kde bol zanedbaný už psychomotorický vývoj dieťaťa do dvoch rokov jeho života. Rodinné prostredie žiaka výrazne ovplyvňuje jeho prospievanie v škole. Je veľký rozdiel zaradiť do bežnej základnej školy mentálne postihnutého žiaka, ktorý má v domácom prostredí vytvorené vhodné podmienky na vzdelávanie, ako žiaka, ktorý nemá vhodné domáce prostredie na vzdelávanie.
Kritika naznačuje, že môžeme sa hrať na integráciu žiakov zo špeciálnych škôl, ale na integráciu sú v našom školstve všeobecne podmienky asi ako na jazdenie leňochoda na raketopláne. Absolútne žiadne. Na skutočnú integráciu je potrebných splnených veľa faktorov, od preškoľovania pedagógov, cez priestorové a materiálne podmienky, prostredie, aj to sociálne, úpravu osnov, zabezpečenie asistentov v dostatočnej miere, zabezpečenie špeciálnych pedagógov a psychológov v dostatočnej miere a mnoho ďalšieho, a čo je veľmi dôležitý faktor - popri tom všetkom aj zabezpečenie dostatočného komfortu vzdelávania ostatných, "neintegrovaných" detí. Tu ide o výšku dotácií na integrovaného žiaka, ktorá je podstatne vyššia ako na toho bežného, to vie každý a dopláca na to v konečnom dôsledku žiak a často aj jeho vyučujúci a ostatní žiaci. Existujú diagnózy, ktoré má zmysel integrovať, ak sú na to aspoň ako tak zvládnuteľné a optimálne podmienky z oboch strán, sú to napríklad fyzické diagnózy bez mentálnej retardácie a podobne, ale pre väčšinu diagnóz, kde je nejakým spôsobom diagnóza s MP s poruchami správania a pod., nie je na špeciálnych školách o nič väčšia ako na bežných, naopak, nakoľko je tam oveľa menší počet žiakov a väčší pomer pedagóg-žiak.
Príklady z Praxe: Spojené Školy a Pohľady Učiteľov
Príkladom inštitúcie, ktorá sa venuje vzdelávaniu detí s mentálnym postihnutím, je Spojená škola na Dúbravskej ceste 1 v Bratislave, ktorá má dve organizačné zložky - Špeciálnu základnú školu pre žiakov s telesným postihnutím a Praktickú školu. Súčasťou školy je aj Školský klub detí. Škola sídli v areáli Zariadenia sociálnych služieb ROSA na Patrónke. V škole sa vzdelávajú deti - mentálne a viacnásobne postihnuté vo veku 6 až 16 rokov. Žiaci sú vzdelávaní vo všetkých variantoch - variante A, B a C. V alokovanom pracovisku v ZSS Topoľčany sa podľa IVVP v jednej triede vzdelávajú ťažko a hlboko mentálne postihnutí žiaci.
Učitelia zo Spojenej špeciálnej základnej školy pre deti s mentálnym postihnutím a základnej školy pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou na Odborárskej v Košiciach - Zuzana Dopirák a Peter Stanko - poskytli cenné pohľady na ich prácu. Žiaci navštevujúci túto špeciálnu školu pre deti s mentálnym postihnutím majú diagnózu stanovenú psychológom, prípadne logopédom, čo je hlavným dôvodom ich zaradenia do špeciálnej školy namiesto bežnej. Ich triedy nie sú homogénnou skupinou vzhľadom na vek, druh a stupeň postihnutia jednotlivých žiakov, čo si vyžaduje mimoriadne individuálny prístup. Nízky počet žiakov v triedach dáva učiteľom možnosť pre individuálny prístup k žiakom, ktorý je vzhľadom na ich špecifiká nevyhnutným predpokladom pre efektívne učenie. Vyučovanie prebieha flexibilne, s častými spojenými témami, kde sa učivo deviatakov prelína s tým siedmackým. Vyučuje sa slovenský jazyk, matematika, telesná výchova, hudobná výchova a pracovné vyučovanie.
Učitelia zdôrazňujú, že rodinné prostredie žiaka výrazne ovplyvňuje jeho prospievanie v škole. Mnoho žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia nemá vhodné domáce podmienky na vzdelávanie a často im chýbajú stimuly, ktoré sú nevyhnutné pre psychomotorický vývoj v ranom veku. Snahou školy je dať týmto deťom najlepšiu „nálepku“ do života tým, že ich pripraví na reálne uplatnenie v spoločnosti. Ako pomocní pracovníci v obchodnej prevádzke, chyžné či napríklad opatrovateľky sú schopní vykonávať zmysluplnú prácu a plnohodnotne prispievať k spoločnosti. Uspokojenie z vlastnej práce a možnosť existovať v kolektíve sú pre nich kľúčové pre budovanie sociálnych kontaktov a pocitu vlastnej hodnoty.
Koronakríza poznačila rôznymi spôsobmi aj deti v špeciálnych školách. Vzdelávanie na diaľku bolo pre ne veľmi ťažké a neprirodzené. Mnohé rodiny zo sociálne znevýhodneného prostredia nemali ani internetové pripojenie, boli úplne „offline“ a nemali nikoho, kto by im pri učení pomohol. Tento stav sa značne prejavil, najmä na úrovni ich školských vedomostí. Napriek tomu, deti s mentálnym postihnutím často žijú v čiastočnej sladkej nevedomosti a udalosti, ktoré sa netýkajú priamo ich komunity, idú tak trochu mimo nich.
Technológie a Pomôcky vo Vzdelávaní
Využitie moderných technológií a špeciálnych pomôcok môže výrazne zlepšiť efektivitu vzdelávania ťažko mentálne postihnutých. Interaktívne tabule a špeciálny edukačný softvér umožňujú vytvárať interaktívne a stimulujúce prostredie pre učenie. Existujú rôzne aplikácie pre tablety a smartfóny, ktoré umožňujú alternatívnu komunikáciu pomocou obrázkov, symbolov a syntetického hlasu. Pre rozvoj motoriky sa využívajú rôzne špeciálne pomôcky, ako napríklad terapeutické loptičky, závažia a pomôcky pre ergoterapiu. Žiaci s mentálnym postihnutím sa učia aj základy anglického jazyka v pre nich zvládnuteľnej forme.
Význam Rodiny a Komunity
Rodina a komunita zohrávajú kľúčovú úlohu v živote ťažko mentálne postihnutých. Podpora rodiny, účasť v komunitných aktivitách a vytváranie sociálnych kontaktov sú dôležité pre ich sociálnu integráciu a kvalitu života. Rodičia ťažko mentálne postihnutých detí potrebujú odbornú pomoc a podporu. Existujú rôzne organizácie a centrá, ktoré poskytujú poradenstvo, terapiu a vzdelávanie pre rodičov. Účasť v komunitných aktivitách, ako napríklad športové hry, umelecké dielne a kultúrne podujatia, umožňuje ťažko mentálne postihnutým nadväzovať sociálne kontakty a rozvíjať svoje záujmy. V predškolskom veku dieťa musí mať pre svoj rozvoj veľa podnetov, stimulácií a mnohostranný kontakt s ľuďmi. Na Slovensku sú špeciálne škôlky aj integrované škôlky, avšak nikto nezaručí rodine, že dieťa s mentálnym postihnutím bude do takejto škôlky prijaté. Špeciálne školy predstavujú veľkú investíciu do odborného personálu, nadobúdania odborných vedomostí, učebných materiálov, budov a bývania. V skutočnosti sa mnohé špeciálne školy stali centrami odborných vedomostí, špecializácie a základného vybavenia, ktorého je v bežných školách nedostatok.
Nástupom do školy nastáva vzrušujúce obdobie nielen pre rodičov, ale najmä pre deti. Situácia v rodinách s dieťaťom s mentálnym postihnutím je ešte napätejšia. U detí s MP sa začiatkom školskej dochádzky otvára iný svet zahrňujúci školské povinnosti, školský poriadok, kamarátov a to všetko s veľkým náporom na ich adaptačný systém. Deťom s ľahším stupňom mentálneho postihnutia môže vhodné vzdelávanie umožniť v neskoršom živote úspešné zamestnanie, pretože ináč by mohli byť závislými na iných ľuďoch. U detí s vážnejšími poruchami a ťažším stupňom mentálneho postihnutia sa môže zmenšiť ich miera závislosti. Zlepšené základné schopnosti (jedenie, obliekanie sa, osobná hygiena) zmenšia časové a fyzické zaťaženie ošetrovateľov.
Práva a Zákony vo Vzdelávaní Osôb so Zdravotným Znevýhodnením
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo školského zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Podľa Európskej dohody o ľudských právach, protokol 1, článok 2: "Žiadnemu jedincovi nesmie byť upreté právo na vzdelanie". Dohovor o právach dieťaťa deklaruje právo všetkých detí na vzdelávanie (Článok 28), ktoré sa musí zamerať na rozvoj plného potenciálu dieťaťa (Článok 29). Každá krajina, ktorá sa usiluje o dobrú povesť rovnoprávnej a spravodlivej spoločnosti a tiež tá, ktorá sa riadi medzinárodne uznávanými normami ľudských práv, musí mať zákony, ktoré zaisťujú príslušné vzdelanie pre všetky deti.
Žiaci so zdravotným znevýhodnením (okrem žiakov s mentálnym postihnutím) plnia rovnaké ciele vzdelávania ako žiaci bez zdravotného znevýhodnenia. Všeobecné ciele vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a kompetencie sa prispôsobujú individuálnym osobitostiam žiaka so zdravotným znevýhodnením v takom rozsahu, aby učebné výsledky žiaka zodpovedali profilu absolventa príslušného stupňa vzdelávania s prihliadnutím na druh a stupeň postihnutia alebo narušenia žiaka. Vzdelávacie programy pre deti a žiakov so zmyslovým a telesným postihnutím, vrátane informatiky, zodpovedajú obsahom vzdelávania a časovou dotáciou predmetom vo vzdelávacích programoch v školách hlavného prúdu. Vzdelanie získané v školách hlavného prúdu a v systéme špeciálneho školstva pre deti a žiakov so zmyslovým a telesným postihnutím je rovnocenné. Pre deti a žiakov so zmyslovým a telesným postihnutím sa zriaďujú špeciálne školy až do úrovne vyššieho sekundárneho vzdelávania, t.j. materské školy, základné školy, gymnáziá a stredné odborné školy.
Ak sa zdravotne postihnutý žiak hlási na štúdium na bežnú strednú školu, prihláška musí obsahovať aj rozhodnutie príslušnej lekárskej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia o schopnosti študovať zvolený odbor. Ak žiak absolvoval povinnú školskú dochádzku v bežnej základnej škole a hlási sa na špeciálnu strednú školu, prihláška na štúdium obsahuje lekárske vyjadrenie a potvrdenie o charaktere postihnutia. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu pokračovať v štúdiu v odborných učilištiach alebo praktických školách. Prihlášku podáva zákonný zástupca žiaka, obsahuje vyjadrenie odborného dorastového lekára o zdravotnej spôsobilosti žiaka spolu s pedagogickou dokumentáciou.
tags: #dieta #s #mentalnym #postihnutim #v #skole