Jedným z najtúžobnejšie očakávaných medzníkov vo vývine dieťatka je vyslovenie prvého slova. Táto malá revolúcia v psychickom a rečovom zrení dieťaťa otvára dvere k verbálnej komunikácii, no skutočná cesta k reči začína oveľa skôr, už od narodenia. Komunikačné schopnosti sa totiž budujú postupne - od plaču, cez bľabotanie, až po prvé zrozumiteľné slová a vety. Prečo je vývin jazyka a reči jedna z najpodstatnejších vecí, ktoré sa udejú v prvých troch rokoch života? Pretože počas tohto krátkeho času deti prejdú z neverbálnej komunikácie svojich potrieb (výraz tváre, gestá, pohyby tela a plač) na komunikáciu verbálnu (slová alebo posunky) a pochopia, že svojím správaním a hovorením môžu ovplyvňovať iných ľudí okolo seba. Môžu hovoriť o svojich pocitoch, túžbach, myšlienkach a naučiť sa mnohým novým veciam. Všetko toto sa deti naučia len tým, že sú okolo dospelých ľudí a iných detí, ktoré s nimi komunikujú a podporujú ich snahu komunikovať.
Reč pre nás dospelých síce nie je nijak zložitá a častokrát sa vieme v záplave slov aj stratiť, avšak pre dieťa je to komplexná súhra viacerých systémov. Na to, aby sme tvorili slová, musíme zapojiť v súlade ústnu dutinu, pery, použiť správne prúd vzduchu pri výdychu, mimické svaly, čeľusť, pracovať so zubami a jazykom. Nadobudnúť túto schopnosť je zdĺhavý proces, dlhší ako napríklad naučiť sa chodiť. Vyžaduje od detí veľké úsilie a nácvik, od dospelých zase podporu a trpezlivosť.
Prípravné a predverbálne obdobie (od narodenia do približne 12 mesiacov)
Samotnej aktívnej reči, ktorá má svoje malé víťazstvá v podobe prvého slova v prvom roku a postupného spúšťania aktívnej reči okolo druhého roku, predchádzajú mnohé prípravné fázy. Na úplnom začiatku je potreba komunikovať. Sme sociálne bytosti a tak sa už rodíme. Postupným zrením sa táto naša potreba zdieľať stále posilňuje. A na jej naplnenie potrebujeme komunikačný nástroj - reč. Radosť zo vzájomného zdieľania a porozumenia v deťoch prebúdzame od ich narodenia tým, že sa im prihovárame, čítame, spievame, tancujeme s nimi a rozprávame im riekanky. Deti pre rozvoj reči potrebujú nás dospelých, svojich rodičov.
Novorodenci sa rodia s úžasnou schopnosťou vyhľadávať osoby, ku ktorým by mohli mať vzťah. Zo začiatku bábätká hlavne plačú, aby vyjadrili svoje potreby. Krikom a plačom vyjadrujú predovšetkým to, že im niečo chýba. Od druhého mesiaca zároveň drobčekovia hrkútajú ako vtáčiky (aaa, eee), brblú, kvíkajú a vydávajú množstvo iných zvukov len preto, že sa im to páči. Okolo cca tretieho mesiaca bábätká zistia, že krikom môžu privolať svoju mamu alebo blízku osobu. Je to veľká vec, pretože si uvedomia, že krikom môžu ovplyvňovať svoje okolie. V tomto období sa objavuje prvé džavotanie - „pudové džavotanie“ - bábätká vytvárajú zvuky, ktoré sa podobajú na naše spoluhlásky (napr. k, g, b, p, m) a ich rozmanité kombinácie. Tieto zvuky však nič konkrétne neoznačujú ani nevyjadrujú a bábätká si ich ešte nevedia zapamätať natoľko, aby ich cielene zopakovali.
Medzi šiestym a ôsmym mesiacom sa zmení podstatná vec - bábätká začínajú čoraz viac sedieť, čím sa zmení aj ich postavenie jazyka a ostatných pohyblivých orgánov úst. Bábätká si čoraz viac všímajú, ako sa hýbu ľuďom pri rozprávaní pery, a snažia sa tieto pohyby pier napodobniť a zároveň si všímajú, ako znejú slová a zvuky okolo nich, a aj tie sa snažia napodobniť. V období od ôsmeho mesiaca sa objavujú u dieťaťa prvé gestá. Spolu s prvými gestami sa zároveň objaví ešte jedna dôležitá vec: bábätko sa prestáva dívať iba na predmet, ktorý by chcelo, a začína striedať pohľad z predmetu na dospelého a späť, akoby zmenou pohľadu rodičovi vravelo: „Všimol si si, že chcem tamtú vec?“ Medzi rodičom, dieťatkom a vecou tak vznikne tzv. referenčný kruh.
Od ôsmeho mesiaca začínajú zdravé počujúce deti čoraz viac reagovať na výzvy dospelých. Týmto výzvam rozumejú predovšetkým vtedy, keď sa udejú v situáciách, ktoré dobre poznajú - tzv. situačné porozumenie. V tomto období sa naučia zareagovať v domácom prostredí na výzvy, napr.: „Ukáž, aký veľký vyrastieš“, „Kde je tik-tak?“ či zákazy „Nie!, No-no!“. Bábätká zároveň pochopia, že komunikáciou môžu dosiahnuť zmenu. Občas sa im podarí vysloviť zhluk hlások, ktoré znejú ako skutočné slová, avšak väčšinou ide o náhodné a hravé napodobnenie toho, čo každý deň počujú okolo seba.
Celý prvý rok dieťaťa sa reč rozvíja veľmi pomaly. Jej vonkajším prejavom sú maximálne slabiky. Hovoríme o prípravnom alebo predverbálnom období. Rodičia by mohli nadobudnúť dojem, že sa netreba dieťaťu veľa prihovárať, pretože im vlastne nerozumie. Avšak celé toto obdobie nie je len o zdokonaľovaní súhier, ale je to čas tzv. pasívneho porozumenia reči, ktoré predchádza samotnej reči aktívnej. Dieťa síce slovo nevie povedať, ale pozná ho. Vie ho identifikovať a označiť neverbálnym spôsobom. Rozvíjanie pasívneho porozumenia reči je teda v prvých rokoch dieťaťa veľmi významné, preto si dávajme pozor, o čom sa pred dieťaťom rozprávame a akým spôsobom sa vyjadrujeme - z jeho pasívnej sa raz stane aktívna slovná zásoba.
Prvé slová a rozširovanie slovnej zásoby (12 až 24 mesiacov)
Prvý rok zakončíme tým, že sa u detí začínajú objavovať prvé slová. Je to malá revolúcia. Dieťa začína verbálne komunikovať, teda začína obdobie vlastného vývinu reči. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Ako sme už spomínali, ide o zvuky zvierat, ktorými dané zviera označia (napr. „ha, ha“ ako hav), citoslovcia a zvukomalebné slová (napr. „bum“, „bác“, „ham“), alebo zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové.
Úplne prvé slová sa však zvukovo nepodobajú na slová, aké používame my dospelí. Môžu to byť rôzne novotvary, ako „apa“, „nami“ a pod., alebo skratky ozajstných slov, ako „ba“ (balón), „dú“ (džús), „da“ (daj). Často sa vyskytujú citoslovcia ako „hau“, „mú“ či „bé“. Aby sme to ako rodičia mali ešte o trošičku ťažšie, prvými slovami deti pomenúvajú viac rôznych vecí. Najčastejšie jedným slovom označujú veci, udalosti, osoby, ktoré majú podobnú funkciu alebo majú spoločnú vlastnosť. Napr. „kako“ môže označovať všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. „Havom“ môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku). Podobne „bábo“ môže označovať čokoľvek súvisiace s dieťatkom, teda knihu o dieťati, vaničku na kúpanie, bábiku na hranie, ale aj fľašu s čajom. „Bobo“ môže byť všetko guľaté ako lopta, akýkoľvek cukrík, okrúhla lampa… Veľmi často v repertoári prvých slov detí znejú slová, ako „toto“, „tam“, „to“, „tu“, „daj“. Týmito slovami deti dokážu pomenovať akýkoľvek predmet, osobu, vyjadriť miesto, kde predmet stojí, alebo kam ho máme dať.
Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová. Na začiatku prvého roka hovoria deti približne jedno až šestnásť prvých slov. V čase, keď sa blíži prvý rôčik vášho syna alebo dcéry, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová.
Obdobie medzi 12. až 18. mesiacom je typické tým, že sa výrazne zlepšuje porozumenie dieťaťa a dieťa používa čoraz väčšie množstvo prvých slov a gest. Prečo je to tak? Tým, že deti začínajú chodiť a čoraz viac začínajú objavovať nový svet okolo seba, nastáva aj mnoho nových situácií, keď musia s rodičom komunikovať. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď porozumenie dieťaťa záviselo od toho, či situáciu dobre pozná (vete „Obujeme si topánky“ napríklad rozumelo iba vtedy, keď ste sa opakovane obúvali pri dverách), teraz už deti začínajú rozumieť slovám bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzajú. Celá slovná zásoba sa pomaly rozrastá. V 18. mesiacoch už deti hovoria 50 - 70 slov a používajú 15 rôznych gest. Poznajú predmety, ktoré sú v ich okolí, oblečenie, ktoré si obliekajú, mená blízkych ľudí alebo ukážu na jednotlivé časti svojho tela. Vedia pomocou gest a prvých slov odpovedať na otázky - Kto? Čo?
Logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Medzi 16. a 20. mesiacom je možné očakávať prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede, keď dieťa povie napríklad spojenie „mama, daj!“. Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. V tomto období sa jednoslovné výpovede rozšíria na dvojslovné vety a deti začnú používať zjednodušenú gramatiku. Deti začnú tvoriť dvojslovné výpovede až potom, keď sa v ich aktívnej slovnej zásobe nachádza približne 50 slov. Kombinujú slovo a gesto (ukážu prstom na čaj a povedia „daj“), kombinujú dve gestá spolu a v hre spájajú dve činnosti (napr. kŕmia bábiku a potom ju uložia). Deti začínajú tvoriť prvé dvojslovné vety prilepovaním slov k sebe, napríklad: „Hači ne.“ alebo „Tam haji.“ Z ich reči je zjavné, že ku koncu obdobia začínajú vnímať a používať množné číslo (množstvo) a minulý čas (papava - papala, pijo - pilo, hajau - hajal).
Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo „bábika“ v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - „poď!“, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - „idem, papám“. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu „kde je?“. Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.
Gramatizácia a zložitejšie vety (24 až 36 mesiacov)
Obdobie od 24. do 30. mesiaca prináša ďalšie významné míľniky. „Bába spala.“ Aj takéto vety môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - „spíš, spievaš, ideš“, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako „na, do, s“ či „v“. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli. Zatiaľ čo v predchádzajúcom období vedeli odpovedať na otázku „Kde je?“, v tomto období ju už začínajú dospelým klásť samy. Pre koniec tohto obdobia je typické, že deti hovoria o sebe samom, ale aj o iných ľuďoch a veciach v tretej osobe („papá“, „hajá“, „ide“) a komentujú, čo práve tu a teraz robia.
Na začiatku tohto obdobia používajú deti veľa jednoslovných a dvojslovných spojení, čoskoro ich však rozvinú do prvých trojslovných viet. Tesne predtým, ako sa objavia trojslovné vety, deti začnú používať kombináciu troch gest alebo spájať tri činnosti v jednej hre (dieťa si napr. sadne, otvorí knihu a začne ju listovať). Deti sa zároveň začínajú pýtať: „Čo je to? Kto je to?“ Objavujú sa u nich čoraz častejšie prídavné mená (malý, studený, pekný) a zámená (my, ty, ja, mne, ti). Dôležitým slovesom je (ne)chcem. Ak nepoznajú slovo, vymyslia si vlastné (napr. „lozítko“, „pichatko“, „čarovník“). Ešte stále sa môže stať, že deti striedajú JA a svoje meno. Deti začínajú ďakovať a prosiť. Rozumejú čoraz dlhším inštrukciám („Vezmi bábiku a maca a daj im papať“). Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť, načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí, a hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré).
Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom „topánka“ a „topánky“, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti - hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí. Obdobie medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj- ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky.
Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou i/y - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa. Slovná zásoba prudko rastie. Na konci tretieho roka majú preto aktívnu slovnú zásobu okolo tisíc slov.
Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.
Faktory ovplyvňujúce vývoj reči a slovnej zásoby
Vývin reči je do istej miery u každého dieťaťa individuálny, hovoríme skôr o časovom rozmedzí. Deti nie sú „presné ako hodinky“. Niektoré sú v reči pomalšie, iné rýchlejšie. Pediatrička a logopedička Lauren Reinhardt tvrdí, že schopnosť hovoriť a bohatá slovná zásoba zohráva veľký význam pri formovaní ostatných schopností a zručností. Štúdie ukázali, že deti, ktoré pri nástupe do školy poznajú viac slov, majú rozvinutejšiu schopnosť hovoriť a slovnú zásobu, dosahujú tiež lepšie výsledky. Nejde len o známky alebo schopnosť porozumieť učivu, ide aj o lepšiu schopnosť riešiť sociálne a emocionálne otázky. Taktiež majú lepšie správanie a presnejšie sa vyjadrujú, keď potrebujú pomoc.
Existujú však jasné „termíny“, dokedy by deti mali zvládať isté zručnosti, inak im v tom treba pomôcť. Navyše oneskorenie sa v rôznych zručnostiach, ako aj v rozprávaní, môže znamenať aj zdravotné problémy. Výskum ukázal, že chlapci majú dva až trikrát väčšiu pravdepodobnosť oneskoreného vývoja reči oproti dievčatám.Mnohé faktory sú vopred dané a rodičia ich ovplyvniť nevedia, avšak mnohé iné môžu aktívne podporiť.
Vplyv poruchy sluchu na rečový vývinZačiatky hovorenej reči sú u detí s poruchou sluchu rovnaké ako u počujúcich detí, dieťa hrkúta aj džavoce. Dokonca aj dieťa, ktoré skoro nič nepočuje, vydáva okolo do siedmeho mesiaca džavotavé zvuky. Ak dieťa nemá dostatočný sluch na to, aby počulo iných alebo seba, tak džavotať postupne prestáva alebo džavoce veľmi málo. Je to preto, lebo človek je „nastavený“ na odozvu - dieťa sa učí rozprávať na základe toho, čo počuje okolo seba, a zároveň na základe toho, že počuje zvuky, ktoré samo vydáva. Z toho vyplýva, že na to, aby sa u dieťaťa s ťažkou poruchou sluchu vyvíjala reč a sluch v správnom čase a čo najviac prirodzene, malo by dieťa dostať kvalitné načúvacie prístroje už v období okolo pol roka. Na základe toho, čo dieťa počuje alebo zrakom vidí (v prípade posunkového jazyka), sa potom začnú vytvárať v mozgu tzv. jazykové prepojenia.
Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú vývin jazyka u dieťaťa s poruchou sluchu, patria:
- Veľkosť straty sluchu: Čím menšia strata sluchu, tým väčšiu šancu dieťa má, že započuje reč okolo seba a následne ju začne aj opakovať.
- Talent dieťaťa a jeho schopnosť vyťažiť z napodobňovania, počúvania a odzerania čo najviac.
- Povaha dieťaťa: Introvert či extrovert.
- Pridružené postihnutie dieťaťa: Mentálne, telesné, poruchy učenia a pamäti.
- Častosť komunikácie v rodine dieťaťa: Rodina, v ktorej členovia počas dňa málo navzájom hovoria a väčšinu času trávia individuálne v izbe alebo pred televízorom a počítačom, nie je prostredím, ktoré by podporovalo rečový vývin dieťaťa. Ak dieťa komunikáciu (orálnu alebo posunkovú) pravidelne nevidí a nezažíva, tak sa o ňu ani nepokúša.
- Zhoda ostatných členov rodiny na komunikačnej metóde: V niektorých rodinách sa stáva, že jeden z rodičov by rád posunkoval, ale druhý rodič alebo starí rodičia posunkovanie odmietajú. Takýto rozkol vedie k tomu, že dieťa nebude mať dostatok príležitostí naučiť sa efektívne posunky vidieť, ale ani využívať, pretože mu časť rodiny nebude rozumieť.
Vplyv technológiíDôležité je tiež správne používanie technológií, ktoré sú dnes neodlúčiteľnou súčasťou našich životov. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh. Výskumy taktiež poukazujú, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšuje pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine, znižuje sa rozvíjanie slovnej zásoby ako takej.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc - míľniky a riziká
Ako má postupovať vývoj reči u malých detí? Vývoj detí neprebieha úplne synchrónne, niektoré začnú chodiť, či hovoriť o pár týždňov alebo mesiacov ako iné deti. Aké sú bežné míľniky vo vývoji reči? Kedy by malo dieťa začať bľabotať, potom rozprávať prvé slová a vety? Mgr. Magdaléna Malyszová, klinická logopedička, zdôrazňuje, že vývin reči je do istej miery u každého dieťaťa individuálny, hovoríme skôr o časovom rozmedzí.
Optimálne rečové termíny:
- Okolo 3. mesiaca: tzv. pudové džavotanie, experimentovanie s artikulačnými orgánmi.
- Po 6. mesiaci: napodobňujúce džavotanie, objavuje sa džavotanie 2 rovnakých slabík (napr. ba-ba).
- Okolo 8. mesiaca: začína používať prirodzené gestá (ukazovanie predmetu, odmietnutie, žiadosť o zdvihnutie) a reaguje na svoje meno, na otázku „Kde je mama?“.
- Okolo 12. mesiaca: prvé slová (1-16 slov).
- 18 mesiacov: približne 20 slov. Nemusia byť jasne a zreteľne vyslovované, ale musia tvoriť jeden celok a pomenúvať správnu vec/činnosť. V tomto veku deti niektoré písmená nevedia správne vysloviť.
- 2 roky: optimálne 50 až 100 slov. Dieťa by malo vedieť spojiť dve slová, aby dávali správny význam, a tiež by mali vedieť dve slová významovo pripojiť (napr. „Slnko žltý“ alebo „mama kráča“).
- 3 roky: až tisíc slovíčok. Dieťa by malo používať vety, ktoré obsahujú päť až sedem slov. Reč by mala byť zrozumiteľná už nielen mamičke, ale aj ľuďom mimo rodiny (na 75 %).
Kedy vyhľadať logopéda?V každom veku sú iné rizikové faktory spojené s vývinom reči, ktoré by si mal rodič všímať a prípadne sa poradiť s logopédom. Mgr. Magdaléna Malyszová radí navštíviť logopéda, ak dieťa:
Okolo 1. roka:
- Neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého - nemá komunikačný zámer.
- Nepoužíva komunikačné gestá (neukazuje na predmet, nepodáva, neočakáva).
- Neobjavujú sa gestá ako krútenie hlavou na znak nesúhlasu, dvíhanie rúk, kývanie na rozlúčku, tlieskanie.
- Neobjavujú sa funkčné gestá (telefón k uchu, hrebeň k vláskom).
- Je prevažne ticho, málo si džavoce.
- Nereaguje na jednoduché pokyny a gestá ako napr. „Poď sem!“.
Okolo 2. roka:
- Nemá komunikačný zámer.
- Nepoužíva gestá.
- Nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia.
- Má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč, alebo slabé porozumenie reči (priemerné dieťa rozumie cca 500 slov z bežnej slovnej zásoby).
- Má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások.
- Evidujeme regres vo vývoji reči - dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne.
- Neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra, preferuje repetitívnu hru (opakuje rovnaké činnosti, napr. stavať autá do rady), nezapája do svojej hry ostatných.
Okolo 3. roka:
- Nepoužíva viacslovné výpovede - jednoduché vety.
- Má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi.
- Reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75 %).
- Má ťažkosti s porozumením reči, aj keď je reč pomalá, jednoduchá a obsahuje gestá.
- Používa „echolalickú reč“ - opakuje výpovede po komunikačnom partnerovi, z TV bez komunikačného zámeru, nefunkčne.
- Nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď.
- Tvorí niektorú hlásku chybne (na nesprávnom mieste), napr. hlásku R tvorí hrdelne alebo sykavky tvorí medzi zubami (ak napr. hlásku R zamieňa za jednoduchšiu hlásku J, je to veku primerané).
- Má v reči neplynulosti (napr. opakuje slabiky, slová).
Príčiny oneskoreného vývinu rečiTo, že inak zdravé dieťa začína rozprávať neskôr, je znakom oneskoreného vývinu reči alebo vývinovej jazykovej poruchy. Rizikové sú deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, predčasne narodené deti, deti z horšieho socioekonomického prostredia alebo nedostatočne stimulujúceho prostredia, deti s častými zápalmi stredného ucha, alebo deti, ktorých rodičia alebo súrodenci mali problém s rečou alebo s poruchami učenia. Ak vývin u týchto detí nenapreduje v žiaducom smere, uvažujeme o rozvoji symptómov vývinovej jazykovej poruchy. Pri vývinovej jazykovej poruche hovoríme už o abnormitách vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové zóny mozgu ľavej hemisféry. U detí s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, napr. s genetickou poruchou, s rázštepom pery a/alebo podnebia, senzorickým deficitom, poruchou autistického spektra, je riziko oneskorovania sa alebo ťažkostí s vývinom reči vysoké.
Logopéda treba navštíviť čo najskôr, ak dieťa tvorí hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom (napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami), aby si tento zlozvyk nefixovalo. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť. Ak dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších (ako je R, L, ostré CSZ aj tupé ČŠŽ), alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska (ako je napr. najčastejšie K, G, T, D alebo V, F), je to dôvod na návštevu odborníka. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda. Všeobecne rodičom logopedička odporúča, ak výslovnosť po 4. roku nie je správna, aby začali hľadať logopéda, pretože čakacia doba na vyšetrenie je často dlhšia.
Ako podporiť správny vývin reči a slovnej zásoby dieťaťa
Slovná zásoba vo významnej miere ovplyvňuje život človeka vo viacerých oblastiach. Čím má dieťa väčšiu slovnú zásobu, tým lepšie sa mu bude vyjadrovať a tým lepšie bude aj reči rozumieť. Jazykový cit ovplyvňuje, či sa dieťa bude správne vyjadrovať a tiež to, ako jeho rozprávanie bude pôsobiť na iných ľudí. Z tohto dôvodu je vhodné, keď sa rodičia aj v tomto smere dieťaťu primerane venujú. Rodičia totiž významne ovplyvňujú reč dieťaťa. Nevyhnutné je, aby dieťa vyrastalo v stimulujúcom rodinnom prostredí. Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie, ako podporiť vývin reči u dieťaťa, je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou.
Podľa toho, v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza, by sme mali prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu. Všeobecne však platí, že popisujte dieťaťu všetko, čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viac otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo čo najviac času, aj keď to bude znamenať, že vás to zdrží. Čas, ktorý investujete do dieťaťa, najmä v ranom veku, sa vám mnohonásobne vráti.
1. Veľa si s dieťaťom čítajte a rozprávajte saOdmalička sa s dieťaťom rozprávajte, komentujte rôzne situácie, rozprávajte o tom, čo robíte. Pýtajte sa ho, čo si o určitej situácii myslí, čo sa mu páči a čo nie. Pýtajte sa ho, čo zažilo. Pýtajte sa tak, aby to dieťa neodradilo, ale podnietilo ešte k ďalšiemu rozprávaniu. Taktiež sa snažte dieťaťu čo najviac čítať. Listujte si aj v detskom atlase, v knihe o ľudskom tele, o zvieratách, vesmíre, zvykoch, tradíciách, sviatkoch. Deti v tomto veku s nadšením spoznávajú reálny svet, a to sa dá okrem iného robiť aj pomocou kníh. Aj niektoré rozprávky sú celkom vhodné, hlavne tie, ktoré formujú súcit, empatiu a sociálne vzťahy. Vyberajte napríklad tie, kde sa cez príbeh opisuje nadväzovanie kamarátstiev alebo schopnosť pracovať v kolektíve, kde sa približujú deťom sociálne zručnosti a na vhodných príkladoch ich učia morálne žiť. Kanadskí psychológovia Raymond Mar a Keith Oatley zistili, že pri čítaní z monitorov dochádza k inej štrukturalizácii v mozgu ako pri čítaní z papiera. Hovoria, že pri čítaní z displejov sa menej rozvíja slovná zásoba, tvorivosť, emócie. Pri čítaní z papierovej knihy dochádza k hlbokému čítaniu, ktoré pohltí celé dieťa a viac sa rozvíja nielen jeho poznanie, ale aj emocionalita a duchovný rozvoj. Pre malé deti sú vhodné hmatové knižky, zvukové, s posuvnými časťami alebo okienkami, ktoré sa otvárajú. Do veku desiatich mesiacov dieťaťa s jedným obrázkom na strane, neskôr s viacerými obrázkami.
2. Hrajte sa rôzne jazykové hryPri hre si dieťa neuvedomuje, že sa vlastne niečo učí a užíva si tiež prítomnosť rodičov. Môžete sa hrať napríklad tieto hry:
- Povedzte dieťaťu slovo a nech tvorí od toho slova zdrobneniny. Napríklad: slnko-slniečko, dievča-dievčatko…
- Hľadajte spolu rýmy. Povedzte slovo a nech dieťa k slovu hľadá rým. Napríklad: les-pes, mamička-dušička…
- Dieťa hľadá opačné slová. Napríklad: veľký-malý, tučný-chudý…
- Dieťa hľadá k slovu synonymá, teda podobné slová. Napríklad: dom-budova-stavba…
- Dieťa vymýšľa, aké vlastnosti môže mať uvedené slovo. Napríklad: MAMA (Aká môže byť mama? Pekná, dobrá, veselá…)
- Zoberte si obrázok. Povedzte dieťaťu, nech ho opíše.
- Rozprávajte príbeh striedavo. Začnite vy a potom nech pokračuje dieťa. Môžete začať rozprávať nejakú známu rozprávku, potom začnite meniť dej rozprávky. Pridávajte nové prostredie, vymyslite si ďalšie postavy, vymýšľajte si neobvyklé situácie.
- Hrajte spolu bábkové divadlo a meňte hlasy podľa postáv, ktoré v divadielku vystupujú.
3. SpievajteDobrým zdrojom slovnej zásoby sú aj piesne a hudba. Nevyhýbajte sa ani ľudovým piesňam, hoci slovná zásoba je tam archaická. Rozprávajte sa o textoch, aby dieťa rozumelo tomu, o čom spieva. Spievajte a tancujte. V ľudových pesničkách alebo pesničkách pre deti sa často používajú slová, ktoré sú pre dieťa ľahko zapamätateľné. Okrem toho, tanec a spev sú rytmické činnosti a rytmus je v našom živote dôležitým aspektom vývoja. Rytmus reči má možnosť dieťa pozorovať, keď sa rozprávajú dospelí.
4. Choďte na zaujímavé miestaVšetko to, čo je pre dospelých bežné, je pre dieťa nové a vzrušujúce. Takže často chodievajte na nové miesta v prírode, v meste, kdekoľvek sa nachádzate. Vytlačte obrázky rôznych druhov chrobákov, mravcov, hmyzu, čokoľvek, čo viete nájsť v najbližšom parku a choďte to spolu hľadať. Choďte na farmu alebo salaš. Choďte do lesa a pomenujte spoločne stromy. Alebo pozorujte rôzne druhy vtákov, ovoňajte kvety. V meste deti dokážu vnímať jednoduchšie veci aj v múzeách a na výstavách.
5. Navštevujte knižnicuAk hľadáte skvelé miesto, kde by ste mohli budovať slovnú zásobu predškoláka, navštívte najbližšiu knižnicu. Výskum ukazuje silnú koreláciu medzi využívaním knižnice a schopnosťami budovať gramotnosť u malých detí. V súčasnosti sú mnohé knižnice veľmi moderne vybudované, je v nich množstvo kútikov na hranie i čítanie a hlavne veľké množstvo zaujímavých kníh. A výhodu máte aj v tom, že pracovníci knižnice vám vždy veľmi dobre poradia pri výbere vhodnej knihy.
6. Venujte sa synonymámSynonymá sú slová podobného významu. Hlavne vďaka synonymám si deti vo veľkej miere rozširujú slovnú zásobu. Môžete využívať napríklad synonymický slovník na internete, ktorý vám vyhľadá viac synoným takmer ku každému slovu.
7. Rozprávajte si riekankyRiekanky majú významnú úlohu pri rozvoji detskej reči a slovnej zásoby. Deti ich majú rady aj preto, lebo obľubujú rytmus a melódiu. Čo je však podstatné, dieťa takto rytmizované vety dokáže vnímať omnoho skôr ako bežný hovorený prejav, a preto sa ich dokáže i ľahšie naučiť. Riekankami si deti precvičia slovnú zásobu, ale aj pamäť. Pri učení začnite najprv s jednoduchšími riekankami, najlepšie ak budú mať štyri verše, aby sa deťom neplietli.
8. Triedenie hračiek a slovná zásobaAk chcete, aby sa váš predškolák naučil viac slov, uľahčite mu to aj tým, že mu poviete, aby si potriedil hračky do jednotlivých škatúľ alebo košov. Počas triedenia každú hračku môže pomenovať. Môže k nej priradiť aj farbu, veľkosť alebo tvar. Napríklad: „Teraz držím v ruke autíčko. Je malé a červené.“ Na každú škatuľu napíšte a nalepte lístok s názvom. Napríklad bábiky, autá, kocky, ceruzky, plyšové hračky a podobne. Keď dieťa večer upratuje svoju izbu, tak sa snaží vložiť hračky do správnej škatule. Pri upratovaní sa snaží aj počas ďalších dní opäť hračky pomenovať. Neskôr môže začať tvoriť vety súvisiace s hračkami.
Ako (ne)opravovať dieťa
Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo čaj, napr. „mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne, napr. „dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou. Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti, lebo aktuálne nie je v jeho schopnostiach vysloviť slovo správne.
Aj keď deti vedia danú hlásku vysloviť, kým ju začnú používať v spontánnej reči, musia si ju najprv nacvičiť v slabikách, v izolovaných slovách vo všetkých pozíciách, postupne ju zafixovať vo vetách, pri opise obrázku a potom postupne zautomatizovať do bežnej reči postupným predlžovaním času, kedy je dieťa schopné sa sústrediť na správne používanie. Spontánne používanie v reči si vyžaduje určitý čas a dostatočný tréning. Musíme vždy trénovať na úrovni, ktorú ešte dieťa úplne nezvláda samostatne, ale s pomocou to dokáže, v tzv. zóne najbližšieho vývinu. Rovnakým spôsobom, ako pri nesprávnom vyslovovaní slov, sa riadime aj pri oprave nesprávnej gramatiky. Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané. Rodičia by mali byť rečovým vzorom a usmerňovať dieťa prostredníctvom hry.
Dvojjazyčné prostredie
Rodičia často stoja pred otázkou, či má dieťa hovoriť dvoma jazykmi, ak sa dieťa nachádza v dvojjazyčnom prostredí. Na jednej strane bilingvizmus môže viesť k miešaniu jazykov. Na druhej strane výskumy preukázali, že bilingválne deti sú flexibilnejšie pri riešení úloh, ktoré súvisia s rečou. Vedia lepšie narábať so slovami. Základné pravidlo v prípade bilingvizmu: Jeden rodič - jeden jazyk. Napr. otecko rozpráva po anglicky a mamička po slovensky. Alebo doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky. Dôležité je vyhnúť sa používaniu dvoch jazykov v jednej vete. V čase, keď dieťa začne chodiť do školy, rozdiel medzi jednojazyčnými a bilingválnymi deťmi zmizne. Ak má dieťa problémy s rečou a vývojom slovnej zásoby, odporúča sa sústrediť na jeden jazyk, ten, ktorý je pre prostredie dieťaťa prirodzenejší a pravdepodobne je na vyjadrovanie ťažší, ako je napríklad slovenčina. Dôležité je však poznamenať, že bilingvizmus dieťaťu neuškodí, ale obohatí ho. To, že dieťa zvláda dva jazyky, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo.
Na záver možno slovami J. Kesselovej (2008) povedať, že dieťa si v ranom štádiu ontogenézy význam slov osvojuje tým, že vstupuje do konkrétneho, hmatateľného vzťahu so svetom, ktorý ho obklopuje, a dospelý ho ním slovne sprevádza s vysokou mierou opakovanosti výrazu. Slovná zásoba vo významnej miere ovplyvňuje život človeka vo viacerých oblastiach. Čím má dieťa väčšiu slovnú zásobu, tým lepšie sa mu bude vyjadrovať a tým lepšie bude aj reči rozumieť. Kvalita a kvantita komunikácie s dieťaťom v ranom veku sú nesmierne obohacujúce a nenahraditeľné pre jeho celkový rozvoj a schopnosť prejavu a sebavyjadrenia. Nikdy nebude mať dieťa taký veľký záujem s nami komunikovať ako teraz.